Decision was made at the court Okresný súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Jana Novotná Mlinárcsiková
Legislation area – Obchodné právo – Kúpna zmluva
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 38Cb/109/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123373184
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná Mlinárcsik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:6123373184.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou v spore žalobcu:
TORUS THERM, s. r. o., so sídlom Dolná Breznica 18, 020 61, IČO: 44 337 515, zastúpený: URBÁNI &
Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanému:
Sco – VIA spol. s r.o., so sídlom Veľký Diel 3323, 010 08 Žilina, IČO: 48 088 561, zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Ul. 17. Novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO:
50 473 522, o zaplatenie 21.941,20 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 21.941,20 eur s úrokom z omeškania 10,25% ročne zo
sumy 9.726,- eur od 01.10.2022 do zaplatenia, vo výške 10,25% ročne zo sumy 550,- eur od 01.10.2022
do zaplatenia, vo výške 10,25% ročne zo sumy 7.980,- eur od 01.11.2022 do zaplatenia, vo výške 11%
ročne zo sumy 2.881,20 eur od 01.12.2022 do zaplatenia, vo výške 11% ročne zo sumy 804,- eur od
01.12.2022 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 200,- eur, všetko do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní doručeným Okresnému súdu Banská
Bystrica dňa 02.08.2023 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu
21.941,20 eur s úrokom z omeškania špecifikovaným sadzbou, základom a dobou omeškania, náklady
spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 200,- eur a trovy konania. Na odôvodnenie uplatneného
nároku uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol obchodno-právny vzťah, predmetom ktorého
bol záväzok žalobcu ako dodávateľa dodať žalovanému ako odberateľovi na základe objednávok
tovar a služby – výroba a dodanie betónu a na strane druhej záväzok žalovaného za dodaný tovar
a služby zaplatiť. Na základe objednávok žalovaného žalobca dodal žalovanému ním objednaný tovar
a služby. Žalobca si tak záväzok vyplývajúci zo záväzkovo-právneho vzťahu splnil riadne a včas
a za dodaný tovar a služby vyfakturoval žalovanému faktúrou č. XXXXXXXX z 31.08.2022, splatnou
30.09.2022 sumu 9.726,- eur, faktúrou č. XXXXXXXX z 31.08.2022, splatnou 30.09.2022 sumu 550,-
eur,faktúrouč.XXXXXXXXz20.09.2022,splatnou31.10.2022sumu7.980,-eur,faktúrouč.XXXXXXXX
z 26.10.2022, splatnou 30.11.2022 sumu 2.881,20 eur a faktúrou č. XXXXXXXX z 26.10.2022, splatnou
30.11.2022 sumu 804,- eur. Žalobca vyzýval žalovaného na úhradu vystavených faktúr, pričom žalovaný
na výzvu žalobcu nereagoval. Ako príslušenstvo pohľadávky si žalobca uplatnil nárok na zákonný úrok
zomeškaniaododňanasledujúcehopodnisplatnostineuhradenýchfaktúrapaušálnunáhradunákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 5-krát 40,- eur, spolu 200,- eur.2. V prílohe žaloby žalobca predložil faktúru č. XXXXXXXX – č.l. 8 spisu, faktúru č. XXXXXXXX – č.l.
8 rub spisu, faktúru č. XXXXXXXX – č.l. 9 spisu, faktúru č. XXXXXXXX – č.l. 9 rub spisu a faktúru č.
XXXXXXXX – č.l. 10 spisu.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 07. augusta 2023 platobný rozkaz sp.zn.
31Up/1289/2023. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor
s vecným odôvodnením, v ktorom uviedol, že nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva. Poukázal na
to, že žalobca nepredložil všetky doklady, ktoré by preukazovali jeho nárok na sumu, ktorú si uplatňuje
a teda že ním žalovaná suma je sumou reálnou. Boli doručené len faktúry, avšak žalobca neuviedol
ďalšie významné skutočnosti. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 554 Obchodného zákonníka
a akcentoval, že dielo nebolo riadne dokončené, nakoľko vykazovalo nedostatky v podobe nekvalitne
a neodborne prevedených prác a nebolo odovzdané tak, ako to má na mysli Obchodný zákonník.
