Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, October 29, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 3Stk/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200580
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:8020200580.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny

Benczovej a zo sudcov JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. v právnej veci
žalobcu (sťažovateľa) V.. B. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom U.. F. B. XX, XXX XX B., adresa na doručovanie
V.U.. B. Y.N., B.. T.. Z. Č.. XXX, XXX XX B., proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, odbor opravných
prostriedkov, Námestie mieru 3, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
OU-PO-OOP2-2020/025919-003/MEA zo dňa 17.06.2020, konajúc o kasačnej sťažnosti proti rozsudku
Správneho súdu v Košiciach č. k. PO-6S/68/2020 -68 z 19. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Kontrolou plnenia povinností úhrady diaľničnej známky motorovými vozidlami, vykonanej Diaľničnou
spoločnosťou dňa 8.8.2017 o 13:58:46 bolo vo vzťahu k prevádzke motorového vozidla do 3,5 tony,
EČV B., registrovaného v Slovenskej republike, na úseku D1 km 186,9, smer Trenčín zistené, že

prevádzkovateľ vozidla nemal zaplatenú platnú diaľničnú známku, dopustil sa teda správneho deliktu
spočívajúceho v porušení povinnosti zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzeného úseku cesty vozidlom
bola uhradená diaľničná známka. Výsledok kontroly bol osvedčený Záznamom o vykonaní kontroly č.
8423075 vyhotoveným dňa 9.8.2017 o 02:27:40.

2. Na základe predmetného Záznamu bol dňa 28.10.2019 pod číslom OU-PO-OCDPK-2019/052754
vydaný Okresným úradom Prešov, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej aj len

„prvostupňový orgán“) Rozkaz o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla ktorým bola
žalobcovi za správny delikt podľa §10 ods. 1 zák. č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke uložená pokuta
150,- eur. V odpore proti Rozkazu žalobca namietal nedostatočnosť dôkazov (spisová dokumentácia
vrátane obrazových záznamov) použitých ako podklad rozhodnutia .

3. Prvostupňový správny orgán výzvou zo dňa 25.11.2019 vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k podkladom
rozhodnutia podľa § 3 ods. 2 a 3 a § 33 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb., na ktorú žalobca reagoval vyjadrením

zo dňa 13.12.2019 v ktorom okrem iného namietal nepreskúmateľnosť záznamu o vykonaní kontroly
a súvisiacich obrazových záznamov pre nedostatok dôvodov a ich nedostatočnosť pre preukázanie
zodpovednosti za správny delikt.4. Následne prvostupňový orgán rozhodnutím č. OU-PO-OCDPK-2020/007268-8 zo dňa 10.02.2020
uložil pokutu vo výške 150,- Eur, podľa § 10a ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z. žalobcovi ako
prevádzkovateľovi vozidla evidenčného čísla: B., kategórie M1 (s ostatnými údajmi o vozidle

vymedzenými vo výroku rozkazu) za to, že sa dopustil správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona
č. 488/2013 Z. z. tým, že dňa 08.08.2017 v čase o 13:58:46 hod. nezabezpečil, aby pri užívaní
vymedzeného úseku cesty D1, 186,9 km, smer TN, vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená
povinnosť úhrady diaľničnej známky. K tomuto rozhodnutiu boli pripojené rovnaké listiny (dôkazy) ako
k rozkazu zo dňa 28.10.2019.

5. Proti rozhodnutiu podal dňa 19.3.2020 žalobca odvolanie doplnené dňa 17.4.2020 v ktorom
namietal nesprávnosť procesného postupu po podaní odporu proti Rozkazu, nevyhovenie žiadosti a
vyhotovenie kópie administratívneho spisu postupom podľa infozákona, nepoučenie účastníka o jeho
procesných právach predchádzajúcich vydaniu prvostupňového rozhodnutia, neexistenciu výzvy na
vydanie prvostupňového rozhodnutia, (výzva v konaní sa vzťahovala ku konaniu o Rozkaze).

6. Žalovaný, Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov ako druhostupňový správny orgán
rozhodnutím č. OU-PO-OOP2-2020/025919-003/MEA zo dňa 17. júna 2020 (ďalej aj len „napadnuté
rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu z 10.
februára 2020 a predmetné rozhodnutie potvrdil.

7. Pokiaľ ide o zmieňovanú žiadosť žalobcu o poskytnutie informácii podľa zákona č. 211/2000 Z. z., z
administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňové fiktívne rozhodnutie o tejto žiadosti bolo na odvolanie
žalobcu druhostupňovým orgánom zrušené (rozhodnutie z 20. februára 2020), následne o žiadosti
rozhodol prvostupňový orgán tak, že jej nevyhovel (rozhodnutie z 25. februára 2020) a na odvolanie

žalobcu bolo toto rozhodnutie potvrdené rozhodnutím druhostupňového orgánu (rozhodnutie zo 14.
apríla 2020).

II.
Konanie pred správnym súdom

8. Žalobou osobne doručenou dňa 14.09.2020 Krajskému súdu v Prešove sa žalobca domáhal
zrušenia rozhodnutia žalovaného - Okresného úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov č.
OU-PO-OOP2-2020/025919-003/MEA zo dňa 17.06.2020, ako aj týmto rozhodnutím potvrdeného
prvostupňového rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii

č. OU-PO-OCDPK-2020/007268-8 zo dňa 10.02.2020 a vrátenia veci prvostupňovému správnemu
orgánu. Zároveň sa domáhal priznania práva na náhradu trov konania. Žalobca v žalobe žiadal o
nariadenie pojednávania vo veci.

