Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 3, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Ek/491/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121271706
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Baboľová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6121271706.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom
Tomášikova 48, 832 37 Bratislava-Nové Mesto, IČO: 00 151 653, právne zast.: Roman Kvasnica a
partneri s.r.o., so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598, proti povinnému: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., o vymoženie 1784,53 Eur s prísl., vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Rudolf Dulina, so sídlom exekútorského úradu Ľ. Štúra 12, 071 01 Michalovce, pod

sp. zn. 111EX 428/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

II. Oprávnený má voči povinnému n á r o k na náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní
v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 66,90 EUR, ktoré budú vymáhané
na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe opätovného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdu dňa
12.03.2021 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky vo výške 1784,53
Eur s príslušenstvom priznanej na základe exekučného titulu – platobný rozkaz Okresného súdu
Michalovce sp. zn. 11ro/229/2014 zo dňa 28.08.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 19.11.2014.

2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd dňa 26.03.2021 súdneho exekútora JUDr. Michal Mazúr,
so sídlom exekútorského úradu Štúrova 17, 040 01 Košice (ďalej len ,,pôvodne poverený súdny
exekútor“), ktorý ju viedol pod sp. zn. 111EX 428/21. Dňa 15.12.2023 bol pôvodne poverený súdny
exekútor z funkcie súdneho exekútora odvolaný a za jeho nástupcu bol zvolený súdny exekútor JUDr.
Rudolf Dulina, so sídlom exekútorského úradu Ľ. Štúra 12, 071 01 Michalovce (ďalej len ,,súdny

exekútor“). Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 26.03.2025 sa začala exekúcia vykonávaná
v neprospech povinného. Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 111EX 428/21 zo dňa 01.07.2021
bolo povinnému doručené dňa 01.09.2024 (zverejnené na úradnej tabuli súdu).

3. V priebehu konania bol priamo súdu doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý bol
následne postúpený súdnemu exekútorovi na postup v zmysle § 61k ods. 5 Exekučného poriadku.

4. Dňa 15.10.2024 predložil súdny exekútor súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie
exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

5. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že oprávnený uvedený v Upovedomení o začatí
exekúcie nie je aktívne vecne legitimovaný na vymáhanie nároku podľa exekučného titulu na peňažné

plnenie, pretože ide o formálny, nevykonateľný exekučný titul. Platobný rozkaz 11Ro/229/2014 -31
zo dňa 28.augusta 2014 nie je vykonateľným exekučným titulom, pretože v rozhodovaní o právacha povinnostiach som bol odňatý zákonnému sudcovi, boli porušené moje ústavne garantované
práva ČI. 46 a ČI. 48 Ústavy Slovenskej republiky a vedenie exekúcie na základe nevykonateľného
exekučného titulu je nezákonné. V konaní spisová značka 11Ro/229/2014 na Okresnom súde

Michalovce bolo rozhodnuté o občianskych právach povinného v rozpore so zákonom, v rozpore s
Ústavou Slovenskej republiky a v rozpore s únijnym právom. Žalovanému - povinnému v konaní na
Okresnom súde Michalovce bolo odňaté právo na spravodlivý proces, bola porušená zásada ústnosti a
zasa kontradiktórnosti konania a to právo garantované Ústavou Slovenskej republiky ČI. 48 Ústavy. Súd
nepodrobil zmluvu súdnej kontrole ex offo, neprejednal vec v súlade s Ústavou garantovanými právami

