Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 10, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/85/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3522203074
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3522203074.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr.
Viery Škultétyovej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. A. E.
XXX, zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Mutkovič, s.r.o., so sídlom Hlohovec, SNP 10, IČO
53121279protižalovanejF.G.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomA.F.A.E.,D.XXXX/XX,zastúpenejMgr.
Julianou Sumkovou, advokátkou, so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Weisseho 2790/16A, o náhradu

škody, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. NM-11C/51/2022-289 zo dňa
15. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanej priznal proti žalobkyni nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok I. a II.). V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že

žalobkyňa sa v tomto spore domáha od žalovanej zaplatenia náhrady škody vo výške 3.341,52 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 3.341,52 eur od 08.02.2023 do zaplatenia,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania. Podanú žalobu založila na tvrdení, že
ostrihaním 83 kusov drevín, tuje západnej, neodborným zásahom žalovanej na uvedených drevinách
bola žalobkyni podľa jej tvrdení spôsobená škoda, ktorej výšku preukázala znaleckým posudkom. Súd
prvejinštanciekonštatoval,žežalovanásanedopustilažiadnehomajetkovéhopriestupku,anipriestupku

proti občianskemu spolunažívaniu. Vychádzajúc z rozhodnutia Okresného úradu v Novom Meste nad
Váhom zo dňa 30.03.2022 o zastavení konania proti žalovanej, žiadna škoda nebola preukázaná a
žalovaná konala v zmysle v zmysle § 127 Občianskeho zákonníka, s ktorým názorom sa súd prvej
inštanciestotožnil.Malpreukázané,žežalovanáajsmanželomsaneúnavnedožadovali,abyžalobkyňa,
ktorá má v užívaní záhradu, na ktorej sú zasadené predmetné 16 – 17-ročné tuje o výške cca 5 metrov,
tieto tuje zrezala. Výška tují pred zrezaním vyplynula jednak z priloženej fotodokumentácie žalobkyňou,
ako aj z obhliadky a vyhotovenej fotodokumentácie z obhliadky. Konštatoval, že ide o záhradkársku

oblasť, žalovaná s manželom záhradu užívajú na pestovanie plodín a živý
plot z tují im spôsobuje tienenie. Živý plot z tují, ktorý bol na hranici susedných pozemkov o výške cca
5 metrov, zrezaný žalovanou, po neúspešných opakovaných výzvach adresovaných žalobkyni, ktorá v
zmysle dohody zo dňa 01.08.2007 užívala záhradu a starala sa o jej majetok, bol oprávneným výkonom
v zmysle ust. § 127 Občianskeho zákonníka. Tuje boli zrezané odborne, vo vhodnom
období. K výške škody uviedol, že táto bola v zmysle znaleckého posudku vypočítaná podľa vyhlášky

č. 492/2004 Zb. prílohy 15 tabuľky X, kedy znalec hodnotil tuje ako ihličnaté stromy solitéry, podľa počtu
rokov, pričom daná tabuľka upravuje úplne iný výpočet pri hodnotení drevín - živých plotov, kde sa počíta
nie na počet kusov, ale na bežné metre a táto jednotková cena je nižšia. Uviedol, že výška škody vzmysle znaleckého posudku bola nesprávne vypočítaná. Návrh na doplnenie dokazovania, podaný v
marci 2025 ohľadne výšky škody, považoval súd za nehospodárny z dôvodu nesplnených ostatných
predpokladov zodpovednosti za škodu, ako aj z dôvodu, že žalovaná namietala vyčíslenú výšku škody

v priebehu celého konania, t. j. od októbra 2022. Vzhľadom na to, že žalobkyňa
nepreukázala nárok na náhradu škody v tomto konaní, resp. neboli splnené predpoklady
zodpovednosti žalovanej za škodu, súd návrh žalobkyne zamietol. Podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods.
1 CSP priznal úspešnej žalovanej proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnila
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), h) CSP. V odvolaní uviedla, že uplatnený nárok
na náhradu škody vo výške 3.341,52 eur s príslušenstvom uplatnila z dôvodu, že žalovaná zrezala bez
súhlasu žalobkyne 83 kusov tují, ktorým konaním podľa znaleckého posudku došlo k majetkovej škode.
Žalobou si uplatnila aj nárok na náhradu nákladov spojených s vyhotovením znaleckého posudku vo

