Rozsudok · Ostatné · Judgement

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 36Cb/27/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119201839
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Bieliková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3119201839.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Alenou Bielikovou v spore žalobcu ZSE Energia, a.s. so sídlom

Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO 36 677 281 proti žalovanému LUDOPRINT, a.s. so sídlom 913 25
Bobot č. 338, IČO 36 306 673, zast. Advokátska kancelária JUDr. Zuzana Čížová, s.r.o., J. Jesenského
69, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO 36 789 925, o zaplatenie 10 758,56 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 10 758,56 € s 5% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 2 711,29 € od 06.04.2017 do zaplatenia, zo sumy 3 742,39 € od 07.03.2017 do zaplatenia, zo
sumy 4 287,56 € od 03.05.2017 do zaplatenia a zo sumy 17,32 € od 01.06.2017 do zaplatenia, do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a náhrada 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Žalobca sa v žalobe proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 10 758,56 € s 5% ročným úrokom
z omeškania zo sumy 2 711,29 € od 06.04.2017 do zaplatenia, zo sumy 3 742,39 € od 07.03.2017
do zaplatenia, zo sumy 4 287,56 € od 03.05.2017 do zaplatenia a zo sumy 17,32 € od 01.06.2017
do zaplatenia a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že žalovaný je obchodnou spoločnosťou,
vykonávajúcou podnikateľskú činnosť aj v oblasti výroby a dodávky elektriny zariadeniami na výrobu
elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 1MWh vrátane. Žalovanému je zákonom č. 309/2009
Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby v znení neskorších

predpisov (Zákon o podpore OZE), a to najmä jeho § 3, priznávané právo na podporu výroby elektriny
zobnoviteľnýchzdrojovenergievyrobenejvzariadenínavýrobuelektrinyoznačenéhoakoKogeneračná
jednotka s celkovým inštalovaným výkonom 42kW s umiestnením na adrese A. X, XXX XX B. (zariadenie
na výrobu elektriny). Podľa § 3 ods. 1 písm. b) Zákona o podpore OZE, jednou z foriem podpory
výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie je právo výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov
energie na odber elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie
výrobcu elektriny pripojené za cenu elektriny na straty a podľa § 3 ods. 1 písm. d) Zákona o podpore

OZE aj právo na bezodplatné prevzatie zodpovednosti za odchýlku za odovzdávacie miesto výrobcu
elektriny, cez ktoré je zariadenie na výrobu elektriny takéhoto výrobcu elektriny pripojené k distribučnej
sústave prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy (viď § 2 písm. b) devätnásty bod zákona č.
251/2012 Z.z.). Výrobca elektriny si môže uplatniť svoje právo na podporu podľa predchádzajúceho
odseku uzatvorením zmluvy o dodávke elektriny (spolu s dojednaním prenesenia zodpovednosti na
odchýlku, ak si výrobca elektriny aj toto právo uplatňuje) s príslušným prevádzkovateľom regionálnej
distribučnej sústavy, do ktorej je jeho zariadenie na výrobu elektriny pripojené alebo s osobou, ktorú tým

prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy v súlade s § 4 ods. 1 písm. b) Zákona o podpore OZE
poverí. Prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie na výrobu elektriny
žalovaného pripojené, je spoločnosť Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, 816
47 Bratislava, IČO 36 361 518, (prevádzkovateľ distribučnej sústavy), ktorý v súlade s § 4 ods. 1písm. b) Zákona o podpore OZE poveril poskytovaním podpory výrobcom elektriny z obnoviteľných
zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou podľa § 3 ods. 1 písm. b) a d) Zákona
o podpore OZE žalobcu. Za účelom poskytovania podpory žalovanému ako výrobcovi elektriny s právom

na podporu, strany sporu uzatvorili dňa 03.06.2014 Zmluvu o dodávke elektriny č. 47/14. Predmetom
zmluvy je záväzok žalovaného (ako dodávateľa elektriny) dodávať žalobcovi (ako odberateľovi elektriny)
elektrinu vyrobenú v zariadení na výrobu elektriny do odovzdávacieho miesta, cez ktoré je zariadenie
na výrobu elektriny pripojené k distribučnej sústave prevádzkovateľa distribučnej sústavy (odovzdávacie
miesto), ktorému bol prevádzkovateľom distribučnej sústavy po uzatvorení zmluvy pridelený EIC

kód: XXXXXXXXXXXXXXXX; záväzok žalobcu dodanú elektrinu od žalovaného odobrať a zaplatiť
žalovanému cenu za dodanú elektrinu vo výške ceny elektriny na straty; záväzok žalobcu prevziať za
žalovaného zodpovednosť za odchýlku za odovzdávacie miesto voči zúčtovateľovi odchýlok (ktorým je
spoločnosť OKTE, a.s. so sídlom Mlynské nivy 59/A, 821 09 Bratislava, IČO 45 687 862); a záväzok
žalovaného uhrádzať žalobcovi platby za systémové služby a prevádzkovanie systému podľa platného
cenového rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorým bola určená alebo schválená

tarifa za prevádzkovanie systému a tarifa za systémové služby, a to v súlade s vyhláškou ÚRSO č.
24/2013 Z.z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre
fungovanie vnútorného trhu s plynom. Právnym základom povinnosti žalovaného uhrádzať žalobcovi
platby za systémové služby a platby za prevádzkovanie systému podľa písm. d) predchádzajúceho
odseku, je § 11 ods. 7 vyhlášky č. 24/2013 Z.z., podľa ktorého každý účastník trhu s elektrinou, ktorý

si pre svoje odberné alebo odovzdávacie miesto zvolil režim prenesenej zodpovednosti za odchýlku,
uhradí platbu za systémové služby a platbu za prevádzkovanie systému účastníkovi trhu s elektrinou,
ktorý za jeho odberné alebo odovzdávacie miesto prevzal zodpovednosť za odchýlku, a to v rozsahu
koncovej spotreby elektriny na danom odbernom alebo odovzdávacom mieste. Keďže je zrejmé, že
žalovaný je podľa § 15 ods. 2 písm. a) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších

predpisov považovaný za účastníka trhu s elektrinou; žalovaný si ako účastník trhu s elektrinou zvolil
režim prenesenej zodpovednosti za odchýlku za odovzdávacie miesto, a to dojednaním prevzatia
zodpovednosti za odchýlku za odovzdávacie miesto žalobcom v čl. II bod 1.3 zmluvy; je žalovaný
povinný uhrádzať platby za systémové služby a prevádzkovanie systému OKTE, a.s. v rozsahu koncovej
spotreby žalovaného na odovzdávacom mieste, a to v súlade s § 11 ods. 7 vyhlášky č. 24/2013 Z.z.

prostredníctvom žalobcu, ktorý ich je ďalej povinný uhrádzať OKTE, a.s.. S poukazom na definíciu
platieb za systémové služby a prevádzkovanie systému (resp. ich taríf) uvedených v § 1 písm. h) a i)
vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 221/2013 Z.z. ktorou sa ustanovuje cenová regulácia
v elektroenergetike, je možné tieto zjednodušene definovať nasledovne:
a) platba (tarifa) za prevádzkovanie systému je cenou , ktorá sa pripočítava ku každej jednotke elektriny

v rozsahu koncovej spotreby elektriny účastníka trhu s elektrinou, ktorou sa zohľadňujú náklady na
výrobu elektriny z domáceho uhlia, na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou
kombinovanou výrobou a na činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou (t.j. OKTE, a.s.); a
b) platba (tarifa) za systémové služby je cenou, ktorá sa pripočíta ku každej jednotke elektriny v rozsahu
koncovej spotreby elektriny účastníka trhu s elektrinou a ktorou sa zohľadňujú náklady prevádzkovateľa

prenosovej sústavy na nákup podporných služieb a iné povolené náklady prevádzkovateľa prenosovej
sústavy na zabezpečenie systémových služieb.
Ide teda o poplatky, ktoré je účastník trhu s elektrinou (v tomto prípade aj žalovaný) povinný odvádzať
OKTE, a.s. sám alebo prostredníctvom subjektu, na ktorého preniesol zodpovednosť za odchýlku
(v tomto prípade žalobcu), a to v rozsahu koncovej spotreby takéhoto účastníka trhu s elektrinou.

Koncovú spotrebu účastníka trhu s elektrinou podľa § 11 ods. 10 vyhlášky č. 24/2013 tvorí: koncová
spotreba elektriny odberateľov elektriny pripojených do sústavy; koncová spotreba elektriny odberateľov
elektriny pripojených priamym vedením; ostatná vlastná spotreba elektriny výrobcu elektriny; vlastná
spotreba elektriny pri výrobe elektriny, ktorá bola odobratá zo sústavy; ostatná vlastná spotreba elektriny
prevádzkovateľa sústavy. Podľa § 11 ods. 13 vyhlášky č. 24/2013 Z.z. je každý výrobca elektriny

povinný odovzdať údaje potrebné na fakturáciu platby za poskytovanie systémových služieb a platby
za prevádzkovanie systému organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou (t.j. OKTE, a.s.), a to vždy za
príslušný mesiac do piateho pracovného dňa nasledujúceho mesiaca. Na základe takto poskytnutých
údajov OKTE, a.s. vystaví buď priamo výrobcovi elektriny alebo subjektu, ktorý za neho prevzal
zodpovednosť za odchýlku (a to v závislosti od zvoleného režimu zodpovednosti za odchýlku) faktúru

na úhradu platby za poskytovanie systémových služieb a platby za prevádzkovanie systému vo výške
určenej podľa platného cenového rozhodnutia ÚRSO, ktorým bola určená alebo schválená tarifa za
prevádzkovanie systému a tarifa za systémové služby. Keďže ako už bolo uvedené, tak z dôvodu, že
žalovaný si zvolil režim prenesenej zodpovednosti za odchýlku, platby za poskytovanie systémovýchslužieb a platby za prevádzkovanie systému boli zo strany OKTE, a.s. na základe žalovaným OKTE,
a.s. poskytnutých údajov vystavené žalobcovi, ktoré žalobca OKTE, a.s. uhradil, a ktorých úhradu si
žalobca následne uplatňoval u žalovaného. Za týmto účelom žalobca vystavil žalovanému faktúry na

platby za systémové služby a prevádzkovanie systému, a to č. 1701475 splatná 05.04.2017 za 2/2017
v sume 3 292,36 € (neuhradené 2 711,29 €), č. 1701753 splatná 06.03.2017 za 1/2017 v sume3 742,39
€, č. 1702224 splatná 02.05.2017 za 3/2017 v sume 4 287,56 € a č. 1702626 splatná 31.05.2017 za
4/2017 v sume 17,32 €. Žalobca vystavil žalovanému všetky faktúry na množstvá koncovej spotreby
žalovanému, ktoré mu oznámilo a fakturovalo OKTE, a.s.. Všetky uvedené faktúry zostali žalovaným

neuhradené, čím sa žalovaný dopustil porušenia ako svojho v zmluve uvedeného záväzku (viď. čl. II
bod 1.2 zmluvy) uhrádzať žalobcovi platby za systémové služby a prevádzkovanie systému, tak aj svojej
povinnosti mu vyplývajúcej zo všeobecne záväzných právnych predpisov (vyhláška č. 24/2013 Z.z.).
Neuhradením uvedených faktúr vznikol žalovanému voči žalobcovi dlh v celkovej výške 10 758,56 €,
okrem úhrady ktorého si žalobca voči žalovanému uplatňuje aj úhradu úrokov z omeškania vo výške
podľa predpisov občianskeho práva.

1.2. K žalobe žalobca pripojil listiny: výpis žalovaného z obch. registra, potvrdenie ÚRSO o splnení
oznamovacej povinnosti zo dňa 14.01.2014, potvrdenie ÚRSO o pôvode elektriny vyrobenej vysoko
účinnou kombinovanou výrobou zo dňa 09.02.2018, Zmluva o dodávke elektriny č. 47/14 zo dňa
03.06.2014, faktúry č. 1701475 zo dňa 16.03.2017, č. 1701753 zo dňa 14.02.2017, č. 1702224 zo dňa

12.04.2017, č. 1702626 zo dňa 11.05.2017, prehľad fakturovanej koncovej spotreby.

2. Okresný súd Trenčín vydal v spore platobný rozkaz sp. zn. 36Cb/27/2019 zo dňa 23.04.2019, proti
ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením. Uznesením Okresného súdu Trenčín
č.k. 36Cb/27/2019-89 zo dňa 07.05.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25.05.2019, bol označený

platobný rozkaz zrušený podľa § 267 ods. 3 CSP z dôvodu podaného odporu.

3.1. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. V odpore proti platobnému rozkazu namietal neposkytnutie
plnenia fakturovaného žalobcom žalovanému. Podľa žalovaného, zo strany žalobcu nedošlo k
poskytnutiu žiadneho plnenia, za ktoré by mohol požadovať uhradenie žalovaného nároku vo výške

10 758,56 € s príslušenstvom, čo potvrdil aj žalobca v liste zo dňa 31.03.2016. Žalovaný uviedol,
že predpokladom oprávnenosti požadovať zaplatenie určitej sumy je predovšetkým poskytnutie
protiplnenia, v danom prípade plnenia v podobe systémových služieb a služby prevádzky systému. Trval
na tom, že elektrickú energiu, ktorú nedodá žalobcovi, spotrebúva na vlastné účely, t.j. chod strojov a
zariadení využívaných na podnikateľské účely. Elektrická energia vyrobená a spotrebovaná žalovaným

neprechádza distribučnou sústavou a nie je dodávaná do distribučnej sústavy. Táto elektrická energia
teda nemá ako spôsobovať výdavky prevádzkovateľovi distribučnej sústavy. Žalovaný odoberá elektrinu
s napätím 22.000V pričom je zrejmé, že ním vyrobená elektrická energia, nakoľko má napätie 400V,
by za účelom toho aby mohla prechádzať sústavou prevádzkovateľa prenosovej sústavy musela byť
najskôr transformovaná na napätie 22.000V, k čomu však nedochádza a táto je spotrebovaná priamo

žalovaným. Žalovaným vyrobená a spotrebovaná elektrina s napätím 400V neprechádza žiadnym
so zariadení, ktoré je v správe prevádzkovateľa prenosovej sústavy, to znamená, že žalobca, resp.
prevádzkovateľ prenosovej sústavy nemôže ani poskytovať žalovanému v súvislosti s vyrobenou a
spotrebovanou elektrinou žiadne systémové služby a prevádzku systému. Žalobca sám uviedol, že
právnym základom údajnej povinnosti žalovaného uhrádzať platby za systémové služby a platby za

prevádzkovanie systému má byť § 11 ods. 7 vyhl. č. 24/2013 Z.z.. Podľa § 11 ods. 7 vyhl. č. 24/2013 Z.z.,
účastník trhu s elektrinou, ktorý si pre svoje odberné alebo odovzdávacie miesto zvolil režim prenesenej
zodpovednosti za odchýlku, uhradí platbu za systémové služby a platbu za prevádzkovanie systému
účastníkovi trhu s elektrinou, ktorý za jeho odberné alebo odovzdávacie miesto prevzal zodpovednosť
za odchýlku, a to v rozsahu koncovej spotreby elektriny na danom odbernom alebo odovzdávacom

mieste.Medzistranamisporuprebiehalaohľadomoprávnenostifakturáciesystémovýchslužiebaplatieb
za prevádzkovanie systému komunikácia. Žalovaný v liste zo dňa 31.03.2016 žalobcovi uviedol, že
žalovanémuneposkytujevsúvislostisvyrobenouaspotrebovanouelektrinoužiadnesystémovéslužbya
prevádzku systému a žiadal k faktúram č. 1601458, č. 1600757, č. 1601198 (uvedené faktúry sa netýkajú
žalovaného nároku, ale týkajú sa rovnakého právneho základu, ktorý je premetom sporu vedeného pred

tunajším súdom pod sp. zn. 37Cb/15/2017) vystaviť dobropis. Žalobca reagoval na list žalovaného zo
dňa 31.03.2016 listom zo dňa 13.04.2016, v ktorom uviedol, že so žiadosťou žalovaného o vystavenie
dobropisov nesúhlasí. Žalovaný vo vyjadrení k reklamácii/odpovedi zo dňa 02.05.2016 požiadal žalobcu
opreukázaniereálnehoposkytnutiafakturovanýchslužieb,vrozsahu,vakomsivočižalovanémuuplatnilv zasielaných faktúrach. V liste žalobcu zo dňa 12.05.2016 označenom ako vyjadrenie k reklamácii,
žalobca potvrdil neposkytovanie fakturovaných služieb, keď uvádza, že „tarifa za prevádzkovanie
systému a tarifa za systémové služby nie sú službami, ktoré by Vám mali byť skutočne poskytnuté.“