Žalobca ako zhotoviteľ diela si tak nesplnil svoje základné povinnosti, na základe ktorých by bolo možné
považovať dielo za vykonané. Žalobcom vykonané práce, na základe ktorých žiada úhradu faktúr, neboli
vykonané s odbornou starostlivosťou, nespĺňali náležitú ani len obvyklú kvalitu pre obdobný typ diela. Na
tieto skutočnosti žalovaný žalobcu niekoľkokrát upozorňoval a vyzýval ho na odstránenie vád. Žalobca
na jeho výzvy nereagoval a nedostatky diela neodstránil. Vzhľadom na nekvalitne vyrobený a dodaný
betón musel žalovaný situáciu riešiť vlastnými silami, prípadne prostredníctvom tretích osôb, v dôsledku
čoho mu vznikli ďalšie náklady. Žalovaný ďalej namietol, že dielo nebolo odovzdané na základe riadneho
protokolu, v ktorom by boli špecifikované aj vady diela. Zo strany žalobcu tak nedošlo k riadnemu
odovzdaniudielažalovanémuakoobjednávateľovi.Žalovanýoznačilzaneprijateľnúuplatnenúpaušálnu
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 5-krát 40,- eur, nakoľko žalobca si
uplatňuje nárok síce z piatich faktúr, ale v jednej žalobe. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok
Krajského súdu Košice 4Cob/52/2020 z 05.08.2020. Navrhol, aby vo veci bol vykonaný výsluch konateľa
žalovaného A. B. C..
4. V tlačive odporu, ktorý bol žalovaným podaný v upomínacom konaní žalovaný uviedol, že ohľadom
žalobcom uplatňovaného nároku mu bola doručená faktúra, žalobcom uplatňovaný nárok vedie
v účtovníctve a faktúry, ktoré sa týkajú uplatneného nároku, uviedol vo svojom kontrolnom výkaze.
5. Žalobca vo vyjadrení z 18.09.2023 označil odpor žalovaného za nedôvodný, neopodstatnený
a účelový. Uviedol, že v návrhu dostatočne opísal právny dôvod vzniku jeho pohľadávky a výšku,
preukázal ich vystavenými faktúrami, ktoré žalovaný eviduje vo svojom účtovníctve a uviedol ich
v kontrolnom výkaze. Pokiaľ žalovaný poukazuje na ustanovenie § 554 Obchodného zákonníka, tak
predmetom záväzku žalobcu bola výroba a dodanie betónu vrátane dopravy na miesto určenia, nie
stavebné práce resp. vykonanie diela. S odkazom na ustanovenie § 410 ods. 1 Obchodného zákonníka
žalobca uviedol, že všetok materiál na výrobu betónu zabezpečil žalobca ako dodávateľ. Medzi stranami
tak nejde o záväzkovo-právny vzťah zo zmluvy o dielo, ale z kúpnej zmluvy, preto je obrana žalovaného
irelevantná a bezpredmetná. Žalovaný tovar /betón/ ani jeho dodávku nereklamoval. Vyrobený a dodaný
betón bol podrobený skúške – stanoveniu pevnosti v tlaku a objemovej hmotnosti zatvrdnutého betónu
Skúšobným laboratóriom STACHEMA, o čom žalobca predložil Protokol o skúške č. D. – XXX – XX/
XXXX /č.l. 33 spisu/. K námietkam žalovaného voči uplatnenému nároku na paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky žalobca uviedol, že plnenie z každej faktúry predstavuje samostatný
peňažný nárok, ktorý možno žalovať samostatne v samostatných konaniach. V tejto súvislosti poukázal
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Obdo/59/2021 z 30.11.2021. S poukazom
na uvedené skutočnosti zotrval na podanej žalobe a navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom
podľa Civilného sporového poriadku.
