Uznesenie – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 19, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoP/40/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123217250
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7123217250.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek
senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci navrhovateľky: O.. A. C., D..
XX.XX.XXXX, H. N. Š. XX, XXX XX G., právne zastúpená advokátkou JUDr. Monikou Kozákovou,
LL.M. so sídlom Werferova 1, 040 01 Košice, a muža, ktorého otcovstvo má byť určené: O.. M. Z., D..
XX.XX.XXXX, H. N. C. XX, XXX XX G., právne zastúpený advokátom JUDr. Jozefom Chmurom, so

sídlom Vrátna 13, 040 01 Košice, o návrhu matky na určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností vo vzťahu k maloletým deťom: 1/ V. C., D.. XX.XX.XXXX V. X/ S. C., D.. XX.XX.XXXX,
obe deti bytom u matky, obe deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny G., o odvolaní muža, ktorého otcovstvo má byť určené, proti rozsudku Mestského súdu Košice,
č.k. 80Pc/25/2023-451 zo dňa 13. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch III. a IV.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Návrhom doručeným dňa 06.10.2023 navrhovateľka žiadala, aby súd určil, že O.. M. Z. je otcom

maloletých detí. Zároveň žiadala maloleté deti zveriť do svojej osobnej starostlivosti s právom ich
zastupovania a spravovania ich majetku oboma rodičmi a domnelému otcovi určiť výživné vo výške
390,- Eur mesačne na každé dieťa odo dňa ich narodenia s povinnosťou uhradiť zameškané výživné
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Styk otca s maloletými deťmi navrhla upraviť bez obmedzenia v jej
prítomnosti. Uplatnila si tiež nárok na náhradu trov konania.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I.Určuje,žeO..M.Z.,D..X.XX.XXXXjeotcommal.S.Ó.C.,D..XX.X.XXXXamal.V.C.,D..XX.X.XXXX
z matky O.. A. C., D.. XX.X.XXXX.

II. Schvaľuje dohodu rodičov v tomto znení:

„Mal. S. C., D.. XX.X.XXXX a mal. V. C., D.. XX.X.XXXX sa zverujú do osobnej starostlivosti matky.

Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.Otec sa zaväzuje prispievať na výživu mal. S. a V. sumou vo výške 350 eur mesačne na každé dieťa
vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc od 19.8.2023 opakovane do budúcna.

Dlžné výživné voči mal. S. a V. za obdobie od 19.8.2023 do 30.11.2024 vo výške 5 396,77 eur na každé
dieťa je otec povinný uhradiť matke do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Styk otca s mal. S. a V. sa neupravuje“.

III. Matke priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 % a to sumu 456,36 eur titulom trov právneho
zastúpenia, ktorú je otec povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne matky a sumu 33 eur titulom
uhradeného súdneho poplatku, ktorú je otec povinný uhradiť matke všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

IV. Otec je povinný uhradiť na účet Mestského súdu Košice trovy štátu vo výške 445,10 eur do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku.“

3. Rozhodnutie právne odôvodnil čl. 3 ods. 1, 2, čl. 7 Dohovoru o právach dieťaťa, § 1, § 2 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, § 24 ods. 1 až 5, § 25 ods. 2, § 36
ods. 1, § 62, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, 2, § 77 ods. 1, § 76 ods. 1, § 94 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a

o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 53, § 57, § 110 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový
poriadok v znení neskorších predpisov, § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrh bol podaný dôvodne a navrhovateľke ako matke

svedčí aktívna vecná legitimácia na podanie návrhu. K určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením
rodičov nedošlo, nakoľko označený otec spochybňoval svoje otcovstvo, ktoré v zmysle vyhotoveného
znaleckého posudku bolo prakticky dokázané, preto určil, že O.. M. Z. je otcom maloletých detí. V
tomto konaní došlo k uzavretiu rodičovskej dohody, ktorá dostatočne zohľadňuje zistený skutočný stav
v konaní a najlepší záujem maloletých detí. Výlučnú starostlivosť deťom od narodenia zabezpečuje

matka, otec o deti neprejavuje záujem. V starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky. Rozsah
vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom dostatočne zohľadňuje odôvodnené potreby detí ako
aj jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery.