účastníkov zmluvy. Účelom spotrebiteľského práva je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v prípadoch,
kde môže dodávateľ zneužiť neinformovanosť spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje zmluvné
podmienky, ktoré sú v neprospech spotrebiteľa a úlohou súdu je v takýchto prípadoch ex offo skúmať
neprijatel'nosť zmluvných podmienok a rozpor s dobrými mravmi a v prípade, že sú zmluvné podmienky
neprijateľné, zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa. Povinný má za to, že rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd nevykonal dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie

vo veci, súd nezistil existenciu, či tu právo je alebo nie je, súd neurčil, či sú zmluvy platné alebo nie, súd
nezistil, či ide o spotrebiteľské zmluvy, súd nezistil, či zmluvy obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky,
súd neurčil, či pri uzatváraní zmlúv boli použité nekalé obchodné praktiky, súd nepreskúmal ex offo
zmluvy v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS. Pohľadávka oprávneného je sporná čo do dôvodu a
výšky. Vymáhaný nárok, ktorý je predmetom exekúcie je nárokom bez právneho dôvodu a nemožno ho

nazvať inak ako úžera. Súd prvej inštancie prejednávajúci vec priznal právo žalobcovi t.j. oprávnenému
v konaní o nároku bez právneho dôvodu a priznal mu úžeru, čo je v demokratickom štáte neprípustné.
Už pri uzatváraní zmluvy oprávnený ako žalobca, ktorý predložil zmluvu povinnému spôsobil konanie v
rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Podľa názoru povinného ide o úmyselné konanie oprávneného,
o ktorom musel vedieť a ak nevedel mal vedieť ak sa rozhodol urobiť právny úkon, keď sa rozhodol

vymáhať premlčaný nárok a najmä nárok neosvedčený. Ide o neplatné právne úkony s poukazom na
ust. § 37 Občiansky zákonník, ktoré nespôsobuje platné právne účinky pre nedostatok vážnosti a vôle.
Súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie v neprospech povinného v nesúlade s unijným právom a
právnym poriadkom Slovenskej republiky. Takéto rozhodnutie všeobecného súdu je zjavne nezákonné
a predpokladajúce svojvôľu . Okresný súd úplne odignoroval rozsiahlu judikatúru vnútroštátnych súdov

a Súdneho dvora EU, keď v rozpore s ústavou SR, medzinárodnými dohovormi, judikatúrou EU priznal
žalobcovi aj plnenie, ktoré mu zo zákona neprináleží a ktoré sa odo mňa formou exekúcie vymáha.
Každé konanie súdu, ktorý rozhodoval o nároku žalobcu i oprávneného v konaní o nároku bolo v rozpore
so zákonom a je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (1. ÚS 26/94). K odňatiu
práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto (.,každý")

domáha svojho práva na súde. ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná. alebo nemôže byť
priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj 111. ÚS 7/08). Povinnému
ako účastníkovi konania, v ktorom sa rozhodovalo o povinnosti zaplatiť žalobcovi bolo znemožnené aby
uskutočňoval jemu patriace práva, pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces. V konaní o udelenie poverenia nebol tento nedostatok napravený. Základným
predpokladom na úspešné a zákonné vedenie exekúcie oprávneného voči povinnému je existencia
riadnehoexekučnéhotitulu.Riadnymexekučnýmtitulommôžebyťibarozhodnutie,ktoréjevykonateľné.
Právna teória rozlišuje medzi formálnou a materiálnou vykonateľnosťou. Formálnou vykonateľnosťou
rozhodnutia sa rozumie dodržanie zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, uplynutie

lehoty na plnenie a podanie, resp. nepodanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu. Potvrdenie o
vykonateľnosti rozhodnutia je potvrdením o jeho formálnej vykonateľnosti. Súd je povinný skúmať či sú
podmienky formálnej vykonateľnosti skutočne splnené a rovnako či sú splnené materiálne podmienky.
Materiálne podmienky vykonateľnosti exekučného titulu sú napr. to, či účastníci označení v rozhodnutí
skutočne existujú, resp. či skutočne existovali v čase vydania rozhodnutia, teda či nejde o rozhodnutie