6. Žalovaný v druhom písomnom vyjadrení vo veci z 05.10.2023 poukázal na to, že žalobca neuviedol
skutkové tvrdenia, za čo bola tá ktorá faktúra vystavená. V písomnom vyjadrení sa zameral na absenciu
relevantných skutkových tvrdení zo strany žalobcu a vo všeobecnosti na povinnosť tvrdenia a dôkaznú
povinnosť v civilnom sporovom konaní. Vo väzbe na uvedené považoval skutkové tvrdenia žalobcu
za nedostatočné. Žalobca predložil len faktúry bez objednávky a skutkových tvrdení týkajúcich sa
ich obsahu a formy. V tejto súvislosti odkázal žalovaný na ustanovenie § 132 ods. 2 CSP. Podľa
žalovaného nie je zrejmé, v akej vzdialenosti boli dodávané tovary. Nie je preukázané, aká bola
dojednaná odmena a že žalovaný akceptoval cenovú ponuku, na základe ktorej boli fakturované sumy. K
žalobcom predloženému protokolu o skúške uviedol, že tento nekorešponduje s vystavenými faktúrami
a žalovanými sumami. Žalovaný pri vykonávaní skúšok nebol prítomný, ani protokol nepodpísal. Prizmluve o dielo aj kúpnej zmluve ide o obdobnú zodpovednosť za vady. Zotrval taktiež na námietkach voči
uplatnenej paušálnej náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a žalobu žiadal zamietnuť.
7. Žalobca v písomnom vyjadrení z 20.09.2024 označil obranu žalovaného za účelovú s cieľom
oddialiť splnenie nárokov žalobcu. Žalovaný v odpore potvrdil, že mu faktúry boli doručené, vedie v ich
účtovníctve a uviedol ich vo svojom kontrolnom výkaze, čo logicky potvrdzuje uskutočnenie a prijatie
zdaniteľného obchodu. Žalovaný nikdy nenamietal cenu, rozsah, kvalitu dodaného tovaru, ani samotné
dodanie, faktúry nikdy nevrátil, tovar nikdy nereklamoval. Žalobca zároveň doplnil skutkové tvrdenia vo
vzťahu k jednotlivým faktúram, na základe ktorých uplatňuje peňažný nárok v prejednávanej veci, pričom
v skutkovej rovine opísal, aké plnenie /dodanie bližšie špecifikovaného betónu resp. jeho dovezenie
ačerpanie/bolopredmetomfakturácievzmyslejednotlivýchfaktúrazároveňvovzťahukukaždejfaktúre
predložil dodacie listy, vo vzťahu ku ktorým uviedol, že tieto sú opatrené podpisom žalovaného resp.
osoby preberajúcej dodaný a dovezený tovar – betón a podpismi jednotlivých šoférov vykonávajúcich
prepravu dodávaného tovaru. Žalobca zároveň poukázal na zmätočné tvrdenia žalovaného, ktorý na
jednej strane tvrdí, že žalobcom zhotovované dielo malo vykazovať vady a nedostatky a na druhej strane
priznáva, že mu žalobca dodal betón. Žalobca v celom rozsahu zotrval na žalobe.
8. Písomné vyjadrenie žalobcu zo dňa 20.09.2024 spolu s listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré boli
žalobcom predložené v jeho prílohe /jednotlivé faktúry podľa ich číselného označenia v žalobe a k nim
prislúchajúce dodacie listy/, tak ako sú tieto listinné dôkazné prostriedky súčasťou spisového materiálu
na č.l. 97 až 113 spisu, boli doručené na vedomie právnemu zástupcovi žalovaného dňa 23.09.2024 /
elektronická doručenka na č.l. 120 spisu/.
