Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 24, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124201526
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5124201526.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2

7C/10/2024

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobkyne:
A. B. C., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom B. XX/XX, XXX XX D., štátna občianka SR, zastúpená
splnomocneným zástupcom: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XX/XX, XXX XX D., proti
žalovaným: v rade 1/ C. E., nar. X.X.XXXX, trvale bytom F. C. XX/XX, XXX XX D., v rade 2/ B. E., nar.
X.X.XXXX, trvale bytom F. C. XX/XX, XXX XX D., obaja právne zastúpení: Advokátskou kanceláriou

JUDr. Milan Chovanec, s.r.o., IČO: 36 436 640, so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, Žilina, o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

11
7C/10/2024

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaným v rade 1/ a 2/ priznáva proti žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

9
7C/10/2024
O d ô v o d n e n i e

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde 1.2.2024 (v znení jej doplnenia zo dňa 13.3.2024)
domáhala voči žalovaným v rade 1/ a 2/ určenia, že kúpna zmluva uzavretá dňa 10.10.2013 medzi G.

E. ako predávajúcim a žalovanými je absolútne neplatná a náhrady trov konania.

2. Žalobkyňa žalobu skutkovo odôvodnila tým, že dňa 10.10.2013 bola uzavretá kúpna zmluva medzi
G. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorej predmetom bol odplatný prevod vlastníckeho práva k nižšie uvedeným
nehnuteľnostiam. Povolením vkladu katastrom na základe kúpnej zmluvy tak boli žalovaní v rade 1/ a 2/
zapísaní na príslušné listy vlastníctva. Predmetom kúpnej zmluvy je v zmysle žaloby spoluvlastnícky
podiel 3/36-ín na nehnuteľnosti vedenej v kat. ú. D., pozemkovej knihe, vložka číslo XXXX, ako parcela

491, kat. ú. D., ktorá je totožná s nehnuteľnosťami vedenými na LV č. XXXX a LV č. XX, konkrétne
ide o parcely číslo 84, 91, 92. Predávajúci ďalej previedol podiel X/XX-XXX na nehnuteľnostiach v kat.
ú. D., evidovaných na LV č. XX a LV č. XXXX, a to parcely číslo 80, 94/1, E KN parcela č. 2835/3
záhrada o výmere 204 m2, LV nezaložený. Ďalej predávajúci previedol spoluvlastnícky podiel 1-icanehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX, a to parcely č. 78, 79, a parcely ku ktorým nebol LV založený
a to parcela K NC č. 10757, 11041/1, E KN č. 636/2, 1275. Vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré sú
predmetom tejto kúpnej zmluvy prešli do vlastníctva predávajúceho na základe rozhodnutia D 1044/78

a 6D 330/91. Vychádzajúc z článku I. bod 4. kúpnej zmluvy G. E., odvodzoval svoje vlastnícke právo
z titulu dedičského konania D 1044/78 po svojom otcovi B. E., zomrelom 04.07.1978 a dedičského
konania po svojej matke sp. značka 6 D/330/91, t.j. H. E.. Uvedené malo byť zapísané na takz.
hluchom LV, čo je v rozpore so skutočnosťou, keďže G. E. ich nezdedil, preto prehlásenia G. E. sú
nepravdivé. Po B. E. dedila Štefánia a nie G.. G. tak nenadobudol vlastnícke právo z titulu dedenia

k predmetu prevodu kúpnej zmluvy po pánovi B.. Predmetom dedenia po pani H. boli nehnuteľnosti,
ktoré sa nachádzajú v časti dedine Terchová, známa ako časť Mlynec a ktoré dedil pán G., a to len
pozemky na LV č. XXXX. Pán G. opäť nadobudol vlastnícke právo z titulu dedenia k predmetu prevodu
kúpnej zmluvy ani po pani H.. Na základe uvedeného tak G. E. nezdedil žiaden spoluvlastnícky, ani
výlučný podiel k pozemkom, ktorých prevod bol predmetom kúpnej zmluvy v roku 2013. Nakoľko tieto
nehnuteľnosti nevlastnil, nemohol nimi platne disponovať. K uvedenému žiadala žalobkyňa pripojiť spis

45C/72/2023. Od roku 2007 žalobkyňa vybavovala vydržanie niektorých nehnuteľností a práve z titulu
existencie neprededenia po pánovi B. a absencie akéhokoľvek právneho vzťahu pána G. k ostatným
domnelým dedičov po pánovi B. a iných a tým pádom aj nemožnosti uzavretia akejkoľvek kúpnej zmluvy
pre vydržanie pozemkov v kat. území D., potrebovala súhlasy všetkých domnelých dedičov po pánovi
B.. Teda jeho detí, G., I., A., ako aj ďalších. Žalovaní ich ale evidentne nepotrebovali a pre vznik ich

vlastníckeho práva, im stačilo predložiť kúpnu zmluvu, v ktorej pán G. prevádzal nehnuteľnosti, ktoré
preukázateľne nevlastnil. Naliehavý právny záujem na veci žalobkyňa odôvodnila tým, že žalovaní
sú ako nevlastníci a ich rodinní príslušníci sa vulgárne správajú k legitímnym spoluvlastníkom, ich
rodinným príslušníkom, ktorým nadávajú, napádajú ich a chovajú sa v rozpore s dobrými mravmi a so
zákonom. Protiprávnym konaním žalovaných, žalobkyňa nenadobudla pozemok parcela č. 78 v celosti.