Žalobca teda potvrdil, že k poskytnutiu systémových služieb a prevádzkovaniu systému žalovanému
vôbec nedochádza. Žalovanému teda nie je poskytované žiadne protiplnenie a platby za systémové
služby a prevádzkovanie systému by mal uhrádzať len na základe zdanlivej povinnosti, vyplývajúcej z
§ 11 ods. 7 vyhl. č. 24/2013 Z.z.. V liste žalobcu zo dňa 13.10.2016 označenom ako pokus o zmier
žalobca žalovaného vyzval na uhradenie ním označených faktúr. V reakcii na list žalobcu označený ako

pokus o zmier zo dňa 13.10.2016, žalovaný žalobcovi oznámil, že výzvu na úhradu faktúr za služby,
ktoré nikdy neboli poskytnuté, považuje za pokus o neoprávnené obohatenie. Žalovaný bol toho názoru,
že napriek článku II bodu 1 ods. 1.2 Zmluvy o dodávke elektriny č. 47/14 zo dňa 03.06.2014, základným
predpokladom účtovania nároku je tieto systémové služby a prevádzkovanie systému poskytnúť, k čomu
však zo strany žalobcu nikdy nedošlo. Uvedené navyše potvrdzuje aj sám žalobca vo svojom liste
zo dňa 12.05.2016. Žalobca žalovanému fakturoval systémové služby a prevádzku systému, a to v

rozsahu koncovej spotreby elektriny na danom odbernom alebo odovzdávacom mieste, a to napriek
tomu, že v rozsahu ostatnej vlastnej spotreby elektriny výrobcu elektriny (ktorá sa započítava do
koncovej spotreby elektriny), žalovanému nie sú poskytované žiadne služby súvisiace s prevádzkou
systému alebo systémové služby. Pokiaľ ide o faktúry č. 1401753 a č. 1701475, ktorých zaplatenia sa
žalobca domáhal, listom zo dňa 23.03.2017 tieto žalovaný vrátil žalobcovi s tým, že žiadal o vystavenie

dobropisov k týmto faktúram. Žalobca na túto požiadavku reagoval listom zo dňa 12.04.2017, pričom
faktúry č. 1401753 a č. 1701475 považoval za oprávnené. Čo sa týka ostatných faktúr, tieto sú buď
predmetom sporu pred tunajším súdom sp. zn. 37Cb/15/2017, alebo boli predmetom jednostranného
započítania zo strany žalobcu, ktoré ako neoprávnené žalovaný vrátil žalobcovi.
Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu tiež namietal rozpor vyhl. č. 24/2013 Z.z. s Ústavou

Slovenskej republiky. Podľa § 11 ods. 7 vyhl. č. 24/2013 Z.z., účastník trhu s elektrinou, ktorý si pre
svoje odberné alebo odovzdávacie miesto zvolil režim prenesenej zodpovednosti za odchýlku, uhradí
platbu za systémové služby a platbu za prevádzkovanie systému účastníkovi trhu s elektrinou, ktorý za
jeho odberné alebo odovzdávacie miesto prevzal zodpovednosť za odchýlku, a to v rozsahu koncovej
spotreby elektriny na danom odbernom alebo odovzdávacom mieste. Podľa § 11 ods. 8 vyhl. č. 24/2013

Z.z., účastník trhu s elektrinou, ktorý prevzal zodpovednosť za odchýlku za odberné alebo odovzdávacie
miesto iného účastníka trhu a nie je subjektom zúčtovania, uhradí platbu za systémové služby a platbu
za prevádzkovanie systému účastníkovi trhu s elektrinou, ktorý za neho prebral zodpovednosť za
odchýlku, a to v rozsahu koncovej spotreby na danom odbernom alebo odovzdávacom mieste. Podľa
§ 11 ods. 9 vyhl. č. 24/2013 Z.z., subjekt zúčtovania uhradí platbu za systémové služby a platbu za

prevádzkovanie systému organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou v rozsahu koncovej spotreby
všetkýchodbernýchaodovzdávacíchmiest,ktorésúvjehobilančnejskupine.Organizátorkrátkodobého
trhu s elektrinou poskytuje subjektom zúčtovania podklady potrebné na fakturáciu platby za systémové
služby a platby za prevádzkovanie systému z koncovej spotreby elektriny jednotlivo za účastníkov
trhu, ktorí sú v bilančnej skupine subjektu zúčtovania. Znenie § 11 ods. 7, 8 a 9 vyhl. č. 24/2013 Z.z.

považoval žalovaný za v rozpore s článkom 1 ods. 1, článkom 2 ods. 2, článkom 13 ods. 1 písm. a),
článkom 20 ods. 1 a ods. 4, článkom 35 ods. 1, článkom 46 ods. 2, článkom 59 ods. 2 a článkom
123 Ústavy SR, článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, ktorý bol uverejnený v Zbierke zákonov pod č. 209/1992 Zb., § 3 ods. 2, § 9 ods. 1 písm.
b) bod 1, § 11 ods. 1, § 12 ods. 1 a § 40 ods. 1 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových

odvetviach v znení neskorších predpisov v spojení s § 2 ods. 1 zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách
v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na skutočnosť, že zo strany prevádzkovateľa distribučnej
siete nedochádza pri vlastnej spotrebe elektrickej energie samotným výrobcom energie k poskytovaniu
žiadnej služby, bol žalovaný toho názoru, že právna úprava podľa ktorej sa ostatná vlastná spotreba
elektriny výrobcu elektriny započítava do koncovej spotreby na odbernom alebo odovzdávacom mieste

je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, nakoľko neprimerane obmedzuje vlastnícke právo k
vyrobenej elektrickej energii, a to tým, že toto je zaťažené platbou za údajne poskytnuté systémové
služby a za prevádzkovanie systému, pričom reálne k dodaniu týchto služieb nedochádza. Nakoľko
elektrická energia ako komodita nemôže byť odložená na použitie v inom čase, táto musí byť okamžite
spotrebovaná. Súčasná právna úprava obsiahnutá v § 11 ods. 10 vyhl. č. 24/2013 Z.z. prakticky zaťažuje

platbou za systémové služby a za prevádzkovanie systému všetku vyrobenú elektrickú energiu, (s
výnimkou spotreby elektriny na účely prečerpania v prečerpávacích vodných elektrárňach a na účely
vlastnej spotreby elektriny pri výrobe elektriny, ak táto elektrina nie je odobratá zo sústavy do ktorej
je zariadenie na výrobu elektriny pripojené), a to bez ohľadu na to či bola nejaká systémová služba aslužba za prevádzkovanie systému vôbec výrobcovi a zároveň užívateľovi elektriny dodaná. Žalovaný
dodal, že povinnosť hradiť platby za prevádzkovanie systému s voľbou režimu zodpovednosti za
odchýlku nemá žiadnu vecnú ani právnu opodstatnenosť. Inštitút zodpovednosti za odchýlku žiadnym

spôsobom nesúvisí so systémom úhrady „vynútených" nákladov zahrnutých v tarife za prevádzkovanie
systému a použil sa výhradne len za účelom zabezpečenia peňažného toku smerom k organizátorovi
krátkodobého trhu s elektrinou, ktorý ako zúčtovateľ odchýlok vstupuje do priameho právneho vzťahu
s každým subjektom zúčtovania a sprostredkovane aj s ostatnými účastníkmi trhu s elektrinou, ktorí
na subjekt zúčtovania preniesli svoju vlastnú zodpovednosť za odchýlku. Do konca roka 2013 bol

účinný mechanizmus, podľa ktorého sa výber platby za prevádzkovanie systému realizoval smerom
k prevádzkovateľovi prenosovej sústavy a prevádzkovateľom distribučných sústav, do ktorých boli
príslušní účastníci trhu s elektrinou pripojení (viď § 10 vyhl. č. 24/2013 Z.z. v znení do 31.12.2013).
Prechod tejto zodpovednosti na organizátora krátkodobého trhu s elektrinou súvisí výhradne len s jeho
poverením vykonávať tzv. centrálnu fakturáciu od 1.1.2014 (§ 37 ods. 4 písm. c) bod 2 zák. č. 251/2012
Z.z., ktorý nadobudol účinnosť práve dňa 1.1.2014). Ako vyplýva z ustanovení § 11 ods. 7, 8 a 9 vyhl.

č. 24/2013 Z.z., platba za prevádzkovanie systému sa platí v rozsahu koncovej spotreby elektriny na
príslušnom odbernom mieste a odovzdávacom mieste (§ 11 ods. 10 vyhl. č. 24/2013 Z.z.). Do koncovej
spotreby na odbernom alebo odovzdávacom mieste za započíta koncová spotreba elektriny odberateľov
elektriny pripojených do sústavy, koncová spotreba elektriny odberateľov elektriny pripojených priamym
vedením, ostatná vlastná spotreba elektriny výrobcu elektriny a vlastná spotreba elektriny pri výrobe

elektriny, ktorá bola odobratá zo sústavy. Z § 11 ods. 10 písm. c) a d) vyhl. č. 24/2013 Z.z. vyplýva, že
platbou za prevádzkovanie systému sú zaťažení nielen koncoví odberatelia elektriny, ale aj výrobcovia
elektriny vo vzťahu k elektrine, ktorú sami vyrobia a spotrebujú. Ostatnou vlastnou spotrebou elektriny
výrobcu elektriny sa podľa § 2 písm. a) bodu 21 vyhl. č. 24/2013 Z.z. rozumie spotreba elektriny výrobcu
elektriny okrem vlastnej spotreby elektriny pri výrobe elektriny a spotreby elektriny na prečerpávanie

v prečerpávacích vodných elektrárňach, pričom vlastnou spotrebou elektriny pri výrobe elektriny je
podľa § 2 písm. a) bodu 36 vyhl. č. 24/2013 Z.z. spotreba elektriny v stavebnej časti zariadenia
na výrobu elektriny, technologickej časti zariadenia na výrobu elektriny a v pomocných prevádzkach
výrobcu elektriny na účely výroby elektriny v mieste umiestnenia zariadenia na výrobu elektriny. Výrobca
elektriny teda platí platbu za prevádzkovanie systému za všetku elektrinu, ktorú sám vyrobí a spotrebuje

okrem elektriny, ktorú spotrebuje na účely prevádzky samotného zariadenia na výrobu elektriny. Tarifa
za prevádzkovanie systému, zahŕňajúca vybrané „vynútené" náklady príslušných účastníkov trhu s
elektrinou však nemá povahu ceny za dodávku tovaru alebo ceny za poskytovanie služby v sieťových
odvetviach, keďže za ňu nie sú poskytované žiadne vecné plnenia v podobe tovarov alebo služieb
v sieťových odvetviach. Tarifa za prevádzkovanie systému má čisto kompenzačný charakter. Podľa

§ 2 ods. 1 zák. č. 18/1996 Z.z. je za cenu potrebné považovať peňažné protiplnenie za dodávku
určitého tovaru alebo služby. Z uvedeného je zrejmé, že nevyhnutným predpokladom cenovej regulácie
v sieťových odvetviach je existencia určitého záväzkového vzťahu medzi dodávateľom a odberateľom,
na základe ktorého dochádza k vzájomnému protiplneniu oboch zmluvných strán. Úrad pre reguláciu
sieťových odvetví môže teda regulovať len cenu za určité vecné plnenie v sieťových odvetviach.

Samotná tarifa za prevádzkovanie systému nemôže byť z titulu svojej výhradne kompenzačnej povahy
považovaná za peňažné protiplnenie za poskytovanie konkrétneho tovaru alebo služby v sieťových
odvetviach. Osoby, ktoré ju uhrádzajú, nedostávajú za svoju platbu žiadne vecné plnenie, a teda ju platia
len na základe zdanlivej povinnosti vyplývajúcej z právneho predpisu. Tarifa za prevádzkovanie systému
tak nemá povahu ceny v sieťových odvetviach, a preto by nemala byť ani výsledkom regulačnej činnosti

Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Žiadnu rolu tu nehrá ani jej označenie ako „tarifa", ktorou by mala
byť pevná cena viažuca sa na technickú jednotku podľa § 2 písm. h) zák. č. 250/2012 Z.z., a to z dôvodu,
že toto označenie nezodpovedá realite. Žalovaný bol toho názoru, že právna úprava obsiahnutá v § 11
ods. 7, 8 a 9 vyhl. č. 24/2013 Z.z. neprimerane zasahuje do vlastníckeho práva k vyrobenej a zároveň
spotrebovanej elektrine výrobcom elektriny, tým, že túto bez ďalšieho zaťažuje platbou za služby, ktoré

reálne nie sú poskytované. Žalovaný z dôvodu presvedčenia o rozpore § 11 ods. 7, 8 a 9 vyhl. č. 24/2013
Z.z. s nadradenými právnymi predpismi a neposlednom rade s Ústavou SR adresoval dňa 25.04.2016
poslancom Národnej rady Slovenskej republiky podnet na podanie návrhu na konanie o súlade právnych
predpisov s Ústavou Slovenskej republiky Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Aj na základe podnetu
žalovaného, skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podala dňa 08.11.2016 na Ústavný

súd Slovenskej republiky návrh podľa článku 125 ods. 1 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Pred
Ústavným súdom SR je pod číslom konania Rvp 14241/2016, sp.zn. PL. ÚS 19/2017 vedené konanie o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady slovenskej republiky podľa článku 125 ods. 1 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky na začatie konania o súlade ustanovení § 11 ods. 7, 8 a 9 vyhlášky Úradu prereguláciu sieťových odvetví č. 24/2013 Z.z. ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného
trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom v znení neskorších predpisov s
článkom 1 ods. 1, článkom 2 ods. 2, článkom 13 ods. 1 písm. a), článkom 20 ods. 1 a ods. 4, článkom 35

ods. 1, článkom 46 ods. 2, článkom 59 ods. 2 a článkom 123 Ústavy, článkom 1 Dodatkového protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý bol uverejnený v Zbierke zákonov pod
č. 209/1992 Zb, § 3 ods. 2, § 9 ods. 1 písm. b) bod 1, § 11 ods. 1, § 12 ods. 1 a § 40 ods. 1 zákona č.
250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov v spojení s § 2 ods. 1
zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov; a ustanovení § 12 ods. 8, 9,10 a §11

vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 260/2016 Z. z. ktorou sa ustanovuje cenová regulácia
v elektroenergetike a niektoré podmienky vykonávania regulovaných činností v elektroenergetike s
článkom 1 ods. 1, článkom 2 ods. 2, článkom 13 ods. 1 písm. a), článkom 20 ods. 1 a ods. 4, článkom 35
ods. 1, článkom 46 ods. 2, článkom 59 ods. 2 a článkom 123 Ústavy, článkom 1 Dodatkového protokolu,
§ 3 ods. 2, § 9 ods. 1 písm. b) bod 1, § 11 ods. 1, § 12 ods. 1 a § 40 ods. 1 Zákona o regulácii v spojení s §
2 ods. 1 Zákona o cenách. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. PL. ÚS 19/2017-47

zo dňa 12.12.2017, Ústavný súd rozhodol, že návrh skupiny 35 poslancov Národnej rady Slovenskej
republiky o súlade ustanovení § 11 ods. 7, 8 a 9 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č.
24/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre
fungovanie vnútorného trhu s plynom v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods.
1 písm. a), čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 35 ods. 1, čl. 46 ods. 2, čl. 59 ods. 2 a čl. 123 Ústavy Slovenskej republiky,

čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a § 3 ods. 2, §
9 ods. 1 písm. b) bodu 1, § 11 ods. 1, § 12 ods. 1 a § 40 ods. 1 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii
v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov v spojení s § 2 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov prijíma na ďalšie konanie. Z
uvedeného vyplýva, že samotný právny základ nároku ktorý si žalobca uplatnil žalobou doručenou súdu

dňa 06.03.2019, t.j. § 11 ods. 7 vyhl. č. 24/2013 Z.z., je aktuálne predmetom rozhodovania Ústavného
súdu Slovenskej republiky o jeho súlade s právnymi predpismi vyššej právnej sily. Podľa konštantnej
judikatúry (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. PL. ÚS 7/96), vláda ani ministerstvá a iné
orgány štátnej správy nemôžu vydať všeobecne záväzný právny predpis upravujúci spoločenské vzťahy,
ktoré národná rada neupravila zákonom. Všeobecne záväzným právnym predpisom orgánu výkonnej

moci nemožno upraviť spoločenský vzťah vo väčšom rozsahu, než ustanovuje zákon, ani spôsobom
odporujúcim zákonu. Žalovaný je toho názoru, že povinnosť platiť platbu (tarifu) za prevádzkovanie
systému ako osobitný poplatok nevyplýva zo zák. č. 251/2012 Z.z., ani z iného zákonného predpisu.
Právne predpisy ani nezmocňujú Úrad pre reguláciu sieťových odvetví k tomu, aby takýto osobitný
poplatok zaviedol. Platba (tarifa) za prevádzkovanie systému preto nie je stanovená zákonom a ani

na základe zákona. Zákon č. 251/2012 Z.z. pritom ani neupravuje, ktorý účastník trhu s elektrinou
má uhrádzať platby za prevádzkovanie systému a systémové služby a komu má tieto platiť. Podľa
konštantnej judikatúry (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. PL. ÚS 17/2014-132), pokiaľ
potom časť ustanovení § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii ukladá výrobcom elektriny povinnosť
uhradiť platbu za prístup do regionálnej distribučnej sústavy aj v prípade, ak nemajú s prevádzkovateľom

regionálnej distribučnej sústavy uzavretú zmluvu o prístupe do regionálnej distribučnej sústavy, takáto
povinnosť ide nad rámec povinností zakotvených pre výrobcov elektriny v zákone o energetike čo do
plateniapoplatkov(cien)zaprístupdodistribučnýchsústav,akoajnadrámeczákonnéhosplnomocnenia
pre Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v zmysle zákona o regulácii upraviť platby výrobcov elektriny
za prístup do distribučných sústav. S poukazom na konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej

republiky bol žalovaný toho názoru, že povinnosť uhrádzať platby za prevádzkovanie systému a za
systémovéslužbyvrozsahuelektrickejenergie,ktoránevstúpiladoprenosovejsústavyprevádzkovateľa
distribučnej siete, a táto bola samotným výrobcom elektrickej energie spotrebovaná, ide nad rámec
povinností zakotvených pre výrobcov elektriny v zákone o energetike.

