Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 7, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Tos/32/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125010650
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Monok
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8125010650.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr.
Gabriely Dubovej, PhD. a JUDr. Lucie Bašistovej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 07.01.2026,
v trestnej veci odsúdeného A. B. pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2
písm. c), e) Tr. zákona a iné, o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Prešov
sp. zn. 31PP/32/2025 zo dňa 3.12.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku z a m i e t asťažnosť okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že podľa § 67 ods. 1 Tr. zákona za podmienok
uvedených v § 66 ods. 1 Tr. zákona a v spojení s § 415 ods. 1 Tr. poriadku sa ods. menom A. B.
podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu
Košice I sp. zn. 2T/116/2007 zo dňa 04.11.2008 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.

zn. 6To/119/2008 zo dňa 15.04.2009 vo výmere 25 rokov. Súčasne podľa § 68 ods. 1 veta tretia Tr.
zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 10 rokov a nariadil nad odsúdeným probačný dohľad vo výmere 5
rokov. Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 51 ods. 4 písm. d), k) Tr. zákona tiež odsúdenému uložil
povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe škodu spôsobenú trestným činom, minimálne v rozsahu určenom
odsudzujúcim rozsudkom, povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa
preukázateľne uchádzať o zamestnanie a počas trvania probačného dohľadu povinnosť spočívajúcu

v príkaze hodnoverným spôsobom probačnému a mediačnému úradníkovi preukazovať zdroj svojho
príjmu.

Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení, podal okresný prokurátor sťažnosť, ktorú neskôr aj
písomne odôvodnil. Po rekapitulácii výroku napadnutého uznesenia a jeho odôvodnenia uviedol, že
napriek vykonanému dokazovaniu má za to, že v tomto prípade absentujú materiálne podmienky na

podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Podľa neho sa síce možno
stotožniť s rozhodnutím súdu v tej časti, v ktorej odôvodňuje splnenie materiálnych podmienok s
poukazom na zámer odsúdeného zaradiť sa do spoločnosti, jeho racionálny a pragmatický pohľad,
rodinné a sociálne zázemie, aktuálny stabilný psychický stav a stupeň prevýchovy po výkone vyše
19 rokov trestu, nízke riziko obdobného konania násilného charakteru, avšak nemôže prehliadať
skutočnostiazáverykonštatovanéznalkyňouzodborupsychológiaC.D.E.,ktorávpodanomznaleckom

posudku č. 87/2025 konštatovala okrem iného aj to, že odsúdený jednoznačne bagatelizuje spáchanú
trestnú činnosť a skutok, vyjadruje sa nejasne a nepriznáva svoju vinu, spáchanú trestnú činnosť ľutuje
skôr formálne a navonok, vnútorne neprežíva úprimnú ľútosť (nie je prítomná afektívne sýtená ľútosť).
Ku skutku podľa znalkyne zaujíma odsúdený pragmatický postoj, pričom znalkyňa pri svojom výsluchu
okrem iného v tejto súvislosti tiež uviedla, že v prípade prítomnej ľútosti, kedy by odsúdený prežíval pocit
viny,empatiespozostalými,takpreberalbyzodpovednosťzato,čosastaloatakétoprežívaniebymohlo

pôsobiť ochranne, teda prognosticky pozitívne, aby ho brzdilo a držalo ho ďalej od možného rizikového
správania. V prípade absencie takýchto pocitov je tá prognóza podľa znalkyne neistá, kde znalkyňaďalej ozrejmila, že to sa týka trestnej činnosti všeobecne. Následne však znalkyňa tiež konštatovala,
že čo sa týka možnej resocializácie alebo prognózy, tak práve pre osobnostnú štruktúru (ktorú tiež
rozviedla) nazbieral odsúdený svoje negatívne prognostické body, nakoľko emočná plochosť tým, že

páchatelia alebo také osobnosti neprežívajú skutok, častokrát majú podľa znalkyne menšie zábrany
konať asociálne, nemajú strach. Bez ohľadu na ostatné závery znalkyne C. D. E. v tejto veci má
prokurátor za to, že práve vyššie uvedené závery jej znaleckého dokazovania sú tými, ktoré vylučujú
konštatovanie splnenia materiálnych podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu
trestu odňatia slobody, nakoľko s poukazom práve na povahu spáchaného trestného činu a postoj

