Decision was made at the court Okresný súd Malacky
Judgement was issued by JUDr. Katarína Zaťková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 27C/36/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1622200687
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zaťková
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2025:1622200687.8
Uznesenie
Okresný súd Malacky v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, D. XXXX/XXX, E., zast.
JUDr.DušanRepák,advokát,Krížna47,Bratislava,protižalovanému:A.E.,nar.XX.XX.XXXX,F.XXXX/
X, A., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 30.03.2022 domáhala, aby súd vyporiadal jej zaniknuté
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov so žalovaným.
2. Súd uznesením č.k. 27C/36/2022-144 zo dňa 15.05.2024 konanie na zhodný návrh oboch strán
prerušil.
3. Na základe návrhu žalobkyne doručeného súdu dňa 15.11.2024 súd v konaní pokračoval.
4. Dňa 29.04.2025 žalobkyňa doručila tunajšiemu súdu dohodu o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov zo dňa 25.04.2025.
5. Podaním súdu doručeným dňa 07.05.2025 žalobkyňa navrhla prerušenie konania z dôvodu
uzatvorenej dohody medzi stranami. Žalovaný v elektronickom podaní zo dňa 19.06.2025 vyjadril svoj
súhlas s prerušením konania.
6. Súd uznesením č.k. 27C/36/2022-238 zo dňa 02.07.2025 konanie prerušil. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 29.07.2025.
7. Počas prerušeného konania bolo súdu dňa 30.10.2025 doručené podanie žalobkyne, ktorým
žalobkyňa vzala žalobu v celom rozsahu späť a žiadala súd, aby konanie zastavil a nepriznal náhradu
trov konania žiadnej zo strán z dôvodu, že strany sa dohodli, že trovy súdneho konania vrátane súdnych
poplatkov bude každá zo strán sporu znášať sama.
8. Spolu so späťvzatím žaloby bol súdu doručený aj súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby, v ktorom
žalovaný zároveň okrem vyslovenia súhlasu so späťvzatím žaloby navrhol, aby súd nepriznal nárok na
náhradu trov konania žiadnej zo strán.
9. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), žalobca môže vziať
žalobu späť.10. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
11.Podľa§146ods.1CSPsúdkonanienezastaví,akžalovanýsospäťvzatímžalobyzvážnychdôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
12. Podľa § 146 ods. 2 CSP súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
13. Súd v prvom rade poukazuje na to, že žiadna zo strán do doručenia späťvzatia žaloby v celom
rozsahu súdu dňa 30.10.2025 nepodala návrh na pokračovanie v konaní podľa § 163 ods. 2 CSP,
v dôsledku čoho späťvzatie žaloby bolo doručené súdu počas prerušenia konania. Súd počas
prerušeného konania nevykonáva podľa § 165 ods. 2 CSP žiadne procesné úkony. V tejto súvislosti súd
poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/8/2024 z 30.01.2025,
v zmysle ktorého „aj v tomto štádiu prerušeného konania podľa § 163 CSP, ktorý inštitút má slúžiť na
vytvorenie dostatočného priestoru pre strany sporu na mimosúdne usporiadanie sporu, má žalobca
právo prejaviť vôľu v konaní vôbec nepokračovať, a teda vziať žalobu (návrh na začatie konania) späť
v celom rozsahu (alebo v časti) a žalovaná strana má právo vyjadriť sa, či so späťvzatím súhlasí, alebo
z vážnych dôvodov nie (napokon to môže byť aj výsledok mimosúdnych rokovaní, pričom strany sporu
nemusiačakaťnauplynutiedobyprerušeniaaksaimpodarísporinakurovnaťatútoskutočnosťoznámiť
súdu skôr ako doba prerušenia uplynie). Žalobca má teda aj počas prerušenia konania dispozičné
oprávneniesvojimprocesnýmúkonomovplyvniťpriebehasmerovanieceléhosúdnehokonania,vrátane
vôle už prebiehajúce súdne konanie ukončiť. Pokiaľ aj počas prerušeného konania k takémuto prejavu
vôle strán sporu dôjde, nie je dôvod naň neprihliadnuť, pretože v danom prípade, aj po uplynutí doby
prerušenia, by súdne konanie pokračovať z dôvodu späťvzatia žaloby, ktoré nemožno zo strany žalobcu
odvolať, nemohlo, aj keby to druhá strana navrhla“.
14. S uvedeným sa stotožnil aj Ústavný súdu SR, ktorý v uznesení č. I. ÚS 380/2025 zo dňa
12.06.2025, v tej istej veci dodal „aj počas konania prerušeného podľa § 163 CSP na základe zhodného
návrhu strán je žalobcovi (tzv. dominus litis) zachované právo prejaviť vôľu v konaní nepokračovať
vôbec, a to podaním späťvzatia návrhu, pričom v takomto prípade je zachované aj právo žalovaného
vyjadriť sa, či so späťvzatím súhlasí alebo z vážnych dôvodov nie. Je to tak z dôvodu, že žalobcovi
aj počas prerušeného konania patrí dispozičné oprávnenie svojím procesným úkonom ovplyvniť
priebeh a smerovanie ním iniciovaného súdneho konania vrátane jeho ukončenia. Ani po uplynutí
doby prerušenia by z dôvodu späťvzatia návrhu konanie pokračovať nemohlo. Pokiaľ preto súd
prvej inštancie rozhodol o zastavení konania z dôvodu, ktorý nastal skôr ako došlo k uplynutiu
času prerušenia konania, konal v súlade s vôľou procesných strán.“
15. Vzhľadom na uvedené súd prihliadol na doručené späťvzatie žaloby a ďalej skúmal, či sú splnené
podmienky na zastavenie konania. Späťvzatie žaloby je jednostranný procesný úkon, ktorým žalobca
prejavujesvojuvôľunepokračovaťďalejvkonaní,súmyslomdosiahnuťjehozastaveniebezmeritórneho
rozhodnutia. Súd je povinný dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať a po späťvzatí žaloby pokračuje
v konaní tak, aby bolo toto konanie bez ďalšieho prejednania veci zastavené, resp. sčasti zastavené.
16. Nakoľko konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je konaním, v ktorom
určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z hmotného práva a obe strany sporu majú
tak postavenie žalobcu ako aj žalovaného (indicium duplex), teda hmotnoprávna vecná legitimácia, sa
vzťahuje na obidve strany sporu a je len otázkou procesnej náhody kto podá žalobu, je k účinnosti
späťvzatia žaloby vždy potrebný aj súhlas druhej strany. Dôvodom je to, že podaním návrhu na
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobcom je zároveň uplatnené aj právo
žalovaného na vyporiadanie BSM súdom a zároveň aj jej právo na súdnu ochranu v tejto veci.
17. V danom prípade žalobkyňa uplatnila v konaní svoje dispozičné právo a vzala žalobu späť a žalovaný
podaním doručeným súdu spolu so späťvzatím žaloby vyjadril so späťvzatím žaloby výslovný súhlas.
Vzhľadom k tomu, že sú splnené zákonné podmienky, súd návrhu žalobkyne na zastavenie konania
vyhovel a konanie podľa § 145 ods. 1 CSP zastavil.18. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná
náhradu trov konania protistrane.
19. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
20. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu
pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách, teda aj na strane žalobkyne, aj na strane žalovaného. V danom prípade rozhodol
súd o nároku na náhradu trov konania tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania
nepriznal. Žalobkyňa síce dôvod späťvzatia neuviedla, zo spisového materiálu je však zrejmé, že
týmto je sporovými stranami uzavretá dohoda o vyporiadaní BSM. Súd je toho názoru, že uzatvorenie
mimosúdnej dohody je výsledkom iniciatívy oboch strán sporu a teda nie je možné zavinenie za
zastavenie konania pričítať žiadnej zo strán sporu. Zároveň súd poukazuje na zhodný návrh oboch
strán, aby súd nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán. Súd preto rešpektujúc vôľu
sporových strán o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na
náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu
na Krajský súd v Bratislave.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.