5. O trovách konania rozhodol v súlade s § 53 zákona č. 161/2015 Z. z.. V danom prípade mala matka

zastúpená advokátkou úspech v rozsahu 100 %, preto jej priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Trovy konania pozostávajú z uhradeného súdneho poplatku matkou vo výške 33,- Eur a trov právneho
zastúpenia vo výške 456,36 Eur. Dodal, že priznanie nároku na náhradu trov súd považuje vzhľadom na
okolnosti prípadu za spravodlivé nakoľko matka zabezpečuje deťom od narodenia starostlivosť sama
a doposiaľ sama uhrádzala všetky potreby detí. Otec v konaní potvrdil spolužitie s matkou, počas

gravidity s ňou absolvoval prvotné vyšetrenia. K určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením nepristúpil.
Test otcovstva bol ochotný podstúpiť po tom čo bol kontaktovaný právnou zástupkyňou matky. I pokiaľ
by sa rodičia podrobili testu na zistenie otcovstva pred podaním návrhu nemožno jednoznačne tvrdiť,
žeby sa tým predišlo súdnemu konaniu nakoľko s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o
úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Keďže rodičia nežijú spolu, súd

v zmysle vyššie citovaného ustanovenia upraví výkon rodičovských práv aj bez návrhu a i pokiaľ by
uzavreli dohodu, táto vyžaduje schválenie súdu.

6. O povinnosti nahradiť trovy štátu rozhodol aj bez návrhu tak, že štátu vznikli vyplatením znalečného
ustanovenej znalkyni trovy vo výške 445,10 Eur a keďže matka bola v konaní úspešná s poukazom na

vyššie uvedené skutočnosti, považoval za spravodlivé zaviazať na úhradu trov štátu otca.

III. Obsah odvolania otca a vyjadrení účastníkov konania

7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie muž, ktorého otcovstvo má byť určené, teda otec

maloletých detí, a to proti výrokom III. a IV. z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to,
že súd nezohľadnil jeho postoj pred podaním žaloby a počas konania, keďže nikdy neodmietal podrobiť
sa odbornému až znaleckému vyšetreniu a potvrdeniu, resp. vylúčeniu jeho otcovstva k obom deťom.
Vyjadril presvedčenie, že uvedené napĺňa zákonné predpoklady upravené v § 257 zákona č. 160/2015Z. z., a teda ide o dôvody hodné osobitného zreteľa. Poukázal na to, že procesne nezadával žiaden
dôvodsporu,nakoľkobolpripravenýpodrobiťsaznaleckémudokazovaniuznalcomvybratommatkouna
celom území SR, a to presne z dôvodu vyhnutia sa sporu. Aj zo samotného priebehu sporu je evidentné,

že výsledky znaleckého dokazovania rešpektuje, pretože voči uvedenej časti nepodáva odvolanie. Má
za to, že sú dané dôvody pre nepriznanie trov žiadnej zo strán sporu a trovy štátu môže súd rozdeliť
v pomere jednej polovice na zaplatenie pre obe strany sporu. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania
je povinnosťou súdu posudzovať, či v danom prípade sú alebo nie sú splnené podmienky uvedené v §
257 zákona č. 160/2015 Z. z. a domnieva sa, že súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania musí vždy

vyhodnotiť celkovú situáciu s prihliadnutím na pomery účastníkov konania, všímať si okolnosti, ktoré
viedli účastníka k uplatneniu práva na súde a jeho postoj v konaní. Rovnako mal za to, že napadnuté
výrokysúnedostatočneodôvodnené,nepreskúmateľnéasúdnesprávneaplikovalvyhláškuMinisterstva
spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z.. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil
a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Matka k odvolaniu otca uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a navrhuje ho
potvrdiť. K obom napadnutým výrokom uviedla, že sú riadne odôvodnené, preskúmateľné a nie je im
možné v tomto smere nič vytknúť. Poukázala na to, že v danom prípade neexistujú žiadne dôvody
hodné osobitného zreteľa a rozhodnutie súdu sa vôbec nejaví ako tvrdosť, keďže mala vo veci určenia
otcovstva úspech voči otcovi, ktorý úspech nemal a v danom prípade bolo možné náhradu trov konania

spravodlivo požadovať vzhľadom na všetky okolnosti prípadu. Rozhodujúcou a právne významnou
skutočnosťou je to, že otec zavinil začatie konania, keďže bezdôvodne odmietol dobrovoľne uznať
otcovstvo k dvom maloletým deťom po ich narodení, o deti nejavil žiaden záujem, ani raz ich nenavštívil
a neposkytol ani žiadnu podporu a pomoc. Z uvedených dôvodov bola nútená obrátiť sa na advokáta
za účelom poskytnutia právnej pomoci a podania návrhu na určenie otcovstva. Až potom, ako sa

