Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 10, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/37/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121209337
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8121209337.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a členov

senátu JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a JUDr. Branislava Brezu v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, D., 2/ E. B., nar. XX.X.XXXX, C. XX/X, D., prechodne bytom F. G., XXX
XX A. H., I. J. G. XXXX, oboch zastúpených: Peter Farkaš, advokátska kancelária spol. s r.o., so sídlom
Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36 855 928, proti žalovaným: 1/ A. E., nar. X.X.XXXX, bytom J. K.
XXX, XXX XX D., 2/ L. E., nar. XX.X.XXXX, bytom J. K. XXX, XXX XX D., zastúpeného Mgr. Janou
Sadloňovou, advokátkou so sídlom Hlavná 14, 080 01 Prešov, IČO: 37874845, o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného v 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.

19C/86/2021-288 zo dňa 25.4.2025, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II.

Žalobcom priznáva voči žalovanému v 2/ rade náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdPrešov(ďalejlen„súdprvejinštancie“alebo„súd“)napadnutýmrozsudkomrozhodol,cit.:

„I. Súd určuje, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX Okres Prešov, M. D., kat. úz. D. a to pozemok
KN-C parc. č. XXX, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 599 m2, pozemok KN-C

parc. č. XXX, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvoria a výmere 200 m2, pozemok KN-C parc. č.
XXX/X, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 814 m2, stavba so súpisným číslom XXX,
druh stavby - rodinný dom postavený na parcele KN-C, parc. č. XXX, patria do dedičstva po nebohej N.
B., nar. XX.X.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.X.XXXX, naposledy bytom C. XX/X, D..

II. Žalovaný v 2/ rade je povinný nahradiť žalobcom trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobcom nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v 1/ rade nepriznáva.“

2. Vychádzal zo zistenia, že pôvodná žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovaným určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, okres Prešov, obec D., k. ú. D., a
to pozemok KN - C parcelné číslo XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 599 m2; KN - C
parcelné číslo XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 200 m2; KN - C parcelné číslo XXX/X,

zastavaná plocha a nádvorie o výmere 814 m2 a stavby so súpisným číslom XXX rodinného domu
postaveného na parcele KN - C parcelné číslo XXX. Svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa 31.5.2000
uzavrela so žalovanými kúpnu zmluvu na predmetné nehnuteľnosti za dohodnutú kúpnu cenu 484.930,-
Sk s tým, že v zmluve je uvedené, že jej túto kúpnu cenu kupujúci vyplatili pred podpisom tejto kúpnejceny. Predmetnou kúpnou zmluvou sa nehnuteľnosti dostali do bezpodielového spoluvlastníctva oboch
žalovaných, pričom žalovaná v 1/ rade je jej dcérou a žalovaný v 2/ rade jej bývalý zať, ktorých
manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 22.3.2021, sp.zn. XXX/XXX/

XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.03.2021. Žalobkyňa tvrdila, že kúpna zmluva trpí vadou
jej absolútnej neplatnosti z dôvodu, že v danom prípade mala byť touto kúpnou zmluvou zastretá
darovacia zmluva, nemala vôľu odplatne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na svoju dcéru a
jej bývalého manžela, ale mienila tieto nehnuteľnosti darovať svojej dcére do jej výlučného vlastníctva.
Kúpna cena bola uvedená len formálne a nikdy jej nebola vyplatená, ani túto nikdy od žalovaných

nežiadala. To, že skutočná vôľa zmluvných strán nebola uzavrieť kúpnu zmluvu dokazuje aj to, že
žalovaní nadobudli nehnuteľnosti aj s ťarchou, a to právom bezplatného a doživotného užívania v
prospech rodičov žalobkyne N. O. a L. O., ktorí tam v čase prevodu ešte bývali. Samotná žalobkyňa
nadobudla nehnuteľnosti darom od svojich rodičov s povinnosťou ich takzvaného dochovania, aj to
je dôvod, prečo ich chcela ďalej darovať svojej dcére a nie odplatne previesť na žalovaných. Vôľa
urobiť odplatný prevod nehnuteľností na žalovaných bola u oboch zmluvných strán len predstieraná

(simulovaná), žalobkyňa nevie, prečo bola v konečnom dôsledku spísaná a podpísaná kúpna zmluva,
spomína si, že to bolo kvôli nejakým poplatkom, ale presné dôvody dcéry a zaťa neskúmala, pretože
nemala vtedy dôvod im nedôverovať. Právne žalobu odôvodnila s poukazom na ustanovenie § 37 ods.
1 a § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka s tým, že má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo
je alebo nie je, nakoľko bez tohto rozhodnutia nemôže dosiahnuť zhodu v zápise vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam so skutočným právnym stavom.

3. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 15. júna 2023, č.k. 19C/86/2021-164 žalobu zamietol a
stranám náhradu trov konania nepriznal. Proti rozsudku súdu prvej inštancie včas podala odvolanie
pôvodná žalobkyňa, ktorá však v priebehu odvolacieho konania zomrela.

4. Odvolací súd rozhodol tak, že pokračuje v konaní s právnymi nástupcami žalobkyne, ktorými sú:
1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., C. XXX/X, 2. A. E., nar. X.X.XXXX, bytom D., J. K. XXX/XX,
korešpondenčná adresa C. XX/X, XXX XX C., 3. E. B., nar. XX.XX.XXXX, D., C. XX/X, prechodne bytom
F. G., XXX XX A. H., I. J. G. XXXX.

5. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 24. októbra 2024, č.k. 11Co/2/2024-256 zrušil rozsudok
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V rozhodnutí uviedol, že za
nedostatočne odôvodnený a bez opory v skutkových tvrdeniach pôvodnej žalobkyne a aj žalovanej
v 1/ rade je možné označiť záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého pôvodná žalobkyňa, ktorá

uzatvorila kúpnu zmluvu formou notárskej zápisnice, nemohla mať v tom čase úmysel uzatvoriť zmluvu
darovaciu, a to s ohľadom na to, že príprava samotnej notárskej zápisnice, ako aj samotný notársky
úkon spísania tejto notárskej zápisnice, jej vyhotovenia a právnych účinkov nevyhnutne musel trvať istý
čas, čo aj s následným obdobím potrebným pre vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
vytváralo dostatočný časový priestor na prípadné odstúpenie od zmluvy. Z obsahu žaloby a vykonaného

dokazovania je zrejmé, že pôvodná žalobkyňa netvrdila, že bola uvedená do omylu ohľadne toho, akú
zmluvu uzatvára, ale že na požiadanie žalovaných vedome simulovala právny úkon kúpnej zmluvy,
hoci v skutočnosti bolo jej vôľou prevádzané nehnuteľnosti darovať. Simulácia predstavuje vedomý
nesúlad medzi vôľou a jej prejavom, zatiaľ čo omyl vyjadruje nezhodu nevedomú. Z obsahu žaloby
celkom nepochybne vyplýva, že pôvodná žalobkyňa v rámci povinnosti tvrdiť podstatné skutkové

okolnosti poukazuje na vedomú simuláciu kúpnej zmluvy tak na strane jej ako predávajúcej, ako aj
na strane žalovaných. Argumentácia súdu prvej inštancie ohľadne možnosti zistenia svojho omylu a
dostatočného času reagovať na tento omyl, napr. odstúpením od zmluvy je preto vo vzťahu k žalobným
tvrdeniam nepriliehavá. Súd prvej inštancie súce v relevantnej časti odôvodnenia poukázal na výpoveď
matky žalovaného a sestry žalovaného, nevysvetlil však dostatočne, z akého dôvodu tieto, z pohľadu

odvolacieho súdu skôr nekonkrétne svedecké výpovede, považoval za hodnovernejšie, než výpovede
žalovanej v 1/ rade, svedkyne P. E., a z hľadiska presvedčivosti ich nadradil nad iné skutkové okolnosti
svedčiace skôr v prospech tvrdení pôvodnej žalobkyne. Súd prvej inštancie sa tiež riadne nevysporiadal
s tvrdením pôvodnej žalobkyne, podľa ktorého o jej skutočnej vôli bezodplatne previesť vlastnícke právo
svedčí to, že daň z prevodu, ktorú mala zaplatiť ona ako predávajúca, zaplatili žalovaní. Odvolací súd

k tomu uvádza, že uvedená skutočnosť by síce neobstála ako dôkaz sama osebe, avšak súd ju musí
hodnotiť aj v komplexe ďalších tvrdení strán a iných skutkových zistení, teda nie len jednotlivo, ale tiež vo
vzájomných logických súvislostiach. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie riadne v súlade s platnou
procesnou normou (ust. § 185 a nasl. CSP) a spôsobom stanoveným pre vykonávanie dôkazov vykonaťpre vec relevantné dôkazy, skutkový stav opätovne komplexne vyhodnotiť, na zistený skutkový stav
aplikovať všetky náležité hmotnoprávne ustanovenia, a predovšetkým, pri opätovnom posúdení veci sa
náležite vysporiadať so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán, najmä sa vysporiadať s

rovnakou dôslednosťou tak s tvrdeniami a dôkazmi svedčiacimi v prospech tvrdení pôvodnej žalobkyne
a tiež žalovanej v 1/ rade, ako s dôkazmi a tvrdeniami svedčiacimi v prospech procesnej obrany
žalovaného v 2/ rade, vykonané dôkazy vyhodnotiť v širších vzájomných skutkových aj logických
súvislostiach (v intenciách výhrad odvolacieho súdu uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia) a vo
veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2, 3, 4 CSP odôvodniť.

6. Následne po vrátení veci súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 137 písm. c) zákona č.
160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“), § 37 ods. 1, § 39, § 41a ods. 2, § 46 ods. 1 § 132 ods. 1, § 133 ods.
2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).

7. Na pojednávaní dňa 25.4.2025 súd pripustil zmenu žaloby v tomto znení: „Nehnuteľnosti zapísané

na LV č. XXX, okres Prešov, obec D., kat. úz. D. a to pozemok KN-C par. č. XXX zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 599 m2, KN-C parc. č. XXX záhrada o výmere 200 m2, KN-C parc. č. XXX/X
záhrada o výmere 814 m2 a stavby so súpisným číslom XXX rodinného domu postaveného na parcele
KN-C parc. č. XXX, patria do dedičstva po nebohej N. B., nar. XX.X.XXXX, ktorá zomrela XX.X.XXXX,
naposledy bytom C. XX/X, D.“.

8. Konštatoval, že žaloba o určenie vlastníckeho práva, predstavujúca jeden z právnych prostriedkov
ochrany vlastníka, má svoj základ v ustanovení § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého návrhom na začatie
konania možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia

bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým
(porovnaj R 17/1972). Podľa ustálenej súdnej praxe sa pripúšťa určovacia žaloba, ktorou sa dedič
poručiteľa domáha určenia, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, nakoľko sa ňou odstraňuje
spornosť vlastníctva k veci, keďže ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom určitej veci;
požadované určenie sa teda vzťahuje na obdobie ku dňu smrti poručiteľa (rozhodnutie NS SR sp.zn.