3.2. K odporu proti platobnému rozkazu žalovaný pripojil listiny: Žiadosť o vystavenie dobropisov
k faktúre č. 1601458, faktúre č. 1600757 a faktúre č. 1601198 zo dňa 31.03.2016, Vyjadrenie k reklamácii
zo dňa 13.04.2016, Vyjadrenie k reklamácii / odpoveď zo dňa 02.05.2016, Vyjadrenie k reklamácii zo
dňa 12.05.2016, Vyjadrenie k pokusu o zmier zo dňa 27.10.2016, Vrátenie a vystavenie dobropisov
k opravnej faktúre č. 1701461, faktúre č. 1701753 a faktúre č. 1701475 zo dňa 23.03.2017 (vrátane

doručenky), Vyjadrenie k reklamácii zo dňa 12.04.2017, Podnet na podanie návrhu na konanie o súlade
právnych predpisov s Ústavou Slovenskej republiky Ústavnému súdu Slovenskej republiky zo dňa
25.04.2016, Návrh podľa čl. 125 ods. 1 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky na začatie konania o súlade
právnych predpisov zo dňa 04.11.2016, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 19/2017-47 zodňa 12.11.2017, uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. 37Cb/15/2017-74 zo dňa 04.08.2017, Pokus
o zmier zo dňa 13.10.2016.

4.1. Rozsudkom sp. zn. 36Cb/27/2019 zo dňa 20.05.2022 Okresný súd Trenčín žalobu zamietol.
Zároveň priznal žalovanému proti žalobcovi náhradu 100% trov konania a zamietol návrh žalovaného
na prerušenie konania. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.
Uznesením č.k. 42Cob/13/2023-246 zo dňa 30.04.2024 Krajský súd v Banskej Bystrici uvedený
rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4.2. V odôvodnení uvedeného uznesenia odvolací súd dospel k záveru, že dôvody uvedené žalobcom
v odvolaní sú vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia okresného súdu relevantné.
Žalobca primárne namietol, že súdom uvedené skutkové zistenia považuje za nesprávne z dôvodu
ich rozporu s vykonanými dôkazmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na
oblasť energetiky. Z pomerne stručného odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu uvedeného v ods. 8

napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd zamietol uplatnený nárok žalobcu z dôvodu, že nemal
za preukázané, že by žalobca od žalovaného ako výrobcu elektriny odobral elektrickú energiu, že nemal
za preukázané, že by výrobný zdroj žalovaného bol fyzicky pripojený do sústavy alebo siete a že by
žalovaný vôbec mal reálnu možnosť dodávať žalobcovi elektrinu a využívať systémové služby a systém,
ktorý prevádzkoval žalobca.

Odvolací súd po preskúmaní obsahu súdneho spisu dospel k záveru, že uvedené skutkové závery
nevyplývajú nielen z vykonaného dokazovania, ale osobitne sú v rozpore so skutočnosťou, že sám
žalovaný nenamietal, že by nebol pripojený do sústavy alebo siete, naopak tvrdil, že sám elektrickú
energiu vyrába, namietal však, že táto má napätie 400 W a nie 22000 W, takže na to, aby prešla
distribučnou sústavou a bola dodávaná do distribučnej sústavy, musela by byť transformovaná na

napätie 22000 W. Už zo zvoleného spôsobu obrany je zrejmé, že námietku toho, že by žalovaný nebol
fyzicky pripojený do sústavy, vzniesol okresný súd v mene žalovaného v rozpore so zvolenou procesnou
obranou.
Tvrdenie, že žalobca od žalovaného ako výrobcu elektriny elektrickú energiu odobral, ostalo medzi
stranami sporné, avšak ako upozornil žalobca vo vzťahu k rozhodnutiu o tom, či žalovanému vznikla

alebo nevznikla povinnosť uhradiť uplatnený nárok, takéto zistenie je irelevantné, keďže v zmysle
právnych predpisov platných a účinných jednak ku dňu uzavretia zmluvy medzi žalobcom a žalovaným
a jednak ku dňu fakturácie uplatnenej žalobcom, relevantné bolo posúdenie postavenia žalovaného ako
účastníka trhu s elektrinou v zmysle zák. č. 251/2012 (§ 15 ods. 2), ako to opakovane uvádzal žalobca
v konaní pred súdom prvej inštancie.

Okresný súd sa s uvedeným rozporom žiadnym spôsobom nevysporiadal, rovnako ako neuviedol
relevantné dôvody, pre ktoré by žalobca nemohol prevziať zodpovednosť za odchýlku medzi zmluvne
dohodnutými hodnotami dodávok alebo odberov elektriny a hodnotami dodávok alebo odberov elektriny
v určenom čase určenými podľa pravidiel pre fungovanie trhu s elektrinou.
Rovnako záver okresného súdu, že by bolo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku,

ak by mal žalovaný uhrádzať platby za systémové služby a platby za prevádzkovanie systému, ku
ktorému nemal fyzicky prístup a reálne ho nevyužíval, sú v rozpore so zisteniami súdu aj s vyjadreniami
žalovaného, ktorý nikdy nepoprel, že by bol účastníkom trhu s elektrinou a ako taký reálne využíval
infraštruktúru nevyhnutnú pre pripojenie do sústavy.
Aj záver okresného súdu, že nebolo preukázané, že by žalovaný ako výrobca elektriny bol účastníkom

trhu v zmysle § 15 ods. 1 a 2 zák. č. 251/2012 svedčí o nedostatočnom oboznámení sa s podstatou
právnej úpravy regulácie sieťových odvetví, a to v znení Zákona o energetike, zák. č. 251/2012 v znení
Zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby č. 309/2009
Z.z., osobitne v zmysle znenia Vyhl. č. 24/2013, Vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorou
sa ustanovovali pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou.

Okresný súd v podstate vôbec nereagoval na argumentáciu žalobcu, ktorý svoj nárok vyvodzoval z
právnej úpravy platnej a účinnej ku dňu, kedy si faktúrou uplatnil nárok voči žalovanému. Osobitne sa
nevysporiadal s podstatou žalobcovej argumentácie, že platby za TPS a TSS sú právnymi predpismi
stanovené poplatky, ktoré je každý účastník trhu s elektrinou (a teda aj žalovaný) povinný uhrádzať v
rozsahusvojejkoncovejspotrebyelektrinyaprispievaťtaknaúhradunielennákladovnavýrobuelektriny

a na činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, ale aj na úhradu nákladov prevádzkovateľa
prenosovej sústavy na nákup podporných služieb a iné povolané náklady prevádzkovateľa prenosovej
sústavy na zabezpečenie systémových služieb. Nešlo teda o služby, ktoré by mali byť žalovanémupriamo poskytované žalobcom, ku ktorým by mal mať žalovaný vždy preukázaný prístup alebo tieto
reálne využívať.
Okresný súd nereagoval ani na základnú procesnú obranu žalovaného, ktorý vzniesol relevantné

námietky, osobitne namietol, že zo strany žalovaného nedošlo k odoberaniu žiadnej formy služby a preto
nebolo možné od žalovaného za poskytovanie služieb žiadať žiadnu platbu a tiež namietol, že právny
základ nároku, ktorý si žalobca uplatnil, vychádza z právnej úpravy, ktorá bola podľa názoru žalovaného
v rozpore s Ústavou SR. Ani z jednou z týchto relevantných námietok sa okresný súd nevysporiadal,
pričom bolo nevyhnutné posúdiť, či skutočne je uplatnenie nároku v danom prípade vo vzťahu k zneniu

Zmluvy o dodávke elektriny č. 47/14 zo dňa 03.06.2014 platbou za poskytnutie služby v zmysle, ako
to vymedzil žalovaný vo svojich podaniach alebo či išlo o platbu, ktorú žalobca vymedzil ako platbu na
základe právnych predpisov, ktorú je žalovaný povinný platiť už len z dôvodu, že sa stal účastníkom
trhu s elektrinou, a to v zmysle uzavretej Zmluvy o dodávke elektriny. Rovnako sa okresný súd vôbec
nevysporiadal s námietkou žalovaného vo vzťahu k spornému súladu Vyhl. č. 24/2013 s Ústavou SR,
pričom vysporiadanie sa s uvedenou námietkou je otázkou právneho posúdenia, ktoré bol súd povinný

vykonať, aby dal odpoveď na podstatné vyjadrenia strán, ktoré boli prednesené v konaní.
Odvolací súd v tomto štádiu konania môže konštatovať iba toľko, že skutkový stav vymedzený okresným
súdom v odôvodnení rozhodnutia nekorešponduje s vykonanými dôkazmi, ani so skutkovými tvrdeniami
strán, ktoré tieto zvolil ako prostriedky procesného útoku a procesnej obrany. Tým je naplnený odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP.

Pokiaľ nie je ustálený skutkový stav, nemôže odvolací súd prezentovať ani záväzný právny názor pre
posúdenie (nezisteného) skutkového stavu.
Pokiaľ okresný súd uvádzal vlastné skutkové tvrdenia, ktoré neboli v súlade so skutkovými tvrdeniami
sporových strán a predloženými dôkazmi, aplikoval tak procesný postup, ktorý je v rozpore s Civilným
sporovým poriadkom, čím znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej

miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vo vzťahu k absencii vymedzenia skutkového
stavu súladného s predloženými dôkazmi a tvrdeniami strán a zároveň v dôsledku absencie právneho
posúdenia základných relevantných námietok, ktoré vzniesli sporové strany došlo aj k porušeniu práva
na spravodlivý proces žalovaného, pretože ani ten nedostal odpovede na svoje otázky. Vzhľadom na
uvedené odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozhodnutie okresného súdu zrušuje

a vec mu vracia na ďalšie rozhodnutie.
Okresný súd bude vo veci ďalej postupovať tým spôsobom, že skutkový stav vymedzí na základe
tvrdení žalobcu a žalovaného, pričom sa bude zaoberať nielen argumentáciou žalobcu vo vzťahu
k tomu, že nárok si uplatnil voči žalovanému na základe právnych predpisov, ktoré boli v čase
uplatnenia nároku platné a účinné a z ktorých priamo vyplýval spôsob, akým bol povinný v rámci

regulácie vnútorného trhu s elektrinou uplatniť nárok voči žalovanému, ale vysporiada sa aj s obranou
žalovaného, ktorý vo svojich vyjadreniach konkrétne reagoval na argumenty uplatnené žalobcom vo
vzťahu k tvrdeniu žalobcu o právnom základe uplatneného nároku. Okresný súd sa bude zaoberať
nielen otázkou predmetu uplatneného nároku, teda či je alebo nie je relevantné poskytnutie služieb, a
to vo vzťahu ku konkrétnemu zneniu zmluvy o dodávke elektriny, vo vzťahu k ustanoveniam právnych

predpisov regulujúcich fungovanie vnútorného trhu s elektrinou, ale musí sa vysporiadať aj s námietkou
žalovaného, ktorý tvrdí, že nárok je voči nemu uplatnený na základe právnych predpisov, ktoré boli v
rozpore s Ústavou.
Okresný súd má pritom k dispozícii kvalifikované a podrobné vyjadrenia nielen zo strany žalobcu, ale aj
zo strany žalovaného, obe sporové strany si splnili zároveň procesnú povinnosť predkladania dôkazov k

svojim skutkovým tvrdeniam, preto vykonanie dokazovania nie je v tomto prípade časovo ani procesne
náročné, takže okresný súd bude vo veci postupovať bez ďalších prieťahov v zmysle pokynov krajského
súdu.

5. Súd vykonal dokazovanie listinami: žaloba, výpis žalovaného z obch. registra, potvrdenie ÚRSO

o splnení oznamovacej povinnosti zo dňa 14.01.2014, potvrdenie ÚRSO o pôvode elektriny vyrobenej
vysoko účinnou kombinovanou výrobou zo dňa 09.02.2018, Zmluva o dodávke elektriny č. 47/14 zo
dňa 03.06.2014, faktúry č. 1701475 zo dňa 16.03.2017, č. 1701753 zo dňa 14.02.2017, č. 1702224 zo
dňa 12.04.2017, č. 1702626 zo dňa 11.05.2017, prehľad fakturovanej koncovej spotreby, odpor proti
platobnému rozkazu, Žiadosť o vystavenie dobropisov k faktúre č. 1601458, faktúre č. 1600757 a faktúre

č. 1601198 zo dňa 31.03.2016, Vyjadrenie k reklamácii zo dňa 13.04.2016, Vyjadrenie k reklamácii /
odpoveď zo dňa 02.05.2016, Vyjadrenie k reklamácii zo dňa 12.05.2016, Vyjadrenie k pokusu o zmier
zo dňa 27.10.2016, Vrátenie a vystavenie dobropisov k opravnej faktúre č. 1701461, faktúre č. 1701753
afaktúreč.1701475zodňa23.03.2017(vrátanedoručenky),Vyjadreniekreklamáciizodňa12.04.2017,Podnet na podanie návrhu na konanie o súlade právnych predpisov s Ústavou Slovenskej republiky
Ústavnému súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.04.2016, Návrh podľa čl. 125 ods. 1 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky na začatie konania o súlade právnych predpisov zo dňa 04.11.2016, uznesenie

Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 19/2017-47 zo dňa 12.11.2017, uznesenie Okresného súdu Trenčín
č.k. 37Cb/15/2017-74 zo dňa 04.08.2017, Pokus o zmier zo dňa 13.10.2016, opravná faktúra č. 1701461
zo dňa 14.02.2017 k faktúre č. 1700539, Zmluva o výkupe elektriny VOOOS/2017 zo dňa 31.03.2017,
nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 19/2007-115 zo dňa 08.07.2020, písomné vyjadrenia žalobcu
zo dňa 18.10.2021, 15.07.2022, Žiadosť o potvrdenie zaradenia odovzdávacieho miesta do bilančnej

skupiny – odpoveď zo dňa 15.10.2021, rozhodnutie ÚRSO č. 0077/2017/E zo dňa 29.12.2016, odvolanie
žalobcu zo dňa 31.05.2022 proti rozsudku, písomné vyjadrenie žalovaného zo dňa 04.07.2022.

6.1. Dňa 03.06.2014 uzavrel žalovaný ako dodávateľ so žalobcom ako odberateľom Zmluvu o dodávke
elektriny č. 47/14, ktorej predmetom, podľa jej čl. II bodu 1, bolo:
a) záväzok dodávateľa dodávať odberateľovi do odovzdávacieho miesta dodávateľa, uvedeného v čl. IX

zmluvy elektrinu v dohodnutom množstve, kvalite a čase, vyrobenú vo výrobnom zariadení dodávateľa,
špecifikovanom v čl. V tejto zmluvy;
b) záväzok dodávateľa uhrádzať odberateľovi platby za systémové služby a prevádzkovanie systému
podľa aktuálne platného cenového rozhodnutia ÚRSO, ktorým bola určená alebo schválená tarifa za
prevádzkovanie systému a tarifa za systémové služby, ktoré odberateľ dodávateľovi fakturuje v súlade

s pravidlami trhu;
c) záväzok odberateľa prevziať zodpovednosť za odchýlku za odovzdávacie miesto dodávateľa voči
zúčtovateľovi odchýlok;
d) záväzok odberateľa dodanú elektrinu od dodávateľa odobrať v dohodnutom množstve, kvalite a čase
a riadne a včas zaplatiť dodávateľovi v čl. VI tejto zmluvy dohodnutú cenu za dodávku elektriny.

6.2. Podľa čl. II bodu 2 prvej vety Zmluvy o dodávke elektriny, dodávka elektriny je splnená prechodom
elektriny určeným meradlom v odovzdávacom mieste dodávateľa.

