Rozsudok · Rodina a mládež · Judgement

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 3T/65/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122011271
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kanás
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4122011271.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, samosudcom JUDr. Jánom Kanásom proti obžalovanému A. B. C. pre zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a) odsek 3 písmeno d) Trestného zákona,
s použitím § 138 písmeno b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.05.2025 v
Nitre, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný

A. B. C., narodený XX.XX.XXXX v D.,
trvale bytom E., F. XX

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :

najmenej v období od roku 2012 do 09.07.2019 v rodinnom dome v E. – G., E. H. I. J. X, kde býval
v spoločnej domácnosti s poškodenou A. H. C., ktorá bola jeho manželkou, spôsoboval poškodenej

fyzické a psychické utrpenie tým, že jeho agresívnym správaním, využívajúc silu a nadradenosť
poškodenú opakovane najskôr asi jedenkrát týždenne a od roku 2018 takmer denne fyzicky napádal tak,
že ju udieral otvorenou dlaňou aj päsťou do oblasti tváre a celého tela, sácal ju, kopal ju do nôh a stúpal
jej na prsty nôh, raz keď si myslel, že poškodená rýchlo jedla, pichol jej z celej sily príborovým nožom
do ruky, neustále ju ponižoval, že je dementná ruská krava a keď sa na ňu pozrie, akoby sa pozeral na
kravský zadok, vulgárne jej nadával, že je špina, kurva, krava, dement, nútil ju písať do zošita všetky

výdavky a lepiť pokladničné bloky, kontroloval jej telefón, stále si namýšľal, že ho poškodená klame, na
čo hovoril, že na jej klamanie najlepšie zaberá bitka, vždy si našiel dôvod na hádku, jeho správanie bolo
nevyspytateľné, čo u nej vyvolávalo strach a napätie, v dôsledku toho sa poškodená počas spolužitia
dvakrát odsťahovala aj s deťmi do bytu v E. na F. I. J. XX, kde ju pri návštevách napádal tak, že do nej
strkal rukami, zle znášala aj jeho správanie voči deťom, ktorému nedokázala zabrániť, raz keď bránila
syna, s ktorým mal konfliktný vzťah, hovoril jej, že dostane aj ona a aj ju zbil, fackal ju, sácal, v roku
2018 keď vyhodil dcéru z domu a poškodená bola na preliečení v nemocnici kvôli jej ochoreniu skleróza

multiplex, kde prišla za ňou dcéra, ktorej dala kľúče od domu, tá si zobrala svoje veci a vkladnú knižku,
čo sa obvinený dozvedel asi o tri mesiace, nevedel to zniesť, tvrdil, že ukradla peniaze, za čo poškodenú
zbil tak, že jej rozťal peru, na ktorej jej zostala jazva, fackal ju, pričom konanie obvineného vyvrcholilo
dňa 06.07.2019, keď poškodenej zase vyčítal, začal ju fackať, kopal ju do nohy, do lýtka, silno ju udieral
do oblasti hrudníka, vyrazil jej dych a potom čo poškodená dňa 09.07.2019 nastúpila na plánované
preliečenie do nemocnice sa röntgenovým vyšetrením zistilo, že jej zlomil dve rebrá,

t e d a :

blízkej osobe spôsoboval fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním,
pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, a iným správaním, ktoré
ohrozuje jej fyzické a psychické zdravie a obmedzuje jej bezpečnosť a tento čin spáchal závažnejším
spôsobom konania, po dlhší čas,t ý m s p á c h a l :

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno d)

Trestného zákona, s použitím § 138 písmeno b) Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 208 odsek 3 Trestného zákona, s použitím § 36 písmeno j) Trestného zákona, § 38 odsek 2

Trestného zákona, nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Nitra prejednal Okresný súd Nitra trestnú vec

proti obžalovanému A. B. C. a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného,
výsluchom poškodenej, svedkov, ako aj znalcov, prečítaním znaleckých posudkov a listinných dôkazov.
Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku.
Obžalovaný A. B. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že manželstvo s bývalou manželkou uzatvorili v

roku 1988. Spočiatku ich manželstvo bolo harmonické, avšak približne 10-11 rokov dozadu mali bežné
manželské hádky, nezhody, týkajúce sa výchovy detí. Tak isto tieto nezhody sa týkali nakladania s
financiami, čo považoval za veľký problém. Tieto bežné hádky mávali aj predtým, ale od tohto obdobia
ako spomínal boli častejšie. Bývalá manželka mu často klamala a manipulovala s deťmi, ona si ich
chcela prikloniť na svoju stranu a týkalo sa to najmä syna K.. On sa však o rodinu vždy staral a snažil

sa ju zabezpečiť po každej stránke. Keď bolo bývalej manželke v roku 2004 diagnostikované ochorenie
skleróza multiplex, tak sa jej snažil zabezpečiť maximálny komfort a pohodlie, okrem iného aj rôznymi
pomôckami a jeho výraznou participáciou na domácich povinnostiach a v chode domácnosti. Čo robil
až do ich rozchodu v roku 2019. Počas trvania manželstva kvôli nezhodám bývalá manželka od neho 2
krát odišla, v roku 2013 vo februári alebo marci asi na týždeň a v roku 2014 vo februári na 5 mesiacov.

Odišla aj s deťmi na Klokočinu, kde vlastnia byt. V roku 2014 bývalá manželka podala na tunajšom
Okresnom súde žiadosť o rozvod, ktorú, ale následne stiahla a stiahla ju z toho dôvodu, že verila tak
isto ako aj on v znovuobnovenie fungovania rodiny. Žiadny iný dôvod tam nebol. Pokiaľ by v to bývalá
manželka nebola verila, celkom kľudne mohla zostať bývať s deťmi na Klokočine. Nezhody, čo sa týka
detí mali najmä ohľadne syna K.. O rozvode s bývalou manželkou začali hovoriť od Veľkej noci v roku

2019 a keď sa mu dostala informácia, že bolo začaté vo veci trestné stíhanie tak 22.07.2019 žiadosť o
rozvod podal on a 15.10.2019 ich na tunajšom Okresnom súde rozviedli. Rodinný dom v Drážovciach
užívali štandardne, žiadna prehnaná starostlivosť alebo úzkostlivá starostlivosť z jeho strany tam nebola,
obe deti sa snažil motivovať ku vzdelávaniu, do ničoho ich nenútil. Bývalá manželka, napriek tomu, že
mala neustále k dispozícii auto, o vzdelávanie detí a výsledky v škole záujem nemala, a napriek tomu,

že mala k dispozícii auto a zdravotný stav jej to dovoľoval, na rodičovských združeniach deťom počas
celého štúdia bola asi 2-3 krát. Na rodičovské združenia chodil deťom pravidelne on. Bývalá manželka
sa snažila a aj sa snaží generovať mu problémy v tomto trestnom konaní, ako aj v civilných konaniach,
sama a aj za podpory L. M. z Centra slniečko, ktorá ju navyše po častých zmenách vyjadrení a postojov v
jednotlivých konaniach odmietla zastupovať. Ich cieľom bolo a je, čo najviac mu skomplikovať situáciu a

pozíciu v tomto trestom a aj v civilných konaniach aj za cenu tvrdenia neprávd, klamania a protichodných
tvrdení. Napríklad v konaní o výživné na tunajšom súde uviedla, že nemá žiadne prostriedky na účte a
v podstate nemá z čoho fungovať. Na pojednávaní však doložila výpis z účtu, z ktorého vyplynulo, že
klame. Tak isto ho ohovárala už v skončených konaniach, kde došlo k zmieru. Tak isto ho nahovárala aj
s L. M. na vstup do nehnuteľnosti rodinného domu v Drážovciach, kde mu bolo uznesením Krajského

súdu v Nitre zakázané vstupovať. V tomto trestnom a aj v civilných konaniach vypovedala tak, ako
to momentálne jej vyhovuje a čo potrebuje v tom danom konkrétnom konaní dosiahnuť. Napríklad v
konaní o výživné do rozvodu uviedla, že si potrebuje zabezpečiť domov sociálnych služieb a v konaní
o trvalom vylúčení z užívania nehnuteľnosti rodinného domu v Drážovciach uviedla, že najvhodnejším
miestom na bývanie pre ňu, je tento rodinný dom. Je to rodinný dom trojpodlažný so schodmi, relatívne

s ťažkým pohybom. Bývalá manželka tak isto zmarila 3 krát dohodu o vysporiadaní bezpodielovéhospoluvlastníctva. Podľa jemu dostupných informácií bolo bývalej manželke diagnostikované ochorenie
osteoporóza a tak isto jej boli diagnostikované dva zlomené stavce prechodené. Predpokladá, že takým
istým spôsobom mohla prísť aj ku zlomenine rebier. Touto zlomeninou rebier argumentovala pri vznesení

obvinenia voči jeho osobe a na základe týchto zlomenín, bolo voči nemu vznesené obvinenie. On
bývalej manželke rebrá nezlomil. Úplne protichodné sú výpovede bývalej manželky pred vznesením
obvinenia, kde tvrdila, že bol by im dal aj modré z neba, staral sa o rodinu, venoval sa deťom a potom
po vznesení obvinenia, kedy tvrdí, že ona vlastne financovala celú domácnosť a on bol ten škrob, ktorý
nechcel dať nič svojej rodine. On sa podľa jej vyjadrení na financovaní rodiny vôbec nepodieľal, čo

samozrejme nie je pravda. Tak isto na pojednávaní o výživné uviedla, že od neho mala len peniaze, čo
jej posielal mzdu z jeho firmy, kde bola zamestnaná. On však na tento účet posielal okrem mzdy z firmy
aj jeho mzdu z firmy + prostriedky z jeho osobného účtu v nie malom rozsahu. Boli to bezhotovostné
a hotovostné vklady. Je klamstvom čo tvrdí bývalá manželka, že ju izoloval. Bývalá manželka nemala
žiadnym spôsobom obmedzený pohyb, kam, kedy, za kým a ako bude chodiť. Obmedzovalo ju len jej
ochorenie. Pri pojednávaní na tunajšom Okresnom súde o výživné nepravdivo uviedla, že do Spišskej

odkiaľ pochádza, k matke a sestre chodila raz za 2-3 roky. On často chodieval pracovne na Východ
a keď šiel do regiónu okolo Spišskej, tak bývalú manželku aj s deťmi brával matke. Keď cestovávali
sami vlakom tak ich zaviezol do Leopoldova a potom naspať, keď sa vrátili vlakom. Nikdy jej do H. E.
N. k matke a sestre nezakazoval chodiť. Tak ako tvrdila vo výpovedi z 11.06.2021, kde tvrdila: „nie že
izoloval, ani my sme nikam nechodili, ani oni k nám. Ako sme sa presťahovali do Drážoviec, tak boli

2x u nás jeho rodičia a 2x moja mama. Iné návštevy sme nemávali a ani sme nechodili nikde.“ Tak isto
sme ako rodina často chodili na dovolenky v zime a najmä v lete. Cez leto k moru a v zime do hôr. A
minimálne 3-4 krát bola taká situácia, že jemu nedovolili pracovné povinnosti ísť na dovolenku, tak on
pracoval a manželka šla na dovolenku s deťmi. Bývalá manželka trpí organickým psychosyndrómom, t.
j. psychická porucha vyplývajúca z jej primárneho ochorenia sklerózy multiplex. Jedná sa o organickú

depresívnu poruchu, čo môže generovať sklon k fabuláciám. Pri neuropsychologických vyšetreniach v
súvislosti s primárnym ochorením, ktoré sa uskutočnili v roku 2019, tvrdila, že jej otec zomrel ako 85
ročný. Avšak jej otec sa narodil v roku 1937 a podľa vyjadrenia bývalej manželky mal ešte žiť, pričom už
nežil. Týmto chce poukázať, že vyjadrenia bývalej manželky sú často vyjadreniami, ktorými realitu alebo
vnímanie reality jednoznačne skresľuje, alebo si ju prispôsobí tak, ako potrebuje. Tak isto tento organický

psychosyndróm v psychologickom vyšetrení realizovaný K. O. uvedený nebol. Listiny o tomto tvrdení
ohľadne organického psychosyndrómu do spisu doložil. Čo považuje za problematické je, že bývalá
manželka ako poškodená poskytla jeho výpoveď pred vznesením obvinenia o začatí trestného konania,
ktorú mala pravdepodobne z Centra slniečko, synovi K., ktorý vo výpovediach účelovo vypovedal na
základe tejto jeho poskytnutej výpovede bývalou manželkou. H. K. podľa jeho informácií poslal túto

výpoveď a nabádal k účelovej výpovedi aj dcéru F., aby vypovedala proti nemu. Následne syn K. robil
na F. nátlak, že v konaní krivo vypovedala, čo samozrejme pravda nie je a, že bude o tejto skutočnosti
informovať aj priateľa dcéry F., nevie z akého dôvodu. Tak isto syn K. sa viackrát vyjadril, že pre bývalú
manželku je čo najdôležitejšie dosiahnuť čo najlepšiu pozíciu pri vysporiadaní BSM. On sa bývalej
manželke nikdy so zbraňou vzduchovkou nevyhrážal, tak ako uviedla vo svojej výpovedi svedkyňa P..