odsúdeného k tejto trestnej činnosti (v spojení aj s jeho osobnostnou štruktúrou tak, ako túto rozviedla
znalkyňa z odboru psychológie) neexistuje reálna, dôvodná garancia, resp. predpoklad, že odsúdený
v budúcnosti skutočne povedie riadny život a nedopustí sa iného, obdobného konania, kde naviac
prokurátor dodáva, že zárukou vedenia riadneho života nie je ani obligatórne dlhá skúšobná doba,
ani probačný dohľad, a ani súdom uložené povinnosti a obmedzenia, nakoľko považuje za potrebné
zdôrazniť a poukázať na to, že odsúdený ani po 19 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody za obzvlášť

závažný zločin úkladnej vraždy nedospel k takej sebareflexii, ktorá by bola adekvátnym prejavom ľútosti
v takom prípade, a tým aj zárukou vedenia riadneho života a ochrany spoločnosti pre prípad jeho
prepustenia. Z týchto dôvodov navrhol, aby nadriadený súd podľa § 194 ods. 1 Tr. poriadku zrušil
napadnuté uznesenie okresného súdu, a súčasne podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku mu uložil,
aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ust. § 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť
výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie týmto výrokom
napadnutého uznesenia predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

Prvostupňový súd v posudzovanej veci i podľa názoru krajského súdu vykonal rozsiahle dokazovanie
v takom rozsahu, ako to bolo pre potreby rozhodnutia o tom, či sú v danom prípade splnené všetky
zákonom požadované podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu, potrebné.
Tieto v súlade s ust. § 2 ods. 12 Tr. poriadku veľmi citlivo a starostlivo vyhodnotil a na základe takéhoto
postupu dospel aj k správnemu rozhodnutiu.

V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd aj výrok, ku ktorému dospel, veľmi podrobne a presvedčivo
odôvodnil a krajský súd v podrobnostiach pre správnosť dôvodov na tieto poukazuje. Len vzhľadom na
dôvody sťažnosti prokurátora niektoré skutočnosti krajský súd považuje za potrebné zvýrazniť a doplniť.

Tak, ako to plynie zo samotného napadnutého uznesenia, aj z obsahu pripojeného spisového materiálu,
ods. A. B. vykonával úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 25 rokov, ktorý mu bol uložený rozsudkom
Okresného súdu Košice I sp. zn. 2T/116/2007 zo dňa 04.11.2008 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 6To/119/2008 zo dňa 15.04.2009 za obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy
podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c), e) Tr. zákona v súbehu s prečinom sprenevery podľa § 213

ods. 1, ods. 2 písm. a), c) Tr. zákona. Na jeho výkon bol zaradený do ústavu na výkon trestu
s maximálnym stupňom stráženia. Po započítaní výkonu väzby odsúdený vykonával trest odňatia
slobody od 21.7.2006. Uznesením Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 1Nt/48/2019 bol dňa 4.11.2019
odsúdenému zmenený spôsob výkonu trestu odňatia slobody z ústavu s maximálnym stupňom stráženia
preradením do ústavu so stredným stupňom stráženia a uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš,

pracovisko Ružomberok sp. zn. 7Nt/19/2014 bol dňa 5.8.2024 preradený do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia.

Okresný súd aj správne citoval ustanovenia Trestného zákona a Trestného poriadku, ktoré sú v danom
prípade relevantné pre posúdenie splnenia podmienok podmienečného prepustenia z výkonu trestu

odňatia slobody.

Z ust. § 66 ods. 1 a § 67 ods. 1 Tr. zákona vyplýva, že súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť
na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal
polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život s tým, že osoba odsúdená

za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená na trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 okrem
osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého
trestu odňatia slobody.Podľa § 66 ods. 2 Tr. zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu na jeden rok
až sedem rokov; skúšobná doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného. Súd môže
zároveň nariadiť probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do troch rokov a ustanoviť mu primerané
obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4. Ak ide o podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie, súd určí skúšobnú dobu na desať rokov a

súčasne nariadi probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do piatich rokov a ustanoví mu primerané
obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4. Podmienečne prepustený je povinný podrobiť
sa kontrole technickými prostriedkami, ak je takáto kontrola nariadená. Nariadiť kontrolu technickými
prostriedkami možno, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu. Skúšobná doba neplynie
počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.

