Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/161/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117233792
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Melicher
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:5117233792.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne V. Y., narodenej X. I. XXXX, Y. T. I., Č. XXXX/XX,
zastúpenej advokátom JUDr. Vladimírom Durajom, so sídlom Čadca, Sládkovičova 1700, proti žalovanej
U. I., narodenej X. B. XXXX, C., C. XXX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Strapáč,
PhD., s.r.o., so sídlom Čadca, Ul. 17. novembra 3215, IČO: 50 473 522, o vypratanie nehnuteľnosti
a odstránenie nehnuteľnosti, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 45C/41/2017, o dovolaní

žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 26. júla 2023 sp. zn. 7Co/46/2023, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobkyňa má právo na náhradu trov dovolacieho konania proti žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie” alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom z 3. novembra

2022, č. k. 45C/41/2017-489 konanie v časti o vypratanie nehnuteľnosti zastavil, po späťvzatí žaloby
v uvedenej časti podľa § 145 ods. 2 CSP (výrok I.), žalovanú zaviazal k povinnosti na vlastné náklady
odstrániť betónové schodisko vo výmere 3,80 m2, ktoré zasahuje do pozemku vo výlučnom vlastníctve
žalobkyne-CKNparcelyč.XXX/X-zastavanáplochaanádvorieovýmere386m2,k.ú.Y.T.I.,zapísanej
na LV č. XXXX, do 15 dní (výrok II.) a žalobkyni priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 % (výrok III.) a Slovenskej republike priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100 % (výrok IV.).

2. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou
rodinného domu a pozemkov, ktoré susedia s pozemkami vo vlastníctve žalovanej. Pozemok parc.
č. XXX v minulosti užívali právni predchodcovia žalobkyne Z. C. a V. rod. N. a žalobkyňa nadobudla
vlastnícke právo k CKN parcelám č. XXX/X a XXX/X na základe osvedčenia o vydržaní vlastníckeho

práva. Pozemok parc. č. XXX užívali v minulosti I. I. a U., rod. S. (žalovaná). Žalovaná nadobudla
vlastnícke právo k CKN parcelám č. XXX/X a XXX/X na základe osvedčenia vyhlásenia o vydržaní.
Žalovaná v priebehu konania netvrdila, a ani nepreukázala, že by jej svedčilo vlastnícke právo k
CKN parcelám č. XXX/X a XXX/X (predtým k parcele XXX), a ani to, že by uvedená parcela/parcely
boli ňou (jej právnymi predchodcami) užívané. Bolo preukázané, že na pozemkoch CKN parcely č.
XXX/X a č. XXX/X je postavené betónové schodisko, ktoré je stavbou spojenou so zemou pevným

základom, t. j. nehnuteľnosťou, toto je vo vlastníctve žalovanej a schodisko vo výmere 3,80 m2 zasahuje
do pozemku CKN parcely č. XXX/X. Na stavbu schodiska nebolo vydané stavebné povolenie, ani
kolaudačné rozhodnutie. V čase pred začatím výstavby schodiska bola vykonaná obhliadka miesta
plánovanej výstavby komisiou výstavby a územného plánu pri obecnom úrade C. dňa 2. augusta 1992,
priktorejbolovykonanévytýčenieschodov,nazákladečohovroku1992došlokvybudovaniuschodiska,
ktoré je predmetom konania. Na základe takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že na

strane žalovanej sa jedná o neoprávnenú stavbu a žalobu na odstránenie schodiska je potrebné posúdiť
na základe podmienok § 135c Občianskeho zákonníka. Bolo nesporné, že žalobkyňa nemá záujemo prikázanie stavby do jej vlastníctva, bez vlastníctva k CKN parcele č. XXX/X, s čím nesúhlasila
žalovaná. V konaní súd nevzhliadol výnimočné okolnosti, pre ktoré by bolo možné zriadiť vecné bremeno
spočívajúce v povinnosti žalobkyne strpieť stavbu betónového schodiska na pozemku v jej vlastníctve.

