Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 29Cb/41/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124211931
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Ladičkovská

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7124211931.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Viktóriou Ladičkovskou v spore žalobcu: Generali Česká

pojišťovna, a.s. so sídlom Spálená 75/16, Nové Město, 1100 00 Praha 1, Česká republika, IČO:
42 272 956, v mene ktorej na území SR koná jej organizačná zložka Generali Poisťovňa, pobočka
poisťovne z iného členského štátu so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 54 228 573,
právne zastúpený: JUDr. Jozef Barabás, advokát, so sídlom Letná 45, 052 01 Spišská Nová Ves, proti
žalovanému: AlfaGreen, s.r.o., so sídlom AlfaGreen, s.r.o., Košice - mestská časť Juh 040 01, IČO: 48
062 766, o zaplatenie 67.779,15 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 67.779,15 Eur spolu s úrokom vo výške 13,25 % ročne

zo sumy 67.779,15 Eur od 20.06.2024 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.06.2024 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť mu sumu 67.779,15 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,25 % ročne zo
sumy 67.779,15 Eur odo dňa podania žaloby do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 14.10.2021 uzavrel s poistníkom spoločnosťou LAVACOM s.r.o.,
IČO: 51 881 713, so sídlom Bancíkovej 1/A, 821 03 Bratislava (ďalej len „poškodený) prostredníctvom
UniCredit Leasing Slovakia, a.s. poistnú zmluvu č. 2408309194 (leasingová zmluva evidovaná pod č.
4315600699), predmetom ktorej bolo poistenie strojov, strojných zariadení a elektroniky, vzťahujúce
sa na olepovačku hrán HOMAG Edgeteq S 300 EDITION v.č. 0-261-73-8434, nachádzajúcich sa na
adrese: Nižné Kapustníky 2, 040 12 (ďalej len „predmet poistenia“). Ďalej uviedol, že dňa 18.02.2022

došlo k požiaru strechy budovy WESTEND QUADRANT nachádzajúcej sa na adrese Nižné Kapustníky
2, 040 12 Košice - Juh, pričom došlo k obhoreniu strešnej krytiny v podobe expandovaného polystyrénu
a vrchnej hydroizolačnej fólie v severovýchodnej časti objektu o ploche cca 600 m2. Po prehorení
polykarbonátu vo svetlíkoch sa požiar čiastočne preniesol do vnútorných priestorov výroby, kde došlo
k obhoreniu vybavenia a poškodeniu strojových zariadení vrátane predmetu poistenia. Dňa 23.02.2022
bola vykonaná dynamická doobhliadka miesta vzniku požiaru za účelom vyhľadania odletových
kovových častíc pri tepelnom delení kovu. Vyhľadávanie bolo vykonané ručným magnetom priblížením

na zhorenú časť strechy v mieste predpokladaného vzniku požiaru. Na ploche 2m2 boli nájdené 3
kusy kovových častíc veľkosti od 1 mm do 3 mm. Na základe zistených skutočností, že zamestnanci
žalovaného pred vznikom požiaru vykonávali rekonštrukčné práce na streche susednej budovy, bola
vykonaná kontrola priestorov, pričom na štvrtom nadzemnom podlaží bola okrem rôzneho náradia,uhlovejbrúsky,reznýchkotúčov,pohyblivéhopredlžovaciehoprívoduaatď.nájdenátiežrezaciasúprava
pozostávajúca z rezacieho horáku, rozvodných hadíc, tlakových nádob na propánbután a kyslík. Po
preskúmaní strechy bolo zistené, že v rámci jej rekonštrukcie boli z betónovej stavebnej konštrukcie

budovy úplne odrezané prečnievajúce oceľové I profily na dvoch miestach a jeden profil bol čiastočne
narezaný. V miestach a nie len v bezprostrednom okolí odrezania profilov sa nachádzali kovové zvyšky
(okuje, troska) rôzneho priemeru a tvaru po rezaní. V okolí miesta odrezania profilu na východnej strane
boli zistené najvýraznejšie stopy po tepelných účinkoch rezania, ako aj dopadajúcich horúcich kovových
zvyškovnahydroizoláciilemujúcejpovrchbetónovejstavebnejkonštrukciebudovy.Zpožiarnotechnickej