I keď splnila zákonné podmienky, bola pánom G. preukázateľne oklamaná, čo spôsobilo a spôsobuje
ďalšie spory. Žalobkyňa má naliehavý právny záujem na vyslovení absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy,
v dôsledku ktorej utrpela na svojich vlastníckych právach a pozemky nenadobudla vydržaním na základe
zapísaného GP v podiele 1/1, ale len na parcele 78 o výmere 42 m2 v podiele 1/2, na parcele č. 94/5
o výmere 230 m2 v podiele 1/12 a na parcele 94/4 v podiele X/XX - J.. Žalovaní na základe vyššie

uvedeného nikdy neboli a nie sú spoluvlastníkmi pozemkov, ktoré na ne boli kúpnou zmluvou prevedené.
V ďalšom poukázala na judikatúru vo vzťahu k absolútnej neplatnosti právneho úkonu a skutočnosť,
že nikto nemôže previesť viac práv, ako má sám. Mala za to, že kúpna zmluva je priamo zo zákona
neplatná a absolútne sú neplatné akékoľvek ďalšie právne úkony. Uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi
žalovanými a ich právnym predchodcom jej tak neumožnilo nadobudnúť vlastnícke právo v celosti.

Žalobkyňa v podaní doručenom súdu 13.03.2024 (č.l. 38) doplnila uvedenú žalobu, pričom obsahom
predmetného doplnenia je špecifikácia nehnuteľnosti v tabuľkovom vyhotovení. Nad rámec uvedeného
konštatovala, že od roku 2007 si vybavovala vydržanie niektorých nehnuteľnosti z titulu existencie
neprededenia po Michalovi a absencie právneho vzťahu pána G., ako aj ostatných domnelých dedičov
po pánovi B. a tým pádom aj nemožnosti uzavretia akejkoľvek kúpnej zmluvy pre vydržanie pozemkov

v kat. území D., parcela č.: 94/4, 94/5, 78, 1659/3, 1659/4, 74/3,74/2. Ďalej tvrdila, že protiprávnym
konaním žalovaných bola preukázateľne pánom G. oklamaná, čo spôsobilo a spôsobuje ďalšie spory.
V ďalšom opätovne konštatovala dôvodnosť podaného návrhu a naliehavý právny záujem na podanej
žalobe. Rozšírila aj formuláciu žalobného petitu, kde výslovne uviedla číslo vkladu, pod ktorým bol vklad
vlastníckeho práva evidovaný v katastri nehnuteľnosti, a to číslo K. XXXX/XX-XXX/XX.

3. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sa k žalobe vyjadrili dňa 19.4.2024 (č.l. 44), pričom uviedli, že s obsahom žaloby
nesúhlasia. Taktiež konštatovali, že je rozporná s príslušnými ustanovenia CSP. Na podanej žalobe nie
je naliehavý právny záujem. K samotným dôvodom žaloby uviedli, že nie je pravdivé tvrdenie, že by
prevodca G. E. nebol vlastníkom predmetných spoluvlastníckych podielov. Rovnako namietali tvrdenie,

že žalovaní nie sú vlastníkmi. Pravdivé je iba tvrdenie, že žalobkyňa žalovaných, ako spoluvlastníkov
osočuje, správa s k nim vulgárne a vytvára dojem, že by ich spoluvlastnícke podiely mali patri žalobkyni.
Tvrdenie žalobkyne, že by žalovaní, alebo bližšie neidentifikovaní rodinní príslušníci mali k ostatným
legitímnym spoluvlastníkom sa správať vulgárne, nadávať, napádať, chovať sa v rozpore s dobrými
mravmi, nie je pravdivé. Naopak je pravdou, že žalobkyňa podala niekoľko trestných oznámení, snažila

sa osočiť žalovaného aj u jeho zamestnávateľa, no neúspešne. Rovnako nemožno súhlasiť s tvrdením,
že by bola žalobkyňa oklamaná G. E.. Pokiaľ by bola žalobkyňa titulom na vznik vlastníctva disponovala,
notársky úrad by jej určite vyhlásenie osvedčil. V závere poukázali na § 137 CSP a žiadali žalobu
zamietnuť.4. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaných v rade 1/ a 2/ vyjadrila v podaní zo dňa 3.5.2024 (č.l.
51), v ktorom uviedla, že žalovaní nijako vyjadrenia žalobkyne nevyvracajú podloženými dôkazmi.

