Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 26, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Cob/62/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1121206577
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1121206577.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu

JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Valérie Kleinovej, ml., spore žalobcu: IMMO Service Group, s.r.o., so
sídlom Tomášikova 50/E, 831 04 Bratislava, IČO: 36 740 012, zastúpený: Matejka Friedmannová s.r.o.,
so sídlom Dunajská 48, 811 08 Bratislava, IČO: 47 248 998, proti žalovanému: H-PROBYT, spol. s r.o.,
so sídlom Račianska 153, 831 54 Bratislava, IČO: 35 722 924, zastúpený: CEE Attorneys Lišiak Martinák
s. r. o., so sídlom Štefánikova 41, 811 04 Bratislava, IČO: 50 989 014, o vydanie veci, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-33Cb/88/2021-297 zo dňa 19.10.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-33Cb/88/2021-297 zo dňa

19.10.2023 potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. B1-33Cb/88/2021-297
zo dňa 19.10.2023 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu žalobcu a žalovanému priznal voči
zˇalobcovi na´rok na na´hradu trov konania v rozsahu 100%.
1.2. Súd prvej inštancie po právnej stránke posúdil spor podľa ustanovení § 106, § 126 ods. 1 zákona
č. 40/1964 Zb. (ďalej aj „Občiansky zákonník“), § 9 ods. 5, 6, 7 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve

bytov a nebytových priestorov (ďalej aj „zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov“) a § 255, §
266 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“).
1.3. Súd prvej inštancie vychádzal zo zisteného skutkového stavu, že žalobca je v zmysle zákona
č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej aj „zákon o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov“) správcom Bytového domu nachádzajúceho sa na C. L.. X-X P. Š. L.. X-X M.
A., a to na základe Zmluvy o výkone správy bytového domu na C. L.. X-X P. Š. L.. X-X M. A. (ďalej aj
„Bytový dom“) zo dňa 26.03.2019 - Vlastníci bytov a nebytových priestorov Bytového domu (ďalej len

„Vlastníci bytov“) a žalovaný ako pôvodný správca Bytového domu (ďalej aj ako „pôvodný správca“),
ktorí uzatvorili v zmysle § 8a zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov dňa 25.01.1999
zmluvu o výkone správy Bytového domu, č. zmluvy HP - 0052/0815005-7-1286001- 3/98. Počas výkonu
správy žalovaným boli na bytovom dome vykonávané práce spoločnosťou EL&MAR spol. s r.o. Zároveň
uvedená spoločnosť realizovala vyhotovenie nasledovnej dokumentácie: posudok stropu v byte na 2.
poschodí, posudok zavlhnutia bytu p. A., statický posudok bytu pani W., posudok zavlhnutia bytu p. V.,
p. K., p. S., p. N., p. V., p. G., posudok zavlhnutia suterénu, projektová dokumentácia rekonštrukcie

schodiska, Statický posudok schodiska pivničného, projekt protipožiarneho zabezpečenia suterénu,
projektovádokumentáciasostatikouastatickýposudokvodorovnýchkonštrukciíbytup.G.,akoistatické
posúdenie a návrh sanácie balkóna - realizované spoločnosťou ANBRA spol. s r.o. Po zmene správcu
domu žalobca vyzval žalovaného na vydanie dokumentácie: a) statické posúdenie a návrh sanáciebalustrády Š. X, X, b) statický posudok a návrh na sanáciu balkónov C. X, c) projektová dokumentácia
byt č. X Š. X, d) projektová dokumentácia, rekonštrukcia schodiska, statický posudok, protipožiarne
zabezpečenie, e) projektová dokumentácia byt č. X, f) posudky zavlhnutia bytov a suterénu Š.Z. X, X, C.

X, X, g) statický posudok p. W., h) autorský dozor Š. X, X, C.S. X, X. Žalovaný vo svojich odpovediach
uviedol, že odmieta žiadosť o vydanie dokumentácie, nakoľko touto nikdy nedisponoval a nedisponuje,
túto nechával vyhotoviť zástupca vlastníkov a zástupca koordinačnej komisie pán T. Q. (odkazujú na
zápisnicu zo schôdze vlastníkov zo dňa 04.04.2018).
1.4. Žalobca sa domáhal vydania dokumentácie špecifikovanej v odseku 1 žaloby (resp. sumy

fakturovanej za vyhotovenie dokumentácie), nakoľko mal za to, že žalovaný bol povinný starať sa o
údržbu a opravy Bytového domu, o týchto činnostiach spracuvávať účtovné doklady a viesť účtovníctvo
Bytového domu, pričom účtovnými dokladmi sú akékoľvek doklady ukladajúce povinnosť zaplatenia
peňažnejsumyvlastníkmibytov,priamosúvisiacichsvýkonomsprávyBytovéhodomu,resp.sčinnosťou
žalovaného. Podľa žalobcu bolo teda povinnosťou žalovaného viesť, uchovávať a dokumentovať všetku
dokumentáciu spojenú s výkonom opráv bytového domu - technickú dokumentáciu. Nakoľko takouto