expertízy zo dňa 08.07.2022 tiež vyplýva, že príčinou vzniku požiaru bolo nedbalostné konanie
osoby vykonávajúcej práce v prospech žalovaného. Proces iniciácie horľavých konštrukcii strechy
prebiehal pôsobením odletujúcich žeravých častí ocele (trusky) generovaných pri rezacích prácach
za použitia nahrievacieho plameňa (zmesi propán-butánu a kyslíka). Poukázal na to, že nájomcom
objektu, prevádzkovateľom výroby a majiteľom vnútorného vybavenia, zariadenia a materiálu vrátane
predmetu poistenia bol poškodený, ktorý si náhradu škody na svojom majetku u neho uplatnil z

uzatvoreného poistenia. Po nahlásení poistnej udalosti žalobca vykonal šetrenie potrebné na zistenie
rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie a to bolo vyčíslené na sumu 67.779,15 Eur a následne
dňa 05.12.2022 poukázané na účet určený poškodeným. Keďže zamestnanci žalovaného pri výkone
rekonštrukčných prác svojim nedbanlivostným konaním spôsobili vznik požiaru, žalobca má za to, že
žalovaný zodpovedá za škodu titulom objektívnej prevádzkovej zodpovednosti.

3. Na preukázanie ním tvrdených skutočností žalobca v žalobe označil a k tejto pripojil: Poistnú
zmluvu č. 4315600699 zo dňa 14.10.2021, Hlásenie škodovej udalosti, Odpoveď Ministerstva vnútra SR
na žiadosť o zaslanie informácii k škodovej udalosti zo dňa 02.11.2022, Požiarnotechnickú expertízu
k prípadu požiaru strechy a vnútorných priestorov objektu, Košice – Juh zo dňa 08.07.2022, Expertnú

správu o škode požiarom na strojoch spoločnosti Lavacom s.r.o. v Košiciach zo dňa 23.09.2022,
Nájomnú zmluvu, Vyjadrenie Ministerstva vnútra SR na žiadosť o zaslanie správy HaZZ zo dňa
29.07.2022, Lízingovú zmluvu č. 4315600677 zo dňa 09.09.2021, Odovzdávací/preberací protokol
zo dňa 08.10.2021,Správu o odbornej prehliadku a skúške napojenia elektrického zariadenia zo dňa
25.09.2021, Posúdenie poškodenia stroja zo dňa 29.03.2022, Nákladový list č. SK2200022-1 zo dňa

26.09.2022, Faktúru č. SKI2200150 zo dňa 26.09.2022 Oznámenie o ukončení likvidácie poistnej
udalosti zo dňa 01.12.2022, Uplatnenie nároku poškodeného na náhradu škody a Výpis z účtu žalobcu
zo dňa 05.12.2022.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe nesúhlasil so žalobou uplatneným nárokom žalobcu. Poukázal na to,

že v spore o náhradu škody má jeho zodpovednosť za vzniknutú škodu a jej výšku preukázať žalobca.
Namietal tvrdenie žalobcu, že by jeho zamestnanec zapríčinil požiar, ktorý mal spôsobiť žalovanú škodu.
Pokiaľ žalobca svoje tvrdenia o tom, že on spôsobil škodu jej poistencovi preukazuje citovaním z
Požiarnotechnickej expertízy zo dňa 08.07.2022, ním použité citácie sú vytrhnuté z kontextu. V tejto
súvislosti poukázal na závery expertízy, z ktorých, podľa jeho názoru, jednoznačne nevyplýva, že požiar

mohol zapríčiniť jedine jeho zamestnanec. V expertíze sa len konštatuje, že po vyhodnotení všetkých
skutočností zistených počas obhliadky a znaleckého skúmania možno považovať príčinu vzniku
požiaru ako následok nedbalostného konania osoby za najpravdepodobnejší, pričom proces iniciácie
horľavých konštrukcií strechy prebiehal pôsobením odletujúcich žeravých častí ocele generovaných pri
rezacích právach za použitia nahrievacieho plameňa. Expertíza na záver tiež konštatuje, že z dôvodu