9. Konkrétne vymedzenými žalobnými dôvodmi žalobca namietal:

- nebol oboznámený s obsahom spisového materiálu a teda s podkladmi rozhodnutia v rozpore s § 3
ods. 2 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku, v tejto súvislosti poukázal na to, že mu správnym orgánom
nebola doručená kópia celého administratívneho spisu o ktorú žiadal vo svojom vyjadrení z 13.12.2019
a tiež poukázal na to, že správny orgán mu nikdy neumožnil nahliadnuť do spisu a ani ho o takomto
práve nepoučil.

- výzva správneho orgánu zo dňa 25.11.2019 sa týkala správneho konania, v ktorom sa rozhoduje
o odpore (teda sa skúmajú len náležitosti odporu a danosť podmienok na jeho odmietnutie) a nie
správneho konania, v ktorom sa rozhoduje o uložení pokuty. Žalobca v ním podanom vyjadrení po tejto
výzve poukázal na skutočnosti uvedené v jeho odpore s cieľom predísť odmietnutiu odporu.
- z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nevyplýva, ako boli zistené dôvody na začatie

konania, aké dôkazy tvoria obsah spisového materiálu, aké dôkazy boli v konaní vykonané, ako správny
orgán zisťoval kritéria pre uloženie sankcie resp. chýba uvedenie dôvodu rozhodnutia o trovách.
- správny orgán porušil zásadu prezumpcie neviny, keď uviedol, že spáchanie správneho deliktu bolo
preukázané a žalobca nepreukázal opak, nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali, že k spáchaniu
deliktu nedošlo, čím opomenul, že dôkazné bremeno neznáša žalobca a nie on je povinný preukazovať

svoju nevinu ale správny orgán je povinný preukázať jeho vinu.
- zo strany správneho orgánu nebol oboznámený s vyjadrením Národnej diaľničnej spoločnosti zo dňa
22.01.2020.- opis skutku v rozkaze je iný ako v prvostupňovom rozhodnutí, keď v rozkaze je uvedené, že „užíval
vymedzený úsek cesty bez diaľničnej známky“ pričom v prvostupňovom rozhodnutí je uvedené, že
„nezabezpečil, aby pri užívaní vymedzeného úseku cesty bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej

známky“, čím uložil pokutu za skutok iný než ten, ktorý je predmetom správneho konania a tým porušil
právo žalobcu na spravodlivé konanie, keďže žalobca nebol v priebehu konania oboznámený s opisom
skutku, za ktorý bol sankcionovaný a nemohol sa voči nemu účinne brániť. Skutočnosť, že oba skutky
majú rovnakú právnu kvalifikáciu na uvedenom nič nemení. Tiež namietal nedostatok odôvodnenia
rozhodnutia správneho orgánu, keď sa s touto zmenou opisu skutku nijako nevysporiadal.

- namietal nevysporiadanie sa s totožnými námietkami predtým vznesenými v odvolacom konaní a
neodstránenie pochybenia prvostupňového orgánu žalovaným.

10. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že neporušil základné zásady správneho konania, nie
je povinnosťou správneho orgánu nariaďovať pojednávanie s poukazom na § 21 ods. 1 Správneho
poriadku, zo spisového materiálu nevyplýva, že by bolo žalobcovi odopreté právo nahliadnuť do

spisu. Ďalej uviedol, že síce prvostupňový orgán pri formulovaní výzvy zo dňa 25.11.2019 pochybil,
avšak napriek nesprávnej formulácii bol žalobca touto výzvou vyzvaný k vyjadreniu sa k podkladom
vo veci správneho deliktu - „k správnemu deliktu zo dňa 08.08.2017 na vymedzenom čase a úseku
cesty D1 podľa ustanovenia § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z.“ V súlade s označenými
usmerneniami príslušného ústredného orgánu prílohu tak rozkazu, ako aj prvostupňového rozhodnutia

tvorili dôkazy, na základe ktorých vo veci rozhodoval (záznam o kontrole a fotografie). K námietke
žalobcu ohľadne odlišného vymedzenia skutku v rozkaze a v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že
rozkaz je generovaný systémom, tento bol podaním odporu zrušený a v prvostupňovom rozhodnutí
je skutok vymedzený správne. Tiež nepovažoval za dôvodnú žalobnú námietku o porušení zásady
prezumpcie neviny formuláciami zvolenými prvostupňovým orgánom v jeho rozhodnutí. Nakoniec mal za

to, že v napadnutom rozhodnutí sa dostatočne a správne vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu
a navrhol žalobu zamietnuť.