dokumentáciou sú aj technické posudky určujúce a/alebo opisujúce technický stav bytov a nebytových
priestorov, projektová dokumentácia determinujúca možné technicko-stavebné riešenie budúcich opráv
a/alebo úprav a iné sprievodné dokumenty, bol žalovaný povinný vydať požadovanú dokumentáciu
novémusprávcovi-žalobcovi.Vprípade,žežalovanýpredmetnéfaktúryzadokumentáciuuhradil,avšak
neprevzal dokumentáciu od zhotoviteľa - nepostupoval podľa žalobcu pri správe majetku vlastníkov

bytov s odbornou starostlivosťou, čím im spôsobil škodu vo výške uhradených faktúr za diela, ktoré
neprevzal. Žalobca tak požadoval od žalovaného finančnú čiastku vo výške úhrady faktúr za neprevzatú
dokumentáciu. Vo svojom vyjadrení na pojednávaní dňa 21.09.2023 zástupca žalobcu uviedol, že sa
nejedná o náhradu škody (ako uviedol v žalobe), ale o „vydanie finančnej hotovosti”, nárok preto nie je
premlčaný (vzťahuje sa naň všeobecná trojročná premlčacia doba).

1.5. Súd prvej inštancie mal za to, že samotná skutočnosť, že žalovaný bol správcom Bytového
domu neoprávňuje žalobcu požadovať od žalovaného dokumenty tak, ako sú uvedené v odseku 1
napadnutého rozsudku, bez preukázania, že s nimi disponuje, resp. ich neoprávnene zadržiava. Takáto
právna fikcia bola podľa súdu prvej inštancie nedôvodná a nie je ustanovená v zákone. Uviedol, že
v zmysle citovaných ustanovení, najmä § 9 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, sú

povinnosti správcu domu jasne zadefinované, rovnako sú obsahom uzavretej Zmluvy o výkone správy.
Len s odkazom na všeobecné povinnosti správcu uvedené v zákone, resp. v zmluve (v zmysle článku
II bod 2 písmeno a) je povinnosťou správcu sa „starať o údržbu a opravy spoločných častí, zariadení a
príslušenstva domu, podľa odôvodnených požiadaviek nadpolovičnej väčšiny vlastníkov a oprávnených
kupujúcich....” a v zmysle článku II bod 2 písm. b) „zabezpečovať poskytovanie týchto služieb spojených

s užívaním bytov a nebytových priestorov - spracovávanie účtovných dokladov a vedenie podvojného
účtovníctva na dom...”) nebolo podľa súdu prvej inštancie možné prijať záver žalobcu, že žalovaný bol
povinný predmetné doklady držať u seba a po zmene správcu domu bol povinný ich vydať novému
správcovi. Správca domu je povinný vykonávať s odbornou starostlivosťou správu domu, viesť evidencie
a zoznamy uvedené v § 9 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, nie je však

exaktne uvedené, že správca domu nakladá s kompletnou dokumentáciou príslušného bytového domu.
Naviac, vykonaným dokazovaním (zápisnica zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo
dňa 04.04.2018) mal súd prvej inštancie za preukázané, že uvedenú dokumentáciu má v dispozícii
zástupca vlastníkov - pán Q., ktorého vlastníci na odovzdanie dokumentácie aj vyzývali.
1.6. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobou o vydanie veci sa vlastník veci (iná oprávnená

osoba) domáha svojho práva na vydanie veci od osoby, ktorá má túto vec v dispozícii. V tomto
smere konštatoval, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný v konaní, teda žaloba voči žalovanému je
nedôvodná v celom rozsahu, keďže žalobca nepreukázal právny základ ním uplatneného nároku, nárok
si uplatnil voči osobe, ktorá nie je nositeľom tvrdenej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva, a preto
žalovanému nevznikla povinnosť vydať žalobcovi požadované hnuteľné veci.

1.7. Dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o existencii povinnosti na
strane žalovaného vydať dokumentáciu alebo alternatívne sumu fakturovanú za vyhotovenie predmetnej
dokumentácie, nakoľko takáto povinnosť nevyplýva zo samotnej skutočnosti, že žalovaný bol správcom
domu a nevyplýva ani zo skutkových okolností (nebolo preukázané, že žalovaný predmetné požadované
veci mal/má v dispozícii alebo mal/má povinnosť s nimi nakladať - ako správca domu). Súd prvej

inštancie nárok žalobcu vyhodnotil ako nedôvodný, v dôsledku čoho žalobu zamietol v celom rozsahu.
1.8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 CSP, podľa pomeru
úspechu sporovej strany vo veci, s tým, že o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodnev zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal
napadnutý rozsudok zmeniť a jeho žalobe vyhovieť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (365 ods. 1 písm. h/ CSP).

