Rozsudok – Rozvod ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/198/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125207039
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4125207039.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov

JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Petra Kalatu, v právnej veci manžela: A. B., narodený XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. D. XX, zastúpený splnomocnencom: AK Zuzana Gáliková, s.r.o., so sídlom Nitra,
Farská 1311/33, a manželky: E. B., B. F., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, v konaní
zastúpená splnomocnencom: Mgr. Patrik Štefkeje, advokát so sídlom Nitra, Školská 3, o návrhu na
rozvod manželstva, o odvolaní manželky proti rozsudku Okresného súdu Nitra, č.k. 35Pc/24/2025-26
zo dňa 02.09.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním manželky napadnutým rozsudkom výrokom I. rozviedol manželstvo
účastníkov konania uzavreté dňa 19.10.2096 v C. D., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu
Klasov vo zväzku 11, ročník 1996, strana 9, poradové číslo 5. Výrokom II. rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanoveniami § 18 a § 23 ods. 1 a 2 zákona č.

36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o rodine“) a § 2 a § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len
„CMP“). Vecne uviedol, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vzťahy medzi
manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo si neplní svoj spoločenský účel
a svoje funkcie. Spolužitie manželov nevytvára harmonické a trvalé životné spoločenstvo tak, ako to má
na mysli ustanovenie § 18 zákona o rodine. Manželia síce žijú v spoločnej domácnosti, túto ale fakticky
nezdieľajú, každý z nich obýva samostatné poschodie. Spoločne nehospodária, intímne sa dlhodobo

nestýkajú, netrávia spolu žiaden spoločný voľný čas. Pretrvávajú medzi nimi dlhodobé nezhody a hádky.
Manžel nemá záujem na obnovení manželského spolužitia. Z jeho pohľadu bolo manželstvo udržiavané
hlavne kvôli spoločným deťom, kým tieto boli maloleté. Nakoľko sú už ale spoločné deti plnoleté, manžel
nevidí ďalej dôvod na zotrvávanie v manželstve. Poukázal na to, že nikto nemôže byť nútený zotrvať
v manželstve proti svojej vôli, nakoľko sa jedná o dobrovoľný zväzok muža a ženy. Preto musí byť
manželovi umožnené z tohto zväzku vystúpiť. Zákonné podmienky na rozvod manželstva mal súd prvej
inštancie za splnené. Preto manželstvo, aj napriek nesúhlasu manželky rozviedol.

3. Proti rozhodnutiu podala odvolanie manželka. Odôvodnila ho ustanovením 62 ods. 1 CMP, § 365
ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Mala za to,
že súd prvej inštancie neúplne zistil skutočný stav veci, že na základe vykonaných dôkazov dospelk nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Mala za to, že manžel neuviedol žiadne konkrétne dôvody pre rozvod
manželstva. Poukázala na to, že manželstvo trvá 30 rokov, odlúčenie je podľa nej dočasné, spočíva

v bývaní v tom istom dome na rôznych poschodiach. Ak by manželstvo malo byť rozvrátené, manžel by
sa podľa manželky z domu odsťahoval. Manželstvo je pre manželku posvätným spolužitím. Za omnoho
podstatnejšie ako intímny styk považuje vzájomné porozumenie, vytváranie vhodných podmienok pre
spoločné deti, kam sa tieto radi vracajú a kde majú oporu vo svojich rodičoch a vzor pre šťastné
manželstvo. K manželovi prechováva úctu a rešpekt, snaží sa s ním nadviazať kontakt, rovnako manžel

rešpektuje ju, nekričia po sebe. Ich vzájomná komunikácia nikdy počas manželstva nebola rozsiahla.
Obaja sa podieľajú na platení spoločných nákladov na spoločnú domácnosť. V lete strávili s manželom
spoločnú dovolenku, samotnému návrhu manžela nerozumie, nevie, čo ho k nemu vedie, má za to,
že ich spoločné bývanie v dome je rozpore s jeho návrhom. Podľa nej vo vzťahu medzi nimi ide
o prechodný a krátkodobý nesúlad medzi manželmi, ktorý nemôže byť dôvodom na rozvod. Manžel
podľa nej prechádza zložitým obdobím a nevie si uvedomiť dôsledky svojho konania. Konaniu manžela

podľa nej nerozumejú ani ich spoločné dospelé deti, ktoré mu toto konanie vyčítali. V minulosti už
mali v manželstve krízu, manžel mal inú známosť, túto krízu však ustáli. Je presvedčená, že súčasný
stav je rovnako ako v minulosti prechodný a zvrátiteľný. Nezáujem manžela o zotrvanie v manželstve
nepovažuje za skutočný a vážne mienený. Do budúcna si vie predstaviť bývanie nielen v tej istej
nehnuteľnosti na inom poschodí, ale vie si predstaviť, že by si k sebe našli cestu. Tvrdenia manžela,

že manželstvo je udržiavané len formálne, resp. kvôli bývaniu, považuje za nezmysel. K manželovi, aj
k jeho rodičom vždy pristupovala s úctou a rešpektom. Spoločne strávené roky vníma ako harmonické
asúdpodľanejnevyužilžiadnumožnosťnaintervenciuzaúčelomzmiereniamanželov,napríkladformou
psychologického poradenstva. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