11. Správny súd rozsudkom sp. zn.: PO-6S/68/2020 -68 zo dňa 19.3.2024 žalobu ako nedôvodnú
zamietol.Vodôvodnenírozsudkuuviedol,žepredmetomprieskumuvkonanípredsprávnymsúdombolo

rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu o uložení pokuty
v sume 150 Eur žalobcovi za správny delikt vymedzený v § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z., podľa
ktorého sa správneho deliktu dopustí ten, kto ako prevádzkovateľ vozidla poruší povinnosť podľa § 4
ods. 2, t. j. povinnosť prevádzkovateľa vozidla zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest
vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky. Dôkazný materiál,

na základe ktorého prvostupňový orgán aj žalovaný mali za preukázané spáchanie správneho deliktu
žalobcom ako prevádzkovateľom motorového vozidla EČ: B., kategórie M1, dňa 08.08.2017 v čase o
13:58:46 hod. na úseku cesty D1, 186,9 km, smer TN bol záznam Národnej diaľničnej spoločnosti č.
8423075 zo dňa 09.08.2017, čas vyhotovenia 02:27:40 hod. o vykonaní kontroly dodržiavania úhrady
diaľničnej známky, spolu s plnoformátovou fotografiou vozidla a plnoformátovou fotografiou evidenčného

čísla vozidla, s uvedením čísla kontrolného zariadenia, času a miesta vyhotovenia fotografie, všetko
zhodne s časom a miestom uvedeným vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Tento dôkazný materiál
je súčasťou administratívneho spisu a tiež bol žalobcovi zaslaný najskôr spolu s rozkazom o uložení
pokuty a následne aj spolu s prvostupňovým rozhodnutím.

12. Žalobca vo svojich žalobných námietkach v podstate zhodujúcich sa s jeho odvolacími námietkami
proti prvostupňovému rozhodnutiu netvrdí, že nebol prevádzkovateľom vozidla, ani že dotknuté vozidlo
v rozhodnom čase neužívalo vymedzený úsek cesty, ako ani, že bola uhradená diaľničná známka na
predmetné vozidlo v rozhodnom čase. Podstatu námietok žalobcu tvorí vytýkanie procesných pochybení
v postupe prvostupňového orgánu a dostatočnosť odôvodnenia jeho rozhodnutia a v nadväznosti na

spôsob vysporiadania sa s jeho odvolacími námietkami aj dostatočnosť odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia.

13. Námietku žalobcu, že nebol oboznámený s obsahom spisového materiálu správny súd nevyhodnotil
ako dôvodnú, nakoľko podklady, na základe ktorých bolo vo veci rozhodnuté tvorili tak prílohu rozkazu

doručeného žalobcovi a neskôr aj prvostupňového rozhodnutia. Pokiaľ ide o opomenutie oboznámenia
žalobcu s vyjadrením Národnej diaľničnej spoločnosti vyžiadaným prvostupňovým orgánom po vyjadrení
žalobcuvoveci,uvedenéniejemožnéhodnotiťakopodstatnépochybeniekonajúcehoorgánuvzhľadom
k tomu, že samotné závery v tomto vyjadrení žiadnym spôsobom nespochybnili dôkaznú hodnotudôkazného materiálu, s ktorým bol žalobca vyššie uvedeným spôsobom riadne oboznámený. Pokiaľ
žalobca neuplatnil a nevyužil svoje právo nahliadať do administratívneho spisu, vrátane práva vyhotoviť
si z neho kópie, uvedenú pasivitu žalobcu nie je možné pričítať na ťarchu konajúcemu orgánu, a to ani pri

opomenutí poučenia žalobcu o takomto práve, nakoľko ide o účastníka konania disponujúceho (podľa
použitiatituluJUDr.predmenom)právnickýmvzdelaním.Pokiaľnebolovyhovenéžiadostižalobcupodľa
zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorou žiadal o poskytnutie úplnej kópie administratívneho
spisu, v príčinnej súvislosti s uvedeným nemohlo dôjsť k pochybeniam v procesnom postupe konajúceho
orgánu v konaní o uložení pokuty za správny delikt.

14. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu, že mu nebolo umožnené sa vyjadriť
k veci samej, pretože spravujúc sa formuláciou výzvy prvostupňového orgánu (ktorá mu bola doručená
potom ako podal odpor proti rozkazu prvotne vydanému vo veci) vo svojom vyjadrení reagujúcom na
túto výzvu sa nevyjadroval k veci samej (konaniu o uložení pokuty za správny delikt), ale len ku konaniu
o odpore a splnení jeho náležitostí. Formulačná nepresnosť vo výzve prvostupňového orgánu sama

osebe nebola takého charakteru, že by mohla odôvodňovať záver, že nebolo žalobcovi umožnené sa
vyjadriť k veci, napokon podľa vlastného obsahu vyjadrenia žalobcu nie je pochybné, že sa ním k
veci samej vyjadroval.

15.Knesprávnostipotvrdeniaprvostupňovéhorozhodnutianapadnutýmrozhodnutím,napriekžalobcom

namietanej nedostatočnosti odôvodnenia správny súd uviedol, že z obsahu prvostupňového rozhodnutia
je zrejmé tak to, akým spôsobom boli zistené dôvody na začatie konania, ako aj to o aké dôkazy tvoriace
obsah spisového materiálu opiera konajúci orgán svoje závery. Zároveň za stavu, ak bola žalobcovi
uložená pokuta za správny delikt na dolnej hranici zákonom ustanoveného rozpätia sadzby pokuty za
takýto delikt (minimálne 150 a maximálne 500 Eur), samotné poukázanie na vzťahujúcu sa právnu

úpravu sa javí ako dostačujúce odôvodnenie, ktoré rozhodne nemôže byť na ujmu žalobcu. Absencia
dôvodov rozhodnutia o trovách štátu v časti odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia za stavu, ak vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia bola žalobcovi uložená povinnosť uhradiť trovy štátu aj s uvedením
konkrétneho zákonného ustanovenia, podľa ktorého sa táto povinnosť ukladá, nie je spôsobilá sama
osebe odôvodniť záver o nedostatočnosti odôvodnenia tohto rozhodnutia.