2.1. Poukázal okrem iných ustanovení zákona o vlastníctve bytov najmä na ust. § 9 ods. 6, v zmysle
ktorého žalovaný ako pôvodný správca Bytového domu odo dňa uzatvorenia Zmluvy o výkone správy
s novým správcom, žalobcom, od 26.03.2019 povinný odovzdať žalobcovi, ako novému správcovi,
celú dokumentáciu týkajúcu sa správy domu, najmä dodávateľské zmluvy, pracovné zmluvy a poistné
zmluvy, účtovné doklady, vyúčtovania úhrad za plnenia a vyúčtovania fondu prevádzky, údržby a opráv,
zápisnice a rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ale aj technickú dokumentáciu

domu a ďalšie dokumenty nevyhnutne potrebné pre riadny výkon správy domu, pričom žalovaný si
dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť odovzdať žalobcovi všetku kompletnú dokumentáciu týkajúcu sa
správy Bytového domu. Vytýkal súdu prvej inštancie, že žalobu posúdil ako žalobu o vydanie veci, a nie
ako žalobu o splnenie povinnosti poukazujúc na ust. § 124 CSP, keď ju mal posudzovať podľa obsahu.
2.2. Uviedol, že ako žalobca žiadal splnenie zákonnej a zmluvnej povinnosti pôvodného správcu,

žalovaného, ktorou je vydanie veci - Dokumentácie v zmysle žaloby a pre prípad, že si žalovaný
predmetnú povinnosť nesplní, žiadal, aby bol žalovaný zaviazaný hradiť náhradu za jednotlivú
dokumentáciu, a to vo výške obstarávacej ceny.
2.3. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdení
o existencii povinnosti na strane žalovaného vydať dokumentáciu alebo alternatívne sumu fakturovanú

za vyhotovenie predmetnej dokumentácie s tým, že táto povinnosť nevyplýva zo samotnej skutočnosti,
že žalovaný bol správcom domu a nevyplýva ani zo skutkových okolností, a poukázal na ust. § 9 ods.
6 zákona o vlastníctve bytov, z ktorého jasne vyplýva povinnosť doterajšieho správcu - žalovaného
odovzdať novému správcovi - žalobcovi celú dokumentáciu týkajúcu sa správy domu. Povinnosť
žalovaného vydať dokumentáciu týkajúcu sa správy Bytového domu tak podľa žalobcu predstavovala

zákonnú povinnosť žalovaného, ktorú žalobca nie je povinný preukazovať.
2.4. Neúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že len s odkazom na všeobecné povinnosti správcu,
uvedené v zákone, resp. zmluve, nie je možné prijať záver žalobcu, že žalovaný bol povinný predmetné
doklady držať u seba a po zmene správcu domu je ich povinný vydať novému správcovi, s tým, že
správca domu je povinný vykonávať s odbornou starostlivosťou správu domu, viesť evidencie a zoznamy

uvedené v § 9 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a že nie je exaktne uvedené,
že správca domu nakladá s kompletnou dokumentáciou príslušného bytového domu, pričom naviac
vykonaným dokazovaním mal mať súd prvej inštancie za preukázané, že uvedenú dokumentáciu má v
dispozícii zástupca vlastníkov - p. Q., ktorého vlastníci na odovzdanie dokumentácie aj vyzývali. Uviedol,
že práve zo znenia ust. § 9 ods. 6 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je nutné vyvodiť

záver, že žalovaný je povinný vydať žalobcovi ako novému správcovi predmetnú dokumentáciu.
2.5. Zastával tiež názor, že povinnosť držať dokumentáciu súvisiacu so správou domu vyplýva aj zo
samotnej funkcie správcu hospodáriť s majetkom bytového domu a malo by byť v záujme samotného
správcu disponovať s takýmito dokladmi. Mal za to, že argumentácia súdu prvej inštancie vychádza z
reštriktívneho výkladu príslušných ustanoví zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

2.6. Bol toho názoru, že žalovaný ako pôvodný správca neviedol dokumentáciu slúžiacu k správe
bytového domu riadne a zanedbal svoje zákonné a zmluvné povinnosti, a to povinnosť vydať
dokumentáciu novému správcovi. Uviedol, že žalovaný nepoprel, že by faktúry uhradil z prostriedkov
Fondu prevádzky, údržby a opráv Bytového domu, a teda je zrejmé, že ak žalovaný uhradil dané faktúry,
musel Dokumentáciu aj prevziať, resp. ak žalovanému Dokumentácia nebola odovzdaná, nemal faktúry