6.3. Podľa čl. XI bodu 1 Zmluvy o dodávke elektriny č. 47/14, odberateľ zašle dodávateľovi faktúru za

systémové služby a tarifu za prevádzkovanie systému podľa aktuálne platného cenového rozhodnutia
ÚRSO, na ročnej báze, ktorým bola určená alebo schválená tarifa za prevádzkovanie systému a tarifa za
systémové služby a dodávateľ sa tieto zaväzuje odberateľovi uhradiť. Podkladom na vystavenie faktúry
dodávateľom budú nahlásené hodnoty na OKTE a.s. so sídlom Mlynské nivy 59/A, 821 09 Bratislava,
IČO 45 687 862.

6.4. Podľa čl. XI bodu 2 Zmluvy o dodávke elektriny č. 47/14, v prípade, ak dôjde k úprave dát
nahlásených OKTE, a.s., odberateľ vystaví opravnú faktúru do 15 dní od doručenia aktualizovaných
údajov od OKTE, a.s. a zašle ju dodávateľovi. Opravná faktúra je splatná do 30 dní od doručenia
dodávateľovi.

6.5. Podľa čl. XIV bodu 8 Zmluvy o dodávke elektriny, právny vzťah založený zmluvou sa riadi a spravuje
Obchodným zákonníkom.

7. Faktúrou č. 1701475 zo dňa 16.03.2017, splatnou 05.04.2017 vyfakturoval žalobca žalovanému

na základe Zmluvy o dodávke elektrickej energie z výrobného zdroja za obdobie 2/2017 poplatky za
prevádzkovanie systému a za systémové služby v sume 3 292,36 € (neuhradená v sume 2 711,29
€). Faktúrou č. 1701753 zo dňa 14.02.2017, splatnou 06.03.2017 vyfakturoval žalobca žalovanému
na základe Zmluvy o dodávke elektrickej energie z výrobného zdroja za obdobie 1/2017 poplatky
za prevádzkovanie systému a za systémové služby v sume 3 742,39 €. Faktúrou č. 1702224 zo

dňa 12.04.2017, splatnou 02.05.2017 vyfakturoval žalobca žalovanému na základe Zmluvy o dodávke
elektrickej energie z výrobného zdroja za obdobie 3/2017 poplatky za prevádzkovanie systému a za
systémové služby v sume 4 287,56 €. Faktúrou č. 1702626 zo dňa 11.05.2017, splatnou 31.05.2017
vyfakturoval žalobca žalovanému na základe Zmluvy o dodávke elektrickej energie z výrobného zdroja
za obdobie 4/2017 poplatky za prevádzkovanie systému a za systémové služby v sume 17,32 €.

Žalovaný uvedené faktúry spolu v sume 10 758,56 € doteraz neuhradil.8.1. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej
kombinovanej výroby v znení neskorších predpisov, podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov
energie a podpora výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa zabezpečuje

a) prednostným
1. pripojením zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy,
2. prístupom do sústavy,
3. prenosom elektriny, distribúciou elektriny a dodávkou elektriny,
b) výkupom elektriny výkupcom elektriny za cenu vykupovanej elektriny,

c) doplatkom,
d) prevzatím zodpovednosti za odchýlku výkupcom elektriny,
e) príplatkom.

8.2. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zák. č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko
účinnej kombinovanej výroby v znení neskorších predpisov, výrobca elektriny s právom na podporu,

ktorý spĺňa podmienky podľa odseku 2, má právo na výkup elektriny podľa § 3 ods. 1 písm. b) vyrobenej
z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorú dodal na základe
zmluvy o povinnom výkupe elektriny výkupcovi elektriny

8.3. Podľa § 4 ods. 1 písm. d) zák. č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko

účinnej kombinovanej výroby v znení neskorších predpisov, výrobca elektriny s právom na podporu,
ktorý spĺňa podmienky podľa odseku 2, má právo na prenesenie zodpovednosti za odchýlku na iného
účastníka trhu s elektrinou, ktorý je subjektom zúčtovania na základe zmluvy o prevzatí zodpovednosti
za odchýlku.

8.4. Podľa § 2 písm. a) bod 9 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
Zmluvy o dodávke elektriny č. 47/14 a ku dňu vystavenia žalovaných faktúr, na účely tohto zákona sa
rozumie zúčtovaním odchýlok zúčtovanie rozdielov medzi zmluvne dohodnutými hodnotami dodávok
alebo odberov elektriny alebo plynu a hodnotami dodávok alebo odberov elektriny alebo plynu v
určenom čase určenými podľa pravidiel pre fungovanie trhu s elektrinou a s plynom ustanovených podľa

osobitného predpisu (ďalej len "pravidlá trhu").

8.5. Podľa § 2 písm. a) bod 10 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov, na účely
tohto zákona sa rozumie regulovaným prístupom do sústavy alebo do siete prístup do sústavy alebo do
siete v súlade s osobitným predpisom a za regulované ceny.

8.6. Podľa § 2 písm. a) bod 11 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov, na
účely tohto zákona sa rozumie pripojením do sústavy alebo do siete zabezpečenie potrebnej kapacity na
pripojenie v sústave alebo v sieti a fyzické pripojenie elektroenergetického zariadenia alebo odberného
elektrického zariadenia do sústavy alebo fyzické pripojenie plynárenského zariadenia alebo odberného

plynového zariadenia do siete.

8.7. Podľa § 2 písm. b) bod 4 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov, na
účely tohto zákona sa rozumie distribúciou elektriny preprava elektriny distribučnou sústavou na časti
vymedzeného územia na účel jej prepravy odberateľom elektriny.

8.8. Podľa § 2 písm. b) bod 11 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov,
na účely tohto zákona sa rozumie systémovou službou služba prevádzkovateľa prenosovej sústavy
potrebná na zabezpečenie prevádzkovej spoľahlivosti sústavy na vymedzenom území; zahŕňa aj služby,
ktoré poskytuje prevádzkovateľ prenosovej sústavy potrebné na zabezpečenie bezpečnej prevádzky

výrobných zariadení výrobcu elektriny.

8.9. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov, predmetom trhu
s elektrinou a trhu s plynom je dodávka elektriny a plynu, pripojenie do prenosovej sústavy, distribučnej
sústavy, prepravnej siete a distribučnej siete, prístup do prenosovej sústavy a prenos elektriny a prístup

do distribučnej sústavy a distribúcia elektriny na vymedzenom území, prístup do prepravnej siete a
preprava plynu a prístup do distribučnej siete a distribúcia plynu na vymedzenom území, prístup do
zásobníka a uskladňovanie plynu, poskytovanie podporných služieb v elektroenergetike a plynárenstve,poskytovanie systémových služieb v elektroenergetike, pripojenie a prístup nových výrobcov elektriny
a plynu do sústavy alebo do siete.

8.10. Podľa § 15 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov, účastníkom
trhu s elektrinou je
a) výrobca elektriny,
b) prevádzkovateľ prenosovej sústavy,
c) prevádzkovateľ distribučnej sústavy,

d) dodávateľ elektriny,
e) odberateľ elektriny,
f) organizátor krátkodobého trhu s elektrinou,
g) výkupca elektriny.

8.11. Podľa § 27 ods. 2 písm. j) zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov, výrobca

elektriny je povinný poskytovať prevádzkovateľovi sústavy, do ktorej je pripojený, údaje potrebné na
fakturáciu za poskytovanie systémových služieb a za prevádzkovanie systému, najmä údaje o množstve
elektriny meranej na svorkách zariadení na výrobu elektriny, ak ide o výrobcu elektriny, ktorý spotrebúva
vyrobenú elektrinu vo vlastnom zariadení a dodáva vyrobenú elektrinu koncovým odberateľom elektriny
pripojeným do distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie na výrobu elektriny výrobcu pripojené a ktorej

distribúcia elektriny v uplynulom roku bola nižšia ako 1 500 000 MWh.

8.12. Podľa § 2 písm. a) bodu 21 vyhl. č. 24/2013 Z.z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie
vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom, v znení účinnom do
28.09.2022, na účely tejto vyhlášky sa rozumie ostatnou vlastnou spotrebou elektriny výrobcu elektriny

spotreba elektriny výrobcu elektriny okrem vlastnej spotreby elektriny pri výrobe elektriny a spotreby
elektriny na prečerpávanie v prečerpávacích vodných elektrárňach.

8.13. Podľa § 11 ods. 7 vyhl. č. 24/2013 Z.z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného
trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom, v znení účinnom do 31.08.2020,

účastník trhu s elektrinou, ktorý si pre svoje odberné alebo odovzdávacie miesto zvolil režim prenesenej
zodpovednosti za odchýlku, uhradí platbu za systémové služby a platbu za prevádzkovanie systému
účastníkovi trhu s elektrinou, ktorý za jeho odberné alebo odovzdávacie miesto prevzal zodpovednosť za
odchýlku, a to v rozsahu koncovej spotreby elektriny na danom odbernom alebo odovzdávacom mieste.

8.14. Podľa § 11 ods. 8 vyhl. č. 24/2013 Z.z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného
trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom, v znení účinnom do 31.08.2020,
účastník trhu s elektrinou, ktorý prevzal zodpovednosť za odchýlku za odberné alebo odovzdávacie
miestoinéhoúčastníkatrhuaniejesubjektomzúčtovania,uhradíplatbuzasystémovéslužbyaplatbuza
prevádzkovanie systému účastníkovi trhu s elektrinou, ktorý za neho prebral zodpovednosť za odchýlku,

a to v rozsahu koncovej spotreby na danom odbernom alebo odovzdávacom mieste.

8.15. Podľa § 11 ods. 9 vyhl. č. 24/2013 Z.z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie
vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom, v znení účinnom
do 31.08.2020, subjekt zúčtovania uhradí platbu za systémové služby a platbu za prevádzkovanie

systému organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou v rozsahu koncovej spotreby všetkých odberných
a odovzdávacích miest, ktoré sú v jeho bilančnej skupine. Organizátor krátkodobého trhu s elektrinou
poskytuje subjektom zúčtovania podklady potrebné na fakturáciu platby za systémové služby a platby za
prevádzkovanie systému z koncovej spotreby elektriny jednotlivo za účastníkov trhu, ktorí sú v bilančnej
skupine subjektu zúčtovania.

8.16. Podľa § 11 ods. 10 písm. c) vyhl. č. 24/2013 Z.z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie
vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom, v znení účinnom
do 31.08.2020, do koncovej spotreby na odbernom alebo odovzdávacom mieste za započíta ostatná
vlastná spotreba elektriny výrobcu elektriny.

8.17. Podľa § 11 ods. 10 písm. d) vyhl. č. 24/2013 Z.z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie
vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom, v znení účinnomdo 31.08.2020, do koncovej spotreby na odbernom alebo odovzdávacom mieste za započíta vlastná
spotreba elektriny pri výrobe elektriny, ktorá bola odobratá zo sústavy.

8.18. Podľa § 11 ods. 13 vyhl. č. 24/2013 Z.z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného
trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom, v znení účinnom do 31.08.2020,
výrobca elektriny odovzdá údaje potrebné na fakturáciu platby za poskytovanie systémových služieb a
platby za prevádzkovanie systému organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou, a to vždy za príslušný
mesiac do piateho pracovného dňa nasledujúceho mesiaca.

8.19. Podľa § 1 písm. h) vyhl. č. 221/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia
v elektroenergetike, v znení účinnom do 31.12.2016, na účely tejto vyhlášky sa rozumie tarifou za
prevádzkovanie systému v eurách na jednotku množstva elektriny pevná cena viažuca sa na technickú
jednotku, ktorá zohľadňuje alikvotnú časť nákladov na výrobu elektriny z domáceho uhlia, na výrobu
elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou a na činnosti

organizátora krátkodobého trhu s elektrinou; tarifa sa uplatňuje na koncovú spotrebu elektriny.

8.20. Podľa § 1 písm. i) vyhl. č. 221/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia
v elektroenergetike, v znení účinnom do 31.12.2016, na účely tejto vyhlášky sa rozumie tarifou za
systémové služby v eurách na jednotku množstva elektriny pevná cena viažuca sa na technickú

jednotku,ktorázohľadňujepovolenénákladyprevádzkovateľaprenosovejsústavynanákuppodporných
služieb a iné povolené náklady prevádzkovateľa prenosovej sústavy na zabezpečenie systémových
služieb; tarifa sa uplatňuje na koncovú spotrebu elektriny.

8.21. Podľa § 1 písm. h) vyhl. č. 18/2017 Z.z. ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike

a niektoré podmienky vykonávania regulovaných činností v elektroenergetike, v znení účinnom ku
dňu vystavenia žalovaných faktúr, tarifou za prevádzkovanie systému v eurách na jednotku množstva
elektriny pevná cena viažuca sa na technickú jednotku, ktorá zohľadňuje alikvotnú časť nákladov na
výrobu elektriny z domáceho uhlia, na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou
kombinovanou výrobou a na činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou; tarifa sa uplatňuje na

koncovú spotrebu elektriny.

8.22. Podľa § 1 písm. i) vyhl. č. 18/2017 Z.z. ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike
a niektoré podmienky vykonávania regulovaných činností v elektroenergetike, v znení účinnom ku dňu
vystavenia žalovaných faktúr, tarifou za systémové služby v eurách na jednotku množstva elektriny

pevná cena viažuca sa na technickú jednotku, ktorá zohľadňuje povolené náklady prevádzkovateľa
prenosovej sústavy na nákup podporných služieb a iné povolené náklady prevádzkovateľa prenosovej
sústavy na zabezpečenie systémových služieb; tarifa sa uplatňuje na koncovú spotrebu elektriny.

8.23. Podľa § 517 ods. 1 Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak

ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

8.24. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo

požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

8.25. Podľa § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

9. Žalobca sa v žalobe proti žalovanému domáhal zaplatenia poplatkov za prevádzkovanie systému
a poplatkov za systémové služby za obdobie 1/ - 4/2017 spolu v sume 10 758,56 €, vyfakturovaných

faktúramič.1701475,č.1701753,č.1702224ač.1702626.Podľa§11ods.7vyhl.č.24/2013Z.z.,ktorou
sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného
trhu s plynom, v znení účinnom ku dňu vystavenia uvedených faktúr, t.j. v znení účinnom do 31.08.2020,
účastník trhu s elektrinou, ktorý si pre svoje odberné alebo odovzdávacie miesto zvolil režim prenesenejzodpovednosti za odchýlku, uhradí platbu za systémové služby a platbu za prevádzkovanie systému
účastníkovi trhu s elektrinou, ktorý za jeho odberné alebo odovzdávacie miesto prevzal zodpovednosť za
odchýlku, a to v rozsahu koncovej spotreby elektriny na danom odbernom alebo odovzdávacom mieste.

Z citovaného ustanovenia vyhlášky je teda zrejmé, že povinnosť uhradiť platbu za systémové služby
a platbu za prevádzkovanie systému mal účastník trhu s elektrinou, ktorý si pre svoje odberné miesto
zvolil režim prenesenej zodpovednosti za odchýlku.

10. Podľa úplného výpisu žalovaného z obchodného registra, žalovaný má od 04.03.2014 v obchodnom

registri zapísaný predmet činnosti: výroba a dodávka elektriny zariadeniami na výrobu elektriny s
celkovým inštalovaným výkonom do 1 MW vrátane. Z potvrdenia ÚRSO o splnení oznamovacej
povinnosti č. 028/2014/E-PT zo dňa 14.01.2014 vyplýva, že žalovaný si splnil oznamovaciu povinnosť
o začiatku činnosti podľa § 6 ods. 4 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike, ktorou bola výroba a dodávka
elektriny zariadeniami na výrobu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 1 MW vrátane, a to pre
zariadenie C. D., A. X, XXX XX B. s inštalovaným výkonom v MW 0,42. Dňa 09.02.2018 vydal ÚRSO

pre žalovaného ako výrobcu elektriny za kalendárny rok 2017 potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej
vysoko účinnou kombinovanou výrobou č. 0033/2018/PoP-KV. Z čl. II bodu 1.1 Zmluvy o dodávke
elektriny č. 47/14 zo dňa 03.06.2014 vyplýva záväzok žalovaného ako dodávateľa dodávať odberateľovi
ZSE Energia, a.s., IČO 36 677 281 (žalobcovi) elektrinu vyrobenú vo výrobnom zariadení dodávateľa.
Vzhľadom k tomu mal súd preukázané, že žalovaný bol v roku 2017, v období fakturovanom žalovanými

faktúrami, výrobcom elektriny, a teda aj účastníkom trhu s elektrinou podľa § 15 ods. 2 zák. č. 251/2012
Z.z. o energetike v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy o dodávke elektriny č. 47/14, ako aj ku
dňu fakturácie uplatnenej žalobcom.