3Cdo/154/2010).

9. Súd sa následne zaoberal vecou samou. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru,
že žaloba je dôvodná. Vykonaným dokazovaním a zhodnými tvrdeniami pôvodnej žalobkyne, terajších
žalobcov a žalovanej v 1/ rade mal za preukázané, že kúpnou zmluvou zo dňa 31.5.2000 mala byť

zastretá darovacia zmluva, keďže pôvodná žalobkyňa nemala vôľu odplatne previesť vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam na svoju dcéru a jej bývalého manžela, ale mienila tieto nehnuteľnosti darovať.

10. Žalovaný v 2/ rade v konaní tvrdil, že žalobkyňa obdržala dohodnutú kúpnu cenu a uzavrela kúpnu
zmluvu, avšak v konaní toto nebolo preukázané. Žalovaný v 2/ rade v konaní tvrdil, že kúpnu cenu uhradil

v hotovosti niekedy pred podpisom zmluvy, pričom na zaplatenie kúpnej ceny použili žalovaní finančné
prostriedky z vlastných úspor a finančné prostriedky, ktoré poskytol žalovanému v 2/ rade jeho otec.
Naopak žalovaná v 1/ rade v konaní tvrdila, že nemali finančné zdroje na jej úhradu. Žalovaným v 2/
rade navrhnutí svedkovia v konaní iba všeobecne tvrdili, že otec žalovanému v 2/ rade dával peniaze,
ich výšku však v konaní neuviedli. Ako vyplynulo z osvedčenia o dedičstve zo dňa 6.9.2004, sp. zn. XXX/

XXXX/XXXX, tak nebohý otec žalovaného v 2/ rade L. E. nedisponoval majetkom na to, aby mohol vo
väčšej miere prispievať svojim deťom a v konaní ani nebolo preukázané, aby v tom období mal príjem v
takej výške, aby žalovanému v 2/ rade dal na kúpu nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o úspory žalovaného v 2/
rade, tak ten v konaní nepreukázal, aby v tom čase disponoval finančnými prostriedkami v takej výške,
aby vyplatil kúpnu cenu pôvodnej žalobkyni. Nepreukázal zdroj svojich úspor a tiež, že v tom čase mal

príjem v takej výške, aby si mohol tvoriť úspory. Súd preto neuveril žalovanému v 2/ rade, že kúpnu cenu
uhradil v hotovosti v bližšie nešpecifikovanom termíne pred podpisom zmluvy.

11. Ďalším dôvodom, pre ktorý súd považoval kúpnu zmluvu za zastretú darovaciu zmluvu, bolo vecné
bremeno bezplatného a doživotného bývania rodičov pôvodnej žalobkyne, pričom inštitút doživotného

práva užívania nehnuteľnosti je typický pre darovaciu zmluvu. Súd je teda toho názoru, že účastníci
kúpnej zmluvy nemali v úmysle uzatvoriť kúpnu zmluvu, ale darovaciu, a preto je kúpna zmluva zo dňa
31.5.2000 neplatná v zmysle § 37 ods. 1 OZ. Nedostatok vážnosti vôle je okolnosťou zakladajúcou
neplatnosť zmluvy v zmysle § 37 ods. 1 OZ, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne avážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. O nedostatok vážnosti vôle ide vtedy, keď sa zdanlivo
prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej
prejav. K takýmto prejavom vôle patria medziiným úkony urobené s vnútornou výhradou a simulované

právne úkony.

12. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 41a ods. 2 veta prvá OZ, podľa ktorého pokiaľ právnym
úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a
ak sú splnené všetky jeho náležitosti. V danom prípade mal súd za preukázané, že vôľa účastníkov

kúpnej zmluvy smerovala k uzavretiu darovacej zmluvy, predmetom ktorej mal byť bezodplatný prevod
nehnuteľnosti. Účastníci zmluvy označenej ako „kúpna zmluva“ len predstierali uzatvorenie kúpnej
zmluvy, pretože v skutočnosti mali vôľu uzatvoriť darovaciu zmluvu. Keďže predmetná kúpna zmluva
ako dvojstranný právny úkon nebola urobená vážne (absentoval v nej jeden prvok vôle - vážnosť), je
takáto simulovaná zmluva podľa § 37 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Ich disimulovaný
právny úkon, darovacia zmluva, by mohla byť platná, iba ak by spĺňala všetky náležitosti právneho

úkonu. Náležitosťou darovacej zmluvy o prevode nehnuteľností je podľa § 46 ods. 1 OZ písomná
forma. Súd zmluvu označenú ako kúpna vyhodnotil ako neplatnú - simulovanú, nemal však žiadnu
dissimulovanú darovaciu zmluvu v písomnej forme, ktorej platnosť by mohol vysloviť podľa § 41a ods.
2 OZ, pričom citujúc poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22.3.2005, sp.
zn. 22Cdo/1917/2004). Na základe uvedeného súd uzavrel, že zmluva zo dňa 31.5.2000 označená ako

kúpna zmluva, je absolútne neplatná pre rozpor medzi vôľou a prejavom účastníkov zmluvy. Takouto
neplatnou zmluvou nemohli žalovaní nadobudnúť nehnuteľnosti. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1Cdo/96/1995, podľa ktorého na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho
úkonu musí súd vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu z úradnej povinnosti - ex officio.