uhradiť. Ak teda pôvodný správca uhradil uvedené faktúry, ale k reálnemu prevzatiu diela od zhotoviteľov
zo strany žalovaného nedošlo, resp. nedošlo k vykonaniu služby, žalovaný nepostupoval pri správe
majetku vlastníkov bytov s odbornou starostlivosťou a nedbal na ochranu ich práv.
2.7. Z uvedených dôvodov žalobca žiadal súd prvej inštancie, aby v prípade, že žalovaný neodovzdá
žalobcovi Dokumentáciu, poskytol žalobcovi finančnú náhradu vo výške uhradených faktúr. Žalobca

nesúhlasil s tým, že Zápisnica zo schôdze vlastníkov bytov zo dňa 04.04.2018 preukazuje skutočnosť,
žeDokumentáciasamomentálnenachádzavdispozíciizástupcuvlastníkovbytov-p.Q..TátoZápisnica
podľa neho síce preukazuje, že Dokumentácia sa u neho nachádzala v čase konania danej schôdze
vlastníkov bytov, avšak v Zápisnici sa uvádza, že p. Q. po výzve vlastníkov bytov deklaroval, žeDokumentáciu odovzdá pôvodnému správcovi do dňa 09.04.2018. Podľa žalobcu tak Zápisnica dokladá
fakt, že v súčasnosti s Dokumentáciou disponuje žalovaný. Pokiaľ tak súd prvej inštancie v súvislosti s
predložením tejto Zápisnice mal za preukázané, že Dokumentáciou disponuje p. Q., podľa žalobcu bol

naplnený odvolací dôvod, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam.
2.8. Mal za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, že Dokumentácia sa u neho nenachádza.
Pokiaľ by súd prvej inštancie posúdil žalobcom žiadanú finančnú náhradu vo výške uhradených faktúr
- Dokumentáciu ako náhradu škody, žalobca poukázal na to, že objektívna 3-ročná premlčacia lehota

na náhradu škody mala uplynúť až po podaní žaloby, keď ku skončeniu správy Bytového domu došlo
dňa 26.03.2019, teda k premlčaniu nedošlo a subjektívna 2- ročná premlčacia lehota začala plynúť odo
dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, pričom žalobca žalovaného
žiadal o Dokumentáciu prvýkrát predžalobnou výzvou zo dňa 30.06.2020 a odpoveď žalovaného bola
dňa 20.07.2020, kedy sa prvýkrát dozvedel, že žalovaný predmetnou dokumentáciou nedisponuje a
nedisponoval, teda subjektívna 2-ročná premlčacia lehota by bola uplynula dňa 22.07.2022.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny a priznať
mu právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. V plnom rozsahu sa
stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, ktorý podľa neho v konaní úplne a dostatočne zistil skutkový
stav a mal za to, že žaloba voči nemu nie je dôvodná. Konštatoval, že v priebehu konania, ako aj

v odpovediach na výzvy žalobcu uvádzal, že žalobcom požadovanou Dokumentáciou nedisponuje a
zákon nevylučuje, aby sa mohli samotní vlastníci bytov rozhodnúť, že časťou Dokumentácie bude
disponovať zástupca vlastníkov bytov. Uviedol, že žalobca má možnosť túto Dokumentáciu získať od
zástupcu vlastníka bytov alebo priamo od znalca, ktorý ju vyhotovil a zároveň, že žalobca má vedomosť
o tom, že žalovaný už nie je správcom Bytového domu a nemá túto možnosť uvedenú Dokumentáciu

získať.
3.1. Z dôvodu kolegiálnych vzťahov poskytol žalobcovi k získaniu Dokumentov súčinnosť, avšak žalobca
ju nevyužil a nevyvinul snahu túto získať. Mal za to, že rozsudok vydaný v prospech žalobcu, by
bol nevykonateľný, keďže žalovaný predmetnú Dokumentáciu nemal a ani nemá, žalobcovi odovzdal
všetku dokumentáciu, ktorú mal. Žalobca od začiatku konania nepreukázal, že žalovaný má predmetnú

Dokumentáciu fakticky u seba a neoprávnene, bez právneho dôvodu, a že ju odmieta vydať, čím
neuniesol dôkazné bremeno a dôkazné bremeno sa pokúša preniesť na žalovaného.
3.2. K argumentácii žalobcu, že súd prvej inštancie mal žalobu posudzovať podľa § 124 SP žalovaný
uviedol, že v tomto konaní neexistoval rozpor medzi označením podania a jeho obsahom. Žalobca jasne
zamýšľal podať žalobu o vydanie veci a z jeho vyjadrení o tom neexistuje pochybnosť, išlo o jeho prejav

vôle dostatočne určitý a zrozumiteľný. Sám žalobca v žalobe odkázal na ustanovenia § 126 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka týkajúce sa žaloby o vydanie veci, obsah jeho podania bol teda zrejmý. Pokiaľ
by bol chcel žalobca svoju žalobu zmeniť, mal k tomu možnosť použiť procesné prostriedky. Vždy by aj
tak muselo byť preukázané, že žalovaný má vec, vydania ktorej sa žalobca od neho domáha.
3.3. K alternatívnemu petitu - finančnej náhrade žalovaný uviedol, že takáto domnelá finančná náhrada