voči nejestvujúcemu subjektu, pričom účastníci musia byt' v rozhodnutí dostatočne individualizovaní.
Materiálnym predpokladom vykonateľnosti je tiež určenie lehoty na plnenie, vymedzenie rozsahu a
obsahu plnenia. Vykonateľnosť exekučných titulov predložených podľa Exekučného poriadku závisí od
procesného predpisu upravujúceho postup orgánu, pri ktorom sa vydávajú vykonateľné rozhodnutia, t. j.
rozhodnutia, ktorými sa priznáva právo, ukladá povinnosť alebo postihuje majetok. Prieskumná činnosť

exekučnéhosúdujeobmedzenánato,čijeexekučnýtitulvydanýorgánomoprávnenýmnajehovydanie,
či je exekučný titul formálne a materiálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne
legitimovaní z exekučného titulu. V tomto rozsahu je exekučný súd povinný skúmať exekučný titul
pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a v prípade rozhodovania ozastavení exekúcie. Pri posudzovaní súladu exekučného titulu so zákonom je nevyhnutné skúmať nielen
formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe možné exekúciu vykonať. V
upovedomení o začatí exekúcie sa uvádza, že trovy exekúcie predstavujú sumu 584,40 Eur, pričom

nie je zo strany súdneho exekútora preukázateľné ani uvedené, z čoho tieto trovy, ktoré si uplatňuje,
pozostávajú, nakoľko v exekučnom konaní, ktoré vedie urobil úkony neodôvodňujúce takúto výšku trov
exekúcie v podobe zaslania písomností poštou na adresu povinného. Náhrada hotových výdavkov
musí mať pre účastníka jednoznačný a preskúmateľný základ v upovedomení súdneho exekútora,
preto žiadam súd, aby výšku náhrady preskúmal i z úradnej povinnosti v súlade s unijným právom a

judikatúrou Európskeho súdu. Nie sú preukázané skutočné náklady a teda skutočné výšky výdavkov
uvedené v upovedomení o začatí exekúcie. Súd je zo zákona povinný skúmať dôvody exekúcie ako
aj samotný exekučný titul. Namietam skutočnosti že súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie bez
preskúmania zákonnosti exekučného titulu, ktorý je v rozpore s unijným právom a právom Slovenskej
republiky. Je sporné či príslušný súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a teda pri preskúmavaní mal a mohol zistiť rozpor so

zákonom, pretože podľa unijného práva a v súlade s Ústavou Slovenskej republiky súd preskúmava
zákonnosť exekúcie. Taktiež neúčinnosť exekučného titulu z dôvodu, že ide o zmluvu v rozpore
so zákonom a dobrými mravmi, je viac ako opodstatnená a dôrazne žiadam exekučný súd, aby v
súlade s platnými právnymi predpismi podrobil Zmluvu súdnej kontrole, keďže takúto povinnosť si
má súd plniť ex offo a to v zmysle právnych predpisov EÚ, ktoré majú prednosť pred vnútroštátnymi

zákonmi. V prejednávanej veci ide o spotrebiteľský spor, pričom oprávnený - žalobca je dodávateľ
a ja som spotrebiteľ. Oprávnený - žalobca v konaní o návrhu na vydanie platobného rozkazu sa
domáhal zaplatenia sumy 1.784,53 € a 10,85% ročný úrok zo sumy 1.631,29 € od 23.11.2013 do
zaplatenia, a 8,00% ročný úrok z omeškania zo sumy 1.631,28 € od 23.11.2013 do zaplatenia, pričom
žalobu podal 11.07.2014, z čoho je osvedčené, že žalobca žiadal, aby mu súd priznal premlčaný

nárok, zo zmluvy o kontokorentnom úvere č. 0480545885/1/1 zo dňa 02.10.2003, ktorý úver bol
splatný 01.10.2004 ako žalobca uviedol. Žalobca v žalobe tvrdil, že malo dôjsť k porušovaniu zmluvne
dohodnutýchpodmienok,pričomneuviedolvžalobektorézmluvnépovinnostisimalžalovanýspotrebiteľ
neplniť a teda porušiť, pričom žalobca odkazuje na bod. 7.6. Všeobecných obchodných podmienok
Slovenskej sporiteľne, a.s. účinných od 01.08.2002, podľa ktorých mal žalobca zrušiť žalovanému