Nepredkladajú v rámci procesnej obrany a útoku absolútne žiadne dôkazy. V ďalšom poukázala na
vadu z dôvodu absencie prejavu vôle. Nad rámec žaloby uviedla, že kúpna zmluva z 10.10.2023 je
zaťažená aj ďalšou vážnou vadou, ktorá ju činní absolútne neplatným právnym úkonom. No tentokrát
z dôvodu relevantnej vady na strane žalovaných, a to podpisu žalovaného 1/ C. E., ktorý na kúpnej
zmluve nie je jeho vlastným podpisom. Odlišuje sa od všetkých ostatných podpisov, napr. aj na plnej

moci udelenej právnemu zástupcovi, so zohľadnením osobného vyjadrenia predávajúceho žalobcovi, že
žalovanýnejavil,najrozdiel,citujem:„odtejjehoinžinierky“onadobudnutienehnuteľnostivážnyzáujem.
V ďalšom poukázal na vyjadrenia v rámci vzájomnej komunikácie. Poukázala tiež na tom, že žalovaní
nadobudli nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva, nie podielového, avšak absentuje vôľa
žalovaného v rade 1/, teda jeho podpisu, čo spôsobuje, absolútnu neplatnosť. S ohľadom na uvedené
navrhla vykonať znalecký posudok na overenie jeho pravosti. Dostatok porovnávacieho materiálu pre

znalca je aj v iných súdnych konaniach. Pričom originál kúpnej zmluvy poskytne kataster nehnuteľnosti.
Zhrnula, že dôvodom neplatnosti kúpnej zmluvy z 10.10.2013 sú viaceré vady, a to tá, že predávajúci
nikdynevlastnilpredmetnénehnuteľnosti,žalovanínevyvracajú žiadnymrelevantnýmdôkazomtvrdenia
žalobkyne, nepredkladajú žiaden dôkaz, neexistuje právne relevantná istina, ktorá by potvrdzovala
tvrdenie prevodcu o tom, že si je vedomý svojho vlastníckeho práva, čím sú žalovaní v absolútnej

dôkaznej núdzi. Žalovaní požívajú protiprávne obsah spoluvlastníckeho práva, pričom tento stav musí
byť odstránený, keďže im priamo zo zákona nesvedčí.

5. Žalovaní v rade 1/ a 2/ doručili súdu dňa 20.5.2024 vyjadrenie (dupliku) k podaniu žalobkyne (č.l.
63), v ktorom uviedli, že so žalobou v celom rozsahu nesúhlasia a opätovne zdôraznili, že je rozporná

s ustanoveniami CSP. Nakoľko sa žalobkyňa domáha určenia absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy.
Týmto tiež poukázali na ňou limitovaný petit, ktorý nepreukazuje naliehavý právny záujem. Zotrvali
na svojom stanovisku. Tvrdenia žalobkyne považovali za nepravdivé. Úlohou žalovanej strany nie
je pomáhať strane žalujúcej našepkávaním koho má žalovať, čo má žalovať a akého nároku sa má
domáhať. Úlohou žalovanej strany je voliť také prostriedky procesnej obrany, ktoré zodpovedajú povahe

prostriedkov procesného útoku k žalobe. Žalovaní tak nie sú povinní dokazovať, že sú vlastníkmi,
pretože nimi sú. Otázku vlastníctva skúmal orgán katastra pri rozhodovaní o vklade. Rovnako nie je
ich povinnosťou preukázať, že G. E. bol vlastníkom nehnuteľností, pretože táto skutočnosť vyplýva
z dedičských rozhodnutí po H. E. a po G. E.. H. E. od roku 19978 vstúpila do dobromyseľnej oprávnenej
držby nehnuteľnosti, ktorú za života spolu užívala so svojim manželom G.. Tak, aj G. E. vstúpil

dobromyseľne a nerušene do držby od roku 1991. Počas ich života, teda počas života B. E. a H.
E. a ani G. E. nik oprávnenej, dobromyseľnej držbe nebránil. Preto, pokiaľ by boli pochybnosti o ich
vlastníctve, toto nadobudla vydržaním už H. E. dňom 01.01.1991, resp. G. E. 05.12. 2021. logicky
tak, v dobromyseľnej a oprávnenej držbe sú aj vlastníci, aktuálni vlastníci, teda žalovaní. V celej
žalobe, žalobkyňa neuvádza žiadne hmotné zákonné ustanovenie, aby bolo zrejme, z akého dôvodu sa

neplatnosti domáha. Ako novum oproti žalobe tvrdila žalobkyňa údajne dôvody absolútne neplatnosti
a to to, že C. E. kúpnu zmluvu nepodpísal. K tomuto tvrdeniu dospela na základe „letmého pohľadu
na jeho podpis“. Žalovaný 1/ preto vyhlásil, že podpis na kúpnej zmluve je jeho podpisom. Tvrdenie
žalobkyne, že nehnuteľnosti nadobudli do BSM a nie do podielového spoluvlastníctva, a preto mal
vydaný nedostatok prejavu vôle žalovaného, nemá oporu v zákone. Žalovaní sú si vedomí, že pokiaľ

nadobúdajú vec kúpnou zmluvou patrí do BSM, bez ohľadu na to, či obaja alebo ktorýkoľvek z nich
je na zmluve ako účastník uvedený. V tomto prípade má kúpna zmluva trpieť závažnými vadami na
oboch stranách. Podľa názoru žalovaných sa s týmto nie je možné stotožniť a práve žalobkyňa neuniesla
dôkazne bremeno. Žalobkyňa obsahom vyjadrenia popiera dôvody jej vlastného vydržania tým, že tvrdí,
že G. E. údajne pred podpisom vyjadrenia pre jeho vydržanie od nej prevzal peniaze. G. E., počas svojho