9. Právny zástupca žalovaného písomným podaním z 25.09.2024 ospravedlnil neúčasť žalovaného,
ako aj jeho právneho zástupcu na nariadenom termíne pojednávania z dôvodu pracovnej vyťaženosti
advokátskej kancelárie. Zároveň požiadal, aby súd konal a rozhodol v ich neprítomnosti. Zotrval na
podanom odpore a na tvrdeniach, ktoré sú v ňom uvedené s tým, že žalovaný naďalej rozporuje nárok
žalobcu a považuje ho za nedôvodný, v dôsledku čoho navrhuje, aby súd žalobu zamietol.
10. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní konanom dňa 27.09.2024 zotrvala na podanej žalobe
a písomných vyjadreniach žalobcu.
11. Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších
predpisov (ďalej len Obchodný zákonník), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.
12. Podľa ustanovenia § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje
dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na
neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
13. Podľa ustanovenia § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá
alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia
vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu
ustanovenú podľa § 448.
14. Podľa ustanovenia § 448 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, (1) Kupujúci je povinný zaplatiť
dohodnutú kúpnu cenu.(2) Ak cena nie je v zmluve dohodnutá a nie je určený ani spôsob jej určenia
a ak je zmluva platná s prihliadnutím na § 409 ods. 2, môže predávajúci požadovať zaplatenie kúpnej
ceny, za ktorú sa predával obvykle taký alebo porovnateľný tovar v čase uzavretia zmluvy za zmluvných
podmienok obdobných obsahu tejto zmluvy.
15. Podľa ustanovenia § 447 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu
a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
16. Podľa ustanovenia § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je
kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožníkupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom.
Predávajúci môže robiť odovzdanie tovaru alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny.
17. Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka,(1) Dlžník je v omeškaní, ak nesplní
riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok
zanikne iným spôsobom. (2) Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak
nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia
plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota
splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa
poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo
do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
18. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením
peňažnéhozáväzkualebojehočasti,vznikáveriteľovi,ktorýsisplnilsvojezákonnéazmluvnépovinnosti,
právopožadovaťznezaplatenejsumyúrokyzomeškaniavovýškedohodnutejvzmluve,atobezpotreby
osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky
z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
19. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe
Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o
deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania
s plnením peňažného záväzku.
20. Podľa ustanovenia § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi
okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
21. Podľa ustanovenia § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa
§ 369c ods. 1 Obchodného zákonníka je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
22. Predmetom konania v prejednávanej veci bol žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie ceny
zmluvného plnenia vo výške 21.941,20 eur s príslušenstvom, vyúčtovaný žalobcom žalovanému piatimi
faktúrami označenými v podanom návrhu a priloženými k podanej žalobe s vymedzeným dátumom
vystavenia, splatnosti a výškou fakturovanej sumy. Hoci je pravdou, že skutkové tvrdenia žalobcu
v podanej žalobe boli strohé, nepochybne z nich vyplýva, že žalobca tvrdí existenciu záväzkovo-
právneho vzťahu medzi stranami, obsahom ktorého bol záväzok žalobcu dodať žalovanému na základe
jeho objednávok tovar a služby, konkrétne výrobu a dodanie betónu a záväzok žalovaného za daný tovar
a služby zaplatiť. Žalobca taktiež výslovne uviedol, že na základe objednávok žalovaného mu dodal
objednaný tovar a služby a vystavil faktúry označené v podanej žalobe číslom, dátumom vystavenia,
dátumom splatnosti a výškou fakturovanej sumy, ktoré žalovaný neuhradil. Hoci žalovaný v odpore
proti platobnému rozkazu primárne uviedol, že nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva a že žalobca
nepredložil všetky doklady, ktoré by preukazovali jeho nárok na uplatnenú sumu resp. okrem doručenia
faktúr neuviedol ďalšie významné skutočnosti, tak zároveň výslovne nepoprel existenciu žalobcom
tvrdeného záväzkovo-právneho vzťahu s vymedzeným predmetom plnenia, tak ako ho uviedol žalobca
v podanej žalobe. Záväzkovo-právny vzťah medzi stranami súd vzhľadom na postavenie žalobcu
a žalovaného ako subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov posúdil ako vzťah
obchodno-právny v zmysle ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, konkrétne ako kúpnu
zmluvu uzavretú podľa ustanovenia § 409 a nasledujúce Obchodného zákonníka.