preukázania príčiny vzniku požiaru v úrovni pravdepodobnosti nebolo možné jednoznačné vyhodnotenie
organizačného zabezpečenia ochrany pred požiarmi a porušenia predpisov o ochrane pred požiarmi v
príčinnej súvislosti. Skutočnosť, že nebolo preukázané zavinenie jeho zamestnanca preukazuje aj záver
trestného stíhania, ktoré sa vo veci viedlo pred Okresným riaditeľstvom PZ SR, oddelenie kriminálnej
polície, Rampova 77, 040 81 Košice pod ČVS: ORP-234/3-VYS-KE-2022, ktorý navrhol, aby si súd

vyžiadal. Tiež poukázal na str. žalobcom predloženú Expertnú správu o škode požiarom na strojoch
spoločnosti Lavacom s.r.o. v Košiciach zo dňa 23.09.2022, kde je na str. 4 uvedené: „Podľa ústnych
informácií od Polície SR nebolo ich vyšetrovaním preukázané konkrétnej osobe zavinenie predmetného
požiaru a predmetná udalosť by mala byť do konca mesiace september 2022 ukončená so zavinením
neznámym páchateľom.“ V závere navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal mu

náhradu trov konania.

5. Žalobca v replike nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že nie je zodpovedný za vznik škody len
preto, lebo nebolo preukázané zavinenie konkrétneho zamestnanca žalovaného s poukazom nazastavenie trestného stíhania vedeného Okresným riaditeľstvom PZ SR, oddelením kriminálnej polície
pod ČVS: ORP-234/3- VYS-KE-2022. Uviedol, že skutočnosť, že trestné stíhanie bolo zastavené,
pretože skutok nenaplnil znaky skutkovej podstaty trestného činu alebo že nebolo možné v trestnom

konaní preukázať zavinenie konkrétnej osoby, ešte nezbavuje žalovaného zodpovednosti za vznik
požiaru, a teda nebráni uplatneniu nároku žalobcu v civilnom konaní. Tiež nesúhlasil s tvrdením
žalovaného, že ním použité citácie z požiarnotechnickej expertízy sú vytrhnuté z kontextu. Z predloženej
požiarnotechnickej expertízy jednoznačne vyplýva objektívna prevádzková zodpovednosť žalovaného,
ktorého zamestnanci vykonávali pred vznikom požiaru rekonštrukčné práce na streche budovy (čo je

nesporné a potvrdené aj svedeckými výpoveďami zamestnancov žalovaného) pomocou rezacej súpravy
založenej na báze delenia kovových materiálov plameňom za použitia nahrievacieho plameňa (zmesi
propán-butánu a kyslíka). O uvedenej skutočnosti svedčia stopy ako zvyšky tekutej trosky a tvar rezu
na profile. Podstatou technológie delenia kovových materiálov plameňom je proces spaľovania železa
ohriatého na zápalnú teplotu v prúde kyslíka. Rezaný materiál sa spaľuje (zlučuje) s rezacím kyslíkom
za vzniku oxidov, ktoré sú v podobe tekutej trosky vyfukované dynamickým účinkom kyslíka z miesta

rezania.Processpaľovania,vktoromvznikajúrôznedruhyoxidovželezajevýrazneexotermickáreakcia,
t.j. s veľkým vývinom tepla (autogénnym) v mieste rezania. Na vhodnosť materiálu na rezanie kyslíkom
má najväčší vplyv jeho chemické zloženie. Na začiatku procesu je potrebný ohrev materiálu v začiatku
rezu na zápalnú teplotu, ktorá je pre bežné uhlíkové ocele ? 1350 °C, čo umožňuje použitie rôznych
druhov plynov v zmesi s kyslíkom na nahrievací plameň (v našom prípade požiaru zmesi propán –

butánu).Povyhodnotenívšetkýchskutočnostízistenýchpočasobhliadkyaznaleckéhoskúmaniamožno
považovať príčinou vzniku požiaru ako následok nedbalostného konania osoby za najpravdepodobnejší
(z kontextu pritom vyplýva, že všetky ostatné možné príčiny vzniku požiaru boli Požiarnotechnickým
a expertíznym ústavom vylúčené). Proces iniciácie horľavých konštrukcii strechy prebiehal pôsobením
odletujúcich žeravých častí ocele (trusky) generovaných pri rezacích prácach za použitia nahrievacieho