Keďže odsúdený po započítaní výkonu väzby do výkonu trestu nastúpil 21.7.2006, tak zákonom
požadovanú časť troch štvrtín trestu odňatia slobody vykonal 21.4.2025. Tým splnil formálnu podmienku
týkajúcu sa možnosti podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Pokiaľ ide o materiálne podmienky, prvou je, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností

a správaním preukázal polepšenie, a druhou je, že môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie
riadny život.

Prvá materiálna podmienka sa viaže na správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody
a jej plnenie preukazuje príslušný ústav na výkon trestu v hodnotení odsúdeného (§ 62 zák. č.

475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody). S ohľadom na povahu a účel tohto právneho inštitútu
je odôvodneným úsudok, že o takomto polepšení môže okrem iného svedčiť, ak odsúdený riadne
a zodpovedne plní povinnosti, ktoré vo výkone trestu pre neho vyplývajú z právnych predpisov, ak
dodržiava ústavný poriadok a stanovený režim, plní pokyny príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej
stráže, dodržiava zásady slušného správania, iniciatívne spolupracuje a plní program zaobchádzania,

dodržiava povinnosti a zákazy obsiahnuté v zákone o výkone trestu odňatia slobody a vo vyhláške,
ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu a pod.

Splnenie druhej materiálnej podmienky súd objasňuje a skúma komplexnejšie. Posudzuje všetky
okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj

k spoločenským normám, prostredie, v ktorom žil, celý doterajší život, povahu a charakter trestnej
činnosti, pre ktorú je vo výkone trestu s cieľom, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať prognózu,
že v prípade prepustenia na slobodu povedie riadny život, t. j. život v súlade s právnymi, morálnymi
a etickými normami spoločnosti.

Z judikatúry Ústavného súdu SR týkajúcej sa hodnotenia materiálnych podmienok podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody vyplýva, že účelom trestu podľa Trestného zákona je
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a
vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trestanie tak v

sebe zahrnuje aj aspekt resocializácie odsúdeného a aspekt individuálnej prevencie. Zmysel inštitútu
podmienečného prepustenia spočíva v motivácii odsúdeného k tomu, aby svojím chovaním a plnením
povinností vo výkone trestu ukázal polepšenie. Ak vykonanou časťou trestu odňatia slobody bol účel
trestu dosiahnutý, je ďalší trest nepotrebný, a teda aj neodôvodnený. Hroziace nariadenie výkonu zvyšku
trestu odňatia slobody riziko možnej recidívy znižuje (I. ÚS 509/2022).

Podmienečné prepustenie v správny čas, keď už bol u odsúdeného naplnený účel trestu a ešte
neprevážilo negatívne pôsobenie väzenského prostredia a pobytu v ňom, napomáha skutočnému cieľu
výkonu trestu, ktorým je náprava odsúdeného (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 2201/2016
z 3.1.2017).

Možnosť podmienečného prepustenia, pri splnení zákonných podmienok, musí byť dostupná všetkým
odsúdeným vo výkone trestu, ba aj odsúdeným na doživotie – a teda tým skôr aj všetkým odsúdeným
na kratšie tresty odňatia slobody, hoci aj recidivistom. Zmyslom podmienečného prepustenia teda nieje odmeniť odsúdeného za dobré správanie vo výkone trestu – nejde o dobrodenie pre odsúdeného,
a nemôže tak byť ani paušálne vylúčené u niektorých kategórií odsúdených, napr. recidivistov, ako
špecifické sprísnenie trestného postihu. Nariadenie podmienečného prepustenia z výkonu trestu je

namieste vtedy, ak už k náprave, resp. k dosiahnutiu účelu trestu ďalší pobyt odsúdeného vo výkone
trestu nie je nutný, pričom možno vzhľadom na všetky relevantné okolnosti predpokladať, že odsúdený
povedie aj na slobode riadny život. V tomto smere je dôležité mať na pamäti, že vytvorenie špeciálnej,
prísnejšej právnej úpravy podmienečného prepustenia zo strany všeobecného súdu pre recidivistov,
ktorí v minulosti „nevyužili šancu“ v podobe podmienečného prepustenia a vo výkone trestu sa ocitli

znova, nemožno z ústavnoprávneho pohľadu akceptovať (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS
2201/2016).