4. Manžel vo svojom vyjadrení považoval rozsudok súdu prvej inštancie za správny, dostatočne
odôvodnený a presvedčivý, vychádzajúci zo skutočnosti, že manželia dlhodobo nevedú spoločnú
domácnosť a ich manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií. Dlhodobé rozpory v manželstve sú podľa
neho dostatočne preukázané. To že manželstvo neplní svoje funkcie, potvrdila podľa neho aj manželka

na pojednávaní súdu. Každý s nich sa stravuje sám, stretávajú sa len na dvore domu, manžela sama
priznala, že pred rokom prestali spolu komunikovať. Ich odlúčenie nepovažuje za prechodný stav, jedná
sa o stav trvalý, pre neho nemenný. Poukázal na to, že mu musí byť umožnené dobrovoľne odísť
z nefunkčného manželstva. Ich manželstvo podľa neho nemôže byť vhodným vzorom ani pre ich deti.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP) po zistení, že odvolanie
bolo podané včas oprávnenou osobou (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 a § 94
CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce v medziach daných rozsahom odvolania, keďže tu išlo o návrhové konanie (§ 65 CMP)

a dospel k záveru, že odvolanie manžela nie je dôvodné.

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. Podľa § 387 ods.2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody .

9. Odvolací súd sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie vo vzťahu k návrhu na rozvod manželstva,
dostatočne zrozumiteľne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o rozvode

manželstva podstatný význam, v rozhodnutí sa náležite a presvedčivo vysporiadal i s podstatnými
vyjadreniami oboch účastníkov konania prezentovanými v konaní pred súdom prvej inštancie a
nepovažuje za potrebné dôvody už vyslovené opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Len v záujme doplnenia
dôvodov rozhodnutia a vysporiadania sa s odvolacími námietkami dodáva nasledovné.10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej
inštancie, ktorým manželstvo účastníkov konania rozviedol.

11. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona o rodine manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na
základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok
ustanovených týmto zákonom. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo,
ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

12. Podľa § 18 zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

13. Podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní

staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

14. Podľa § 22 zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

15. Podľa § 23 ods. 1 a 2 zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už
nemôžeplniťsvojúčelaodmanželovnemožnoočakávaťobnoveniemanželskéhospolužitia.Súdzisťuje
príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne

prihliada.

16. Z uvedených ustanovení, ako aj celej koncepcie zákona o rodine vyplýva, že spoločenský účel
manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode,
citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Rozvod manželstva sa vo všeobecnosti

považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie v
prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať inak, pri zachovaní
ich manželstva. K rozvodu možno preto pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22
zákona o rodine). Zákon sa v prípade rozvodu neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho
kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozvrat vzťahov medzi manželmi musí mať takú intenzitu, že je

možné ho označiť za vážny, trvalý a taký, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, pričom od manželov
nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené,
môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili.

17. Už z výsluchu manželov realizovaného súdom prvej inštancie vyplýva, že manželstvo účastníkov

konania je len formálnym zväzkom, v súčasnosti bez reálneho obsahového naplnenia. Manžel nemá
žiaden záujem na obnove manželského spolužitia. Manželka síce vidí priestor na záchranu manželstva,
obzvlášť, ak by manželia vyhľadali vhodné poradenstvo, avšak aj z jej popisu manželstva vyplýva, že
ich vzájomný vzťah je aktuálne nefunkčný, manžel bol podľa nej počas manželstva často opitý, čo podľa
nej neprispelo k pokojnému spolužitiu.

18. Odvolací súd uzavrel, že manžel dostatočne jasne konkretizoval dôvody, ktoré svedčia v prospech
rozvratu manželstva a tieto dôvody boli v konaní aj preukázané. Ak manželstvo už dlhodobo prebieha
tak, že manželov spája len to, že obývajú tú istú nehnuteľnosť (každý pritom iné poschodie, a každý
si pritom varí sám), náklady ktorej uhrádzajú spoločne, tak takýto priebeh by bolo možné za súladný

so spoločenskou funkciou manželstva považovať len za predpokladu, že by obaja manželia s ním boli
stotožnení a nevytváral by pre nich prekážku pre ďalšie zotrvanie v manželstve. Manžel sa jasne vyjadril,
že pre neho to prekážku vytvára a nie je dôvod o dôkladnom zvážení jeho postoja pochybovať. Na tom
nič nemení ani skutočnosť, že v minulosti si manželia prešli krízovým obdobím, ktoré ustáli. Odvolací súd
rešpektuje postoj manželky, vrátane jej vnímania manželstva ako posvätného zväzku, je ale povinnosťou

odvolacieho súdu rešpektovať aj postoj manžela a jeho rozhodnutie, ktoré sú dostatočne konkrétne.