plameňa (zmesi propán-butánu a kyslíka). Vychádzajúc z uvedeného má žalobca za to, že v uvedenom
prípade sa jedná o objektívnu zodpovednosť žalovaného spôsobenú prevádzkou činnosťou. Tento
záver pritom podporuje tiež skutočnosť, že voči žalovanému bolo na tom istom skutkovom základe, z
tej istej rozhodnej skutočnosti vydané právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Trebišov pod sp. zn.
4C/12/2024 v prospech Československá obchodná banka, a.s., ktorá rovnako ako žalobca v tomto

konaní poskytla poistné plnenia z poistenia majetku svojho poisteného a následne uplatnila nárok na
náhradu vyplateného poistného plnenia voči žalovanému ako subjektu objektívne zodpovednému za
vznik požiaru.

6. Ďalšie vyjadrenia neboli podané.

7. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 25.11.2025, ktorého sa zúčastnili právny zástupca
žalobcu a žalovaný. Žalobca, resp. jeho právny zástupca v prednese zotrval na doterajších vyjadreniach.
Žalovaný nad rámec doterajších vyjadrení uviedol, že na vedľajšej budove robili len začisťovacie práce
bez horľavých činností, ktoré by mohli spôsobiť daný požiar, preto nesúhlasil s tvrdením, že škodu

spôsobili jeho zamestnanci. Konkrétne sa v tom čase nachádzal na stavbe len jeden zamestnanec,
ktorý vykonával upratovacie práce. On, ako konateľ spoločnosti nebol na stavbe v deň požiaru prítomný.
Žalovaný ďalej uviedol, že v tom čase bol súčinný s vyšetrovateľmi a keďže táto firma bola známa v rámci
regiónu, začali sa pohrávať s myšlienkou že možnou príčinou vzniku požiaru bolo vlastné zavinenie kvôli
poistnej udalosti. Vyslovil presvedčenie, že keby tam znalci išli opätovne, zhodli by sa na tom, že požiar

nevznikol ich činnosťou.

8. Súd sa následne oboznámil s obsahom žaloby a písomných podaní strán sporu, ako aj ich ústnych
vyjadrení, posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalujúcej i žalovanej strany, vykonal
dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a na základe

vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

9. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 18.02.2022 došlo k požiaru budovy na drese Nižné Kapustníky
2, 040 12 Košice – Juh, pričom došlo k obhoreniu strešnej krytiny a požiar sa čiastočne preniesol do
vnútorných priestorov budovy, kde došlo k obhoreniu vybavenia a poškodeniu strojových zariadení,

vrátane predmetu poistenia z Poistenej zmluvy č. 4315600699 zo dňa 14.10.2021 uzatvorenej medzi
žalobcom ako poisťovateľom a spol. LAVACOM s.r.o. ako poistníkom (ďalej aj ako ,,Poškodený“).10. Ďalej medzi stranami nebolo sporné, že na susednej budove, vo vlastníctve spol. CLIPARDI
DEVELOPMENT, S.R.O., vykonával žalovaný rekonštrukčné práce, konkrétne na streche budovy.

11. Z predloženej Požiarnotechnickej expertízy k prípadu požiaru strechy a vnútorných priestorov
objektu, Košice – Juh zo dňa 08.07.2022 vyplýva, že dňa 18.12.2022, na základe rozkazu prezidenta
HaZZ č. 4/2022 na vykonanie požiarnotechnickej expertízy, uskutočnili členovia expertíznej skupiny
výjazd na požiar strechy a vnútorných priestorov objektu na ul. Nižné Kapustníky č. 2, Košice, ktorého
majiteľom je spol. BJOERN, s.r.o. a nájomcom, prevádzkovateľom výroby, ako aj majiteľom vnútorného

vybavenia spol. LAVACOM SK, s.r.o.. Susedná budova patrí spol. CLIPARDI DEVELOPMENT, s.r.o.
a na tejto vykonávali pred vznikom požiaru zamestnanci Alfa Green s.r.o. (žalovaného) rekonštrukčné
práce na streche budovy. Podľa slov zamestnanca (meno je v expertíze začiernené, pozn. súdu)
rezal pomocou uhlovej brúsky oceľový profil. Požiar bol spozorovaný v čase pred 12.00 hod. na
streche objektu a ohlásený o 12:03 hod. Požiar sa podarilo lokalizovať a zlikvidovať výjazdovým
jednotkám HaZZ, pričom pri požiari nedošlo k zraneniu ani usmrteniu osôb. Priama škoda spôsobená