16. K namietanému porušeniu zásady prezumpcie neviny, správny súd zdôraznil, že v prípade
deliktuálnej zodpovednosti ide o zodpovednosť objektívnu, teda nezávislú od zavinenia dotknutého
zodpovedného subjektu, pričom prípadné „vyvinenie sa“ resp. „liberácia, oslobodenie sa“ spod tejto
preukázanej objektívnej zodpovednosti, logicky predpokladá aktivitu zo strany dotknutého subjektu

smerujúcu a spôsobilú k preukázaniu opačného záveru. Preto formulácia správneho orgánu, že
„spáchanie správneho deliktu bolo preukázané a žalobca nepreukázal opak, nepredložil dôkazy, ktoré by
preukazovali, že k spáchaniu deliktu nedošlo“ nemôže znamenať žalobcom tvrdené porušenie zásady
prezumpcie neviny, ako ani nie je v rozpore so znášaním dôkazného bremena konajúcim správnym
orgánom v zákonnom rozsahu.

17. Pokiaľ žalobca namietal absenciu totožnosti skutku vymedzeného v rozkaze o uložení pokuty
(žalobca ako prevádzkovateľ vozidla „užíval vymedzený úsek cesty bez diaľničnej známky“) a
v prvostupňovom rozhodnutí (žalobca ako prevádzkovateľ vozidla „nezabezpečil, aby pri užívaní
vymedzeného úseku cesty bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky“), správny súd uviedol,

že formulačná odchýlka pri vymedzení skutku sa v okolnostiach veci nejaví ako relevantná a
spôsobilá spochybniť totožnosť skutku. Vymedzenie skutku v oboch prípadoch bolo jasne a výslovne
subsumované pod skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z.
z., a mal sa ho dopustiť jasne a výslovne označený žalobca titulom svojej objektívnej zodpovednosti
vyplývajúcej zo statusu prevádzkovateľa vozidla. Objektívna zodpovednosť je daná bez ohľadu na

to, či užíval dotknutým motorovým vozidlom v rozhodnom čase, konkrétny (spoplatnený) úsek cesty
bez úhrady diaľničnej známky samotný prevádzkovateľ vozidla, či akákoľvek iná osoba. Vyplývajúc
z uvedeného formulačná odlišnosť pri vymedzení skutku označená žalobcom nemôže byť spôsobilá
spochybniť totožnosť skutku vzhľadom na zachovanie totožnosti následkov.

18. Na záver správny súd zdôraznil, že parciálne drobné pochybenia konajúcich správnych orgánov
zvýraznené žalobcom v jeho námietkach síce môžu zakladať záver, že postup a rozhodnutia správnych
orgánov v posudzovanej veci nie sú dokonalé a je namieste, aby sa takýchto pochybení správny
orgán vyvaroval, avšak tieto pochybenia v okolnostiach posudzovanej veci, a to ani v ich súhrne,nepredstavujú také závažné vady v procesnom postupe konajúcich orgánov a v ich rozhodnutiach,
ktoré by dovoľovali konštatovať záver o nezákonnom postupe spôsobilom vyvolať nezákonnosť
samotného prvostupňového a následne napadnutého druhostupňového rozhodnutia, resp. záver o

nepreskúmateľnosti, či nedostatočnosti dôvodov týchto rozhodnutí.

III.

Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

19. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca, v procesnom postavení sťažovateľa, riadne a včas
kasačnúsťažnosťanavrhol,abykasačnýsúdnapadnutýrozsudokzmeniltak,žezrušujedruhostupňové
rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu
na ďalšie konanie a žalobcovi zároveň priznal právo na úplnú náhradu trov konania.

20. Sťažovateľ namietal v značnej miere zhodne so žalobnými bodmi :
- nakoľko k správnemu deliktu malo dôjsť 8.8.2017 rozkaz bol vydaný po vyše dvoch rokoch potom,
ako sa mal predmetný delikt stať, čím došlo k prekročeniu zákonom stanovenej dvojročnej subjektívnej
prekluzívnej lehoty