Toto nakoniec vysvetlila vo svojej výpovedi aj bývalá manželka, že ku ohrozovaniu a vyhrážaniu sa z
jeho strany nedošlo. Tak isto svedkyňa P. vo svojej výpovedi tvrdila, že bývalá manželka mala z dôvodu
modrín na tvári, nosiť slnečné okuliare, čo nie je pravda z dôvodu, že bývalá manželka trpí očnou vadou,
pre ktorú slnečné okuliare nosiť nemôže. Dcéru F. z domu nevyhodil, dcéra sa po dovŕšení veku 18
rokov sama rozhodla žiť s priateľom, aj spolu žijú. Ich konflikty s bývalou manželkou boli vždy v rovine

verbálnej, nikdy na ňu fyzicky nezaútočil, ani ju nenapadol. Mali nezhody najmä ohľadne výchovy detí,
ale on spolužitie s bývalou manželkou vnímal tak, že nevybočovala z rámca bežných rodinných vzťahov.
Celékonaniebývalejmanželkyvtejtovecipovažujezaúčelovésohľadomnarozvod,oktorom uvažovali
od Veľkej noci v roku 2019 a tak isto dôvodom týchto úvah o rozvode boli nezhody ohľadne detí a financií,
s ktorými bývalá manželka nakladala maximálne nehospodárne. Bývalá manželka do roku 2011 míňala

veľmi veľa finančných prostriedkov, čo by rád súdu predložil vo forme výpisu z účtu. Toto nadmerné
míňanie bolo od roku 2007 do októbra 2011, kedy pri potrebe realizácie nejakej platbe a podľa jeho
informácií mala realizovať zo svojho účtu nejakú platbu a mala mať na účte ešte dostatok prostriedkov.
Keď sa však pozreli na výpis z účtu, došli na to, že ona je už takmer v debete. Keď sa spýtal, že načo boli
tie prostriedky minuté, tak bývalá manželka iba očervenela, nič nehovorila. Dovolí si upriamiť pozornosť

v tomto výpise, že realizovala trebárs transakcie u obchodníka kartou, ale okrem toho aj výbery relatívne
malých súm, pravdepodobne sa snažila z rodiny vytiahnuť nejaké prostriedky. Potom po roku 2011 sa
bývalá manželka sama rozhodla, že výdavky si bude evidovať. Samozrejme, že ich rodinné výdavkyevidentne poklesli. Na záver uviedol, že medzi ním a bývalou manželkou boli od jari 2019 nezhody a
uvažovaliorozvode.Onvšakbývalejmanželkeneubližoval,netýraljuanespôsobovaljejžiadnepríkorie.
Obžalovaný ďalej na otázky uviedol, že dôvodom jeho podanej žiadosti o rozvod bolo, že si uvedomil, že

vlastne podľa jeho informácií bývalá manželka podala trestné oznámenie a on po podaní tohto trestného
oznámenianevidelďalšiumožnosťnaspolužitiesmanželkou.Tádôverapopodanítrestnéhooznámenia
zmizla. Bývalá manželka má ochorenie skleróza multiplex a mala výrazné problémy s motorikou a často
spadla, preto mala zlomené rebrá a v kombinácii za prítomnosti osteoporózy stačí veľmi málo aby došlo
k zraneniu, alebo k zlomenine. Prístup bývalej manželky k riešeniu problémov bol asi taký, že ona si

povedala, že keď ten problém nebudeme vidieť, že neexistuje. Toto bol jej prístup k riešeniu problémov.
Napríklad syn navštevoval Párovské gymnázium, prišiel do konfliktu s jedným profesorom, na ktorého
popísali niečo nie príliš pekné a slušné na tabulu a synovi hrozila minimálne 2 zo správania. Škola vtedy
kontaktovala bývalú manželku. Bývalá manželka v tom čase, keď ju kontaktovala škola, tak bola na
liečení v Číži v súvislosti s jej ochorením. Boli v kontakte a vzájomne sa informovali, čo je doma, ona
sa zaujímal o jej zdravotný stav, rozprával jej o deťoch a bývalá manželka, keď o tom potom hovorili,

povedala: ,,ja som ti to nechcela povedať.“ To, že mu to nechcela povedať, má ona vo svojej povahovej
výbave. Ona klamala určite 2x mesačne. Medzi ním a manželkou dochádzalo aj k nezhodám ohľadom
financií. Manželka sa sama rozhodla, že si bude viesť evidenciu financií. Dôkaz, ktorý predložil je za
obdobie 2007-2011. To nadmerné míňanie sa dialo v tomto období. On na to nadmerné míňanie prišiel v
októbri 2011. Tento výpis mu poskytla bývalá manželka, lebo nevedela vysvetliť, kde minula tie peniaze.

Manželka bola zamestnaná u neho vo firme a myslí od roku 2012 na dohodu o pracovnej činnosti u neho
vo firme. Príjmy jeho manželky v roku 2011 do roku 2012 tvoril invalidný dôchodok vo výške 350-400
eur a zhruba 400 eur mala mzdu vo firme. Od roku 2012 jej platil na dohodu 200 eur a dôchodok mala
niečo cez 400 eur. Náklady na domácnosť mali rozdelené. Keď si dobre spomína elektrika, plyn išli
z účtu manželky. Plyn bol 25 eur mesačne a elektrina to si nespomína. V dome kúrili plynom. Mali

malé zálohy a po konci zúčtovacieho obdobia veľký nedoplatok doplácal on. A tiež svoju mzdu z firmy
posielal na manželkin účet a to vo výške cca 500-600 eur. On mal dispozičné právo k manželkinmu
účtu, ale kartu nemal. Ona nemala dispozičné právo k jeho účtu. Dispozičné právo k manželkinmu účtu
mal len z toho dôvodu, keď potrebovala manželka zrealizovať nejakú platbu cez internet banking. Jeho
manželka neušetrila nič, rozhádzala všetko. Myslí si, že z manželkinho účtu odchádzali platby aj za

úhradu za služby spojené s užívaním ich bytu na Klokočine. Toto nadmerné míňanie bolo mimo bežných
výdavkov. Nemá vedomosť o tom, či manželka dávala deťom vreckové. On deťom vreckové dával
vo výške 10-20 eur mesačne, podľa toho koľko potrebovali. Nemá vedomosť o tom, na čo konkrétne
míňala manželka peniaze. Pokiaľ vie, že manželka sa stretávala s kamarátkou svedkyňou P., chodila
nakupovať potraviny, mala k dispozícii auto a na aute sa vozila rada. Nevie ako často sa stretávala s

kamarátkou P.. Vie, že sa stretli keď chodila manželka ku kaderníčke. V roku 2013 odišla manželka z
domu kvôli nezhodám. Oni sa v období rokov 2013-2014 verbálne dosť hádali. Jediné fyzické násilie v
rodine bolo, že deti dostali po zadku, keď boli malé. Okrem toho, nebolo žiadne fyzické násilie. Bývalá
manželka sa vrátila kvôli tomu, že verila, že budú vedieť fungovať a on v to veril tiež. On ich v byte
na F. aj navštevoval. Dôvodom jeho návštev bolo to, že chcel vidieť deti. A deti mu chýbajú aj teraz.

S dcérou mal dobrý vzťah a so synom konfliktný. Napríklad v apríli 2014, keď boli na Klokočine a išiel
ich navštíviť, on tam išiel za to, že bolo treba ísť s autom, ktoré používala manželka na STK a išiel si
pre doklady od auta a aj pre auto. Samozrejme, vtedy bývalej manželka zavolal. Syn chodil po byte v
ťažkých oceľových bagandžiach a hneď z príchodu, hneď ako otvoril dvere, dostal kopačku do nohy
bez akejkoľvek komunikácie. Tá konfliktnosť u nich bola v tom, že on bol ten rodič, ktorý od detí niečo

vyžadoval, snažil sa ich udržať v nejakých mantineloch a manželka bola ten dobrý rodič. Keď manželka
odišla na Klokočinu, tak komunikovali spolu, ako tento problém vyriešia. Dospeli k tomu, že oni sa po
tých 5 mesiacoch vrátili, ale to bolo len z dôvodu, že aj on veril, že budú vedieť spolu fungovať a verila
tomu aj manželka. On manželke v súvislosti s jej pôvodom nikdy vulgárne nenadával. Manželka písala
do zošita výdavky, na čo peniaze minula. Ona si najskôr tie výdavky písala a potom si odkladala bločky.

Ale to bolo jej rozhodnutie, on ju o to nežiadal. Na dovolenky chodili do roku 2012. Od roku 2012 do
roku 2019 na dovolenkách neboli. Chodili do H. E. N. a chodili sa kúpať. U manželkiných rodičov boli
ročne asi aj 3 krát +- a kúpať sa chodili 10-15 krát do roka. On manželke vulgárne nenadával. Jediný
termín ktorý bol u nich, bol „ty si ale trúba“ a to mu aj manželka hovorila, ale to nepovažoval za príkorie
alebo týranie. Manželka pri konfliktnom vzťahu so synom sa snažila strčiť hlavu do piesku. Jednoducho

nechcela vidieť, že existuje ten problém. Prvých 15 rokov s manželkou boli v pohode a potom vznikali
konflikty a hádky.
Svedkyňa – poškodená A. H. C. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný je jej bývalý manžel.
Ku skutku uviedla, že trvá na všetkých výpovediach, ktoré vypovedala pred vyšetrovateľkou. Pre ňu jeto veľká trauma znovu vypovedať to isté. Jej exmanžel na ňu psychicky a fyzicky útočil. Veľa krát mala
modriny pod očami, na rukách, rozbitý nos, rozbitú peru a preto nemohla chodiť von, aby ju tak susedia
nevideli. Mnohokrát jej kontroloval mobil s kým volala. Na začiatku manželstva chodili na návštevy, ale

potom už nechodili na návštevy a návštevy nechodili ani k nim. Musela si viesť zošit, kde dokladovala
bločky čo nakúpila. Posledné roky žili len z jej invalidného dôchodku. On jej poslal 200 eur na účet a z
toho uhrádzali poistky deťom, nájomné, plyn, elektriku.
Poškodená na otázky ďalej uviedla, že dňa 09.07.2019 išla na rehabilitáciu a sťažovala sa primárke, že
ju bolí, keď sa nadýchne a ona ju teda poslala na röntgen a zistili jej, že má dve zlomené rebrá. Bolo to z

toho, že ju tam udrel vtedy ešte manžel, keď jej vyrazil dych, tak sa zlomili aj tie dve rebrá. Nepamätá si
ako sa to už stalo a ani nevie, čo bolo príčinou úderu. V nemocnici sa posťažovala primárke, že má samé
modriny na rukách a na nohách a primárka zavolala policajtov a Centrum Slniečko. Na psychologickom
vyšetrení zistili, že je všetko v poriadku. Pani primárka zavolala policajtov a Centrum Slniečko, lebo jej
ukázala, že má modriny a čo všetko jej porobil manžel. Čítala si správu z psychologického vyšetrenia
a tam je potvrdené, že je týraná žena. Od roku 2012 začali problémy v manželstve. Manžel ju sácal,

ponižoval, nadával jej, že: ruské hovno, dement. Vysmieval sa, že chránená osoba. Popritom jej stúpal
na prsty nôh. Niekedy ju tak sotil, že spadla na dlážku a udrela si hlavu o dvere. Keď ležala tak sa spýtal,
či môže vstať. Mnohokrát jej dal facky, udrel ju päsťou do nosa, mala rozbitú peru, niekedy sa jej spustila
aj krv z nosa. Od roku 2012 ju napádal zhruba raz do týždňa a od roku 2018 aj denne. V rodine sa
vyskytovalo okrem fyzického násilia aj psychické násilie. Napríklad, keď chcela ísť k mame do H. E. N.,

tak jej v tom bránil. Keď boli ešte deti malé, tak sa párkrát stalo, že išli vlakom do H. E. N., avšak od
istej doby povedal, že nie a tak nechodili. Dôvodom bolo to, že nemal rád Spišiakov, jej mamu a s jej
sestrou bol pohádaný. Na násilie zo strany manžela reagovala tak, že sa utiahla mimo jeho dosahu, išla
do izby a tam si napríklad čítala. Možno raz, alebo dvakrát ho fyzicky odtlačila, ona mala 50 kg a on
80 kg. Manžel jej vyčítal, že míňala veľa peňazí na domácnosť. K nedorozumeniam dochádzalo aj kvôli

tomu, že mali rozdielne názory na výchovu detí. Manžel vždy hovoril, že bitku si zapamätá dieťa skôr,
ona bola za to, že sa s dieťaťom treba porozprávať. Manžel trestal deti a väčšinou Matúša remeňom.
Potom museli písať ospravedlnenie do školy, že K. nemôže cvičiť lebo mal „klobásky“ na tele. Ona na
základe konania a správania manžela cítila strašné stresy, čo sa odzrkadľovalo aj na jej zdravotnom
stave. Raz v noci ju z ničoho nič začal biť po chrbte, aby vypadla z domu, že nech ide na Klokočinu,

mala z neho strach. Alebo keď spala v inej izbe, tak prišiel a z celej sily ju udieral po paplóne a potom
nemohla spať, len driemala. Raz, keď jedla, tak podľa neho jedla rýchlo a tak jej pichol príborový nôž
do ruky. Ona povedala, že sa naje neskôr, on jej povedal, že aby sa neopovážila a tak musela sedieť
pri ňom. Najčastejší dôvodom hádok okrem financií boli aj deti. Ale mnohokrát vybuchol aj bez dôvodu.
Raz, pozerali televízor a on z ničoho nič prišiel a začal na ňu útočiť, tak radšej od neho odišla. Vadili

mu aj také malichernosti, ako napríklad, keď silnejšie pustila kľučku, silnejšie zatvorila dvere, niečo v
dome buchlo, tak zostal nervózny. Vtedy kričal a útočil. Ona by obžalovaného opísala ako schizofrenika.
Nepáčia sa jej na ňom jeho nálady, že fyzicky útočí, že ponižuje deti, alebo ju. Od roku 2004 je na
invalidnom dôchodku, nakoľko má roztrúsenú sklerózu multiplex. V roku 2012 mala invalidný dôchodok
+- 390 eur. Teraz poberá invalidný dôchodok 500 eur. Manžel jej v období rokov 2012 až 2019 posielal