požiarom bola odhadnutá na sumu vyššiu ako 800.000 Eur, pričom hlavné zložky škody predstavovali
poškodenia strešnej krytiny so zateplením objektu, technického a materiálového vybavenia prevádzky.
Ďalej z predmetnej expertízy vyplýva, že v rovnaký deň bola expertnou skupinou vykonaná obhliadka
požiariska. Situácia pred vznikom požiaru bola zisťovaná aj výpoveďou svedka – zamestnanca spol.
Alfa Green s.r.o. (ktorého meno je v expertíze začiernené, pozn. súdu), ktorý vypovedal: ,,Pomocou

flexi som rezal prečnievajúce železné profily. Činnosť som vykonával výlučne flexou. Na strane objektu,
na streche ktorého hasiči hasili požiar, som rezal pred spozorovaním požiaru prečnievajúce železo,
potom som sa presunul rezať na opačnú stranu. S príslušenstvom tlakových fliaš a horákom som
nevykonával žiadnu činnosť, činnosť bola vykonávaná s príslušenstvom tlakových nádob a horákom deň
neskôr, a to iným zamestnancom, ktorý má na to oprávnenie. Ja oprávnenie na prácu s príslušenstvom

tlakových nádob nemám.“ Ďalej zo správy vyplýva, že pri obhliadke požiariska bolo zistené, že pri požiari
došlo k odhoreniu strešnej krytiny v podobe expandovaného polystyrénu a vrchnej hydroizolačnej fólie
vseverovýchodnejčastiobjektuoplochecca600m2apoprehorenípolykarbonátuvsvetlíkochsapožiar
čiastočne preniesol do vnútorných priestorov výroby, kde došlo k odhoreniu vybavenia a poškodeniu
strojových zariadení. Následne dňa 23.02.2022 bola vykonaná dynamická doobhliadka miesta vzniku

požiaru za účelom vyhľadania odletových kovových častíc pri tepelnom delení kovu. Vyhľadávanie bolo
vykonané ručným magnetom priblížením na zhorenú časť strechy v mieste predpokladaného vzniku
požiaru. Na ploche 2m2 boli nájdené 3 kusy kovových častíc veľkosti od 1 mm do 3 mm. Na základe
zistených skutočností, že zamestnanci žalovaného pred vznikom požiaru vykonávali rekonštrukčné
práce na streche susednej budovy, bola vykonaná kontrola priestorov, pričom na štvrtom nadzemnom

podlaží bola okrem rôzneho náradia, uhlovej brúsky, rezných kotúčov, pohyblivého predlžovacieho
prívodu a atď. nájdená tiež rezacia súprava pozostávajúca z rezacieho horáku, rozvodných hadíc,
tlakových nádob na propánbután a kyslík. Po preskúmaní strechy bolo zistené, že v rámci jej
rekonštrukcie boli z betónovej stavebnej konštrukcie budovy úplne odrezané prečnievajúce oceľové I
profily na dvoch miestach a jeden profil bol čiastočne narezaný. V miestach a nie len v bezprostrednom

okolí odrezania profilov sa nachádzali kovové zvyšky (okuje, troska) rôzneho priemeru a tvaru po rezaní.
V okolí miesta odrezania profilu na východnej strane boli zistené najvýraznejšie stopy po tepelných
účinkoch rezania, ako aj dopadajúcich horúcich kovových zvyškov na hydroizolácii lemujúcej povrch
betónovej stavebnej konštrukcie budovy. Po preskúmaní terasy budovy na druhom nadzemnom podlaží
boli taktiež nájdené stopy po tepelnom účinku na krytine – hydroizolácii od prehriatych zvyškov kovu

spadnutých zo strechy budovy. V expertíze je tiež konštatované, že boli stanovené a preverované
viaceré verzie príčiny vzniku požiaru. Na základe výsledkov obhliadky požiariska boli vylúčené úmyselné
konanie osoby a príčina vzniku ako elektrický skrat a zvýšený elektrický prechodový odpor alebo iná
bližšie nešpecifikovaná technická porucha. Ďalej bolo predmetom, skúmania nedbanlivostné konanie
a v súvislosti s tým možné iniciačné zdroje spojené s manipuláciou s otvoreným ohňom, a to tlejúce