- na vymedzenomúseku diaľnice sa nemoholnachádzať, lebo v tom čase bol v Prešove, v mieste výkonu
svojej práce.
- nebol oboznámený s obsahom spisového materiálu a teda s podkladmi rozhodnutia v rozpore s §
3 ods. 2 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správnym orgánom mu nebola doručená kópia celého
administratívneho spisu, o ktorú žiadal vo svojom vyjadrení z 13.12.2019 a tiež poukázal na to, že

správny orgán mu nikdy neumožnil nahliadnuť do spisu a ani ho o takomto práve nepoučil.
- EČV motorového vozidla na dokumentácii v administratívnom spise nie je dostatočne čitateľné, ani
nezodpovedá označeniu jeho vozidla
- správny súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, keď námietku žalobcu, že
nebol oboznámený s vyjadrením Národnej diaľničnej spoločnosti vyžiadaným prvostupňovým orgánom

po vyjadrení žalobcu vo veci, vyhodnotil ako nedôvodnú
- namietal nesprávne vyhodnotenie skutočnosti, že žalobcovi nebola na základe jeho žiadosti účastníka
konaniavyhotovenákópiaadministratívnehospisua správnysúd nesprávneprepájalkonanieožiadosti
podľa infozákona s realizáciou práv účastníka správneho konania
- spochybnil správnosť posúdenia námietky vo vzťahu k označeniu rozhodnutia k podkladom, na vydanie

ktorého sa žalobca mal a mohol vyjadriť na základe výzvy
- spochybnil správnosť postupu krajského súdu, ktorý nezohľadnil jeho argumentáciu o pochybení
žalovaného ak potvrdil prvostupňové rozhodnutie trpiace v žalobe namietanými vadami
- v súvislosti s výškou uloženej pokuty spochybnil dostatočnosť jej odôvodnenia a nevysporiadanie sa
s úpravou § 10a ods. 8 veta druhá zák. č. 488/2013 Z.z. správnymi orgánmi, pričom správny súd takýto

postup akceptoval
- namietal nesprávne vyhodnotenie žalobnej námietky neodôvodnenia výroku o trovách štátu v
prvostupňovom rozhodnutí
- v súvislosti s existenciou objektívnej zodpovednosti namietal nesplnenie povinnosti správneho orgánu
riadne zistiť skutkový stav v rámci získavania podkladov rozhodnutia a povinnosť umožniť účastníkovi

realizáciu jeho procesných práv
- namietal odlišné vymedzenie správneho deliktu v prvostupňovom rozhodnutí a v rozkaze
- namietal záver správneho súdu o tom, že v konaní zistené pochybenia mali iba parciálny charakter a
neboli spôsobilé privodiť záver o nezákonnosti
- namietal nevysporiadanie sa správneho súdu s pochybením spočívajúcim v tom, že správne orgány

oboch stupňov konajúce vo veci mali viesť samostatné spisy vo veci, namiesto toho však bol predložený
iba spis žalovaného

21. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa s odôvodnením rozhodnutia správneho
súdu stotožňuje a navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.

22. V prvom rade zdôraznil, že prvostupňový správny orgán ako aj odvolací orgán mali na základe
záznamu Národnej diaľničnej spoločnosti a. s. č. 8423075 zo dňa 9.8.2017, ktorého súčasťou sú
plnoformátová prehľadová fotografia vozidla a plnoformátová fotografia evidenčného čísla vozidla,preukázané, že prevádzkovateľ vozidla ev. č. B. dňa 8.8.2017 v čase o 13:58:46 hod. na úseku cesty
D1, 186,9 km, smer TN nemal na vozidlo zakúpenú platnú diaľničnú známku, čím porušil povinnosť
zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzeného úseku cesty vozidlom bola uhradená diaľničná známka.

Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že zo záznamu o vykonaní kontroly č. 8423075, nie je dostatočne
čitateľné evidenčné číslo vozidla, ktorým mal byť spáchaný správny delikt, nakoľko evidenčné číslo na
uvedených fotografiách je dostatočne čitateľné a túto skutočnosť je možné si overiť, pretože uvedené
fotografie sú obsiahnuté v spisovom materiáli.

23. Vo výpise z Jednotného informačného systému v cestnej doprave, ktorý sa nachádza v spisovom
materiáli, kde je pri detaile správneho deliktu uvedené, že - podnet na prejednanie správneho deliktu
bol zaevidovaný dňa 25.10.2019, 07:09:42 - v zátvorke je uvedené pri tomto dátume „(Určuje deň, kedy
sa správny orgán dozvedel o porušení povinnosti)“. Z výpisu z JISCD vyplýva, že dňa 25.10.2019 sa
správny orgán dozvedel o porušení povinnosti, od tohto dňa začala plynúť prvostupňovému orgánu
subjektívna dvojročná lehota pre uloženie pokuty. Rozkaz č. OU-PO-OCDPK-2019/052754 bol vydaný

dňa 28.10.2019, t.j. do troch dní odo dňa, kedy sa prvostupňový správny orgán dozvedel o porušení
povinnosti, z čoho vyplýva, že subjektívna dvojročná lehota pre uloženie pokuty bola zachovaná.
Zároveň bola zachovaná aj trojročná objektívna lehota pre uloženie pokuty, nakoľko k spáchaniu
správneho deliktu došlo dňa 8. augusta 2017 a rozkaz č. OU-PO-OCDPK-2019/052754 bol vydaný 28.
októbra 2019, t.j. v lehote do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti.

24. Žalovaný sa plne stotožnil s názorom správneho súdu v Košiciach o nepreukázaní porušenia §
23 správneho poriadku. Pasivita žalobcu v súvislosti s nevyužitím práva nahliadnuť do spisu nie je
pochybením správneho orgánu.