nemá právny základ a nijakým spôsobom nie je preukázané, že jej výška zodpovedá sume, za ktorú
bola vypracovaná dokumentácia, ktorej vydania sa žalobca domáhal. Žalobca v odvolaní zmenil titul
na túto finančnú náhradu a uviedol, že si ju neuplatňuje ako náhradu škody. Žalobca titul, na základe
čoho si ju uplatňuje, ani neuviedol, žalovaný ho tak považoval za zmätočný. Žalobcovi podľa žalovaného
nevznikla žiadna škoda, žalobca nepreukázal jej vznik a ani to, že by ju mal spôsobiť žalovaný a navyše

by išlo o premlčanie, keďže subjektívna lehota by začala plynúť žalobcovi od prevzatia a preskúmania
obdržaných dokumentov. Žalobcovi voči žalovanému nevznikol žiadny nárok na finančné plnenie ani na
nepeňažné plnenie zo žiadneho titulu.

4. Žalobca v replike uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že žalovanému ako správcovi

Bytového domu zo zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nevyplýva povinnosť držať
u seba dokumentáciu súvisiacu so správou Bytového domu. Mal za to, že táto povinnosť správcovi
vyplývala z ustanovenia § 9 ods. 5 písm. d) zákona o vlastníctve bytov a nebytových prostriedkov,
v zmysle ktorého je správca povinný vlastníkovi bytu a nebytového priestoru kedykoľvek umožniť
nahliadnuť do dokladov týkajúcich sa správy domu, z čoho jednoznačne vyplýva, že správca bez

toho, aby disponoval danou dokumentáciou, nemôže splniť túto povinnosť (teda správca je povinný
disponovať dokumentáciou týkajúcou sa bytového domu). Žalobca bol toho názoru názor, že povinnosť
držať dokumentáciu súvisiacu so správou domu vyplýva aj zo samotnej funkcie správcu bytového domu
a malo by byť v záujme samotného správcu disponovať s takýmito dokladmi. Zákon podľa neho sícenevylučuje, aby dokumentáciou bytového domu disponovala aj iná osoba, avšak ak by aj správca
dokumentáciu odovzdal tretej osobe, v tomto prípade pánovi Q., mal by disponovať aspoň kópiou tej-
ktorej dokumentácie. Uviedol, že uvedené úzko súvisí s povinnosťou správcu hospodáriť s majetkom

vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s odbornou starostlivosťou, a to najmä vtedy, ak ide
o dokumentáciu, ktorá súvisí so službami, ktoré boli financované z fondu prevádzky, údržby a opráv
Bytového domu, ako to je aj v tomto prípade.
4.1. Povinnosť správcu držať u seba dokumentáciu súvisiacu so správou bytového domu tiež nepriamo
vyplýva z ustanovenia § 9 ods. 6 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktoré ukladá

povinnosť doterajšiemu správcovi odovzdať novému správcovi celú dokumentáciu týkajúcu sa bytového
domu.
4.2. Konštatoval, že sa pridržiava svojho tvrdenia, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ustanovenie § 124 ods. 1 CSP predstavuje dôležité
interpretačné pravidlo, podľa ktorého každé podanie je nutné posudzovať podľa jeho obsahu, teda podľa
toho, ako bolo navonok prejavené, nie podľa toho, ako bolo označené v nadpise. Uvedené podľa neho

vyplýva aj z ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít, na ktorú žalobca poukázal v odvolaní zo dňa
07.11.2023. Práve z vyjadrení a podaní žalobcu realizovaných počas celého prvoinštančného konania
podľanehojasnevyplýva,žežalobcažiadasplneniezákonnejazmluvnejpovinnostipôvodnéhosprávcu
- žalovaného v zmysle § 9 ods. 6 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorou je vydanie
Dokumentácie. Zo strany žalobcu nedošlo k zmene právnej kvalifikácie žaloby v odvolacom konaní, a

taktiež nedošlo pri podaní žaloby žalobcom k omylu. Žalobca v rámci odvolacieho dôvodu v zmysle §
365 ods. 1 písm. h) CSP poukázal na nesprávne právne posúdenie podania žalobcu zo strany súdu prvej
inštancie. Dodal, že na nesprávnu právnu kvalifikáciu úkonu upozorňoval žalobca súd prvej inštancie aj
v podaní označenom Vyjadrenie žalobcu k právnemu stavu konania zo dňa 11.10.2023.
4.3. Žalobca sa počas celého konania odvolával predovšetkým na ustanovenie § 9 ods. 6 zákona