len tých 200 eur. Manžel ju zamestnal na dohodu a za to jej posielal z firemných peňazí a z tých 200
eur sa neplatili žiadne odvody. Po vyplatení všetkých potrebných vecí jej nezostalo pre osobnú spotrebu
nič. Keby boli nejaké osobné výdavky, tak by bola odkázaná na manžela, ale k tomu nedošlo, snažila
sa to vtesnať do toho rozpočtu a pre seba si nekupovala nič. Musela si založiť zošiť, písať tam výdavky
a lepiť tam bločky, on jej to prikázal, aby videla koľko míňa. Toto jej kontroloval niekedy raz do týždňa a

musela zošiť predložiť. Od roku 2012 do roku 2019 žila s obžalovaným v spoločnej domácnosti, avšak v
roku 2013 a v roku 2015 od neho aj s deťmi odišla do bytu na Klokočine. Dôvodom odchodu boli tie jeho
útoky a ponižovanie, prekročil tú hranicu. Keď odišla na Klokočinu, tak ju tam prišiel pozrieť obžalovaný,
nakoľko to bol aj jeho byt a tam ju tiež sácal a ponižoval a potom sa snažil, že aby sa vrátili, že on už
bude dobrý, že na ňu už ani ruku nezdvihne, že ju nebude ponižovať a že sa všetko zmení. Vrátili sa,

dali mu šancu, že ako to bude a o mesiac sa to vždy vrátilo do starých koľají. Znovu začalo ponižovanie,
útoky päsťou. Ona asi v roku 2013 podávala návrh na rozvod, ale nepamätá si presne. Manžel chcel,
aby stiahla tú žiadosť, že on sa zlepší a tak žiadosť stiahla. Obžalovaný jej stláčal silno ruku a to tak,
že mala veľké modriny. Keď mali prísť deti, tak musela nosiť dlhý rukáv a to aj keď bolo 30 stupňov,
aby deti nevideli jej modriny. Tieto jej zranenia videla jej kamarátka, pani P.. O násilí vedela pani P. a

ich suseda pani Q. R., bytom H. X, G.. Jej zranenia videl aj jej všeobecný lekár, ktorý to zdokumentoval,
je o tom aj správa a myslí si, že ju založila. Lekár videl, že mala modriny na rukách, pod okom. On
vedel, že to spravil manžel, ale do správy napísal, že sa udrela o dvere. Napísal to preto tak, lebo ona
nechcela, aby tam napísal, že jej to spravil manžel, lebo aj on bol jeho pacient a nechcela mu priťažiť.Keby mala povedať, ktorý incident bol najhorší, tak to boli asi tie zlomené rebrá. Po útoku manžela
nebola hospitalizovaná. Manžel bol držiteľom zbrane, mal vzduchovku. Keď s ňou strieľal vonku, ona
mala strach, že by sa tá guľka odrazila od plotu. On ju posielal postaviť sa smerom, ktorým strieľal a

robil si z toho srandu. Už len z toho, že bola zbraň doma, mala rešpekt. Manžel jej kontroloval mobil
preto, lebo si myslel, že má frajera. Vyžiadal si výpisy z mobilu, z ničoho nič si zobral mobil a kontroloval,
komu volala. Bolo to pre ňu ponižujúce. Myslí si, že bol na ňu žiarlivý. Okrem kamarátky Žigraiovej a jej
susedy sa už s nikým nestretávala. To, že nikam nechodili na návštevy a ani návštevy k nim bolo asi
preto, lebo si to manžel neželal. S pani P. sa stretávala asi raz do mesiaca. Ona sa chodievala strihať

do Stapringu a pani P. tam pracovala, tam v Stapringu je kaviareň a dali sme si tam kávu. Zakaždým
manželovi musela hlásiť kam ide a keď tam už bola tak jej telefonoval, že kde je. Keď bola s pani P. tak
jej zavolal raz a keď išla napríklad do obchodu, tak jej zavolal a ubezpečoval sa, že je v obchode. Na
dovolenke bola len ona s deťmi a to v roku 2011, ona to brala tak, že sa im manžel chcel ospravedlniť za
svoje správanie a tak im kúpil dovolenku. Od roku 1989 do roku 2007 pracovala v Štátnom veterinárnom
ústave ako odborný pracovník. Fotografie, kde má rozbitú peru jej vyhotovila jej dcéra. Tú peru jej rozbil

manžel päsťou. Odfotila ju keď išli nakúpiť, lebo bola zhrozená ako vyzerá. Manžel vyhnal dcéru v roku
2018 z domu, avšak ona sa s ňou stretávala. Posledný rok ju bývalý manžel bijával takmer denne,
bol podráždený, ale nevie si to vysvetliť. Na konkrétne situácie si už nevie spomenúť. Keď obžalovaný
trestal deti, ona to veľmi prežívala, že im nevedela pomôcť. Mala vtedy strach. Keď videla, že manžel
je podráždený, tak sa utiahla mimo jeho dosahu. V súčasnosti nechodí k žiadnemu psychológovi ani

psychiatrovi. Jej manželstvo s bývalým manželom by hodnotila ako veľký omyl. Je jej veľmi ľúto detí,
akú traumu zažívali a to, že od neho neodišla skôr. Obžalovaný je zlostný, náladový, vždy presadzuje
len svoj názor, svoju mienku, iné neprichádza do úvahy. Obžalovaný je húževnatý, cieľavedomý, žije
svojou prácou. Nevie uviesť akú sumu okrem tých 200 eur by mohla dostať na účet. Keď pracovala,
tak na jej účet jej manžel posielal svoju mzdu, jej mzdu + invalidný dôchodok. To bolo od roku 2007 do

roku 2011. Manžel ju neobmedzoval kam môže, alebo nemôže chodiť, ona chodila len do obchodu a do
toho Stapringu, nikam inam nemala dôvod chodiť. V tom čase som mala k dispozícii motorové vozidlo
a vodičské oprávnenie. Mala v tej dobe a aj má mamu v Spišskej Novej Vsi. Keď boli deti menšie, tak
ju navštevovala vlakom. Keď boli deti väčšie tak tam už nechodili, lebo to manžel zakázal. Keď boli deti
menšie, tak sa boli raz lyžovať, ale pri mori boli viackrát. Nechodili na výlety. Jej zdravotný stav je taký,

že má postihnutie viac ako 70%, to je vo vzťahu k invalidite. Okrem roztrúsenej sklerózy multiplex jej
zistili, že má na pár stavcoch aj osteoporózu. Toto ochorenie je v počiatočnom štádiu. Vie o ňom od roku
2021. Manžel ju nikdy neohrozil zbraňou, len ju zastrašoval. Nemá žiadnu očnú vadu. Nosí len okuliare
na čítanie. Manžel ju obviňoval, že keď sa vydávala, tak vedela, že má roztrúsenú sklerózu multiplex,
pričom ona v tej dobe ani nevedela, že taká diagnóza existuje. Manžel jej vyčítal, že dcére kúpila lieky,

keď bola chorá, že jej tie lieky kúpiť nemala. Keď ju manžel vyhnal z domu, nemala veľa peňazí, tak sa
stalo, že jej párkrát nakúpila. On povedal, že mu klamala, keď mu nepovedala, že jej nakúpila. Manžel
ju ťahal za vlasy, v tej dobe jej vlasy dosť vypadávali, kúpila si prípravok na vyživovanie pokožky, ale
musela ho vyhodiť, lebo to vraj smrdelo.
Svedkyňa L. P. na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa zoznámili s poškodenou, keď mali ich synovia 12

– 13 rokov, čiže je tomu zhruba 18 rokov. Stretli sa párkrát na rodičovskom, pustili sa do reči a sem tam
chodila do ich budovy - Stapringu, kde robí, chodila sa dávať strihať. Tam chvíľku debatili, alebo skočili na
kávu. Najprv sa jej nezdalo podozrivé nič, až cca v roku 2012 – 2013 bola celý čas taká zastrašená, išiel
z nej strach, potom si to začala viac všímať, všimla si modriny a postupne sa jej začal rozväzovať jazyk.
Hoci vie, že nepovedala všetko, čo jej aj potvrdila, lebo mala strach. Sama nebola svedkom žiadneho

násilného správania. Rozprávala sa aj s deťmi poškodenej. Celé sa to zbehlo veľmi rýchlo, keď išla v
roku 2019 na preliečenie do nemocnice. Ona podala žiadosť o rozvod v roku 2012 alebo 2013, ale ho
stiahla, keďže obžalovaný sľuboval, že sa zmení. Ale človek už ťažko naberie odvahu druhý krát, strach
z nej kričal. Keď bola na preliečení v roku 2019 tak jej volala, že či nemôže prísť za ňou ju pozrieť a tam
pred procedúrou jej ukazovala modriny a hovorila jej o tom správaní, čo bolo predtým, že jej opakom

nožapichalmedziprstynakožu(svedkyňaukazujemiestošľachymedziprstami),onajejpovedala,nech
nemlčí, nech to ohlási doktorke, tej na tom preliečení, neverila, že to spraví kvôli strachu, ale ohlásila
to na druhý deň a vtedy sa začal kolotoč. Poslali ju na röntgen, zistili že má aj staré zlomeniny a hneď
prišla polícia, sociálka a obžalovaný mal k nej zakázaný prístup. Od syna vie, že ju obžalovaný sa snažil
prehovoriť, aby uviedla to, čo inokedy, že spadla. Ona zatĺkala, obhajovala ho, neuviedla jej, z čoho má

modriny a zranenia, ale bolo na nej vidieť, že má strach.
Na otázky svedkyňa uviedla, že keď sedeli na káve, tak obžalovaný poškodenej vyvolával a kontroloval
ju. Vie, že si musela odkladať každý bloček, na čo minula peniaze, lenže aj na tej káve boli len pár
krát, maximálne 4 krát a niekoľko krát boli na obede, kde zavolala aj dcéru. Bola u nich na návšteveaž po rozvode, dovtedy nie a čo vie od poškodenej, tak poškodená bola izolovaná, čo vie, tak aj jej
rodina tam bola iba 1 krát. Ona až tak informácie od poškodenej neťahala, lebo na nej videla, že sa
bála odpovedať. Poškodená jej povedala aj o tom, ako zlé sa obžalovaný správal k deťom, aj k nej,

povedala jej tiež, že jej po bosých nohách skákal, vie, že ju zastrašoval, že na ňu mieril so vzduchovkou,
ešte jej povedala tiež, že jej nepovedala ani z ďaleka všetko, ale ona to od nej ani neťahala. Videla na
poškodenej modriny na rukách, aj keď nosila dlhý rukáv a aj pod okom, aj keď vtedy mala tmavé okuliare.
Modriny jej neukazovala, ale videla ich napr. keď sa jej vyhrnul rukáv. Modriny jej ukazovala konkrétne
až na tom preliečení. Konkrétne, čo bolo nezhodami medzi poškodenou a obžalovaným to jej neuviedla,

ale obžalovaný poškodenej tvrdil, že vedela, že je chorá a jemu to zatajila, ale vie, čo jej poškodená
povedala, že sa to prejavilo pred 40-tkou, lebo bola rada, že stihla špeciálnu liečbu na sklerózu multiplex.
Vie, že obžalovaný spochybňoval otcovstvo syna, pritom poškodená potratila 6 – 7 x a syn je verná kópia
obžalovaného, tak o tom niet pochýb. Keď bol syn dospelý, tak ho obžalovaný zobral na testy DNA.
Svedkyňa Q. R. na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovaným sú susedia cez cestu. Do G. sa
nasťahovali v roku 2006 a myslí, že niekedy vtedy sa tam nasťahovali aj obžalovaný s rodinou. Poznajú

sa vlastne cez detí, lebo sú rovesníci. Oni sa navštevovali menej a dlhší čas nebadala, že by bol v tej
rodine nejaký problém, až vlastne, keď tie decká trošku narástli a jej deti prichádzali za ňou s tým, že u
nich sa niečo deje. Najprv to boli viac menej problémy so starším synom K., kde vie, že on sa s tým otcom
nejako nezhodoval, bol to puberťák, chodil na strednú školu, otec bol na neho prísnejší a tam zistili, že
na tú mladšiu dcéru je taký benevolentnejší, na syna je prísnejší a tak sa matka toho syna zastávala.