dozvedel o splnomocnení advokátky na zastupovanie v konaní, prvýkrát navrhol, aby vybrala znalca, ale
žiadne reálne kroky smerom k znaleckému dokazovaniu a k následnému uznaniu otcovstva nevykonal.
Otec veľmi dobre vedel, že za znalecký posudok je potrebné zaplatiť už pri objednávke, napriek tomu
neposkytol žiadne finančné prostriedky na úhradu týchto nákladov a ani nepredložil napríklad čestné
prehlásenie podpísané pred notárom, z ktorého by vyplývalo, že dobrovoľne uzná otcovstvo na základe

znaleckého posudku. Tomu, že otec nemal záujem podrobiť sa vyšetreniu za účelom zabezpečenia
znaleckéhoposudkunasvedčujeajsamotnékonaniepripodávaníodvolania,keďženákladynaznalecké
dokazovanie boli preddavkovo hradené zo štátnych prostriedkov. Otec nie je ochotný zaplatiť trovy
konania a ani trovy znaleckého dokazovania, hoci znalecké dokazovanie bolo nariadené práve preto, že
neuznal bezdôvodne otcovstvo k maloletým deťom, a tak zavinil konanie o určenie otcovstva, v ktorom

mal vlastne neúspech. Podaním odvolania vlastne potvrdil aký je ne/zodpovedný vo vzťahu k deťom
a svoje zavinenie nemôže preniesť na ňu, ktorá v záujme maloletých detí podala návrh na určenie
otcovstva. Uvedené potvrdzuje vecnú správnosť rozsudku v napadnutej časti. Zároveň si uplatnila trovy
odvolacieho konania v rozsahu 100 %, ktoré vyčíslila vo výške 128,99 Eur.

9.Otecnesúhlasilsnázorommatky,pretožesvojepostojeodôvodnilpochybnosťamiosvojomotcovstve,
ktoré po dokazovaní plne rešpektuje. Súdnemu znaleckému dokazovaniu sa mohli úplne vyhnúť a
mohli si nechať vypracovať znalecký posudok komerčne, náklady ktorého by v plnej miere znášal.
Uviedol, že to bol on, ktorý znalecké dokazovanie navrhol matke s tým, že by ho zaplatil s tým, že
matka má vybrať akéhokoľvek znalca na Slovensku, čo bolo odmietnuté. Dovolí si tvrdiť, že trovy štátu

spôsobila matka a nemuseli vzniknúť ani žiadne trovy právneho zastúpenia, práve kvôli jeho postoju.
Tvrdené okolnosti označil za hrubo nepravdivé (neposkytnutie prostriedkov na dokazovanie) a odkázal
na emailovú komunikáciu jeho advokáta s advokátkou žalobkyne. Zopakoval, že matke bola poskytnutá
možnosť znaleckého dokazovania, ale bez odozvy. Takisto nie je možné porozumieť tvrdeniu o tom, že
svoje zavinenie preniesol na matku a ona musela podať návrh na súd. Vzhľadom na vyššie uvedené

navrhol, aby bolo rozhodnuté tak, ako uviedol v podanom odvolaní.

10. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia
§ 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „CMP“), v spojení s ustanovením § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v zneníneskorších predpisov (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v
§ 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom dospel k
záveru, že je potrebné potvrdiť rozsudok vo výrokoch III. a IV.

12. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Civilného
mimosporového poriadku.

13. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

15.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloby, strana a spor vykladajú ako návrh
na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy

veci nevyplýva inak.

17. Podľa § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych
úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom,
ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

18. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

19. Odvolaciemu súdu bola predložená vec v dôsledku podaného odvolania muža, ktorého otcovstvo

má byť určené (otca maloletých detí), na posúdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie o trovách
prvoinštančného konania a o trovách štátu. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, obsahu spisu,
odôvodnenia preskúmavaného uznesenia i argumenty účastníkov konania predostreté v odvolacom
konaní dospel odvolací súd k záveru o nedôvodnosti podaného odvolania.

20. Rozhodovanie o trovách súdneho konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je
samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva
základných slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rozhodnutí zo
dňa 06.02.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 07.10.2004 vo veci Bauman proti
Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01).

21. Potom sa žiada uviesť, že k porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, resp. práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd dochádza nielen postupom
súdu, ktorý je založený na celkom zjavne nesprávnej interpretácii a aplikácii príslušných ustanovení
procesného predpisu upravujúceho náhradu trov konania (CMP, CSP), v ktorom sú obsiahnuté črty

svojvôle, ale v neposlednom rade aj v takom prípade, ak je odôvodnenie súdneho rozhodnutia vo vzťahu
ku výroku o trovách konania celkom nedostatočné, t.j. nepreskúmateľné.

22. Konania vedené podľa Civilného mimosporového poriadku sa podstatným spôsobom líšia od
sporových konaní vedených podľa Civilného sporového poriadku. Sporové konanie plní reparačnú

funkciu tým, že v jeho rámci dochádza k riešeniu určitého už jestvujúceho sporu o právo t.j. konkrétneho
právneho konfliktu. Naproti tomu, mimosporové konanie plní funkciu preventívnu, pričom jeho cieľom
je (v spoločensky najdôležitejších oblastiach), zabezpečiť úpravu pomerov účastníkov do budúcna.
Rozdiely medzi oboma druhmi konaní sa prejavujú nielen v spôsobe začatia konania, v postavení
účastníkov, v odlišných možnostiach dispozície konaním, v aplikácii rozdielnych procesných zásad, ale

aj v otázke náhrady trov konania.

23.Civilnýmimosporovýporiadokupravujeodlišnostiinštitútutrovkonania,ktorésaspájajúskonaniami,
ktoré sú prejednávané a rozhodované v danom režime. Civilný mimosporový poriadok vymedzuje určitéustanovenia, ktoré predstavujú výnimku oproti všeobecnej úprave obsiahnutej v Civilnom sporovom
poriadku, resp. ktoré sú vzhľadom na predmet vzťahu upravené odlišne v porovnaní so všeobecnou
úpravou v Civilnom sporovom poriadku. Pri aplikácii ustanovení Civilného sporového poriadku platí, že

tieto sa použijú podporne, ak všeobecná časť CMP neustanovuje, resp. ak čiastkové úpravy, ktoré sú
v rámci jednotlivých konaní vymedzené v osobitej časti Civilného mimosporového poriadku, neupravujú
inak.Rozdielodsporovéhokonania,kdesanáhradatrovzásadneriadizásadouúspechuvovecispočíva
vtom,ževmimosporovýchkonaniachprimárneplatí,žežiadnyzúčastníkovnemánároknanáhradutrov
konania. Každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, pričom výnimky vyplývajú len z ustanovení

§ 53 CMP až § 55 CMP.

24. Prvú výnimku predstavujú konania vo veciach určenia rodičovstva a vo veciach notárskych úschov,
v ktorých vzhľadom na povahu týchto konaní, zákon pripúšťa rozhodnutie o náhrade trov konania podľa
zásady úspechu v konaní (§ 53 CMP). Druhou výnimkou je tzv. separácia nákladov (§ 54 CMP), kedy
môže súd zaviazať účastníka na náhradu trov konania, ktoré by bez jeho zavinenia neboli vôbec vznikli

(napr. v dôsledku neodôvodneného nedostavenia sa na pojednávanie a pod.). Treťou výnimkou je
možnosť súdu priznať náhradu trov konania aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé
(§ 55 CMP).

25. Výnimku pri rozhodovaní o trovách konania predstavuje aj ustanovenie § 257 CSP, ktorého účelom

je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením
moderačného absolučného práva. Zo slovného znenia spomínaného zákonného ustanovenia vyplýva,
že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov
konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu
neprimeranej tvrdosti. Je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby

postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených
všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k
inémuzáveruonáhradetrovkonania,nežbyplynulizpoužitiavšeobecnýchzásadnáhradytrovkonania.
Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom
prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.

26. Zo slovného znenia vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie
výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k
zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha
súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z

posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 CSP preto nemožno vykladať tak,
že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať
náhradu trov úspešnej strane konania, resp. účastníkovi konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný
prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných
osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším

pomerom všetkých strán konania, resp. účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery
toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä
na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 257 CSP sú tiež
okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod..

27. V predmetnom prípade sa matka podaným návrhom vo veci samej domáhala určenia otcovstva k
maloletým deťom, teda ide o konanie v ktorom dochádza k prelomeniu generálneho pravidla, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd zdôrazňuje, že len
samotná skutočnosť, že k vzniku trov došlo v takomto konaní, nepostačuje pre priznanie nároku na
náhradu trov konania, ale je potrebné skúmať aj druhý predpoklad, a to, že je to s ohľadom na okolnosti

prípadu spravodlivé. Súd prvej inštancie preto správne vyhodnocoval aj tento druhý predpoklad, ktorý
napokon vzhliadol v tom, že matka od narodenia zabezpečuje starostlivosť o obe maloleté deti,
doposiaľ sama uhrádzala všetky potreby detí a otec napriek okolnostiam prípadu nepristúpil súhlasným
vyhlásením k určeniu otcovstva. S uvedenými závermi sa v plnom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd
a na tieto odkazuje.

28. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia (body 47. až 49. odôvodnenia) vyplýva na základe akých
skutkových okolností a právnych predpisov priznal súd prvej inštancie matke a štátu nárok na náhradu
trov konania a svoje rozhodnutie v tomto smere náležite odôvodnil. Súd prvej inštancie sa náležitezaoberal tým, či sú v predmetnom prípade splnené zákonné predpoklady pre priznanie náhrady trov
konania a uviedol aj konkrétne okolnosti, ktoré boli podkladom pre prijate rozhodnutia. Odvolací súd
preto nevzhliadol námietky otca v tomto smere za dôvodné, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie

je v tejto časti preskúmateľné. Otec v podanom odvolaní namietal aj nesprávnu aplikáciu vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z., avšak bližšie nekonkretizoval v čom má takáto
nesprávna aplikácia spočívať. Napriek uvedenému odvolací súd preskúmal aplikáciu tejto vyhlášky na
predmetný prípad a nezistil žiadne pochybenie zo strany súdu prvej inštancie, preto aj túto námietku
otca vyhodnotil za nedôvodnú.

29. Podstatnou odvolacou námietkou otca bolo namietanie neaplikovania § 257 CSP na predmetný
prípad s tým, že dôvody hodné osobitného zreteľa majú spočívať v jeho postoji pred a po podaní žaloby.
Otec výslovne namietal, že súd prvej inštancie sa posudzovaním splnenia podmienok podľa § 257 CSP
vôbec nezaoberal, s čím odvolací súd nesúhlasí. Ako bolo už uvedené v odôvodnení napadnutého
uznesenia súdu prvej inštancie, s konaním o určenie otcovstva je obligatórne spojené aj konanie

o úpravu rodičovských práv a povinností, v rámci ktorého sa rozhoduje aj o vyživovacej povinnosti
povinného rodiča. Za týmto účelom súd prvej inštancie v priebehu konania zisťoval aj majetkové
pomery oboch rodičov, teda aj otca (viď napr. výzva zamestnávateľovi otca, zisťovanie majetkových
a zárobkových pomerov otca, výdavky otca) pri posúdení a vyhodnotení ktorých súd prvej inštancie
nedospel k záveru o ich výnimočnosti, čo by malo za následok potrebu aplikácie § 257 CSP. Odvolací

súd poukazuje na to, že z hľadiska majetkových pomerov určite nemožno hovoriť o výnimočných
okolnostiach na strane otca, keďže pracuje ako lekár v nemocnici a zároveň pôsobí ako lektor na vysokej
škole. Pokiaľ otec poukazuje na to, že dôvody hodné osobitného zreteľa majú spočívať v jeho postoji
pred podaním návrhu a po jeho podaní, odvolací súd uvádza, že ani tieto nemožno vyhodnotiť ako
dôvody hodné osobitného zreteľa. Ako poukázal už súd prvej inštancie, otec ani v priebehu konania vo

veci samej nespochybnil spolužitie s matkou, či absolvovanie prvotných vyšetrení, avšak ani v priebehu
konania vo veci samej nepristúpil k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, v dôsledku čoho
muselo byť nariadené znalecké dokazovanie za účelom zistenia otcovstva.

30. Naviac je potrebné vziať do úvahy nielen okolnosti a pomery na strane otca ako osoby povinnej

na náhradu trov konania, ale je potrebné zohľadniť aj to, aký prípadný dopad by malo rozhodnutie
na majetkové pomery oprávneného účastníka, teda matky. Z obsahu spisu vyplynulo, že otec zmenil
svoj postoj k tehotenstvu po tom, čo zistil, že očakávajú dvojičky. Maku opustil, nepomáhal jej a to ani
po oznámení, že už došlo k pôrodu detí. Matka tak bola už počas tehotenstva odkázaná na pomoc
príbuzných a po narodení maloletých detí zabezpečovala a zabezpečuje sama ich osobnú starostlivosť

a hradí všetky výdavky, preto by prípadné nepriznanie náhrady trov konania matke, ktorá bola v konaní
inak úspešná, mohlo mať podľa názoru odvolacieho súdu negatívny dopad na jej majetkové pomery.
Prihliadnuc na uvedené ani odvolací súd nevzhliadol predmetný prípad za natoľko výnimočný, ktorý by
odôvodňoval aplikáciu § 257 CSP a nepriznanie náhrady trov konania inak úspešnej matke.

31. Pokiaľ ide o trovy štátu, ktoré vznikli v súvislosti s vykonaným znaleckým dokazovaním, aj odvolací
súd považoval vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti za spravodlivé zaviazať otca na ich úhradu,
keďže ani v tu neboli dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre ich nepriznanie.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.

1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd
zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z

účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.

34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).