Podmienka preukázania polepšenia je úzko zviazaná s ďalšou podmienkou, ktorá sa týka predpokladu
vedenia riadneho života odsúdeného v budúcnosti, ktorá logicky (nie však nutne) nadväzuje na
polepšenie. Zatiaľ čo teda polepšenie sleduje aktivitu a zmenu odsúdeného v blízkej minulosti, prípadne

v prítomnosti, očakávanie vedenia riadneho života je orientované do budúcnosti. Dotknutá podmienka
predpokladá, že pozitívny proces, ktorý začal v priebehu výkonu trestu a ktorý nasvedčuje premene
odsúdeného, bude pokračovať po prepustení. Nevyžaduje sa pritom stopercentné presvedčenie o tom,
že odsúdený nespácha ďalší trestný čin; očakávanie vedenia riadneho života, resp. dovŕšenie nápravy
odsúdeného v budúcnosti je zo svojej podstaty predpokladom pravdepodobnostným (nález Ústavného

súdu ČR sp. zn. II. ÚS 482/2018).

Z doporučenia Výboru ministrov Rady Európy Rec (2003) 22 o podmienečnom prepustení mimo iného
vyplýva, že v prípade, ak rozhodnutie o podmienečnom prepustení závisí na uvážení súdu či iného
orgánu, tak kritéria pre takéto rozhodnutie by nemali byť príliš prísne, ale realistické a mali by byť

vykladané tak, aby táto možnosť bola otvorená všetkým odsúdeným spĺňajúcim minimálne záruky
vedenia riadneho života.

Všeobecnýsúdrozhodujúciopodmienečnomprepustenízvýkonutrestuodňatiaslobodymusízohľadniť
všetky zadovážené dôkazy, ktoré mu poskytnú komplexný obraz o osobe odsúdeného a jeho celkovom

správaní a plnení povinností vo výkone trestu, pretože aj tieto okolnosti vedia do istej miery ovplyvniť
predpoklad o tom, aké správanie možno od odsúdeného očakávať potom, ako opustí brány väzenia.
Pri skúmaní splnenia materiálnych podmienok týkajúcich sa možnosti podmienečného prepustenia
odsúdeného na slobodu je preto pre všeobecný súd dôležité zistiť a vyhodnotiť správanie odsúdeného
počas výkonu trestu odňatia slobody. Pritom správanie odsúdeného je determinované samotným

výkonom trestu odňatia slobody, ako aj plnením jeho účelu, ktorý spočíva v prevencii pred ďalším
páchaním trestnej činnosti a výchove odsúdeného k vedeniu morálneho a slušného života (III. ÚS
154/09, IV. ÚS 85/2011). Ďalším dôležitým faktorom pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení z
výkonu trestu odňatia slobody je aj postoj samotného odsúdeného k ním spáchanej trestnej činnosti
(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Urtos/7/2020 z 19.11.2020).

Pri posudzovaní žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je tiež potrebné
vziať do úvahy, že § 68 ods. 1 Trestného zákona umožňuje uložiť odsúdenému primerané obmedzenia
alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 Trestného poriadku. Mieru rizika, ktorá je spojená s
podmienečným prepustením odsúdeného, tak možno zmierniť uložením týchto opatrení (I. ÚS 36/2022).

Pokiaľ ide o konkrétne posúdenie okolností tej-ktorej veci, je potrebné poukázať tiež na to, že riaditeľ
ústavu na výkon trestu odňatia slobody disponuje najkomplexnejšími a najrelevantnejšími informáciami
o odsúdenom, keďže je de facto v priamom kontakte s ním (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Urtos/6/2020 z 18.11.2020).