23. Ďalší obsah procesnej obrany žalovaného uvedenej v odpore proti platobnému rozkazu nereflektoval
skutkové tvrdenia žalobcu v podanej žalobe, z ktorých vyplývalo poskytnutie zmluvného plnenia
spočívajúceho vo výrobe a dodaní tovaru /betónu/, kedy žalovaný v podanom odpore namietol, že
žalobca práce nevykonal s odbornou starostlivosťou, tieto nespĺňali obvyklú kvalitu pre obdobný typ
diela, na čo ho mal žalovaný niekoľkokrát upozorňovať a vyzývať na odstránenie vád. Z uvedeného
možnodovodiť,žežalovanýexistenciuzáväzkovo-právnehovzťahumedzistranamivýslovnenepopiera,rovnako výslovne nepopiera dodanie plnenia, avšak namieta jeho nekvalitu, hoci vo väzbe na
neidentifikované práce resp. dielo, ktoré však v zmysle skutkových tvrdení žalobcu nebolo predmetom
jeho záväzku. Ďalej v podanom odpore už žalovaný uvádza, že nekvalitne vyrobený a dodaný betón
žalovaný riešil vlastnými silami, prípadne prostredníctvom tretích osôb, z čoho je zrejmé, že žalobca
žalovanému betón dodal a obrana žalovaného, inak veľmi všeobecná, neurčitá a v časti nereflektujúca
obsah žaloby, ostala v konaní len v rovine nepreukázaných tvrdení. Pokiaľ aj žalovaný poukazoval
na nekvalitu žalobcom dodaného plnenia, tak konkrétne jeho vady a nedostatky nešpecifikoval a ani
neuviedol kedy a akým konkrétnym úkonom upozorňoval žalobcu na vady resp. ho vyzýval na ich
odstránenie.
24. Voči výške fakturovanej sumy ani splatnosti jednotlivých žalobcom vystavených faktúr žalovaný
v priebehu konania nenamietal, pričom v podanom odpore proti platobnému rozkazu sám uviedol,
že faktúry mu boli doručené, žalobcom uplatňovaný nárok vedie v účtovníctve a faktúry týkajúce sa
uplatneného nároku uviedol vo svojom kontrolnom výkaze pre daň z pridanej hodnoty. Z uvedeného
je zrejmé, že žalovaný si bol vedomý existencie svojho záväzku voči žalobcovi, nakoľko v opačnom
prípade by takýmto spôsobom nepostupoval, faktúry by neviedol vo svojom účtovníctve, pokiaľ by ich
považoval za neoprávnene vystavené, resp. by vykonal konkrétne preukázateľné kroky smerujúce k ich
spochybneniu čo do základu alebo výšky.
25. Aj v druhom písomnom vyjadrení vo veci z 05.10.2023 žalovaný ťažiskovo poukazoval na to,
čo žalobca netvrdil alebo netvrdil dostatočne alebo nepreukázal, avšak účinne nepoprel existenciu
záväzkovo-právneho vzťahu medzi stranami, predmetom ktorého bola dodávka žalobcom vyrobeného
betónu, účinne nepoprel, že si tento tovar objednal a že mu ho žalobca dodal. Pokiaľ aj žalovaný
uviedol, že nie je preukázané, aká bola dojednaná odmena a že žalovaný akceptoval cenovú ponuku, na
základe ktorej boli fakturované sumy, tak takéto všeobecné a neurčité vyjadrenie žalovaného nemožno
považovať za účinné popretie žalobcom fakturovanej výšky zmluvného plnenia, kedy z jednotlivých
žalobcom vystavených faktúr vyplýva označenie dodávky, počet merných jednotiek, cena za mernú
jednotku a výsledná cena bez a následne s DPH. Zároveň súd poukazuje na to, že pri prípadnej absencii
dojednania výšky kúpnej ceny dochádza k aplikácii ustanovenia § 448 ods. 2 Obchodného zákonníka,
pričom žalovaný nenamietal, že by fakturovaná cena zmluvného plnenia nebola cenou obvyklou.
