Uznesenie – Záložné právo ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 29, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11Co/45/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3522200264
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3522200264.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AlenyRadičovejačlenovsenátu
Mgr. Mareka Anovčina a JUDr. Denisa Vékonyho, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX B. C. D., 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. C. D., obaja zastúpení: JUDr. Daniel
Tarbaj, advokát, so sídlom Zámocká 525/28, 091 01 Stropkov, IČO: 53 450 345, proti žalovaným: 1/
EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO:

35 724 803, právne zastúpenému: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava -
mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, 2/ U9, a.s., so sídlom Zelinárska 6, 821 08 Bratislava – mestská
časť Ružinov, IČO: 35 849 703, právne zastúpenému: STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., so sídlom
Dunajská 15, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 795 038, 3/ E. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. G. XXX/X, XXX XX B. C. D., o neplatnosť dražby a záložného práva, na odvolanie žalobcov
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č. k. NM-7C/3/2022-344 zo dňa 21. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov o
určenie neplatnosti dražby a určenie neplatnosti záložnej zmluvy. O trovách konania rozhodol tak, že
žalovaným 1/, 2/ priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % a žalovanému

3/ nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Zamietnutie žaloby v časti o určenie neplatnosti záložnej zmluvy súd prvej inštancie odôvodnil
ustanovením § 230 CSP, keď konštatoval, že o určení neplatnosti záložnej zmluvy už právoplatne
rozhodol Okresný súd Nové Mesto nad Váhom rozsudkom, č. k. 10Csp/19/2018-116 zo dňa 14.11.2019,
ktorýbolpotvrdenýakovecnesprávnyrozsudkomKrajskéhosúduvTrenčíne,č.k.6CoCsp/12/2020-165

zo dňa 29.06.2020. V uvedenom konaní súd žalobu žalobcov o určenie, že na nehnuteľnosti neviazne
záložné právo a určenie neplatnosti právneho úkonu - záložnej zmluvy zamietol a toto konanie zakladá
prekážku skôr rozhodnutej veci - res iudicata, a preto súd v súlade s ustanovením § 230 CSP nemôže v
tejto veci opätovne konať, prejednávať ju a rozhodovať o nej. V predmetnom konaní súd podrobil obsah
záložnej zmluvy kontrole a konštatoval, že táto spĺňa zákonné náležitosti a nakoľko nebola splatená
istina pohľadávky, nemohlo zaniknúť záložné právo s poukazom na znenie záložnej zmluvy. Odvolací

súd v danej veci zároveň konštatoval, že predaj zálohu na dobrovoľnej dražbe podľa zákona
č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách za splnenia zákonných podmienok je zákonným oprávnením
veriteľa, dokonca favorizovaným pred inými spôsobmi výkonu záložného práva. Záložná zmluva teda
bola podrobená súdnej kontrole v právoplatne skončenom súdnom konaní, a preto neobstojí
tvrdenie žalobcov o neprijateľnosti zmluvných podmienok.

2.1 Zamietnutie žaloby v časti o určenie neplatnosti dražby súd odôvodnil ustanovením § 21 ods. 6
zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Súd prvej inštancie konštatoval, že k vyhláseniumimoriadnej splatnosti úveru žalobcov došlo platne a v súlade s právnymi predpismi,
keď medzi stranami nebolo sporné, že žalobcovia boli v omeškaní so splatením
svojho dlhu voči právnemu predchodcovi žalovaného 1/, žalovaný 1/ v konaní preukázal, že jeho

právny predchodca ich písomne vyzval na zaplatenie dlhu listom zo dňa 27.09.2017. Keďže žalobcovia
svoj dlh nezaplatili, došlo k mimoriadnemu (predčasnému) zosplatneniu celého zvyšku pohľadávky, o
čom ich informoval právny predchodca žalovaného 1/ listom. Súd prvej inštancie v bode 28. rozsudku
konštatoval, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo dňa 10.10.2017 a následne v bode 32.
rozsudku uviedol, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo dňa 23.10.2017, pričom podľa

názoru súdu, k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti vyššie uvedeného úveru (v rozsudku nie je uvedená
žiadna špecifikácia úveru, jeho číslo, kto a kedy zmluvu uzatvoril) došlo v súlade s právnymi predpismi.
Pokiaľ žalobcovia namietali ohodnotenie nehnuteľnosti - rodinného domu, súd uviedol, že z vykonaného
dokazovania bolo preukázané, že žalobcovia neumožnili vykonanie obhliadky draženej nehnuteľnosti,
preto v súlade so závermi Najvyššieho súdu SR v uznesení, sp. zn. 3Cdo/233/2010 zo dňa 03.10.2013,
určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby nehnuteľnosti, ktorej

cena bola určená v súlade s ustanovením § 12 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách.
K vznesenej námietke premlčania výkonu záložného práva súd poukázal na ustanovenie § 100 ods. 2 a
§ 105 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých dochádza k premlčaniu každého majetkového práva,
okrem vlastníckeho práva, v trojročnej premlčacej lehote, záložné právo sa nepremlčí skôr, ako dôjde k
premlčaniu zabezpečenej pohľadávky. Žalobcovia sa už v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín

(predtým Nové Mesto nad Váhom) pod sp. zn. 10Csp/19/2018 domáhali určenia
neplatnosti záložného práva žalobou doručenou na súd dňa 19.04.2018, a preto počas tohto konania
premlčacia lehota spočívala, a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu v uvedenom konaní, t. j. do dňa
14.09.2020. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky bolo doručené žalobcom dňa 03.11.2017, k
oznámeniu o začatí výkonu dobrovoľnej dražby došlo dňa 13.05.2021 (doručené žalobcom 14.06.2021),

premlčacia doba preto s ohľadom na jej spočívanie počas konania 10Csp/19/2018 neuplynula a právo
sa nepremlčalo. Vznesenú námietku premlčania výkonu záložného práva z uvedených dôvodov súd
posúdil ako nedôvodnú. Ako nedôvodnú súd vyhodnotil aj ďalšiu námietku žalobcov, že predmetná
dražená nehnuteľnosť - rodinný dom, je ich obydlím a požíva z toho dôvodu ústavou garantované právo
na nedotknuteľnosť. Žalobcovia poukazovali na rozhodnutie ESD vo veci C-598/21 zo

dňa 09.11.2023, ktoré rozhodnutie podľa súdu nie je v danej veci aplikovateľné z dôvodu, že žalobcovia
nepreukázali, že rodinný dom je ich obydlím, nie je v ňom zriadený odber plynu, nie je vykázaný odber
vody a ani obec B. C. D. nemá poznatky o tom, že žalobcovia v nehnuteľnosti bývali. Keďže súd nezistil
ani žiadne porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách a ani námietky žalobcov nesmerujú
k porušeniu konkrétneho ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, žalovaný 2/ ako

dražobná spoločnosť doručoval oznámenie o dobrovoľnej dražbe i znalecký posudok na známe adresy
obochžalobcov(naadresutrvaléhopobytuzevidencieobyvateľov)vlehote30dnípredkonanímdražby,
čím si splnil zákonom stanovenú povinnosť, súd prvej inštancie žalobu zamietol.

2.2 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenie §

255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že úspešným žalovaným 1/ a 2/ priznal náhradu trov v
rozsahu 100 % a žalovanému 3/ náhradu trov nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia a
žiadali rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe o určenie neplatnosti dražby vyhovieť, alternatívne

rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie
odôvodnili tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§
365 ods. 1 písm. b/ CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

3.1 Žalobcovia v odvolaní uviedli, že podanou žalobou sa domáhali ochrany svojho práva na obydlie
a vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom dobrovoľnej dražby. Súd prvej inštancie

žalobu zamietol, pričom sa nesústredil na ťažiskovú argumentáciu žalobcov a ich tvrdenia a dôkazy
predložené v konaní opomenul. V prvom rade namietali skutočnosť, že predmetom konania bolo iba
určenie neplatnosti dražby a nie aj určenie neplatnosti záložnej zmluvy, a teda súd prvej inštancie,
ktorý rozhodoval aj o určení neplatnosti záložnej zmluvy, rozhodoval ultra petitum. Ďalej poukázali nato, že v konaní namietali neplatnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a následnú neplatnosť
postúpenia pohľadávky a absenciu vecnej legitimácie žalovaného 1/ na výkon dobrovoľnej dražby. Súd
v danej veci neaplikoval ustanovenie § 53 ods. 9 OZ, § 565 OZ, § 92 ods. 8 zákona o bankách a §

21 ods. 2 ZoDD, pričom v konaní poukazovali aj na nedávny rozsudok Krajského súdu v Nitre, č. k.
7CoCsp/17/2022-1217 zo dňa 20.04.2023. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie žalobcovia z
toho dôvodu považujú za arbitrárne a zároveň aj zmätočné, pretože napriek tomu, že
predmetom konania bolo posúdenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, súd sa zaoberal najmä otázkou
posúdenia záložnej zmluvy, ktorej určenie neplatnosti nebolo predmetom konania.

Žalobcovia poukazovali i na viaceré rozhodnutia ESĽP a Ústavného súdu SR, v zmysle ktorých, právo
na riadne odôvodnenie rozhodnutia patrí medzi základné aspekty spravodlivého súdneho procesu. Aj
v zmysle zjednocujúceho stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, publikovaného
pod R 2/2016, nepreskúmateľnosť rozhodnutia, okrem porušenia práva na spravodlivý proces, zakladá
aj tzv. inú vadu konania.

3.2 Žalobcovia v odvolaní poukázali na to, že jednou z nevyhnutných podmienok pre
realizovanie dobrovoľnej dražby je, aby navrhovateľ písomne vyhlásil pravosť, výšku a
splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva (§ 7 ods. 2 ZoDD). Z tejto
podmienky vyplýva, že nie je možné dražiť nehnuteľnosť pre pohľadávku, ktorá nie je pravá, v neurčenej
výške alebo nie je splatná. Povinnosťou súdu je preto preveriť vyhlásenie navrhovateľa dražby čo do

jeho správnosti. Žalobcovia tvrdili, že v ich prípade neboli splnené podmienky na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru, a to s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ, keď právny
predchodcažalovaného1/,podľaichnázoru,nedodržalposkytnutie15dňovejlehotynazaplatenieistiny,
keďže z listiny Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 27.09.2017
vyplýva, že lehotu určil iba do 10.10.2017, t. j. menej ako 15 dní. Zároveň ani nedošlo k platnému

vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (15.10.2017), čo
znamená, že v čase rozhodovania súdu sa jedná stále o tzv. živý úver, vo vzťahu ku ktorému nie je
možné uplatniť záložné právo dobrovoľnou dražbou. Žalobcovia zároveň dodali, že Oznámenie
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 24.10.2017 nemožno považovať za platný právny úkon
ani z dôvodu, že nešpecifikuje, pre ktorú omeškanú splátku sa veriteľ rozhodol toto svoje právo využiť,

uvedené je pritom podstatnou náležitosťou z hľadiska správneho posúdenia začiatku plynutia
premlčacej lehoty (rozhodnutie KS Prešov, č. k. 6Co/26/2017).

