Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Stk/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200116
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašiková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:8020200116.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky

Valašikovej, PhD., LL.M. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a prof. JUDr. Juraja
Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcu: (sťažovateľa): DANEA EAST s.r.o., so sídlom 81 Sveržov, 086 02
Sveržov, IČO: 469 399 11, právne zastúpený: JUDr. Martina Fabianová, advokátka, Hencovská 2043,
093 02 Hencovce, zapísaná v SAK pod č. 6465, IČO: 47100885, proti žalovanému: Národný inšpektorát
práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. PO/BEZ/2019/5352, O-487/2019 zo dňa 05.12.2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti
rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. KE- 8S/77/2020- 135 zo dňa 17. decembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym súdom

1. Správny súd v Košiciach (ďalej ako „správny súd“) rozsudkom č. k. KE- 8S/77/2020- 135 zo dňa 17.
decembra 2024 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca
domáhalpreskúmaniarozhodnutiažalovanéhoč.PO/BEZ/2019/5352,O-487/2019zodňa05.decembra

2019 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce
Košice (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) č. 266/19/O zo dňa 14. októbra 2019, ktorým žalobcovi
podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona
č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o inšpekcii práce“ alebo „zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní“) uložil
pokutu vo výške 8.500,- eur za porušenie povinností stanovených predpismi uvedenými v § 2 ods. 1
písm. a) bod 4 zákona o inšpekcii práce. O nároku na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa

§ 167 ods. 1 SSP tak, že účastníkom konania nepriznal náhradu trov konania.
2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že sa stotožnil s konštatovaním žalovaného, že povinnosť doručenia
zápisníc o podaní informácie zo dňa 18.07.2019 nevyplýva zo zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „správny poriadok“), ani zo zákona č.
125/2006 Z. z. Žalobca mal právo počas administratívneho konania nazrieť do administratívneho spisu
a oboznámiť sa s jeho obsahom, pričom mu zároveň bol doručený protokol, prostredníctvom ktorého sa
žalobca oboznámil s výsledkom inšpekcie práce. Správny súd zároveň z nahrávky o priebehu inšpekcie

práce zachytenej na CD nosiči zistil, že inšpektori práce riadne komunikovali s osobami prítomnými na
pracovisku a títo odpovedali na ich otázky. Podľa názoru správneho súdu preto nebola dôvodná ani
námietka, že neboli dotknutí pracovníci riadne poučení o význame podania informácie do zápisníc o
podaní informácie zo dňa 18.07.2019.3. Správny súd podotkol, že obsah zápisnice o podaní informácie zo dňa 18.07.2019 sa zhoduje so
záznamom z inšpekcie práce zachytenom na CD-nosiči. Podanie informácie ostatnými pracovníkmi
nie je možné na zázname z inšpekcie práce zreteľne počuť, avšak je možné vidieť ako dvaja ďalší

dotknutípracovnícikomunikujúsinšpektorompráceazápisniceopodaníinformáciepodpisujú(CDnosič
nachádzajúci sa v administratívnom spise). Na základe uvedeného správny súd nepovažoval zápisnice
o podaní informácie zo dňa 18.07.2019 za neúplné a vyhodnotil ich ako zákonný dôkaz.
4. Správny súd k námietke, že vo veci neboli ako dôkazy vykonané dohody o pracovnej činnosti
uzatvorené medzi žalobcom a dotknutými pracovníkmi v predchádzajúcom období uviedol, že žalobca

sám tieto dohody do administratívneho konania ako dôkaz nepredložil. Konštatoval, že dohody o
vykonaní práce mali byť uzatvorené pre iné obdobie než obdobie vymedzené v skutkovej vete
rozhodnutia o uložení pokuty. Z tohto dôvodu sa podľa názoru správneho súdu nemohlo jednať o dôkazy,
ktoré vyvrátia vznik administratívnej zodpovednosti žalobcu.
5. K námietke žalobcu, že vo veci nebolo vykonané ústne pojednávanie, poukázal správny súd na
rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Ssk/49/2021 zo dňa 25.10.2022,