Vychádzajúc z uvedeného aj krajský súd v danom prípade dospel k záveru, že u odsúdeného A. B.
okrem splnenia formálnej podmienky, sú splnené aj materiálne podmienky, ktoré zákon vyžaduje pre to,
aby bolo možné odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustiť.

V tomto smere je v prvom rade potrebné poukázať na správanie sa odsúdeného počas výkonu väzby a
výkonutrestuodňatiaslobody.HodnotenieodsúdenéhoA.B.riaditeľomÚstavunavýkonväzbyaÚstavu
na výkon trestu odňatia slobody v C. je vo všetkých ohľadoch kladné. Jeho správanie viedlo nielen
k preradeniu z ústavu s maximálnym stupňom stráženia do ústavu s minimálnym stupňom stráženia,ale aj k tomu, že riaditeľ sa pripojil k žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie. Za vyše 19
rokov výkonu trestu od počiatočných problémov súvisiacich najmä s neustrojenosťou a neporiadkom
v osobných veciach sa plnenie jeho povinností zlepšovalo až na vysoko kladné hodnotenie vo

vzťahu k jeho správaniu a vystupovaniu, plneniu povinností, príkazov a pokynov príslušníkov ZVJS,
ako aj vo vzťahu k udržiavaniu osobnej hygieny, ustrojenosti a čistoty v ubytovacích priestoroch, či
v plnení pracovných povinností. Odsúdený sa zapájal do aktivít organizovaných v rámci kultúrno –
osvetovej činnosti, do športových aktivít či pracovných aktivít či do prípravy voľnočasových aktivít
pre ostatných odsúdených. O snahe odsúdeného pracovať na zlepšovaní svojej osobnosti svedčí

aj jeho účasť na stretnutiach sociálno – výcvikovej skupiny, diskusnej skupiny na tému rasizmus,
diskusnej skupiny – Finančná gramotnosť, ale najmä úspešné absolvovanie programu Vnímam i Teba,
ktorého cieľom bolo zníženie rizika recidívy páchateľov trestnej činnosti po ich prepustení tým, že boli
konfrontovaní s následkami trestných činov vo vzťahu k potenciálnym i reálnym obetiam ich trestnej
činnosti a k posilneniu ich empatie a zvýšeniu ich zodpovednosti voči obeti. Vonkajším prejavom snahy
odsúdeného po polepšení je aj skutočnosť, že nebol ani raz disciplinárne potrestaný, ale bol 9-krát

disciplinárne odmenený.

Pokiaľ ide o postoj odsúdeného k jeho trestnej činnosti je potrebné v prvom rade zdôrazniť, že odsúdený
opakovane navonok vyjadril svoj kritický pomer k nej. Aj na verejnom zasadnutí uviedol, že bude navždy
ľutovať čo sa stalo, do konca života to bude mať na pamäti a keby mohol vrátiť čas, tak by sa to

nestalo. Uviedol tiež, že ak dostane šancu, tak bude viesť riadny život, správať sa v súlade so zákonmi,
bude sa snažiť napraviť to, čo sa stalo a pomáhať aj ostatným, aby sa nedopúšťali trestných činov.
Je síce pravdou, že znalkyňa z odboru psychológia vo svojom znaleckom posudku skonštatovala, že
odsúdený spáchanú trestnú činnosť bagatelizuje, jej spáchanie priznáva len nepriamo a ľutuje ju skôr
formálne a navonok. Súčasne z jej záverov vyplýva, že toto môže súvisieť s emocionálnou plochosťou

osobnostiodsúdeného.Znalkyňauviedla,ževzhľadomnaplochšiuosobnosťodsúdenéhosújehoafekty
ťažšie čitateľné pre okolie a že v rámci takej osobnostnej výbavy je jeho ľútosť ťažšie pozorovateľná.
Taktiež poukázala na to, že odsúdený pred skutkom viedol riadny život, ukončil vzdelanie, pracoval a bol
začlenený v rodine, v spoločnosti, nebol členom asociálnych kolektívov, neprejavoval sa agresívne či
neprimerane, netrpí duševným ochorením, násilný skutok spáchal vo vyššom veku, a preto sa riziko