13. K argumentácii žalovaného v 2/ rade týkajúcej sa vydržania predmetnej nehnuteľnosti, súd uviedol,
žepredpokladomvydržaniajeskutočnosť,žedržiteľjesozreteľomnavšetkyokolnostidobromyseľný,že
muvecaleboprávopatrí.Žalovanýv2/radevedelotom,žekúpnouzmluvoumalabyťzastretádarovacia
zmluva, a preto nemohol byť objektívne presvedčený o tom, že nehnuteľnosť nadobudol poctivým
spôsobom. Nemohol byť teda dobromyseľný pri vstupe do držby, a teda nenadobudol nehnuteľnosť

vydržaním. Súd preto žalobe vyhovel.

14. O trovách konania medzi žalobcami a žalovanou v 1/ rade súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP v
spojení s § 257 CSP.

15. O trovách konania medzi žalobcami a žalovaným v 2/ rade súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP.

16. Proti výrokom I. a II. tohto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v 2/
rade, ktorý namietal nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia. Mal za to, že na
základe vykonaného dokazovania nemožno dôjsť k záveru o zhodných tvrdeniach pôvodnej žalobkyne,

terajších žalobcov a žalovanej v 1/ rade. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal rozpormi v tvrdeniach
pôvodnej žalobkyne ani dôkazmi preukazujúcimi tvrdenia žalovaného v 2/ rade o zaplatení kúpnej
ceny. Pôvodná žalobkyňa nikdy v konaní netvrdila, že mala vôľu nehnuteľnosti žalovaným darovať. Pri
výsluchu na súdnom pojednávaní dňa 20.4.2023 pôvodná žalobkyňa ako strana sporu uviedla, že chcela
uzavrieť darovaciu zmluvu, ktorou by nehnuteľnosti darovala dcére, ale potom na podnet žalovaných

došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy so žalovanými. Terajší žalobcovia neboli pri uzatváraní kúpnej zmluvy,
preto ich tvrdenia o neodplatnosti prevodu nemôžu byť relevantné. Tvrdenie žalovanej v 1. rade o
neodplatnosti prevodu je dôvodné vyhodnotiť ako účelové, keďže z úspechu žalobcov v tomto konaní
bude žalovaná v 1/ rade profitovať. Uvedené tvrdenie je v rozpore s jej vyhlásením v kúpnej zmluve.
Existenciu vôle účastníkov kúpnej zmluvy previesť odplatne nehnuteľnosti z pôvodnej žalobkyne na

žalovaných preukazuje obsah kúpnej zmluvy uzavretej vo forme notárskej zápisnice dňa 31.5.2000, v
ktorejjeuvedené,žepreduzavretímkúpnejzmluvyboldňa17.5.2000vypracovanýsúdnymznalcomL.I.
znalecký posudok č. 41/2000. Ak by neexistovala vôľa účastníkov kúpnej zmluvy previesť nehnuteľnosti
odplatne, nebolo by potrebné ani dôvodné stanoviť výšku kúpnej ceny znaleckým posudkom a znášať
náklady za vyhotovenie posudku. Taktiež samostatná skutočnosť, že kúpna zmluva bola uzavretá za

prítomnosti notára, a to vo forme notárskej zápisnice pred Notárskym úradom L. A. C. svedčí o tom,
že všetci účastníci zmluvy si boli vedomí právnych následkov a účinkov právneho úkonu vo vzťahu k
nehnuteľnosti. V kúpnej zmluve je uvedené, že kúpna cena bola vyplatená predávajúcej pred podpisom
zmluvy,žeúčastnícizmluvysizmluvuprečítali,jejobsahschválilianaznakslobodnejvážnejvôlezmluvupodpísali. Podľa názoru žalovaného v 2/ rade je relevantným dôkazom o zaplatení kúpnej ceny samotná
kúpna zmluva obsahujúca vyhlásenia zmluvných strán. Súd prvej inštancie uvádza, že žalovaný v 2/
rade nepreukázal zaplatenie kúpnej ceny. Poukázal na to, že žalovaná v 1/ rade tvrdí, že finančné zdroje

na úhradu kúpnej ceny nemali, a že otec žalovaného v 2/ rade v čase smrti nedisponoval majetkom,
ktorým by mohol svojim deťom prispievať vo väčšej miere. Súd prvej inštancie považoval za hodnoverný
dôkaz súčasné tvrdenie žalovanej v 1/ rade o tom, že žalovaní nemali finančné zdroje na úhradu kúpnej
ceny a nezaoberá sa možnosťou účelovosti tohto tvrdenia vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, keď je
zrejmé, že žalobu podala pôvodná žalobkyňa po rozvode manželstva žalovaných po viac ako 20 rokoch

od uzavretia zmluvy z dôvodu, aby nehnuteľnosti neboli predmetom vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Súd prvej inštancie sa nezaoberá vyhlásením žalovanej v 1/ rade vykonaným
pri podpise kúpnej zmluvy ani dôkazmi vykonanými v prospech žalovaného v 2/ rade, a to výsluchom
žalovaného v 2/ rade ako strany sporu, výsluchom svedkýň A. E. a A. Q.. Je nedôvodné považovať
za dôkaz o nezaplatení kúpnej ceny osvedčenie o dedičstve zo dňa 6.9.2004 po nebohom otcovi
žalovaného v 2/ rade. Je logické, že ak počas svojho života otec žalovaného v 2/ rade poskytol svojim