Prvoinštančný súd ďalej uzavrel, že z okolností prejednávanej veci, žalovaná na realizáciu svojho
vlastníckeho práva nevyhnutne nepotrebuje využívanie schodov a nebol preukázaný ani ňou tvrdený
verejný záujem ako prechod občanom obce Povina, keď takýto verejný záujem nebol ani relevantný a
nebol v konaní ani preukázaný. Keďže stavebník hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti - zasiahol
do vlastníckeho práva iného vlastníka, odstránenie je účelné aj s ohľadom na spôsob využitia sporného

betónového schodiska. Z uvedených dôvodov preto súd žalobe na odstránenie schodiska na základe
zákonných podmienok § 135c Občianskeho zákonníka vyhovel.

3. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa § 253 ods. 1, § 255 ods. 1
a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej
len „CSP“).

4. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) na odvolanie žalovanej rozsudkom
z 26. júla 2023 sp. zn. 7Co/46/2023 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. tak, že žalovaná
je povinná odstrániť z pozemku CKN parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 386 m2,
zapísanej Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor na LV č. XXXX, k. ú. C., betónové

schodisko v rozsahu 3,80 m2 tak, ako je vyznačené a ohraničené v znaleckom posudku č. 4/2021 z
3. mája 2021 vyhotoveného znalkyňou V.. I. Y., v bodoch č. 1-22, č. 451-2 a č. 451-3 geometrického
zamerania, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III. a
IV. potvrdil, rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. ponechal nedotknutý a žalobkyni priznal voči
žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

5. V odôvodnení svojho rozsudku odvolací súd uviedol, že z hľadiska vecného posúdenia považoval
rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu za správny, preto ho vo výrokoch III. a IV. potvrdil
a procesne rozhodol o zmene rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku II. len v dôsledku úpravy
žalobného výroku na základe vykonanej zmeny žaloby a vykonateľnosti rozsudku, aby uložená

povinnosť (odstránenie časti schodiska) bola zrejmá a v súlade so závermi znalkyne V.. I. Y. v znaleckom
posudku č. 4/2021. Na zdôraznenie správnosti vyslovených skutkových a právnych záverov súdu
prvej inštancie odvolací súd poukázal na to že z vykonaného dokazovania je jednoznačné, že k
vybudovaniu schodiska v roku 1992 došlo aj na časti - v tom čase evidovanej parcely č. XXX vo
vlastníctve právnej predchodkyne žalobkyne, pričom nebolo preukázané, že by žalovanej (prípadne

jej manželovi) v čase vybudovania tejto neoprávnenej stavby až do súčasného obdobia svedčilo k
parcele č. XXX vlastnícke právo. Pri výklade zákonných podmienok § 135c Občianskeho zákonníka
súd prvej inštancie správne dospel k záveru pri rozhodovaní o stavbe na cudzom pozemku, vo
zvolenom spôsobe riešenia - odstránenia stavby na náklady stavebníka, ako prvého spôsobu možného
usporiadania vzájomných vzťahov medzi stranami, vychádzajúc zo zistených skutočností na základe

výsledkov vykonaného dokazovania. V konaní nebol preukázaný žiadny verejný záujem na vybudovaní
predmetného schodiska, keď stavebná komisia obce C. vykonala len miestne šetrenie v súvislosti s
budovaním oplotenia a schodiska bez založenia akýchkoľvek právnych vzťahov k nim (bez stavebného
povolenia a kolaudačného rozhodnutia), a nebol preukázaný ani verejný záujem z hľadiska účelu
vybudovaniatakéhotoschodiskaakomiestnejkomunikácieavsúčasnejdobesajednáoneudržiavanéa

značne schátrané schodisko. V podrobnostiach odvolací súd poukázal na vyslovené skutkové a právne
závery súdu prvej inštancie v rozsudku, s ktorými sa stotožnil a na ktoré v dôvodoch svojho rozhodnutia
odkázal podľa § 387 ods. 2 CSP.

6. Rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania odôvodnil odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení

s § 255 ods. 1 CSP.

7. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej aj ako „dovolateľka“) dovolanie,
ktorého prípustnosť odôvodnila podľa § 420 písm. b) a f) CSP. t. j., že ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.8. Žalovaná v dovolaní poukázala na to, že žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k CKN parcele č.
XXX/X na základe osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva v roku 2007 a samotná stavba schodiska
na uvedenom pozemku bola realizovaná v roku 1992. Teda stavba schodiska bola realizovaná ešte skôr

ako sa žalobkyňa stala vlastníčkou CKN parcely č. XXX/X a teda žalobkyňa nadobudla uvedenú parcelu
aj so stavbou časti schodiska. Mala vedomosť, že na uvedenej parcele sa nachádza schodisko a preto je
ona ako vlastník uvedenej parcely aj vlastníkom časti stavby schodiska v rozsahu nachádzajúcom sa na
CKN parcele XXX/X a má výlučné právo a dispozíciu rozhodnúť o jeho vyprataní, resp. odstránení časti
stavby. Žalovaná teda nie je osobou, ktorá disponovala vecnou pasívnou legitimáciou a preto žaloba o

vypratanievecimalabyťzamietnutá.Ďalejžalovanáuviedla,žepozemky,naktorýchjestavbaschodiska
realizovaná, boli ich predchodcami užívané na základe plotov, ktoré si spoločne vybudovali na základe
susedských dohôd. Dnes je na základe geodetických zameraní a posudku predloženému súdu zrejmé,
že predošlé zameranie a vybudovanie plotov bolo v tej dobe urobené s odchýlkou. Preto vznikol stav, v
ktorom nie je majetkový stav totožný s umiestnením plota, podľa ktorého boli postavené schody v roku
1992. Na základe týchto faktov je zrejmé, že žalovaná v tom čase vybudovala schody na pozemku, ktorý

užívala. V roku 2007 bol vytvorený geometrický plán, ktorý nerešpektoval hranicu užívania v teréne,
ale vypracoval ho geodet na základe katastrálnej mapy. V prípade, že by tento geometrický plán bol
vyhotovený na základe reálnej držby pozemkov, terajší súdny spor by neexistoval. Keby bola žalobkyňa
vlastníkom pozemku na základe predošlých vlastníckych práv a nie vydržania, je zrejmé, že pri výstavbe
schodiska by pravdepodobne nedovolila stavať predmetné schodisko na jej pozemku. Vzhľadom na

skutočnosť, že predmetný pozemok nadobudla žalobkyňa vydržaním v roku 2007 je otázka vzťahu ku
schodisku otázna. Prvá možnosť je, že sporná časť schodiska, ktorá sa nachádzala za plotom nebola
v jej užívaní a preto bolo vydržanie pozemku pod schodiskom neoprávnené a žalovaná podá žalobu o
určenie vlastníckych práv založených, resp. určených predmetným vydržaním. Druhá možnosť je, že vo
vydržaní žalobkyňa uviedla, že užívala celý pozemok, t.j. vrátane časti schodiska za plotom. V tomto

prípade je zrejmé, že časť schodiska nadobudla pri svojom vydržaní aj s pozemkom a preto ho môže
odstrániť aj bez súhlasu žalovanej. Na základe týchto skutočností navrhla žalovaná, aby dovolací súd
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vrátil vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

9. Žalobkyňa k dovolaniu žalovanej uviedla, že podľa nej bol procesný postup oboch súdov nižších

inštancií v súlade s právnymi predpismi a skutočnosť, že sa žalovaná nestotožňuje s právnym názorom
súdu nemôže viesť k záveru o nepreskúmateľnosti jeho rozhodnutia, jeho neodôvodnenosti alebo
arbitrárnosti. Nebolo nijako porušené právo žalovanej na spravodlivý súdny proces a konštatovaním
súdov o pasívnej vecnej legitimácii žalovanej nedošlo ani k porušeniu § 420 písm. b) CSP. Žalobkyňa
preto navrhla dovolanie žalovanej odmietnuť.

10. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací
(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalovanej nie je prípustné.

11. Žalovaná vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania v prvom rade z ustanovenia § 420 písm. b) CSP,
podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo
ktorým sa konanie končí, ak ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu. Aj
keď žalovaná tento uplatnený dovolací dôvod expresis verbis neodôvodňuje, z obsahu jej dovolania (§

124 ods. 1 CSP) je zrejmé, že jeho naplnenie vidí v záveroch súdov nižších inštancií o aktívnej vecnej
legitimácii žalobkyne a pasívnej vecnej legitimácie svojej osoby. Takéto dôvody sa však úplne míňajú so
zmyslom a účelom dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. b) CSP.