možnosť čerpania úverového rámca, pričom mi dodávateľ všeobecné obchodné podmienky nedal ani
ma s nimi neoboznámil, pričom ani nie sú podpísané ani dodávateľom ani spotrebiteľom. Listom zo dňa
17.02.2014 ma mal dodávateľ vyzvať na zaplatenie dlžnej sumy, pričom žalobca neosvedčil doručenie
výzvy a nevyzval ma. Podľa Občianskeho zákonníka sa na predmetný vzťah aplikujú ustanovenia
§ 52, § 53, §54 o spotrebiteľských zmluvách, pričom súd tieto ustanovenia ignoroval. Oprávnený -

žalobca dodávateľ neosvedčil žalovaný nárok žiadnym dôkazom, nepredložil výpisy z účtu, neosvedčil
poskytnutie úveru ani prehľad o poskytnutých peňažných prostriedkoch ani prehľad o úhradách za úver.
Povinný týmto podal odpor proti platobnému rozkazu 11Ro/229/2014-31 zo dňa 28. augusta 2014,
ktorý vydal Okresný súd Michalovce vyšším súdnym úradníkom v celom rozsahu, popieram tvrdenia
žalobcu v žalobe o zaplatenie 1.784,53€ s príslušenstvom v celom rozsahu. Taktiež povinný podával

námietku premlčania, žalovaný nárok neuznáva v celom rozsahu. Súd nemal vydať platobný rozkaz
podľa ustanovení § 172 a násl. Občianskeho súdneho poriadku. Žiada, aby súd podrobil zmluvu súdnej
kontrole z úradnej povinnosti a rozhodol, že všetky neprijateľné podmienky o ktorých spotrebiteľ mal
byť zo strany dodávateľa náležite poučený nie sú pre spotrebiteľa záväzné a aby súd určil, ktoré
povinné zákonné náležitosti absentujú podľa § 4 zákona č. 258 /2001 Z. z., zákon o spotrebiteľských

úveroch pre ktoré je úver bezúročný a bez poplatkov. Mám za to, že absentuje RPMN. Ďalej žiadal
súd, aby podrobil spotrebiteľskú zmluvu súdnemu prieskumu z úradnej povinnosti. Pre spotrebiteľskú
zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je
najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ
nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť z dôvodu, že zmluva je predtlačená, typová, a

formulárová. Žalobca postupoval voči žalovanému bez odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými
mravmi. Žalovanému boli porušené spotrebiteľské práva najmä tým, že žalobca použil v zmluve početné
neprijateľné zmluvné podmienky a zmluva neobsahuje všetky náležitosti, ktoré zo zákona obsahovať
má. Z uvedených dôvodov žiada o zrušenie platobného rozkazu 11Ro/229/2014-31 zo dňa 28. augusta
2014vcelomrozsahuažiadaonariadenieverejnéhopojednávania,abysimoholuplatniťsvojeprocesné

práva, ktoré mu zákon priznáva a ktoré mu boli súdom upreté. Súd rozhodol iba na základe tvrdených
skutočnosti žalobcu dodávateľa, ktoré popieram v celom rozsahu pretože sú nepravdivé. Žalobca
neosvedčil svoj nárok žiadnym dôkazom. Na preukázanie žalobcovho nároku nestačí iba uviesť tvrdenia
v žalobe a priložiť fotokópie listín, ktoré nie sú podpísané. Vzhľadom na čas vydania napadnutéhoplatobnéhorozkazužiadam,abysúdaplikovalajustanoveniaZákonaoochranespotrebiteľač.250/2007
Z. z. najmä ustanovenie § 5b. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiada aby súd exekúciu zastavil.