života popieral, že by súhlasil s vydržaním pozemkov žalobkyni a už vôbec, že by od nej prevzal peniaze.
V tomto konaní však nie je podstatné, či je pravdivé tvrdenie, že G. E. súhlasil s vydržaním žalobkyne a či
prevzal peniaze, podstatné je, že žalobkyňa podmienky na vydržanie nesplnila. A preto, pred prípravou
návrhu na osvedčenie vyhlásenia, mala podiely od spoluvlastníkov skupovať. Preto nemohla vlastníctvo
nadobudnúť vydržaním. Na pojednávaní na Okresnom súde Žilina, vo veci 42C/31/2020 dňa 15.06.2021

vypovedala svedkyňa, L. E., nar. XX.XX.XXXX, pozostalá manželka po G. E., ktorá uviedla, že G. E.,
nikdy nehovoril o tom, že by ho žalobkyňa oslovila s návrhom na udelenie súhlasu s vydržaním. Súhlas
s vydržaním nikdy predtým nevidela, žalobkyňa bola za ňou iba 1-krát, za účelom súhlasu s postavením
garáže. Žiadne financie od žalobkyne neobdržali. Skutočnosť, že žalobkyňa v minulosti tvrdila, že chcepreviesť vydržaním iba pozemky pod garáž, môže potvrdiť aj K. M., syn A. M., ktorý bol pri tomto
prítomný. Ani im však žalobkyňa nedala žiadne peniaze. Keď chcela overiť podpisy, bolo už na Okresom
úrade po skončení stránkových hodín a druhýkrát A. M. už osvedčovať podpis nebola. A. M. bola

imobilná a všade s ňou musel chodiť jej syn Viktor (mala odrezanú nohu a nevládala sama nič urobiť).
V roku 2013, keď si žalobkyňa nechala osvedčiť vydržanie vyhlásenia o vydržaní notárskych úradom
JUDr. Štetiarovej, sa o tomto kroku dozvedeli žalovaní. Žalovaná v rade 2/ upozornila Okresný úrad
Žilina, katastrálny odbor, na nezákonnosť predloženej notárskej zápisnice. Žalobkyňa vtedy dôvody,
na ktoré žalovaná 2/ upozornila nenamietala, ale pod ťarchou dôkazov, orgánu katastra, si nechala

vyhotoviť doložku o oprave, v ktorej bolo zmenené vyhlásenie o vydržaní tak, že podielov žalovaných
sa nedotýkali. V závere opätovne s poukazom na § 137 žiadali žalobu zamietnuť.

6. Žalobkyňa dňa 25.07.2025 doložila súdu podanie, v ktorom avizovala priloženie dôkazu na podporu
tvrdení žalobcu a to vo vzťahu k pravosti podpisu žalovaného v rade 1/. Následne 05.08.2025 v podaní
na (č.l. 83a) reagovala na .... v tomto podaní žalobkyňa opätovne zhrnula tie isté skutočnosti a uviedla,

že si žalovaní zamieňajú pojmy vlastníctvo a držba. Poukázala na to, že zo strany žalovaných a ich
právneho zástupcu k dvom dedičským rozhodnutiam v zmysle, ktorých mal pán G. zdediť nehnuteľnosti,
ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy. V tomto podaní žalobkyňa uviedla, že G. E., otec žalovaného 1/
nadobudol podiel na nehnuteľnosti po jeho matke H. E., čo je absolútne vyvrátené, a že nárok žalobcov
je preukázaný, uvedené má vyplývať z dedičského rozhodnutia 6D/330/91. V ďalšom uviedla, že pani

H. vstúpila v roku 1978 do držby nehnuteľnosti, ktoré podľa tvrdení žalovaných údajne vlastnila od roku
1978.RovnakoajpánG.vstúpildodržbynehnuteľnostiod01.01.1991,resp.,od01.12.2001.PaniH.vraj
nadobudla nehnuteľnosti vydržaním, na základe dedičského rozhodnutia a dňom svojej smrti. Žalovaní
pokračujú v držbe nehnuteľnosti, ktorých sú vlastníkmi. Týmto podľa názoru žalobkyne žalovaní
potvrdzujú, že pán G. nebol vlastníkom nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, keďže ich

mal v držbe. Nad rámec uvedeného vlastníctvo pán G. bolo vo vkladovom konaní V 5277/13 odborne
skúmané a verifikované rovnako ako v kauze hospodárskej budovy, maštale na parcele číslo 79, kde
kataster, aj napriek upozorneniu žalobcu, napísal ako vlastníka osobu, ktorá na základe predložených
a katastrom disponujúcich podkladov k tejto nehnuteľnosti preukázateľne nikdy nenadobudla toto právo.
Uvedené vyplýva z konania 45C/72/2023. V ďalšom uviedla, že vyjadrenie žalovaného v rade 1/, že

jeho podpis je na tejto zmluve pravým, sa netýka merita veci a uvedené bude podrobené znaleckému
skúmaniu. Zhrnula, že žalobca musí pre procesný úspech tvrdiť preukázať, že G. nebol v čase
uzatvorenia kúpnej zmluvy, ako predávajúci vlastníkom predmetu prevodu, čo je preukázané dedičským
rozhodnutím Štátneho notárstva v Žiline 6D/330/1991, z ktorého vyplýva, že G. nezdedil nehnuteľnosti
tvoriace predmet prevodu. Taktiež výslovným potvrdením samotných žalovaných z 20.05.2024, keď

uviedli, že G. bol držiteľom nehnuteľnosti, t.j. nebol ich vlastníkom. Rovnako listom právneho zástupcu
žalovaných, ktorý uvádza, že nehnuteľnosti, tvoriace predmet prevodu kúpnej zmluvy neboli v čase
uzavretia kúpnej zmluvy v roku 2013 prededené po pánovi Michalovi, otcovi pána G.. Absencia
vôle žalovaného 1/ tiež spôsobuje neplatnosť. Pričom žalobca zloží preddavok na trovy znaleckého
dokazovania. Žalobe žiadali vyhovieť a vo veci nariadiť pojednávanie.