budúceho násilného správania odsúdeného javí ako nízke. Znalkyňa má za to, že počas výkonu trestu
odsúdený dospel a osobnostne dozrel a že ďalšie roky v ústave už z psychologického hľadiska skôr
nebudú viesť k jeho ďalšej prevýchove. Poukázala aj na zmenu v postoji odsúdeného k dodržiavaniu
pravidiel a predpisov, keď v minulosti rešpektoval predpisy len výberovo a nemal zábrany porušovať
tie, ktoré nepovažoval za dôležité, kým v súčasnosti akceptuje, že ich musí pravidelne dodržiavať

stopercentne a aj to dokáže. Znalkyňa má za to, že odsúdený je schopný sa prispôsobiť, uvedomuje si
nevyhnutnosť, ale aj prospešnosť toho, aby sa takto správal, a práve na tento jeho postoj je možné sa
spoľahnúť aj v reálnom živote, že bude si schopný uvedomiť čo sa stalo v zmysle možného ďalšieho
trestu a že sa dokázal poučiť. Schopnosti odsúdeného a jeho osobnosť podľa znalkyne predisponujú
odsúdeného k možnej adaptácii na podmienky mimo ústavu na výkon trestu, avšak zásadná je jeho

vlastná motivácia.

Pri hodnotení predpokladu očakávania vedenia riadneho života odsúdeného nie je možné tiež
prehliadnuť, že pred spáchaním trestnej činnosti, za ktorú ods. B. vykonáva trest odňatia slobody, sa
inej trestnej činnosti nedopustil a teda že ešte vo výkone trestu odňatia slobody predtým nikdy nebol.

V predmetnom prípade teda predtým na neho nebolo vykonávané cielené nápravné pôsobenie v tom
zmysle, aby bolo možné konštatovať, že ani takéto pôsobenie neviedlo k náprave páchateľa a že je preto
potrebné voči nemu uplatňovať prísnejšie sankcie a opatrenia a tak ho intenzívnejšie viesť k zmene
životných postojov. S prihliadnutím na uvedené a na dĺžku výkonu trestu, niet dôvodu domnievať sa, že
odsúdenýsvojesprávaniepodlhérokyprispôsobovalpodmienkamvýkonutrestulenzaúčelomsplnenia

predpokladov na podmienečné prepustenie.

Vhodné predpoklady pre to, aby v prípade podmienečného prepustenia odsúdený žil riadnym životom,
vytvára aj rodinné a materiálne zázemie. Má dobrý vzťah najmä so svojou sestrou, má zabezpečené
bývanie i zamestnanie.

Na základe uvedeného je možné i podľa krajského súdu konštatovať, že odsúdený vo výkone trestu
plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a že zároveň je možné od neho aj
očakávať, že povedie v budúcnosti riadny život. Dôvodne je možné predpokladať, že pozitívny proces,ktorý začal v priebehu výkonu trestu a ktorý nasvedčuje premene odsúdeného, bude pokračovať aj po
jeho prepustení. Z vykonaných dôkazov aj podľa krajského súdu k náprave, resp. k dosiahnutiu účelu
trestu ďalší pobyt odsúdeného vo výkone trestu už nie je nutný, pričom možno vzhľadom na všetky

relevantné okolnosti predpokladať, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život.

Na lepšie dosiahnutie toho, aby odsúdený aj skutočne v budúcnosti viedol riadny život, okresný súd
správneuložilajprimeranépovinnostiaobmedzenia.Tiesúspôsobiléznížiťmierurizika,ktorájespojená
s podmienečným prepustením odsúdeného.

Zvyšku nevykonaného trestu odňatia slobody, aj závažnosti trestnej činnosti, pre ktorú bol A. B.
odsúdený, zodpovedá tiež súdom stanovená skúšobná doba, ako aj nariadený probačný dohľad.

Z dôvodov vyššie rozpísaných teda nepovažoval krajský súd sťažnosť prokurátora za dôvodnú, a preto
ju podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku jednomyseľne zamietol.

jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.