o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktoré zakotvuje povinnosť správcu bytového domu pri
ukončení svojej funkcie odovzdať súvisiacu dokumentáciu novému správcovi. Ustanovenie § 126 ods.
1 a 2 Občianskeho zákonníka má však nepochybne súvis so žalobou žalobcu a predmetným konaním,
nakoľkopovinnosť,ktorejsplneniasažalobcadomáhal,predstavujevydanieveci-Dokumentácie.Zákon
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov má vo vzťahu k Občianskemu zákonníku ako všeobecnému

predpisu súkromného práva postavenie lex specialis a ustanovenie § 126 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka predstavuje právny základ k povinnosti žalovaného uvedenej v § 9 ods. 6 zákona o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov, na ktorom stojí žaloba žalobcu. Žalobca mal za to, že v zmysle zásady
iura novit curia nebol povinný výslovne uvádzať, že predmetom žaloby je splnenie povinnosti, nakoľko
táto skutočnosť vyplýva priamo zo zákona, a to z ustanovenia § 9 ods. 6 zákona o vlastníctve bytov

a nebytových priestorov, na ktorý žalobca nie raz odkazoval. Žalobca zdôraznil, že z jeho strany
nedochádza k uplatneniu novôt v konaní ani o zmeny žaloby, ale len o poukázanie na nesprávne právne
posúdenie žaloby súdom prvej inštancie.
4.4. Pre prípad, ak by súd posúdil žalobcom žiadanú finančnú náhradu ako náhradu škody, odkázal
na ustanovenie § 8 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v zmysle ktorého platí,

že ak si správca nedostatočne plní svoje zákonné povinnosti alebo povinnosti vyplývajúce zo zmluvy
o výkone správy, zodpovedá vlastníkom bytov a nebytových priestorov za všetky škody vzniknuté v
dôsledku zanedbania tej ktorej povinnosti. Čo sa týka premlčania, žalobca uviedol, že subjektívna
premlčacia lehota začala plynúť odo dňa 22.07.2020, kedy sa žalobca po prvýkrát dozvedel, že žalovaný
Dokumentáciou nedisponuje a nedisponoval, a teda subjektívna premlčacia lehota by uplynula dňa

22.07.2022. Objektívna premlčacia lehota by podľa neho uplynula dňa 26.03.2022, nakoľko k skončeniu
správy bytového domu žalovaným došlo dňa 26.03.2019 (podľa žalovaného dňa 31.03.2019). Dodal, že
k otázke premlčania sa vyčerpávajúco vyjadril vo svojom odvolaní zo dňa 07.11.2023.
4.5. Uviedol, že žalovaný si napriek zákonnej a/alebo zmluvnej povinnosti riadne viesť Dokumentáciu
k Bytovému domu, nesplnil svoju povinnosť a žalobcovi nevydal všetku dokumentáciu súvisiacu so

správou Bytového domu a odvolacie dôvody zmysle § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP boli podľa neho
naplnené.

5. Žalovaný v duplike uviedol, že vyjadrenia žalobcu v priebehu konania vo vzťahu k právnej kvalifikácii
uplatňovaného nároku sú zmätočné a nejasné. Zdôraznil, že z obsahu žaloby nevyplýva, že by

žalobca podal v skutošnosti iný druh žaloby, ako žalobu na vydanie veci, tvrdenia žalobcu sú v tejto
súvislosti tendenčné, podané oneskorene a nemožno na ne prihliadať. Žalovaný odkázal na všetky
svoje predchádzajúce vyjadrenia vo veci, ktoré preukazujú, že žalobca nemá nárok voči žalovanému zo
žiadneho titulu a rozhodnutie súdu, ktorým by súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k vydaniu veci,ktorú nikdy nemal a nemá u seba, by bolo nevykonateľné. Zároveň na to, aby mohol žalobca žiadať
o alternatívne zaplatenie náhrady, by musel byť jasný a nespochybniteľný titul a toto nevie určiť ani
samotný žalobca. Na to, aby mohol akýkoľvek finančný nárok vzniknúť, musel by podľa žalovaného

žalobca preukázať, k akému porušeniu povinnosti žalovaného malo dôjsť.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP),
vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nepovažoval za potrebné

doplniť, ani znovu zopakovať a vo veci rozhodol postupom podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3
CSP verejným vyhlásením rozsudku, keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. V prejednávanom spore je predmetom žaloby nárok žalobcu o vydanie Dokumentácie týkajúcej sa

Bytového domu, ktorú mal podľa neho pri skončení správy Bytového domu odovzdať žalovaný ako
pôvodný správca novému správcovi - žalobcovi. Alternatívne posúdenie nároku náhrady za porušenie
povinností správcu.