Dosť často sa poškodená s ňou radila s takými vecami, že ako takéto bežné pubertiacke výmysly doma
oni riešia, čo jej deti v tomto veku majú povolené a čo nie. Myslí, že tu začali tie ich problémy, že tá
matka - poškodená, keď sa toho syna zastala, tak mala z toho doma problém. Ona to najavo nedávala,
ale postupom času oni už vedeli, že tam dochádza pravdepodobne k nejakému násiliu a nesmie sa ona
toho syna nejakým spôsobom zastávať. Ona keď to aj spravila, tak boli u nich niekoľkokrát aj policajti,

raz zavolal policajtov na otca K., potom zase otec na K. a poškodená musela byť ticho a šúchať nohami,
lebo keď sa syna zastala, tak pravdepodobne asi bola fyzicky napadnutá. To bolo tak, že oni to najskôr
tušili a potom to aj zistili, lebo K. jej deťom povedal, že otec doma mamu bije, mláti, sácal ju, robil jej
také veci, že ju zhodí zo schodov, dokonca sa jej už s tým aj poškodená priznala, že u nich to je tak,
že obžalovaný mal výbušné ataky, napr. keď K. prišiel neskoro zo stretávky s kamošmi domov, tak ho

nepustil dnu, musel spať u susedov. Ona si myslí, že K. nebol žiadny vyvrheľ, robil normálne puberťácke
veci a on tú H. týral za to, že ona sa toho syna zastala. K. potom odišiel na vysokú školu z domu a musel
si na školu zarábať tak, že brigádoval a otec mu neprispieval na školu. Tiež sa jej poškodená zdala taká
utláčaná, so všetkým vydeľovaná, pýtala sa ma napr. kde chodí svedkyňa kupovať lacnejšie veci alebo
či by F. kúpila nohavice alebo aj sveter. Ona sa pýtala poškodenej, či nemajú peniaze, nakoľko jej muž

sa pred nimi prezentoval ako úspešný podnikateľ, v podstate, že oni sú chudáci oproti nemu. Postupom
času zistili, že ju obžalovaný vydeľuje s peniazmi lebo napr. ona dostane invalidný cca 400,- €, z toho
musí zaplatiť réžiu bytu na Klokočine, niekedy stravu deťom, niekedy oblečenie a musela všetky doklady
čo kúpila doniesť a zdokladovať do Eura, čo si ona myslí, že normálne nie je, poškodená jej nepripadala,
že by bola nejaká žena, čo rozflákava peniaze. Už v tom čase bola tou chorobou skleróza multiplex dosť

postihnutá, ale bola veľmi starostlivá, čo sa týka detí vychystať do školy, navariť, poupratovať. Nehýrila
po kamarátkach, starala sa o detí, u nich bolo každý deň navarené a upratané. Preto si myslí, že nebol
dôvod, aby sa obžalovaný voči nej správal tak, ako sa správal. Bola svedkom toho, že prišla k nim na
návštevu jej mama zo Spišskej Novej Vsi, F. bola u nich a potom prišla poškodená, ktorá jej uviedla,
že obžalovaný robí cirkus, nech ide mama preč, trieska a plieska dverami, je nervózny a vyháňa mamu

preč a odvtedy ani nevie, či jej mama bola u nich. Pamätá sa, že u nich babka ani jesť nechcela, že
obžalovaného šľak triafal aj z toho, že tam tá babka zjedla obed. Postupom času poškodená prestávala
mať zábrany a postupne rozprávala, čo sa u nich deje. Aj susedia to už videli, nakoľko aj K. spal niekoľko
krát u susedov a pýtali sa jej, či vie, čo sa tam deje, že zas tam boli policajti, že zase sa vo dverách
bili, že K. rozbil dvere. Postupne zistili, že aj u K. to neboli len také puberťácke veci, ale aj on mamu

bránil napr. keď išla na wc tak ju tam obžalovaný zamkol a keď sa jej pýtala že prečo, tak jej uviedla, že
nebolo navarené to, čo obžalovaný chcel alebo že kúpila niečo navyše, alebo že kúpila napr. F. tričko. V
tej domácnosti bolo nasekírované, že bude to, čo povie on a keď nie, tak asi bolo peklo. Postupom času
zistili, že doma je týraná aj F. aj K. aj poškodená. Stala sa taká vec, že F. niečo vyviedla, avšak doma sa to
bála povedať, tak to zvalila na jej dievčatá, pán obžalovaný potom voči svedkyni vystúpil takým tvrdším

spôsobom, povadili sa, deti sa prestali kamarátiť a vtedy zistili, že sa to F. bála povedať doma, lebo by
dostala remeňom a to doslovne. Bola tiež svedkom toho, že F. mala remeňom alebo palicou naložené.
Aj poškodená mávala dosť často také modriny a aj sa priznala, že to má od obžalovaného. Dosť často jej
vraveli, nech to rieši, že či čaká kým ju z tých schodov naozaj zhodí dole ako sa jej vyhrážal. Spomínalajej, že išla v noci spať, keď spala, zrazu sa rozleteli dvere, vošiel obžalovaný a začal plieskať po posteli a
kričať, ,,kde si dala peniaze, kde si ich rozjebala“. Niekoľkokrát jej 5€, 10€, ale aj 50€, či 100 € požičala,
keď potrebovala pre deti, pre seba nepýtala nikdy, splácala jej to po 1 – 2 €, aby to obžalovaný nevidel

z toho rozpočtu čo mala vyčlenený. Pritom on sa tváril pred nimi, že oni majú na všetko a pritom ona
chodila veľmi skromne oblečená, čo si myslí, že normálne neni. Aj v tej domácnosti bola ona ako odpad.
Pritom pred všetkými susedmi sa on tváril, ako všetko funguje a všetci vedeli, čo sa u nich deje. Nakoniec
to skončilo tak, že keby doktorka na tých rehabilitáciách nevidela, že má zlomené rebrá a nedonútila ju
povedať doslovne pravdu, čo sa jej stalo, tak nevie, kam by toto došlo. Keď ona bola na doliečovacom

oddelení s tou sklerózou multiplex a odtiaľ išla do Slniečka, tak vie, že aj na tom oddelení bol za ňou
obžalovaný a presviedčal ju, aby sa to nerozmazávalo, aby sa to neriešilo a museli výslovne zamykať
oddelenie, aby sa tam on nedostal. On jej tiež vyvolával, ovplyvňoval cez deti, aby sa to nerozmazávalo
a oni museli oddelenie zamykať, lebo sa báli, čo by tam on s ňou dorobil, oni videli, čoho on bol schopný
jej dorobiť. Potom sa so všetkým priznala, že ju škrtieval, že ju búchaval o stenu, psychicky ju týral napr.
keď chcel strieľať zo vzduchovky, tak ju postavil ku terču a ona tam musela stáť a čakať, či ju trafí alebo

nie. Tiež sa čuduje, že tieto nočné a denné napádania ona psychicky zniesla vzhľadom k tomu, akú
chorobu ona mala. Ona vie na milión percent, že on veľa rokov týral celú rodinu, fyzicky aj psychicky.
On nemal dôvod sa voči nej tak správať ako sa správal, horšie ako ku zvieraťu. Ona si myslí, že u nej je
syndróm týranej ženy a, že ona si to týranie po tých rokoch už ani neuvedomovala. Ona si to brala, že je
to tak normálne, že za chvíľu je pokoj a znova to isté. Ešte tiež uviedla, že ona nebola priamym svedkom

fyzického konfliktu medzi obžalovaným a poškodenou, bola svedkom psychického napadnutia, nakoľko
keď bola u nich na návšteve, tak obžalovaný si sadol do kresla, začal sa rozčuľovať, že prečo ešte nie
je káva na stole, postavil sa, išiel do kuchyne a tam narobil krik s poškodenou, asi si myslel, že to oni
nepočujú, ale nebolo to tak. Kvôli tomuto už ku nim ani radšej nechodili, im to bolo trápne. To, čo uviedla
vie od syna a od dcéry, ktorý to povedala F. a K., čo otec doma s matkou robí. A postupom času sa

priznala aj poškodená, že je to pravda.
Svedok K. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že keď bývali v Nitre na Klokočine v byte, keď mal asi 5
rokov, tak vtedy sa jednalo skôr o také psychické nátlaky, terory, nejednalo sa o fyzické násilie, aspoň nie
na mamine - poškodenej. Bola to vždy dusná atmosféra, ako príklad keď otec - obžalovaný nútil maminu
šoférovať, aj napriek tomu, že nenávidela šoférovanie a vždy to bolo také, že jej hovoril: ,,ty piča ako to

šoféruješ, si jebnutá?“ Vždy maminu obviňoval z toho, že štve deti proti nemu. Pamätá si, že mu hovorila,
aby nevystrájal, lebo že tatko bude kričať. On mu to povedal a bol z toho veľký konflikt. Otec jej to vyčítal
ešte aj roky potom. Reálne psychické a fyzické nátlaky začali, keď sa presťahovali do Drážoviec. On mal
pocit, že to bolo kvôli tomu, že boli kvázi odrezaní od susedov, lebo na Klokočine mali susedov sprava,
zľava aj zhora a tým pádom mal obžalovaný ako keby zviazané ruky. Do G. sa presťahovali keď mal

12 rokov. Tam sa to začalo stupňovať a tam sa už nebál zdvihnúť ruku či na neho, mamu alebo sestru.
Najhorší bol ten psychický nátlak. Vždy to bolo na X dní. Keď bola aj nejaká hádka, konflikt, tak sa zvykol
uraziť a zvykol aj večer alebo aj o dva - tri dni sa spýtať, že: „čo si si to dovolil, ty špina“. Má pocit ako
keby si to obžalovaný spätne rekapituloval. Toto ponižovanie bolo celkom časté a mama ich obraňovala
a tým, aby predišla konfliktom mu niektoré veci aj zamlčiavala, ako napríklad keď bol nejaký problém v

škole. Toto bolo pre neho najväčší „hriech“, on nemohol prekusnúť to, že mu klamala, vždy boli z toho
hádky a potom to prešlo aj do fyzických trestov. Obžalovaný sa staval do pozície sudcu a robil na ňu
krik, že čo si to ona vôbec dovolila. Medzi fyzické tresty patrilo a bolo jeho obľúbeným kopanie do nôh a
stláčanie predlaktia, také čo nebolo vidno, alebo sa to dalo zakryť, mama potom nosila dlhé rukávy. Jeho
silným bodom bolo to, že ich všetkých chcel držať ako keby v hrsti. U neho to bolo napríklad stretávanie

s priateľkou a u maminy to boli financie. V tých G. boli odrezaní od všetkého, nikto tam ku ním za ten
čas neprišiel. Chcel tým dosiahnuť aby boli na ňom takto závislí. Nevie v akom to bolo období, ale prišlo
na to, že maminu začal obviňovať, že on nie je jeho syn, že sa podobá na nejakého spolužiaka z jej
vysokej alebo nejakého kamaráta z mladosti. Celé toto sa stupňovalo aj tým, že im odopieral spánok,
teda jemu a mamine a dialo sa to celkom často. Stávalo sa to tak, že napríklad, keď už ležal v posteli aj

v polospánku a už počul ťažké kroky po schodoch, na čo si už za tie roky vytrénoval uši, potom otvoril
dvere, sadol si na stoličku a začal ho konfrontovať, že čo si to dovolil, napríklad ak prebehol konflikt
ráno, tak ho s tým konfrontoval večer takýmto spôsobom. On prišiel večer a začal mu hovoriť, že je
chudák, že nič v živote nedosiahol, že je nikto a pritom mal napríklad 16 rokov a čo teda mal v tom
veku dosiahnuť. Keď už to bolo na neho moc, tak mu zanadával a to bolo pôvodcom ďalších konfliktov.

Takéto „prehováranie do duše“ robil aj mamine, pričom nevie, či jej nadával tiež do úbožiakov atď.. Nová
vlna psychického týrania prišla vtedy, keď mamine začal kontrolovať financie. Mamina si musela viesť
zošit, kde zapisovala všetky výdaje, pričom tieto museli korešpondovať s bločkami, ktoré odkladala do
euroobalu, pričom sa zavreli do obývačky, odkiaľ bol počuť hukot: „na čo si minula 50 eur?“ a tiež tamprebiehalo stláčanie predlaktí, čo bol trest, keď nevedela odpovedať na tieto otázky. On sám bol toho
párkrát aj svedkom. Toto kontrolovanie financií prebiehalo takmer denne, pričom otec mal podozrenie,
že mamina posiela peniaze svojej mame a týmto to chcel zistiť. Keď mal cca 17 rokov, tak ho obžalovaný

chcel poslať do polepšovne, vraj kvôli tomu, že je nezvládateľný, pričom jeho chovanie bolo vždy len
reakcia na niečo, pričom on už mal vypísaný papier na nástup do polepšovne, čím držal v šachu jeho a
aj maminu, tým, že ma tam môže kedykoľvek poslať. Spracovával ho aj tým, že potom, ako by vyšiel z
polepšovne, by bol už naozaj nikto, bol by kriminálnik atď.. Počas učenia na maturity mu zobral router a
teda nemohol sa učiť na maturity, keďže mali zdieľanie dokumentov na internete a dal mu ho až nejaké

dva - tri dni pred maturitou, aby sa mohol učiť, pričom akademický týždeň má 5 resp. 7 dní. On po
maturite odišiel na vysokú školu do Prahy. Konflikty medzi nimi neboli, pokým neprišiel domov, avšak
agresia z neho sa presunula na maminu a Patríciu, keďže mu F. písala, že ako to je teraz doma zle,
že sa vŕši na nich. Keď bol v Prahe na vysokej škole, tak mu posielal mesačne nejakú čiastku peňazí,
cca 300,- eur a keď mu povedal, že vie čo sa doma deje, že to nie je správne a keď sa začal zastávať
maminy a sestry, tak boli obdobia, kedy mu tie peniaze neposlal, napríklad aj 2 mesiace za sebou, kedy

ho živili kamaráti. Keď sa ohradil, že na tie peniaze má nárok, lebo má 20 rokov a do 26 rokov ho ma
živiť, tak mu uviedol, že určite nie, že bude mať takých právnikov, čo ho zničia. Peniaze boli niečo, cez
čo ho chcel držať v šachu. Počas tohto obdobia jeho štúdia sa chcel obžalovaný ako keby vyvliecť z
posielania peňazí úplne a dal si spraviť test otcovstva. Pričom nemal problém za test otcovstva zaplatiť
450,- eur, ale jemu mal problém poslať 300,- eur. Test otcovstva vyšiel, že svedok je jeho syn. Vtedy sa

svedok cítil ponížený, nechcený, odkopnutý, odložený a potom, keď prišli výsledky, tak sa obžalovaný
snažil byť veľký kamarát, avšak tie vzťahy už boli narušené. Keďže veril tomu, že by ho obžalovaný s
tými právnikmi zničil a nevedel o tej vyživovacej povinnosti, tak sa od 21 rokov živil radšej sám, ako by
mal byť vďačný či závislý od jeho 300,- eur a prosiť ho o ne. Od 01.06.2015 sa živil ako programátor pre
jednu pražskú softvérovú firmu. Keď bola už aj F. vyhnaná z domu, tak všetka agresia sa presunula na

maminu, ale ona bola vždycky ticho a keď aj F. videla na nej napríklad rozrazenú peru, tak to mamina
zatĺkala. Sestra sa ho snažila informovať čo sa deje, písala mu podrobne, že čo sa aktuálne deje doma
a raz mu poslala fotku s mamou, kde mala mama rozrazenú peru a dodnes tam má jazvu. Ona mu k
tomu napísala, že si je istá, že to spravil otec, avšak mamina sa to snaží zatĺkať. F. mu spomínala, že
boli obrovské problémy, keď ona žila na internáte a chcela si prísť domov zobrať nejaké veci. Napríklad,

keď bola zima a ona si chcela zobrať zimnú bundu, tak jej ju nechcel dať, že nech si kúpi svoju, že to je
jeho bunda. Keď jej mama nakúpila lieku a potraviny, keď bývala F. na internáte, vtedy mala F. asi zápal
močových ciest, tak mama mala zle a bola trestaná už aj za to, že jej dala potraviny a lieky. Jedného
dňa mu volala L. P., že mamina leží v nemocnici a má zlomené rebrá a uviedla, že tie rebrá jej zlomil
otec. Jemu mama toto nezavolala, lebo ho s tým nechcela zaťažovať a snažila sa to nejakým spôsobom

ututlať. On keď sa toto dozvedel, tak išiel na Slovensko za maminou do nemocnice. Odtiaľ ju odviezol
za rodinou na východ a jemu otec písal, že: „pokašľal som to, buďme opäť rodina, prekonáme to, že
ho to mrzí, že to prestrelil.“ On ale vyslovene nenapísal, že jej zlomil rebrá, pričom vie, že volal mame
kým bola v nemocnici a hovoril jej nech povie, že spadla zo schodov a tiež ju tam prišiel navštíviť, avšak
ho nepustili za ňou. Vždy keď sa stalo, že bol nejaký konflikt, tak potom bol veľmi pokorný a vravel, že

spravme za tým hrubú čiaru, začnime odznova atď.
Svedok na otázky uviedol, že si myslí, že nebol vyslovene nejaký nezvládateľný, alebo agresívny. Možno
ak bol výbušný, tak bol výbušný v reakcii na niečo a keďže žil v takom prostredí, kde bol takmer každý
deň spracovávaný tým, aký je úbožiak, nikto atď., tak je možné, že mal tú výbušnú šnúru kratšiu, pričom
on sa skôr snažil tým konfliktom vyhýbať, chodieval neskôr domov, alebo sa zamkol v izbe. Dokonca,

keď bol raz zamknutý v izbe, tak otec zobral kladivo a rozbil sklo na dverách, aby mohol byť konflikt.
Otcom bol donútený navštevovať psychológa, bolo to v období keď mal asi 16-17 rokov a malo to byť
vraj z toho dôvodu, že bol podľa otca nezvládateľný. Stali sa dva fyzické incidenty, keď on zaútočil na
otca. Prvý bol keď vybil sklenú výplň na dverách, vošiel dnu, chytil ho okolo krku, tri krát ho udrel do
tváre, svedok sa vymanil a úder mu opätoval, kde ho tiež udrel do tváre a obžalovaný spadol. Ďalší

konflikt sa stal 23.12.2017, keď mu deň predtým mama požičala auto a stalo sa to tak, že on išiel dole
schodmi, obžalovaný už mal vytočené číslo 158 s tým, že išiel nahlásiť, že svedok to auto ukradol, kde ho
obžalovaný s týmto aj konfrontoval. Ako on schádzal dolu schodmi, obžalovaný pred ním ustupoval, až
sa dostali takto do kuchyne, kde už číslo 158 bolo vytočené a pýtal sa svedka, či je hrdý na to, že ukradol
auto, tak sa on obžalovaného spýtal, či je on hrdý na to, že mláti svoju rodinu, na čo obžalovaný uviedol,

že áno je na to hrdý, ale, že aspoň ju živý. Vtedy mali nabratú vriacu rajčinovú polievku, ktorú mu chrstol
do tváre a ešte mu do tváre hodil aj tanier, čím mu vznikli zranenia. Mal rezné zranenie nad nosom.
Ďalej ešte svedok uviedol, že rodičia sa rozviedli po tom zlomení rebier. Nevie, aký čas ubehol od
zlomenia rebier po podanie návrhu na rozvod, lebo obžalovaný mamu ovplyvňoval tým, že nech povie,že padla zo schodov, že budeme znovu rodina. A keďže otec videl, že mamina je v tomto neoblomná, tak
podal návrh na rozvod on. Bol jeden impulz, na základe ktorého sa on, sestra a mamina presťahovali na
Klokočinu a myslí si, že vtedy podávala návrh na rozvod ona, avšak nevie ako sa toto konanie skončilo,

rodičia sa nerozviedli. Na S. odišli kvôli fyzickým útokom a psychickému nátlaku, ktoré sa dialo doma v
Drážovciach a chceli mať pokoj. Počas tohto pobytu na Klokočine ich tam otec navštevoval a keď ho aj
mama nechcela pustiť, tak argumentoval tým, že je to jeho byt, má tam právo byť. Keď ich navštevoval,
tak sa tváril smutne a bol pokorný, chcel nech sa vrátia do Drážoviec, oni boli nervózni, že tam bol a
keď sa ho mama snažila nejako slušne odtiaľ dostať, tak začal byť agresívny. Tá jeho agresivita sa tam

prejavoval tak, že tam robil krik, že to je jeho byt a nik ho odtiaľ nemôže dostať, má právo tam byť a raz
tam do nej aj sotil. Myslí si, že sa vrátili do Drážoviec kvôli financiám, keďže mama mala len invalidný
dôchodok a z toho by neprežili. Fyzického a psychického násilia sa dopúšťal otec voči nim všetkým, teda
voči nemu, sestre a mamine. Psychický nátlak pociťoval v tom, že mu hovoril, že z neho nič nebude a
ešte aj pocit bezmocnosti, keďže mal nad ním psychickú moc. Útočil na to, na čom mu najviac záležalo,
bolo to napríklad, keď mal priateľku, tak mu zakazoval sa s ňou stretávať a tiež vtedy, keď chcel spraviť

maturity čo najlepšie, tak mu zobral router, keďže vedel, že na svojom vzdelaní mu záleží, aby mal
vzdelanie čo najlepšie a aby sa niekde dostal. Vždy to bolo o tom, aby mal nejakým spôsobom na vrch,
aby ho mal v hrsti. Dôvodom najčastejších hádok medzi rodičmi bolo to, že mamina mu buď klamala
alebo zatajovala veci, čím ich v podstate chránila, avšak toto bolo pre neho to najhoršie a bola to pre
neho tá najväčšia zrada. Čo si pamätá, tak toto klamanie alebo zatajovanie bolo napríklad pri tom, keď

mal v škole nejakú zlú známku, alebo poznámku a tiež zdrojom častých hádok boli financie, kedy sa
otec snažil mame preukázať to, že ona posiela financie svojej rodine, o čom bol on presvedčený. Hádky
začínali urážkami na matku tým, že je „chránená osoba“ (keďže je postihnutá), potom zvyšoval hlas,
kričal na ňu a hrozil jej a keďže mama sa snažila slovne brániť, ako napríklad slovami prestaň, tak to ho
naštartovalo, začal hlasno kričať, že napríklad: „ty mi nebudeš hovoriť prestaň“ a potom to vyeskalovalo

do fyzického útoku. Keď sa presťahovali do Drážoviec, tak fyzické útoky neboli až tak časté, avšak potom
boli skoro na dennom poriadku a bolo to ako už uviedol - stláčanie predlaktí, kde mama mala modré
až zelené predlaktie a ďalej tiež prebiehalo kopanie do nôh, do píšťaly, pričom keďže mamina ťažko
chodí, tak to bolo to najhoršie, čo jej mohol spraviť. Najviac týchto útokov prebiehalo v obývačke alebo
v kuchyni. Tiež sa to stávalo aj v spálni, vtedy keď jej chodil „prehovárať do duše“, tak tiež sa stalo, že ju

tamajbil.Onpočultieúdery,počulčosatamdeje.Počastýchtohádokabitiekbolisosestrouzozačiatku
zalezení v izbe a tak to počuli, ale už keď bol starší a keď počul hádku, tak vybehol z izby a nejakým
spôsobom mamu bránil a vtedy aj videl fyzický útok. Mama fyzickým útokom otca odolávala pasívne,
čiže zdvihla ruky k hlave, aby sa bránila alebo sa snažila kryť. Mama sa snažila otcovi v domácnosti
vyhýbať. Nespomína si, že by bola mamina na ošetrení s tými zraneniami, ktoré videl. Fyzické útoky

začali až po tom, ako už pár rokov v Drážovciach bývali. Mama mala strach zo správania otca, ale vždy
im vravela, že s ním zostáva len kvôli ním, aby mali strechu nad hlavou, dobré vzdelanie a čo jesť. Matka
sa vždy hanbila za to, že to čo sa deje, sa deje práve u nich a aj tie modriny, ktoré mala sa vždy snažila
zamaskovať, lebo sa za ne hanbila. Mama bola taká utlmená, neveselá, neutrálna, neprežívala emócie
a počas jeho detstva ju málokedy videl sa smiať. Z toho čo sa u nich dialo a čo je predmetom skutku,

bola utrápená. Na otcovi sa mu nepáči najviac to, že ich nebral ako ľudí, tiež to, že ich chcel ovládať,
jeho agresivita, neúprimnosť, vždy mu naleteli, že všetko bude inak a vždy sa všetko vrátilo do starých
koľají a tiež to, že prikladal veľkú hodnotu peniazom, radšej by si prial, keby mali peňazí menej, ale
mali by sa radi. Sestra F. bola vyhnaná z domu tak, že už mala 18 rokov, našla si priateľa, ktorého má
doteraz, čiže asi ide o vážny vzťah a on je povedal, že sa skurvila, že jej zachutila cicina a, že takto

pod jeho strechou bývať nebude. Počas tohto obdobia bývala na internáte a žila z toho, že si zobrala z
domu vkladnú knižku, kde mala peniaze a tiež jej mama kúpila potraviny, z čoho bol ďalší konflikt. Od
mamy vie, že mamu za toto obžalovaný zbil. So sestrou sa mohol baviť otvorenie, avšak keď bol v Prahe
a raz za týždeň volal mame, tak to bola taká strojená debata, keďže sa na niečo pýtal, na čo mu ona
odpovedala, tak vedel, že tam niekde je otec a hovorí jej, čo má povedať, čiže ako keby som volal s

ním. O tom čo sa doma dialo, sa so sestrou F. rozprával, chceli to riešiť, napríklad aj tým, že maminu
nahovárali, aby zavolala políciu, aby sa to riešilo, avšak ona nechcela, že ona to vydrží a tiež aj F. volala
tuším 16 minút na linku dôvery, kde jej ale oznámili, že to musí chcieť riešiť hlavne mamina, že ona musí
vypovedať. Okrem útokov na predlaktia a nohy, ktoré už uviedol, otec mame dával aj facky a sácal ju.
Svedkyňa O. F. C. na hlavnom pojednávaní uviedla, že keď jej brat K. odišiel na vysokú školu, začalo

to byť doma horšie medzi ňou a otcom a medzi matkou a otcom a situácia sa zradikalizovala od jesene
2012. Vtedy mal otec pocit, že mamina míňala veľa peňazí. Vtedy na maminu kričal neustále, vyvíjal na
ňu nátlak, stláčal jej ruky, zhadzoval ju, teda keď išla okolo, tak do nej sotil, občas ju kopol. To trvalo
približne pol roka, potom vo februári 2013 mamina aj s ňou odišla na byt na Klokočinu. Tam bývali spolusamé do júna 2013 a otec za ňou neustále doliezal, že to bude lepšie, že sa polepší a hneď ako sa
vrátili, tak sa to vrátilo do starých koľají. Oni mali také konflikty a to napríklad, keď jej raz večer začal
vyčítať, že sa nesnaží, že nič v živote nedokáže a stupňovalo sa to a potom ráno ju udrel päsťou do

tváre. Veľmi často to prebiehalo tak, že napríklad sa mu niečo nepáčilo alebo keď povedala niečo nie
úplne tak ako by si predstavoval, alebo sa stalo niečo v škole, tak ju veľmi často zhadzoval zo stoličky a
robil jej fyzicky zle. To fyzické násilie nebolo v jej očiach tak vážne, ako to psychické. Vždy, keď sa konflikt
skončil, tak si z toho robil žart ako napríklad, že ,,zakopeme vojnovú sekeru“ a ďalej, že je nepríjemná
lebo má krámy. Jej to samozrejme vtedy nevadilo, lebo bola rada, že ten konflikt skončil a bude na

nejaký čas pokoj. Jej veľká časť myšlienok smerovala k tomu, aby niečo nepovedala, neurobila, aby
nebol konflikt. Najčastejšie príčiny na základe ktorých bol konflikt medzi otcom a mamou boli peniaze a
ďalej skutočnosť, že otec si stále myslel, že mamina ich štve proti nemu, avšak to nie je pravda. Pričom,
keď mala rozrazenú peru od toho ako ju udrel, tak sa jej na to stále pýtali, až kým im to nepovedala.
Otec na mamu neustále kričal a mama nikdy nezvýšila hlas. Otcovi sa nepáčilo, akým spôsobom brat
žil a stále sa hádali, pričom mamina sa ho snažila stále brániť, napríklad otec chcel K. vydediť a mama

nesúhlasila s tým, aby ho vydedil, tiež mali doma auto, ktoré používala mamina, otec mu zakázal si ho
požičať a on si ho aj tak požičal. V podstate bol neustály konflikt, až pokým si K. nespravil bakalára a
potom sa odstrihol a prerušil s ním kontakt takým spôsobom, ako keby sa ho stránil. V roku 2018 sa
pre ňu začal psychický teror, našla si priateľa. Otcovi sa to samozrejme nepáčilo, lebo je to niečo, čo
by nemohol mať pod kontrolou. Napríklad raz chvíľku meškala, cca 15 minút, on už bol vo dverách a

ako prišla, tak ju začal hneď sácať. Ona utekala, preskočila plot a zavolala priateľovi, nech sa vráti. Otec
utekal za ňou a potom, keď prišiel priateľ, tak otec mu začal nadávať na jeho rodinu, že má rozvedených
rodičov, začal nadávať aj na neho a vtedy chcel priateľ od neho, aby mu sľúbil, že jej neublíži a otec ho
ignoroval. Raz prišla domov, bol večer asi cca 19.00 hod, na druhý deň mala ísť do školy. Ona vtedy
stála nahá v kúpeľni, on tam dobehol a kričal po mne, že či spolu trtkali, keď sa musí ísť osprchovať.

Tak isto v tomto období chcel od nej, aby išla na test panenstva, alebo, aby išla do polepšovne. Veľmi
sa to zhoršilo po jej 18. narodeninách okolo 20.06., kedy jej chcel dať priateľ darček výlet do Tatier a
vtedy jej otec zobral kľúč od domu. Potom po sebe už iba ako keby štekali a bolo jej ako keby jedno, čo
sa doma deje. Potom 27.06.2018, mamina vtedy bola v nemocnici na rehabilitácii, ona prišla zo školy a
keďže nemala kľúč, tak musela čakať kým príde otec z roboty. Vtedy aj pršalo a ona dve hodiny sedela

na schodoch. Potom prišiel domov a povedal jej, že buď pôjdu za maminou, alebo sa pôjde prechádzať
von. Ona nechcela, bola jej zima, bola unavená, tak sa zamkla v izbe. Niekoľkokrát jej prišiel nadávať,
potom si dal hrubú bundu a rozbil jej sklo na dverách a povedal jej, že sa má pakovať do piče. Ona
si zbalila pár vecí do vaku a vedela, že sa tam už nevráti a ani sa nevrátila. Potom bolo leto a potom
mala mať maturitný ročník, pričom jej celý maturitný ročník iba nadával cez telefón, cez správy. Vtedy

chcela len normálne v kľude žiť v rámci možností. On jej vtedy hovoril, že jej zavoňala cicinka, že je
kurva, chudák, hovno, že nebude podporovať jej sexuálne výlety. Celý čas jej robil napriek, napríklad
jej odmietal dať jej zimné veci, hovoril, že sú jeho a že si má kúpiť svoje. Mamina jej občas nakúpila
potraviny a lieky keď bola chorá a on jej vtedy robil zle. Nebola toho svedkom, lebo tam už nebývala, ale
raz prišla mamina s rozrazenou perou, mala tam modrinu a do dnešného dňa tam má jazvu. S maminou

sa stretávala raz alebo dvakrát za týždeň.
Svedkyňa na otázky uviedla, že rodičia sa rozviedli asi v roku 2018 alebo 2019. Rozviedli sa, lebo už
spolu nežili a tiež potom, ako mamine zlomil rebrá. Ona pri tom prítomná nebola, ale čo vie, tak to
malo byť kvôli tomu, že jej mamina nakupovala veci, teda jedna z vecí, ktorú on nechcel aby robila.
Konkrétne k tomu ako sa to udialo, tak o tom sa nebavili, bavili sa o tom ako to budú riešiť a tiež ako

nahlasovala v nemocnici spáchanie trestného činu. Vie, že aj v minulosti pred rozvodom, asi v roku
2013 mamina už riešila podanie návrhu na rozvod a nevie, či už bol alebo nebol podaný ale vie, že ju
nakoniec od toho otec odhovoril s tým, že sa zmení a že to bude lepšie. Asi od jesene roku 2012 otec
stále na mamu kričal kvôli peniazom, že ich veľa míňa a preto sa vo februári v roku 2013, keď jej už
robil veľmi zle a veľmi na ňu kričal, odišli na Klokočinu. Robil jej zle tak, že ju sácal, stláčal jej ruky tak,

že jej veľmi silno stlačil zápästie až do takej miery, že tam mala červené a veľmi častý fyzický trest bol
úder hánkou do úst a výsledkom bola pomliaždená pera. Keď ich otec navštevoval na Klokočine, tak
sa správal voči matke slušne a chcel, aby sa vrátili naspäť. Keď odišli na Klokočinu, tak žili z maminho
invalidného dôchodku. Myslí si, že za byt, ktorý bol vo vlastníctve rodičov, platila ona. Žili skromnejšie,
napríklad maminina mama, teda babka, mame kúpila chladničku a práčku, ktoré tam vtedy neboli. Vrátili

sa preto, lebo mamina mu uverila, že sa to zlepší. V žalovanom období sa u nich vyskytovalo všeobecné
násilie, psychické aj fyzické. Tých situácii bolo toľko, že si nevie spomenúť, avšak napríklad bolo, že
otec na mamu kričal a potom jej vlepil hánkou. Ona osobne nikdy pri fyzickom konflikte nebola. Videla
až potom ako mama plakala a preto nevie popísať nijakú konkrétnu situáciu, lebo tam nebola. Psychickétýranie spočívalo vo vydieraní a v nadávkach, že je napríklad hovno. Keď bola ona preč, tak mamina jej
povedala, že jej hovoril, že je ruské hovno. Vydieral ju napríklad tak, že bez neho si neporadí, že bez
neho nebude vedieť fungovať. Napríklad jej otec robil zle a mama plakala a ona cez dvere počula ako jej

povedal, že: „veď choď preč, bezo mňa by si si aj tak neporadila.“ Dôvodom hádok bolo to, že vraj mala
míňať veľa peňazí, že sa snažila brata chrániť alebo, že vraj ich mala štvať proti obžalovanému. Mamina
mala invalidný dôchodok a robila nejaké drobné práce, ktoré asi veľa nevynášali a ona financovala byt
na Klokočine a potraviny. Myslí si, že otec jej posielal nejaké peniaze a on financoval dom v Drážovciach,
v ktorom bývali. Keď si chcela kúpiť oblečenie, tak to bolo rôzne, buď jej ho kúpil otec alebo mamina. Po

tom konflikte v roku 2012 mama začala robiť evidenciu výdavkov, teda odkladala si každý bloček, pričom
otec ich občas chcel vidieť. Táto kontrola nebola pravidelná, možno cca 2x za mesiac, za kriku. Nevie
uviesť na základe čoho začala viesť túto evidenciu, či to bolo na jeho príkaz alebo z vlastnej iniciatívy,
že či mu chcela ukázať, že nemíňa veľa peňazí. Útoky otca na matku boli veľmi individuálne, mohlo to
byť raz za týždeň. Keď sa nič nedialo, tak mohol byť útok raz za týždeň, raz za dva týždne, avšak, keď
sa niečo riešilo, resp. bol nejaký konflikt, tak to prebiehalo aj viac dní, pričom 90% to bolo psychické,

teda krik a zvyšok to bolo fyzické. Prebiehalo to tak, že on po nej kričal, potom je dal na konci hánkou
do úst a tým to vlastne skončilo, aj ten krik. Hádali sa v kuchyni alebo v obývačke. Ona bola väčšinou vo
svojej izbe a keď bola náhodou s nimi a on chcel na mamu kričať, tak ju poslal do svojej izby. Veľakrát
sa snažila napríklad zatrieť korektorom mamine monokel pod okom, keď niekam išla, ako napríklad k
doktorovi. Alebo napríklad, keď jej chcela nakúpiť tie potraviny, tak vtedy sa to on dozvedel a vylepil jej

hánkou a do dnešného dňa tam má jazvu. Videla u matky drobné modriny aj na stehnách a pleci, ale to
však nevie, či pochádzali od neho, lebo mamine sa ľahko robia modriny. Nemyslí si, že mamina bola u
lekára s nejakými zraneniami, až potom keď sa zistilo, že jej zlomil rebrá. Keď sa rodičia hádali a ona
bola vo svojej izbe, tak tie hádky počula. Keď sa rodičia hádali a už po nej veľmi kričal, tak tam išla, keď
už mamina veľmi plakala a keď už došlo asi aj k nejakému fyzickému násiliu, teda tou hánkou alebo

stláčaním a mama mu povedala, že už prestaň, tak tam ona prišla a on odišiel alebo jej povedal, že má
ísť do izby. Vtedy pociťovala úzkosť a beznádej, že mamine nevedela pomôcť. Mamina reagovala na
útok od otca plačom, že prestaň a potom bola rada, že to už skončilo a tvárila sa, akoby sa nič nestalo a
toto bolo aj v jej prípade a bolo to najväčšie poníženie tváriť sa, že sa nič nestalo. Mama je všeobecne
taká utiahnutejšia, napríklad sedí v obývačke na gauči a číta si knižku, avšak nevie, či sa to dá nazvať, že

by sa snažila vyhýbať otcovi. Ona si útoky otca na mamu pamätám odkedy sa nasťahovali do Drážoviec,
teda, keď mala 7 alebo 8 rokov. Správanie otca k mame sa na mame prejavovalo tak, ako keby nemala
sebavedomie a rešpekt sama pred sebou a odvahu od neho odísť. K. a aj ona mali strach zo správania
otca. Mama sa hanbila za to, čo sa u nás deje, ona toto nezdieľala s ľuďmi, až na pár výnimiek a hlavne
nechcelapočúvaťodľudí,žeprečoodnehoneodíde.Mamamáinkontinenciuvzhľadomksvojejchorobe

skleróza multiplex a tiež máva kŕče v nohách. Tieto problémy nemá v súvislosti s obžalovaným. Ale vždy
keď sa hádali, tak mala tie kŕče horšie. Jej sa zhoršil zdravotný stav vždy keď sa hádali, lebo stres má
na jej chorobu negatívny vplyv. Vzťah rodičov by charakterizovala ako opak harmonického, teda ako to,
kde on bol vedúci a ona ho poslúchala a chcel ju mať pod kontrolou. Na otcovi sa jej nepáči to, že musí
byť to, čo on povie, aj keď to nedáva zmysel, a aj to, že ho musí dieťa za každú cenu rešpektovať. Ona

s bratom sa ho báli, teda nebola to prirodzená autorita. Minimálne podobný rešpekt vyžadoval od matky
a keď spravila niečo čo by neschválil, tak bol problém.
ZnalkyňaF.T.O.,znalkyňavodborepsychológia,odvetvieklinickápsychológiadetí,klinickápsychológia
dospelých, na hlavnom pojednávaní uviedla, že zotrváva na záveroch svojho znaleckého posudku. Ďalej
uviedla, že keďže v štruktúre osobnosti poškodenej nebola psychopatológia duševného ochorenia, jej

intelekt bol v rámci populačnej normy priemerný, mala zachované percepčné a kognitívne funkcie, ktoré
jej umožňovali správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti resp. udalosti ktorých
bola svedkom, takže sú naplnené pozitívne znaky všeobecnej vierohodnosti. S poukazom na zhodu
v jej výpovediach v prípravnom konaní, teda pred orgánmi činnými v trestnom konaní a pri vyšetrení
u nej ako u znalca, môže konštatovať aj prítomnosť pozitívnych znakov špecifickej vierohodnosti.

Ďalej uviedla, že v čase vyšetrenia poškodenej bola deteriorácia (úbytok) intelektu 11,36%, čo je tak
pod hranicou hraničnej hodnoty podľa psychodiagnostiky, kedy už konštatujeme prítomnosť znakov
organického poškodenia centrálneho nervového systému a tento úbytok nebol v takej miere aby
ovplyvňoval jej rozumové a vnímacie schopnosti do tej miery, aby ju vyhlásili, že nie je spôsobilá
nejako konzistentne vypovedať alebo reprodukovať udalosti. 15% úbytku intelektu sa diagnostikuje ako

hraničná deteriorácia, kedy postihnutá je schopná ešte vnímať, zapamätať si a reprodukovať, môžu byť
diskrepancie v časových údajoch. Keď je úbytok 20-30 %, tak to diagnostikuje ako už zistené príznaky
organického poškodenia centrálnej nervovej sústavy, ktoré už zasahujú aj do tých kognitívnych funkcií.
Medzi 30-40% úbytku intelektu je to závažná deteriorácia a v tomto prípade sú tieto znaky viditeľnéaj navonok, ako sa ten človek správa, môže mať dezorientované správanie, môže mať popletené
nejaké časové údaje a určite sú tam závažné poruchy pamäti. Nad 40% je do už demencia. Úbytok
11,36% je pod hranicou významovosti, teda ešte nemá zásadný vplyv na rozpoznávacie schopnosti,

resp. rozumové schopnosti človeka. Ona vyšetrila poškodenú pred 5 rokmi a predpokladá, že v dnešnej
dobe pri diagnóze skleróza multiplex aj keď liečenú, tak bude progres, čiže bude úbytok väčší, lebo
je to progresívne autoimunitné ochorenie. Prirodzene u zdravého človeka je úbytok intelektu radovo v
jednotkách percent a začína po štyridsiatke a pri takejto chorobe ako má poškodená, tak je to úbytok
rýchlejší – skokový. Napríklad človek sa ráno zobudí a je dezorientovaný, pričom večer ešte nebol. Pri

skleróze multiplex sú postihnuté časti psychomotorické, avšak kognitívne ostávajú zachované až do
konca a ľudia si teda uvedomujú, čo sa s nimi deje, aj keď sú motoricky na tom veľmi zle. U poškodenej
bol najväčší úbytok v psychomotorických funkciách, teda koordinácia, oko, ucho a motorika. U ostatných
funkciách nebol úbytok do tej miery, že by to ovplyvňovalo fungovanie v normálnom živote.
Znalkyňa K. K. U., znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých uviedla,
že zadávateľom znaleckého posudku bol obžalovaný A. C., v čase vyšetrenia v procesnom postavení

svedka. Znalkyňa k dispozícii vzhľadom na tieto okolnosti nemala spis vedený v predmetnej trestnej
veci, iba uznesenie, ktoré priniesol obžalovaný. Čo sa týka otázok na znalkyňu, tieto zadal vyšetrovaný.
Na základe znaleckého psychologického vyšetrenia, dospela k nasledujúcim odpovediam na otázky
zadávateľaasíce,čosatýkaposúdeniajehoosobnostimázachovanýkontaktsrealitou,osobnosťnemá
narušenú celistvosť, neboli zistené forenzne významné patologické črty, či už v dôsledku akejkoľvek

psychózy alebo organického poškodenia, čo sú črty, ktoré by mali nejaký dopad na jeho myslenie a
konanie. Preto ani nevnímala za potrebné posúdenie duševného stavu psychiatrom. V osobnosti v
jej štruktúre prevažujú stenické rysy, čiže rysy energetické, akčnejšie, jedná sa skôr o introvertnejšie
zameranú osobnosť s intelektom zodpovedajúcemu vzdelaniu, čiže v pásme nadpriemeru. Je schopný
tvoriť medziľudské vzťahy aj s ich pozitívnym priebehom. Jeho sebareflexia, čiže vnímanie seba a

kritičnosť k sebe je nižšia s naznačeným trendom pozitívneho sebaobrazu, afektivita a emotivita s
tendenciou potláčania a rigidite, v záťaži a dlhodobých frustráciách, konfliktoch, možno počítať s tým,
že tie jeho afektívne a emočné reakcie sú slabšie regulované a ten regulačný systém môže zlyhávať,
vtedy možno skôr očakávať nejaké agresívnejšie vystupovanie. Agresivita sa však podľa výsledkov
psychologického vyšetrenia nejaví byť nadmerne rozvinutou črtou osobnosti a je vyvažovaná faktorom

zábran. Má potrebu v medziľudských vzťahoch byť pozitívne potvrdzovaný, zrkadlený a potrebuje tam
maťodrazvlastnéhopocituhodnoty.Vhierarchiihodnôtformulovalvprioritnompostaveníhodnotyrodiny
a jej zabezpečenia, takého tradičného modelu a ďalej pracovnú realizáciu a spokojnosť. Tieto sú aj
manifestné v jeho živote o zabezpečenie rodiny a vlastné realizovanie sa v profesionálno-pracovnej
oblasti a vzhľadom na výsledky vyšetrenia ešte dopĺňa hodnoty, ktoré neprezentoval posudzovaný ale

vyplynuli z výsledkov testov a to je tá potreba alebo hodnota uznania seba samého v tom pozitívnom
svetle.
Na otázky znalkyňa uviedla, že nezistila forenzne významnú osobnostnú patológiu. Nezistila žiadnu
forenzne významnú skutočnosť smerujúcu k schizofrénii alebo psychopatii. Doplnila, že z týchto diagnóz
forenzne významná je len schizofrénia. V prípade, aj keby boli naplnené ukazovatele pre diagnózu

poruchy osobnosti, psychopatia je starý názov pre poruchy osobnosti, tak by to v posudku uviedla,
avšak porucha osobnosti nemá forenzne významnú váhu, je to odchýlka od nejakého štandardného
správania väčšiny populácie ale nevedie k zníženiu schopnosti ovládať a rozpoznávať. Aj preto tam ten
forenzný význam na rozdiel od schizofrénie nie je. Znalkyňa uviedla, že vie pre aký skutok je obžalovaný
stíhaný. U osobnosti „tyrana“ je typický vzorec asimetrie vzťahu s nadmernou neustálou kontrolou a

vynucovaním podriadivého správania a postoja „obete týrania“. Pri týraní sa tyran správa spôsobom,
kedy obeť nemá šancu sa vyhnúť tým prejavom tyrana v zmysle agresie, dominancie a uplatňovania
moci. Nech robí čokoľvek, to správanie tyrana je akoby stabilné. U obžalovaného konštatovala pri
vyšetrení, že v jeho osobnosti je nejaká miera direkcie, kontroly a aj možných agresívnych prejavov
prítomná. Tieto prípadné agresívne prejavy však sú viazané skôr na predpoklad konfliktov, sporov a

frustrácií, to je ten zásadný rozdiel. Ten tyran na to nepotrebuje tú situáciu stretov, konfliktov, on si tú
moc a kontrolu zabezpečuje napriek všemožne ústretovému správaniu obete. U obžalovaného sa jedná
o to pozadie sporov, konfliktov, frustrácií. Správanie s presadením tých direktívnych postojov a nemožno
vylúčiť ani nejakú agresivitu. Inými slovami u obžalovaného neboli zistené sklony mimo tých popísaných
situácií, sa správať mocensky, agresívne a nenesie rysy typické pre osobnosti „tyrana“. V prípade, ak by

mala znalkyňa k dispozícii kompletný spisový materiál, tak by bol posudzovaný konfrontovaný v rámci
vyšetrenia so všetkými informáciami v ňom uvedenými, avšak nie je predpoklad zásadných rozdielov, či
jetentotestzadávanýavyhodnocovanývprípadežeznalecmákdispozíciispisalebonemá,keďžetento
test, ktorý sa radí k projektívnym, t. zn. nie je to otázka - odpoveď, jedná sa o neštruktúrovaný podnet avyšetrovaná osoba nevie „ako má odpovedať“. Čo sa týka možného doplnenia znaleckého posudku tak
tu uviedla, že ako znalkyňa ho ako dôvodný nevníma pokiaľ sa týka záverov popisu osobnosti, nevie si
predstaviť za akých okolností by tieto výsledky mali byť iné. Jediná okolnosť je časový rozptyl, ktorý by

mohol ukázať či nedochádza k zmenám centrálnej nervovej sústavy organického charakteru, ale to by
sa nevzťahovalo k času kedy ku konaniu malo dochádzať, lebo vtedy neboli prítomné.
Súd prečítal znalecký posudok č. 16/2021 znalca F. V. O. z odboru Psychológia, Klinická psychológia
detí, Klinická psychológia dospelých, ktorý v znaleckom posudku uviedol najmä, že u K. C. a F. C.
je ich chápavosť primerane zachovaná, nadpriemerná. Kognitívne schopnosti, vrátane intelektových

a mnestických nevykazujú narušenia, ktoré by mali vplyv na schopnosť správne vnímať, zapamätať si
a následne reprodukovať udalosti, ktoré prežili a ktorých sa zúčastnili priamo. Všeobecná psychologická
vierohodnosť je zachovaná. U K. C. a F. C. sa neprejavili známky syndrómu týranej osoby. Konanie
obžalovaného ovplyvnilo obvyklý spôsob života K. C. v zmysle autoritatívnej výchovy, ktorá vedie
k neurotizácii osobnosti dieťaťa. Badať u neho neurotické spracovanie konfliktu, je zaplavený
nepríjemnými, ťaživými emóciami spojenými s výchovným riadením otca a jeho nedostatočne sýtiacim

vzťahom k nemu ako dieťaťu. Ťaživo prežíva aj správanie otca voči matke, ktoré považuje za
tyranizujúce. Konanie obžalovaného neovplyvnilo obvyklí spôsob života F. C.. F. C. v čase, kedy žil aj
jej brat v spoločnej domácnosti nepociťovala také nároky zo strany otca, ktorý sa zameriaval najmä
na jej brata a jeho autoritatívne výchovné korigovanie. Následne po odchode brata z domácnosti sa
pozornosť a vyžadovanie disciplíny obrátila voči nej, voči čomu sa ohradzovala, až do takej miery, že

sa odsťahovala po konflikte s otcom.
Zo zápisnice o trestnom oznámení vyplýva, že trestné oznámenie podala poškodená H. C. dňa
12.07.2019, kde uviedla najmä, že na vyšetrení pri prijímaní na preliečenie do FN Nitra sa zistilo, že má
zlomené dve rebrá na ľavej strane, pričom toto zranenie vzniklo tak, že ju jej manžel B. C. doma napadol
a to tak, že ju niekoľko krát zavretou päsťou udrel do oblasti rebier na ľavej strane. Tiež primárke ukázala

aj iné modriny, ktoré má z minulosti po tele, na nohách, rukách, tvári. Poškodená v tomto trestnom
oznámení popísala celé spolužitie s obžalovaným a to najmä to, ako fyzicky trestal ju a aj ich dve deti.
Ju trestal aj za to, že pred ním bránila deti, pričom fyzické útoky na ňu začali asi v roku 2012 a to tak,
že búchal oboma päsťami po paplóne keď spala, strkal ju rukami, dával jej facky, dával jej údery päsťou
do celého tela a hlavy, stláčal jej ruky, čo ju veľmi bolelo, kopal ju do lýtka a popri tom jej tiež aj nadával,

že je piča, kurva, dement, krava, debil, špina.
Z lekárskej správy zo dňa 11.07.2019 vyplýva, že poškodená na vyšetrení uviedla, že ju minulý
týždeň manžel napadol údermi do ľ. hrudníka. Z nálezu sociálneho pracovníka Ambulancie sociálneho
poradenstva zo dňa 11.07.2019 vyplýva, že poškodená bola hospitalizovaná na klinike FBLR, prim. K. S.
ordinovanésociálneporadenstvoprepodozreniezdomácehonásiliapáchanéhomanželompoškodenej.

Zo správy vyšetrenia Psychologického konzília zo dňa 15.07.2019 okrem iného vyplýva, že poškodená
uviedla primárke pravdu o svojom zdravotnom stave, ktorý je zhoršený po opakovaných fyzických
atakoch svojho manžela – viditeľné modriny na tvári, rukách, zlomené rebrá. Domáce násilie zo strany
manželatrvádlhodobo,niekoľkorokovaodroku2007satovýraznezhoršilo.Zpsychologickéhorozboru
okrem iného vyplýva, že u poškodenej je podozrenie na ,,syndróm týranej ženy“, ktoré u poškodenej

naznačuje dlhodobá sociálna izolácia, nízke sebavedomie, stopy po fyzických atakoch, naučená
bezmocnosť, vyčerpanosť, znížená možnosť a schopnosť ovplyvňovať vlastný život. Z lekárskej správy
zodňa03.08.2012vyplýva,žebolalekárskyošetrenánaperiorbitalnehematom,ktorýmalbiťspôsobený
udrením sa o dvere. Z lekárskej správy zo dňa 10.08.2013 vyplýva, že si podvrtla pravý členok.
Z SMS komunikácie medzi svedkyňou F. C. a svedkom K. C. vyplýva, že svedkyňa F. C. informovala

okrem iného aj o aktuálnej situácii medzi ňou a obžalovaným, kde svedkovi K. C. písala, že obžalovaný
ju nemá problém za úplné ,,hovadiny“ mlátiť (aj päsťami do tváre), nadávať jej, kopnúť ju. Tiež si písali
o tom ako obžalovaný dlhodobo fyzicky napáda obžalovanú, ako napádal aj ich a tiež svedkyňa F. C.
poslala fotku poškodenej s rozbitou spodnou perou svedkovi K. C., kde mu tiež uviedla, že obžalovaný
poškodenú zbil. Tiež si písali aj o iných veciach, ako napr. o spoločnej ceste na psychologický posudok

a tiež ako svedok K. C. upodozrieval svedkyňu F. C. z krivej výpovede. Z SMS komunikácie medzi
obžalovaným a svedkom K. C. vyplýva, že svedok K. C. obžalovanému vyčítal jeho správanie sa voči
poškodenej a jeho fyzické ataky (bitky) voči nej, zlomené rebrá, čo obžalovaný ani raz nepoprel, iba
tvrdil, že mu je z toho smutno a je mu to ľúto, že to všetko pokazil. Tiež obžalovaný uvádzal svedkovi,
aby na neho poškodená nepodávala trestné oznámenie.

Z rozsudku Okresného súdu Nitra, sp. zn. 7Pc/15/2019 zo dňa 15.10.2019, právoplatným dňa
21.10.2019, vyplýva, že súd manželstvo obžalovaného A. B. C. a poškodenej A. H. C. rozviedol.
Z návrhu na výživne dospelého dieťaťa vyplýva, že žalobkyňa bola F. C. a žalovaný bol B. C. a uvedeným
návrhom sa žalobkyňa – svedkyňa F. C. domáhala od obžalovaného prispievať na jej výživu sumou200,-€ mesačne k jej rukám, zároveň v tomto návrhu popísala jej spolužitie s obžalovaným, vrátane jeho
fyzických útokov voči nej a jej bratovi a aj voči jej matke – poškodenej.
Z návrhu na rozvod manželstva vyplýva, že tento podala dňa 28.04.2014 poškodená na Okresný súd

Nitra, kde žiadal rozviesť jej manželstvo s obžalovaným B. C. a upraviť práva a povinnosti rodičov
k maloletému dieťaťu.
Z uznesenia Okresného súdu Nitra sp. zn. 7Pc/34/2018 zo dňa 20.09.2018, právoplatné dňa 12.10.2018
vyplýva, že súd konanie o určenie výživného na plnoleté dieťa zastavil. Z uznesenia Okresného súdu
Nitra sp. zn. 7Pc/34/2018 zo dňa 17.09.2018, právoplatné dňa 05.10.2018 vyplýva, že súd nariadil

neodkladné opatrenie a uložil obžalovanému povinnosť platiť svedkyni výživné v sume 50,-€ mesačne.
Z uznesenia Okresného súdu Nitra sp. zn. 7C/104/2019 zo dňa 20.11.2019 vyplýva, že súd zamietol
návrhnanariadenianeodkladnéhoopatrenia.ZuzneseniaKrajskéhosúduvNitresp.zn.25Co/231/2019
zo dňa 04.02.2020 vyplýva, že tento zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že obžalovanému
nariadil, aby do rozhodnutia súdu vo veci samej dočasne nevstupoval do rodinného domu na adrese H.
X N. E. – G., ďalej mu nariadil, aby sa nepribližoval k poškodenej na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov.

Z fotografií vyplýva, že je na nich vyfotografovaná tvár obžalovaného, ktorá je dorezaná, pričom
obžalovaný uviedol, že sú to fotky z Vianoc roku 2017, kedy ho napadol syn. Ďalej sú na fotografiách
vyfotené interiérové dvere s rozbitou sklenenou výplňou.
Z e-mailu odoslaného od TLM SLOVAKIA, s.r.o. adresovaného svedkyni F. C. vyplýva, že odosielateľ
chce spolu s maminou, aby sa vrátila.

Z e-mailov zasielaných medzi TLM SLOVAKIA, s.r.o. a H. vyplýva, že obžalovaný s poškodenou
mal zarezervované ubytovanie od 29.01 – 31.01.2010 pre štyri osoby a taktiež aj v období 19.02. –
16.02.2011.
Z e-mailu odoslaného od O. adresovaného obžalovanému vyplýva, že svoj bežný účet má v ich banke
otvorený od 09.02.2009.

Z Odpisu registra trestov GP SR vyplýva, že obžalovaný nemá záznam v tomto registri a z Centrálnej
evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaný sa v minulosti dopustil dvoch
priestupkov na úseku cestnej dopravy.
Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto

obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že je nevinný zo žalovaného skutku, avšak priznal, že
mali s bývalou manželkou rôzne manželské hádky a nezhody, týkajúce sa výchovy detí a nakladania
s financiami. Tiež okrem iného uviedol, že kvôli ich nezhodám bývalá manželka dva krát odišla aj
s deťmi na Klokočinu, kde vlastnia byt. Odmietol, že by zlomil bývalej manželke dve rebrá, podľa jeho

názoru to môže byť spôsobené ochorením – osteoporózou, kde jej takto boli diagnostikované dva
zlomené stavce, prechodené. Vina obžalovaného je však dostatočne preukázaná výpoveďou samotnej
poškodenej, ktorá popísala spoločné spolužitie s obžalovaným, ktoré bolo poznačené jeho agresívnym
správaním a fyzickým i psychickým napádaním obžalovaným nielen jej osoby, ale aj ich spoločných
detí. Poškodená podrobne popísala, ako ju obžalovaný bil a tiež aj, aké z toho mala zdravotné následky

a zároveň popísala aj spôsob, akým jej obžalovaný popritom aj nadával. Ako dôvod všetkých týchto
atakov zo strany obžalovaného uviedla, že mali rozdielne názory na výchovu detí, kde bývalý manžel
preferoval (a aj praktizoval) fyzické tresty a ďalším dôvodom bolo to, že podľa jeho názoru míňala veľa
peňazí na domácnosť. Okrem tejto výpovede je obžalovaný usvedčovaný aj výpoveďami svedkov a to L.
P.,ktorásadozvedelaotomtokonaníobžalovanéhoodpoškodenej,pričomužpredtýmsivšimlamodriny

na tele poškodenej a potom jej poškodená aj napriek strachu z obžalovaného popísala správanie
sa obžalovaného ku nej. Svedkyňa Q. R. tiež vo svojej výpovedi popísala konanie obžalovaného
voči poškodenej a aj voči svedkovi K. C., kde toto konanie najskôr svedok K. C. popísal pred deťmi
svedkyne a tie to uviedli svedkyni a napokon sa jej aj samotná poškodená priznala a popísala konanie
obžalovaného. Navyše niektoré veci vypozorovala aj sama, keďže obžalovaný s poškodenou a deťmi

sú ich susedia. Ďalej obžalovaného usvedčujú aj výpovede jeho dvoch detí – svedkov K. C. a F. C.,
ktorí ako priami svedkovia boli svedkami agresívneho konania ich otca – obžalovaného voči ich matke
– poškodenej, tiež uviedli aj čo bolo motívom tohto jeho konania a aké to malo následky na poškodenej
zdraví, navyše popísali agresívne konanie aj voči nim dvom, kde svedok K. C. už kvôli obžalovaného
fyzickým útokom na neho tiež fyzicky zaútočil na obžalovaného.

Výpovede svedkov K. C. a F. C. plne korešpondujú s výpoveďou poškodenej a ilustrujú spoločný
život všetkých členov rodiny v žalovanom období, kde ich otec – obžalovaný sa dopúšťal fyzického
násilia, ktoré malo zahŕňať údery otvorenou dlaňou a aj päsťou do oblasti tváre a tela poškodenej,
sácanie, kopanie do nôh a stúpanie na nohy poškodenej, stláčanie rúk a iné, psychického násiliaako napríklad vulgárnych nadávok na adresu poškodenej, vyhrážaním, nútením zapisovať výdavky do
zošita a následne ich kontrolovať s uplatnením fyzických trestov, čím poškodenej spôsoboval fyzické
a psychické utrpenie, vyvolával u nej strach a stres a toto páchal po dlhší čas cca 7 rokov, navyše toto

páchal na svojej manželke, ktorá trpela a trpí závažnou chorobou – sklerózou multiplex. Ako podporné
dôkazy preukazujúce pravdivosť tvrdení poškodenej a jej detí – svedkov, možno považovať výpovede
svedkov L. P. a Q. R. ale aj výpoveď znalkyne F. T. O. a listinné dôkazy ako napríklad SMS komunikáciu
medzi svedkami F. C. a K. C., kde svedkyňa F. C. informoval o situácii ,,doma“, teda o fyzických atakoch
obžalovaného na poškodenú ako i na samotnú svedkyňu svedka K. C., ktorý v tom čase už žil mimo

domova, ako aj SMS komunikáciu medzi svedkom K. C. a obžalovaným, kde obžalovaný sa ani nesnažil
zapierať svoje protiprávne konanie keď mu to jeho syn – svedok v tejto komunikácii vyčítal, iba vyjadril
poľutovanie nad aktuálnou situáciou.
Obžalovaný sa síce snažil na hlavnom pojednávaní svojou výpoveďou svoje konanie zľahčiť do
tej miery, ktorá by ešte neprekročila zákonný rámec trestnosti činu a mohlo by sa považovať za
netradičný, dlhoročný manželský život s tvrdším a prísnejším vyžadovaním poslušnosti a disciplíny od

manželky a detí s plnením prianí a pokynov obžalovaného, pričom z vyššie uvedených a vyhodnotených
dôkazov jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybnosti vyplýva, že obžalovaný sa dopustil konania
popísaného vo výroku tohto rozsudku, pričom toto jeho konanie bolo prokurátorkou aj správne právne
kvalifikované. Z dôkazov jasne vyplýva, že protiprávne konanie obžalovaného malo stupňujúci sa
charakter a vyvrcholilo práve zlomením rebier poškodenej, kde keby táto nešla na preliečenie, kde jej

bolo toto zranenie diagnostikované, tak by toto jeho konanie ostalo nepovšimnuté, keďže poškodená sa
naučila toto fyzické a psychické násilie znášať a tolerovať.
Medzi dôkazy, ktoré mali byť v prospech obžalovaného možno zaradiť aj výpoveď znalkyne K. K. U.,
ktorej výsluch ako dôkaz navrhol práve obžalovaný a ktorá okrem iného uviedla, že u osobnosti „tyrana“
je typický vzorec asimetrie vzťahu s nadmernou neustálou kontrolou a vynucovaním podriadivého

správania a postoja „obete týrania“. Pri týraní sa tyran správa spôsobom, kedy obeť nemá šancu sa
vyhnúť tým prejavom tyrana v zmysle agresie, dominancie a uplatňovania moci. Nech robí čokoľvek to
správanie tyrana je akoby stabilné. U obžalovaného konštatovala pri vyšetrení, že v jeho osobnosti je
nejaká miera direkcie, kontroly a aj možných agresívnych prejavov prítomná. Tieto prípadné agresívne
prejavy však sú viazané skôr na predpoklad konfliktov, sporov a frustrácií, to je ten zásadný rozdiel.

Tyran na to nepotrebuje tú situáciu stretov, konfliktov, on si tú moc a kontrolu zabezpečuje napriek
všemožne ústretovému správaniu obete. U obžalovaného sa jedná o to pozadie sporov, konfliktov,
frustrácií. Správanie s presadením tých direktívnych postojov a nemožno vylúčiť ani nejakú agresivitu.
K vyššie uvedenému možno poznamenať, že ani súd neoznačil obžalovaného za ,,tyrana“, nakoľko
tento pojem nie je definovaný v Trestnom zákone, avšak je tam zákonodarcom zadefinovaná skutková

podstata trestného činu § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona, § 138
písmeno b) Trestného zákona, teda páchateľom tohto trestného činu je ten, kto blízkej osobe alebo
osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie
bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu
a stresu, a iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické a psychické zdravie a obmedzuje jej bezpečnosť

a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že bola vytvorená ucelená reťaz dôkazov, z ktorej jednoznačne
a bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že tým páchateľom, ktorý sa dopustil zločinu týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona,
s použitím § 138 písmeno b) Trestného zákona je obžalovaný A. B. C. a to tým spôsobom, ktorý je

uvedeným vo výroku tohto rozsudku.
Priukladanítrestuvychádzalsúdzozákladnýchzásadukladaniatrestov,ktorésúupravenévustanovení
§ 34 Trestného zákona a dôrazom na zásadu zákonnosti uložil, obžalovanému trest, pri ktorom zohľadnil
všetky kritériá rozhodujúce nielen pre druh trestu, ale aj pre jeho výmeru. Preto náležite prihliadol najmä
na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce

okolnosti a bral tiež do úvahy osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.
Pri úvahách o výške a druhu trestu súd zisťoval prítomnosť poľahčujúcich a priťažujúcich okolností,
pričom zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona a to, že pred
spáchaním trestného činu viedol riadny život, nakoľko obžalovaný v minulosti nebol trestnoprávne
postihnutý a dopustil sa iba dvoch priestupkov nižšej závažnosti. Súd nezistil priťažujúcu okolnosť podľa

§ 37 Trestného zákona a tak pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je v pomere 1:0.
Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu vychádzal ďalej zo skutočnosti, že obžalovaného odsudzoval
za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a) odsek 3 písmeno d)Trestného zákona, s použitím § 138 písmeno b) Trestného zákona, kde možno páchateľa tohto zločinu
potrestať odňatím slobody na 7 až 15 rokov.
Súd je toho názoru, že vzhľadom na osobu páchateľa, ktorý v podstate pred spáchaním trestného činu

viedol riadny život postačí na splnenie účelu trestu ukladať trest na samej spodnej hranici zákonom
stanovenej trestnej sadzby v trvaní sedem rokov a vzhľadom na to, že sa jedná u obžalovaného
o prvý nepodmienečný trest odňatia slobody, súd ho podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona
zaradil na výkon tohto trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Súd sa pri ukladaní trestu
obžalovanému ako prvotrestanej osobe zaoberal aj možnosťou využitia inštitútu mimoriadneho zníženia

trestu, avšak z dikcie § 39 Trestného zákona súd vyhodnotil, že u obžalovaného nevzhliadol žiadnu takú
skutočnosť, ktorá by použitie tohto inštitútu odôvodňovala a obžalovaný svojim postojom k predmetnej
trestnej činnosti ani žiadnu takúto skutočnosť nezadal.
Súd ešte v neposlednom rade dodáva, že podľa § 272 odsek 3 Trestného poriadku návrhu obhajcu
K. K. O. na doplnenie dokazovania vykonaním dôkazu doplnením znaleckých posudkov F. O. a K. U.
nevyhovel ako dôkazu nadbytočnému a neodôvodnenému vzhľadom k ostatným dôkazom, navyše túto

nedôvodnosť namietala aj samotná znalkyňa K. U., ktorá sama uviedla, že takéto doplnenie znaleckého
posudku neprinesie iný záver ako ten, ktorý už vyslovila a to vzhľadom na časový rámec páchania
trestného činu obžalovaným, teda do 09.07.2019, kedy dňa 07.11.2019 bol vypracovaný znalecký
posudok a teda toto časové obdobie je rozhodujúce pre psychologické posúdenie obžalovaného
a rovnaký záver je možný konštatovať aj pri znaleckom skúmaní F. O., navyše, keď obžalovaný nemal

voči výpovedi poškodenej žiadne námietky súvisiace s konzistentnosťou jej výpovede.
Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto
práva výslovne vzdal.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Feb 6, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Rodina a mládež , Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2025

Rozsudok – Rodina a mládež ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2025