uhlíky a cigaretu a odletujúce žeravé časti ocele pri rezacích prácach za použitia nahrievacieho
plameňa (zmesi propán – butánu a kyslíka). Expertíza označila možnosť vzniku požiaru následkom
pôsobenia iniciačného zdroja – cigaretového ohorku na strešne konštrukcie za nepravdepodobný. Ďalej
je v expertíze uvedené, že zamestnanci žalovaného vykonávali rekonštrukčné práce a skutočnosti,
že to bolo pomocou rezacej súpravy založenej na báze delenia kovových materiálov plameňom za

použitia nahrievacieho plameňa (zmesi propán-butánu a kyslíka) nasvedčujú stopy ako zvyšky tekutej
trosky a tvar rezu na profile, pričom opísali podstatu procesu technológie delenia kovových materiálov
plameňom. Expertíza vyhodnotila príčinu vzniku požiaru ako následok nedbanlivostného konania osoby
za najpravdepodobnejší s tým, že proces iniciácie horľavých konštrukcií strechy prebiehal pôsobenímodletujúcich žeravých častí ocele (trusky) generovaných pri rezacích prácach za použitia nahrievacieho
plameňa (zmesi propan – butánu a kyslíka).

12. Vo veci bolo zistené, že poškodený mal so žalobcom uzatvorenú poistnú zmluvu č. 4315600699 zo
dňa 14.10.2021, obsahom ktorej bolo poistenie strojov a strojných zariadení a elektroniky a predmetom
poistenia zariadenie – Olepovačka, značky Edgetek 300 Edition, výrobné číslo X-XXX-XX-XXXX, rok
výroby 2021. Z Hlásenia škodovej udalosti vyplýva, že poškodený oznámil žalobcovi vznik poistnej
udalosti (požiaru z 18.02.2022), v ktorom nahlásil poškodenie resp. zničenie mobilných strojov.

13. Z Expertnej správy o škode požiarom zo dňa 23.09.2022 vyplýva, že škoda predmetu poistenia bola
vyčíslená na sumu 75.577,03 Eur.

14.Žalobcavykonallikvidáciunahlásenejpoistenejudalosti,pričompodľaoznámeniazodňa01.12.2022
vyplatil poškodenému sumu 67.779,15 Eur (výpis z účtu zo dňa 05.12.2022) ako poistné plnenie.

15. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa týchto ustanovení právnych predpisov:

16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“)
právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky

nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno
riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad,
na ktorých spočíva tento zákon.

17. Podľa § 420 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“) (1)

Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. (2) Škoda je spôsobená
právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto
činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich
zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

18. Podľa § 420a Občianskeho zákonníka (1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému
prevádzkovou činnosťou. (2) Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená a)
činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti, b) fyzikálnymi, chemickými,
prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením
prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní

užívanie nehnuteľnosti. (3) Zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže,
že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným
konaním poškodeného.

19. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym

predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

20. Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak poistený má proti inému právo na náhradu škody
spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu

poistiteľ poskytol.

21. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného

upozornenia.

22. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník
je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením

23. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len "nariadenie"), namiesto úrokov z omeškania
podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá
sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškaniazvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby
omeškania.

24. Súd nárok uplatnený žalobcom posúdil po právnej stránke ako nárok na náhradu škody spôsobenej
prevádzkovou činnosťou žalovaného v zmysle ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom sa
jedná objektívnu zodpovednosť za škodu s možnosťou liberácie. Predpokladmi pre zodpovednosť za
škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou sú škodová udalosť, ktorá má svoj pôvod v prevádzkovej
činnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi. Škodcom môže byť tak fyzická, ako aj právnická

osoba, pričom pre vyvodenie zodpovednosti pri právnickej osobe nezáleží na tom, či ide o prevádzkovú
činnosť zapísanú v obchodnom registri, ani na tom, či bola prevádzková činnosť povolená, postačuje
dokázať, že škoda bola spôsobená určitou prevádzkovou činnosťou. Táto príčinná súvislosť nie je daná
vtedy, ak je daný liberačný dôvod ustanovený v § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka, t.j. ak škoda bola
spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke, alebo ak škoda bola spôsobená
vlastným konaním poškodeného. Liberačný dôvod musí dokázať ten, kto za škodu zodpovedá.