3.3 Žalobcovia nesúhlasili tiež s tým, že súd vôbec neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky v danej
veci, pričom poukázali na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-598/21 zo dňa 09.11.2023, v zmysle

záverov ktorého podľa ich názoru samotné dojednanie zabezpečenia pohľadávky zo spotrebiteľského
úveru záložným právom vo forme dobrovoľnej dražby za podmienok stanovených v predmetnej úverovej
zmluve predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Poukázali tiež na princíp proporcionality, keď v
danej veci pristúpila PSS, a.s. k zosplatneniu úveru pre omeškanie splátok v sume
2029,64 eur a uvedený dlh v porovnaní k dobe konečnej splatnosti úveru,

ako aj k hodnote predmetu dražby, je v rozpore s princípom proporcionality. Podľa názoru žalobcov,
v predmetnom prípade dochádza ku konfliktu dvoch práv, a to práva na
uspokojenie pohľadávky a práva na obydlie, ktoré predstavuje základné právo
zaručené článkom 7 Charty, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní Smernice 93/13.
Posúdenie primeranosti a proporcionality výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby je z tohto

dôvodu nevyhnutné, pričom zároveň výkon práva musí byť v súlade so zásadou dobrých mravov. V
prejednávanej veci s poukazom na skutočnosť, že ide o nehnuteľnosť
určenú na bývanie spotrebiteľa a členov jeho rodiny a tiež s poukazom na to, že v konaní vedenom na
Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. NM-5Csp/34/2020 prebieha konanie o zaplatenie pohľadávky, podľa
názoru žalobcov, výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou bol neprimeraný a predčasný. Dražená

nehnuteľnosť je jedinou nehnuteľnosťou slúžiacou na bývanie žalobcov v ich vlastníctve. Žalobcovia v
konaní preukázali, z akých dôvodov sa v čase od roku 2016 až do roku 2021 radšej zdržiavali mimo
adresy, na ktorej sa nachádza dražená nehnuteľnosť. Bolo to jednak z dôvodu, že sa starali v súčasnosti
už o nebohého otca žalobkyne a následne z dôvodu, že vedeli o výkone dražby. Jediným
obydlím slúžiacim na bývanie, ktoré sa nachádza vo výlučnom vlastníctve žalobcov, je

však práve dražená nehnuteľnosť. Momentom vysťahovania sa z nehnuteľnosti sa ocitnú žalobcovia
na ulici a ich majetkové pomery a stav (invalidní dôchodcovia), im ani nedovoľujú, aby čo i len získali
akýkoľvek nájom. Súd neprihliadol na nimi predložené dôkazy, a to na kolaudačné rozhodnutie, čestné
prehlásenie H. I. a H. H., že v rodinnom dome bývali a ani na potvrdenie obce, z ktoréhoje zrejmé, že na adrese, na ktorej sa nachádza dražená nehnuteľnosť, majú trvalý pobyt a riadne platili
poplatky za vývoz komunálneho odpadu a daň z nehnuteľnosti. Konštatovanie súdu, že v čase pred
vydražením nehnuteľností predmet dražby nebol spôsobilý riadneho užívania, nie je podľa názoru

žalobcov pravdivé. Komfort bývania nebol pre žalobcov vysoký, ani priemerný, čo však nevylučuje, že
v uvedenej nehnuteľnosti bolo možné riadne žiť a fungovať, čo vyplýva aj z kolaudačného rozhodnutia
a znaleckého posudku zo dňa 27.07.2021. Žalovaný 2/ prostredníctvom znalca výrazne podhodnotil
cenu ich nehnuteľnosti. Samotná cena nehnuteľností, za ktorú sa nehnuteľnosť vydražila a bola znalcom
ocenená, vzbudzuje pochybnosti o transparentnosti celého dražobného procesu. Žalobcovia v konaní

poukazovali na viaceré rozhodnutia vyšších súdnych autorít vo vzťahu k problematike vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru alebo výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, avšak súd tieto
rozhodnutia nezohľadnil, neuviedol, z akých dôvodov a ani svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil. Z
uvedených dôvodov je rozsudok nielen nesprávny, ale aj zmätočný a nepreskúmateľný. Následne súd
prvej inštancie nesprávne rozhodol aj o náhrade trov konania, pretože nezohľadnil to, že žalobcovia
sú invalidní dôchodcovia bez akéhokoľvek majetku a žalovaní v prvom a druhom rade sú veľkými

spoločnosťami, pre ktoré je tento spor zanedbateľný. Žalobcovia vyslovili názor, že je nehospodárne, ak
sispoločnosť,ktorádisponujeprávnymoddelením,zvolíprávnezastúpenie advokátom.Ajnapriektýmto
skutočnostiam, dôvodom hodným osobitného zreteľa, boli žalobcovia zaviazaní nahradiť žalovanému
1/ a 2/ trovy konania v rozsahu 100 %, pričom súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal aplikáciou
ustanovenia § 257 CSP.

4. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdiť. Nesúhlasil s námietkami žalobcov k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
úveru z dôvodu, že tieto námietky predstavujú výlučne snahu o zbavenie sa zodpovednosti za splatenie
poskytnutého úveru. Poukázal na to, že je v prvom rade povinnosťou veriteľa vyčkať na márne uplynutie

15 dní po doručení výzvy na zosplatnenie v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 OZ, pričom následné
závery žalobcov, že mohol zosplatniť úver len do splatnosti ďalšej splátky, je podľa neho
nesprávny a zosplatnenie by bolo neuskutočniteľné, keďže by tak došlo k objektívnej nemožnosti využiť
právo veriteľa zosplatniť pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy. Výklad zákona, tak ako ho prezentujú
žalobcovia, podľa názoru žalovaného 1/, nemôže mať oporu v demokratickom a

právnom štáte. Zároveň zákon v žiadnom ustanovení ani len okrajovo neupravuje ako náležitosť podania
podľa ustanovenia § 565 OZ určenie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť.
Absencia uvedenej náležitosti podľa žalovaného 1/ tak nemôže spôsobiť neplatnosť právneho úkonu
pre jeho neurčitosť, keďže k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti nemohlo v zmysle ustálenej judikatúry
Najvyššieho súdu SR dôjsť pre inú splátku, než splátku splatnú dňa 15.07.2017. Argumentácia

žalobcov, ktorí podľa vlastného uváženia a prospechu vytvárajú osobitné podmienky pre platnosť
právnych úkonov, nemá oporu v zákone. Z dikcie ustanovenia § 53 ods. 9 OZ je zrejmé, že spotrebiteľ
musí byť upozornený na možnosť uplatnenia práva podľa § 565 OZ a zároveň musí byť nepretržite
v trojmesačnom (a dlhšom) omeškaní so splácaním splátok, pričom za splnenia týchto podmienok môže
veriteľ v budúcnosti v prípade, ak spotrebiteľ naďalej neplní splátky úveru, za splnenia podmienok podľa

§ 565 OZ do splatnosti ďalšej splátky úveru, vyhlásiť mimoriadnu splatnosť v súlade s ust. § 53 ods. 9
OZ. Ak sa veriteľ rozhodne neuplatniť toto právo, opätovne mu toto právo vznikne nesplnením ďalšej
splátky úveru zo strany dlžníka, pričom táto skutočnosť nemá na splnenie podmienok podľa § 53 ods.
9 OZ žiadny vplyv, keďže upozornenie na možnosť uplatnenia práva podľa § 565 OZ a trojmesačné
omeškanie žalobcov sú naďalej zachované. Skutočnosť, že právo na zosplatnenie pohľadávky nie je

limitovanédosplatnostiďalšejsplátkyúveruodvyhotoveniaupozornenia,vyplýva ajzustálenej
judikatúry NS SR, pričom poukázal na uznesenia NS SR pod sp. zn. 1Cdo/123/2022 a 9Cdo/245/2022.
Pokiaľ žalobcovia poukazovali na rozpor s dobrými mravmi v danej veci, žalovaný 1/ má za to, že je to
práve konanie žalobcov, ktoré spočíva v ponechaní si poskytnutých finančných prostriedkov
bez snahy ich vrátenia, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ sa žalobcovia snažia spochybniť

legitímnosť samotného výkonu záložného práva, žalovaný 1/ poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu
SR, č. k. PL.ÚS 23/14 a tiež aj na uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 5Co/73/2022, v zmysle
ktorých ide o zákonný spôsob uplatnenia práva.

5. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov žiadal rozsudok súdu prvej inštancie

ako vecne správne potvrdiť a zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. K
námietkam žalobcov uvedeným v odvolaní poukázal na to, že žalobcovia neplatnosť záložnej zmluvy
namietali už v samotnej žalobe, tiež ako jeden z dôvodov neplatnosti dražby uvádzali práve neplatnosť
záložnej zmluvy, a preto mal súd prvej inštancie povinnosť sa touto námietkou žalobcov zaoberať aako predbežnú otázku posúdiť platnosť záložnej zmluvy. Keďže táto otázka už bola prejudikovaná
rozsudkom Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom, sp. zn. 10Csp/19/2018 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 6CoCsp/12/2020, stotožňuje sa so závermi

súdu prvej inštancie, že z dôvodu prekážky právoplatne rozsúdenej veci nemohol
opätovne platnosť záložnej zmluvy posudzovať. Rozsudok považuje za vecne a po právnej stránke
správny, dostatočne jasne a zrozumiteľne odôvodnený. Zároveň uviedol, že podľa platnej právnej úpravy
boli pre vynesenie meritórneho rozhodnutia v prejednávanej veci relevantné iba námietky týkajúce
sa porušenia ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na

rozsudok súdneho dvora EÚ vo veci C-598/21 zo dňa 09.11.2023 a namietali, že súd neprihliadol na
nimi predložené dôkazy spolu so záverečnou rečou, poukázal na to, že podľa jeho názoru, predmetný
rozsudok v danej veci nie je aplikovateľný, keďže žalobcovia nepreukázali, že dražená nehnuteľnosť
je ich obydlím, ďalej uviedol, že žalobcami predložené dôkazy súd nemohol akceptovať v súlade so
sudcovskou koncentráciou konania, nakoľko tieto neboli predložené riadne a včas, keď na pojednávaní
dňa 04.10.2023 uložil súd stranám sporu povinnosť predložiť dôkazy v lehote tridsiatich dní, na ďalšom