11. Z čl. II bodu 1.3 Zmluvy o dodávke elektriny č. 47/14 vyplýva záväzok odberateľa ZSE Energia,

a.s., IČO 36 677 281 prevziať zodpovednosť za odchýlku za odovzdávacie miesto žalovaného ako
dodávateľa voči zúčtovateľovi odchýlok. Z citovaného zmluvného ustanovenia tiež vyplýva, že žalovaný
akovýrobcaelektrinysivzmysle§4ods.1písm.d)zák.č.zák.č.309/2009Z.z.opodporeobnoviteľných
zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy
o dodávke elektriny č. 47/14 zvolil pre svoje odovzdávacie miesto režim prenesenej zodpovednosti za

odchýlku. Vzhľadom k tomu bol žalovaný ako výrobca elektriny, a teda účastník trhu s elektrinou, ktorý
si pre svoje odberné miesto zvolil režim prenesenej zodpovednosti za odchýlku, povinný podľa § 11
ods. 7 vyhl. č. 24/2013 Z.z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou
a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom, v znení účinnom ku dňu vystavenia žalovaných
faktúr, uhrádzať platby za systémové služby a platby za prevádzkovanie systému v žalovanom období

roku 2017.

12. Platby za systémové služby a platby za prevádzkovanie systému za žalované fakturované obdobie
predstavovali, v zmysle § 11 ods. 7 vyhl. č. 24/2013 Z.z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie
vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom, v znení účinnom ku

dňu uzavretia Zmluvy o dodávke elektriny č. 47/14 a ku dňu vystavenia žalovaných faktúr, právnym
predpisom stanovené poplatky, pričom povinnosť ich uhradiť výrobcovi elektriny (účastníkovi trhu
s elektrinou) vznikla len v prípade, ak si pre svoje odberné alebo odovzdávacie miesto zvolil režim
prenesenej zodpovednosti za odchýlku. Povinnosť uhrádzať platby za systémové služby a platby za
prevádzkovanie systému teda nie je povinnosťou vyplývajúcou zo zmluvy, ale ide o povinnosť stanovenú

priamo právnym predpisom, konkrétne § 11 ods. 7 vyhl. č. 24/2013 Z.z., ktorou sa ustanovujú pravidlá
pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom, v znení
účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o dodávke elektriny č. 47/14 a ku dňu vystavenia žalovaných faktúr.
Uvedená povinnosť teda žalovanému nevznikla zo Zmluvy o dodávke elektriny č. 47/14. Táto zmluva
v jej čl. II bode 1.2 záväzok žalovaného uhrádzať žalobcovi platby za systémové služby a platby

za prevádzkovanie systému iba konštatuje (deklaruje) a vychádza z neho, avšak sama osebe ju
nestanovuje. Predmetom konania (zaplatenie platieb za systémové služby a prevádzkovanie systému)
teda nie je právny vzťah (záväzok žalovaného), ktorý by zakladala Zmluva o dodávke elektriny č.
47/14. Vzhľadom k tomu sa právna povinnosť žalovaného uhrádzať žalované platby za prevádzkovanie
systému a platby za systémové služby nespravuje Obchodným zákonníkom v zmysle čl. XIV bodu 8

Zmluvy o dodávke elektriny č. 47/14. Vo vzťahu k právnej povinnosti žalovaného uhrádzať platby za
prevádzkovanie systému a platby za systémové služby, upravenej v § 11 ods. 7 vyhl. č. 24/2013 Z.z.,
ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie
vnútorného trhu s plynom, v znení účinnom ku dňu vystavenia žalovaných faktúr, upravuje Zmluvao dodávke elektriny č. 47/14 v jej čl. XI iba platobné podmienky a fakturáciu platby za systémové služby
a prevádzkovanie systému. Článok XI bodu 1 Zmluvy o dodávke elektriny č. 47/14 teda nezakladá
povinnosť žalovaného uhrádzať predmetné platby za prevádzkovanie systému a platby za systémové

služby, ale upravuje iba spôsob ich vyúčtovania, a to fakturáciu a záväzok žalovaného takýto spôsob
ich uplatnenia formou faktúry akceptovať a uhrádzať ich na základe faktúry, pričom podkladom pre
vystavenie faktúry mali byť hodnoty nahlásené OKTE, a.s.. Článok XI bod 2 Zmluvy o dodávke elektriny
č. 47/14 upravuje podmienky pre vystavenie opravnej faktúry.

13. Ustanovenie § 11 ods. 7 vyhl. č. 24/2013 Z.z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie
vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom, v znení účinnom ku
dňu uzavretia Zmluvy o dodávke elektriny č. 47/14 a ku dňu vystavenia žalovaných faktúr, nestanovilo
výslovne ako podmienku vzniku povinnosti úhrady platieb za prevádzkovanie systému a platieb za
systémové služby poskytovanie služieb výrobcovi elektriny (účastníkovi trhu s elektrinou), ktorý si
zvolil režim prenesenej zodpovednosti za odchýlku za jeho odovzdávacie miesto. Z toho vyplýva,

že vznik povinnosti uhrádzať predmetné platby nezávisel od toho, či výrobca elektriny (žalovaný) vo
fakturovanom období aj reálne využíval distribučnú sieť pri dodávke ním vyrobenej elektriny žalobcovi,
alebo túto (elektrinu) spotreboval sám bez toho, aby bola dodaná do distribučnej siete prevádzkovanej
prevádzkovateľom Západoslovenská distribučná, a.s.. Platby za prevádzkovanie systému a platby za
systémové služby, podľa § 11 ods. 7 vyhl. č. 24/2013 Z.z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie

vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom, v znení účinnom
ku dňu vystavenia žalovaných faktúr, nepredstavovali priamo odplatu (cenu) za využitie distribučnej
sústavy žalovaným pri dodaní elektriny žalobcovi, ku ktorému podľa tvrdenia žalovaného v tomto
prípade ani nedošlo. Taktiež nepredstavovali ani odplatu za prevzatie zodpovednosti za odchýlku
žalobcom. Je však potrebné mať na zreteli, že na základe Zmluvy o dodávke elektriny č. 47/14

mal žalovaný právo vo fakturovanom období hocikedy dodať žalobcovi elektrinu prostredníctvom
distribučnej sústavy prevádzkovanej spoločnosťou Západoslovenská distribučná, a.s.., kvôli čomu bolo
nevyhnutné jej prevádzkovanie, aby bola pripravená pre jej využitie na dodávku elektriny žalovaným.
Z tohto dôvodu boli nevyhnutné aj systémové služby. Je nepochybné, že prevádzkovaním distribučnej
sústavy, aj za využitia systémových služieb sú spojené náklady. A práve platbami za prevádzkovanie

systému a platbami za systémové služby v žalovanom fakturovanom období roku 2017 každý
účastník trhu s elektrinou prispieval v rozsahu svojej koncovej spotreby elektriny tak na úhradu (i)
nákladov na výrobu elektriny z domáceho uhlia, na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie
a vysokoúčinnou kombinovanou výrobou a na činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou,
ako aj (ii) nákladov prevádzkovateľa prenosovej sústavy na zabezpečenie systémových služieb. Súd

podotýka, že podmienkou vzniku povinnosti žalovaného uhradiť žalované platby za prevádzkovanie
systému a platby za systémové služby nie je ani ich úhrada zo strany žalobcu spoločnosti OKTE, a.s..

14. Vzhľadom k tomu, že predpokladom vzniku povinnosti účastníka trhu s elektrinou (výrobcu elektriny)
uhradiť platby za systémové služby a platby za prevádzku systému podľa § 11 ods. 7 vyhl. č. 24/2013

Z.z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie
vnútorného trhu s plynom, v znení účinnom ku dňu vystavenia uvedených faktúr, bola iba jeho voľba
režimu prenesenej zodpovednosti za odchýlku pre jeho odovzdávacie miesto, ktorý žalovaný potvrdil
v Zmluve o dodávke elektriny č. 47/14, súd posúdil námietku žalovaného, týkajúcu sa neposkytnutia
plnenia fakturovaného žalovanými faktúrami, ako nedôvodnú. Pre vznik povinnosti žalovaného uhradiť

žalované platby za systémové služby a platby za prevádzkovanie systému je, podľa § 11 ods. 7 vyhl.
č. 24/2013 Z.z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá
pre fungovanie vnútorného trhu s plynom, v znení účinnom ku dňu vystavenia uvedených faktúr, právne
irelevantné, že žalovaný ním vyrobenú elektrinu spotreboval v predmetnom období na vlastné účely,
t.j. pre chod strojov a zariadení využívaných na podnikateľské účely; že elektrická energia vyrobená

a spotrebovaná žalovaným neprechádzala distribučnou sústavou a nebola dodávaná do distribučnej
sústavy, a teda nemohla spôsobovať výdavky prevádzkovateľovi distribučnej sústavy; a tiež že žalobca
odoberá elektrinu s napätím 22 000 V, pričom žalovaným vyrobená elektrina má napätie 400 V, s ktorým
nemôže prechádzať sústavou prevádzkovateľa prenosovej sústavy. Prevádzkovanie systému, ako aj
systémové služby boli potrebné k tomu, aby žalovaný v zmysle Zmluvy o dodávke elektriny č. 47/17

mohol dodávať elektrinu žalobcovi a následne získať jej dohodnutú cenu. Je pritom tiež potrebné mať
na zreteli, že povinnosť uhrádzať platby za systémové služby a platby za prevádzku systému podľa § 11
ods. 7 vyhl. č. 24/2013 Z.z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a
pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom, v znení účinnom ku dňu vystavenia uvedených faktúrnevzniká každému výrobcovi elektriny ako účastníkovi trhu s elektrinou, ale iba tomu, ktorý si zvolil režim
prenesenej zodpovednosti za odchýlku pre jeho odovzdávacie, príp. odberné miesto. Súd podotýka, že
už so samotného označenia predmetných platieb ako platieb za prevádzkovanie systému a platieb za

systémové služby je zrejmé, že tieto nepredstavujú ani odplatu za prevzatie zodpovednosti za odchýlku
za odovzdávacie miesto žalobcom. V intenciách bodov 33 a 36 odôvodnenia uznesenia Krajského súdu
v Banskej Bystrici č.k. 42Cob/13/2023-246 zo dňa 30.04.2024, mal zato, že žalovaný vzniesol námietku
o tom, že by jeho výrobný zdroj nebol v spornom období fyzicky pripojený do sústavy až na pojednávaní
dňa 12.07.2024; táto je však tiež v tomto spore právne irelevantná, keďže fyzické pripojenie výrobného

zariadenia výrobcu elektriny ako účastníka trhu s elektrinou nebolo podľa § 11 ods. 7 vyhl. č. 24/2013
Z.z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie
vnútorného trhu s plynom, v znení účinnom ku dňu vystavenia žalovaných faktúr, podmienkou pre vznik
povinnosti uhradiť platby za prevádzkovanie systému a platby za systémové služby.

15. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, v zmysle § 11 ods. 7 vyhl. č. 24/2013 Z.z., ktorou sa

ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného
trhu s plynom, v znení účinnom ku dňu vystavenia žalovaných faktúr, zaviazal súd žalovaného na
zaplatenie platieb za prevádzkovanie systému a platieb za systémové služby spolu v sume 10 758,58
€ tak, ako boli vyfakturované žalovanými faktúrami č. 1701475, č. 1701753, č. 1702224 a č. 1702626.
V zmysle uvedeného ustanovenia vyhlášky a § 11 ods. 10 písm. c) vznikla žalovanému povinnosť

platiť predmetné platby (tarify) v rozsahu koncovej spotreby elektriny na danom odovzdávacom mieste,
do ktorej sa započítala ostatná vlastná spotreba elektriny žalovaným ako výrobcom elektriny. Žalovaný
samotnú výšku predmetných platieb v sume 10 758,58 € (konkrétne fakturované položky v jednotlivých
faktúrach) nerozporoval. Z čl. II bodu 1.3 Zmluvy o dodávke elektriny č. 47/14 je zrejmé, že za
odovzdávacie miesto žalovaného prevzal zodpovednosť za odchýlku žalobca, na základe čoho, podľa §

11 ods. 7 vyhl. č. 24/2013 Z.z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou
a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom, v znení účinnom ku dňu vystavenia žalovaných
faktúr, mal žalovaný povinnosť uhradiť platbu za systémové služby a platbu za prevádzkovanie systému
žalobcovi; žalobca je teda aktívne vecne legitimovaným subjektom v tomto spore.

16.Žalovanýjesosplnenímpovinnostiuhradiťžalovanéplatbyzaprevádzkovaniesystémuasystémové
služby v zmysle § 517 ods. 1 prvej vety Obč. zák. v omeškaní, keďže žalované faktúry neuhradil v lehote
ich splatnosti. Strany sporu nemali pre prípad omeškania s úhradou predmetných platieb dohodnutú
sadzbu úrokov z omeškania. Vzhľadom k tomu súd v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 nariadenia č.
87/1995 Z.z. zaviazal žalovaného i na zaplatenie 5% ročných úrokov z omeškania zo sumy 2 711,29 €

od 06.04.2017 do zaplatenia, zo sumy 3 742,39 € od 07.03.2017 do zaplatenia, zo sumy 4 287,56 € od
03.05.2017 do zaplatenia a zo sumy 17,32 € od 01.06.2017 do zaplatenia.

17. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu tiež namietal rozpor § 11 ods. 7, 8, 9 vyhl. č. 24/2013
Z.z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie

vnútorného trhu s plynom, s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, č. 13 ods. 1 písm. a), čl. 20 ods. 1 a ods. 4, čl. 35
ods. 1, čl. 46 ods. 2, čl. 59 ods. 2 a čl. 123 Ústavy SR, čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ktorý bol uverejnený v Zbierke zákonov pod č. 209/1992 Zb., § 3
ods. 2, § 9 ods. 1 písm. b) bod 1, § 11 ods. 1, § 12 ods. 1 a § 40 ods. 1 zák. č. 250/2012 Z.z. o regulácii
v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov v spojení s § 2 ods. 1 zák. č. 18/1996 Z.z. o cenách

v znení neskorších predpisov. Po vydaní nálezu Ústavného súdu SR č.k. PL. ÚS 19/2017-115 zo dňa
08.07.2020 žalovaný zotrval na tejto námietke v rozsahu rozporu § 11 ods. 7, 8, 9 vyhl. č. 24/2013 Z.z.
v znení účinnom do 01.01.2019. Na pojednávaní dňa 22.04.2022 navrhol konanie v zmysle § 162 ods.
1 písm. b) CSP prerušiť a podať návrh na ústavný súd, či sú ust. § 11 ods. 7, 8, 9 vyhl. č. 24/2013 Z.z.
v znení účinnom do 01.01.2019 v súlade s Ústavou SR. Vo výroku III rozsudku Okresného súdu Trenčín

sp. zn. 36Cb/27/2019 zo dňa 20.05.2022 prvoinštančný súd uvedený návrh žalovaného na prerušenie
konania zo dňa 22.04.2022 zamietol.

18.1. Nálezom č.k. PL. ÚS 19/2017-115 zo dňa 08.07.2020 Ústavný súd Slovenskej republiky nevyhovel
návrhu skupiny 35 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky ako navrhovateľov na začatie konania

podľa čl. 125 ods. 1 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade ustanovení §
11 ods. 7, 8 a 9 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 24/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú
pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s
plynom v znení neskorších predpisov (ďalej aj „vyhláška 1“), a § 12 ods. 8, 9, 10 a 11 vyhláškyÚradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 260/2016 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia
velektroenergetikeaniektorépodmienkyvykonávaniaregulovanýchčinnostívelektroenergetikevznení
neskorších predpisov (ďalej aj „vyhláška 2“, spolu aj „napadnuté časti vyhlášok“), s čl. 1 ods. 1, čl. 2

ods. 2, čl. 13 ods. 1 písm. a), čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 35 ods. 1, čl. 46 ods. 2, čl. 59 ods. 2 a čl. 123
ústavy, čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dodatkový protokol“) a § 3 ods. 2, § 9 ods. 1 písm. b) bodu 1, § 11 ods. 1, § 12 ods. 1 a § 40 ods.
1 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o regulácii“) v spojení s § 2 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o

cenách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cenách“). Navrhovatelia v návrhu, okrem iného,
konštatovali, že povinnosť uhrádzať platbu za systémové služby a platbu za prevádzkovanie systému
podľa vyhlášky 1, resp. tarify podľa vyhlášky 2 (ďalej len „tarify“) nemá oporu v ustanovení žiadneho
zákona. Zároveň poukázali na deficity delegačnej normy.