10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením

veci súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, jeho výsledky
správne vyhodnotil a na jeho základe dospel k správnemu právnemu posúdeniu a svoje rozhodnutie
náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého
rozsudku, s odôvodnením ktorého sa stotožňuje a odkazuje naň (§ 387 ods. 2 CSP). Po preskúmaní
obsahu spisu v rozsahu podaného odvolania odvolací súd konštatuje, že nezistil pochybenia súdu prvej

inštancie, ktoré by mohli mať za následok zrušenie alebo zmenu napadnutého rozsudku. Napadnutý
rozsudok bol vydaný na podklade správneho postupu, správne zisteného skutkového stavu veci a na
základe správneho právneho posúdenia zhromaždených dôkazov. Súd prvej inštancie v odôvodnení
uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k
veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový

stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery.

11. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd
konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové

zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými

dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré
súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v
hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán, alebo ktoré vyšli
najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo
ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z

ustanovení § 192 a § 193 CSP.
11.1. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený.
Napadnutému rozsudku nemožno vytknúť, že by súd prvej inštancie vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo,
že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo

že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov
nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 a § 193 CSP,
alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné
ustanovenia nesprávne vyložil.12. K námietke žalobcu, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci § 365
ods. 1 písm. h) CSP treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu
právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom zo správnych skutkových zistení vyvodil

súd prvej inštancie správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania
nebola odvolacím súdom zistená.

13. Podľa § 126 odsek 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

14. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

15. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za

tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

16. Podľa § 9 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov Spoločenstvo a správca sú
povinní:

a) evidovať a uchovávať všetky prijaté rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
vrátane zápisníc zo zhromaždení, schôdzí vlastníkov a výsledkov písomných hlasovaní vrátane
hlasovacích listín,
b) viesť zoznam a dokumentáciu súdnych sporov týkajúcich sa domu,
c) priebežne aktualizovať evidenciu rozhodnutí vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome;

predseda alebo správca zodpovedá aj za správnosť evidencie,
d) umožniť vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome na požiadanie nahliadnuť do dokladov
týkajúcich sa správy domu alebo čerpania fondu prevádzky, údržby a opráv, robiť si z nich výpisy, odpisy
a kópie alebo môžu na náklady vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome vyhotoviť z nich kópie; pri
poskytovaní týchto informácií je predseda alebo správca povinný zabezpečiť ochranu osobných údajov

podľa osobitného predpisu,
e) uplatňovať práva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome vyplývajúce zo zodpovednosti
za vady domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov,
príslušenstva, pozemku zastavaného domom a priľahlého pozemku voči tretím osobám.

17.Podľa§9ods.6zákonaovlastníctvebytovanebytovýchpriestorov,akzanikázmluvaospoločenstve
alebo zmluva o výkone správy alebo ak správca alebo spoločenstvo končia svoju činnosť, je doterajšie
spoločenstvo alebo doterajší správca povinný najneskôr v deň zániku zmluvy alebo v deň skončenia
činnosti predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa
tohtodomuapreviesťzostatokmajetkuvlastníkovnaúčtochvbankenanovýúčetdomuzriadenýnovým

správcom alebo novým spoločenstvom. Doterajšie spoločenstvo alebo doterajší správca sú zároveň
v rovnakej lehote povinní odovzdať novému správcovi, predsedovi založeného spoločenstva alebo na
tento účel poverenému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome celú dokumentáciu týkajúcu
sa správy domu, najmä dodávateľské zmluvy, pracovné zmluvy a poistné zmluvy, účtovné doklady,
technickú dokumentáciu domu, vyúčtovania úhrad za plnenia a vyúčtovania fondu prevádzky, údržby a

opráv,zápisnicearozhodnutiavlastníkovbytovanebytovýchpriestorovvdome,akoajďalšiedokumenty
nevyhnutne potrebné na riadny výkon správy domu novou osobou.

18. Podľa § 9 ods. 7 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov Spoločenstvo a správca sú
povinní vykonávať správu domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov

v dome. Spoločenstvo a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak
sa v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva
alebo správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.19. K odvolaciemu dôvodu, že súd prvej inštancie mal žalobu žalobcu posúdiť podľa obsahu v zmysle §
124 CSP a mal ju posudzovať ako žalobu o splnenie povinnosti, keďže žalobca žiada splnenie zákonnej

a zmluvnej povinnosti pôvodného správcu - žalovaného, ktorou je vydanie veci - Dokumentácie, a
pre prípad, že si žalovaný predmetnú povinnosť nesplní, žalobca žiada, aby bol žalovaný zaviazaný
hradiť náhradu za jednotlivú dokumentáciu, a to vo výške ich obstarávacej ceny, odvolací súd uvádza,
že žalobca, ktorý podal žalobu prostredníctvom svojho právneho zástupcu, sám označil svoju žalobu
o vydanie veci v zmysle ust. § 126 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka so žalobným petitom uložiť

žalovanému vydať žalobcovi v petite uvedené dokumenty a alternatívne zaplatiť mu uvedené sumy
pri nevydaní jednotlivých dokumentov, pričom odôvodnil svoju žalobu nesplnením povinnosti žalobcu
vyplývajúcu mu z ust. § 9 ods. 6 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a až v odvolacom
konaní uvádza, že malo ísť o žalobu o splnenie povinnosti, avšak zároveň dodáva, že ide o vydanie
veci - Dokumentácie.