odsek 73, podľa ktorého je možné upustiť od pojednávania, ak neexistujú žiadne pochybnosti čo do
zisteného skutkového stavu. Vo vzťahu k príslušnému žalobnému bodu správny súd poukázal na
skutkové zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu a konštatoval, že dôvody, ktoré uviedol správny
orgán prvého stupňa, dostatočne spochybňujú, že vo veci existovala objektívna potreba vykonania
ústnehopojednávaniasožalobcom.Zároveňpodľanázorusprávnehosúduprvostupňovýsprávnyorgán

dostatočne jasne vysvetlil svoje dôvody, pre ktoré nepovažoval za potrebné vykonať ústne pojednávanie
so žalobcom.
6.Ktvrdeniamžalovanéhovovzťahukbezpredmetnostičestnýchprehlásenízodňa16.09.2019správny
súd uviedol, že tento právny záver žalovaného je v rozpore s § 34 ods. 1 správneho poriadku, podľa
ktorého na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav

veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Síce je pravdou, že § 39 správneho poriadku hovorí iba
o čestnom vyhlásení účastníka administratívneho konania. Na druhej strane z jazykového výkladu § 39
správneho poriadku vyplýva, že toto ustanovenie hovorí o prípustnosti čestného vyhlásenia účastníka
konania ako dôkazného prostriedku nahrádzajúceho iný dôkaz vo veci. Avšak čestné vyhlásenie iných
osôb ako účastníka konania má povahu samostatného dôkazu prípustného podľa § 34 ods. 1 správneho

poriadku. Napriek uvedenému, s poukazom na skutkové zistenia a obsah zápisníc a vyjadrení, možno
v preskúmavanom rozhodnutí identifikovať kvalifikovaný hodnotiaci úsudok žalovaného týkajúci sa
čestných prehlásení zo dňa 16.09.2019. Týmto hodnotiacim úsudkom teda taktiež žalovaný dostatočne
odpovedal žalobcovi na jeho požiadavku vykonania ústneho pojednávania vo veci.
7. K námietke žalobcu, že žalovaný nevypočul dotknutých pracovníkov a okrem toho taktiež konateľku

žalobcu a p. C.. K. a p. C.. I. V.. Správny súd poukázal na svoj právny názor ohľadne vykonania
ústneho pojednávania. Žalobca v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom výsluch týchto osôb
sám nenavrhol, na čo správne poukázal žalovaný vo svojom rozhodnutí. Žalovaný mohol doplniť
konanie výsluchom týchto osôb v rámci odvolacieho konania, pokiaľ by to považoval za nevyhnutné,
no v tejto súvislosti vo svojom rozhodnutí uviedol, že dôkazy obstarané v štádiu inšpekcie práce

nevykazovali žiaden rozpor a na ich podklade bol skutkový stav zistený presne a určito. Žalovaný podľa
správnehosúduvpreskúmavanomrozhodnutítedaposkytoldostatočnúodpoveďnato,prečozhľadiska
objasnenia skutkového stavu nepovažoval za nevyhnutné realizovať vypočutie príslušných svedkov pre
účely odvolacieho konania.
8. Podľa názoru správneho súdu, prvostupňový správny orgán sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal

so všetkými znakmi závislej práce, ktoré vykazovala činnosť dotknutých pracovníkov pre žalobcu. K
tvrdeniu žalobcu, že dotknutí pracovníci sa dostavili na stavbu v Kuzmiciach svojvoľne správny súd
uviedol, že nie je jeho úlohou opätovne objasňovať skutkový stav veci, ale iba posúdiť, či zistenie
skutkového stavu bolo postačujúce na riadne posúdenie veci. Na základe vyššie uvedených dôvodov
správny súd dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu v administratívnom konaní bolo postačujúce

na prijatie záveru, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 18.07.2019 o
09:15 hod. využíval závislú prácu dotknutých pracovníkov na pracovisku: Obecný úrad Kuzmice, 076
12 Kuzmice a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa zákonníka práce.
9. Žalobca v odvolaní vytýkal rozhodnutiu o uložení pokuty, že pri ukladaní pokuty malo byť
prihliadnuté na likvidačný dopad výšky pokuty na žalobcu. Podľa správneho súdu však sám žalobca