deťom finančné prostriedky, v čase smrti už značný majetok nemal. Osvedčenie o dedičstve z roku
2004 nemôže byť relevantným dôkazom o hodnote majetku v roku 2000. Súd prvej inštancie ako dôvod,
pre ktorý považoval kúpnu zmluvu za zastretú považoval ten, že súčasťou kúpnej zmluvy bol inštitút
doživotného práva užívania nehnuteľnosti, ktorý je typický pre darovaciu zmluvu. Zriadenie vecného
bremena nebolo predmetom zmluvy uzavretej medzi pôvodnou žalobkyňou a žalovanými. V čase

uzavretia kúpnej zmluvy vecné bremeno doživotného bývania rodičov pôvodnej žalobkyne už existovalo,
kúpna zmluva obsahuje len vyhlásenie predávajúcej, že takéto právo už existuje, a že vzniklo vkladom
pod č. V 870/96, teda ešte v roku 1996, preto skutkové zistenie súdu prvej inštancie, že vecné bremeno
bolo súčasťou kúpnej zmluvy, je nesprávne. Žalovaný v 2/ rade mal za to, že kúpna zmluva bola dňa
31.5.2000 platne uzavretá. Kúpna cena bola žalovanými zaplatená pôvodnej žalobkyni pred podpisom

kúpnej zmluvy. Listinným dôkazom o zaplatení kúpnej ceny je samotná kúpna zmluva, ktorá obsahuje
prehlásenie zmluvných strán. Obranu žalovaného v 2/ rade, že v prípade posúdenia neplatnosti kúpnej
zmluvy, nehnuteľnosti uvedené v kúpnej zmluve vydržal, posúdil súd prvej inštancie za nedôvodnú. Mal
za to, že žalovaný nebol dobromyseľný, preto nehnuteľnosti vydržaním nenadobudol. Žalovaný v 2/ rade
užíva nehnuteľnosti uvedené v kúpnej zmluve ako vlastník po dobu 25 rokov, za tieto nehnuteľnosti

platí daň z nehnuteľností, nehnuteľnosti udržiava, zveľaďuje a niekoľkokrát zvýšil ich hodnotu, renovoval
strechu domu, vykonal odvodnenie domu, menil kúrenie, elektrické vedenie, dal stierky, nové dlažby,
krb, novú kuchyňu, menil okná, dvere. Pôvodná žalobkyňa sa finančne na oprave domu nepodieľala,
pričom vedomosť o zhodnocovaní nehnuteľností žalovaným v 2/ rade mala. Vzhľadom na všetky
okolnosti tohto prípadu je držbu žalovaného v 2/ rade z objektívneho hľadiska dôvodné posúdiť ako

držbu dobromyseľnú. Z hľadiska dobromyseľnosti držby ako podmienky nadobudnutia vlastníctva veci
vydržaním je právne relevantnou len tá skutočnosť, ktorá má objektívne znaky titulu prípadne aj
len domnelého (putatívneho) nadobudnutia vlastníctva. Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia
vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu, chýba pri nej
ale niektorá stránka, ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo. Takýmto domnelým

titulom môže byť v praxi napríklad a) dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci, ktorá však v čase smrti
poručiteľa objektívne nepatrila do jeho majetku, b) neprávoplatné rozhodnutie súdu určujúce vlastníctvo
veci, c) kúpna alebo darovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná (uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 24.apríla 2017, sp. zn. 3Cdo 17/2016). Ústavný súd ČR (napr. III.ÚS 415/15 op.) a v
náleze sp. zn. III.ÚS/247/14 z 28.januára 2016 zhrnul svoju doterajšiu judikatúru s jasným záverom o

originárnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným nadobúdateľom, ktorému treba
poskytnúťústavnoprávnuochranu,akodvodzovalsvojevlastníckeprávoknehnuteľnostiamevidovaným
v katastri nehnuteľnosti od právneho úkonu, ktorý by bol neskôr posúdený hoci aj absolútne neplatným.
Nevyhnutným predpokladom pre tento originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je dobrá
viera nadobúdateľa, ktorú sú všeobecné súdy povinné dôsledne posúdiť s ohľadom na individuálne

okolnosti každého prípadu. Potom už zistenie, že osoba bola v dobrej viere, zakladá poskytnutie ochrany
jej vlastníckemu právu. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že všetci účastníci zmluvného
vzťahu mali vôľu previesť nehnuteľnosti z predávajúcej na kupujúcich. Dobromyseľným držiteľom je
ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti je v dobrej viere, že mu vlastnícke právo patrí. Žalovaný v 2/
rade preukázal, že po dobu 25 rokov žil v dobrej viere, že je vlastníkom nehnuteľností, o nehnuteľnosti

sa staral, opravoval ich a zhodnocoval. Po celú dobu držby bol objektívne presvedčený o svojom
vlastníckom práve. Preto žalovaný v 2/ rade navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej
inštancie v odvolaním napadnutej časti tak, že žalobu zamietne.17. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 2/ rade uviedli, že nesúhlasia s názorom
žalovaného v 2/ rade uvedeným v jeho odvolaní. Výpoveď pôvodnej žalobkyne nemožno považovať za
rozpornú, hoci sa pôvodná žalobkyňa vyjadrila, že nakoniec došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy práve

na podnet žalovaných. Z výsluchu pôvodnej žalobkyne v spojení s ďalším vykonaným dokazovaním
bolo jednoznačne preukázané, že skutočnú vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu nemala žiadna zmluvná strana.
Žalovaný v 2/ rade tvrdí, že terajší žalobcovia neboli pri uzatváraní kúpnej zmluvy, preto ich tvrdenia
nemôžu byť relevantné. Toto tvrdenia žalovaného v 2/ rade považujú za nelogické, nakoľko aj on sám
navrhol vypočuť svedkov, ktorí neboli prítomní pri uzatváraní zmluvy. Žalobcovia vo svojich výpovediach

