Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 26CoEk/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115212386
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Jančíková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8115212386.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Jančíkovej a sudkýň JUDr.
Viery Kandrikovej a JUDr. Marianny Hirkovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so
sídlomPribinova25,81109Bratislava,IČO:35807598,protipovinnému:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvale
bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 83Er/265/2015 - 18 zo dňa 4.8.2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie č. k. 83Er/265/2015-88 zo dňa 4.8.2025 z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len ako „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 83Er/265/2015-88 zo
dňa 4.8.2025 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie E. XXXXX/XXXX
zo dňa 7.5.2015 zamietol. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 22.3.2015.

2. V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 13260/10 zo dňa
02.02.2011 vydaný Stálym rozhodcovským súdom, podľa ktorého povinný s oprávneným uzatvoril dňa
02.03.2010 zmluvu o úvere, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 500,- eur,
pričom na zabezpečenie pohľadávky oprávneného povinný vlastnú zmenku, ktorú oprávnený vyplnil dňa
18.10.2010 v súlade so zmluvou a Dohodou o vyplnení zmenky, z dôvodu omeškania povinného so
splácaním úveru.

3. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 243h, § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 243f ods. 1 až 3, ods.
5, ods. 6 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a
o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného od 23.12.2015 do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučného
poriadku“), dospel k záveru, že v tomto prípade je exekučné konanie v štádiu, v ktorom bol síce podaný
návrh na vykonanie exekúcie spísaný formou zápisnice u súdneho exekútora dňa 22.03.2015, ale

súdny exekútor ešte nebol súdom poverený jej vykonaním, preto ako exekučný súd prihliadol aj na
práva spotrebiteľa, keďže zistil že povinný je v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka – spotrebiteľa.
Súd prvej inštancie zdôraznil, že oprávnený bol už v návrhu na vykonanie exekúcie povinný opísať
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho dôkazmi, ktoré ním
tvrdené skutočnosti osvedčujú, pričom po dátume 23.12.2015 bol tak oprávnený povinný urobiť aj
v prebiehajúcich exekúciách, ako aj exekučných konaniach, ktoré začali pred dátumom 23.12.2015.

Oprávnený požadované informácie a dôkazy predložil prostredníctvom súdneho exekútora súdu dňa
03.02.2016, teda oprávnený doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote exekučnému
súdu nedoručil a teda zákonnú lehotu na doplnenie návrhu nedodržal.

4. Záverom súd prvej inštancie skonštatoval, že oprávnený nepreukázal splnenie podmienok na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, a preto žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia zamietol.5. Proti uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd
uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Oprávnený odvolanie podal z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

7. Oprávnený považuje napadnuté uznesenie za nepreskúmateľné, keďže nie je dodržané ust. § §
220 ods. 2 CSP , pričom za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie sa považuje aj nedostatok
riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Oprávnený sa nestotožňuje s názorom
konajúceho súdu vyjadrenom v odôvodení rozhodnutia, k čomu poukazuje, že predmetné exekučné

konanie je vedené voči povinnému, pričom hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, čo
musí byť súdnemu exekútorovi ako aj súdu známe, nakoľko oprávnený rozhodujúce skutočnosti uviedol
už v návrhu na vykonanie exekúcie a zároveň uvedené vyplýva aj zo samotného exekučného titulu.

8. S poukazom na ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a § 2 písm. a) Zákona č. 250/2007

Z. z. o ochrane spotrebiteľa je oprávnený toho názoru, že novela Exekučného poriadku týkajúca sa
doplnenia návrhov na vykonanie exekúcie v exekučných konaniach, ktoré sa vykonávajú na podklade
zmenky, sa vzťahuje na konania voči povinným, ktorí sú spotrebiteľmi, pričom hlavný kauzálny vzťah,
ako aj predmetné exekučné konanie sa od začiatku vzťahuje na fyzickú osobu, ktorá uzatvorila
zmluvu o úvere na výkon podnikania. Vzhľadom k uvedenému oprávnený má za to, že sa predmetné

ustanovenia na dané exekučné konanie nemôžu aplikovať, keďže hlavný kauzálny vzťah nie je
vzťahom spotrebiteľským, nakoľko fyzická osoba v čase podpísania zmluvy o úvere a vystavení zmenky
prehlásila, že peňažné prostriedky žiadala poskytnúť na výkon podnikania.

9. Oprávnený zároveň zdôraznil, že už k samotnému návrhu na vykonanie exekúcie priložil nielen

exekučný titul a zmenku, na základe ktorej bol v exekučnom titule oprávnenému priznaný nárok, ale aj
zmluvu o úvere, splatenie ktorého zmenka zabezpečovala. Vzhľadom na to, že rozhodujúce skutočnosti
týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného s povinným vrátane dôkazov, ktoré ich osvedčujú, boli
súčasťou exekučného spisu, oprávnený má za to, že si svoju povinnosť, ktorá vyplýva z ustanovenia §
243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku splnil.