výške 136,89 eur. Výšku vzniknutej škody špecifikovala na základe znaleckého posudku č. 22/2021,
vypracovaného znalcom H. I. C., ktorý v znaleckom posudku konštatuje, že sa jedná
o neodborný a objemovo neprimerane masívny rez v rozpore s arboristickým
štandardom na rez stromov. Poškodené stromy momentálne žijú, ale došlo k výraznému zníženiu ich
sadovníckej hodnoty. Tuje sú dreviny so slabou zmladzovacou schopnosťou a odstránenú vrchnú časť

koruny už nikdy plnohodnotne nenahradia. Uviedol, že súd prvej inštancie v rozhodnutí
konštatoval, že odborným vyjadrením H. C. G. z februára 2023 boli vyvrátené tvrdenia znalca
o tom, že zrezanú vrchnú časť koruny tieto dreviny už nikdy plnohodnotne nenahradia a ostanú natrvalo
poškodené. Napriek uplatnenej námietke zaujatosti svedka H. G. z dôvodu blízkej väzby s rodinou
žalovanej súd posúdil tohto svedka za dôveryhodnú osobu s poukazom na nález Ústavného súdu SR,

sp. zn. III.ÚS 276/2014, pričom žalobkyňa má za to, že konajúci súd vyhodnotil dôveryhodnosť svedka
nesprávne. Z dôvodu blízkeho vzťahu žalovanej a jej manžela s H. G. existujú dôvodné pochybnosti o
nezaujatosti tohto svedka. Uviedla, že súd konštatoval, že žalovaná sa nedopustila žiadneho priestupku
a konala v zmysle ust. § 127 Občianskeho zákonníka, avšak opomenul, že zo záznamu
zo šetrenia zo dňa 09.06.2021 priestupkového spisu vyplýva, že sa nejedná o majetkový priestupok,

nakoľko tuje neboli zničené, ani vykopané, jedná sa o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu,
nakoľko žalovaná urobila schválnosť poškodenej. Za významné pre rozhodnutie považovala tvrdenie,
že žalovaná zostrihala tuje skrátením takmer o polovicu ich výšky, a to z priestoru nad jej pozemkom.
Ostrihané časti tují nijako nezasahovali do pozemku, resp. na pozemok žalovanej. Tuje rástli kolmo hore.
Záver súdu o tienení predstavuje nepreukázané konštatovanie súdu. Namietala záver súdu, že výška

škody v zmysle znaleckého posudku bola nesprávne vypočítaná. Súdu tiež vytýkala, že rozhodnutie
súdu je nepresvedčivé a arbitrárne.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. Odvolacie námietky, uplatnené v odvolacom

konaní, nepovažovala za dôvodné.

4. Žalobkyňa v ďalšom vyjadrení v celom rozsahu zotrvala na skutočnostiach a
argumentácii uvedenej v odvolaní, v dôsledku čoho zotrvala na odvolacom návrhu.
5. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP

a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387
ods. 1 CSP, podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak
je vo výroku vecne správne.

6. Obsah rozhodnutia vo veci samej vyjadruje súd vo výroku rozhodnutia, ktorý je prejavom konečného

úsudku konajúceho súdu o prejednávanej veci. Ak je výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie vecne
správny, rozhodne odvolací súd o jeho potvrdení. Pod vecnou správnosťou výroku je potrebné rozumieť
materiálne stotožnenie sa odvolacieho súdu s obsahom výroku napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie. Spravidla pôjde o situáciu, keď odvolací súd vyhodnotí ako správne
zistený skutkový stav spoznaný súdom prvej inštancie, ako správnu posúdi interpretáciu a aplikáciu

príslušnej hmotnoprávnej normy na zistený skutkový stav a zároveň dospeje k záveru, že vecnú
správnosť napadnutého rozhodnutia neovplyvnili a nespochybňujú žiadne relevantné procesno-právne
nedostatky v konaní predchádzajúcom jeho vydaniu.7. Vecná správnosť, ako zákonný predpoklad na vydanie potvrdzujúceho verdiktu odvolacieho súdu,
sa vzťahuje výlučne na napadnutý výrok preskúmavaného rozhodnutia. K záveru o
vecnej správnosti výroku môže odvolací súd dospieť aj z odlišných dôvodov, než na ktorých založil svoje

rozhodnutie súd prvej inštancie. Potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu tak môže byť založené aj
na odlišnom právnom posúdení, než z akého vychádzal súd prvej inštancie.

8. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu, netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý
v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom), alebo aby bola proti nemu

podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však žalobca bude v spore úspešný, závisí
od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre
označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník
na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom
procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti

byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo
nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom
hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v
konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že
je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú

v konaní ide (rozsudok NS SR, sp. zn. 3Cdo/192/2004).

9. Vecná legitimácia má význam v každom civilnom súdnom konaní, ktoré sa začína na
základe žaloby. Vecnou legitimáciou rozumieme z hmotného práva vyplývajúci stav, svedčiaci o tom, kto
je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti v konkrétnom prípade.

10. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárok uplatňovať. Pasívnou vecnou legitimáciou rozumieme, či ten, proti ktorému je uplatňované právo
(nárok),jenositeľomtejtohmotnoprávnejpovinnosti.Aktívnuvecnúlegitimáciu(nastranežalobcu)alebo

pasívnu vecnú legitimáciu (na strane žalovaného), určujú vždy predpisy hmotného práva.

11. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že
ju žiadna strana sporu nenamieta. Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy

k zamietnutiu návrhu meritórnym rozhodnutím (napr. rozhodnutia NS SR, sp. zn.
1Cdo/99/2012, 2Cdo/283/2013, 4Cdo/53/2001).

12. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne zdôvodnil, prečo žalobu žalobkyne
zamietol, keď uviedol, že žalovaná sa nedopustila žiadneho majetkového priestupku, ani priestupku

proti občianskemu spolunažívaniu, živý plot z tují, ktorý bol na hranici susedných pozemkov o výške
cca 5 metrov zrezaný žalovanou, po neúspešných opakovaných výzvach adresovaných žalobkyni, bol
oprávneným výkonom v zmysle ust. § 127 Občianskeho zákonníka a žalobkyňa nepreukázala nárok
na náhradu škody v tomto konaní, resp. neboli splnené predpoklady zodpovednosti žalovanej za škodu.
Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia, prioritne sa zaoberal vecnou legitimáciou, ktorú žalovaná

namietala (a to už vo svojom prvom vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 03.04.2024).

13. Súd prvej inštancie v posudzovanej veci, zaoberajúc sa vecnou legitimáciou, dospel k záveru, že
žalobkyňa je aktívne vecne legitimovaná a bola oprávnená na uplatnenie postúpeného nároku v čase
podania žaloby. Dospel tiež k záveru, že žalovaná je pasívne vecne legitimovaná v žalobe, ktorou sa

žalobkyňa (aktívne vecne legitimovaná) domáhala náhrady škody. Súd prvej inštancie za rozhodné
hmotné právo správne považoval ust. § 420 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti a ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval
iného, alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu

alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil
dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom
obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými
odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemoka nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe, odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo
odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

14. Žalobkyňa podala žalobu proti žalovanej, ktorá sa podľa tvrdení žalobkyne mala dopustiť priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu, nakoľko od 19.05.2021 v čase o 13:30 hod. do
21.05.2021 v čase o 12:45 hod. žalobkyni ostrihala 83 kusov drevín (tuja západná – Thuja occidentalis)
na záhrade, čo je považované za schválnosť, ktorá jej tým spôsobila majetkovú škodu vo výške 3.341,52
eur. Ku vzniku škody malo dôjsť na drevinách vysadených na nehnuteľnostiach vo vlastníctve matky