6. Oprávnený k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že pohľadávka, vymáhaná
v predmetnom exekučnom konaní, na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu
– platobného rozkazu Okresného súdu Michalovce zo dňa 28.08.2014, sp. zn. 11Ro/229/2014 je
vymáhanávsúladesozákonomaplatnýmprávom.Oprávnenýuvádza,ževýškapohľadávkybolariadne
preukázaná v podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu, pričom oprávnený k podanej žalobe

priložil listiny, ktoré preukazovali výšku žalobou uplatňovanej pohľadávky. Túto mal za preukázanú
aj súd, ktorý žalobou uplatňovanému nároku vyhovel v celom rozsahu a v predmetnej veci vydal
platobný rozkaz. Oprávnený súčasne uvádza, že povinný bol opakovane vyzývaný na zaplatenie
dlžnej sumy, pričom tieto výzvy na zaplatenie dlhu buď zámerne nepreberal alebo na ne nereagoval.
Oprávnený uvádza, že v prípade, ak povinný nesúhlasil s vydaním platobného rozkazu, mal možnosť
proti tomuto podať opravný prostriedok - odpor. Povinný však túto možnosť nevyužil a platobný

rozkaz nadobudol v súlade so zákonom právoplatnosť a stal sa vykonateľným. K vznesenej námietke
premlčania oprávnený uviedol, že právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom bol povinný
zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 1.784,53 € spolu s príslušenstvom a trovami konania. Platobný
rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.11.2014. Nakoľko si povinný dobrovoľne
neplnil povinnosť uloženú exekučným titulom – platobný rozkazom, podal oprávnený na podklade

právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu dňa 26.01.2015 návrh na vykonanie exekúcie.
Vedením pôvodného exekučného konania bola poverená súdna exekútorka JUDr. Anetta Demešová,
následne jej právny nástupca- JUDr. Rudolf Krutý. S poukazom na vyššie citované ustanovenie zákona
oprávnený uvádza, že premlčacia lehota na podanie návrhu na vykonanie exekúcie začala plynúť
dňom vykonateľnosti platobného rozkazu, t. j. dňom 14.11.2014. Je teda zrejmé, že oprávnený, ktorý

podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 26.01.2015, podal tento včas, pred uplynutím 10-ročnej
premlčacej lehoty. Následne, upovedomením o zastavení starej exekúcie zo dňa 21.05.2020, poverený
súdny exekútor zastavil s poukazom na ustanovenie §2 ods.1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z.
o ukončení niektorých exekučných konaní a teda z dôvodu uplynutia rozhodnej doby, predmetné
exekučné konanie, vedené proti povinnému, zastavil. Dňa 12.03.2021, s poukazom na ustanovenie

§ 9 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní, podal oprávnený opätovný
návrh na vykonanie exekúcie, pričom Okresný súd Banská Bystrica postupoval správne a v súlade
so zákonom, keď na podklade podaného návrhu na vykonanie exekúcie vydal súdnemu exekútorovi
JUDr. Mazúrovi (právny predchodca súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu) poverenie na vykonanie
exekúcie. K neprijateľným zmluvným podmienkam oprávnený uviedol, že výslovne popiera skutkové

tvrdenie povinného, že zmluva o kontokorentnom úvere č. 0480545885 zo dňa 02.10.2003 obsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky. Predmetná úverová zmluva bola súdu predložená spolu s podanou
žalobou, pričom táto bola podrobená súdnemu prieskumu opakovane aj exekučným súdom, nakoľko
bola priložená spolu so Všeobecnými obchodnými podmienkami k opätovnému návrhu na vykonanie
exekúcie, pričom oba súdy mali za to, že úverové zmluva je v súlade so zákonom a vydali platobný

rozkaz/poverenienavykonanieexekúcie.Oprávnenýzáverom uvádza,žepredmetnéexekučnékonanie
je vedené v súlade so zákonom, a to na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu,
ktorý bol riadne opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Oprávnený zastáva právny názor,
že v prípade, ak povinný nesúhlasil s vydaným exekučným titulom, mal možnosť svoje námietky
uplatniť v rámci podania odporu proti doručenému platobnému rozkazu, pričom povinný takto neurobil.