18.2. K platnosti a účinnosti referenčných noriem ústavný súd uviedol:

(bod 63 odôvodnenia označeného nálezu) Ústavný súd k platnosti a účinnosti referenčných noriem,
konkrétne k platnosti a účinnosti zákona o regulácii doplnil, že v čase od prijatia návrhu navrhovateľov na
ďalšiekonanie12.decembra2017dodňaprijatiatohtonálezu,t.j.do8.júla2020bolzákonoreguláciivo
vzťahu k jeho ustanoveniam majúcim podstatný vplyv pre posudzovanie návrhu novelizovaný dvakrát, a
to zákonom č. 309/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných

zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 309/2018 Z.
z.“) a zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 297/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.
297/2019 Z. z.“).

(bod 64 odôvodnenia označeného nálezu) Zákonom č. 309/2018 Z. z. bol zákon o regulácii v podstatnom
novelizovaný tak, že došlo k doplneniu ustanovenia § 2 zákona o regulácii o nové ustanovenia písmena
p) až r) obsahujúce pojmové vymedzenie (zákonnú definíciu) pojmov tarifa za prevádzkovanie systému,
tarifa za výrobu elektriny a tarifa za systémové služby. Zároveň došlo k zmene a doplneniu znenia §
10 písm. a) zákona o regulácii tak, že pôvodná právomoc úradu podľa § 10 písm. a) bod 2 (právomoc

určovať individuálne sadzby taríf súvisiacich so systémovými službami a úhradou osobitných nákladov
podľa § 12 ods. 6) bola zmenená a nahradená právomocou určovať individuálne sadzby tarify za
systémové služby a tarify za prevádzkovanie systému. Ustanovenie § 10 písm. a) zákona o regulácii
bolo taktiež zákonom č. 309/2018 Z. z. doplnené [o nové ustanovenie § 10 písm. a) bod 3 zákona o
regulácii] o novú právomoc úradu určovať tarifu za výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie.

(bod 65 odôvodnenia označeného nálezu) Zákonom č. 309/2018 Z. z. bolo taktiež zmenené znenie §
12 ods. 1 zákona o regulácii stanovujúce spôsoby vykonávania cenovej regulácie, a to tak, že bolo
doplnené o nové ustanovenie § 12 ods. 1 písm. g) zákona o regulácii, podľa ktorého je spôsobom
vykonávania cenovej regulácie aj priame určenie tarify a určenie spôsobu výpočtu tarify alebo rozdelenie
nákladov podľa osobitných predpisov. Zároveň došlo k doplneniu ustanovenia § 12 zákona o regulácii (i)

o nový odsek 9, podľa ktorého sa tarifa za prevádzkovanie systému uplatňuje na spotrebovanú elektrinu
podľa § 40 ods. 1 písm. n), ak osobitný predpis neustanovuje inak, a organizátorovi krátkodobého trhu
s elektrinou ju uhrádza priamo alebo prostredníctvom subjektu zúčtovania koncový odberateľ elektriny
alebo výrobca elektriny, ktorý spotrebuje ním vyrobenú elektrinu a o (ii) nový odsek 10, podľa ktorého
cenová regulácia prístupu do prenosovej sústavy alebo distribučnej sústavy sa pri výrobcovi elektriny,

ktorý je aj odberateľom elektriny, uplatňuje len na jeden prístup do prenosovej sústavy alebo jeden
prístup do distribučnej sústavy.
(bod 66 odôvodnenia označeného nálezu) V neposlednom rade zákon č. 309/2018 Z. z. zmenil
ustanoveniedelegačnejnormyobsiahnutejv§40ods.1písm.n)zákonaoreguláciitak,žejehopôvodné
znenie „Úrad vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví podrobnosti o individuálnych

sadzbách súvisiacich so systémovými službami a úhradou osobitných nákladov.“ nahradil novým
znením „Úrad vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví podrobnosti o uplatňovaní
tarify za prevádzkovanie systému a o individuálnych sadzbách tarify za systémové služby a tarify za
prevádzkovanie systému.“.
(bod 67 odôvodnenia označeného nálezu) Zákonom č. 297/2019 Z. z. bolo zmenené ustanovenie § 2

písm. q) zákona o regulácii tak, že bolo doplnené o slová „tarifa za prevádzkovanie systému sa uplatňuje
na koncovú spotrebu elektriny“.18.3. Všeobecne k charakteristike predmetu napadnutých ustanovení a podstate tvrdeného nesúladu
napadnutých ustanovení s ústavou (časť VI.1 odôvodnenia nálezu) ústavný súd uviedol:
(bod 68 odôvodnenia označeného nálezu) Vo všeobecnej rovine možno uviesť, že predmetom

napadnutých ustanovení je časť cenovej regulácie v elektroenergetike bližšie špecifikovaná v tomto
bode nižšie. Konkrétne ide o stanovenie subjektu (ktorému sa má nižšie špecifikovaná platba uhradiť)
a rozsahu (v rozsahu koncovej spotreby na príslušnom odbernom a odovzdávacom mieste) platby
za systémové služby a platby za prevádzkovanie systému jednotlivými účastníkmi trhu s elektrinou
[účastníkom trhu s elektrinou, ktorý si pre svoje odberné alebo odovzdávacie miesto zvolil režim

prenesenej zodpovednosti za odchýlku (§ 11 ods. 7 vyhlášky 1); účastníkom trhu s elektrinou, ktorý
prevzal zodpovednosť za odchýlku za odberné alebo odovzdávacie miesto iného účastníka trhu a nie
je subjektom zúčtovania (§ 11 ods. 8 vyhlášky 1) a subjektom zúčtovania (§ 11 ods. 9 vyhlášky 1)].
Ústavnýsúdvsúvislostisužoznačenýmrozsahompoukazovalnaskutočnosť,ženavrhovateliavnávrhu
nenamietali nesúlad iných ustanovení vyhlášky 1 s ústavou alebo so zákonmi, a zároveň, že (nad rámec
návrhom napadnutých ustanovení vyhlášky 2, pričom ústavný súd rozhodol tak, že konanie o tejto časti

návrhu navrhovateľov zastavil) navrhovatelia v návrhu nenamietali nesúlad iných právnych predpisov
upravujúcich cenovú reguláciu v elektroenergetike. Oblasť cenovej regulácie v elektroenergetike pritom
zahŕňa celý komplex právnych noriem rôznej právnej sily (počnúc zákonom o energetike, zákonom o
regulácii až po jednotlivé vyhlášky úradu), pričom návrhom napadnuté ustanovenia vyhlášky 1 sú len
parciálnou zložkou tohto komplexu.

(bod 69 odôvodnenia označeného nálezu) Ústavný súd v odôvodnení nálezu v konaní týkajúcom sa
posudzovania súladu inej vyhlášky úradu (pozri PL. ÚS 17/2014) pri posudzovaní cenovej regulácie
v elektroenergetike konštatoval, že prejavom rozvinutej a industrializovanej krajiny je, že štátna moc
intervenuje do odvetvia energetiky, špeciálne do obchodovania s elektrinou a plynom. Tieto intervencie
majú svoje odôvodnenie v špecifických črtách regulovaného odvetvia – odvetvia energetiky. Ústavný súd

dospel k záveru, že pri posudzovaní napadnutých ustanovení (ustanovení podzákonnej normy vydanej
úradom, pozn.) musí prihliadať nielen na právne akty Európskej únie, ich transpozíciu (smernice),
ale aj na dikciu ústavy, predovšetkým ústavné limity orgánov verejnej moci pri ukladaní povinností
normatívnymi aktmi subjektom pôsobiacim na trhu, a to aj v oblasti regulovaných odvetví.
(bod 70 odôvodnenia označeného nálezu) V rámci skutočností už uvedených v bode VI.1 potom

ústavný súd v návrhu navrhovateľov identifikoval tri materiálne tvrdenia, ktoré predstavujú podstatu
navrhovateľmi tvrdeného nesúladu napadnutých ustanovení vyhlášky 1 s ústavou a označenými
zákonmi: (i) tvrdenie, že povinnosť uhrádzať platbu za systémové služby a platbu za prevádzkovanie
systému nemá oporu v ustanovení žiadneho zákona; (ii) tvrdenie, že tarifa za prevádzkovanie systému
nemá povahu ceny v sieťových odvetviach, a preto by nemala byť ani výsledkom regulačnej činnosti

úradu a nakoniec (iii) tvrdenie, že pri zvolenom spôsobe určenia výšky platby (tarify) za prevádzkovanie
systému nie sú dotknuté osoby objektívne spôsobilé akokoľvek zasiahnuť do procesu tvorby jej výšky.
(bod 71 odôvodnenia označeného nálezu) Prvé z uvedených tvrdení je vlastne konštatovaním deficitu
delegačnej normy, ktoré navrhovatelia zhutnili do záveru, že „(pri platbách)... ide o autoritatívne
ustanovené poplatky, ktoré nemajú oporu v zákonnej právnej úprave. Definíciu ani bližšie vysvetlenie

povahy a obsahu uvedených taríf nenájdeme v žiadnom zákonnom predpise.“. Druhé z uvedených
tvrdení (teda tvrdenie, že tarifa za prevádzkovanie systému nemá povahu ceny) pramení v definičnom
vymedzení a interpretácii pojmu „cena“. Ústavný súd sa k obom týmto materiálnym tvrdeniam
navrhovateľov vyjadril v časti VI.3.

18.4. Všeobecne k ústavným podmienkam ukladania povinnosti podzákonnými právnymi predpismi
ústavný súd v časti VI.2 odôvodnenia označeného nálezu uviedol:
(bod 73 odôvodnenia označeného nálezu) Podľa čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy, povinnosti možno ukladať
zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Podľa čl.
123 ústavy, ministerstvá a iné orgány štátnej správy na základe zákonov a v ich medziach môžu vydávať

všeobecne záväzné právne predpisy, ak sú na to splnomocnené zákonom. Tieto všeobecne záväzné
právne predpisy sa vyhlasujú spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
(bod 74 odôvodnenia označeného nálezu) Ústava v čl. 13 ods. 1 písm. a) špecifikuje možnosti
podmienok ukladania povinností, konkrétne zákonom alebo na základe zákona a v jeho medziach.
V materiálnom právnom štáte je evidentný účel ochrany poskytovanej ustanovením tohto článku, za

ktorý možno považovať ochranu jednotlivcov pri určovaní povinností obmedzujúcich základné práva a
slobody pred verejnou mocou, resp. pred extenzívnym uplatňovaním právomoci orgánov verejnej moci.
K článku 13 ods. 1 ústavy vo všeobecnosti ústavný súd už uviedol, že „toto ustanovenie neobsahuje
konkrétnu garanciu základného práva a slobody, ale obsahuje len pravidlo, že povinnosti možno ukladaťzákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Uvedené
ustanovenie je akýmsi základným či všeobecným ustanovením limitujúcim zásahy štátu vo vzťahu k
nositeľom základných práv a slobôd.“ (III. ÚS 13/2013). Ukladanie povinností s využitím podzákonného

právneho predpisu musí byť uskutočnené za splnenia formálnej podmienky, ktorou je splnomocnenie
uvedené výslovne v zákone, a zároveň pri rešpektovaní náležitej kvality uvedeného splnomocnenia.
Dosiahnuť takúto náležitú kvalitu splnomocnenia je možné za predpokladu, že v rámci splnomocnenia
sa jednoznačne vymedzia hranice pre reguláciu v podzákonnej úprave. Zákonné medze ukladania
povinností vyplývajúce z čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy nemajú len hmotnoprávny, ale aj „procesnoprávny“

rozmer.Toznamená,žeorgánverejnejmociukladajúcipovinnostiichmusíuložiťspôsobomapostupom,
ktorý predpokladá zákon, čím okrem iného umožní budúcim adresátom povinností, aby sa k nim vyjadrili
(porov. I. ÚS 95/03).
(bod 74.1 odôvodnenia označeného nálezu) Podstatným znakom špeciálnej delegácie, ktorej ústavný
rámec stanovuje ustanovenie čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy, je, že zákonodarca problematiku dostatočne
upravenú vo svojich základných rysoch na úrovni zákonnej prenecháva na konkretizáciu rezortnému

orgánuvýkonnejmoci.Vyhláškapotomakovykonávacíprávnypredpissvojímcharakterommôžeupraviť
technickéčiexpertnéotázky,ktorémôžupodliehaťčastýmzmenám.Keďžeidevzásadeootázkyvysoko
odborného charakteru a vzhľadom na často enormný rozsah upravovanej problematiky, nie je efektívne
a vhodné tieto otázky upravovať v samotnom zákone.
(bod 75 odôvodnenia označeného nálezu) Ústavný súd interpretoval vo svojej judikatúre aj citovaný čl.

123 ústavy, keď uviedol, že „vláda ani ministerstvá a iné orgány štátnej správy nemôžu vydať všeobecne
záväzný právny predpis upravujúci spoločenské vzťahy, ktoré národná rada neupravila zákonom.
Všeobecne záväzným právnym predpisom orgánu výkonnej moci nemožno upraviť spoločenský vzťah
vo väčšom rozsahu, než ustanovuje zákon, ani spôsobom odporujúcim zákonu.“ (pozri PL. ÚS 7/96,
PL. ÚS 12/01).

18.5. V časti VI.3 odôvodnenia označeného nálezu ústavný súd k namietanému nesúladu napadnutých
ustanovení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. 1 písm.a), čl. 59 ods. 2 a čl. 123 ústavy so zákonom
o regulácii v spojení so zákonom o cenách uviedol:
(bod 76 odôvodnenia označeného nálezu) Navrhovatelia namietali nesúlad napadnutých ustanovení

vyhlášky 1 s ustanovením čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. 1 písm. a), čl. 59 ods. 2 a čl. 123
ústavy v jednej časti návrhu(časť IV. písm. A návrhu) súborne, bez toho, aby podrobnejšie analyzovali,
prípadne pomenovali konkrétne dôvody pre konštatovanie nesúladu vo vzťahu k jednotlivým, ním
označeným ustanoveniam ústavy. Navrhovatelia nesúlad napadnutých ustanovení vyhlášky 1 so
všetkými už označenými ustanoveniami ústavy identifikovali ako dôsledok „prekročenia právomoci

Úradu vyplývajúcej zo zákona“. Následne nimi tvrdené „prekročenie právomoci Úradu“ skutkovo bližšie
opísali.
(bod 77 odôvodnenia označeného nálezu) Podľa § 87 zákona o ústavnom súde (predtým § 41a ods. 4
zákona č. 38/1993 Z. z.) ústavný súd konanie zastaví, ak preskúmavaný právny predpis stratí platnosť
pred vyhlásením nálezu vo veci.

(bod 77.1 odôvodnenia označeného nálezu) Podľa ustálenej judikatúry ústavný súd zásadne považuje
stratu platnosti preskúmavaných právnych predpisov za dôvod na zastavenie konania. Na tento dôvod
zastavenia konania v zásade nemá vplyv skutočnosť, že v čase doručenia návrhu na začatie konania
napadnuté právne predpisy (prípadne ich časti) boli súčasťou platného právneho poriadku (m.m. PL.
ÚS 23/02, PL. ÚS 16/03). Ústavný súd taktiež v minulosti už judikoval, že nielen strata platnosti

preskúmavaných právnych predpisov, ale aj obsahová kvalitatívna zmena napadnutých zákonných
ustanovení v priebehu konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy môže viesť k takým následkom,
že zanikne dôvod, resp. objektívny záujem zaoberať sa posudzovaním protiústavnosti napadnutých
ustanovení, ktoré mali byť podľa návrhu predmetom ústavnej kontroly (pozri napr. PL. ÚS 12/09).
Ústavný súd už teda v minulosti konštatoval, že novelizácia napadnutých ustanovení meniaca ich

obsahový význam sa hodnotí ako zánik platnosti pôvodného znenia napadnutých ustanovení (PL. ÚS
43/03).
(bod 78 odôvodnenia označeného nálezu) V prípade návrhom napadnutých ustanovení vyhlášky 1 však
nedošlo ani k strate ich platnosti, ani k ich novelizácii pred vyhlásením nálezu vo veci. Došlo však k
prijatiu zákona č. 309/2018 Z. z. účinného od 1. januára 2019 a zákona č. 297/2019 Z. z. účinného

od 1. novembra 2019. Uvedené zákony zásadným spôsobom zmenili právny stav a sú rozhodné pre
posúdenie prejednávanej veci. Pokiaľ totiž navrhovatelia namietali deficity delegačnej normy (tak ako
je uvedené v bode 71 tohto nálezu), dospejúc k záveru, že tarify majú povahu vyhláškou autoritatívne
ustanovených poplatkov, ktoré nemajú oporu v zákonnej právnej úprave, keďže ich definíciu ani bližšievysvetlenie povahy a obsahu nemožno nájsť v žiadnom zákonom predpise, tak potom ustanovenia
zákona č. 309/2018 Z. z. a zákona č. 297/2019 Z. z. (bližšie opísané v bode V.4) tento navrhovateľmi
tvrdený deficit odstránili.