potvrdili, že ich matka (pôvodná žalobkyňa) sa majetkovo postarala o všetky jej deti s tým, že každému
bezodplatne darovala nejaký nehnuteľný majetok. Uvedené nepriamo dokazuje to, že rovnaký úmysel
mala aj voči svojej dcére a skutočnú vôľu odplatne previesť nehnuteľnosti na dcéru a zaťa nikdy nemala.
Rovnako žalobcovia potvrdili, že tvrdenia žalovaného v 2/ rade ohľadom finančnej hotovosti, ktorú
žalovaný v 2/ rade mal mať údajne v rodinnom dome, kde bývali, sú rozporné. Odmietajú aj tvrdenia
o údajnej účelovosti podanej žaloby, pričom opakovane prezentovali právo domáhať sa zosúladenia

skutočného stavu a právneho stavu po negatívnych rodinných udalostiach zo strany žalovaného v 2/
rade. Tvrdenia žalovaného v 2/ rade o tom, že žalovaná v 1/ rade bude z úspechu žalobcov profitovať,
považujú z jeho strany za absolútne nemorálne, keďže je to práve žalovaný v 2/ rade, ktorý sa dostal
k majetku pôvodnej žalobkyne vedome neplatne a bez úcty k rodine žalovanej v 1/ rade sa následne
napriek tomu voči niektorým členom zachoval hrubo a urážlivo, pričom za ublíženie na zdraví žalovanej

v 1/ rade bol aj právoplatne uznaný vinným. Nepopierajú, že právny úkon spísaný vo forme notárskej
zápisnice všeobecne poskytuje zmluvným stranám vyššiu právnu istotu, ale len dovtedy, pokiaľ sa
nepreukáže opak. Informáciu o znaleckom posudku v zmluve rovnako nepovažujú za relevantný dôkaz
o tom, že vôľa zmluvných strán uzatvoriť odplatný právny úkon bola skutočná. Naopak, v tomto spore
po vyhodnotení priamych a nepriamych dôkazov, a to každého jednotlivo a všetkých dôkazov vo

vzájomných súvislostiach, sa jednoznačne preukázalo, že vôľa zmluvných strán uzatvoriť odplatný
právny úkon, nebola skutočná. Zriadenie vecného bremena nebolo predmetom spornej zmluvy, ale v
čase jej uzatvorenia vecné bremeno doživotného bývania rodičov pôvodnej žalobkyne už existovalo.
Čo sa týka tvrdení žalovaného v 2/ rade o vydržaní v jeho záverečnej reči, poukázali na § 182 CSP,
v zmysle ktorého záverečná reč má obsahovať stručné a vecné zhrnutie skutkových tvrdení, pričom

nemá nahrádzať úkony, na ktoré bola strana povinná v predchádzajúcich štádiách konania. Prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany, ktoré neboli v konaní pred súdom prvej inštancie riadne a včas
uplatnené, môžu v následnom odvolacom konaní vykazovať relevanciu len za podmienok uvedených v §
366 CSP. Súd prvej inštancie obranu žalovaného v 2/ rade, že nehnuteľnosť vydržal, správne vyhodnotil
ako nedôvodnú. Rovnako žalovaný v 2/ rade nepredložil žiadne dôkazy o jeho tvrdeniach ohľadom

investícií do nehnuteľnosti, platenia daní a pod. K judikatúre, na ktorú odkazuje žalovaný v 2/ rade vo
svojom odvolaní uviedli, že aj táto zmieňuje potrebu posúdenia okolností každého konkrétneho prípadu.
Žalovaný v 2/ rade však vzhľadom na okolnosti tohto prípadu nemohol byť v dobrej viere, nakoľko
nemalskutočnúvôľuuzatvoriťodplatnýprávnyúkonatakémutonezákonnémukonaniunemožnopriznať
právnu ochranu a relevanciu pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Súd prvej inštancie

sa správne držal pokynov a vyslovenými právnymi názormi odvolacieho súdu v zmysle zrušujúceho
uznesenia zo dňa 24.10.2024, č. k. 11Co/2/2024-256. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil.

18. Žalovaný v 2/ rade vo svojej replike uviedol, že z výsluchu samotnej pôvodnej žalobkyne na súdnom

pojednávaní dňa 20.4.2023 jednoznačne vyplýva, že zmluvné strany mali skutočnú vôľu uzavrieť kúpnu
zmluvu a vyjadrili ju pred notárom za prítomnosti ktorého bola kúpna zmluva uzavretá. Žalovaný v 2/
rade navrhol vypočutie svedkov, ktorí neboli prítomní pri uzatváraní kúpnej zmluvy za účelom vyvrátenia
tvrdenia pôvodnej žalobkyne o tom, že žalovaný v 2/ rade nedisponoval finančnými prostriedkami na
vyplatenie kúpnej ceny, nevyjadrovali sa k otázke existencie vôle zmluvných strán uzavrieť zmluvu

odplatne alebo neodplatne. Má za to, že účelovosť podania žaloby preukazuje čas, ktorý uplynul od
uzavretia kúpnej zmluvy a podaním žaloby, a skutočnosť, že žaloba bola podaná zo strany pôvodnej
žalobkyne po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva žalovaných. Opakovane poukázal
na skutočnosť, že kúpna zmluva bola uzavretá vo forme notárskej zápisnice a samotní žalobcovia
nespochybňujú, že právny úkon uzavretý vo forme notárskej zápisnice poskytuje stranám vyššiu právnu

silu. Notár mal vedomosť o existencii vecného bremena doživotného užívania nehnuteľnosti a vyhotovil
kúpnu zmluvu vo forme notárskej zápisnice. Záver súdu prvej inštancie o nesúlade vecného bremena
doživotného užívania nehnuteľnosti a kúpnou zmluvou preto nie je namieste. Existenciu vôle zmluvných
strán previesť nehnuteľnosti z pôvodnej žalobkyne na žalovaných preukazuje vyhlásenie účastníkovzmluvy, ktoré je obsahom kúpnej zmluvy. Vstup žalovaného v 2/ rade do držby nehnuteľností preto
nemožno považovať za nepoctivý. Skutkové tvrdenie o platení daní a investícii do nehnuteľnosti uviedol
žalovaný v 2/ rade vo vyjadrení k žalobe zo dňa 23.12.2021. Uvedené skutkové tvrdenia žalovaného

v 2/ rade neboli pôvodnou žalobkyňou ani súčasnými žalobcami popreté, teda v zmysle § 151 ods. 1
CSP sa považujú za nesporné.

19. Žalobcovia vo svojej replike uviedli, že pôvodná žalobkyňa na pojednávaní potvrdila, že jej skutočná
vôľa bola iná, ale nakoniec sa „formálne“ uzatvorila kúpna zmluva. Svedkovia navrhnutí žalovaným

v 2/ rade, ako aj žalobcovia vypovedali k informáciám ohľadom prevodu nehnuteľností na žalovaných,
ktorými disponovali a vyvrátili tvrdenia žalovaného v 2/ rade ohľadom držania údajnej hotovosti v
dome. K tvrdeniam žalovaného v 2/ rade o nespornosti platenia daní a investíciách do nehnuteľnosti
poukázali na vyjadrenia pôvodnej žalobkyne v podaní zo dňa 2.11.2023, v ktorom uviedla, že ani táto
argumentácia nie je dôkazom o vážnosti vôle zmluvných strán pri uzatváraní spornej zmluvy, aby bola
odplatným právnym úkonom. Vo vyjadrení zo dňa 4.1.2024 uviedla, že žalobkyňa nebola účastníkom

BSM vzťahu žalovaných a neprináleží jej právo vyjadrovať sa k vynakladaniu finančných prostriedkov
na nehnuteľnosť za trvania ich manželstva.

20. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa zásad upravených v ust. §

379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP a contrario), pričom dospel k
záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti, t.j. vo výrokoch I. a II. vecne správne.

21. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

22. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený
a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

23. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávana
zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp.zn. 7Cdo/7/2010). Táto

odvolacia námietka vo vzťahu k posúdeniu skutočnej vôle uzavrieť kúpnu zmluvu naplnená nebola.

24. K namietaným nesprávnym skutkových zisteniam odvolací súd konštatuje, že súd hodnotí jednotlivý
dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti (relevancia vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam), zákonnosti (a
to z pohľadu jeho získania, ako aj vykonania) a pravdivosti (hodnovernosť zdroja). Po „individuálnej

selekcii“ následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (pri tomto hodnotení už pravdivosť
dôkazu posudzuje aj v súvislosti s prípadným rozporom s inými dôkazmi). K nesprávnym
skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo
pravdivosti dôkazov alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Po oboznámení sa s odôvodnením
napadnutého rozsudku, odvolací súd zhodnotil túto odvolaciu námietku týkajúcu sa rozpornosti výpovedí

pôvodnej žalobkyne, terajších žalobcov a žalovanej v 1/ rade, za nedôvodnú.

25. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané
žalovaným v odvolaní. Tento pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej
inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci. Odvolacie námietky

preto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd dopĺňa nasledovné:26. Podľa názoru odvolacieho súdu dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie dáva dostatočný
skutkový základ pre záver o absencii nedostatku vážnosti vôle, ktorá skutočnosť je okolnosťou
zakladajúcou neplatnosť preskúmavanej kúpnej zmluvy v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

O nedostatok vážnosti vôle v zmysle tohto zákonného ustanovenia ide vtedy, keď sa zdanlivo prejavuje
vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav.
Takým prejavom je aj simulovaný právny úkon, ako v tomto prípade.

27. V danom prípade aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo výsledkami vykonaného dokazovania

preukázané, že účastníci zmluvy označenej ako „kúpna zmluva“ predstierali uzatvorenie takejto zmluvy,
pretože v skutočnosti mali vôľu uzavrieť darovaciu zmluvu. Keďže predmetná „kúpna zmluva“ ako
dvojstranný právny úkon nebola urobená vážne, nakoľko absentoval jeden jej prvok, ktorým je vážnosť,
je takáto simulovaná zmluva v zmysle § 37 OZ, absolútne neplatná. Zároveň nie je platným ani
disimulovaný právny úkon, ktorým je darovacia zmluva, nakoľko táto nespĺňa všetky zákonné náležitosti
právneho úkonu, ako správne uzavrel súd prvej inštancie.

28. S prihliadnutím na závery vykonaného dokazovania je zrejmé, že obe zmluvné strany t.j. pôvodná
žalobkyňa ako predávajúca a žalovaní v 1/ a 2/ rade ako kupujúci dňa 31.5.2000 pri uzavretí daného
právneho úkonu vedeli, k čomu skutočne smerujú ich prejavy vôle a z akého dôvodu ich robia. Žiaden
z vykonaných dôkazov ani jednotlivo a ani v spojení s inými dôkazmi nepotvrdil tvrdenie žalovaného v 2/

rade o tom, že by kúpnu cenu dojednanú v kúpnej zmluve žalobkyni skutočne zaplatil.

29. Dôkazné bremeno o úhrade kúpnej ceny pritom zaťažovalo žalovaného v 2/ rade, ktorý síce v
priebehu konania tvrdil, že kúpna cena vyplatená bola, avšak tieto svoje tvrdenia v konaní nepreukázal.
Tvrdeniažalovanéhov2/radevodvolaníotom,žežalobkyňaprijalaúhraduzapredmetnúnehnuteľnosť,

zostali len v rovine možného, avšak v konaní táto skutočnosť nebola žiadnym spôsobom preukázaná.

30. Rovnako tvrdenie o tom, že dôkazom o zaplatení kúpnej ceny má byť notárska zápisnica, ktorou bola
spísanákúpnazmluva,niejerelevantné,keďževnotárskejzápisnicijesícetototvrdenieuvedené,avšak
bez toho, aby notár túto skutočnosť nejakým spôsobom osvedčoval či overoval. Podobne skutočnosť,

že pred uzavretím kúpnej zmluvy mal byť vypracovaný znalecký posudok č. 41/2000, ktorý sa spomína
v predmetnej kúpnej zmluve, nijako nepreukazuje, že v danom prípade malo ísť o vôľu strán právneho
úkonu uzavrieť kúpnu zmluvu, keďže ani zo samotnej zmluvy nevyplýva, z akého dôvodu mal byť
znalecký posudok vypracovaný.

31. Vo vzťahu k tvrdeniam o tom, že otec žalovaného v 2/ rade mal prispieť na kúpu nehnuteľností
uvedených v predmetnej zmluve, odvolací súd uvádza, že súhlasí s tvrdením žalovaného v 2/ rade,
že na základe osvedčenia o dedičstve po nebom otcovi žalovaného v 2/ rade nemožno mať za to, či
žalovanému v 2/ rade prispieval na kúpu nehnuteľností, avšak na druhej strane skutočne z výpovedí
svedkov navrhnutých žalovaným v 2/ rade nijako nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by mohli súd

presvedčiť o tom, že skutočne žalovaný v 2/ rade disponoval finančnými prostriedkami na úhradu kúpnej
ceny, ktorá bola vo výške 484.930,- Sk. Vzhľadom aj na výšku uvedenej sumy nemožno prijať len
všeobecné,vágnetvrdeniaozaplateníkúpnejceny,pretosúdprvejinštanciedospelksprávnemuzáveru
o nepreukázaní úhrady kúpnej ceny.

32. Čo sa týka vecného bremena uvedeného v kúpnej zmluve, súd prvej inštancie uviedol, že
tento inštitút je typický pre darovaciu zmluvu, preto v súvislostiach s ostatnými vykonanými dôkazmi
naznačuje, že aj v tomto prípade išlo o zastretú darovaciu zmluvu. Z obsahu kúpnej zmluvy tiež
nevyplýva, že by ňou bolo zároveň toto vecné bremeno zriadené, ale uvádza sa v nej, že na
nehnuteľnostiach neviaznu žiadne ťarchy ani bremená, okrem bezplatného a doživotného užívania

v prospech rodičov pôvodnej žalobkyne.

33. K ďalšej odvolacej námietke týkajúcej sa tvrdenia žalovaného v 2/ rade, že do domu investoval
svoje finančné prostriedky, je potrebné uviesť, že predmetom tohto konania bolo určenie vlastníckeho
práva pôvodnej žalobkyne k predmetnej nehnuteľnosti, resp. po zmene žaloby, ktorú súd pripustil na

pojednávaní dňa 25.4.2025, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohej pôvodnej žalobkyni N. B..
Prípadné investície žalovaného v 2/ rade do cudzieho majetku môže požadovať či už mimosúdne, resp.
aj súdne.34. K žalovaným v 2/ rade tvrdenej dobromyseľnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že túto
je potrebné vzhľadom na okolnosti prípadu preukázať, pričom však opätovne toto zostalo len v rovine
tvrdenia, ktoré predniesol v záverečnej reči bez toho, aby v priebehu konania pred súdom prvej inštancie

toto nejako preukázal.

35. Súd je povinný riadiť sa aj zásadou sudcovskej a zákonnej koncentrácie konania podľa § 153 a §
154 CSP v súvislosti s uplatnením zásady procesnej rovnosti strán sporu a zásady kontradiktórnosti
konania, aby nedošlo k porušeniu procesného práva strany sporu na spravodlivý proces.

36. Súdu prvej inštancie tak nemožno vytknúť, že by procesne pochybil pri vykonávaní dôkazov a
vyvodenískutkovýchzáverov,akonamietalvodvolanížalovanýv2/rade,resp.žebysaneriadilprávnym
názorom odvolacieho súdu uvedeným v uznesení sp. zn. 11Co/2/2024 zo dňa 24.10.2024. Odvolacie
námietky žalovaného v 2/ rade v tomto smere preto nemožno považovať za opodstatnené.

37. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo
výrokoch I. a II. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

38.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1CSPvspojenís§255ods.1
CSP. Žalobcovia boli v odvolacom konaní úspešní, preto im vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho

konania voči neúspešnému žalovanému v 2/ rade v celom rozsahu.

39. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP a § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).