žiadne konkrétne dôkazy preukazujúce takýto likvidačný dopad pokuty do administratívneho konania
nepredložil. Skúmanie potenciálnych ekonomických dopadov sankcií nepatrí medzi okolnosti, na ktoré
sa má z úradnej moci prihliadať pri určovaní výšky pokuty podľa § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce.Z týchto dôvodov nebol žalovaný povinný si sám zabezpečiť podklady týkajúce sa ekonomickej situácie
žalobcu. Za týchto okolností považoval správny súd príslušný žalobný bod za nedôvodný.
10. Podľa správneho súdu nebolo pravdivé ani tvrdenie žalobcu, že pri ukladaní pokuty nebola

zohľadnená dĺžka trvania protiprávneho stavu, pričom poukázal na rozhodnutie o uložení pokuty, s. 7.
Následne prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí vysvetlil dôvody, pre ktoré nebola žalobcovi
uložená pokuta v minimálnej výške. V rozhodnutí o uložení pokuty sa správny orgán prvého stupňa
individuálne taktiež zaoberal všetkými okolnosťami, ktoré pre určenie výšky pokuty stanovuje § 19 ods.
6 zákona o inšpekcii práce. Správny súd tak považoval dôvody uvádzané prvostupňovým správnym

orgánom za postačujúce na zdôvodnenie príslušnej výšky uloženej pokuty a námietku žalobcu za
nedôvodnú.
11. Záverom správny súd dodal, že v žalobných bodoch vzťahujúcich sa k neprimeranosti výšky uloženej
pokuty, správny súd neidentifikoval procesne účinný návrh na vykonanie sankčnej moderácie správnym
súdom. Takýto právny záver správny súd zaujal na základe ich obsahového vymedzenia, keďže tieto
žalobné body smerovali voči nesprávnosti postupu žalovaného a neboli prednesené ako dôvody pre

rozhodnutie správneho súdu o znížení uloženej sankcie. V tejto súvislosti správny súd podotkol, že
pristúpiť k sankčnej moderácii je možné len vtedy, ak žalobca na takýto postup predloží jasný a
zrozumiteľný procesný návrh.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia

12. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej ako
„sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa v § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP
a navrhol, aby kasačný súd v zmysle § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo alternatívne, aby zmenil rozsudok správneho súdu tak, že zruší

rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie.
13. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že ani správny orgán, ani správny súd sa nevysporiadali s
odvolacími námietkami sťažovateľa proti prvostupňovému rozhodnutiu a ani so žalobnými námietkami.
Správny súd sa nezaoberal námietkou, že správny orgán nepostupoval v zmysle § 46 správneho
poriadku v spojení s § 32 a 4 3 ods. 5 správneho poriadku, pričom sa zaoberal zákonnosťou zápisníc

zo dňa 18.07.2019 a iba formálne zhodnotil sťažovateľom namietanú formálnu poučovaciu povinnosť
žalovaného. Nezaoberal sa jej obsahom a tomu, či dotknutí pracovníci jej aj naozaj porozumeli. Mal tak
urobiť najmä vo vzťahu k následne doručeným čestným vyhláseniam zo dňa 16.09.2019, ktoré boli tiež
dotknutýmipracovníkmipodpísanédobrovoľneapripoznaníichobsahuaktorédopĺňaliobsahzápisnice
zo dňa 18.07.2019. Práve aj z uvedeného dôvodu pri takýchto nezrovnalostiach mal správny orgán