(bod 78.1 odôvodnenia označeného nálezu) Už spomenuté nedostatky zákonnej právnej úpravy v
čase podania návrhu by bolo možné posudzovať optikou absencie, resp. nevytvorenia zákonných
predpokladov pre ukladanie povinností v zmysle čl. 13 ods.1 ústavy, čo by mohlo byť považované
aj za porušenie (vnútroštátneho) pozitívneho záväzku zo strany štátu, ktorý má aj za cieľ vytvoriť
predpoklady pre praktickú dostupnosť noriem vyjadrených v ústave (k obsahu ochrany práv a slobôd

ustanovených v ústave vo forme pozitívneho záväzku bližšie II. ÚS 8/96). Nevydanie zákonného
právneho predpisu predpokladaného ústavnou reguláciou ukladania povinností, resp. kvalitatívne
nedostatočné vyjadrenie úpravy v takomto zákone vo všeobecnosti znamená aj nedodržanie ústavou
určeného postupu ukladania povinností (medzí podnikania) vyplývajúceho z čl. 13 ods. 1 písm. a)
ústavy. Na vydanie namietanej vyhlášky 1 (rovnako aj vyhlášky 2) by potom bolo možné nahliadať aj
optikou tvorby práva úradom bez ústavou požadovaného delegačného základu. Navrhovatelia tvrdili, že

úrad totiž vydal podzákonnú úpravu, stanovujúcu povinnosti pre jednotlivcov bez toho, aby v čase jeho
prijatia určil zákon jednoznačné podmienky pre takúto reguláciu, resp. obsahoval jednoznačné zákonné
splnomocnenie na prijatie takejto podzákonnej regulácie.
(bod 78.2 odôvodnenia označeného nálezu) Následne pozitívny zákonodarca výsledkom svojej
legislatívnej aktivity upravil namietaný stav, keď schválil takú zákonnú úpravu, ktorej následkom zanikol

navrhovateľmi tvrdený ústavný problém dotýkajúci sa kvality dovtedy existujúcej zákonnej úpravy
vo vzťahu k rozsahu a kvalite regulácie v podobe podzákonného právneho predpisu. K znakom
materiálneho právneho štátu patrí povinnosť štátu tvoriť také právo, ktoré sa vyznačuje požadovanou
kvalitou, čoho prejavom je predovšetkým súlad zákonov s ústavou.
(bod 79 odôvodnenia označeného nálezu) K rovnakému záveru možno (aj s prihliadnutím na definíciu

pojmu „cena“ podľa § 2 ods. 1 zákona o cenách) dospieť aj v súvislosti s druhou materiálnou výhradou
navrhovateľov spočívajúcou v ich interpretácii pojmu cena. Nad rámec uvedeného ústavný súd vo
vzťahu k druhej materiálnej námietke navrhovateľov (ktorej podstata spočíva v interpretácii pojmu
„cena“) uviedol, že už v rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 17/2014 ústavný súd uzavrel, že ustanovenia o cenách
a vymedzení dohodnutých podmienok pri dohadovaní ceny podľa zákona o cenách je potrebné vnímať

ako lex generalis, čo sa týka definovania ceny a vymedzenia dohodnutých podmienok dohadovaní ceny,
a teda, že zákon o energetike a zákon o regulácii v tomto smere len odlišne upravujú tvorbu cien a
dohadovanie ceny, čo však nemá za následok nesúlad s ustanoveniami zákona o cenách.
(bod 80 odôvodnenia označeného nálezu) Prijatím označených noviel zákona o regulácii pred
vyhlásením nálezu vo veci, teda najmä (i) doplnením ustanovenia § 2 zákona o regulácii o zákonnú

definíciu a legálne vymedzenie pojmov tarifa za prevádzkovanie systému, tarifa za výrobu elektriny
a tarifa za systémové služby, (ii) doplnením ustanovenia § 12 ods. 1 zákona o regulácii upravujúceho
spôsoby vykonávania cenovej regulácie, ale osobitne (iii) zmenou znenia delegačnej normy obsiahnutej
v ustanovení § 40 ods. 1 písm. n) zákona o regulácii teda vznikol nový právny stav. Pokiaľ by takýto
právny stav bol už v čase predbežného prerokovania návrhu, nevyhnutne by to viedlo k posudzovaniu

návrhu ako zjavne neopodstatneného. Tento záver ostatne podporuje aj vyjadrenie navrhovateľov z
27. februára 2020 doručené ústavnému súdu 3. marca 2020, v ktorom navrhovatelia o. i. uviedli, že
„Napriek tomu, že legislatívne zmeny majú dopad na obsah Návrhu, Navrhovatelia trvajú na svojom
podaní najmä čo sa týka bodu I. Dôvodom je, že súčasná právna úprava na ďalej zasahuje do práva
na spravodlivý proces.“. Navrhovatelia sa v ďalších častiach predmetného vyjadrenia venovali už len

poslednému z materiálnych argumentov, teda tvrdeniu, že pri zvolenom spôsobe určenia výšky platby
(tarify) za prevádzkovanie systému nie sú dotknuté osoby objektívne spôsobilé akokoľvek zasiahnuť do
procesu tvorby jej výšky. K tejto výhrade sa už ústavný súd vyjadril v bode 72 tohto nálezu, keď dospel
k záveru, že návrhom napadnuté ustanovenia vyhlášky 1 spôsob určenia výšky jednotlivých platieb
neupravujú.

(bod 81 odôvodnenia označeného nálezu) Nad rámec už uvedeného ústavný súd uviedol, že zmyslom
a účelom inštitútu abstraktnej kontroly ústavnosti podľa čl. 125 ústavy je zabezpečenie ústavnosti
právneho poriadku, teda (v prípade ak došlo k narušeniu ústavnosti právneho poriadku) navodenie
stavu vylúčenia kolízie všeobecne záväzného právneho predpisu so silou zákona alebo nižšou s
ústavou. Účinky rozhodovacej činnosti ústavného súdu vykonávajúceho svoju pôsobnosť pri ochrane

ústavnosti v konaní o súlade právnych predpisov nastávajú pro futuro, čo v konečnom dôsledku vyplýva
aj z ustanovenia čl. 125 ods. 3 ústavy. Inými slovami, nie je účelom inštitútu abstraktnej kontroly
ústavnosti, a teda ústavnému súdu v konaní podľa čl. 125 ústavy nenáleží odstraňovať následky
pochybení organov verejnej moci inak ako konštatovaním existencie nesúladu právnych predpisov sústavou, avšak len vtedy, keď ústavný súd takýto nesúlad v čase prijatia rozhodnutia identifikoval, k
čomu však v prejednávanej veci nedošlo. V prejednávanej veci pozitívny zákonodarca zrejme sám v
minulosti identifikoval riziko interpretácie, ktorá by mohla viesť ku konštatovaniu parciálneho nedostatku

legislatívnej úpravy (resp. nedostatočnú špecifikáciu inštitútov v nej), a uplatnením svojej zákonodarnej
pôsobnosti svojou následnou
činnosťou tento stav odstránil. Národná rada Slovenskej republiky má priznanú možnosť uskutočňovať
zákonodarnú činnosť tak, aby mohla reagovať na spoločenské zmeny, ktorých
dôsledky je potrebné premietnuť do oblastí už predtým upravených zákonmi Národnej rady

Slovenskej republiky (porov. PL. ÚS 38/95). Vo vzťahu k tomu je vhodné doplniť, že v prejednávanej veci
platí, že základom uplatňovania verejnej moci v demokratickom a právnom štáte je zachovanie dobrej
viery a dôvery v správnosť právnych aktov vydaných orgánmi verejnej moci, rovnako aj ochrana práv
konštituovaných na základe prejavu orgánov
verejnejmoci.Ústavnýsúddodal,ževdanejveciideošpecifickérozhodnutie,keďvzhľadomnazásadnú
zmenu právneho stavu po prijatí návrhu na ďalšie konanie už dôvody pre navrhovateľmi tvrdený nesúlad

vyhlášky 1 odpadli. V rámci novelizácie zákona o regulácii sa
tak napadnutá právna úprava (vyhláška 1 v znení pred novelizáciou zákona o regulácii trpiaca
tvrdeným deficitom delegačnej normy) stala obsolétnou. Obsolétnosť spočíva v tom, že novely zákona
o regulácii doplnili právnu úpravu, čím vytvorili kategoricky iný právny stav. Preto ústavný súd v zmysle
§ 88 zákona o ústavnom súde návrhu skupiny poslancov nevyhovel.

(bod 82 odôvodnenia označeného nálezu) Navrhovatelia v návrhu konštatovali taktiež nesúlad
napadnutých ustanovení vyhlášky 1 s § 3 ods. 2, § 9 ods. 1 písm. b) bodom 1, § 11 ods. 1, § 12 ods.
1 a § 40 ods. 1 zákona o regulácii v spojení s § 2 ods. 1 zákona o cenách. Po prijatí návrhu na ďalšie
konanie došlo k prijatiu zákona č. 309/2018 Z. z. a zákona č. 297/2019 Z. z., pričom táto zmena sa
týkala podstatnej časti navrhovateľom označených ustanovení zákona o regulácii. Z dôvodu obsolétnosti

napadnutej právnej úpravy, ktorej opisu a dôsledkom sa ústavný súd venoval v tejto časti nálezu vyššie,
preto ústavný súd dospel k záveru, že tvrdenia navrhovateľov, týkajúce sa nesúladu ustanovení vyhlášky
1 s označenými ustanoveniami zákona o regulácii v spojení so zákonom o cenách sú nedôvodné, a
preto návrhu navrhovateľov v tejto časti nevyhovel.

18.6. K namietanému nesúladu napadnutých ustanovení s čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy a s čl. 35 ods. 1
ústavy ústavný súd v časti VI.4 odôvodnenia označeného nálezu uviedol:
(bod 83 odôvodnenia označeného nálezu) V súvislosti s navrhovateľmi tvrdeným nesúladom ustanovení
vyhlášky 1 s ustanovením čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy a s čl. 35 ods. 1 ústavy, ktoré navrhovatelia
identifikovali v príčinnej súvislosti s nimi tvrdeným prekročením právomoci úradu, ústavný súd dospel k

záveru, že vzhľadom na skutočnosti uvedené v časti VI.3 tohto nálezu (teda, že novelizácia zákona o
regulácii spôsobila obsolétnosť navrhovateľmi napadnutej právnej úpravy) je návrh navrhovateľov v tejto
časti nedôvodný. Z tohto dôvodu sa už ústavný súd ďalej bližšie nezaoberal tvrdeniami navrhovateľov
namietajúcich nesúlad ustanovení vyhlášky 1 s už označenými základnými právami.

18.7. K namietanému nesúladu napadnutých ustanovení s čl. 46 ods. 2 ústavy (časť VI.4) ústavný súd
uviedol:
(bod 84 odôvodnenia označeného nálezu) Pokiaľ navrhovatelia v návrhu (časť IV bod C) namietali
nesúlad napadnutých ustanovení vyhlášky 1 s čl. 46 ods. 2 ústavy a tvrdili, že „V dôsledku zavedenia
platby (tarify) za prevádzkovanie systému ako povinného poplatku bez ohľadu na existenciu vecného

protiplnenia a určovania jej výšky v cenovom konaní vedenom len s organizátorom krátkodobého trhu s
elektrinou sa fakticky znemožňuje skutočne dotknutým osobám domáhať ochrany pred nezákonnosťou
na súde.“, toto ich tvrdenie (teda tvrdenie, že dotknuté subjekty nemajú postavenie účastníka konania,
nedisponujú aktívnou vecnou legitimáciou na uplatnenie svojich práv využitím riadnych opravných
prostriedkov v správnom konaní) nie je opodstatnené, pretože v danej veci na základe napadnutých

ustanovení vyhlášky 1 nebol úradom vydaný individuálny správny akt ani hybridný správny akt.
Navrhovatelia v návrhu ostatne uvádzajú, že „Platbu (tarifu) za prevádzkovanie systému určuje Úrad
prostredníctvom cenového rozhodnutia, ktoré vydáva OKTE, a.s. ako organizátorovi krátkodobého trhu
s elektrinou poverenému výkonom tzv. centrálnej fakturácie podľa § 37 ods. 4 písm. c) bodu 2 Zákona
o energetike.“.

(bod 84.1 odôvodnenia označeného nálezu) Okrem toho vzhľadom na predmet návrhom napadnutých
ustanovení vyhlášky 1 a s prihliadnutím na závery uvedené v časti VI.1 námietka nesúladu napadnutých
ustanovení nie je vo vzťahu k čl. 46 ods. 2 dôvodná, pretože neexistuje priamy súvis medzi napadnutými
ustanoveniami (ich obsahom) a základným právom zaručeným čl. 46 ods. 2 ústavy. Keďže ideo ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý nepodlieha prieskumu v správnom
súdnictve a nie je možné predmetnú námietku spojiť so základným právom zaručeným čl. 46 ods. 2
ústavy, nebolo možné návrhu v tejto časti vyhovieť.

19.1. Podľa § 88 ods. 1 zák. č. 314/2018 Z.z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky v znení neskorších
predpisov, ak ústavný súd v konaní o súlade právnych predpisov nezistí nesúlad preskúmavaného
právnehopredpisunižšejprávnejsily,jehočastialeboniektoréhojehoustanoveniasprávnympredpisom
vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, návrhu na začatie konania alebo jeho časti

nevyhovie.

19.2. Podľa § 88 ods. 2 zák. č. 314/2018 Z.z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky v znení neskorších
predpisov, ak ústavný súd zistí nesúlad preskúmavaného právneho predpisu nižšej právnej sily, jeho
častialeboniektoréhojehoustanoveniasprávnympredpisomvyššejprávnejsilyalebosmedzinárodnou
zmluvou, vysloví tento nesúlad nálezom, v ktorom uvedie, s ktorými ustanoveniami právneho predpisu

vyššej právnej sily alebo medzinárodnej zmluvy nie je preskúmavaný právny predpis nižšej právnej sily,
jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenia v súlade.

19.3. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický
a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

19.4. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

19.5. Podľa čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy, povinnosti možno ukladať zákonom alebo

na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.

19.6. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov
má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu
nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

19.7. Podľa čl. 20 ods. 4 ústavy, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné
iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

19.8. Podľa čl. 35 ods. 1 ústavy, každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj

právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.

19.9.Podľačl.46ods.2ústavy,ktotvrdí,žebolnasvojichprávachukrátenýrozhodnutímorgánuverejnej
správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví
inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené

preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

19.10. Podľa čl. 59 ods. 2 ústavy, dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona.

19.11. Podľa čl. 123 ústavy, ministerstvá a iné orgány štátnej správy na základe zákonov a v ich

medziach môžu vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak sú na to splnomocnené zákonom.
Tieto všeobecne záväzné právne predpisy sa vyhlasujú spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

19.12.Podľačl.1Dodatkovéhoprotokolu,každáfyzickáaleboprávnickáosobamáprávopokojneužívať
svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok,

ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva. Toto ustanovenie však nebráni
právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so
všeobecným záujmom a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.

20. Z čl. II bodu 1.4 Zmluvy o dodávke elektriny č. 47/14 vyplýva záväzok žalobcu záväzok odobrať od

žalovanéhododanúelektrinuazaplatiťmujejdohodnutúcenu.Jenepochybné,žeksplneniuuvedeného
záväzku bolo potrebné materiálne, technické, administratívne vybavenie na strane prevádzkovateľa
distribučnej siete, na ktoré musel vynaložiť náklady, a to najmä na zabezpečenie sústavnej pripravenosti
a funkčnosti prenosovej a distribučnej sústavy, ktorá musela byť neustále udržiavaná pod rovnakýmnapätím a s rovnakou frekvenciou. K dodržaniu príslušných technických parametrov sústavy bolo,
okrem iného, zo strany prevádzkovateľa sústavy potrebné dodať do nej elektrinu, ako aj zabezpečiť
systémové služby. S ohľadom na uvedený záväzok žalobcu musela byť zabezpečená pripravenosť

prenosovej a distribučnej sústavy aj v momente, keď práve žalovaný, na základe svojho rozhodnutia,
nedodával ním vyrobenú elektrinu žalobcovi, ale túto spotreboval na vlastný účel. Z uvedeného vyplýva,
že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že by pri jeho vlastnej spotrebe ním vyrobenej elektriny
nedochádzalo k poskytovaniu žiadnej služby zo strany prevádzkovateľa distribučnej siete. Naopak,
služby, ktoré v takomto prípade boli poskytované žalovanému, spočívali v zabezpečení pripravenosti

prenosovej a distribučnej sústavy na to, aby mal reálne možnosť dodávať žalobcovi elektrinu v zmysle
Zmluvy o dodávke elektriny č. 47/14. A práve takéto služby zo strany prevádzkovateľa distribučnej siete
(prevádzkovanie systému a systémové služby) predstavovali určitú protihodnotu povinnosti žalovaného
uhrádzať platby za prevádzkovanie systému a platby za systémové služby. Vzhľadom k tomu, že aj
pri vlastnej spotrebe elektrickej energie jej samotným výrobcom (žalovaným) musela byť distribučná
sústava v prevádzke, kvôli čomu boli potrebné aj systémové služby, a s čím je spojené vynaloženie

nákladov, je opodstatnené, že do koncovej spotreby na odovzdávacom mieste sa, podľa § 11 ods. 10
písm. c) vyhl. č. 24/2013 Z.z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou
a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom, v znení účinnom ku dňu vystavenia žalovaných
faktúr, započíta aj ostatná vlastná spotreba elektriny výrobcu elektriny. Vzhľadom k tomu súd nemal
na základe námietky žalovaného týkajúcej sa neposkytnutej protihodnoty a námietky o plnení zdanlivej

povinnosti, vyplývajúcej z právneho predpisu, preukázaný žalovaným tvrdené dôvody na prieskum
súladu § 11 ods. 7, 8, 9 vyhl. č. 24/2013 Z.z. ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného
trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom, v znení účinnom do 01.01.2019,
s Ústavou SR a ostatnými, žalovaným označenými právnymi predpismi, ústavným súdom. S ohľadom
na to, že žalovanému boli poskytnuté predmetné služby (prevádzkovanie systému a systémové služby)

aj v prípade, keď žalovaný na základe jeho rozhodnutia ním vyrobenú elektrinu sám spotreboval,
a teda túto nedodal do sústavy, podľa právneho názoru prvoinštančného súdu, nepredstavujú platby
za prevádzkovanie systému a platby za systémové služby neprimerané zaťaženie, ani obmedzenie
vlastníckeho práva žalovaného k ním vyrobenej elektrickej energii.