25. V ustanovení § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka je zároveň vyjadrená zásada, ktorá neplatí
len na prípady všeobecnej zodpovednosti za škodu, ale aj pre prípad osobitnej zodpovednosti podľa
§ 420a Občianskeho zákonníka. Podľa nej je škoda spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou aj vtedy, keď bola spôsobená pri ich činnosti inými osobami, ktorých na túto činnosť použili.

Táto zásada sa vzťahuje nielen na prípady, keď zamestnanec pri vykonávaní činnosti v rámci svojich
pracovnoprávnych povinností spôsobí škodu tretej osobe, keďže označené ustanovenie je formulované
oveľa širšie ako pôvodné znenie § 421 Občianskeho zákonníka, ktoré v minulosti platilo len vo vzťahu
pracovníka k organizácii a postihuje aj prípady, keď niekto koná v prospech právnickej alebo fyzickej
osoby na základe iného právneho pomeru než pracovnoprávneho. Skutočnosť, že zodpovednou osobou

za spôsobenie škody vo vzťahu k poškodenému je právnická osoba alebo fyzická osoba, ak bola
spôsobená škoda pri ich činnosti (aj prevádzkovej), ešte neznamená, že osoby, ktoré túto činnosť za
právnickú alebo fyzickú osobu vykonávali a pritom tretej osobe spôsobili škodu, vyjdú z tejto konštrukcie
bez akýchkoľvek právnych následkov. Tieto osoby však nezodpovedajú priamo poškodenému, ale tomu,
kto za nich za škodu zodpovedal (bližšie A. B. a kol. Komentár k Občianskemu zákonníku. zák. č.

40/1964Zb.:§420 a 420a).

26. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o preukázaní podmienok zodpovednosti
žalovaného za škodu spôsobenej poškodenému (poistenému u žalobcu) požiarom, ktorej výška
nebola v konaní sporná, a ku ktorému došlo dňa 18.02.2022 v čase okolo 12:00 hod. na streche

budovy na adrese ul. Nižné Kapustníky 2 v Košiciach. Zásadnými pre rozhodnutie v prejednávanej
veci pritom boli závery predloženej Požiarnotechnickej expertízy zo dňa 08.07.2022, v ktorých
bolo na základe znaleckého skúmania a po vyhodnotení všetkých skutočností zistených počas
obhliadky miesta požiaru a tiež jeho doobhliadky dňa 23.02.2022 ustálené, že k vzniku požiaru došlo
pôsobením odletujúcich žeravých častí ocele (trusky) generovaných pri rezacích prácach za použitia

nahrievacieho plameňa (zmesi propán-butánu a kyslíka) a teda za najpravdepodobnejšiu príčinu
vzniku požiaru možno považovať následok nedbanlivostného konania osoby. Vykonanými odbornými
úkonmi Požiarnotechnického a expertízneho ústavu Ministerstva vnútra SR boli iné možnosti požiaru
(predovšetkým úmyselné konanie osoby a elektrický skrat) vylúčené z dôvodov podrobne opísaných
v samotnej expertíze. Predmetnou expertízou bolo tiež preukázané, že v deň vzniku požiaru bola

susednej budove zamestnancami žalovaného vykonávaná činnosť so zvýšeným nebezpečenstvom
požiaru,atorezaniekovovýchkonštrukciipomocourezacejsúpravyzaloženejnabázedeleniakovových
materiálov plameňom za použitia nahrievacieho plameňa (zmesi propán-butánu a kyslíka), o čom
svedčia nálezy stôp na mieste požiaru, a to zvyškov tekutej trosky a tvar rezu na profile, ako aj nálezy
samotnej rezacej súpravy pozostávajúcej z rezacieho horáku, rozvodových hadíc a tlakových nádob

na propán-bután a kyslík na štvrtok nadzemnom podlaží budovy. Vzhľadom na uvedené súd neuveril
tvrdeniam žalovaného na pojednávaní, že v budove vykonával len začisťovacie resp. upratovacie práce
bez akýchkoľvek horľavých činností, a túto obranu vyhodnotil ako v rozpore s vykonaným dokazovaním
a tendenčnú s cieľom dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Túto v konaní preukázanú činnosť súd
považuje za prevádzkovú činnosť v zmysle § 420a Občianskeho zákonníka, keďže pri nej išlo o sústavne