nariadiť ústne pojednávanie v zmysle § 21 ods. 1 prvá veta správneho poriadku, kde by sa ozrejmili
okolnosti dôležité pre spravodlivé rozhodnutie.
14. Ďalej sťažovateľ poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Sžo 226/2010 a sp.
zn. 3Sžo/83/2010 ohľadne dokazovania v správnom konaní a uviedol, že správny súd sa nezaoberal
tým, či a ako žalovaný odstránil rozpory vo výpovediach a či nevykonaním navrhnutých dôkazov

nerezignoval na zistenie skutočného stavu veci. Sťažovateľ navrhoval vypočutie svedkov v odvolaní zo
dňa 30.10.2019. Rovnako sa súd podľa sťažovateľa nezaoberal obsahom výpovedí a to v tej časti, že
dotknutí pracovníci boli dohodnutí so sťažovateľom, že bude uzatvorená s nimi pracovná zmluva, ako
to vyplýva z obsahu Protokolu zo dňa 22.07.2019 a ani námietkou, že dotknutí pracovníci na základe
dohody mali prísť do miesta sídla.

15. Následne sťažovateľ namietal, že sa správny súd a žalovaný nevysporiadali so všetkými znakmi
závislej práce, pretože na zistený skutkový stav neaplikovali § 41 ods. 1 a § 42 Zákonníka práce.
Z výpovedí dotknutých pracovníkov vyplýva, že bol uzatvorený pracovný pomer a preto nemohlo
ísť o nelegálne zamestnávanie. Sťažovateľ ako zamestnávateľ nemôže zodpovedať za svojvoľné
konanie iných osôb, nemôže zodpovedať za to, že sa dané osoby nedostavili na základe dohody

k zamestnávateľovi, ale priamo na pracovisko zamestnávateľa. Poukázal zároveň na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Asan/7/2017 zo dňa 31.7.2018 a sp. zn. 5Asan 7/2017 zo dňa 28.3.2018.
16. V ďalšom sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že dotknutí pracovníci už mali uzatvorenú so
sťažovateľom Dohodu o pracovnej činnosti a to od 20.05.2019 do 26.06.2019, ktorú z dôvodu špekulácii
s poberaním dávok v hmotnej núdzi ukončili dňa 26.06.2019. Táto skutočnosť vôbec nebola zohľadnená

v rozhodnutí žalovaného, ani v rozsudku súdu, rovnako ako ani s námietkou, že výpoveď pracovníkov
nie je pravdivá a následne upresnená v čestnom prehlásení.
17. Záverom k posúdeniu správneho súdu ohľadne neprimeranosti výšky pokuty a návrhu k sankčnej
moderácií namietal, že súd mal k dispozícii účtovné závierky za rok 2019- Výsledok hospodárenia zaúčtovné obdobie po zdanení, pretože tie boli súčasťou návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby
zo dňa 16.04.2021 a 16.07.2021. Zároveň sťažovateľ napadol celé rozhodnutie žalovaného, pričom
namietal výšku pokuty, teda žiadal súd v zmysle § 198 SSP o rozhodnutie aj o výške pokuty. Správny súd

pristúpil k uvedenému prísne formalisticky. Poukázal aj na ustanovenia Správneho súdneho poriadku,
podľa ktorého nie je v prípade správneho trestania súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby ako aj na
skutočnosť, že základné princípy vzťahujúce sa na súdne trestanie je treba rešpektovať aj v oblasti
správneho trestania.
18. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 16.06.2025 uviedol, že sa plne stotožňuje

s právnym posúdením správneho súdu. Podľa neho napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj
prvostupňového správneho orgánu vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a boli
riadne odôvodnené. K výške uloženej pokuty konštatoval, že správny orgán zohľadnil všetky zákonné
kritériá vyplývajúce zo zákona o inšpekcii práce a ďalšie okolnosti, ktoré považoval za relevantné, pričom
uložená sankcia zodpovedá všetkým zohľadňovaným skutočnostiam. Z uvedených dôvodov navrhol,
aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

