Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 21, 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: NM-7C/3/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3522200264
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3522200264.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, pred sudkyňou JUDr. Júliou Prikrylovou, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. C. D., 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. C. D., obaja
zastúpení: JUDr. Daniel Tarbaj, advokát, Zámocká 525/28, 091 01 Stropkov, IČO: 53 450 345, proti
žalovaným: 1/ EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava -
mestská časť Ružinov, zastúpenému: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Prievozská 2,
821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, 2/ U9, a.s., IČO: 35 849 703, so sídlom Zelinárska 6,
821 08 Bratislava, zastúpenému: STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., IČO: 36 795 038. so sídlom
Dunajská 15, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, 3/ E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G.

XXX/X, XXX XX B. C. D., o neplatnosť dražby a záložného práva, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaným 1/ a 2/ sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

III. Žalovanému 3/ sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 20.01.2022 bola súdu doručená žaloba, ktorou žalobcovia 1/ a 2/ pôvodne domáhali
zrušenia uznesenia dražobníka o príklepe a určenia neplatnosti dražby, určenia, že na nehnuteľnosti

nachádzajúcej sa k. ú. H. B., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX ako stavba so súp. č. XXX postavená
na parcele reg. „C“ č. 1/2, druh stavby – rodinný dom, v spoluvlastníckom podiele 1/1, pozemok parc. reg.
„C“ č. 1/1 vo výmere 477 m2, zastavaná plocha a nádvorie, v spoluvlastníckom podiele 1/1, pozemok
parc. reg. „C“ č. 1/2 vo výmere 134 m2, zastavaná plocha a nádvorie, v spoluvlastníckom podiele 1/1,
neviazne záložné právo zmluvne zriadené na zabezpečenie pohľadávky žalovaného 1/ voči žalobcom;
určenia neplatnosti záložného práva k uvedeným nehnuteľnostiam; uloženia zákazu žalovanému 2/
vykonať dražbu k uvedeným nehnuteľnostiam. Svoj návrh odôvodnili tým, že podávajú odvolanie proti

rozhodnutiu o príklepe dražobníka v prospech vydražiteľa vo veci dobrovoľnej dražby č. XXX/XXXX
zo dňa 24.11.2021, ktorý prebehol v 1. kole dražby dňa 24.11.2021 žalovaným 2/ za vydraženú sumu
62.000,- EUR žalovaným 3/ z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky dražby patriace žalobcom
a tým malo dôjsť k vadám a porušeniu práva na spravodlivé konanie podľa zákona č. 527/2002 Z.
z. o dobrovoľných dražbách, čím sa domáhali zrušenia rozhodnutia o príklepe. V uvedenej dražbe
neboli dodržané zákonné termíny, včasnosť lehôt oznámenia o dražbe a jej doplnkov, došlo k porušeniu
zákona na ochranu osobných údajov a zákona o ochrane spotrebiteľa žalovaným 2/ zverejnením mien

dlžníkov na plotoch, dverách a iných verejných miestach. Dražby konanej dňa 24.11.2021 sa žalobcovia
nemohli zúčastniť, žalobca 1/ bol mimo okresu F. I. F. E. a žalobca 2/ bol hospitalizovaný v C.. Dražobná
vyhláška im nebola doručená, s dražbou nikdy žalobcovia nesúhlasili. Dražba sa nemala konať, nakoľko
prebiehalo odvolacie konanie v neskončenej veci vedenej na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhomsp. zn. 4C/27/2021, preto sa malo od vykonania dražby upustiť. Dražiteľ nepoučil žalobcov o postupe
dražby, nedal im možnosť odvolať sa proti znaleckému posudku č. XX/XXXX vypracovanému A. J.
H., ev. č. XXXXXX, zo dňa 27.07.2021, žalobcovia nedostali možnosť proti nemu podať námietky.

Žalobcovia mali snahu dohodnúť sa s navrhovateľom dražby, avšak neúspešne. Čiastka požadovaná
žalovaným 1/ je vyššia ako by mala v skutočnosti byť, nakoľko tento nevzal do úvahy úhrady žalobcov po
zosplatnení úveru. Na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX a č XXXXXXXXXX zo dňa 08.08.2011
a zmluvy o zriadení záložného práva z toho istého dňa, poskytol právny predchodca žalovaného 1/
žalobcom úvery vo výške 53.500,- EUR a 32.100,- EUR, zabezpečené zriadením záložného práva

a ktorým zabezpečovali pohľadávku vo výške 49.665,19 EUR k 16.11.2017. Z dôvodu nesplácania
úveru žalobcami a po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úverov došlo k realizácii dobrovoľnej dražby na
nehnuteľný majetok žalobcov. Žalobcovia tiež žiadali určenie neúčinnosti a neplatnosti záložného práva
azdržaniesazáložnéhoprávazdôvodu,žežalobcomhrozilaabolabyspôsobenázávažnáujma,pričom
žalovaný 1/ podľa nich nevyčerpal všetky ostatné možnosti uspokojenia pohľadávky pred uplatnením
záložného práva. Podľa žalobcov je znalecký posudok značne podhodnotený. Cena úverov je v rozpore

s dobrými mravmi. Zmluvy boli formulárové bez možnosti individuálneho dojednania. Navrhujú, aby
súd riešil neplatnosť záložnej zmluvy ako predbežnú otázku. Zmluvné podmienky boli zjavne neurčité
a nezrozumiteľné v neprospech spotrebiteľa, čo má za následok prípustnosť súdnej kontroly. Namietajú
vecnú legitimáciu žalovaných, nakoľko má ísť o pohľadávku nespôsobilú na postúpenie – toto žalovaný
nepreukázal. Dražobník porušil zákonné ustanovenia, je teda naplnený predpoklad neplatnosti dražby.

2. Dňa 04.02.2022 žalobcovia doručil súdu doplnenie podanie, ktorým zmenili petit žaloby a žiadali,
aby súd určil neplatnosť predmetnej dražby a neplatnosť záložnej zmluvy. Majú za to, že dobrovoľnou
dražbou vykonanou dňa 24.11.2021 bolo porušené ich základné právo na ochranu vlastníctva, právo
na spravodlivý súdny proces, nakoľko každý má mať možnosť dovolať sa ochrany na nezávislom súde.

Zásah do vlastníctva vykonáva súkromný subjekt – dražobník. Realizácia dražby je skutočnosťou, ktorá
bezprostredne ohrozuje ústavou garantované právo vlastniť majetok ako aj právo na obydlie. Dražbou
došlo k vydraženiu a predaju nehnuteľností žalobcov v dôsledku realizácie záložného práva pre úhradu
domnelého dlhu žalobcov prostredníctvom žalovaného 2/ ako dražobníka. V rámci konania dražby boli
porušené a neboli splnené procesné podmienky, neboli dodržané termíny podľa zákona č. 527/2002

Z. z., žalovaný 2/ porušil zákona na ochranu osobných údajov vrátane GDPR a zákon o ochrane
spotrebiteľa. Žalobcom nebola doručená dražobná vyhláška. Žalobcovia vzniesli námietku premlčania
dlhu. Právny predchodca žalovaného 1/ účinne odstúpil od úverovej zmluvy (mimoriadna splatnosť),
a tým podľa žalobcov zanikla aj záložná zmluva. Išlo o dražbu domu, v ktorom mali v čase príklepu
žalobcovia hlásený trvalý pobyt. K zániku vlastníctva žalobcov pre neplatnosť príklepu podľa žalobcov

nedošlo.

3. Dňa 20.01.2023 doručil žalovaný 1/ súdu svoje vyjadrenie k žalobe, v ktorom uviedol, že voči
rozhodnutiu o príklepe nie je možné podať odvolanie, keďže nejde o rozhodnutie, voči ktorému
zákon odvolanie pripúšťa s ohľadom na skutočnosť, že rozhodnutím súdu o neplatnosti dobrovoľnej

dražby účinky tejto dražby zanikajú ku dňu príklepu v zmysle ust. § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002
Z . z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o
notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Žalovaný 1/ vo vzťahu
k námietkam žalobcov týkajúcich sa duplicitného vymáhania a doposiaľ neskončeného konania o
zaplatenie zabezpečenej pohľadávky uvádza, že žiadne zákonné ustanovenie záložnému veriteľovi

neprikazuje viesť záložné právo len pre judikovanú pohľadávku. Ani žalobcovia na žiadne takéto
zákonné ustanovenie v podanej žalobe nepoukázali. V tomto smere žalovaný 1/ poukazuje na ustálenú
rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, v zmysle ktorej je záložný veriteľ oprávnený vykonať
záložné právo aj pre pohľadávku, ktorá nebola priznaná právoplatným a vykonateľným súdnym
rozhodnutím, príp. o ktorej sa v čase konania dražby vedie (t. j. nebolo právoplatne skončené) súdne