vykonávanú činnosť organizovanú konkrétnou osobou – zhotoviteľom. Spornou skutočnosťou v konaní
nebolo, že žalovaný realizoval na budove bezprostredne susediacej s prevádzkou poškodeného
rekonštrukčné práce na streche budovy, teda realizoval dielo. Pri jeho realizácii vykonával prevádzkovú
činnosť (t.j. sústavne organizovanú činnosť) stavebného charakteru, ktorá vyžadovala aj realizáciukonkrétnych činností so zvýšeným nebezpečenstvom požiaru ako je aj rezanie kovového materiálu,
konkrétne oceľových profilov (§ 1 písm. c) vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 12/2002 Z. z. o požiarnej
prevencii). Fyzikálnymi vplyvom tejto prevádzkovej činnosti na okolie teda môže byť aj vznietenie

horľavého materiálu, preto bol žalovaný povinný dodržiavať všetky zmluvnou dokumentáciou a právnymi
predpismi platnými v SR uložené povinnosti na prevenciu vzniku prípadného požiaru. Pre vyvodenie
zodpovednostizaškoduprevádzkovoučinnosťouvšakniejepotrebnépreukazovaťkonkrétneporušenie
právnej povinnosti ani zavinenie, postačuje preukázanie príčinnej súvislosti medzi touto činnosťou a
vznikom požiaru, čo bolo podľa názoru súdu vykonaným dokazovaním bez dôvodných pochybností

preukázané.

27. V konaní tiež bolo žalobcom predloženým Oznámením o ukončení likvidácie poistnej udalosti zo dňa
01.12.2022 a výpisom z účtu zo dňa 05.12.2022 preukázané, že na neho ako poisťovateľa prešlo podľa
§ 813 Občianskeho zákonníka z poškodeného právo na náhradu škody vo výške vyplateného poistného
plnenia, čo zodpovedá žalobou uplatnenému nároku. Vo vzťahu k žalobcovi preto súd v základe nároku

považoval podmienky jeho vecnej aktívnej legitimácie za splnené.

28. Ako už súd vyššie naznačil, námietky žalovaného voči jeho zodpovednosti za škodu nepovažoval za
dôvodné. O skutočnosti, že žalovaný v rámci rekonštrukčných prác na streche budovy bezprostredne
susediacej s prevádzkou poškodeného vykonával činnosť so zvýšeným nebezpečenstvo požiaru, a nie

len začisťovacie resp. upratovacie práce svedčia konkrétne vecné dôkazy zistené na mieste a opísané
v predloženej expertíznej správe. Iná preverovaná príčina vzniku požiaru namietaná žalovaným na
pojednávaní (vlastné zavinenie poškodeného) boli expertíznym skúmaním vylúčené, keďže bolo
vylúčené úmyselné konanie osoby. Pokiaľ tiež žalovaný namietal, že opätovné znalecké resp. expertízne
skúmanie príčinu vzniku požiaru by prinieslo iné závery, súd musí konštatovať, že na podporu týchto

tvrdení žalovaný nepredložil žiadne dôkazy a ani nenavrhol v tejto súvislosti vykonať žiadne ďalšie
dokazovanie, a to predovšetkým znalecké.

29. Súd nevykonal žalovaným navrhnuté dokazovanie pripojením spisu Okresného riaditeľstva PZ SR,
oddelenie kriminálnej polície Košice pod ČVS: ORP-234/3-VYS-KE-2022, keďže skutočnosť, že trestné

stíhanie neskončilo vznesením obvinenia voči konkrétnej osobe (zamestnancovi žalobcu) nebola medzi
stranami sporná a tento záver nemal pre súd vplyv na posúdenie nároku žalobcu na náhradu škody
spôsobenej prevádzkovou činnosťou voči žalovanému. Dodáva, že pre vyvodenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou nie je potrebné preukazovať konkrétne porušenie právnej
povinnosti ani zavinenie.

30. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobe v plnom rozsahu
vyhovel a rozhodol tak ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami

CSP. Vychádzajúc z toho, že žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania proti žalovanému. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice
v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).