III. Konanie na kasačnom súde

19. Prejednávaná vec bola dňa 28.07.2025 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej
republiky (ďalej ako „kasačný súd“ alebo „Najvyšší správny súd“) ako súdu príslušnému na konanie a

rozhodnutie, podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na kasačnom súde bola vec pridelená na
rozhodnutie senátu 4S a je vedená pod sp. zn. 4Stk/14/2025.
20. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k. KE- 8S/77/2020-
135 zo dňa 17.12.2024, ktorým tento zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca (sťažovateľ) domáhal
súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2019/5352, O- 487/2019 zo dňa 05.12.2019.

21. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu kasačný súd zistil, že prvostupňový správny orgán
vykonal u sťažovateľa inšpekciu práce v dňoch 18.07.2019 a 22.07.2019, z ktorej bol vyhotovený
protokol o výsledku inšpekcie práce č. IKO-283-53-2.4/P-A28-19 zo dňa 22.07.2019 (ďalej aj „protokol“).
Následne prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. 266/19/O zo dňa 14.10.2019, ktorým
sťažovateľovi uložil pokutu vo výške 8.500,- eur podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii

práce, za porušenie povinností stanovených predpismi uvedenými v § 2 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona
o inšpekcii práce, a to konkrétne: § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005
Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskoršíchpredpisov(ďalejaj„zákonč.82/2005Z.z.“)spočívajúcevtom,žežalobcaakozamestnávateľ
22. porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 18.07.2019 o 09:15 hod. využíval závislú

prácufyzickýchosôb:-L.M.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomXXXXXI.,I.XXX,-F.Y.,nar.XX.XX.XXXX,
trvale bytom XXX XX I., I. XXX, U. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX I., I. XXX, U. T., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX I., I. XXX, ktorí pre zamestnávateľa vykonávali pomocné práce pri
zatepľovaní budovy - murovanie, stierkovanie, na pracovisku: Obecný úrad Kuzmice, 076 12 Kuzmice
a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce.

23. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
napadnutým rozhodnutím, ktorým rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
24. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca (sťažovateľ) správnu žalobu, o ktorej bolo rozhodnuté
rozsudkom, ktorý je predmetom kasačného konania.

IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

25. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a) SSP v spojení s
§ 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a §
444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti
(§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom
v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP
bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.
26. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo

právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánuverejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
27.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
28. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi

účastníkov konania.

29. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
30. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona o inšpekcii práce (v znení účinnom v čase vydania

prvostupňového rozhodnutia), inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi, alebo fyzickej osobe
za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne
zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.
31. Podľa § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1
a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na:

a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,
b)počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,
c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a)
prvého bodu,
d)skutočnosť,čizistenéporušeniepovinnostíjedôsledkomneúčinnéhosystémuriadeniaochranypráce

u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,
e) opakované zistenie toho istého nedostatku.
32. Podľa § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce, na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a
e), § 7 ods. 3 písm. písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa
vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

33. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. (v znení účinnom v čase vydania prvostupňového
rozhodnutia), nelegálna práca je závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo
fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nemá s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je
podnikateľom, založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného
predpisu.

34. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z., právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom,
nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať
podľa § 2 ods. 3.
35. Podľa § 21 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje
povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa

má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste
ohliadky.
36. Podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce, závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti
zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa
pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