žalobkyne v chatovej oblasti B.. Poškodené dreviny rástli na dvore rodinného domu so súpisným číslom
XXXX, na parcele KN C XXXX/XX, zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. A. F. A. E.. Vlastníkom
„susednej“ záhradnej chatky a pozemku je manžel žalovanej H. J. G., ktorý je výlučným vlastníkom
parcely KNC č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 50 m2, parcely KNC č. XXXX/XXX
- záhrada o výmere 406 m2 a záhradnej chatky, nachádzajúcej sa v k.ú. A. F.
A. E., zapísané na LV č. XXXX. Zo všetkých doterajších prednesov žalovanej vyplynulo a žalobkyňou

nebolo vôbec spochybňované, že žalovaná nie je vlastníkom „susedných nehnuteľností“, fyzicky tuje
nestrihala, pracovníkov zo záhradníckej firmy, ktorí zrealizovali strihanie tují, neobjednávala, nebola
prítomná, keď sa vykonával strih, nevyplácala pracovníkov, všetko „dohadoval jej manžel“. Manžel
žalovanej ako svedok pri svojom výsluchu tvrdil, že výlučne on platil tých, ktorí tuje strihali. Zo zistení
súdu prvej inštancie teda vyplynulo, že zrezanie tují objednával manžel, že s pracovníkmi komunikoval

manžel, a že ich aj po zrezaní tují vyplácal. Z uvedených zistení súd prvej inštancie vyvodil, že žalovaná
je v konaní pasívne vecne legitimovaná, keď uviedol, že sa mu javí nepravdepodobné, že
by žalovaná uvedené kroky nekomunikovala s manželom.

15. Predpokladom pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody je nielen zistenie, že

žalobca je subjektom, ktorému bola spôsobená škoda, ale rovnako zistenie, že ten, koho žalobca
považuje za subjekt zodpovedajúci za jemu vzniknutú škodu, skutočne za ňu podľa zákona zodpovedá.
Obe zisťovania sú súčasťou skúmania, kto je v konaní vecne legitimovaný. Pokiaľ z nesporných zistení
vyplynulo, že žalovaná nie je vlastníkom parcely susediacej s parcelou, na ktorej sa
predmetnétujenachádzajú,tujenestrihala,ostrihanietujínezabezpečovala,neobjednávalapracovníkov

naichzostrihanie,osoby,ktorétujezostrihali,nevyplácala,ostrihanietujísniminedojednávala,žalovaná
nie je subjektom, kto za (údajnú) škodu žalobkyni zodpovedá. Pokiaľ žalobkyňa v danom prípade podala
žalobu proti tomu, kto v právnom vzťahu, z ktorého vyvodzovala opodstatnenosť svojho nároku na
náhradu škody, nie je pasívne vecne legitimovaný, nemohla byť v spore úspešná.

16. Vzhľadom na to, že žaloba smerovala proti subjektu, ktorý nebol v danej veci pasívne vecne
legitimovaný, bol tento procesný nástroj žalobkyne nedôvodný, preto žaloba žalobkyne musela byť
zamietnutá.

17. Pokiaľ odvolací súd dospel k záveru, že žalovaná v danom spore o náhradu škody nie je pasívne

vecne legitimovaná, mala uvedená skutočnosť za následok, že žaloba voči nej mala byť správne
zamietnutá. Z uvedených dôvodov odvolací súd zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako
vecne správny.

18. Otázku, kto je v tom - ktorom prípade aktívne a pasívne vecne legitimovaný, musí súd v konaní

o náhradu škody riešiť vždy medzi prvými. Pokiaľ súd nemá vyriešenú otázku, kto podľa zákona
zodpovedá za (údajnú) škodu žalobcu spôsobenú ním tvrdeným skutkovým dejom, nie je opodstatnené
riešenieotázkyneoprávnenostikonaniabezprostrednéhoškodcunímspôsobenejškody(ajejvýšky),ani
príčinnej súvislosti medzi konaním (údajného) bezprostredného škodcu a žalobcom tvrdenou škodou.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, dospel k

záveru, že žalovaná nie je v konaní vecne pasívne legitimovaná, čo viedlo odvolací súd k potvrdeniu
zamietajúceho rozsudku súdu prvej inštancie, a preto sa odvolací súd ďalšími zodpovednostnými
predpokladmi za škodu nezaoberal.

19.

20. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, preto odvolací súd o nároku na náhradu trov
odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že
žalovanej priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.21. Rozhodnutie senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).