pojednávaní konanom dňa 29.11.2023 sa strany sporu zhodne vyjadrili, že ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania nemajú a žalobcovia až podaním datovaným dňa 19.02.2024, teda 2 dni pred termínom
pojednávania nariadeného na deň 21.02.2024 zaslali dôkazy, čo aj podľa názoru žalovaného 2/ bolo
oneskorene a v zmysle § 153 ods. 1, 2 CSP súd na tieto dôkazy nemusel prihliadať. Žalovaný 2/
sa zároveň stotožnil s tým, že žalobcovia nepreukázali, že predmet dražby bol ich obydlím, a preto

predmetný rozsudok Európskeho súdneho dvora, na ktorý žalobcovia poukazovali, nie je v danej veci
aplikovateľný.
6. Žalovaný 3/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť z dôvodu, že súd správne zistil skutkový stav a správne vec právne posúdil. V
konaní žalobcovia nepreukázali porušenia zákona o dobrovoľných dražbách, práve naopak, v konaní

bolo preukázané, že predmetný rodinný dom nikdy nebol obydlím žalobcov. Vzhľadom na zásadu
koncentrácie konania, správne súd neprihliadol na listinné dôkazy predložené žalobcami
na ostatnom pojednávaní. Zároveň žalovaný 3/ predložil doplnenie čestných prehlásení H. I. a H. H.,
z ktorých vyplýva, že žalobcovia nikdy nebývali v dome, ktorý bol predmetom dražby. Preukazuje to aj
potvrdenie Obce J. zo dňa 03.05.2024, z ktorého vyplýva, že žalobcovia sa zdržiavajú v obci J. na s. č.

XX, ktorý je v súčasnosti vo vlastníctve K. H.. Túto nehnuteľnosť vlastnili rodičia žalobkyne 1/. K. H. (brat
žalobkyne 1/) a rodina B. (žalobcovia) žila s nimi v spoločnej domácnosti a žijú tam stále. Dedičstvom
prešla nehnuteľnosť na K. H.. Žalobcovia boli síce formálne prihlásení k trvalému pobytu v B. C. D., v
dome, ktorý bol predmetom dražby, avšak ich skutočným bydliskom, a teda ich obydlím, v ktorom trvale
bývali, bola obec J..

7. V následnom písomnom vyjadrení žalobcov k vyjadreniam žalovaných 1/ až 3/ žalobcovia zotrvali
na odvolacích dôvodoch, opätovne poukázali na skutočnosť, že z listiny Upozornenie na vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 27.09.2017 je nesporné, že veriteľ nedodržal 15
dňovú lehotu v zmysle § 53 ods. 9 OZ. Zároveň veriteľ neidentifikoval splátku, pre ktorú úver spoplatnil,

čo znamená, že daný úkon je neplatný pre neurčitosť a následne nie je možné jeho postúpenie
pre rozpor s § 17 zák. o spotrebiteľských úveroch a § 92 ods. 8 zákona o bankách. Poukázali pritom
na aktuálne uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024. K vyjadreniu
žalovaného 2/, ktorý poukazoval na sudcovskú koncentráciu konania uviedli, že v čase pojednávania
dňa 29.11.2023 ešte nedisponovali dôkazmi, ktoré predložili súdu až spolu so záverečnou

rečou a z toho dôvodu poukazovanie na zásadu sudcovskej koncentrácie je podľa ich názoru nenáležité.
Ďalej uviedli, že je pravdou, že sa zdržiavali na dvoch miestach - v B. C. D. a v J., kde sa zdržiavali
spočiatku z dôvodu starostlivosti o otca žalobkyne a následne po jeho smrti sa začali ich
finančné ťažkosti a tiež výkon záložného práva, čím bol narušený ich bežný život. Preto sa dohodli s
vlastníkom domu v obci J. pánom H., že dočasne sa môžu zdržiavať v jeho nehnuteľnosti.

Z dôvodu, že proces spätý s dobrovoľnou dražbou a súdnym konaním trvá už niekoľko rokov, vlastník
domu už nemienil akceptovať bývanie v jeho rodinnom dome, a preto im zaslal výzvu na vypratanie
nehnuteľnosti. Žalobcovia, keďže k domu pána H. nemajú žiadne vlastnícke ani iné vecné alebo užívacie
právo, nemajú inú možnosť, iba nehnuteľnosť opustiť. Pokiaľ žalovaný 2/ poukazoval na to, že nemali
záujem úver splácať, uviedli, že sa viackrát pokúšali s veriteľom dohodnúť na zmene splácania úveru,

avšak neúspešne. Prioritou veriteľa bolo nehnuteľnosť vydražiť, avšak nehnuteľnosť je vydražená pod
cenu a obdržaná suma ani nepokrýva celú výšku dlhu. Žalobcovia tak nielenže nedobrovoľne prišli o
svoju jedinú nehnuteľnosť, ale sú stále ešte aj dlžníkmi z úveru. K vyjadreniu žalovaného 3/ žalobcovia
uviedli, že z listín predložených žalovaným vyplývajú práve ich tvrdenia, že sa zdržiavajú v obciJ., a to z vyššie uvedených dôvodov, tiež listiny od pána H. a pána I. nevyvracajú ich tvrdenia o tom, že
dražený rodinný dom bol obývateľný a oni v ňom žili.