10. Oprávnený posudzovanie povinného ako spotrebiteľa výslovne odmieta. Oprávnený poukazuje na
skutočnosť,žedňa02.03.2010uzavrelspovinnýmzmluvuoúvereč.XXXXXXXXX,nazákladektorejbol
povinnému poskytnutý úver na účel podnikania. Povinný v zmluve o úvere uviedol a aj osobitne podpísal
vyhlásenie, že poskytované peňažné prostriedky budú využité na tento účel. Preto podľa oprávneného

dôležité je, na aký účel bol úver poskytnutý, a nie na aký účel povinný poskytnuté peňažné prostriedky v
skutočnosti použil. Oprávnený v danom prípade pri poskytnutí úveru vychádzal z vyhlásení povinného,
že ide o úver poskytnutý na výkon podnikania, nakoľko povinný pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupoval
v postavení podnikateľa.

11. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

12. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom aj v čase vydania tohto rozhodnutia),
ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

13. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

14. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP

v rozsahu podaného odvolania s prihliadnutím na vady týkajúce sa procesných podmienok podľa § 380
ods.2CSP,beznariadeniapojednávania,pričomdospelkzáveru,ženapadnutérozhodnutiejepotrebné
zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP, pretože neboli splnené procesné podmienky pre jeho vydanie.15. Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného a zo spisového materiálu zistil, že dňa 22.3.2015
bola pred súdnym exekútorom A. F. B. spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie
exekúcie, v ktorej oprávnený opísal skutočnosti týkajúce sa jeho vlastného vzťahu s povinným. Následne

bola okresnému súdu dňa 7.5.2015 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

16. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23. 12. 2015, v návrhu na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou

osobouoprávnenýopíšeajrozhodujúceskutočnostitýkajúcesavlastnéhovzťahu(odkazna§17zákona
č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v znení zákona č. 438/2015 Z .z.) s povinným. Skutočnosti
podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom
indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

17. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 23. 12. 2015, v exekučných konaniach, ktoré

sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri
podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh
na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

18. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak,

platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

19. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v
lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

20. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v
lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

21. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 23.12.2015 obsiahnutej v § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57

ods. 1 písm. m) a § 243f Exekučného poriadku, zavedenej zákonom č. 438/2015 Z. z. sú exekučné
súdy povinné ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky proti povinnému,
ktorý je fyzickou osobou, ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka -
spotrebiteľa, čo zisťujú v súlade s novelizovaným ust. § 17 ods. 1 a 2 Zákona zmenkového a šekového
k tomu, či bola povinnému v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi poskytnutá

taká primeraná ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí. Z
uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi
povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho
dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú. Po dátume 23.12.2015 bol tak povinný urobiť aj v
prebiehajúcich exekučných konaniach, ktoré začali pred dátumom 23.12.2015, a to v zmysle § 243f

ods. 1 Exekučného poriadku v prípade, ak je exekúcia vedená na podklade exekučného titulu, ktorým
bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Exekučný poriadok určil
oprávnenému na doplnenie návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 tridsaťdňovú lehotu, ktorá
začala plynúť odo dňa účinnosti tohto zákona, t.j. dňa 24.12.2015 a uplynula 22.01.2016. Lehota na
doplnenie návrhu stanovená pre oprávneného týmto zákonom je lehotou procesnou, preto stačí, ak bolo

doplnenie vrátane dôkazov oprávneným podané posledný deň lehoty.

22.Preskúmanímvecidospelodvolacísúdkrovnakémuzáveruakookresnýsúdotom,žeoprávnenému
bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, preto oprávnenému vznikla
povinnosť stanovená v § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku na doplnenie návrhu

na vykonanie exekúcie. Oprávnený však doplnenie návrhu predložil až dňa 3.2.2016, teda po zákonom
stanovenej lehote. Podľa ust.§ 243f ods. 5 následkom nekonania oprávneného je zastavenie exekúcie.
Súd prvej inštancie podľa uvedeného ustanovenia nepostupoval, keďže žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia zamietol, a teda založil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti, t. z. že nie
je zrejmé, či posudzoval návrh oprávneného podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, alebo skúmal

splnenie procesných podmienok podľa ust. § 243f Exekučného poriadku.

23. Z vyššie uvedených dôvodov musel odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. a)
a b) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 a 2 CSP vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie, v ktoromzosúladí svoj výrok rozhodnutia s odôvodnením, a teda aby ustálil, či posudzoval návrh oprávneného
podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, alebo skúmal splnenie procesných podmienok podľa
ust. § 243f Exekučného poriadku. Zároveň súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite, zrozumiteľne

a presvedčivo odôvodní v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody - § 421 a § 422 CSP)) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací

návrh).

Podľa ust. § 125 ods. 1 a 2 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe

autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.Podľa ust. § 160 ods. 2 CSP dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum
právnej pomoci.