12. Dovolací dôvod podľa § 420 písm. b) CSP je naplnený totiž len vtedy, ak súd koná s niekým, kto

nemá procesnú subjektivitu (§ 61 CSP), teda ani nemá spôsobilosť na práva a povinnosti v zmysle
hmotnéhopráva(fyzickéaprávnickéosoby,štát)aanimuosobitnýzákonprocesnúsubjektivitunepriznal
(napríklad zdravotnícke zariadenie v konaní o spôsobilosti na právne úkony podľa § 255 ods. 1 Civilného
mimosporového poriadku). K takýmto prípadom typicky dochádza vtedy, keď fyzická osoba, ktorá je
stranou sporu zomrie, prípadne právnická osoba zanikne, teda stratia spôsobilosť na práva a povinnosti

v zmysle hmotného práva a tým aj procesnú subjektivitu, a konajúci súd túto skutočnosť nezistí a ďalej
s touto osobou koná a rozhodne. V rozhodnutí je teda osobou oprávnenou alebo povinnou niekto,
kto vôbec nemohol byť za osobu oprávnenú alebo povinnú určený, pretože už nežije, neexistuje arozhodnutie je teda zmätočné. Na nápravu takýchto procesných pochybení slúži dovolací dôvod podľa
§ 420 písm. b) CSP.

13. Od procesnej subjektivity však treba odlišovať tzv. vecnú legitimáciu strany - aktívnu či pasívnu,
ktorá znamená hmotnoprávny vzťah strany sporu k prejednávanej veci. Má ju iba ten, kto je subjektom
hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Napríklad v prípade konania o odstránenie
neoprávnenej stavby na cudzom pozemku podľa § 135c Občianskeho zákonníka (ako je to v tomto
prípade), má pasívnu vecnú legitimáciu osoba, ktorá je vlastníkom neoprávnenej stavby a aktívnu

vecnú legitimáciu osoba, ktorá je vlastníkom pozemku, na ktorom je takáto stavba postavená. Vecná
legitimácia a jej nedostatok je z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. b) CSP však právne
bezvýznamná.

14. Keďže žalovaná svoje dovolanie podľa § 420 písm. b) CSP nesprávne odôvodnila poukazom na
vecnú legitimáciu strán sporu, je jej dovolanie v tejto časti neprípustné.

15. Pokiaľ ide o dovolanie žalovanej podľa § 420 písm. f) CSP, dovolanie v zmysle tohto zákonného
ustanovenia je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pod porušením

práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa
účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za
účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v tom - ktorom
konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý proces;
jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (pozri rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej

republikysp.zn.II.ÚS559/2018,sp.zn.III.ÚS47/2019,aleborozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky sp. zn. 4Cdo/140/2019, sp. zn. 4Cdo/120/2019 a pod.). Takýto nesprávny procesný postup
súdu môže spočívať predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa
vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená
aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o

právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným
dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na
predvídateľnosťrozhodnutia,nazachovanierovnostistránvkonaní,narelevantnékonaniesúduspojené
so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

16. V danom prípade žalovaná opäť uplatnený dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP expresis verbis
neodôvodnila. Dovolací súd ani pri snahe autenticky porozumieť dovolaniu žalovanej (§ 124 ods. 1 CSP)
dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP z obsahu dovolania žalovanej nedokázal vyabstrahovať. Z
dovolania žalovanej vyplýva iba jej polemika so skutkovými a právnymi závermi súdov nižších inštancií,
nie však to, aké práva dovolateľky a akým konkrétnym postupom súdu mali byť porušené. Ani v tejto

časti preto nemožno hodnotiť dovolanie žalovanej ako prípustné.

17. Vzhľadom na uvedené závery najvyšší súd dovolanie žalovanej podľa § 447 písm. f) CSP odmietol
v celom rozsahu ako neprípustné, keď nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi a dovolacie
dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP.

18. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

19. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.