8. K vyjadreniu žalobcov sa opätovne vyjadril žalovaný 1/, ktorý uviedol, že sa
pridržiava všetkých predchádzajúcich podaní a nesúhlasí s tvrdením žalobcov týkajúcim sa nedodržania
15 dňovej lehoty podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. K vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti došlo podaním zo dňa 24.10.2017, výzvu pred
zosplatnením si žalobcovia prevzali dňa 04.10.2017, a teda špekulácie o tom, že lehota mala plynúť len

do 10.10.2017, odporujú objektívnemu skutkovému stavu. Zároveň vo vyjadrení poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30.012024, ktoré posudzovalo
konkrétne podmienky zosplatnenia a tiež na rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne, ktoré sa odchyľujú
od rozhodnutia, na ktoré poukazovali žalobcovia.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote, stranou sporu v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP z týchto dôvodov:

10. V prejednávanej veci žalobcovia zaslali súdu prvej inštancie podanie, ktoré označili ako: ,,Odvolanie
proti rozhodnutiu o príklepe a určenie neplatnosti dražby v spojení so žalobou na určenie
neplatnosti záložného práva“, ktoré podanie následne doplnili podaním doručeným súdu prvej inštancie
dňa 04.02.2022, z obsahu ktorých podaní, ako i z navrhovaného petitu je zrejmé, že sa domáhajú

určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k.
ú. L. B., špecifikované v navrhovanom petite, ktoré sú v ich vlastníctve. Neplatnosti dobrovoľnej dražby
vykonanej dňa 24.11.2021 sa žalobcovia domáhali z viacerých dôvodov, keď mali za to,
že bolo porušené ich základné právo na ochranu vlastníctva zaručené Ústavou SR a
právo na spravodlivý súdny proces. Dôvody, pre ktoré žiadali žalobcovia určiť neplatnosť dobrovoľnej

dražby, zhrnul ich právny zástupca na prvom pojednávaní konanom dňa 04.10.2023 a tiež v následných
ústnych vyjadreniach, keď namietal vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a postúpenie pohľadávky
na žalovaného 1/, a to z dôvodu, že ide o neplatné právne úkony, keď vo výzve pred spoplatnením
nebolaidentifikovanásplátka,sktorouboližalobcoviavomeškaníavoznámeníomimoriadnejsplatnosti
tiež nie je uvedené, pre nezaplatenie ktorej splátky sa pôvodný veriteľ rozhodol

pristúpiť k mimoriadnemu zosplatneniu úveru. Ďalej namietal, že nebola dodržaná 15 dňová zákonná
lehota na zosplatnenie úveru (vo výzve zo dňa 27.09.2017 veriteľ stanovil lehotu do
10.10.2017, t. j. menej ako 15 dní). Z uvedených dôvodov, podľa názoru žalobcov, sa žalovaný 1/ nestal
vlastníkom pohľadávky a bol nespôsobilým subjektom pri vykonávaní dražby. Ďalej žalobcovia namietali
výšku pohľadávky, nakoľko nie je zrejmé, z čoho pohľadávka pozostáva a poukazovali na to, že na súde

prebieha viacero súdnych konaní o zaplatenie pohľadávky právneho predchodcu žalovaného 1/, ktorá je
zabezpečená záložným právom, pričom tieto pohľadávky sa výškou líšia od výšky pohľadávky, pre ktorú
došlo k dražbe. Žalobcovia v konaní pred súdom prvej inštancie vzniesli aj námietku premlčania
výkonu záložného práva z dôvodu, že k mimoriadnej splatnosti úveru došlo v roku 2017 a k oznámeniu o
výkone záložného práva až v roku 2021. Na uvedených námietkach žalobcovia trvali v priebehu celého

prvostupňového konania a poukazovali aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-598/21 s
tým, že tento rozsudok je aplikovateľný na prejednávanú vec, keďže dražená nehnuteľnosť predstavuje
ich obydlie. Žalobcovia tiež namietali ohodnotenie draženej nehnuteľnosti a primeranosť dražby k výške
pohľadávky. Všetky dôvody podanej žaloby žalobcovia zhrnuli v záverečnom písomnom vyjadrení, ktoré
doručili súdu pred pojednávaním, na ktorom súd vo veci rozhodol.

11. Súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 21.02.2024, na ktorom došlo k vyhláseniu
rozsudku vo veci, uviedol, ktoré sú sporné, a ktoré nesporné skutkové tvrdenia strán sporu, pričom
za sporné považoval vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, ohodnotenie nehnuteľnosti, premlčanie
záložného práva, namietanie neprijateľnosti zmluvných podmienok, obydlie vydraženej nehnuteľnosti a

neplatnosť záložnej zmluvy. Zo zápisníc z pojednávaní konaných na súde prvej inštancie odvolací
súd zistil, že okrem vypočutia strán sporu súd nevykonal žiadne iné dokazovanie, neoboznámil písomné
dôkazy, ktoré strany sporu súdu zaslali, aj keď v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol v bode
10., že vykonal dokazovanie písomnými dôkazmi, ako napr. Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnejsplatnosti zo dňa 27.09.2017, spisový materiál vo veci vedenej na Okresnom súde Trenčín (predtým
Nové Mesto nad Váhom), sp. zn. 10Csp/19/2018, ktoré sa však v spise nenachádzajú a odvolací súd
ani nezistil, či a kedy predmetný spis bol k prejednávanej veci pripojený a následne vylúčený, keďže

spolu s touto vecou nebol predložený odvolaciemu súdu.