20. Nebol tak vzhľadom na vyššie uvedené dôvod posudzovať jednoznačnú žalobu, jej obsah, skutkové
vymedzenie a jednoznačný žalobný petit podľa § 124 CSP a ani nebol dôvod meniť právne posúdenie
veci. Žalobcom v odvolaní uvádzaný nárok na splnenie povinnosti žalovaným, ako pôvodným správcom,
žalobcovi, ako novému správcovi, smerujúci k vydaniu veci - Dokumentácie, je vždy viazaný na
skutočnosť, že takéto splnenie povinnosti vydaním príslušných dokumentov možno požadovať len od

toho, kto takéto dokumenty zadržiava. V zmysle ust. § 9 ods. 6 druhá veta zákona o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov, účinného ku dňu 26.03.2019, kedy došlo k zmene správcu Bytového domu na
základe Zmluvy o výkone správy uzavretej vlastníkmi bytov a nebytových priestorov so žalobcom ako
novým správcom, doterajšie spoločenstvo alebo doterajší správca sú zároveň v rovnakej lehote povinní
odovzdať novému správcovi, predsedovi založeného spoločenstva alebo na tento účel poverenému

vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome celú dokumentáciu týkajúcu sa správy domu, najmä
dodávateľské zmluvy, pracovné zmluvy a poistné zmluvy, účtovné doklady, technickú dokumentáciu
domu, vyúčtovania úhrad za plnenia a vyúčtovania fondu prevádzky, údržby a opráv, zápisnice a
rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ako aj ďalšie dokumenty nevyhnutne
potrebné na riadny výkon správy domu novou osobou.

21. V konaní však bolo preukázané, že žalovaný ako pôvodný správca neodovzdal žalobcovi celú
dokumentáciu týkajúcu sa Bytového domu, ale len tú, s ktorou disponoval, a tiež bolo preukázané
Zápisnicou zo schôdze vlastníkov bytov zo dňa 04.04.2018 (č.l. 172), že uvedená dokumentácia sa
nachádzala u zástupcu vlastníkov bytov - p. Q., ktorý bol vyzvaný ju pôvodnému správcovi (žalovaný)

odovzdať do dňa 09.04.2018, z čoho žalobca vyvodzuje, že táto Zápisnica dokladá fakt, že v čase
súdneho konania s Dokumentáciou disponuje žalovaný. Žalobca však nepreukázal, že by ju žalovaný
mal a zadržiaval, že k jej prevzatiu ním od p. Q. aj došlo.

22. Nie je dôvodná odvolacia námietka žalobcu, že žalovaný si nesplnil dôkaznú povinnosť, že

Dokumentácia sa u neho nenachádza. Odvolací súd k tomu konštatuje, že neexistenciu skutočnosti
nemožno preukázať. Negatívne vymedzenie dôkaznej povinnosti znamená, že žalovaný nie je povinný
dokazovať neexistenciu skutočností, ktoré tvrdí žalobca, ale stačí, ak žalobca nepreukáže svoju žalobu
(t.j. svoju pravdu). Inými slovami, je to prejav tzv. negatívnej dôkaznej teórie, podľa ktorej nie je
možné od žalovaného vyžadovať, aby preukazoval neexistenciu nároku či skutočnosti, ktoré žalobca

uvádza. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv.
negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne
nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej
právnej skutočnosti - žalobca nepreukázal tvrdenie, že ním požadované dokumenty, ktorých vydania sa
od žalovaného domáha, má žalovaný v držbe a tieto tvrdenia naopak boli žalovaným vyvrátené, že v

jeho dispozícii sa nenachádzajú a zástupcom vlastníkov mu neboli vydané, hoci bol na to vyzvaný.

23. Rovnako neboli splnené predpoklady pre vyhovenie alternatívnemu nároku žalobcu na
finančnú náhradu pre nenaplnenie žiadneho právneho titulu na jeho priznanie. Z vyjadrení žalobcu
nevyplýva z akého titulu si náhradu uplatňuje. Žalobca nepreukázal vznik škody ani to, že by nejakú

domnelú škodu mal spôsobiť žalovaný svojím zavineným konaním, a že by medzi vznikom nejakej škody
a nejakým konaním žalovaného existovala príčinná súvislosť.24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné
a nespôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozsudku. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie

dôvody.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol žalovaný v odvolacom konaní plne úspešný.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta
druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusatotorozhodnutienapáda,zakých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428
CSP).