Oprávnený dovoľuje uviesť, že podanie povinného je koncipované ako opravný prostriedok, ktorý
smeruje proti právoplatnému a vykonateľnému exekučnému titulu – platobnému rozkazu. Návrh na
zastavenie exekúcie predstavuje procesný prostriedok obrany povinného proti neoprávnene začatej
alebo ďalej vykonávanej exekúcii, ktorého účelom je úplné alebo čiastočné zastavenie exekúcie. Z
toho je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo

rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať
začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému
titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. S poukazom
na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že vymáhanie exekučného nároku prebieha zo strany
súdom povereného exekútora riadne a v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku, a teda

nejestvuje žiadny zákonný dôvod na zastavenie predmetného exekučného konania. Z vyššie uvedených
skutočností je zrejmé, že námietka premlčania vznesená povinným je plne nedôvodná.7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak

a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15

dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu
podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.

Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

11. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

12. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po
ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí
rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby.

13. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie

exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, ktoré nastali
až po vzniku exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má
smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na
zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by
existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich

relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Pre pochopenie
účelu exekučného konania je potrebné uviesť, že civilné konanie sa delí na základné (vyhľadávacie),
v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo
právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu
núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou

splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené
uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor
na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v základnom konaní.

14. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný

vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia
exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov
vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná
vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnila.

15. Exekučný súd v konaní pri návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a
dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku
dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné
bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného,ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.
Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd
exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní

vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na
zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný
môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku
exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti,
ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

16. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným
titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v
základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej,
ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam
označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp.

ho akokoľvek vecne preskúmavať.

17. Po oboznámení sa s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a jeho príloh a vyjadrením
oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie, súd konštatuje jeho nedôvodnosť. Povinný v návrhu na
zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by viedli k zastaveniu exekúcie v zmysle

§ 61 k ods. 1 Exekučného poriadku, a teda zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu,
ani skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia
exekúcie podľa osobitného predpisu.

18. Súd má z obsahu exekučného spisu za preukázané, že exekučné konanie sa začalo na základe

podaného opätovného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie (repodaj) doručeného súdu dňa
12.2021, pre vymoženie peňažného nároku vo výške 1784,53 Eur s príslušenstvom priznaného na
základe exekučného titulu – platobný rozkaz Okresného súdu Michalovce sp. zn. 11ro/229/2014 zo
dňa 28.08.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.11.2014. Pôvodné exekučné
konanie bolo vedené súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, ktorý ju viedol pod sp. zn. EX

50212/18. Upovedomením o zastavení starej exekúcie sp. zn. EX EX 50212/18 zo dňa 21.05.2020
vydaným pôvodným súdnym exekútorom, došlo k zastaveniu exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a)
ZoUNEK, pretože uplynula rozhodná doba.

19. K námietke povinného o premlčaní nároku priznaného exekučnými titulmi súd nemôže konštatovať

iné ako to, že v zmysle § 9 ods. 2 ZoUNEK, pohľadávka vymáhaná v starej exekúcií sa po ukončení
exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak
osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby. Ustanovenie § 9 ods. 2 ZoUNEK
je výnimkou všetkých zákonných ustanovení upravujúcich inštitút premlčania, a to pre prípad, ak by po
ukončení exekučného konania podľa ZUNEK uplynula oprávnenému premlčacia doba pre vymoženie

nároku. V intenciách vyššie uvedeného teda platí, že pokiaľ oprávnený podá opätovný návrh na
vykonanieexekúcie(repodaj)vlehotejednéhorokapoukončeníexekučnéhokonania,riadnepokračoval
v exekúcii. Toto „dodatočné“ jednoročné predĺženie premlčacej doby sa počíta odo dňa ukončenia
exekučného konania (pozri § 8 ods. 1 ZoUNEK). Súd dodáva, že plynutie premlčacej doby sa počas
exekučného konania (v starej exekúcií) prerušuje. Keďže oprávnený podal opätovný návrh na vykonanie