19. Rovnako možno akceptovať, že rôznu úlohu v živote manželov môže zohrávať ich postoj
k intímnemu životu a akceptovať pri tom pohľad manželky, že pre ňu je dôležitejšie vzájomnéporozumenie, vytváranie vhodných podmienok pre spoločné deti, do ktorých sa tieto radi vracajú, a kde
majú vzor pre šťastné manželstvo. Súčasný stav manželstva manželov je však stavom nefunkčného
manželstva, v ktorom manželia podľa toho, ako manželstvo obaja popisujú, nevytvárajú harmonické

spoločenstvo. Stav, kedy manželia spolu prakticky nekomunikujú, bývajú v iných častiach domu, stravujú
sa oddelene, nie je stavom, ktorý by mal byť vzorom pre ich dospelé deti. Na tom nič nemení
ani skutočnosť, že manželia dokázali dohodnúť na spoločnej dovolenke, ktorá ale nebola spoločnou
dovolenkou manželov, ale spoločnou dovolenkou rodiny s ich dospelými deťmi.

20. Podieľanie sa na spoločných nákladoch na domácnosť nie je v tomto prípade naplnením
hospodárskej funkcie manželstva. Tou by bolo, ak by bolo spojené so spoločnou vôľou oboch manželov
zachovať manželstvo a v spojení s touto vôľou s vedomím oboch manželov, že toto podieľanie na
spoločných nákladoch považujú za prirodzenú skutočnosť spojenú s manželstvom. V konkrétnom
prípade možno postoj manžela v súčasnej situácii spájať skôr so správnym uvedomením si jeho
povinnosti sa na náhrade spoločných nákladov sa podieľať (spojeným so skutočnosťou, že obaja

manželia využívajú na bývanie tú istú nehnuteľnosť), nie však s jeho vnútorným postojom stotožneným
so spoločným hospodárením jeho a manželky ako funkcie manželstva.

21. Ak manželka vyčíta súdu prvej inštancie, že sa dostatočne nepokúsil manželov zmieriť, odvolací
súd musí k tomu uviesť, že akákoľvek intervencia do vzťahu medzi manželmi musí byť založená na

aspoň minimálnej vôli oboch manželov zúčastniť sa jej. V konkrétnom prípade je evidentné, že manžel
nemá žiaden záujem o intervenciu v podobe napr. vhodného psychologického poradenstva, svoje
rozhodnutiedostatočnezvážil,niejedôsledkomneuváženéhopopudunemajúcehooporuvjehovnímaní
manželstva, zotrval na ňom aj počas odvolacieho konania (vo svojom vyjadrení k odvolaniu manželky).
Na intervenciu formou psychologického poradenstva tak nevidí priestor ani odvolací súd.

22. V posudzovanej veci sa odvolací stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že vykonaným
dokazovaním boli preukázané vážne narušené a trvalo rozvrátené vzťahy medzi manželmi, z dôvodu
ktorého si manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a nie je ani predpoklad pre obnovenie
manželského spolužitia a vytvorenia fungujúceho zväzku. Bolo preukázané, že manželia nemajú

praktickyžiadenspoločnýživot,nevykonávajúžiadnespoločnéaktivity(ktorébybolomožnézaspoločné
aktivity spojené s manželským životom) a spoločne nehospodária v zmysle hospodárskej funkcie
manželstva, každý z nich vedie svoj samostatný život, intímne sa nestýkajú. Zo strany manžela došlo
k úplnému citovému odcudzeniu. Pri vyhodnotení existencie možnosti zmierovania manželov správne
zohľadnil striktný postoj manžela, ktorý nemal záujem o vzájomné zmierenie. Odvolací súd sa plne

stotožňujesozávermisúduprvejinštancieazdôrazňuje,ževdanejvecisajednáomanželstvomanželov
v zrelom veku, pri rozhodovaní, o ktorom nebolo potrebné prihliadať na záujem maloletých detí, nakoľko
spoločné deti manželov sú v súčasnosti dospelé s vlastnou zodpovednosťou za ich budúcnosť. V čase
rozhodovania súdu prvej inštancie vzhľadom na zistený skutočný stav, v konaní manželmi prezentované
skutočnostinevzbudzovaliakúkoľvekpochybnosťokvalifikovanomrozvratemanželstva,ktorýmanželka

nijako nevyvrátila. Vychádzajúc z uvedeného aj odvolací súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov
neplní svoj účel, jeho rozvrat je trvalého charakteru, kedy jednoznačne a bez pochybností nemožno
očakávať obnovenie manželského spolunažívania. V tejto súvislosti napokon odvolací súd poukazuje i
na to, že žiadneho z manželov nie je možno spravodlivo prinútiť, aby v rozpore s jeho vôľou bol nútený
zotrvať vo zväzku, ktorý ho citovo nenapĺňa, ktorý je len formálny a neplniaci si svoje funkcie.

23. Na základe uvedeného rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne
a právne správne potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle § 52 a § 57 CMP v spojení s § 396 ods.1

CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Účastníci konania si nárok na
náhradu trov konania neuplatnili.

25. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákonpripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na

Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže
zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona
č. 327/2005 Z.z.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).