7. V podaní zo dňa 26.06.2025, po nariadení pojednávania vo veci, právny zástupca žalovaných navrhol
vykonať dôkaz. S ohľadom na to, že žalobkyňa účelovo spochybňuje pravosť podpisu žalovaného
v rade 1/, po doručení predvolania, tento dôkaz vyvracia a považuje za potrebné sa k týmto tvrdeniam
vyjadriť. Žalovaný v rade 1/ vyhlásil, že ide o jeho podpisy na listinách, ktoré sú súčasťou súdneho spisu

a tieto podpisy sú pravé. Niekedy sa podpisuje celým menom a priezviskom, inokedy skratkou, alebo
iba skráteným písmenom, parafom. Podpis na zmluve z 10.10.2023 (správne má byť 2013, poznámka
súdu), je mojim podpisom. Na preukázanie pravosti môjho podpisu na zmluve, predložil listinu a to
splnomocnenie zo dňa 27.06.2005. Toto splnomocnenie podpísal na Obecnom úrade vo Varíne, kde
bol aj podpis úradne osvedčený. Tento podpis je totožný s podpisom na kúpnej zmluve.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 24.11.2025, na ktorom vec prejednal a rozhodol za účasti
zástupcov strán sporu, žalovaných v rade 1/ a 2/ a v neprítomnosti žalobkyne. Splnomocnený zástupca
žalobkyne zotrval na podanej žalobe a uviedol, že žalobkyňa má na podanej žalobe, je si vedomá
ustanovenia § 137 CSP, avšak vo svetle bližšie nešpecifikovaného uznesenia NS SR z roku 2021 trvala

na tom, aby bolo v rámci prejudiciálnej otázky skúmané, či teda žalobkyňa má možnosť domôcť sa
ochrany svojich práv buď žalobou na plnenie, alebo žalobou na určenie. Právny zástupca žalovaných
zotrval na nedôvodnosti žaloby ako aj nedostatku naliehavého právneho záujmu. Súd uviedol predbežné
právne posúdenie veci, vyzval zástupcu žalobkyne na doplnenie skutkových tvrdení k naliehavémuprávnemu záujmu a následne vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a vec posúdil
podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:

9. Podľa ust. § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba „CSP“), žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností
strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či
tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z

osobitného predpisu.

10. Podľa ust. § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.

11. Podľa ust. § 39 ods 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ“), neplatný je právny
úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým
mravom.

12. Podľa § 132 ods. 1 OZ: vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,

dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. “

13. Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

14.Zvykonanéhodokazovaniamalsúdzapreukázanénasledovnéskutočnosti:ZuzneseniaOkresného
súdu Žilina sp.zn. D 1044/78 o dedičstve po B. E. (č.l. 4) zo dňa 8.12.1978 vyplýva, že nehnuteľnosti
v k.ú. D. definované číslom pozemnoknižnej vložky po poručiteľovi nadobudla manželka H. E..
Z uznesenia Okresného súdu Žilina sp.zn. 6D/330/91 o dedičstve po H. E. (č.l. 5) zo dňa 5.12.1991
vyplýva, že nehnuteľnosti v k.ú. D. definované číslom pozemnoknižnej vložky po poručiteľke nadobudol

jej syn G. E., nar. X.X.XXXX.

15. Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 12.7.2013 (č.l. 9) medzi G. E., nar. X.X.XXXX ako predávajúcim
a žalovanými v rade 1/ a 2/ ako kupujúcimi vyplýva, že predmetom prevodu bol podiel X/XX-XX na
nehnuteľnostiam v k.ú. D., a to CKN č. 84 evidovanej na LV č. XXXX, CKN č. 91 a 92 evidovaných na LV

č. XX. Ďalej podiel na nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XX , LV č. XXXX, LV č. XXXX a parcely,
ku ktorým nebol založený list vlastníctva, a to EKN č. 2835/3, CKN č. 10757, CKN č. 11041/1, EKN č.
636/2 a EKN č. 1278. Predmetná kúpna zmluva nebola uzavretá dňa 10.10.2013 ako opakovane uvádza
žalobkyňa, ale 12.7.2013. Vklad vlastníckeho práva do katastra bol realizovaný dňa 10.10.2013 pod č.
V5277/13 zo dňa 10.10.2013, -570/13.

16. Súd v konaní nemal preukázanú identifikáciu nehnuteľnosti uvedených v jednotlivých dedičských
rozhodnutiach a ich totožnosť s nehnuteľnosťami, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, t.j. súd nemal
za preukázané, či predmetom kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti totožné či odlišné od tých, ktoré boli
predmetom dedenia. Vo vzťahu k uvedenému strany dokazovanie ani nenavrhli. Predmetom sporu však

bolo určenie (absolútnej neplatnosti) kúpnej zmluvy zo dňa 10.10.2013 uzavretej medzi žalovanými
v rade 1/ a 2/ a G. E., pričom žalobkyňa opakovane vo všetkých svojich vyjadreniach trvala na určení
neplatnosti tejto zmluvy z dôvodu, že G. E. nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu nevlastníl,
a tak ich nemohol previesť a tiež z dôvodu absencie vôle žalovaného v rade 1/, ktorý podľa vyjadrení
žalobkyne predmetnú zmluvu nepodpísal. K pravosti podpisu navrhla znalecké dokazovanie.

17. Súd sa prednostne zaoberal naliehavým právnym záujmom na podanej žalobe, pričom uvádza,
že tento skúma súd z úradnej povinnosti, pričom aj samotní žalovaní v rámci procesnej obrany na
jej nedostatok a nesúlade petitu žaloby s ustanovením § 137 CSP opakovane poukazovali. Podľa
rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/31/2011 platí, že: „Pri skúmaní existencie naliehavého

právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný
nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len
zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie
alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právožalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj
R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického
života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny

základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná
žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe
pod č. 40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny
záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu).
Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité

skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne
vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára
pevný základ pre jeho usporiadanie).“

18. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (CSP) je naliehavý právny záujem podmienkou

na podanie tzv. určovacej žaloby, ktorou sa možno domáhať, aby súd určil, či právny vzťah alebo
právo existuje alebo nie. Je daný vtedy, ak súd nemôže uspokojiť právnu situáciu žalobcu inak,
napríklad priamou žalobou na plnenie, a ak by jeho právne postavenie bez takéhoto určenia bolo
neisté. Právna teória a prax v zmysle judikatúry súdov vyšších inštancií je konštantná v posudzovaní
vhodnosti zvoleného právneho nástroja, akým je určovacia žaloba. Najvyšší súd SR v rozhodnutí

sp.zn. 7Cdo/20/2023 zo dňa 30.9.2024 výslovne uviedol, že: „Rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn.
4Cdo/17/2019 odkázalo na to, že ,,právnu otázku nastolenú dovolateľom - žaloba o určenie neplatnosti
odstúpenia od zmluvy ako žaloba o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP nevyplýva zo
žiadneho osobitného predpisu, a preto jej nie je možné od účinnosti CSP vyhovieť, možno pokladať za
vyriešenú uzneseniami najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo/15/2017, sp. zn. 6Cdo/30/2018 a 5Obo/12/2018,

teda ešte pred vydaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu so záverom, že „ a/ „novú právnu
úpravu v Civilnom sporovom poriadku je potrebné v zmysle § 470 ods. 1 CSP aplikovať aj na konania
začaté a neskončené predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP., ak nie je v CSP uvedené inak. Oproti
pôvodnej právnej úprave v OSP rozlišuje žaloby na určenie práva (§ 137 písm. c) CSP a žaloby na
určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d) CSP. U žalôb na určenie práva nová právna úprava zotrvala

na preukázaní naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (s výnimkou ak tento naliehavý
záujem vyplýva z osobitného predpisu). U žalôb na určenie právnej skutočnosti podmienila nová právna
úprava možnosť ich podania vtedy, ak požadované určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného
predpisu. Podľa novej právnej úpravy nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva
z osobitného predpisu."

19. Z predmetných rozhodnutí najvyššieho súdu je potom možné vyvodiť, že za účinnosti Civilného
sporového poriadku nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného
predpisu, pričom žaloba o určenie (absolútnej) neplatnosti kúpnej či inej zmluvy nevyplýva zo žiadneho
osobitného predpisu. Predmetné rozhodnutia zároveň odkázali na to, že iná situácia nastáva v prípade,

ak žaloba bola podaná ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, v takom prípade by súdy
posudzovali v zmysle § 470 CSP účinky OSP. V prejednávanom spore však žaloba bola doručená na
súd prvej inštancie dňa 1.2.2024 (t.j. za účinnosti Civilného sporového poriadku, ktorý takéto žaloby
nepripúšťa). Aj keď v nadväznosti na ustanovenie § 137 CSP ponechal zákonodarca „najmä" ako
vyjadrenie neuzavretého okruhu prípustných žalôb v civilnom sporovom konaní, podľa súdu nie je dôvod

pripustiť inú žalobu než uvedenú v ustanovení § 137 CSP, pokiaľ ide o nárok, ktorý možno pred súdom
uplatniť žalobou výslovne uvedenou v predmetnom ustanovení (z hľadiska prejednávaného sporu mohla
žalobkyňa svoj nárok uplatniť žalobou na určenie (vlastníckeho práva k predmetnej parcele) podľa § 137
písm. c) CSP za predpokladu preukázania existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení.

20. Žalobkyňa v žalobe, jej doplnení a písomných vyjadreniach odvodzovala svoj naliehavý právny
záujem na podanej žalobe od vulgárneho správania žalovaných voči jej osobe, ďalej od tvrdenia, že
iba v dôsledku prevodu nehnuteľnosti kúpnou zmluvou z roku 2013 nemohla nadobudnúť parcelu č.
78 v celosti, aj keď vo vzťahu k osvedčeniu vydržania bola spísaná notárska zápisnica, čím utrpela

na svojich právach. Posledným dôvodom bola skutočnosť, že žalovaní nemohli nadobudnúť kúpnou
zmluvou vlastnícke právo od G. E., nakoľko tento nebol nikdy ich vlastníkom. Súd uvádza, že správanie
žalovaných voči osobe žalobcu vo vzťahu k preukázaniu naliehavého právneho záujmu na podanej
žalobe nemá žiadnu relevanciu. Iba samotná skutočnosť, že sa žalovaní správajú nevhodne, nemôžebyť dôvodom neplatnosti (absolútnej) kúpnej zmluvy. Na ochranu žalobkyne pred nevhodným správaním
iných osôb slúžia iné prostriedky právnej ochrany (napr. priestupkové, trestné a pod.). K druhému
dôvodu uvádzanému žalobkyňou, t.j. že bez skoršieho prevodu nehnuteľnosti v prospech žalovaných,

by došlo k zápisu žalobkyne ako výlučnej vlastníčky parcely č. 78, súd konštatuje, že toto tvrdenie
žalobkyňa nijakým spôsobom neosvedčila ani nepreukázala. K naliehavému právnemu záujmu na
podanej žalobe na výslovnú otázku súdu ako by vyhovením žalobe žalobkyne došlo k zmene jej
právneho postavenia, splnomocnený zástupca žalobkyne uviedol, že táto by bola zapísaná na liste
vlastníctva ako vlastníčka parcely KN C č. 78, a to titulom osvedčenia o vydržaní z roku 2007. Existenciu

takejto listiny a predovšetkým zákonné splnenie podmienok vydržania žalobkyňa nepreukázala, a to ani
len predložením uvádzanej notárskej zápisnice. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa súdu
predložila iba Doložku o oprave notárskej zápisnice zo dňa 23.10.2013 N 336/2013 (č.l. 75), z ktorej
vyplýva, že vyhlásenie žalobkyne o vydržaní sa týka nehnuteľnosti: parcela KN č. 94/4, 94/5 a 78
– a to iba v parcele č. 78 iba v podiele 1-ica. Splnomocnený zástupca žalobkyne na pojednávaní
uviedol, že prevod vlastníckeho práva v prospech žalovaných kataster zapísal z dôvodu, že išlo o skorší

návrh. Na otázku súdu či nedošlo k zápisu duplicity vlastníctva, uviedol, že k takémuto zápisu nedošlo.
U žalobkyne, ktorá uvádzala, že jej žalovaní zabránili stať sa výlučnou vlastníčkou parcely č. 78,
však súd nemal preukázané žiadne skutočnosti, na základe ktorých jej malo svedčať vlastnícke právo
k predmetnej nehnuteľnosti. Z vyjadrení žalobkyne vyplynulo, že jej nikdy nesvedčal zápis vlastníckeho
práva k predmetnej parcele v celosti. Aj z tejto skutočnosti je zrejmé, že prípadný zápis vlastníckeho

práva v prospech žalobkyne by musel byť predmetom osobitného súdneho konania. Súd k uvedenému
konštatuje, že žalobkyňa neprodukovala ani skutkové tvrdenia a ani dôkazy vo vzťahu k dôvodnosti
jej nároku na vlastníctvo predmetnej nehnuteľnosti. Žalobkyňa nepreukázala existenciu ňou tvrdeného
titulu, osvedčenia o dedičstve ani skutočností, z ktorých by dôvodnosť vydržania vyplýva. V rámci
prostriedkov procesného útoku opakovane iba tvrdila, že právny predchodca žalovaných nemohol

predmetné nehnuteľnosti vlastniť. Vlastníctvo nehnuteľnosti H. E. rovnako bližšie neodôvodnila, iba
uviedla, že tieto nemohol nadobudnúť od otca B. E., ale boli predmetom dedenia po H. E.. Nepredložila
identifikáciu nehnuteľnosti vo vzťahu k tvrdeniu, že tieto nehnuteľnosti neboli predmetom dedičstva a na
preukázanie svojich tvrdení nenavrhla žiaden dôkaz.

21. S ohľadom na skutočnosť, že na podanej žalobe nie je naliehavý právny záujem, t.j. žalobkyňa
nezvolila vhodný procesný nástroj na uplatnenie svojich práv, súd žalobu zamietol a za nedôvodné
a nehospodárne považoval aj žalobkyňou navrhnuté znalecké dokazovanie na účely posúdenia pravosti
podpisu žalovaného v rade 1/ na kúpnej zmluve zo dňa 10.10.2013. Nad rámec uvedeného súd považuje
za podstatné zdôrazniť, že žalobkyňa vo svojich podaniach uvádza osoby bez bližšej identifikácie, ako

„pán G.“ , „pán B.“, pričom súdu nie je zrejmé, o aké osoby ide a v akom vzťahu sú k žalobkyni či
žalovaným v rade 1/ a 2/. Z lustrácie v Registri obyvateľov mal súd za preukázané, že žalobkyňa je
právnou nástupkyňou K. I. a L. I. (rodičia). Žalovaný v rade 1/ C. E. je právnym nástupcom G. E. (nar.
X.X.XXXX,ktorýkúpnouzmluvoupreviedolnehnuteľnostivprospechžalovaných) aL.E..G.E.jesynom
B. E. (po ktorom prebehlo dedičské konanie D 1044/78) a H. E. (po ktorej prebehlo dedičské konanie

6D/330/91). Súd má za to, že z uvedených skutočnosti a listinných dôkazov vyplýva právne nástupníctvo
u žalovaných v rade 1/ a 2/, aj keď súd nemal dostatočne nezameniteľne stotožnené nehnuteľnosti, ktoré
boli predmetom kúpnej zmluvy v roku 2013 a tých, ktoré boli prededené v dedičských konaniach.