exekúcie dňa 12.03.2021, má súd za to, že pokračoval v začatej exekúcii (starej). Opätovný návrh na
vykonanie exekúcie (repodaj) bol oprávneným podaný pred uplynutím jednoročnej lehoty od ukončenia
konania (starej exekúcie), čim nedošlo k premlčaniu exekučne uplatneného nároku. Vzhľadom na
uvedené súd má za to, že námietka premlčania vznesená povinným v návrhu na zastavenie exekúcie
je nedôvodná.

20. V návrhu na zastavenie exekúcie ďalej povinný uviedol skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním
exekučného titulu. Súd v exekučnom konaní nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného
titulu, t. j. správnosť skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý vydal exekučný titul. V danom konaní
mal súd za preukázané, že podkladom na vykonanie exekúcie je právoplatný a vykonateľný exekučný

titul resp. exekučné tituly, a preto skutočnosti uvádzané povinným v návrhu na zastavenie exekúcie
mali byť namietané pred tým, ako exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, keďže ide o
skutočnosti, ktoré nastali ešte pred vznikom exekučného titulu. Uvedené skúmanie patrí do kompetencie
orgánu, ktorý exekučný titul vydal, pričom povinný mal možnosť podať voči exekučnému titulu opravnýprostriedok, pokiaľ mal za to, že exekučný titul bol vydaný na základe nesprávne zisteného skutkového
stavu. Návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v
predmetnej exekúcii exekučným titulom.

21. Súd dáva do pozornosti skutočnosť, že odôvodnenie tohto súdneho rozhodnutia nemá odpovedať
na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sa nezaoberal
všetkými tvrdeniami povinného, nakoľko tieto súd nepovažoval za rozhodné pre posudzovanie jeho
návrhu na zastavenie exekúcie.

22. Exekučný súd k námietke povinného ohľadom tvrdenia že spotrebiteľská zmluva obsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky konštatuje, že povinný sa v tomto prípade obmedzil len na všeobecné
tvrdenia, pričom v návrhu na zastavenie exekúcie nepoukázal na konkrétne zmluvné podmienky,
ktoré by za neprijateľné bolo možné považovať. Takéto všeobecné námietky, bez skutkovej a právnej
argumentácie, nemožno považovať za relevantné v súvislosti s posudzovaním dôvodnosti návrhu

povinnéhonazastavenieexekúcie.Všeobecnétvrdeniatotižnepostačujúnato,abyexekučnýsúdmohol
na ich podklade exekúciu zastaviť. Všeobecné a nejasné tvrdenia takisto neumožňujú súdu ich vecné
preskúmanie a nespĺňajú podmienku spôsobilosti byť predmetom dokazovania. Procesnou povinnosťou
v rámci konania o návrhu na zastavenie exekúcie je povinnosť na strane povinného uviesť všetky
podstatnéarozhodujúceskutkovéokolnosti,atedapravdivoaúplneopísaťvšetkyrozhodujúceskutkové

okolnosti prejednávaného prípadu, pričom jej nesplnenie sa prejavuje v ďalšom procesnom postupe
exekučného súdu a v jeho konečnom rozhodnutí. Súd má v konaní postavenie arbitra, ktorý zisťuje
skutkový stav z návrhu povinného na zastavenie exekúcie, prípadne z vyjadrenia oprávneného k návrhu
povinného na zastavenie exekúcie, a preto sa kladie jednoznačná požiadavka na účastníkov konania,
aby vo svojich podaniach zrozumiteľne a konkrétne poukázali na tie okolnosti, ktoré by svedčili o tom,

že je tu dôvod na zastavenie exekúcie, resp. že je návrh na zastavenie exekúcie potrebné zamietnuť.
Povinný však v návrhu na zastavenie exekúcie konkrétne nešpecifikoval znenie neprijateľnej zmluvnej
podmienky a v návrhu neuviedol, zároveň nevysvetlil a neodôvodnil jej neprijateľnosť, a preto exekučný
súd nemohol prijať iný právny záver než ten, že návrh povinných na zastavenie exekúcie nie je dôvodný.