25. K namietanému neumožneniu vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie, uviedol že prvostupňový
orgán účastníkovi konania toto právo neodoprel, nakoľko vo výzve zo dňa 25.11.2019 oznámil žalobcovi,
že podľa § 3 ods. 2 a § 33 ods. 2 správneho poriadku má možnosť vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia
k podkladom rozhodnutia, prípadne má možnosť navrhnúť ich doplnenie.

26. Aj rozkazom aj prvostupňovým rozhodnutím bola účastníkovi uložená pokuta za to, že sa dopustil
spáchania správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z.z., pričom z výroku je zrejmý,
deň, čas a miesto spáchania skutku a preto je žalovaný toho názoru, že vymedzenie skutku v rozkaze
a rozhodnutí je natoľko konkrétne, že nemôže dôjsť k jeho zameneniu s iným skutkom. Pripomenul, že
rozkazbol generovanýautomatizovanýmsystémom,pretopovažujenámietkužalobcu,ževodôvodnení

rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nie je uvedené, že pôvodná skutková veta správneho
deliktu uvedená v rozkaze zo dňa 28. októbra bola iná ako skutková veta uvedená v rozhodnutí zo dňa
10. februára 2020, za právne irelevantné.

27.Knamietanémunedostatočnémuodôvodneniuvýškypokutyuviedol,žekasačnáargumentáciabysa

mohla javiť ako dôvodná v prípade, že by účastníkovi konania bola uložená vyššia pokuta, aká mu podľa
jeho názoru náleží, s prihliadnutím na okolnosti daného prípadu. Tým, že účastníkovi bola vymeraná
pokuta v najnižšej možnej výške, poukázanie na nedostatok odôvodnenia prvostupňového orgánu v
otázke výšky pokuty považuje žalovaný za účelové, s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný
správny delikt. Navyše skutočnosť, že účastníkovi konania bola uložená pokuta v najnižšej výmere je

zrejmá z odôvodnenia rozhodnutia, keď na strane 7 prvostupňový orgán cituje § 10a ods. 2 zákona o
diaľničnej známke, kde sa uvádza že za správny delikt podľa odseku 1 sa uloží pokuta od 150 eur do
500 eur.

28. Pokiaľ sa týkalo správnosti odôvodnenia výroku o trovách správneho konania, pri závere o

dostatočnom vymedzení a následnom závere o totožnosti skutku v súvislosti s ktorým bol podaný odpor
a za ktorý bola uložená sankcia prvostupňovým rozhodnutím považoval za rozhodujúce uvedenie § 13
ods. 7 zákona o diaľničnej známke.

29. Zdôraznil, že konanie bolo začaté na základe relevantného podnetu a to záznamu Národnej

diaľničnej spoločnosti a.s., na fotografiách je evidenčné číslo dostatočne čitateľné, pokuta bola uložená
v zákonom stanovenej lehote, účastník v priebehu celého konania nedoložil ani jeden dôkaz na podporu
tvrdenia, že mal diaľničnú známku uhradenú. Sťažovateľ vo všetkých podaniach len spochybňuje
či už vlastnosti samotného záznamu, procesný postup správnych orgánov, zameriava pozornosť nadrobné pochybenia správnych orgánov, dokonca na samotný charakter meracieho zariadenia NDS
a.s. Sťažovateľovi bol poskytnutý dostatočný priestor na preukázanie svojej neviny (t.j. vyvrátenie
skutočnosti preukázanej záznamom NDS). V priebehu správneho konania nedošlo k podstatnému

pochybeniusprávnehoorgánu,poktoréhoodstráneníbybolpredpoklad,žeprvostupňovýorgándospeje
k inému záveru ako tomu, že k porušeniu zákona došlo.

30. K sťažnostnému bodu poukazujúcemu na nesprávne vedenie administratívnych spisov uviedol, že
toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Súdu bol postúpený kompletný spis prvostupňového správneho

orgánu a zároveň rozhodnutie odvolacieho orgánu, t.j. žalovaného. Nakoľko po postúpení spisového
materiálu prvostupňovým orgánom odvolací orgán vydáva rozhodnutia vo veci, spis odvolacieho orgánu
v podstate tvorí len jeho rozhodnutie ako odvolacieho orgánu a kópia predloženého prvostupňového
spisového materiálu.

IV.
Relevantná právna úprava

31. Podľa § 32 ods. 2 zák.č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä
podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti

všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania
podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a
výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti
a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu
orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií

správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré
nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

32. Podľa § 47 Správneho poriadku
(1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie

nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá
účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,
než ustanovuje osobitný zákon.

(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

33. Podľa 4 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke povinnosť úhrady diaľničnej známky
má vodič vozidla alebo vodič jazdnej súpravy (ďalej len „vodič“).

34. Podľa 4 ods. 2 zákona o diaľničnej známke prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri
užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady

diaľničnej známky.

35. Podľa § 10a ods. 8 zákona o diaľničnej známke v znení účinnom do 20.7.2020, pokutu možno uložiť
do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný okresný úrad dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však
do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti. Pri určovaní výšky pokuty sa prihliadne na závažnosť,

spôsob, čas trvania a následky porušenia povinnosti.

V. Právne posúdenie veci kasačným súdom

36. Senát Najvyššieho správneho súdu SR (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok
správnehosúduvmedziachsťažnostnýchbodov[§438ods.2,§445ods.1písm.c),ods.2SSP],pričom
po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443
ods. 2 SSP ) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), voveci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel
k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR

www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.

37. Úvodom považuje kasačný súd za potrebné poukázať na to, že kvalita kasačnej sťažnosti, a teda
jej jednotlivých sťažnostných bodov determinuje aj rozsah odôvodnenia rozhodnutia kasačného súdu.
Sťažovateľ síce na takmer 40 stranách kasačnej sťažnosti v prevažnej miere odkazuje na prvostupňové

rozhodnutie, pridržiava sa ako bodov odvolania, s ktorými sa už v procese vysporiadal žalovaný, ako
správny orgán druhého stupňa, rovnako zhodnými žalobnými námietkami argumentoval v rozsiahlej
žalobe, s týmito sa však detailne vysporiadal správny súd.

38. Kasačný súd po oboznámení s obsahom súdneho spisu, ktorého súčasťou bol aj predložený
administratívny spis žalovaného, konštatuje, že sa v plnej miere stotožňuje s odôvodnením kasačnou

sťažnosťou napadnutého rozsudku, na doplnenie uvádza nasledovné:

39. Námietku žalobcu, že nebol oboznámený s obsahom spisového materiálu kasačný súd nevyhodnotil
ako dôvodnú, a to z dôvodu, že z administratívneho spisu vyplýva, že podklady, na základe ktorých
bolo vo veci rozhodnuté tvorili tak prílohu rozkazu doručeného žalobcovi a neskôr aj prvostupňového

rozhodnutia.

40. Pokiaľ ide o opomenutie oboznámenia žalobcu s vyjadrením Národnej diaľničnej spoločnosti
vyžiadaným prvostupňovým orgánom po vyjadrení žalobcu vo veci, kasačný súd predmetné nevníma
ako podstatné pochybenie konajúceho orgánu a to najmä, ako už uviedol aj správny súd, lebo samotné

závery v tomto vyjadrení žiadnym spôsobom nespochybnili dôkaznú hodnotu dôkazného materiálu, s
ktorým bol žalobca vyššie uvedeným spôsobom riadne oboznámený.

41. K namietanej nemožnosti oboznámiť sa s obsahom administratívneho spisu sa kasačný súd
stotožňuje s vyhodnotením vykonaným správnym súdom, že pokiaľ sťažovateľ neuplatnil a nevyužil

svoje právo nahliadať do administratívneho spisu, vrátane práva vyhotoviť si z neho kópie, uvedenú
pasivitu žalobcu nie je možné pričítať správnemu orgánu.

42. Pokiaľ sa týka nevyhovenia žiadosti sťažovateľa podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám,
ktorou žiadal o poskytnutie úplnej kópie administratívneho spisu, podstatné je že predmetom tohto

súdneho prieskumu nie je prieskum rozhodnutia žalovaného týkajúci sa sprístupnenia informácií podľa
zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

43. Sťažovateľ namietal zákonnosť odôvodnenia správneho súdu založeného na závere, že ak mu
uložená pokuta za správny delikt na dolnej hranici zákonom ustanoveného rozpätia sadzby pokuty za

takýto delikt (minimálne 150 a maximálne 500 Eur), samotné poukázanie na vzťahujúcu sa právnu
úpravu sa javí ako dostačujúce odôvodnenie, ktoré rozhodne nemôže byť na ujmu žalobcu. S týmto
odôvodnením sa kasačný súd stotožňuje, je totiž podstatné vziať zohľadniť, že sťažovateľovi bola pokuta
za správny delikt uložená na dolnej hranici, t.j. v minimálnej prípustnej výške. V tomto kontexte treba
zdôrazniť účel správneho súdnictva, ktorým je preskúmavať možnú ujmu na právach účastníka v

dôsledku rozhodnutia alebo postupu správneho orgánu.

44. Kasačný súd si je vedomý špecifík konania o správnej žalobe vo veci správneho trestania. V
súvislosti s rozhodovaním o treste (sankcii) nadväzujúcom na záver o vine treba uviesť, že pri riešení
tejto parciálnej otázky treba v prvom rade prihliadnuť na to, či by zrušenie rozhodnutia na základe

skonštatovania nezákonnosti namietaného pochybenie správneho orgánu - nevysporiadania sa s
kritériami pre určenie výšky sankcie v zmysle § 10a ods. 8 zákona o diaľničnej známke, mohlo privodiť
sťažovateľovi priaznivejšie rozhodnutie o výške trestu. Vzhľadom na skutočnosť, že zákon stanovuje
rozmedzie peňažného trestu s dolnou hranicou 150 eur (neumožňuje neuložiť peňažnú sankciu) vrátenie
veci správnym orgánom na odôvodnenie uloženej minimálnej výšky pokuty by nemalo žiaden reálny

účel, bolo by iba prejavom a dôsledkom neúčelného formalizmu. Z toho dôvodu kasačný súd túto
námietku rovnako vyhodnotil ako nedôvodnú.45. Absencia dôvodov rozhodnutia o trovách štátu v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia za stavu,
ak vo výrokovej časti tohto rozhodnutia bola žalobcovi uložená povinnosť uhradiť trovy štátu aj s
uvedením konkrétneho zákonného ustanovenia, (korešpondujúcim tak s vymedzením skutku v Rozkaze

ako aj v prvostupňovom rozhodnutí), nie je spôsobilá sama osebe odôvodniť záver o nedostatočnosti
odôvodnenia tohto rozhodnutia.