26. V nadväznosti na procesnú obranu žalovaného žalobca v písomnom vyjadrení z 20.09.2024
doplnil skutkové tvrdenia vo vzťahu k jednotlivým faktúram, na základe ktorých uplatňuje svoj nárok
v prejednávanej veci, ich obsahu, fakturovaným položkám a taktiež predložil dodacie listy, vo vzťahu
ku ktorým uviedol, že sú opatrené podpisom žalovaného resp. osoby preberajúcej dodaný a dovezený
tovar – betón, ako aj podpismi jednotlivých šoférov, ktorí vykonávali jeho prepravu. Predmetné podanie
žalobcu spolu s jeho prílohami bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného na vedomie dňa
23.09.2024. Žalovaný sa k jeho obsahu nevyjadril a na nariadený termín pojednávania sa nedostavil
z tvrdeného dôvodu pracovnej vyťaženosti právneho zástupcu žalovaného. Tvrdenia žalobcu uvedené
v písomnom vyjadrení z 20.09.2024 žalovaný účinne nepoprel ani nespochybnil obsah žalobcom
predkladaných listinných dôkazných prostriedkov.
27. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, zohľadňujúc prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany uplatnené v konaní stranami, súd vyhodnotil žalobcom uplatnený nárok
za skutkovo a právne dôvodný. Ako príslušenstvo pohľadávky súd priznal žalobcovi uplatnený nárok
na zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti neuhradených faktúr, kedy
moment počiatku omeškania žalovaného so splnením peňažného záväzku voči žalobcovi nebol zo
strany žalovaného namietaný. Ako nedôvodné súd vyhodnotil aj námietky žalovaného voči žalobcom
uplatnenému nároku na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 5-krát v sume
40,- eur, kedy žalovaný uvádzal, že hoci pohľadávka bola fakturovaná piatimi faktúrami, tak rozhodným
kritériom je uplatnenie pohľadávky v jednom súdnom konaní. Argumentácia žalovaného nezodpovedá
zákonným ustanoveniam ani rozhodovacej činnosti súdov, kedy okrem interpretačného stanoviska /
FAQs/ Európskej komisie k Smernici EÚ č. 2011/7/EÚ, v zmysle ktorého je daný nárok veriteľa na
náhradu vo výške 40,- eur za každú nezaplatenú faktúru, poukazuje súd v tejto súvislosti na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.11.2022 sp.zn. 2Obdo/59/2021 vychádzajúce z rozsudku
Súdneho dvora EÚ C-585/20 z 20.10.2022, v zmysle ktorého veriteľ má nárok na paušálnu náhradu
nákladov vo výške 40,- eur za každú pohľadávku, ktorá je predmetom samostatnej faktúry za dodávkutovaru, a to aj vtedy, keď si pohľadávky uplatní spoločne v jednom konaní. Splatnosť takejto náhrady
nastáva automaticky uplynutím lehoty splatnosti predmetnej pohľadávky.
28. Vzhľadom na neprítomnosť žalovaného a jeho právneho zástupcu na nariadenom termíne
pojednávania súd nevykonal žalovaným navrhnutý avšak bližšie nešpecifikovaný dôkazný prostriedok /
výsluch konateľa žalovaného/.
29.Vovýrokuonárokunanáhradutrovkonaniarozhodolsúdpodľaustanovenia§255ods.1CSP,podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní
v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu, t.j. v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.