23. V nadväznosti na vyššie uvedené exekučný súd dáva do pozornosti Uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 619/2023-16 zo dňa 23.11.2023, v zmysle ktorého: „Hoci možno
súhlasiť s tým, že ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami je za určitých
podmienok realizovateľná aj v exekúcii, hranica posúdenia neprijateľných zmluvných podmienok musí
byť naviazaná na ich jasné vyjadrenie zo strany spotrebiteľa v jeho podaniach v exekučnom konaní. Ak v

takomto konaní všeobecný súd dospeje k záveru, že okrem neprijateľnej podmienky, ktorá nemala vplyv
na výšku v exekúcii proti spotrebiteľovi uplatneného nároku, žiadne iné neprijateľné podmienky neboli
zistené, nemôže bez ďalšieho, teda bez jasného spochybnenia tohto záveru všeobecných súdov, dôjsť
k porušeniu ústavných práv spotrebiteľa na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie či požiadavky
vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa podľa čl. 38 charty. V konečnom dôsledku kvalita súdnej ochrany

vždy nevyhnutne musí v istej miere zodpovedať tomu, v akej kvalite sa hoc aj spotrebiteľ takejto
ochrany domáha. Obdobne záväzok vysokej ochrany spotrebiteľa neznamená, že táto ochrana sa má
poskytnúť aj vtedy, ak spotrebiteľ svoje námietky či už voči neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo
vôbec voči svojej povinnosti plniť svoj záväzok celkom nekonkretizovane formuluje až v exekučnom
konaní alebo dokonca až obdobne nesústredene v konaní o ústavnej sťažnosti. Opačný prístup by

popieral subsidiaritu poskytovania súdnej ochrany v jej jednotlivých štádiách“.

24. Vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu súd dospel k záveru, že exekúcia je vedená zákonne,
nakoľko predložené exekučné tituly sú tak formálne ako aj materiálne vykonateľné. Povinný tunajšiemu
súdu nepreukázal, že po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik
vymáhaného nároku alebo by bránili jeho vymáhateľnosti a súd nezistil ani iné dôvody, pre ktoré by

mala byť exekúcia zastavená, preto v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh povinného na
zastavenie exekúcie zamietol (výrok I).25. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s

podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

26. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

27. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

28. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,
odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie
má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony
právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto
trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia

na vykonanie exekúcie.

29. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb (ďalej v texte len ako „vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice
základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon

rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie
k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému
odvolaniu.

30. Základným predpokladom pre priznanie nároku na náhradu trov účastníkovi konania je úspech

vo veci. Zásada úspechu vo veci sa uplatní tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť účelne
vynaložené trovy exekúcie úspešnému účastníkovi. Súd oprávnenému priznal uplatňovaný nárok na
náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške
66,90 Eur. Súd v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami Exekučného poriadku priznal
oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s jeho vyjadrením

k návrhu povinného na zastavenie exekúcie spočívajúci v trovách právneho zastúpenia za jeden úkon
právnej služby v celkovej výške 66,90 Eur (jeden úkon právnej služby vo výške 40,66 Eur + jeden režijný
paušál za rok 2024 vo výške 13,73 Eur + 23% DPH (za rok 2025)), pričom súd vychádzal z tarifnej
hodnoty veci vo výške 1784,53 Eur.

31.Ponadobudnutíprávoplatnostitohtouzneseniasúdvydádodatokkpovereniunavykonanieexekúcie
v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné.