Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 8Sfk/28/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200620
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Babiaková
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:7022200620.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: AGRO K - D - CH, s.r.o., v
dodatočnej likvidácii, so sídlom Stredný riadok 468, 053 33 Nálepkovo, IČO: 36 608 696, konajúca
prostredníctvom likvidátora Mgr. Andrej Fekete, správca, so sídlom kancelárie Slovenskej jednoty 13,
040 01 Košice, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou: AK Matyšák, s.r.o., so sídlom Nobelova
13833/12C, 831 02 Bratislava, IČO: 54 496 586 a advokátom: JUDr. Petrom Beluščákom, so sídlom

Južná trieda 119, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom
Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102465530/2022
zo dňa 7. septembra 2022, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Správneho súdu v Košiciach
č. k. KE-6S/114/2022-69 zo dňa 19. decembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-
6S/114/2022-69 zo dňa 19. decembra 2024 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Košiciach na

ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Košice rozhodnutím č. 101625209/2022 zo dňa 6. júna 2022 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“) podľa § 79a ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) priznal žalobkyni úrok zo zadržaného nadmerného odpočtu v
sume 11.524,40 €. Žalovaný rozhodnutím č. 102465530/2022 zo dňa 7. septembra 2022 (ďalej len

„rozhodnutie žalovaného“ alebo aj „žalované rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
2. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa správnu žalobu, konanie o ktorej Správny súd v
Košiciach(ďalejlen„správnysúd“)uznesenímč.k.KE-6S/114/2022-69zodňa19.decembra2024(ďalej
len „napadnuté uznesenie“) zastavil. Správny súd uviedol, že z obchodného registra zistil, že žalobkyňa
bola dňa 4. decembra 2024 ex offo vymazaná z obchodného registra na základe upovedomenia o
zastavení exekúcie, ktoré bolo podľa § 61n ods. 6 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) uverejnené v Obchodnom vestníku č. 218/2022 zo dňa 14.
novembra 2022. Keďže žalobkyňa počas súdneho konania zanikla bez právneho nástupcu, došlo k
neodstrániteľnej vade konania - strate procesnej subjektivity, správny súd konanie podľa § 99 písm. b)
zákonač.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„SSP“)zastavil.
3. Proti napadnutému uzneseniu podal kasačnú sťažnosť pôvodný právny zástupca žalobkyne JUDr.

Peter Beluščák, (vystupujúci na základe splnomocnenia žalobkyne udeleného dňa 3. októbra 2022 - č.l.
7 súdneho spisu), pričom navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie
konanie.
4. Sťažovateľka v kasačnej sťažnosti namietala, že je naďalej vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na
LV č. XXXX, okres O., obec H., katastrálne územie H.. Je tiež vlastníčkou majetku - pohľadávky/nároku
na priznanie úroku zo zadržaného nadmerného odpočtu, o ktorú prebieha súdne konanie v predmetnej

veci. Bol jej pritom rozhodnutím žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím priznaný úrok
11.524,40 €, pričom požaduje priznanie 60.810,74 €. Namietala, že v predmetnej veci môžu byť splnenépodmienky pre nariadenie dodatočnej likvidácie podľa § 75k ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), o čo aj konateľ a jediný
spoločník sťažovateľky v čase výmazu požiadal dňa 14. februára 2025.

5. Po nariadení dodatočnej likvidácie sa obnovuje zápis v obchodnom registri (§ 75k ods. 3 Obchodného
zákonníka) a na spoločnosť sa hľadí, ako keby nezanikla (§ 75k ods. 3 Obchodného zákonníka).
Dôsledkom nariadenia dodatočnej likvidácie je tak obnovenie právnej subjektivity obchodnej spoločnosti
a s tým súvisiace obnovenie právnych vzťahov. Nedostatok procesnej subjektivity tak bolo možné
odstrániť dodatočnou likvidáciou - išlo teda o odstrániteľnú vadu konania. Právny názor správneho súdu

je preto nesprávny. Nedostatok procesnej podmienky bolo teda možné kedykoľvek odstrániť podaním
návrhu na dodatočnú likvidáciu majetku sťažovateľky, na ktorú boli splnené podmienky. Nariadením
dodatočnej likvidácie by podľa § 75b ods. 2 Obchodného zákonníka nezaniklo ani splnomocnenie na
zastupovanie advokátom v tomto súdnom konaní.
6. Nesprávny postup videla sťažovateľka v tom, že správny súd proaktívne oslovil registrový súd a podal
podnet na jej výmaz z obchodného registra. Správny súd, aj keď zistil, že boli splnené podmienky na ex

offo výmaz sťažovateľky, nemal podľa jej názoru legitimáciu proaktívne iniciovať výmaz a upozorňovať
na túto skutočnosť registrový súd.
7. Sťažovateľka podaním zo dňa 17. marca 2025 doručila správnemu súdu uznesenie Mestského
súdu Košice č. k. 92CbR/19/2025-56 zo dňa 11. marca 2025, ktorým príslušný súd nariadil dodatočnú
likvidáciu jej majetku a menoval likvidátora.

8. Žalovaný sa vyjadril ku kasačnej sťažnosti sťažovateľky, stotožnil sa s názorom správneho súdu a
navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.
9. Dňa 1. júla 2025 oznámil likvidátor sťažovateľky prevzatie právneho zastúpenia sťažovateľky v
predmetnej veci advokátskou kanceláriou AK Matyšák, s.r.o.
10. Dňa 3. októbra 2025 podala sťažovateľka, prostredníctvom svojho nového právneho zástupcu,

ďalšiu kasačnú sťažnosť proti napadnutému uzneseniu. Podľa jej názoru sa na ňu po obnovení zápisu
do obchodného registra hľadí tak, ako keby nezanikla (§ 75k ods. 5 Obchodného zákonníka). Od
4. septembra 2025 je pritom opätovne zapísaná do obchodného registra, v dôsledku čoho opätovne
nadobudla právnu subjektivitu. Z týchto dôvodov považuje napadnuté uznesenie za vychádzajúce z
nesprávneho právneho posúdenia veci a za výsledok nesprávneho procesného postupu, pričom navrhla

napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.
11. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti sťažovateľky vyjadril tak, že sa opakovane stotožnil s názorom
správneho súdu. Poukázal na skutočnosť, že za obdobného stavu aj kasačný súd vo veci sp. zn.
1Sfk/58/2023 (v inej veci sťažovateľky) zastavil kasačné konanie.
12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zistil, že prvú kasačnú sťažnosť podal advokát JUDr.

Peter Beluščák dňa 14. februára 2025. Podal ju po tom, čo sťažovateľka bola dňa 4. decembra 2024 ex
offo vymazaná z obchodného registra a týmto momentom zanikla bez právneho nástupcu v súlade s §
68 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 61n ods. 6 Exekučného poriadku.
13. Podľa § 33b ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Občiansky zákonník“) plnomocenstvo zaniká smrťou splnomocniteľa, ak z jeho obsahu

nevyplýva niečo iné. Zánikom právnickej osoby, ktorá je splnomocnencom alebo splnomocniteľom,
zaniká plnomocenstvo len vtedy, ak jej práva a záväzky neprechádzajú na inú osobu.
14. Podľa § 75k ods. 5 Obchodného zákonníka od obnovenia zápisu spoločnosti do obchodného registra
sa na právnickú osobu hľadí, akoby nezanikla.
15. Kasačná sťažnosť advokáta JUDr. Petra Beluščáka bola teda podaná v čase, keď bola sťažovateľka

vymazaná bez právneho zástupcu z obchodného registra, bola tak v tom čase podaná osobou, (i) ktorá
nebolaprávnymzástupcomsťažovateľky(plnomocenstvoadvokátazaniklozánikomsťažovateľky,§33b
ods. Občianskeho zákonníka) a (ii) zároveň nešlo o osobu, ktorá by bola oprávnená podať kasačnú
sťažnosť samostatne a vo vlastnom mene (§ 442 ods. 1, 2 a 3 SSP). Za štandardných okolností by tak
uvedená kasačná sťažnosť bola kasačným súdom vyhodnotená ako podaná neoprávnenou osobou (§

442 ods.1, 2 a 3 SSP) a bol by daný dôvod na jej odmietnutie (§ 459 písm. b) SSP).
16. Kasačný súd si je však zároveň vedomý toho, že sťažovateľke bola nariadená dodatočná likvidácia
a dňa 4. septembra 2025 bola opätovne zapísaná do obchodného registra, a preto sa na ňu podľa § 75k
ods. 5 Obchodného zákonníka hľadí tak, ako keby nezanikla. Za týmto účelom preto bolo jeho úlohou
posúdiť, či kasačnú sťažnosť podanú pôvodným právnym zástupcom možno s ohľadom na § 75k ods. 5

Obchodného zákonníka považovať aj spätne za podanú oprávnenou osobou a či do rozsahu obnovenej
subjektivity sťažovateľky možno zahrnúť aj predmet tu posudzovaného konania.
17. Kasačný súd poukazuje na to, že účelom dodatočnej likvidácie nie je obnovenie právnej subjektivity
právnickej osoby bez ďalšieho, ale len za účelom dodatočného zlikvidovania novoobjavenéhoexistujúceho majetku (§ 75k ods. 1 Obchodného zákonníka). K obnoveniu subjektivity obchodnej
spoločnosti podľa odbornej spisby teda dochádza v rozsahu obmedzenom na dodatočnú likvidáciu -
na zabezpečenie práva na súdnu ochranu nielen menovanému likvidátorovi, ale najmä nositeľovi práva

k tomuto majetku, teda zaniknutej právnickej osobe. Oživenie subjektivity umožní jednoduché riešenie
nielen procesnoprávnych, ale aj mnohých hmotnoprávnych otázok. Dôsledkom nariadenia dodatočnej
likvidácie majetku je nielen obnovenie určitého rozsahu právnej subjektivity obchodnej spoločnosti,
ale aj s tým súvisiace obnovenie právnych vzťahov. Spoločnosť vstupuje nariadením dodatočnej
likvidácie do likvidácie, čo priamo vymedzuje rozsah jej spôsobilosti na právne úkony daný účelom jej

existovania (OVEČKOVÁ, O., KOLEKTÍV AUTOROV Obchodný zákonník - komentár. Wolters Kluwer.
ASPI_ID KO513_b1991SK, ISSN 2336-517X). Akokoľvek odborná spisba vedie polemiku o tom, v akom
rozsahu dochádza k obnoveniu subjektivity, nesporným je, že obnovená subjektivita sa bezpochyby týka
úkonov smerujúcich k vyporiadaniu zisteného majetku, ktoré je možné len vďaka obnoveniu subjektivity
obchodnej spoločnosti.
18. U sťažovateľky bola nariadená dodatočná likvidácia z dôvodu objavených nehnuteľností, existujúcej

pohľadávky na úrok zo zadržaného nadmerného odpočtu, o ktorého konkrétnej výške prebiehalo súdne
konanie a daňového preplatku, ohľadom ktorého prebieha taktiež súdne konanie, ktoré boli vymedzené
v návrhu na nariadenie dodatočnej likvidácie a boli príslušným súdom označené za zistený ďalší
majetok (body 1, 2 a 9 uznesenia Mestského súdu Košice č. k. 92CbR/19/2025-56 zo dňa 11. marca
2025). Uvedený postup príslušného súdu korešponduje aj so závermi odbornej spisby, podľa ktorých

za majetok spoločnosti pri likvidácii (rovnako aj dodatočnej likvidácii) je potrebné považovať akékoľvek
majetkové hodnoty či práva, teda aj pohľadávky, či už voči tretím osobám (napr. nárok na náhradu
škody), ale aj voči jej spoločníkom (vrátenie podielu na zisku či vrátenie vkladu), či členom orgánov
vrátane likvidátora. Rovnako otázka prípadnej nejednoznačnosti pohľadávky, jej sporný charakter,
nie je dôvodom na nezapísanie pohľadávky do zoznamu majetku, keď po nariadení dodatočnej

likvidácie majetku môže prebehnúť spor o určenie vlastníctva či existencie určitej majetkovej hodnoty
(OVEČKOVÁ, O., KOLEKTÍVAUTOROV Obchodný zákonník - komentár. Wolters Kluwer. ASPI_ID
KO513_b1991SK, ISSN 2336-517X).
19. Sťažovateľka v tu posudzovanom konaní žiada vyslovenie nezákonnosti rozhodnutia, ktorým jej
bol priznaný úrok zo zadržaného nadmerného odpočtu v určitej sume, pričom vo svojej podstate

namieta jeho výšku - uplatňuje si voči štátu pohľadávku spočívajúcu v nezaplatení úrokov omeškania v
zákonnej výške, ktorá v prípade úspechu v konaní navýši majetok sťažovateľky. Skutočnosť, že uvedené
sporné oprávnenie sťažovateľky bolo aj reálne zaradené do zoznamu majetku po povolení dodatočnej
likvidácie, preukazuje podanie kasačnej sťažnosti aj samotným likvidátorom po nariadení dodatočnej
likvidácie v mene sťažovateľky.

20. Ustálenie skutočnosti, či predmet tu posudzovaného konania - nárok na úroky z omeškania zo
zadržania nadmerného odpočtu - je možné považovať za majetok, ktorý možno zaradiť do zoznamu
majetku pri nariadenej dodatočnej likvidácii, bolo kľúčové aj pre posúdenie prípustnosti kasačnej
sťažnosti podanej pôvodným právnym zástupcom sťažovateľky - JUDr. Petrom Beluščákom.
21. Uvedená kasačná sťažnosť tak bola podaná v súvislosti s majetkom sťažovateľky a v rozsahu

uvedeného nároku bola podľa § 75k ods. 5 Obchodného zákonníka obnovená subjektivita sťažovateľky
a kasačný súd musel na ňu hľadieť, akoby nezanikla. V takom prípade ani nemohlo podľa § 33b ods. 2
ObčianskehozákonníkazaniknúťplnomocenstvoudelenéJUDr.PetroviBeluščákovisťažovateľkouana
tento úkon je potrebné hľadieť tak, že bol vykonaný v mene sťažovateľky osobou ňou splnomocnenou.
Postupujúc podľa § 75b ods. 2 Obchodného zákonníka, keď vstupom spoločnosti do likvidácie

nezanikajú splnomocnenia udelené na zastupovanie spoločnosti v súdnych konaniach, kasačný súd
konal aj s JUDr. Petrom Beluščákom ako s právnym zástupcom sťažovateľky, keďže sťažovateľka po
vstupe do dodatočnej likvidácie jemu udelené plnomocenstvo neodvolala. Preto preskúmal napadnuté
uznesenie správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v medziach podanej
kasačnej sťažnosti.

22. Podľa § 68 ods. 1 SSP lehota neplynie tomu, kto stratil procesnú subjektivitu alebo spôsobilosť
samostatne konať pred správnym súdom.
23. Podľa § 452 ods. 1 SSP na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej
časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
24. Hoci kasačný súd uznal podanie kasačnej sťažnosti JUDr. Beluščákom ako podanie kasačnej

sťažnosti v mene sťažovateľky, s ohľadom na § 452 ods. 1 v spojení s § 68 ods. 1 SSP kasačný
súd konštatuje, že táto bola podaná predčasne. Teda v období, kedy sťažovateľke lehota na
podanie kasačnej sťažnosti, z dôvodu straty subjektivity (a contrario § 35 ods. 1 SSP), ani nezačala
plynúť. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti však začala plynúť obnovením zápisu sťažovateľky doobchodného registra (§ 75k ods. 5 Obchodného zákonníka). Keďže o predčasne podanej kasačnej
sťažnosti sťažovateľky nebolo do opätovného uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti procesne
rozhodnuté, z dôvodu odpadnutia procesnej prekážky ju kasačný súd meritórne prejednal.

25. Z rovnakých východísk vychádzal kasačný súd aj pri posúdení prípustnosti kasačnej sťažnosti
sťažovateľky iniciovanej likvidátorom, pričom zistil, že táto bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP),
oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), keď akceptoval jej
argumentáciu ohľadom včasnosti podania kasačnej sťažnosti - s ohľadom na § 68 ods. 1 SSP a na
skutočnosť, že napadnuté uznesenie správneho súdu jej nebolo pred jej zánikom doručené, pričom sa s

nímsťažovateľka,vmenektorejkonálikvidátor,oboznámilaažpopovoleníjejdodatočnejlikvidácie.Túto
kasačnú sťažnosť vnímal kasačný súd ako doplnenie pôvodne podanej kasačnej sťažnosti v zákonnej
lehote. Preskúmal preto napadnuté uznesenie aj v medziach tejto argumentácie.
26. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky").

27. V predmetnej veci nie je sporné, že v čase vydania napadnutého uznesenia bola sťažovateľka
zaniknutá bez právneho zástupcu - vymazaná z obchodného registra, pričom procesná subjektivita je
jednou zo základných procesných podmienok pre správne súdne konanie (§ 97 v spojení s § 35 ods.
1 SSP). Nedostatok procesnej subjektivity z dôvodu zániku právnickej osoby bez právneho nástupcu
je neodstrániteľnou vadou konania, a preto bol správny postup správneho súdu, keď správne súdne

konanie v predmetnej veci zastavil podľa § 99 písm. b) SSP (obdobne tiež BARICOVÁ, J.; FEČÍK, M.;
ŠTEVČEK, M.; FILOVÁ, A. a kol.: Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018,
str. 547). Kasačný súd tak neidentifikoval v procesnom postupe správneho súdu a v jeho právnom
posúdení veci žiadne vady, keďže v čase jeho rozhodnutia bol nedostatok vyššie uvedenej procesnej
podmienky preukázaný. Kasačný súd nevnímal ako nesprávny procesný postup ani postup správneho

súdu, ktorý sa úradnou komunikáciou dopýtal na stav procesného postupu výmazu sťažovateľky, keďže
ide o otázku naplnenia procesných podmienok, ktoré je správny súd povinný skúmať počas celého
správneho súdneho konania (§ 97 SSP).
28. Podľa § 75k ods. 1 Obchodného zákonníka ak bola spoločnosť vymazaná z obchodného registra bez
právneho nástupcu a ak sa zistí majetok spoločnosti, ktorý mal byť predmetom likvidácie alebo konkurzu,

súd na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem na nariadení dodatočnej likvidácie, rozhodne o
nariadení dodatočnej likvidácie majetku spoločnosti a na ten účel ustanoví likvidátora.
29. Podľa § 75k ods. 5 Obchodného zákonníka od obnovenia zápisu spoločnosti do obchodného registra
sa na právnickú osobu hľadí, akoby nezanikla. Nariadenie dodatočnej likvidácie nemá vplyv na už
ukončenú likvidáciu alebo konkurz. Ak však zistený ďalší majetok nepostačuje na uspokojenie veriteľov,

musí byť podiel na likvidačnom zostatku, ktorý nebol prijatý dobromyseľne, vrátený.
30. Pokiaľ však sťažovateľka poukazuje na skutočnosť, že jej bola povolená dodatočná likvidácia, dňa
4. septembra 2025 bola opätovne zapísaná do obchodného registra, a preto sa na ňu podľa § 75k ods.
5 Obchodného zákonníka hľadí tak, ako keby nezanikla, kasačný súd uvedenú námietku považoval za
dôvodnú. Kasačný súd pritom zdôrazňuje, že tieto skutočnosti mohol zohľadniť až kasačný súd v tomto

konaní, nie však správny súd (viď bod 27 tohto uznesenia). Ako už bolo uvedené v bodoch 16 až 19 tohto
uznesenia, dodatočnou likvidáciou sa síce neobnovuje právna subjektivita právnickej osoby v plnom
rozsahu, ale len za účelom zlikvidovania dodatočne zisteného majetku (mutatis mutandis rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 479/2021 zo dňa 12. decembra 2023), pričom v tu
posudzovanom prípade nárok sťažovateľky na úroky z omeškania za zadržanie nadmerného odpočtu

je možné považovať za majetok, ktorý možno zaradiť do zoznamu majetku pri nariadenej dodatočnej
likvidácii. Vzhľadom na to, že kasačné sťažnosti sťažovateľky kasačný súd vyhodnotil ako podané v
súvislosti s jej majetkom, pričom v rozsahu uvedeného nároku bola podľa § 75k ods. 5 Obchodného
zákonníka obnovená subjektivita sťažovateľky, musel na túto skutočnosť v poukazom na § 97 SSP
v spojení s § 75k ods. 5 Obchodného zákonníka prihliadať v kasačnom konaní tak, že sťažovateľka

nezanikla ani v konaní pred správnym súdom. Iný prístup by znamenal, že v kasačnom konaní by
nikdy nebolo možné zohľadniť obnovenie právnej subjektivity sťažovateľky v správnom súdnom konaní
z dôvodu povolenia dodatočnej likvidácie po rozhodnutí správneho súdu, pričom na túto situáciu, ktorá
môže nastať v správnom súdnom konaní, nereflektuje ani právna úprava žaloby na obnovu konania (§
472 a nasl. SSP).

31. Na základe uvedeného kasačný súd dospel k záveru, že postup správneho súdu zasiahol do práva
sťažovateľky na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP) a preto v súlade s § 462 ods. 1
SSP rozhodol o zrušení napadnutého uznesenia a vrátení veci správnemu súdu na ďalšie konanie.Úlohou správneho súdu bude konať o správnej žalobe sťažovateľky a vysporiadať sa s jej meritórnymi
námietkami, pričom je viazaný vyjadrenými právnymi názormi kasačného súdu (§ 469 SSP).
32. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467

ods. 3 SSP).
33. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.