46. K namietanému porušeniu zásady prezumpcie neviny, správny súd zdôrazňuje, že v prípade
deliktuálnej zodpovednosti ide o zodpovednosť objektívnu, teda nezávislú od zavinenia dotknutého

zodpovedného subjektu. Podľa sťažovateľa malo dôjsť k porušeniu zásady prezumpcie neviny v
spojení s tým, že prvostupňový správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav, neumožnil žalobcovi
realizáciu jeho procesných práv a napriek tomu uložil sťažovateľovi pokutu. Kasačný súd vyhodnotil
aj túto opakovanú námietku ako nespôsobilú spochybniť správnosť rozhodnutia správneho súdu, s
poukazom na jeho rozhodnutie založené na závere o dostatočnom zistení skutkového stavu tvoriaceho
podklad rozhodnutia, s ktorým sa stotožňuje. Ako podporný argument poukazuje na žalovaným uvedené

usmernenia Ministerstva dopravy a výstavby SR, podľa ktorých jedna fotografia s rozoznaným EČV
je dostatočným dôkazom pre rozhodnutie o pokute za jazdu bez úhrady diaľničnej známky. Za
rozhodujúce kasačný súd však považuje, že z obsahu administratívneho spisu je jednoznačne a
objektívne preukázané, že EČV motorového vozidla žalobcu je jasne rozoznateľné.

47. Pokiaľ sťažovateľ namietal nedostatok totožnosti skutku vymedzeného v rozkaze o uložení
pokuty ( žalobca ako prevádzkovateľ vozidla „užíval vymedzený úsek cesty bez diaľničnej známky“)
a v prvostupňovom rozhodnutí (žalobca ako prevádzkovateľ vozidla „nezabezpečil, aby pri užívaní
vymedzeného úseku cesty bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky“), kasačný súd zdôrazňuje,
že vymedzenie skutku v oboch prípadoch bolo jasne a výslovne subsumované pod skutkovú podstatu

správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z., a mal sa ho dopustiť jasne a výslovne
žalobca titulom svojej objektívnej zodpovednosti vyplývajúcej zo statusu prevádzkovateľa vozidla.
Existujúca odlišnosť v použitých formuláciách nie je spôsobilá spochybniť totožnosť skutku. Nemožno
pritom ignorovať žalovaným prezentovanú skutočnosť, že rozkaz je generovaný automatizovaným
systémom, s prednastaveným textom.

48. Námietka, týkajúca sa spôsobu tvorby predloženého administratívneho spisu bola kasačným súdom
vyhodnotená ako irelevantná, nakoľko čo aj preukázané pochybenie, napr. týkajúce sa napr. spôsobu
žurnalizácie spisu nemôže samo o sebe mať dopad na výsledok konania.

49. Pokiaľ žalovaný v kasačnej sťažnosti namietal zmeškanie subjektívnej lehoty na vydanie
rozhodnutia v zmysle § 10a ods. 8 zákona o diaľničnej známke, k tomu kasačný súd uvádza, že aj
keď táto skutočnosť nebola uvedená v žalobných dôvodoch, vzhľadom na charakter žaloby (vo veci
správneho trestania) bolo povinnosťou aj správneho súdu v zmysle ust. § 195 SSP skúmať, či sankcia
bola uložená v zákonom stanovenej lehote.

50. Z obsahu podnetu na prejednanie správneho deliktu tvoriaceho súčasť administratívneho spisu je
preukázané, že správny orgán sa o spáchaní správneho deliktu dozvedel 25.10.2019, kedy bol podnet
zaevidovaný. Tento deň sa považuje za dátum, kedy sa správny orgán dozvedel o porušení povinnosti.
Rozkaz bol vydaný 28.10.2019, prvostupňové rozhodnutie 10.2.2020 a druhostupňové rozhodnutie

17.6.2020. Nakoľko lehota na uloženie sankcie začala plynúť dňom 26.10.2019, dvojročná subjektívna
lehota uplynula 25.10.2021 a objektívna trojročná lehota uplynula 25.10.2022. Vzhľadom na to, že
druhostupňové rozhodnutie bolo vydané 17. júna 2020, je z toho zrejmé, že o uložení sankcie bolo
rozhodnuté v rámci plynutia subjektívnej lehoty končiacej 25.10.2021, aj objektívnej lehoty končiacej
25.10.2022. Z týchto dôvodov bola kasačná námietka poukazujúca na vydanie rozhodnutia po uplynutí

zákonom stanovenej lehoty vyhodnotená ako nedôvodná.

VI.
Záver

51. V dôsledku uvedeného kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k
napadnutému rozsudku správneho súdu tak, že nezistil žiaden dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie, a
preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.52. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd podľa § 168 SSP v spojení s §
467 ods. 1 SSP tak, že procesne úspešnému sťažovateľovi nárok na ich náhradu nepriznal, nakoľko
nebolo preukázané splnenie zákonnej podmienky, preukázanie dôvodov pre ktoré by výnimočne mohla

žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúchať.

53. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP
v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.