12. Žalobcovia v podanom odvolaní v prvom rade namietajú, že súd prvej inštancie rozhodol ultra
petitum, keď predmetom konania bolo iba určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a nie aj určenie
neplatnosti záložnej zmluvy. Uvedená námietka žalobcov je dôvodná, nakoľko z písomných podaní, ako

aj z ústnych vyjadrení žalobcov je nepochybné, že podanou žalobou sa domáhajú určenia neplatnosti
dobrovoľnej dražby a nežiadajú rozhodnúť aj o určení neplatnosti záložnej zmluvy. Platnosť
záložnej zmluvy žiadali posúdiť ako prejudiciálnu otázku pri rozhodovaní o neplatnosti dobrovoľnej
dražby. Predmet konania bol zrejmý aj žalovanej strane, ktorá sa ústne aj písomne vyjadrovala k
neplatnosti dobrovoľnej dražby. Odvolací súd musí konštatovať, že súd prvej inštancie si neujasnil
predmet konania a naviac, aj keď nad rámec požadovaného určenia neplatnosti dobrovoľného

dražby rozhodoval aj o neplatnosti záložnej zmluvy, rozhodol nesprávne. Je potrebné uviesť, že
ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že o takomto určení nemôže rozhodovať s
poukazom na ustanovenie § 230 CSP, keďže o určení neplatnosti záložnej zmluvy z
identických dôvodov už bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom, č. k. 10 Csp/19/2018-116 zo dňa 14.11.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne,

č. k. 6CoCsp/12/2020-165 zo dňa 29.06.2020, nesprávne žalobu v tejto časti zamietol, pretože, ak by
predmetom konania bolo aj určenie neplatnosti tej istej záložnej zmluvy a z tých istých dôvodov, ako už
bolo právoplatne rozhodnuté, išlo by o vadu konania, ktorá je neodstrániteľná, na ktorú súd je povinný
prihliadať ex officio a takéto konanie musí zastaviť, nie žalobu zamietnuť.

13. Žalobcovia ďalej v odvolaní namietali neplatnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a
následnú neplatnosť postúpenia pohľadávky a s tým spojenú absenciu vecnej legitimácie žalovaného
1/ na výkon dobrovoľnej dražby, pričom poukázali na ustanovenie § 53 ods. 9 a § 565
OZ, § 92 ods. 8 zákona o bankách a § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, keď zo strany súdu
prvej inštancie nedošlo k aplikovaniu citovanej právnej úpravy, čo vyplýva z odôvodnenia rozsudku a z

toho dôvodu rozhodnutie považujú za arbitrárne. Odvolací súd aj túto námietku žalobcov považuje za
dôvodnú. V prejednávanej veci je predmetom konania určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby konanej
dňa 24.11.2022, na základe ktorej boli dražené nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX,
k. ú. L. B. vo vlastníctve žalobcov. Dobrovoľné dražby upravuje zákon č. 527/2002 Z. z.
o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch

a notárskej činnosti (notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej už len ,,ZoDD“ alebo ,,zákon
o dobrovoľných dražbách“). Neplatnosť dobrovoľnej dražby je upravená v § 21 tohto zákona, ktorý
zároveň v ods. 4 uvádza, kto je účastníkom súdneho konania o neplatnosť dražby. Uvedený zákon v §
5 definuje kto je účastníkom dražby, v § 6 kto je dražobníkom a v § 7 kto je navrhovateľom
dražby. V zmysle uvedeného ustanovenia § 7 navrhovateľom dražby môže byť vlastník predmetu

dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len ,,záložný veriteľ“) alebo iná osoba, ktorá je
oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona. V prejednávanej veci navrhovateľom
dražby o neplatnosti, ktorej súd rozhoduje, bol žalovaný 1/ ako záložný veriteľ, na ktorého toto právo
prešlo na základe postúpenia pohľadávky Prvej stavebne sporiteľni a.s., Bratislava z medziúveru č.
XXXXXXXXXX poskytnutého žalobcom ako dlžníkom v celkovej výške 62 650,25 eur. Pokiaľ

teda žalobcovia namietali platnosť zosplatnenia pohľadávky právnym prechodcom žalovaného 1/ a
platnosťpostúpeniapohľadávkynažalovaného1/akonavrhovateľadražby,bolopovinnosťousúduprvej
inštancie sa uvedenými námietkami zaoberať a vyporiadať sa s tým, či došlo k platnému zosplatneniu
úveru a následne k platnému postúpeniu pohľadávky, pretože ak by námietky žalobcov boli dôvodné,
žalovaný 1/ sa nestal záložným veriteľom, a teda osobou oprávnenou navrhnúť výkon dobrovoľnej

dražby. Z napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je však zrejmé, že súd sa týmito námietkami
žalobcov nezaoberal, nechal ich prakticky bez povšimnutia, keď len v bode 28. stroho konštatoval,
že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo platne a v súlade s právnymi predpismi, ďalej, že
žalovaný 1/ v konaní preukázal, že jeho právny predchodca písomne žalobcov vyzval na zaplatenie
dlhu listom zo dňa 27.09.2017, ktorý im doručil (výzva a doručenky sa v súdnom spise nenachádzajú),

a keďže žalobcovia dlh voči právnemu predchodcovi žalovaného 1/ nezaplatili, došlo k mimoriadnemu
(predčasnému) zosplatneniu celého zvyšku pohľadávky, o čom boli žalobcovia informovaní listom zo dňa
27.09.2017 (pozn. odvolacieho súdu: správny dátum je 24.10.2017). Z uvedeného je nepreskúmateľné,
ako súd k týmto záverom dospel a naviac, z akých dôkazov vychádzal, keď v súdnom spise sanenachádza výzva na zaplatenie dlhu zo dňa 27.09.2017 a dôkaz o jej doručení žalobcom. Dôvodne
preto žalobcovia v podanom odvolaní namietajú, že súd prvej inštancie jednak neaplikoval v danej
veci ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 OZ a jednak, že jeho rozhodnutie je z dôvodu nedostatočného

odôvodnenia nepreskúmateľné.

14. V prejednávanej veci žalovaný 1/ bol navrhovateľom dražby ako záložný veriteľ. Občiansky
zákonník vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou
prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Záložný

veriteľ je teda oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj
bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci. Záložný
veriteľ musí v zmysle § 7 ods. 2 ZoDD v zmluve o vykonaní dražby uviesť dôvod konania dražby
a okrem vyhlásenia, že predmet dražby je možné dražiť, musí vyhlásiť aj
špecifikáciu pohľadávky, ktorá je dôvodom výkonu dobrovoľnej dražby, a to v rozsahu: pravosť, výška
a splatnosť (§ 16 ods. 3). Ak teda dražbu navrhuje záložný veriteľ, je povinný vyhlásiť, že

jeho nesplnená pohľadávka, na základe ktorej si uplatňuje výkon záložného práva formou dobrovoľnej
dražby, je pravá, splatná a v uvedenej výške. Pokiaľ teda žalobcovia namietajú, že nedošlo v súlade so
zákonomstanovenýmipodmienkamikmimoriadnemuzosplatneniuúveru,jeúlohousúduprvejinštancie
sa s touto námietkou dôsledne zaoberať, nakoľko od platnosti tohto úkonu sa následne odvíja i platnosť
postúpenia pohľadávky a prechodu záložného práva na žalovaného 1/. Odvolací súd zároveň poukazuje

i na to, že v prejednávanej veci je nesporné, že žalobcovia ako záložcovia sú spotrebiteľmi, a preto, ak
im má súd poskytnúť ako spotrebiteľom účinnú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami,
na ktoré tiež v žalobe poukazovali, nie je to možné bez toho, aby dôsledne preskúmal základný úverový
vzťah zabezpečený záložným právom. Vzhľadom na akcesorický charakter záložného práva, sú súdy
povinné ex offo preskúmať aj zmluvu o úvere (uznesenie NS SR z 27.11.2023 sp. zn. 9Cdo/187/2022).

Ak záložný veriteľ vo vyhlásení podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách
uplatní pohľadávku, ktorej pravosť je spochybňovaná existenciou neprijateľných zmluvných podmienok
s ňou súvisiacich, súd je povinný tieto v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby skúmať
(uznesenie NS SR z 23.02.2022, sp. zn. 4Cdo/149/2020). Odvolací súd zároveň poukazuje i na to,
že judikatúra súdov vo vzťahu k spotrebiteľom sa neustále vyvíja a v zmysle najnovšej judikatúry je

dôvodná i ďalšia námietka žalobcov týkajúca sa neplatnosti zosplatnenia ich pohľadávky, keď namietajú
neuvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú došlo k predčasnému zosplatneniu úveru. Odvolací súd
poukazuje, napríklad na rozhodnutie na NS SR, sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024, ktoré sa
zaoberalo uvedenou problematikou a v ktorom dovolací súd jednoznačne uviedol, že pre platný úkon
zosplatnenia úveru je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už vo výzve (v upozornení spotrebiteľa

v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú
jednorázovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh.

15. Súd prvej inštancie sa vyššie uvedenými námietkami žalobcu nezaoberal, nevykonal
vo veci potrebné dokazovanie, i keď správne dospel k záveru, že pohľadávka žalobcov vyplýva

zo spotrebiteľského úveru, a teda ide o spotrebiteľský vzťah, na ktorý sa aplikujú ustanovenia o ochrane
spotrebiteľa. Žalobcom, ako spotrebiteľom, i v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, keďže
ich pohľadávka vznikla zo spotrebiteľského úveru, súd musí v zmysle judikatúry ESĽP, Ústavného súdu
SR a tiež NS SR, poskytnúť náležitú ochranu a pokiaľ v odôvodnení rozsudku jasne a zrozumiteľne
neuvedie dôvody rozhodnutia a nezaoberá sa najdôležitejšími argumentami strán sporu, s uvedením

dôvodov pre ich prijatie či odmietnutie, dochádza k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces (napr.
rozhodnutie I. ÚS 46/05).

16. Z uvedených dôvodov, keď súd prvej inštancie si nielenže neujasnil predmet konania,
ale nevykonal ani žiadne dokazovanie (predložené dôkazy ani neoboznámil) a nevyporiadal sa

s námietkami žalobcov, je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné a odvolací súd ho zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a rozhodnutie.

17. V ďalšom konaní súd prvej inštancie, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
(§ 391 ods. 2 CSP), vyzve strany sporu na predloženie dôkazov na ich tvrdenia a návrhov na vykonanie

dokazovania, následne na pojednávaní dôkazy oboznámi a vyhodnotí ich, prípadne vykoná i ďalšie
potrebnédokazovanievoveci,keďžeideoochranuspotrebiteľa,vyporiadasaspodstatnýminámietkami
a argumentmi strán sporu a vo veci opätovne rozhodne.18. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne v zmysle § 396 ods. 3 CSP i o trovách tohto
odvolacieho konania.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím súdom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).