37. Kasačný súd po vyhodnotení kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho
súdu a s poukazom na obsah súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil
dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci
samej uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné
právne východiská pri vyslovení výroku napadnutého rozsudku. Senát kasačného súdu považuje právne

posúdenie preskúmavanej veci správnym súdom za správne a súladné so zákonom.
38. Zmyslom a účelom zákona o nelegálnej práci je vymedziť nelegálnu prácu a nelegálne
zamestnávanie,ustanoviťzákazichvykonávania,zabezpečiťvýkonkontrolyaustanoviťpostihvprípade
porušenia zákazu vykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Cieľom je chrániť nielen
spoločnosť pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním jej odhaľovaním a postihovaním

v prípadoch, kedy dochádza zo strany zamestnávateľov k snahe ušetriť náklady na pracovnú silu
spojenú s daňovými a odvodovými povinnosťami zamestnanca a zo strany zamestnancov k snahe o
získanie nezdaneného príjmu bez splnenia odvodových povinností, ale aj chrániť fyzické osoby, pre
ktoré nelegálna práca prináša sociálnu neistotu.39. V tomto smere kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že kasačná sťažnosť neobsahuje žiadne
právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku
správneho súdu, pričom sa v nej sťažovateľ v zásade obmedzil iba na opakovanie totožných žalobných

bodov, ktoré uplatnil aj v správnej žalobe a s ktorými sa dostatočne vyčerpávajúco a presvedčivo správny
súd vysporiadal.
40.Kproblematikenariaďovaniaústnehopojednávaniavrámcisprávnehotrestania(osobitnevoveciach
správnychdeliktovporušeniazákazunelegálnehozamestnávania)sakasačnýsúdvyjadrilnapríkladužv
rozhodnutí sp. zn. 4Asan/21/2020 zo dňa 26. apríla 2022, bod 28, keď uviedol: „K námietke spočívajúcej

v tom, že nebolo vo veci nariadené ústne pojednávanie kasačný súd poukazuje na § 21 ods. 1 správneho
poriadku,ktorýukladásprávnemuorgánupovinnosťnariadiťústnepojednávanie,aktoustanovíosobitný
zákon alebo to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu. Ustanovenie § 21 ods.
1 správneho poriadku teda dáva správnemu orgánu možnosť zvážiť (ak osobitný zákon neustanovuje
povinnosť nariadiť ústne pojednávanie), či k prejednaniu veci s ohľadom na jej povahu je potrebné
nariadiť ústne pojednávanie. Ústne pojednávanie sa vo všeobecnosti v správnom konaní na rozdiel

od súdneho konania nevyžaduje. Ústne pojednávanie správny orgán nariaďuje len v prípadoch, ak to
vzhľadom na povahu prejednávaného prípadu považuje za potrebné za účelom zistenia a objasnenia
skutkového stavu veci.“
41. Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ako osobitný predpis, povinnosť nariadiť
ústne pojednávanie správnemu orgánu v konaní o uložení pokuty za iný správny delikt neustanovuje.

Tak, ako to vyplynulo z obsahu administratívneho spisu, správne orgány zistenia v protokole považovali
za dostatočné pre vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti sťažovateľa. Kasačný súd k uvedenému
poukazuje aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej neuskutočnenie ústneho
pojednávania nespôsobuje ujmu vo vzťahu k požiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k ústnosti a
verejnosti konania v prípadoch, keď skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú

osobitnou zložitosťou (napr. Varela Assalino proti Portugalsku rozhodnutie z 25. apríla 2022, č.
sťažnosti 64336/01). Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 13. decembra 2017, sp. zn. 6Asan/2/2016, ktorý bol prijatý na zasadnutí Správneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako judikát, ktorý bol uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, podľa ktorého zákon o správnom konaní neukladá

povinnosťsprávnymorgánomnariadiťústnepojednávanie.Nariadenieústnehopojednávaniasprávnymi
orgánmi vo veciach správnych deliktov a iných správnych deliktov (pozn. kasačného súdu - teda
nie priestupkov) je len fakultatívne. V rámci tejto kategórie správnych deliktov sa zásada ústnosti
neuplatňuje, a to spolu so zásadou bezprostrednosti. V zmysle Správneho poriadku nariadenie ústneho
pojednávania je ponechané na úvahe správneho orgánu a jeho správna úvaha závisí od skutkových

okolností v danej veci.
42.Kasačnýsúdkďalšímnámietkamsťažovateľazhodnesosprávnymsúdomuvádza,žeskutkovýstav,
ako ho zachytil prvostupňový správny orgán v skutkovej vete prvostupňového rozhodnutia, bol zistený
dostatočne a správne. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že fyzické osoby vykonávali
dňa 18.07.2019 o 09:15 hod. závislú prácu spočívajúcu v pomocných prácach, konkrétne pri zatepľovaní

budovy - murovanie, stierkovanie, na pracovisku: Obecný úrad Kuzmice, 076 12 Kuzmice, pričom ich
prítomnosť na pracovisku musela byť dôsledkom pokynov od sťažovateľa (resp. ním poverenej osoby),
ktorá týchto pracovníkov poverila výkonom pomocných prác.
43. Kasačný súd súhlasí s názorom žalovaného, že uvedené osoby na výkon činnosti museli mať
pridelené náradie, materiál alebo iné pomôcky na výkon práce a to aj s konkrétnymi inštrukciami a

pokynmi, bez ktorých by inak svoju činnosť nemohli vykonávať. Kasačný súd v tomto smere dodáva,
že bez jednoznačných pokynov by dotknutí pracovníci nevedeli na aké pracovisko (miesto výkonu
práce) sa majú dostaviť, pričom sídlo sťažovateľa sa dokonca nachádza v inej obci/meste. Preto sa
obrana sťažovateľa, že sa pracovníci namiesto sídla spoločnosti dostavili na pracovisko omylom a bez
vedomia sťažovateľa javí ako účelová. (Obdobne aj rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sp. zn.

7Ssk/178/2022 zo dňa 29.11.2023).
44. Kasačný súd považuje rovnako za preukázané, že tieto činnosti fyzické osoby zabezpečovali v
mene sťažovateľa. Jednalo sa o závislú prácu v zmysle Zákonníka práce. Takto zistený skutkový stav
vyplývazvyjadrenífyzickýchosôbuvedenýchvzápisniciachopodaníinformácieavysvetlenídôvoduich
prítomnosti na pracovisku zo dňa 18.07.2019. Uvedené zápisnice obsahujú vyjadrenia fyzických osôb

ako aj riadne poučenia o právach a povinnostiach ako aj podpisy dotknutých osôb, pričom obsahom sú
zhodné v podstatných skutkových okolnostiach, sú jasné, zrozumiteľné a uveriteľné, preto je možné ich
vyhodnotiť ako vierohodný dôkaz a správne z nich správne orgány a správny súd vychádzali.45. Zároveň kasačný súd taktiež podotýka, že skutočnosti, ktoré sú uvedené v zápisnici, uviedli
fyzické osoby dobrovoľne a po poučení o následkoch podania nepravdivej informácie. Tieto skutočnosti
uviedli spontánne, bez možnosti dohody na obsahu s ďalšími účastníkmi konania, resp. ďalšími

zamestnancami. Z obsahu tejto zápisnice jednoznačne vyplýva porušenie zákazu nelegálneho
zamestnávania zo strany sťažovateľa (absencia pracovnej zmluvy/ dohody).
46. Kasačný súd konštatuje, že správne orgány vykonali dostatočné dokazovanie, pričom vykonané
dokazovanie bolo náležite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov tak ako správny súd ani kasačný súd
nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na

zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V danom prípade sa jednalo o prvotnú a bezprostrednú výpoveď
osôb vykonávajúcich pre sťažovateľa pracovnú činnosť spĺňajúcu znaky závislej práce tak, ako to
predpokladá vyššie citované ustanovenie § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Zároveň je tak pre prejednávanú
vec irelevantné, že sťažovateľ mal v minulosti uzatvorenú pracovnú zmluvu s dotknutými pracovníkmi,
keďže uvedené nebolo predmetom preskúmania v správnom a ani v súdnom konaní a zároveň daná
skutočnosť nič nemení na skutkovom ani právnom posúdení veci.

47. Podľa kasačného súdu tak možno uzavrieť, že sťažovateľ v správnom konaní a ani v konaní pred
správnym súdom neuviedol žiadne dôkazy, ktorými by vyššie uvedené závery spochybnil a spochybnil
tak zároveň aj existenciu svojej objektívnej zodpovednosti za zistený správny delikt. Pokiaľ sťažovateľ
namietal, že neboli vykonané výsluchy svedkov, kasačný súd konštatuje, že tento dôkaz, s prihliadnutím
na dôkazy získané v rámci správneho konania, nebolo potrebné vykonať. Ako už bolo uvedené, nosným

dôkazom sú zápisnice o poskytnutí informácií, ktorých súčasťou je aj poučenie dotknutých pracovníkov
o povinnosti poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie, vrátane následkov za nepravdivé resp.
zavádzajúce alebo neúplné podanie informácie a ich vlastnoručný podpis a záznam vyhotovený z
výkonu inšpekcie práce. Kasačný súd sa preto stotožnil s názorom žalovaného a správneho súdu,
že takto vykonané dokazovanie nebolo potrebné doplňovať. Uvedené právne posúdenie vychádza

aj z rozhodovacej praxe Najvyššieho správneho súdu, napr. rozsudok sp. zn. 7Ssk/34/2022 zo dňa
31.05.2023 alebo rozsudok sp. zn. 6Ssk/22/2021 zo dňa 25.10.2022.
48. Kasačný súd konštatuje, že žalovaný a aj správny súd sa v dostatočnej miere zaoberali námietkami
sťažovateľa. Obe napadnuté rozhodnutia podľa názoru kasačného súdu vo svojich odôvodneniach
dostatočne uvádzajú konkrétne dôvody preukazujúce záver o spáchaní správneho deliktu sťažovateľom

a o opodstatnenosti uloženia sankcie za porušenie právnych povinností na úseku nelegálneho
zamestnávania. Rovnako kasačný súd vyhodnotil príslušný protokol o výsledku inšpekcie práce ako
zákonný podklad pre následné vydanie rozhodnutia o uložení pokuty, ktorý obsahuje všetky náležitosti
predpokladané zákonom č. 125/2006 Z. z. Kasačný súd taktiež nezistil porušenie základných zásad
trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie v zmysle §

195 písm. c) SSP.
49. Vo vzťahu k uloženej pokute 8.500,- eur prihliadol správny orgán na to, že porušenie zákazu
nelegálneho zamestnávania je závažným porušením povinnosti, pričom nelegálne zamestnával až štyri
osoby. Z uvedeného dôvodu nemohol sťažovateľovi uložiť pokutu v minimálnej výške, keďže podľa § 19
ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. musí správny orgán uložiť zamestnávateľovi pokutu najmenej

vo výške 5.000,- eur ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne. Správny
orgán zároveň zohľadnil skutočnosť, že išlo o prvé porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania a
protiprávny stav trval iba krátku dobu. Možno tak konštatovať, že prvostupňový správny orgán zohľadnil
všetky relevantné kritéria pri ukladaní pokuty a celkom jasne, zrozumiteľne a predovšetkým dostatočným
spôsobom aj s prihliadnutím na preventívno-represívnu funkciu sankcie vo svojom rozhodnutí uviedol

dôvody, na základe ktorých pristúpil k uloženiu pokuty v uvedenej výške, ktorá je stále na dolnej hranici
sadzby. Zároveň možno konštatovať, že sa správny súd riadne vysporiadal aj s možnosťou sankčnej
moderácie a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil.
50. Kasačný súd záverom dodáva, že taktiež nezistil porušenie základných zásad trestného konania
podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie v zmysle § 195 písm. c)

SSP. Kasačný súd tak záverom nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a
relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených v
odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, preto podľa § 461 SSP zamietol kasačnú sťažnosť
ako nedôvodnú.

51. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení
s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov
kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonomstanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali,
preto súd žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.
52. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.