21. Súd posúdil ako neopodstatnené tvrdenie žalovaného, podľa ktorého za platby za systémové služby
a prevádzkovanie systému mu nebola poskytnutá žiadna protihodnota, aj z toho dôvodu, že výrobcovia
elektriny ako účastníci trhu s elektrinou, ktorí si zvolili režim prenesenej zodpovednosti za odchýlku pre
ich odberné, príp. odovzdávacie miesto, protihodnotu dostávajú v tom, že „majú neustále pripravenú
sústavu za účelom odoberania elektriny, a to v takom rozsahu, aký majú určený, ale zároveň dostávajú

ďalšie služby uvedené vyššie. Prenosová a distribučná sústava musí byť neustále udržiavaná pod
rovnakým napätím a s rovnakou frekvenciou. Uvedený stav sústavy ale nie je „zadarmo“, na takýto
režim je potrebné vynakladať neustále nemalé finančné prostriedky, a to nielen z hľadiska technického
stavu, ale aj z hľadiska administratívneho a personálneho. Navyše ak by prevádzkovatelia elektrických
sústav (či už prenosovej, regionálnych distribučných alebo aj miestnych distribučných) nedodržali

určené technické parametre sústavy (napätie, frekvencia, rezervovaná kapacita), hrozia celej sústave
nepredstaviteľné problémy, ktoré by mali za následok viacero právnych zodpovedností. V najhoršom
prípade by mohlo ísť o totálny výpadok sústavy na určitom území (tzv. blackout), čo by sme pocítili
všetci odberatelia elektriny na území Slovenska – domácnosti, malé podniky, ale aj nemocnice, či
veľké priemyselné podniky, na ktorých je postavené hospodárstvo Slovenskej republiky.“ (viď bod 27

odôvodnenia nálezu Ústavného súdu SR č.k. PL. ÚS 19/2017-115 zo dňa 08.07.2020)

22. Podľa § 2 písm. b) bodu 18 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení účinnom ku dňu vystavenia
žalovaných faktúr, odchýlkou účastníka trhu s elektrinou sa rozumie odchýlka, ktorá vznikla v určitom
časovom úseku ako rozdiel medzi zmluvne dohodnutým množstvom dodávky alebo odberu elektriny a

dodaným alebo odobratým množstvom elektriny v reálnom čase. Prvoinštančný súd sa teda stotožnil
s tvrdením žalobcu (písomné vyjadrenie zo dňa 18.10.2021), že odchýlka a jej vysporiadanie je
záležitosťou bilancovania plánovanej a skutočnej dodávky elektriny alebo odberu elektriny na odberných
a odovzdávacích miestach pripojených do sústavy a nejde o činnosť, pre ktorú by bolo potrebné vlastniť
alebo prevádzkovať akékoľvek elektroenergetické zariadenia (napr. trafostanicu). Vzhľadom k tomu súd

posúdil ako bezpredmetné tvrdenie žalovaného (pojednávanie dňa 01.10.2021) o nemožnosti žalobcu
prevziať za neho zodpovednosť za odchýlku z dôvodu, že žalovaný má vlastnú trafostanicu, ktorú
žalobcaodmietolprevziaťdojehovlastníctva.Vsporetiežnebolapreukázanápotrebatrafostanice,ktorá
slúži najmä na transformáciu napätia elektrickej energie, k prevzatiu zodpovednosti za odchýlku a jejfinančnému vysporiadaniu. Zo Zmluvy o dodávke elektriny č. 47/14 jednoznačne vyplýva, že žalobca
zodpovedal v predmetnom období za finančné vyrovnanie odchýlky na odovzdávacom mieste namiesto
žalovaného. Podľa písomného vyjadrenia OKTE, a.s. (odpoveď) zo dňa 15.10.2021, odovzdávacie

miesto žalovaného bolo v rozhodnom období zaradené do bilančnej skupiny žalobcu.

23. Žalovaný tiež namietal, že povinnosť uhrádzať platbu za prevádzkovanie systému ako osobitný
poplatok nevyplývala zo zákona č. 251/2012 Z.z., ani z iného zákonného predpisu. Právne predpisy
nezmocňovaliÚradprereguláciusieťovýchodvetvíktomu,abytakýtoosobitnýpoplatokzaviedol.Platba

(tarifa) za prevádzkovanie systému preto nebola stanovená zákonom, a ani na základe zákona. Zákon
č. 251/2012 Z.z. pritom ani neupravoval, ktorý účastník trhu mal uhrádzať platby za prevádzkovanie
systému a systémové služby a komu má tieto platiť. Žalovaný trval tiež na tom, že povinnosť
uhrádzať platby za prevádzkovanie systému a systémové služby v rozsahu elektrickej energie, ktorá
nevstúpila do prenosovej sústavy prevádzkovateľa distribučnej siete a táto bola samostatne výrobcom
elektrickej energie spotrebovaná, ide nad rámec povinnosti zakotvených pre výrobcov elektriny v zákone

o energetike. S citovanými tvrdeniami žalovaného sa prvoinštančný súd nestotožnil a na ich základe
nemal preukázanú opodstatnenosť prieskumu súladu § 11 ods. 7, 8, 9 vyhl. č. 24/2013 Z.z. ktorou sa
ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného
trhu s plynom, v znení účinnom do 01.01.2019, s Ústavou SR a ostatnými, žalovaným označenými
právnymi predpismi, ústavným súdom.

24.1. Podľa § 2 písm. p) zák. č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení účinnom
od 01.01.2019 do 31.10.2019, na účely tohto zákona sa rozumie tarifou za prevádzkovanie systému
pevná cena v eurách na jednotku množstva elektriny viažuca sa na technickú jednotku, ktorá zohľadňuje
pomernú časť nákladov na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, na výrobu elektriny

vysoko účinnou kombinovanou výrobou, na výrobu elektriny z domáceho uhlia, na činnosti organizátora
krátkodobého trhu s elektrinou vrátane korekcie nákladov vynaložených na zúčtovanie podpory výroby
elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou.

24.2. Podľa § 2 písm. p) zák. č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení účinnom

od 01.11.2019, na účely tohto zákona sa rozumie tarifou za prevádzkovanie systému pevná cena v
eurách na jednotku množstva elektriny viažuca sa na technickú jednotku, ktorá zohľadňuje pomernú
časť nákladov na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, na výrobu elektriny vysoko účinnou
kombinovanou výrobou, na výrobu elektriny z domáceho uhlia, na činnosti organizátora krátkodobého
trhu s elektrinou vrátane korekcie nákladov vynaložených na zúčtovanie podpory výroby elektriny z

obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou; tarifa za prevádzkovanie
systému sa uplatňuje na koncovú spotrebu elektriny.

24.3. Podľa § 2 písm. q) zák. č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení účinnom
od 01.01.2019, tarifou za výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie pevná cena v eurách na

jednotku množstva elektriny viažuca sa na technickú jednotku, ktorá zohľadňuje pomernú časť nákladov
na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a tvorí zložku tarify za prevádzkovanie systému.

24.4. Podľa § 2 písm. r) zák. č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení účinnom
od 01.01.2019, tarifou za systémové služby pevná cena v eurách na jednotku množstva elektriny

viažuca sa na technickú jednotku, ktorá zohľadňuje povolené náklady prevádzkovateľa prenosovej
sústavy na nákup podporných služieb a iné povolené náklady prevádzkovateľa prenosovej sústavy
na zabezpečenie systémových služieb; tarifa za systémové služby sa uplatňuje na koncovú spotrebu
elektriny.

24.5.Podľa§10písm.a)bodu2zák.č.250/2012Z.z.oreguláciivsieťovýchodvetviachvzneníúčinnom
ku dňu vystavenia žalovaných faktúr (a až do 31.12.2018), úrad ďalej určuje individuálne sadzby taríf
súvisiacich so systémovými službami a úhradou osobitných nákladov podľa § 12 ods. 6.

24.6. Podľa § 10 písm. a) bodu 2 zák. č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení

účinnom od 01.01.2019, úrad ďalej určuje individuálne sadzby tarify za systémové služby a tarify za
prevádzkovanie systému.24.7.Podľa§10písm.a)bodu3zák.č.250/2012Z.z.oreguláciivsieťovýchodvetviachvzneníúčinnom
od 01.01.2019, úrad ďalej určuje tarifu za výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie.

24.8. Podľa § 12 ods. 1 zák. č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení účinnom ku dňu
vystavenia žalovaných faktúr (a až do 31.12.2018), spôsobom vykonávania cenovej regulácie je
a) priame určenie pevnej ceny,
b) priame určenie maximálnej ceny,
c) určenie spôsobu výpočtu pevnej ceny,

d) určenie spôsobu výpočtu maximálnej ceny,
e) určenie rozsahu ekonomicky oprávnených nákladov, ktoré možno do ceny započítať, a výšky
primeraného zisku,
f) určenie ceny využitím trhových opatrení, ako sú najmä aukcie.

24.9. Podľa § 12 ods. 1 zák. č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení účinnom od

01.01.2019, spôsobom vykonávania cenovej regulácie je
a) priame určenie pevnej ceny,
b) priame určenie maximálnej ceny,
c) určenie spôsobu výpočtu pevnej ceny,
d) určenie spôsobu výpočtu maximálnej ceny,

e) určenie rozsahu ekonomicky oprávnených nákladov, ktoré možno do ceny započítať, a výšky
primeraného zisku,
f) určenie ceny využitím trhových opatrení, ako sú najmä aukcie,
g) priame určenie tarify a určenie spôsobu výpočtu tarify alebo rozdelenie nákladov podľa osobitných
predpisov.

24.10. Podľa § 12 ods. 9 zák. č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení účinnom
ku dňu vystavenia žalovaných faktúr (a až do 31.12.2018), ak existuje účinná konkurencia paralelných
plynovodov, úrad určí pre prepravu plynu cenu podľa odseku 2 písm. d).

24.11. Podľa § 12 ods. 9 zák. č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení účinnom od
01.01.2019, tarifa za prevádzkovanie systému sa uplatňuje na spotrebovanú elektrinu podľa § 40 ods.
1 písm. n), ak osobitný predpis neustanovuje inak, a organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou ju
uhrádza priamo alebo prostredníctvom subjektu zúčtovania koncový odberateľ elektriny alebo výrobca
elektriny, ktorý spotrebuje ním vyrobenú elektrinu.

24.12.Podľa§40ods.1písm.n)zák.č.250/2012Z.z.oreguláciivsieťovýchodvetviachvzneníúčinnom
ku dňu vystavenia žalovaných faktúr (a až do 31.12.2018), úrad vydá všeobecne záväzný právny
predpis, ktorý ustanoví podrobnosti o individuálnych sadzbách súvisiacich so systémovými službami a
úhradou osobitných nákladov.

24.13. Podľa § 12 ods. 9 zák. č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení účinnom od
01.01.2019, úrad vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví podrobnosti o uplatňovaní
tarify za prevádzkovanie systému a o individuálnych sadzbách tarify za systémové služby a tarify za
prevádzkovanie systému.

25. K námietke žalovaného, týkajúcej sa deficitu delegačnej normy, súd uvádza, že zákon č.
251/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení účinnom ku dňu vystavenia žalovaných
faktúr obsahoval zákonné splnomocnenie na prijatie podzákonnej regulácie platieb za prevádzkovanie
systémuasystémovéslužbytakv§40ods.1písm.n),podľaktoréhomalúradvydaťvšeobecnezáväzný

právny predpis, ktorý ustanoví podrobnosti o individuálnych sadzbách súvisiacich so systémovými
službami a úhradou osobitných nákladov, ako aj v § 10 písm. a) bode 2 zák. č. 250/2012 Z.z. o regulácii
v sieťových odvetviach v znení účinnom ku dňu vystavenia žalovaných faktúr, podľa ktorého mal
úrad ďalej určiť individuálne sadzby taríf súvisiacich so systémovými službami a úhradou osobitných
nákladov podľa § 12 ods. 6, pričom ide splnomocnenie náležitej kvality, keďže riadne vymedzuje hranice

v podzákonnej úprave. Z citovaných zákonných ustanovení tiež vyplýva, že povinnosť uhrádzať platby
za prevádzkovanie systému a platby za systémové služby mala oporu v zákone č. 251/2012 Z.z. v znení
účinnom ku dňu vystavenia žalovaných faktúr. Vzhľadom k tomu, s poukazom na citované zákonné
ustanovenia, súd nemal preukázaný žalovaným namietaný deficit delegačnej normy, ako ani jeho závero tom, že by tarify mali mať povahu vyhláškou autoritatívne stanovených poplatkov, ktoré nemajú oporu
v zákonnej právnej úprave. Podľa názoru prvoinštančného súdu, žalovaný uvedenú námietku a závery
uplatnil na základe nesprávnej interpretácie zákonnej úpravy existujúcej ku dňu vystavenia žalovaných

faktúr. Z takejto nesprávnej a účelovej interpretácie zákonnej úpravy, existujúcej ku dňu vystavenia
žalovanýchfaktúr,vovzťahukrozsahuakvaliteregulácievpodobepodzákonnéhopredpisu,žalovaným,
i keď sa v nepodstatnej miere môže dotýkať kvality práva tvoreného štátom, nemožno dôvodne vyvodiť
záver o deficite delegačnej normy. Žalovaným namietané nedostatky zákonnej právnej úpravy síce,
podľa bodu 78.1 odôvodnenia nálezu č. PL. ÚS 19/2017, možno posudzovať aj optikou absencie, resp.

nevytvorenia zákonných predpokladov pre ukladanie povinnosti v zmysle čl. 13 ods. 1 ústavy, ako
aj optikou tvorby práva úradom bez ústavou požadovaného delegačného oprávnenia, avšak napriek
tomu ani ústavný súd v označenom náleze nekonštatoval deficit delegačnej normy. I keď nevylúčil
riziko interpretácie predmetnej zákonnej úpravy, existujúcej ku dňu vystavenia žalovaných faktúr, ktorá
by mohla viesť ku konštatovaniu parciálneho nedostatku legislatívnej úpravy (resp. nedostatočnej
špecifikácie inštitútov v nej), zároveň poukázal na to, že zákonodarca uplatnením svojej zákonodarnej

pôsobnosti svojou následnou činnosťou tento stav odstránil. Prijatím zákona č. 309/2018 Z.z. účinného
od 01.01.2019 a zákona č. 297/2019 Z.z. účinného od 01.11.2019 došlo k vytvoreniu kategoricky iného
právneho stavu.

26. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že povinnosť uhrádzať platby za prevádzkovanie systému a platby za

systémovéslužbyvrozsahuelektrickejenergie,ktoránevstúpiladoprenosovejsústavyprevádzkovateľa
distribučnej siete a táto bola samotným výrobcom elektrickej spotrebovaná, ide nad rámec povinností
zakotvených pre výrobcov elektriny v zákone o energetike, konkrétne dôvody, a ani ustanovenia zákona
o energetike, z ktorých takéto tvrdenie vyvodil, neanalyzoval, ani nepomenoval, a teda ani nepreukázal.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal proti žalovanému
náhradu 100% trov konania. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, podpis, dátum, spisová značka konania) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozsudok napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 127 ods. 1,2, § 363, § 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno

meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Mar 14, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Ostatné Judgement was issued on Friday, August 9, 2024