konanie. Žalovaný 1/ má za to, že záložný veriteľ nemá povinnosť uplatniť si zabezpečenú pohľadávku
na príslušnom súde a rovnako nemá povinnosť upustiť od výkonu záložného práva v prípade vedenia
súdneho sporu o zaplatenie zabezpečenej pohľadávky alebo účelovo iniciovaného sporu o určenie
neplatnosti záložného práva, resp. súdneho sporu, ktorý nie je právoplatne skončený a preto žalovaný
1/ považuje námietky žalobcov v tejto časti za nedôvodné. V súvislosti s podmienkami pre platné

postúpenie pohľadávky žalovaný 1/ poukazuje na to, že žalobcovia boli v čase postúpenia pohľadávky
v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie
ako 90 kalendárnych dní a zároveň boli postupcom opakovane vyzvaný na úhradu svojho peňažného
záväzku, a to výzvou zo dňa 27.09.2017 (pred zosplatnením), podaním zo dňa 24.10.2017 označenýmako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ a výzvou zo dňa 23.10.2017. Vzhľadom
na uvedené žalovaný 1/ zastáva názor, že otázka platného postúpenia pohľadávky je preukázaná
predloženým oznámením o postúpení pohľadávky zo strany postupcu, ako aj zmluvou o postúpení

pohľadávok spolu s príslušnou časťou prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. Splnenie podmienok
platného postúpenia bankovej pohľadávky žalovaný 1/ v konaní preukázal platobnou históriou a výzvami
postupcu. Žalovaný 1/ sa postúpením pohľadávky z postupcu stal veriteľom žalobcov a zároveň sa
stal záložným veriteľom záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorými bola postúpená pohľadávka
zabezpečená. Výška ako aj špecifikácia pohľadávky bola v čase postúpenia presne určená v prílohách

k Zmluve o postúpení pohľadávok v súlade so Zmluvou o postúpení pohľadávok. Námietky žalobcov, že
žalovaný 1/ nezohľadnil ich úhrady po zosplatnení úveru považuje žalovaný 1/ za nepravdivé a účelové
avšak nemôže sa k týmto námietkam bližšie vyjadriť s ohľadom na skutočnosť, že v podanej žalobe
absentujú akékoľvek bližšie informácie o tom, o aké platby, ktorých započítanie žalobcovia namietajú,
v skutočnosti ide – t. j. ich výšku a dátum úhrady. Vo vzťahu k námietkam žalobcov, že žalovaný 1/ im
nedoručil žiadne upomienky či výzvy na zaplatenie žalovaný 1/ uvádza, že samotný obsah žaloby ako

aj argumentácia žalobcov odporuje týmto tvrdeniam, keďže žalobcovia sami ako prílohy podanej žaloby
priložili oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti, oznámenie o začatí výkonu záložného práva a so
všetkými listinami boli oboznámení aj v konaní, v ktorom si žalovaný 1/ uplatnil zabezpečenú pohľadávku
voči žalobcom a doručenie výziev žalovaný 1/ rovnako preukazuje aj priloženými doručenkami. Pokiaľ
žalobcovia spochybňujú postavenie žalovaného 1/ ako navrhovateľa dražby, tak uvedené tvrdenia

nezaložili na žiadnych relevantných skutočnostiach a s ohľadom na platnú záložnú zmluvu tvrdenia
žalobcov k neudeleniu súhlasu s dobrovoľnou dražbou považuje žalovaný 1/ za účelové nakoľko
svojim podpisom na záložnej zmluve žalobcovia udelili súhlas záložnému veriteľovi na výkon záložného
práva v prípade nesplácania zabezpečenej pohľadávky. V danom prípade záložná zmluva spĺňa všetky
náležitosti vyžadované zákonom, úkony majú písomnú formu, boli uzavreté slobodne, vážne, určite a

zrozumiteľne a preto neexistuje žiadny zákonný dôvod na určenie neplatnosti takto uzatvorenej zmluvy.
Zároveň skutočnosť, že obsah spotrebiteľskej zmluvy bol vopred pripravený právnym predchodcom
žalovaného 1/ neznamená jej absolútnu neplatnosť. Vopred pripravený obsah zmluvy dodávateľom
nie je v zmluvných vzťahoch ničím výnimočným, pretože návrh zmluvy, resp. zmluvu v písomnej
podobe vždy musí niektorá zo zmluvných strán pripraviť. Opačným výkladom by bolo nutné právne

uzavrieť, že všetky zmluvy, ktoré uzatvárajú napr. štátne energetické podniky, banky alebo mobilný
operátori sú neplatné. Samotná zmluva neobsahuje prekvapivé alebo zavádzajúce ustanovenia alebo
formulácie. Výkladom individuálneho dojednania zmluvných podmienok v zmysle vyjadrení žalobcu
by potom nebolo možné individuálne dojednať akúkoľvek zmluvu so spotrebiteľom. Vo vzťahu k
namietaným neprijateľným zmluvným podmienkam žalovaný 1/ uvádza, že žalobcovia neuviedli, akým

spôsobom zmluvné podmienky spôsobili značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľov v zmysle ust. § 53 ods. 12 OZ a preto sa nie je možné k výhradám
žalobcov ani relevantne vyjadriť, keďže po teoretickej stránke sa síce venujú neprijateľnosti zmluvných
podmienok avšak chýba konkretizácia týchto podmienok vo vzťahu k ich zneužitiu v neprospech
spotrebiteľa pričom pri posudzovaní neprijateľných zmluvných podmienok je vždy potrebné zobrať na

zreteľ požiadavku ustanovenia § 53 ods. 12 OZ, podľa ktorého neprijateľnosť zmluvných podmienok
sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe jej uzatvorenia ako aj na všetky ostatné podmienky
zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. K hodnoteniu zmlúv preto nemožno pristúpiť v čisto
všeobecnej rovine tak ako to navrhujú žalobcovia a nestačí len všeobecná konštatácia alebo tvrdenie

o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ale je nutné danú zmluvnú podmienku posúdiť vo vzťahu ku
konkrétnemu prípadu, posúdiť jej aplikáciu v danom prípade, či došlo k zneužitiu zmluvných podmienok
v neprospech spotrebiteľa, a to predovšetkým vo vzťahu k porušeniu povinností dlžníkov, ktoré im zo
zmluvného vzťahu vyplývali. V tejto súvislosti žalovaný 1/ poukazuje na skutočnosť, že aj v prípade,
ak by zmluva obsahovala neprijateľnú zmluvnú podmienku, s čím však žalovaný 1/ nesúhlasí, tak

neplatné by bolo v zmysle ust. § 41 OZ len predmetné ustanovenie zmluvy a v žiadnom prípade
nenastáva jej absolútna neplatnosť. Pri nadobudnutí nehnuteľnosti treťou osobou v rámci realizácie
záložného práva formou dobrovoľnej dražby nejde o nadobudnutie nehnuteľnosti od nevlastníka.
Podľa ustanovenia § 151m ods. 6 OZ pri výkone záložného práva koná záložný veriteľa v mene
záložcu, a teda právne úkony záložného veriteľa zaväzujú priamo záložcu. Žalovaný 1/ k námietkam

žalobcov uvádza, že samotné obydlie nie je podľa judikatúry súdov prekážkou výkonu záložného práva.
Záložné právo predstavuje právny prostriedok zabezpečenia pohľadávky a jej príslušenstva tým, že
záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu
záložného práva. Ide teda o zákonom dovolený a najmä predpokladaný zabezpečovací inštitút. Vdanom prípade sú predmetom záložného práva nehnuteľnosti. Žalobcovia si pri uzatváraní úverovej
ako aj záložnej zmluvy boli vedomí toho, že v prípade, ak nebudú plniť svoje povinnosti plynúce z
úverového vzťahu ako hlavného záväzkového vzťahu zabezpečeného záložným právom (t. j. najmä ak

nebudú uhrádzať pohľadávku v dohodnutých mesačných splátkach riadne a včas), môže veriteľ vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru (t. j. požadovať splatenie pohľadávky jednorazovo) a tiež sa domáhať
uspokojenia svojej pohľadávky výkonom záložného práva. Výkon záložného práva v zmysle ZoDD
nemôže byť v rozpore s Ústavou SR, a teda ani porušovať ústavné práva žalobcov, tak ako to v podanej
žalobe naznačujú, keďže výkon záložného práva podľa ZoDD bol Ústavným súdom SR ako Súdnym

dvorom Európskej únie (aj v spotrebiteľských vzťahoch) posúdený ako ústavný a v súlade s právom
Európskej únie. Rozhodnutia zahraničných súdov ako aj právne predpisy zahraničných štátov v otázke
ústavnosti dobrovoľnej dražby preto nemožno aplikovať na slovenské právne predpisy, resp. ako dôvod
posúdenia nezákonnosti slovenských právnych predpisov - ZoDD. Vo vzťahu k oceneniu predmetu
dražby znaleckým posudkom žalovaný 1/ poukazuje na skutočnosť, že znalec ohodnotil predmet dražby
bez toho, aby nehnuteľnosť osobne obhliadol, avšak výlučne z dôvodu, že nehnuteľnosť nebola na

tento účel žalobcami sprístupnená. Táto skutočnosť je riadne evidovaná aj v notárskej zápisnici o
priebehu dobrovoľnej dražby. S ohľadom na uvedené je žalovaní 1/ toho názoru, že žalobcovia, ktorí
porušením svojej právnej povinnosti, a to povinnosti sprístupniť predmet dražby k obhliadke podľa
ust. § 12 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších

predpisov (ďalej aj „ZoDD“), neumožnili vykonať obhliadku predmetu dražby pre jeho ocenenie, a teda
sa nemôžu z tohto dôvodu dovolávať porušenia práva pri oceňovaní predmetu dražby, pretože takýto
postup (v zmysle ust. § 12 ods. 3 ZoDD) sami zapríčinili. Bolo by to v rozpore s právnou zásadou nemo
turpitudinem suam allegans auditur - nikto sa nemôže dovolávať vlastnej nepoctivosti, resp. nikto sa
nemá dovolávať výhody z vlastného protiprávneho konania, ak by žalobcovia mohli namietať ocenenie

predmetu dražby po tom, čo si nesplnili svoju povinnosť ho sprístupniť za účelom ocenenia. Žalovaný
1/ ďalej uvádza, že vyhotovenie znaleckého posudku je pre vykonanie dobrovoľnej dražby len jednou z
jeho podmienok, pričom znalecký posudok spĺňa všetky podmienky ZoDD a bol vypracovaný znalcom v
súlade s osobitným predpisom. Skutočnosť, že výška hodnoty nehnuteľností nezodpovedá predstavám
žalobcov nemôže byť dôvodom neplatnosti dobrovoľnej dražby. Námietky žalobcov týkajúce sa určenia

hodnoty nehnuteľností a samotného znaleckého posudku pre toto konanie nie sú ani právne relevantné,
nakoľko dražobník ani záložný veriteľ nemá žiadne oprávnenie posudzovať výšku hodnoty nehnuteľností
v znaleckom posudku vypracovanom príslušným znalcom, ktorému navyše žalobcovia nesprístupnili
nehnuteľnosť za účelom jej ohodnotenia. Rovnako nedôvodné sú aj námietky žalobcov týkajúce sa
miesta konania dobrovoľnej dražby, keďže miesto konania dražby sa nachádza len cca 30 km od

predmetu dražby, pričom ide zároveň o najbližšie krajské mesto, čím bola zabezpečená najlepšia možná
účasť a záujem o vydraženie predmetu dražby. Vzdialenosť miesta konania dražby sa zároveň ani len
zďaleka nepribližuje vzdialenosti, ktorá je najvyššími súdnymi autoritami považovaná za neprimeranú,
t. j. nad 100 km. Pre úplnosť si žalovaný 1/ dovoľuje poukázať aj na zjavnú nedôvodnosť námietky
týkajúcu sa hrubého pomeru pohľadávky a hodnoty zálohu, keďže vydražená suma nepostačuje ani

na úhradu celej pohľadávky žalovaného 1/, a teda došlo len k čiastočnému uspokojeniu veriteľa.
Žalovanému 1/ ďalej nie je zrejmé, na základe akých skutočností žalobcovia namietajú nesplnenie
podmienok opakovanej dražby s ohľadom na skutočnosť, že k vydraženiu predmetu dražby došlo v
prvom kole dražby. Žaloba žalobcov je v celku chaotická, vzájomne si odporujúca, neurčitá a nevyplývajú
z nej skutočnosti vzťahujúce sa na prejednávaný prípad keďže je zrejmé, že obsah podanej žaloby bol

prevzatý z iných voľne dostupných podaní občianskych združení, v nadväznosti na čo však v podanej
žalobe absentuje individualizácia na prejednávaný prípad. Neplatnosti dražby sa preto nie je možné
domáhať, ak by došlo k akémukoľvek porušeniu ZoDD, ale je potrebné, aby toto porušenie bolo v
príčinnej súvislosti s poškodením práv žalobcov. Nepostačuje teda preukázanie akéhokoľvek porušenia
ZoDD, ale pre úspešné uplatnenie práva na strane žalobcov sa musí jednať o také porušenie, ktorým sú

žalobcovia zároveň dotknutí na svojich právach. Žalobcovia v podanej žalobe neuviedli ani nepreukázali
splnenie vyššie uvedených podmienok pre určenie neplatnosti dražby, a to porušenie ustanovení ZoDD,
ktoré malo za následok poškodenie práv žalobcov, a preto žalovaný 1/ považuje žalobu za nedôvodnú.

4. Dňa 23.01.2023 doručil žalovaný 3/ súdu vyjadrenie k žalobe, v ktorom uviedol, že poukazuje na

nezrozumiteľnosť petitov, nie je zrejmé, čoho sa žalobcovia domáhajú, namieta svoju pasívnu vecnú
legitimáciu. Podľa neho proces dobrovoľnej dražby netrpel žiadnymi vadami a prebehol v súlade
s právnymi predpismi. Ako vydražiteľ zaplatil celú sumu za nehnuteľnosť, stal sa jej vlastníkom a bola
vykonaná i zmena vlastníka v katastri nehnuteľností. Rodinný dom nie je dokončený, roky chátra,vyžaduje veľké investície, aby bol obývateľný. Žalobcovia ani iné osoby rodinný dom neobývali, teda
dražbou neprišli o svoje obydlie. To preukázal i doložením stavu elektromera v hodnote 0.

5. Dňa 02.02.2023 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného 2/ k žalobe prostredníctvom jeho
právneho zástupcu, v ktorom uviedol, že konanie o neplatnosť dražby je konaním osobitnej povahy,
pričom samotný ZoDD stanovuje lehotu na podanie takejto žaloby, ako aj podmienky, ktoré musia byť
súdom nevyhnutne zistené nato, aby bolo možné žalobe vyhovieť. Tieto podmienky na vyhovenie žalobe
upravuje ustanovenie § 21 ods. 2 ZoDD, v zmysle ktorého platí, že žalobca sa môže domáhať určenia

neplatnosti dobrovoľnej dražby na súde „v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo
boli porušené ustanovenia tohto zákona (ZoDD)“, pričom táto osoba (žalobca) musela byť porušením
ZoDD „dotknutá na svojich právach“. ustanovení ZoDD. Podľa platnej pozitívnej právnej úpravy (§ 21
ods. 2 ZoDD) sú však pre vynesenie meritórneho rozhodnutia v prejednávanej právnej veci relevantné
iba námietky týkajúce sa porušenia ustanovení ZoDD, nakoľko vyslovenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby je možné založiť výlučne na preukázaní konkrétneho porušenia ZoDD, ktoré muselo byť takej

intenzity, že malo vplyv na vydraženie predmetu Dražby a tým spôsobilo ujmu na právach žalobcov. Z
toho dôvodu zastáva názor, že nemožno prihliadať na tie z námietok žalobcov, ktoré z hľadiska predmetu
tohto sporového konania regulovaného osobitným právnym predpisom (§ 21 ods. 2 ZoDD) postrádajú
právny význam. Žaloba je značne chaotická, obsahuje množstvo citácií rôznych rozhodnutí bez zjavnej
logickej súvislosti. Žalovaný 2/ popiera všetky skutkové a právne tvrdenia žalobcov obsiahnuté v žalobe.

Žalobcovia v žalobe namietajú, že v rámci dražobného procesu neboli dodržané termíny dané ZoDD,
predovšetkým čo sa týka včasnosti a lehôt v zmysle § 12 ods. 4 a5, § 13, § 17 ods. 3 a5. V tejto
súvislosti namietajú, že im nebolo doručené oznámenie o dražbe a nebol im doručený ani znalecký
posudok č. XX/XXXX vypracovaný A. J. H.. Tieto námietky žalobcov sú účelové a nepravdivé. Žalovaný
2/ vytýčil konanie Dražby Oznámením o dražbe Zn. XXX/XXXX, ktoré zaslal žalobcom na adresu

ich trvalého pobytu: B. C. D. XXX, XXX XX B. C. D. zistenú v registri obyvateľov SR. Žalovaný 2/
predmetné oznámenie o dražbe zaslal žalobcom aj na adresu K. L. XX, XXX XX K., o ktorej adrese
mal vedomosť, že by sa tam mali žalobcovia zdržiavať. Rovnakým spôsobom postupoval žalovaný 2/ aj
pri doručovaní znaleckého posudku obom žalobcom. vyššie citovaných ustanovení ZoDD, žalovanému
2/ ako dražobníkovi vyplýva zo ZoDD povinnosť zaslať, nie však doručiť, žalobcom znalecký posudok

(§ 12 ods. 4 ZoDD) a oznámenie o dražbe (§ 17 ods. 5 ZoDD). Všetky uvedené písomnosti zaslal
žalovaný 2/ žalobcom v súlade s citovanými ustanoveniami na adresu ich trvalého pobytu: znalecký
posudok zaslal žalovaný 2/ žalobcovi 1/ na adresu jeho trvalého pobytu doporučenou zásielkou určenou
do vlastných rúk, ktorú si žalobca 1/ v odbernej lehote neprevzal a bola žalovanému 2/ vrátená dňa
09.09.2021; znalecký posudok zaslal žalovaný 2/ žalobcovi 1/ aj na adresu K. L. XX, XXX XX K.,

doporučenou zásielkou určenou do vlastných rúk, ktorú si žalobca 1/ v odbernej lehote neprevzal a bola
žalovanému 2/ vrátená dňa 06.09.2021; znalecký posudok zaslal žalovaný 2/ žalobcovi 2/ na adresu
jeho trvalého pobytu doporučenou zásielkou určenou do vlastných rúk, ktorú si žalobca 2/ v odbernej
lehote neprevzal a bola žalovanému 2/ vrátená dňa 09.09.2021; znalecký posudok zaslal žalovaný 2/
žalobcovi 1/ aj na adresu K. L. XX, XXX XX K., doporučenou zásielkou určenou do vlastných rúk, ktorú

si žalobca 1/ v odbernej lehote neprevzal a bola žalovanému 2/ vrátená dňa 06.09.2021; oznámenie o
dražbe zaslal žalovaný 2/ žalobcovi 1/ na adresu jeho trvalého pobytu doporučenou zásielkou určenou
do vlastných rúk, ktorú si žalobca 1/ v odbernej lehote neprevzal a bola žalovanému 2/ vrátená dňa
02.11.2021; oznámenie o dražbe zaslal žalovaný 2/ žalobcovi 1/ aj na adresu K. L. XX, XXX XX K.,
doporučenouzásielkouurčenoudovlastnýchrúk,ktorúsižalobca1/prevzaldňa25.10.2021;oznámenie

o dražbe zaslal žalovaný 2/ žalobcovi 2/ na adresu jeho trvalého pobytu doporučenou zásielkou určenou
do vlastných rúk, ktorú si žalobca 2/ v odbernej lehote neprevzal a bola žalovanému 2/ vrátená dňa
02.11.2021; oznámenie o dražbe zaslal žalovaný 2/ žalobcovi 2/ aj na adresu K. L. XX, XXX XX K.,
doporučenou zásielkou určenou do vlastných rúk, ktorú si žalobca 2/ prevzal dňa 25.10.2021. V tejto
súvislosti si dovoľuje poukázať na ustanovenie § 10 ods. 1 ZoDD, podľa ktorého „písomnosti sa doručujú

poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk, aak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným
preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane
použijú ustanovenia osobitného predpisu.“ Týmto osobitným predpisom je v zmysle poznámky pod
čiarou 11) ustanovenie §§ 45 až 50 Občianskeho súdneho poriadku (pozn. v súčasnosti §§ 109 až
116 CSP). V zmysle ustanovenia § 111 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť fyzickej osobe písomnosť

určenú do vlastných rúk na adresu evidovanú v registri obyvateľov SR, písomnosť sa považuje dňom
vrátenia nedoručenej zásielky za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Vzhľadom
na vyššie uvedené konštatujeme, že námietky žalobcov ohľadom nedoručenia znaleckého posudku a
ohľadom nedoručenia oznámenia o dražbe sa nezakladajú na pravde. Vo vzťahu k námietke žalobcov,že žalovaný 2/ porušil zákon o ochrane osobných údajov tým, že „vylepoval mená dlžníkov po plotoch
či na dvere a ďalších verejných miestach“, si dovoľujeme uviesť, že žiadna z listín, ktoré v súlade
so ZoDD žalovaný 2/ vyvesil na verejne prístupných miestach, neobsahovali žiadne osobné údaje

žalobcov. Žalobcovia toto svoje tvrdenie v žalobe nijakým spôsobom nepreukázali. Okrem toho, s
poukazom na ustanovenie § 21 ods. 2 ZoDD, neplatnosť dražby možno vysloviť iba pre porušenie
ustanovení ZoDD, a nie iných právnych predpisov. Žalobcovia v žalobe ďalej namietajú porušenie
zákona o ochrane spotrebiteľa, spochybňujú pohľadávku, pre ktorú sa vykonávalo záložné právo,
namietajú neprijateľné podmienky obsiahnuté v úverovej dokumentácii, hrubú nerovnováhu v právach

a povinnostiach. V tejto súvislosti tvrdia neplatnosť záložnej a úverovej zmluvy a zároveň namietajú
neplatnosť postúpenia pohľadávky na žalovaného 1/. Podľa informácií dostupných žalovanému 2/,
platnosť záložnej zmluvy už bola podrobená súdnej kontrole, a to v konaní vedenom tunajším súdom,
v ktorom sa žalobcovia voči žalovanému 1/ domáhali určenia, že na nehnuteľnostiach zapísaných na
LV č. XXXX pre k. ú. H. B. neviazne záložné právo zriadené na zabezpečenie pohľadávky žalobcov
voči žalovanému 1/. Žaloba bola rozsudkom spis. zn. 10Csp/19/2018-116 zo dňa 14.11.2019 v spojení

s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne spis. zn. 6CoCsp/12/2020zo dňa 29.06.2020
právoplatne zamietnutá. Súd v predmetnom konaní konštatoval, že záložná zmluva obsahovala všetky
podstatné náležitosti, t. j. identifikáciu strán, určitosť predmetu zálohu a zabezpečenej pohľadávky.
Ďalej súd ustálil, že predložená záložná zmluva je platná, a teda je platné aj záložné právo, ktoré
na jej základe vzniklo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre k. ú. H. B.. Z uvedeného

vyplýva, že tvrdenie žalobcov o neplatnosti záložnej zmluvy sa nezakladá na pravde. Vo vzťahu k
žalobcamitvrdenýmneprijateľnýmpodmienkamvúverovejzmluveaspochybňovaniuvýškypohľadávky,
pre ktorú sa vykonávalo záložné právo a k namietanému porušeniu ustanovenia § 7 ods. 2 ZoDD,
žalovaný 2/ uvádza nasledovné. Námietky žalobcov týkajúce sa neprijateľných obchodných podmienok
obsiahnutých v úverovej zmluve, nemôžu viesť k rozhodnutiu o určení neplatnosti Dražby, nakoľko

sa nejedná o porušenie ZoDD tak, ako to predpokladá ustanovenie § 21 ods. 2 ZoDD. Pre riadne
spochybnenie pohľadávky a jej výšky nemôže stačiť iba konštatovanie žalobcov ojej spochybnení a
je potrebné uviesť konkrétne skutočnosti a dôkazy, ktoré by takýto záver odôvodňovali. V opačnom
prípade žalobcovia neunesú bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno. Nemôže byť pravdivé ani
tvrdenie žalobcov, že nevedia, aká je výška pohľadávky, pre ktorú sa vykonávalo záložné právo, nakoľko

žalobcovia sú účastníkmi viacerých súdnych konaní vedených medzi žalobcami a žalovaným 1/, a to
konania vedeného tunajším súdom pod spis. zn. 5Csp/34/2020 o zaplatenie sumy 48.725,44 EUR
s príslušenstvom a konania vedenom taktiež tunajším súdom pod spis. zn. 6Csp/37/2020 o určenie
neplatnosti viacerých zmlúv. Žalovaný 2/ je toho názoru, že žalobcovia ako účastníci uvedených súdnych
konaní si musia byť plne vedomí aká bola výška istiny ich záväzku voči žalovanému 1/ v čase Dražby. Vo

vzťahu k zneniu § 7 ods. 2 ZoDD si dovoľujeme poznamenať, že podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle
platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka veci s dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Vlastník
veci môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci, pričom Občiansky zákonník vychádza
z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre
záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby za predpokladu, že pohľadávka

záložného veriteľa voči vlastníkovi predmetu dražby nie je riadne a včas splnená, pričom záložný veriteľ
v takom prípade vystupuje v mene záložcu. Vzhľadom na uvedené sa dobrovoľná dražba odvíja od
predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dáva súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku
určitým spôsobom regulovaným právom (OZ, ZoDD). Vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, sume
a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa § 7 ods. 2 ZoDD však nie

je dôvodom, pre ktorý sa dobrovoľná dražba vykonáva, ale iba jedným z jej predpokladov. Preto § 7
ods. 2 ZoDD nepredstavuje „exekučný titul“ pre výkon dražby, ale je iba jednou z podmienok dražby,
pričom predmetné ustanovenie ZoDD neoprávňuje záložného veriteľa realizovať dobrovoľnú dražbu,
ale iba mu ukladá povinnosť vyhlásiť určité skutočnosti. V súvislosti so spochybňovaním zabezpečenej
pohľadávky považuje za podstatné opätovne poukázať na znenie platnej právnej úpravy (§ 21 ods.

2 ZoDD), podľa ktorej vysloviť neplatnosť dobrovoľnej dražby možno iba v prípade takého porušenia
ZoDD, ktoré malo súčasne vplyv na vydraženie predmetu dražby a zapríčinilo tak ujmu na právach
žalobcu. Výška zabezpečenej pohľadávky nemohli mať vplyv na výťažok dosiahnutý dražbou, ktorý
je determinovaný inými faktormi predchádzajúcimi dražbe. Nesprávne ustálená výška zabezpečenej
pohľadávky vo vyhlásení podľa § 7 ods. 2 ZoDD má naopak dopad na rozvrh výťažku z dražby

oprávneným subjektom podľa § 32 ZoDD v spojení s § 151ma ods. 3 a ods. 5 OZ, čo je ale skutočnosť,
ktorá nasleduje až po realizácii dražby a vydražení predmetu dražby, a teda logicky nemôže mať
vplyv na vydraženie (prechod vlastníctva) predmetu dražby s čím je spätý zásah do práv bývalého
vlastníka predmetu dražby – žalobcu. Aj z toho dôvodu, že nie každá námietka proti dobrovoľnejdražbe je podľa dikcie § 21 ods. 2 ZoDD relevantná, ZoDD v ustanovení § 33 upravuje v spojitosti
skonaním dobrovoľných dražieb osobitnú zodpovednosť osôb, ktoré sú zúčastnené na dobrovoľnej
dražbe. Osobitná zodpovednosť podľa ZoDD má v zmysle zásady lex specialis derogat lex generali

prednosť pred ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu. Podľa ustanovenia §
33 ods. 2 ZoDD: „Navrhovateľ dražby zodpovedá sa správnosť vyhlásenia o tom, že predmet dražby
je možné dražiť(§ 7 ods. 2). Záložný veriteľ zodpovedá za pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre
ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. Zodpovednosti za škodu, ktorá vznikne porušením povinnosti
podľa tohto odseku, sa nemožno zbaviť.“ Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak sa žalobcovia domnievajú,

že im v súvislosti s vyhlásením podľa § 7 ods. 2 ZoDD a následným rozvrhom výťažku z Dražby podľa
§ 32 ZoDD v spojení s § 151ma ods. 3 a ods. 5 OZ vznikla ujma – škoda, mali by si ju uplatniť v konaní
o náhradu škody podľa § 33 ods. 2 ZoDD (žaloba o plnenie), nie v konaní o neplatnosť dražby podľa
§ 21 ods. 2 ZoDD (určovacia žaloba). V konaní o náhradu škody by boli žalobcovia úspešní iba vtom
prípade, ak by preukázali nepravdivosť vyhlásenia podľa § 7 ods. 2 ZoDD a súčasne by preukázali,
že im v dôsledku toho nebol vyplatený zostatok výťažku z dražby, na ktorý by mali inak nárok, čím im

vznikla škoda. Vzhľadom na vyššie uvedené, považujeme námietku žalobcov týkajúcu sa spochybnenia
pohľadávky, pre ktorú sa Dražba realizovala, a jej výšky za nedôvodnú a ničím nepodloženú. Máme zato,
že v tomto smere žalobcovia ani neuniesli dôkazné bremeno. Spor o neplatnosť dražby nie je sporom
s ochranou slabšej strany – spotrebiteľa. V danom konkrétnom prípade sa nejedná o vzťah spotrebiteľ
– dodávateľ, ale tu vystupujú aj iné subjekty, ktorým nie je možné priradiť dodávateľsko-odberateľský

vzťah. „Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ak odvolacej námietke žalobcov, že ako
slabšia strana sporu očakávali, že súd sám vykoná kontrolu doručených písomností, krajský súd dopĺňa,
že žaloba o určenie neplatnosti dražby nepredstavuje žiadny zo sporov s ochranou slabšej strany (§ 290
-§ 323 CSP). Žalobcovia v žalobe ďalej vznášajú námietky týkajúce sa údajnej neplatnosti postúpenia
pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalovaného 1/a poukazujú na údajné premlčanie pohľadávky, pre

ktorú sa realizovalo záložné právo. V žalobe absentujú akékoľvek relevantné tvrdenia a akékoľvek
dôkazy, ktoré by takéto tvrdenia žalobcov preukazovali. Domnievame sa, že pre meritórne rozhodnutie
nie je dostačujúce iba všeobecné tvrdenie žalobcov o neplatnosti toho ktorého právneho úkonu, avšak
je potrebné, aby žalobcovia úplne a pravdivo v žalobe popísali, v čom vidia namietanú neplatnosť a
aby svoje tvrdenia podopreli relevantnými dôkazmi. Máme za to, že v tomto smere žalobcovia neuniesli

bremeno tvrdenie ani dôkazné bremeno. Zároveň opakovane poukazujeme, že táto námietka nemôže
viesť k neplatnosti Dražby s poukazom na dikciu ustanovenia § 21 ods. 2 ZoDD. K tvrdeniu žalobcov,
že navrhovateľ Dražby sa mohol uspokojiť primeranejšou súdnou exekúciou, si žalovaný 2/ dovoľuje
dať do pozornosti súdu, že v piatej hlave prvej časti Občianskeho zákonníka obsahujúcej úpravu
spotrebiteľských zmlúv sa dokonca explicitne uvádza: „Ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo

spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom
zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov.“ (viď § 53
ods. 10 OZ). Z toho vyplýva, že práve časť Občianskeho zákonníka venujúca sa právam spotrebiteľov a
ochrane týchto práv výslovne preferuje predaj zálohu na dobrovoľnej dražbe, pretože podľa dôvodovej
správy k novele Občianskeho zákonníka (zákon č. 106/2014 Z. z.) tento spôsob výkonu záložného práva

zo spotrebiteľskej zmluvy patrí medzi zákonom dovolené spôsoby. Žalobcovia v žalobe ďalej namietajú,
že Dražba nemala prebehnúť z dôvodu, že je v konaní ich odvolanie proti uzneseniu tunajšieho súdu
zo dňa 29.7.2021, č. k. 4C/27/2021, ktoré nebolo do konania Dražby právoplatne ukončené. Zároveň
sú toho názoru, že Dražba nemala prebehnúť ani preto, že neboli právoplatne ukončené konania
týkajúce sa rovnakej pohľadávky vedené tunajším súdom pod č. k. 5Csp/34/2020 a č. k. 5C/44/2019

a zároveň prebiehalo konanie na určenie neplatnosti záložného práva pod č. k. 10Csp/19/2018. V
tejto súvislosti si žalovaný 2/ dovoľuje uviesť, že tieto prebiehajúce konania neboli v zmysle ZoDD
prekážkou realizácie Dražby a žalovanému 2/ ako dražobníkovi nebolo do okamihu Dražby doručené ani
preukázané žiadne neodkladné o patrenie ani iné rozhodnutie, ktoré by realizáciu Dražby zakazovalo.
Žalobcovia ďalej namietajú, že ich dražobník nepoučil o postupe dražby, nepoučil ich a nedal im

možnosť odvolať sa a vzniesť námietky proti znaleckému posudku č. XX/XXXX vypracovanému A.
J. H. a žiadať o vyhotovenie znaleckého posudku iným znalcom, nepoučil ich o možnosti žiadať o
preukázanie poistenia dražobníka, nepoučil ich o možnosti umožniť nazretie do písomností súvisiacich
s Dražbou, nepoučil ich o možnosti žiadať dražobníka o vyčíslenie pohľadávky. Žalovaný 2/ uvádza,
že ZoDD neukladá dražobníkovi povinnosť poučovať vlastníka predmetu dražby o jeho právach a

povinnostiach vyplývajúcich z ustanovení ZoDD. V súvislosti s námietkami žalobcov týkajúcimi sa
porušenia ich vlastníckeho práva, ich práva na obydlie, ďalej v súvislosti s námietkami týkajúcimi sa ich
nesúhlasu s realizáciou Dražby, rozporu inštitútu dražby s ich ústavnými právami, s dobrými mravmi a
únijným právom si dovoľuje uviesť, že námietky žalobcov týkajúce sa porušovania ich práva na obydliežalovaný 2/ považuje za špekulatívne a zavádzajúce, nakoľko má vedomosť, že žalobcovia v predmete
Dražby nikdy nebývali, na adrese predmetu Dražby mali iba evidovaný trvalý pobyt. Právo na obydlie
nie je neoddeliteľne späté s konkrétnym objektom na bývanie, ale je možné ho realizovať aj v iných

objektoch spôsobilých na bývanie. Opačné ako vyššie citované právne názory by mali za následok úplné
znefunkčnenie zmluvného záložného práva ako zabezpečovacieho inštitútu v prípade nehnuteľností
užívaných na bývanie, ktorých kúpa alebo rekonštrukcia bola financovaná prostredníctvom poskytnutia
úveru či hypotéky, čo je v súčasnosti prevažujúci spôsob financovania vlastného bývania. Z právneho
hľadiska by totiž postrádalo zmysel zriaďovať záložné právo na nehnuteľnosti tvoriacej obydlie záložcu,

keďže by v prípade nesplácania úveru či hypotéky dlžníkom nemohlo byť vykonané za účelom
uspokojenia pohľadávky veriteľa, a teda za účelom naplnenia svojej uhradzovacej funkcie, ktorá je spolu
so zabezpečovacou funkciou imanentnou súčasťou záložného práva ako zabezpečovacieho inštitútu
v zmysle právnej teórie a tomu zodpovedajúcej právnej úpravy v Občianskom zákonníku. Dobrovoľná
dražba sa odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dáva súhlas na budúce speňaženie
určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom (ZoDD). Z uvedeného teda logicky

vyplýva, že v posudzovanom prípade napadnutej Dražby, navrhovateľom dražby bol žalovaný 1/ ako
záložný veriteľ, ktorý v zmysle zákonného splnomocnenia zakotveného v § 151m ods. 6 Občianskeho
zákonníka, konal v mene žalobcov ako záložcov a pôvodných vlastníkov predmetu Dražby. Žalobcovia
v žalobe tvrdia, že medzi vymáhanou pohľadávkou a hodnotou predmetu Dražby určenou znalecký
posudkom je hrubý nepomer. Žalovaný 2/ s týmto názorom žalobcov nesúhlasí, nakoľko iba istina

pohľadávky, pre ktorú sa realizovala Dražba predstavovala ku dňu 31.05.2021 sumu vo výške 45.725,44
EUR. V porovnaní s hodnotou predmetu Dražby stanovenou znaleckým posudkom vo výške 59.900,-
EUR, nie je možné hovoriť o hrubom nepomere. V súvislosti s námietkami týkajúcimi sa podhodnotenia
predmetu Dražby uvádzame, že v prípade, ak je pre určenie všeobecnej ceny predmetu dražby
vypracovaný znalecký posudok znalcom zapísaným v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR,

splnil si dražobník všetky svoje povinnosti v súvislosti s ohodnotením predmetu dražby. Nie je úlohou
ani právom dražobníka preverovať údaje alebo závery znaleckého posudku. Dražobník na rozdiel od
znalca nie je osobou odborne spôsobilou a zákonom aprobovanou na to, aby sám vykonal odhad
ceny nehnuteľností alebo aby prehodnocoval správnosť odhadu znalca. Žalobcovia ďalej v žalobe
namietajú, že žalovaný 2/ porušil pri organizovaní Dražby § 11 ods. 1 ZoDD tým, že miesto konania

Dražby sa nachádzalo v M.. V prípade Dražby bolo ako miesto dražby zvolené krajské mesto M..
Vzdialenosť medzi mestom M. a obcou B. C. D. je 32,8km s vynikajúcou dopravnou dostupnosťou,
pričom prekonať túto vzdialenosť akoukoľvek dopravou nie je žiaden problém. Miesto konania Dražby
spĺňalo všetky zákonom stanovené požiadavky a nachádzalo sa v regionálnej dostupnosti predmetu
Dražby. Žalobcovia ďalej v žalobe uvádzajú, že po predchádzajúcom upustení od dražby nie je možné

vykonať opakovanú dražbu, ale je potrebné opätovne splniť všetky formálne a procesné požiadavky
podľa ZoDD. Ako vyplýva z Notárskej zápisnice, v danom prípade sa jednalo o prvé kolo Dražby.
Argumentácia uvádzaná žalobcami v žalobe je absurdná a nelogická. Žalobný návrh je v celom rozsahu
nedôvodný.Žalovaný2/postupovalvcelomdražobnomprocesesmaximálnouodbornoustarostlivosťou
a v súlade so ZoDD. Žalobcovia nepreukázali porušenie žiadneho ustanovenia ZoDD, nepreukázali

neplatnosť záložnej zmluvy, nepreukázali vznik ujmy na svojich právach, ktorý im mal v procese Dražby
vzniknúťaanikauzálnynexusmedziporušenímzákonaaujmou.Žalobcovianeunieslidôkaznébremeno
vymedzené ustanovením § 21 ods. 2 ZoDD. Žalovaný 2/ navrhol žalobu zamietnuť a uplatnil si nárok
na náhradu trov konania.

6. Na pojednávaní súdu dňa 04.10.2023 žalobcovia okrem iného vzniesli námietku premlčania výkonu
záložného práva. Navrhli, aby sú rozhodol v zmysle petitu, ktorý je formulovaný v podaní zo dňa
03.02.2022, čím došlo k zmene žalobného petitu, pričom o pôvodnej žalobe nežiadajú rozhodnúť.
Predmetom sporu je určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a neplatnosť záložnej zmluvy, ktoré mienili
žalobcovia od počiatku sporu.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, listinnými dôkazmi predloženými v konaní,
vyjadreniami účastníkov a ďalším obsahom súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav veci:

8. Dňa 24.11.2021 sa konalo 1. kolo dobrovoľnej dražby, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti evidované

na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú H. B., obec B. C. D., okres F. I. F. E., a to parcely registra „C“ parc. č. 1/1,
výmera477m2,zastavanáplochaanádvorie,parc.č.1/2,výmera134m2,zastavanáplochaanádvorie,
stavba súp. č. XXX, na parcele č. 1/2, rodinný dom s príslušenstvom, ktoré boli vo vlastníctve žalobcov,
a ktoré vydražil žalovaný 3/ za cenu 62.000,- EUR. Odhad ceny nehnuteľnosti bol vykonaný na základeznaleckého posudku A. J. H., znalca v odbore Staviteľstvom, odvetvie Odhad ceny nehnuteľností,
ev. č. XXXXXX, dňa 27.07.2021 v sume 59.900,- EUR. Dražobníkom bol žalovaný 2/. Dobrovoľná
dražba bola realizovaná výkonom záložného práva z titulu uzatvorenia Zmluvy o zriadení záložného

práva na nehnuteľný majetok medzi žalobcami ako záložcami a právnym predchodcom žalovaného
1/, Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004,
ako záložným veriteľom. Predmetom tejto zmluvy bolo zriadenie záložného práva na zabezpečenie
zaplatenia pohľadávky a jej príslušenstva (istiny úveru spolu s úrokmi, úrokmi z omeškania, poplatkami
podľa platného sadzobníka poplatkov a tiež nákladmi a poplatkami súvisiacimi s realizáciou záložného

práva a s vymáhaním pohľadávky) vzniknutej z úveru poskytnutého na základe Zmluva o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere medzi žalobcami ako dlžníkmi a uvedeným právnym predchodcom
žalovaného 1/ ako veriteľom zo dňa 12.08.2011, na základe ktorej právny predchodca žalovaného
1/ poskytol žalobcom úver vo výške 53.500,- Eur, ktorý sa žalovaní zaviazali splácať v splátkach
vo výške 343,74 Eur mesačne. Žalobcovia predmetný úver riadne nesplácali. Z toho dôvodu právny
predchodca žalovaného písomne vyzval žalobcov na zaplatenie dlhu, podľa dôkazov založených do

spisu výzvou zo dňa 27.09.2017 spolu s doručenkami, a následne došlo k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru, nakoľko žalobcovia svoj dlh neuhradili. Dňa 03.11.2017 žalobcovia prevzali oznámenie
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 23.10.2017. Veriteľ (právny predchodca žalovaného 1/)
pristúpil k uplatneniu záložného práva z dôvodu nezaplatenia pohľadávky žalobcami a dňa 05.12.2017
žalobcovia prevzali oznámenie z začatí výkonu záložného práva.

9. Súd konštatuje, že za nesporné skutkové tvrdenia považuje: vykonanie dražby, omeškanie s platením
úveru. Za sporné skutkové tvrdenia považuje: vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, ohodnotenie
nehnuteľnosti, premlčanie záložného práva, namietanie neprijateľnosti zmluvných podmienok, obydlie
vydraženej nehnuteľnosti, neplatnosť záložnej zmluvy.

10. Súd v konaní vykonal nasledovné dôkazy: písomné podania strán a ich výpovede na pojednávaní
súdu, listiny pripojené k písomným podaniam Oznámenie o dražbe zn. XXX/XXXX zo dňa 12.10.2021,
Notárska zápisnica sp. zn. F. XXX/XXX, F. XXXXX/XXXX, F. XXXXX/XXXX zo dňa 24.11.2021, Zmluva
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 08.08.2011, Zmluva o zriadení záložného práva

na nehnuteľný majetok zo dňa 12.08.2011, Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa
27.09.2017 s doručenkami, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 24.10.2017
s doručenkami, Oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 13.05.2021, výpis z listu vlastníctva
č.XXXXprek.ú.H.B.,Zmluvaopostúpenípohľadávokč.XX/XXXXsprílohouidentifikujúcoupredmetnú
pohľadávku, Oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 06.10.2020 s doručenkami, príloha

podania žalovaného 3/ zo dňa 20.01.2023 – stav merných zariadení rodinného domu, Znalecký posudok
č. XX/XXXX znalca A. J. H. zo dňa 27.07.2021, návrh na vykonanie dražby zo dňa 18.06.2021
s podacím hárkom doručovania žalobcom, Protokol o vykonaní ohodnotenia nehnuteľnosti zo dňa
23.07.2021spodanímhárkomdoručovaniažalobcom,montážnylistTrenčianskychvodárníakanalizácií
a.s., spisový materiál veci vedenej na Okresnom súde Trenčín (predtým Nové Mesto nad Váhom)

sp. zn. 10Csp/19/2018. Súd nemohol prihliadnuť na dôkazy pripojené právnym zástupcom žalobcov
k písomnému podaniu „Záverečné vyjadrenia“ zo dňa 19.02.2024 doručené súdu dňa 20.02.2024 a to
z dôvodu sudcovskej koncentrácie konania. Na pojednávaní konanom dňa 04.10.2023 súd vyhlásil
uznesenie, ktorým umožnil stranám sporu, aby prípadné návrhy na doplnenie dokazovania zaslali súdu
v lehote 30 dní. Následne sa konalo pojednávanie dňa 29.11.2024, kde sa záverom strany vyjadrili

(strana 10), že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania, súd z toho dôvodu stranám uviedol, že
si môžu pripraviť záverečné reči, ktoré budú prednášať na ďalšom termíne pojednávania. Záverom
súd preto nevyhlásil uznesenie, ktorým by uložil stranám sporu, aby prípadné návrhy na doplnenie
dokazovania zaslali súdu v lehote 30 dní. Súd preto na dôkazy pripojené k písomnému podaniu
„Záverečné vyjadrenia“ neprihliadol.

11. Podľa § 141 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak zmena žaloby nastala pred jej
doručením žalovanému, koná súd o zmenenej žalobe bez rozhodovania o pripustení zmeny žaloby
okrem prípadu, keď súd rozhoduje podľa § 143 ods. 2.

12. Súd v súlade s ustanovením § 141 CSP v konaní pokračoval a konal so zmeneným petitom
(žalobným návrhom) žalobcov, ktorý doručili súdu v podaní zo dňa 04.02.2022, pričom uvedené podanie
doručili súdu predtým, ako bola podaná žaloba doručovaná protistrane.13. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.

14. Podľa § 526 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ
postupníkpostúpeniepohľadávkydlžníkovinepreukáže,zbavísadlžníkzáväzkuplnenímpostupcovi.Ak
postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania

zmluvy o postúpení.

15. Súd konštatuje, že aktívna vecná legitimácia v spore prislúcha žalobcom, nakoľko sa žalobou
domáhajú určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby realizovanej výkonom záložného práva na
nehnuteľnosti patriace v tom čase do ich vlastníctva. Pasívna vecná legitimácia žalovaného 1/ je daná,
nakoľko ide o právneho nástupcu veriteľa pohľadávky, na základe ktorej došlo k výkonu záložného práva

a realizácii dobrovoľnej dražby, pričom žalovaný 1/ v konaní preukázal, že došlo k platnému postúpeniu
uvedenej pohľadávky voči žalobcom, ktorú na žalovaného 1/ postúpila Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so
sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č.
XX/XXXX zo dňa 01.10.2020 spolu s prílohou identifikujúcou uvedenú pohľadávku voči žalobcom, a toto
postúpenieprávnypredchodcažalovaného1/písomneoznámilžalobcom,očomsvedčialistinnédôkazy

založené v spise opatrené doručenkami. Pasívna vecná legitimácia žalovaného 2/ je daná, nakoľko bol
akospoločnosťdražobníkomvpredmetnejdobrovoľnejdražbe.Pasívnavecnálegitimáciažalovaného3/
je daná, nakoľko bol vydražiteľom predmetných nehnuteľností žalobcov v uvedenej dobrovoľnej dražbe.

16. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu

právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

17. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia

pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

18. Podľa § 151b cit. zák. záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou. V zmluve o zriadení záložného
práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. V zmluve o zriadení
záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva

o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Záloh môže byť v zmluve o
zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby
kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť.

19. Podľa § 151c cit. zák. záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je

určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná. Záložným právom možno zabezpečiť
aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky.

20. Podľa § 151d ods. 4 cit. zák. záložné právo možno zriadiť aj na vec, právo, inú majetkovú hodnotu,
byt alebo nebytový priestor, ktorý záložca nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak vec, právo, iná

majetková hodnota, byt a nebytový priestor vzniknú v budúcnosti alebo ktorých vznik závisí od splnenia
podmienky.

21. Podľa § 100 ods. 3 tretia veta cit. zák. záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená
pohľadávka.

22. Podľa § 1 ods. 3 písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov spotrebiteľským úverom nie sú úver zabezpečený záložným právom k
nehnuteľnosti.

23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, ktorých výška je určená v súlade
s § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2009 vo výške základnej úrokovej sadzby
ECB zvýšenej o 8 percentuálnych bodov a od 1.2.2013 zvýšenej o 5 percentuálnych bodov.24. Určovacia žaloba má spravidla preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť ochranu práva
predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu, alebo práva. Je potrebné konštatovať,

že absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí priamo zo zákona, a to od začiatku bez ohľadu na
to, či došlo k vydaniu súdneho rozhodnutia, že právny úkon je neplatný. Otázka absolútnej neplatnosti
právneho úkonu môže byť riešená ako predbežná, alebo ako vec sama na základe žaloby o určenie
neplatnosti. Zákon pre procesnú prístupnosť určovacej žaloby predpokladá existenciu stavu neistoty
žalobcu a preukázanie, že uvedenú neistotu možno odstrániť navrhovaným výrokom rozsudku. Pokiaľ

právna otázka - platnosť právneho úkonu, o ktorej má byť rozhodnuté určovacím výrokom má povahu
predbežnej otázky vo vzťahu k existencii práva alebo právneho vzťahu, nie je, podľa ustálenej súdnej
praxe, daný naliehavý právny záujem na určení tejto predbežnej otázky, pokiaľ možno žalovať priamo
na určenie existencie práva alebo právneho vzťahu.

25. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

26. Žalobcovia okrem iného žalobou žiadali, aby súd určil neplatnosť predmetnej záložnej zmluvy. Súd
konštatuje, že o tejto skutočnosti rozhodol Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, a to rozsudkom č. k.
10Csp/19/2018 – 116 zo dňa 14.11.2019, ktorý bol potvrdený ako vecne správny rozsudkom Krajského
súdu v Trenčíne č. k. 6CoCsp/12/2020 – 165 zo dňa 29.06.2020, a to tak, že žalobu identických žalobcov

zamietol. Tí sa v uvedenom konaní domáhali určenia, že na predmetných nehnuteľnostiach neviazne
záložné právo a určenia neplatnosti právneho úkonu – záložnej zmluvy. Uvedené zakladá prekážku skôr
rozhodnutej veci (res judicata), preto súd v súlade s ustanovením 230 CSP nemôže v tejto veci opätovne
konať, prejednávať ju a rozhodovať o nej. V predmetnom konaní súd podrobil obsah záložnej zmluvy
kontrole a konštatoval, že táto spĺňa zákonné náležitosti a nakoľko nebola splatená istina pohľadávky,

nemohlo zaniknúť záložné právo s poukazom na znenie záložnej zmluvy. Odvolací súd v tejto súvislosti
konštatoval, že predaj zálohu na dobrovoľnej dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách za splnenia zákonných podmienok je zákonným oprávnením veriteľa, dokonca favorizovaným
pred inými spôsobmi výkonu záložného práva. Žalobcovia si s právnym predchodcom žalovaného 1/
v čl. IV bod 1 zmluvy o zriadení záložného práva dojednali možnosť výkonu záložného práva predajom

zálohu na dobrovoľnej dražbe. Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu
nadobudol právoplatnosť dňa 14.09.2020.

27. V tejto súvislosti neobstojí tvrdenie žalobcov o neprijateľnosti zmluvných podmienok, nakoľko
v záložná zmluva bola podrobená súdnej kontrole v právoplatne skončenom konaní vedenom na

Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 10Csp/19/2018, pričom prvoinštančný súd v spojení
s rozhodnutím odvolacieho súdu nekonštatovali žiaden rozpor so zákonom a právnymi predpismi.

28. Súd pre ozrejmenie spornej skutočnosti konštatuje, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti vyššie
uvedeného úveru došlo platne a v súlade s právnymi predpismi. Medzi stranami nebolo sporné,

že žalobcovia boli v omeškaní so splatením svojho dlhu voči právnemu predchodcovi žalovaného
1/. Žalovaný 1/ v konaní preukázal, že jeho právny predchodca písomne žalobcov písomne vyzval
na zaplatenie dlhu listom zo dňa 27.09.2017, a túto žalobcom doručil, čo preukázal pripojenými
doručenkami. Žalobcovia svoj dlh voči právnemu predchodcovi žalovaného 1/ nezaplatili, preto došlo
k mimoriadnemu (predčasnému) zosplatneniu celého zvyšku pohľadávky, o čom právny predchodca

žalovaného1/informovalžalobcovlistomzodňa27.09.2017,pričomkvyhláseniumimoriadnejsplatnosti
došlo dňa 10.10.2017.

29. Podľa § 21 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, neplatnosť dražby nie je možné
vysloviť z dôvodu oneskoreného začatia dražby, ak bolo príčinou oneskoreného začatia dražby konanie

inej dražby tým istým dražobníkom na tom istom mieste a ak neumožnil vlastník predmetu dražby, ako aj
osoba, ktorá má k predmetu dražby iné ako vlastnícke právo, vykonať riadnu obhliadku predmetu dražby.

30. K namietanému ohodnoteniu nehnuteľnosti – rodinného domu súd konštatuje, že z vykonaného
dokazovania má súd za preukázané, že žalobcovia neumožnili vykonanie obhliadky draženej

nehnuteľnosti, čo žalovaní preukázali listinným dôkazom - protokolom o vykonaní ohodnotenia
nehnuteľnosti zo dňa 23.07.2021 založeným do spisu, z ktorého táto skutočnosť explicitne vyplýva,
a žalobcovia túto skutočnosť uviedli v tvrdení o svojej miestnej absencií. Preto s poukazom na citované
ustanovenie § 21 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách ak neumožnil vlastník predmetu dražby –žalobcovia vykonať riadnu obhliadku predmetu dražby. Súd sa taktiež pridržiaval záväzných záverov
prijatých Najvyšším súdom Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 3 Cdo 233/2010 zo dňa 03.10.2013
a súlade s uvedeným rozhodnutím konštatuje, že určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá

za následok neplatnosť dražby, ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe (žalobcovia), neumožní
vykonanie ohodnotenia predmetu dražby. Vtedy je v súlade s ustanovením § 12 ods. 3 zákona
o dobrovoľných dražbách možné ohodnotenie nehnuteľnosti vykonať z dostupných údajov, ktoré má
dražobník k dispozícii v tom čase.

31. Podľa §100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie §105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

32. Súd ďalej pristúpil k skúmaniu námietky premlčania výkonu záložného práva vznesenú žalobcami.
Záložné právo, tak ako každé majetkové právo okrem vlastníckeho práva, podlieha premlčaniu a premlčí

sa v trojročnej premlčacej dobe. Z citovaného ustanovenia §100 ods. 2 Občianskeho zákonníka
explicitne vyplýva, že sa nepremlčuje len vlastnícke právo. Záložné právo je síce vecné právo, nie je
to však vlastnícke právo. V dikcii citovaného ustanovenia sa uvádza, že záložné právo sa nepremlčí
skôr, ako dôjde k premlčaniu zabezpečenej pohľadávky. Žalobcovia sa už v konaní vedenom Okresným
súdom Trenčín (predtým Nové Mesto nad Váhom) pod sp. zn. 10Csp/19/2018 domáhali určenia

neplatnosti záložného práva (resp. právneho úkonu – záložnej zmluvy), a to podaním žaloby na súd dňa
19.04.2018 a právoplatným skončením konania dňa 14.09.2020 (v neprospech žalobcov). S ohľadom
na vyššie citované ustanovenie Občianskeho zákonníka premlčacia lehota spočívala do právoplatného
rozhodnutia súdu. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky došlo dňa 23.10.2017, toto bolo
riadne doručené žalobcom (v konaní preukázané doručenkami) dňa 03.11.2017. K oznámeniu o začatí

výkonu dobrovoľnej dražby došlo dňom 13.05.2021, doručené žalobcom 14.06.2021. Premlčacia doba
preto s ohľadom na jej spočívanie v konaní 10Csp/19/2018 neuplynula a právo sa preto nepremlčalo.
Z toho dôvodu súd posúdil vznesenú námietku premlčania výkonu záložného práva ako nedôvodnú.

33. Súd sa ďalej zaoberal otázkou a namietanou skutočnosťou, že predmetná nehnuteľnosť – rodinný

dom, mala byť obydlím žalobcov a teda mala požívať ústavou garantované právo na nedotknuteľnosť.
Žalobcovia v snahe úspešne sa domáhať uplatnenia svojho práva poukázali na rozhodnutie ESD vo veci
C-598/21 zo dňa 09.11.2023, avšak v úspešnej aplikácii je nevyhnutné, aby nehnuteľnosť bola zároveň
obydlím žalobcov. Žalobcovia túto skutočnosť nepreukázali vzhľadom k protirečivým tvrdeniam v rámci
ich výsluchu na pojednávaní 29.11.2023 (spolu s výsluchom žalovaného 3/). Zo spisového materiálu

má súd za preukázané, že v nehnuteľnosti nie je zriadený odber plynu, elektriny. Z nehnuteľnosti
sa žalobcovia vysťahovali v roku 2016, pričom sa starali o otca žalobcu 1/, ktorý v januári 2017
zomrel. Obec B. C. D. listom potvrdila, že nemajú vedomosť o tom, že by žalobcovia v nehnuteľnosti
od roku 2017 bývali. Stav vodomeru osadeného dňa 24.01.2018 bol 0 m3, pričom z montážneho
listu Trenčianskych vodární a kanalizácií a.s. vyplýva, že stav ku dňu 29.11.2023 bol vo výške 1

m3, čo spoločne preukazuje, že nehnuteľnosť nemožno považovať za obydlie žalobcov. Rovnako
explicitne vyplýva z protokolu o vykonaní ohodnotenia nehnuteľnosti zo dňa 23.07.2021, že predmetná
nehnuteľnosť – rodinný dom, bol neobývaný. Uvedené skutočnosti vylučujú i aplikáciu rozhodnutia ESD
v časti platného predčasného zosplatnenia celého zostatku úveru z dôvodu proporcionality výšky splátky
za úver k výške zosplatneného zostatku úveru a dĺžke trvania zmluvy ako i pristúpeniu k vymáhaniu

dlžných súm predajom rodinného obydlia spotrebiteľov (žalobcov), nakoľko nehnuteľnosť za obydlie
žalobcov vo svetle vykonaných dôkazov nemožno považovať.

34. Súd záverom k žalobcami namietaným skutočnostiam dodáva, že žalobcovia sa môžu domáhať
v rámci konania na súde porušenia ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách v zmysle procesu

viažuceho sa k výkonu dobrovoľnej dražby, pričom otázka neplatnosti záložného práva bola už
rozhodnutá v právoplatne skončenom konaní na tunajšom súde (v čase konania a rozhodovania
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom). Súd nezistil porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných
dražbách, pričom z tvrdení žalobcov nie je zrejmé, k akým porušeniam malo dôjsť, keďže namietajú
konanie dražby ako také, resp. že k takému konaniu nemalo dôjsť, že neboli splnené termíny dané

zákona o dobrovoľných dražbách, že dražobná spoločnosť porušila zákon na ochranu osobných údajov
(táto skutočnosť nebola do žalobného návrhu premietnutá, spočívala by v rušení ochrany osobnosti
a tomu prislúcha podanie žaloby o ochranu osobnosti), zákon o ochrane spotrebiteľa. Námietky žalobcov
nesmerujú proti konkrétnemu porušeniu ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách. Žalovaný 2/ akodražobná spoločnosť doručoval oznámenie o dobrovoľnej dražbe na známe adresy oboch žalobcov
v B. C. D. N. K. (opakovane), pričom týmto spôsobom im doručoval i znalecký posudok č. XX/XXXX
vypracovaný A. J. H.. Žalovaný 2/ si teda splnil zákonnú povinnosť a zaslal žalobcom požadované

listiny (oznámenie o dražbe a znalecký posudok) v lehote 30 dní pred konaním dražby, a to na adresu
ich trvalého pobytu známej z evidencie obyvateľov Slovenskej republiky založenej do spisu spolu
s podacími hárkami preukazujúcimi konanie žalovaného 2/ spojeného so zaslaním listín žalobcom.
Rovnako žalobcovia nepreukázali, že by malo dôjsť k porušeniu zákona o ochrane osobných údajov,
nakoľko súdu nie je známe v akom rozsahu, na akom mieste a či k takémuto porušeniu malo dôjsť.

Súdu nie je známe, k akému porušeniu ochrany spotrebiteľov malo dôjsť, nakoľko záložná zmluva
bola podrobená súdnej kontrole v právoplatne skončenej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn.
10Csp/19/2018, pričom súd takého nedostatky či porušenia nezistil. Vzhľadom k vyššie uvedeným
protirečivým tvrdeniam žalobcov (konkrétne žalobcu 1/) sa výpoveď a tvrdenia javia ako nedôveryhodné,
pričom žalobcovia žalovaný nárok nepreukázali.

35. V nadväznosti na uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol.

36. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa odseku 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípade vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo.

37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

38.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, v spojitosti s § 262 ods. 1 tak, že úspešným
žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

40. Súd žalovanému 3/ nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu trovy konania nevznikli,
resp. si nárok na ich náhradu neuplatnil.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie,protiktorému rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).