22. Súd má za to, že v zmysle konštantnej judikatúry žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy je vo

všeobecnosti neprípustnou žalobou, preto pokiaľ žalobkyňa v konaní tvrdila, že je výlučnou vlastníčkou
parcelyč.78,malatakpodaťžalobuourčenievlastníckehoprávavovzťahukukonkrétnejnehnuteľnosti,
pričom súd by ako predbežnú otázku posudzoval (absolútnu) neplatnosť kúpnej zmluvy. Vyhovením
žalobe o neplatnosť kúpnej zmluvy by totiž nedošlo k vyriešeniu otázky jej vlastníctva (iba k jednej)
parcele, nakoľko žalobkyňa nikdy nebola v katastri nehnuteľnosti evidovaná ako jej vlastník. Ňou tvrdená

a súdu nepreukázaná notárska zápisnica o osvedčení vydržania vlastníckeho práva pravdepodobne
nebola spôsobilým titulom na jej zápis do katastra nehnuteľnosti, keďže kataster jej vklad nepovolil,
prípadne nevyznačil duplicitu vlastníctva. Preto argumentácia žalobkyne vo vzťahu k naliehavému
právnemu záujmu na podanej žalobe jednoznačne neobstojí.

23. Súd v závere uvádza, že argumentáciou žalobkyne o pravosti či nepravosti podpisu žalovaného
v rade 1/ na predmetnej kúpnej zmluve sa súd nezaoberal, nakoľko táto z dôvodu absencie naliehavého
právneho záujmu nebola pre rozhodnutie o žalobe rozhodujúca a podstatná. S ohľadom na zásadu
hospodárnosti konania tak súd návrh na znalecké dokazovanie k pravosti podpisu žalovaného v rade1/ zamietol. Z opatrnosti súd ešte uvádza, že ani z obsahu žaloby (napriek tomu, že súd nie je viazaný
výslovným znením žalobného návrhu) nevyplýva, čoho sa skutočne žalobkyňa domáha. V tomto smere
súd vyzval na doplnenie skutkových tvrdení zástupcu žalobkyne, ktorý na otázku súdu výslovne uviedol,

že cieľom žalobkyne je určenie neplatnosti celej kúpnej zmluvy z 10.10.2013, čím dostatočne formuloval,
čoho sa v konaní domáha. Vo svojich vyjadreniach žalobkyňa uvádza, že prevodom spoluvlastníckeho
podielu žalovaných jej bolo znemožnené vydržanie predmetných nehnuteľnosti (konkrétne parcely č.
78), no sama výslovne neuvádza, kto a na základe akého právneho titulu by mal byť vlastníkom.
Súd má za to, že úlohou súdu je porozumieť žalobe, nie dotvárať žalobu. Obdobne Ústavný súd

už opakovane judikoval, že úlohou najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho je pokúsiť sa autenticky
porozumieť dovolateľovi – jeho textu ako celku, ale na druhej strane nemožno dotvárať vec na úkor
procesnej protistrany. Ide o dialóg, ale nie o právnu pomoc (I. ÚS 336/2019, III. ÚS 580/2021, III. ÚS
198/2022). Súd má za to, že uvedené je nutné aplikovať aj v prípade prejednávanej veci, kedy žalobkyňa
výslovne žiadala určenie neplatnosti celej kúpnej zmluvy.

24. S ohľadom na kontext prejednávanej veci, osobitné skúmanie naliehavého právneho záujmu na
podanej žalobe, súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je správnym procesným nástrojom na
uplatňovanie jej nárokov, nakoľko ani prípadné vyhovenie žalobe by neviedlo k odstráneniu žalobkyňou
tvrdeného protiprávneho stavu a muselo by dôjsť k ďalšiemu konaniu. Navyše, žalobkyňa výslovne
uviedla, že jej cieľom je dosiahnuť zápis jej vlastníckeho práva k parcele č. 78, pričom predmetom

napádanej kúpnej zmluvy sú viaceré nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým žalobkyňa neprodukovala
žiadne dôvody opodstatňujúce naliehavý právny záujem na podanej žaloby. Súd preto žalobu v celom
rozsahu zamietol.
25. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

26. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

28. Súd tak s poukazom na cit. ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol o nároku na
náhradu trov konania, pričom vychádzal zo zásady úspechu v spore. Žalovaní v rade 1/ a 2/ boli v celom

rozsahu úspešnou stranou sporu, a tak im súd priznal proti neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov
konania v celom rozsahu.

.

Poučenie:

2
7C/10/2024
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez

autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom

počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu aaby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia