Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Sak/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2022200182
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:2022200182.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny
Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v
právnej veci žalobkyne: C. G., nar. XX.XX.XXXX, občianka Thajského kráľovstva, právne zastúpená:
Advokát Ivor, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mojmírova 6, Púchov, IČO: 44 578 946, proti
žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trnava, so sídlom Paulínska 13, Trnava,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA9-2022/034575-002 zo dňa 9. mája
2022,okasačnejsťažnostižalovanéhoprotirozsudkuSprávnehosúduvBratislaveč.k.TT-14S/83/2022
- 157 zo dňa 15. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.
II. Žalobkyni priznáva právo na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánom verejnej správy
1. Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trnava rozhodnutím č. PPZ-

HCPBA9-2022/034575-002 zo dňa 9. mája 2022 zrušil žalobkyni národné vízum č. XXXXXXXXX
vydané dňa 27.04.2022, pretože neplnila účel, na ktorý bolo národné vízum udelené. Rozhodnutie bolo
dňa 09.05.2022 vyvesené na úradnej tabuli na žalovaného a dňa 25.05.2022 bolo z úradnej tabule
žalovaného zvesené.
II. Konanie na správnom súde
2. Žalobkyňa podala proti uvedenému rozhodnutiu správnu žalobu na Správny súd v Bratislave (ďalej

aj „správny súd“). Správny súd rozsudkom č. k. TT-14S/83/2022-157 zo dňa 15. mája 2025 (ďalej aj
„napadnutý rozsudok“) rozhodnutie o zrušení národného víza zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie.
3. Správny súd konštatoval, že rozhodnutie žalovaného má len formu formulára, neobsahuje skutkové
aniprávneodôvodnenieaneuvádzaúvahy,nazákladektorýchsprávnyorgándospelkzáveruoneplnení
účelu víza. Takýto postup podľa správneho súdu znemožňuje súdny prieskum zákonnosti, keďže súd
nemôže suplovať činnosť správneho orgánu pri formulovaní dôvodov rozhodnutia.

4. Rozhodnutie musí byť vydané príslušným orgánom, na podklade spoľahlivo zisteného skutkového
stavuaobsahovaťpresvedčivéodôvodnenie,ktoréreagujenapodstatnénámietkyúčastníka.Akdôvody
chýbajú, rozhodnutie je nepreskúmateľné a dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces.
5. Správny súd zdôraznil, že žalovaný neuviedol, prečo považoval zrušenie víza za nevyhnutné,
neoznámil žalobkyni začatie konania, neposkytol jej priestor na vyjadrenie a nevykonal žiadne
dokazovanie. Rozhodnutie tak neobsahuje ani opis relevantného skutkového stavu, ani správnu úvahu

a žalobkyňa sa voči nemu nemohla účinne brániť.
6. Z týchto dôvodov označil rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zároveň za
vydané na nedostatočne zistenom skutkovom stave. Napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1písm. d), e) SSP a vec vrátil žalovanému s tým, že orgán verejnej správy je viazaný právnym názorom
súdu a v ďalšom konaní je povinný rozhodnutie riadne odôvodniť.
III. Kasačná sťažnosť a stanoviská účastníkov

A) Kasačná sťažnosť žalovaného
7. Žalovaný podal proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, na ktorý poukazuje v sťažnostných bodoch I. až III.
8. Žalovaný namieta, že správny súd neprihliadol na osobitnú právnu úpravu § 17 ods. 9 zákona č.
404/2011 Z. z., podľa ktorej sa na konanie o zrušení národného víza Správny poriadok ani Vízový kódex

neuplatnia. Zo žiadneho právneho predpisu podľa neho nevyplýva povinnosť oznámiť žalobkyni začatie
konania ani jej umožniť vyjadriť sa.
9. Podľa žalovaného ide pri zrušení národného víza o konanie, v ktorom zákonodarca vedome vylúčil
klasické správne konanie, keďže rozhodnutie má byť prijaté rýchlo a bezodkladne. Správny orgán
vychádzal len z podania konateľa spoločnosti Clean Point, s. r. o., pričom žalobkyňa si nesplnila
povinnosť hlásiť pobyt podľa § 111 ods. 2 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z., takže jej aktuálne miesto

pobytu nebolo známe.
10. Žalovaný poukazuje na európsku právnu úpravu (Kódex schengenských hraníc, Vízový kódex a
súvisiace nariadenia), podľa ktorej majú víza typu C a D rovnaké postavenie a pri ich zrušení sa využíva
formulárové rozhodnutie. Analogicky preto podľa neho možno využiť mechanizmus Vízového kódexu aj
pri národnom víze typu D, čo upravuje Rozkaz riaditeľa ÚHCP P PZ č. 9/2022.

11.Žalovanýtvrdí,žesprávnysúdopomenulaplikovať§17ods.9zákonaopobytecudzincovapríslušné
nariadenia EÚ, nesprávne vyhodnotil právny stav veci a nedostatočne zohľadnil možnosť použitia
analógie. Navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil, prípadne rozsudok zmenil
tak, že žalobu zamietne, bez priznania náhrady trov odvolacieho konania.
B) Vyjadrenie žalobkyne ku kasačnej sťažnosti

12. Žalobkyňa navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú a v plnom rozsahu sa stotožnila
so závermi napadnutého rozsudku aj so svojou predchádzajúcou argumentáciou v konaní. Podľa nej
správny súd správne posúdil nepreskúmateľnosť, nezákonnosť rozhodnutia a nedostatočne zistený
skutkový stav v súlade s ustálenou judikatúrou.
13. Poukázala na to, že žalovaný sám tvrdí, že skutkový stav nebolo možné ďalej zisťovať a že

vychádzalvýlučnezpodaniaspoločnostiCleanPoint,s.r.o.Týmpodľanejpotvrdzujezásadnéprocesné
pochybenia - uspokojil sa s jednostrannými a nepodloženými tvrdeniami bývalého zamestnávateľa,
nevykonal žiadne dokazovanie a neumožnil žalobkyni ani ďalšej poškodenej osobe vyjadriť sa k žiadosti
o zrušenie víza.
14. Žalobkyňa uviedla, že ona aj ďalšia poškodená boli obeťami obchodovania s ľuďmi, dočasne sa

ukrývali a následne si prostredníctvom rezervačného systému MV SR riadne rezervovali termíny na
podanie žiadosti o prechodný pobyt za účelom zamestnania, čím preukázali úmysel ďalej plniť účel
národného víza.
15. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané v ten istý deň, ako bola podaná žiadosť Clean Point, s. r. o., bez
vykonania dôkazov a bez poskytnutia priestoru žalobkyni. Podľa žalobkyne žalovaný konal v rozpore

so zásadami právneho štátu, neplnil svoje zákonné povinnosti a fakticky sankcionoval cudzinca, ktorý
konal legálne a stal sa obeťou protiprávneho konania zamestnávateľa.
16. Žalobkyňa poukázala na to, že správny orgán mal možnosť využiť aj pri nepriamej aplikácii
Správneho poriadku analogicky inštitút autoremedúry, rozhodnutie o zrušení víza zrušiť, avšak neurobil
tak. Absurdnosť postupu podľa nej potvrdzuje aj to, že OCP PZ Trenčín jej medzitým povolil prechodný

pobyt za účelom zamestnania.
17. Žalobkyňa tiež upozornila na závažné následky nezákonného rozhodnutia - tri roky bola fakticky
„uväznená“ na území SR bez možnosti pracovať a cestovať, čo doložila čestným vyhlásením manžela.
Z týchto dôvodov považuje kasačnú sťažnosť za nedôvodnú a nedostatočne odôvodnenú.
IV. Právny názor kasačného súdu

18. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods.
2 SSP) najprv podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti.
Zistil, že bola podaná v zákonnej lehote (§ 443 ods. 1 SSP) a v súlade s požiadavkami neformálneho
posudzovania kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 SSP). Následne preskúmal
napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004

Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Podľa § 461 SSP ju preto zamietol.
19. Kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP). Deň vyhlásenia rozsudku bol
vopred zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súduSlovenskej republiky; rozsudok bol verejne vyhlásený 27. novembra 2025 (§ 137 ods. 4 v spojení s §
452 ods. 1 SSP).
20.Úlohoukasačnéhosúduboloposúdiť,čisprávnysúdsprávnezrušilrozhodnutieozrušenínárodného

víza žalobkyni pre nepreskúmateľnosť spôsobenú nedostatkom dôvodov a pre nedostatočne zistený
skutkový stav, a to so zreteľom na kasačné námietky žalovaného.
1. K tvrdeniu o vylúčení procesných práv účastníka
21.Zazásadnúpovažovalkasačnýsúdnámietkužalovaného,podľaktorejsanakonaniepodľa§17ods.
9 zákona č. 404/2011 Z. z. nevzťahuje Správny poriadok ani Vízový kódex, a preto žalobkyňa nemala

právo na oznámenie začatia konania ani na vyjadrenie k veci. Žalovaný zároveň tvrdí, že skutkový stav
nebolo možné ďalej zisťovať, keďže pobyt žalobkyne nebol známy, a preto vychádzal výlučne zo žiadosti
spoločnosti Clean Point, s. r. o.
22. Kasačný súd tento výklad odmieta ako formalistický a nezlučiteľný s ústavnými zásadami výkonu
verejnej správy a právom na spravodlivý proces. Skutočnosť, že sa na konanie formálne nevzťahuje
Správny poriadok, neznamená, že správny orgán je zbavený povinnosti rešpektovať základné princípy

- najmä princíp zákonnosti, proporcionality, ochrany práv účastníkov a zákaz svojvôle.
23. Tieto princípy majú ústavný základ v čl. 1 ods. 1 a v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a sú ďalej konkretizované
v čl. 41 Charty základných práv EÚ (právo na dobrú správu vecí verejných). Čl. 1 ods. 1 Ústavy SR
ustanovuje základný rámec uplatňovania verejnej moci a požiadavku, aby jej výkon spĺňal kvalitatívne
nároky právneho štátu - teda nielen formálnu, ale aj materiálnu spravodlivosť.

24. V súlade s judikatúrou Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 17/1999) a Najvyššieho súdu SR (napr. sp.
zn. 8Sžo/182/2009) platí, že orgány verejnej moci sú pri aplikácii právnych predpisov viazané princípmi
materiálneho právneho štátu. Nemôžu sa obmedziť len na formálnu literu osobitného zákona, ak by
výsledkom bol svojvoľný zásah do práv jednotlivca.
25. Čl. 48 ods. 2 Ústavy SR garantuje každému právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných

prieťahov, za možnosti vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom a v jeho prítomnosti. Zatiaľ čo odsek 1
tohto článku sa viaže na súdne konanie, zásady spravodlivého konania podľa odseku 2 sa uplatnia vo
všetkých konaniach vedených pred orgánmi verejnej moci.
26. Podľa čl. 41 Charty základných práv EÚ zahŕňa právo na dobrú správu najmä právo byť vypočutý
pred prijatím nepriaznivého rozhodnutia, právo na prístup k spisu a povinnosť administratívy odôvodniť

svoje rozhodnutia. Tieto princípy rozvíja aj odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy CM/Rec(2007)7
o dobrej verejnej správe.
27. Z týchto východísk vyplýva, že aj v prípade, keď osobitný zákon vylučuje priame uplatnenie
Správneho poriadku, nemôže to znamenať priestor pre svojvôľu. Orgány verejnej správy sú povinné
zabezpečiť minimálny procesný štandard, ktorého súčasťou je aj právo dotknutej osoby oboznámiť sa

s podkladmi a byť vypočutá pred prijatím rozhodnutia, ktoré sa jej nepriaznivo dotýka.
28. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr 54/2013 zo
dňa 19.3.2013, v ktorom sa zdôrazňuje, že pri prieskume zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy
nesmie byť morálny rozmer práva a princípy spravodlivosti a slušnosti zatlačené do úzadia a že pri
rozhodovaní správnych orgánov treba zohľadniť aj princípy dobrej verejnej správy, vrátane odporúčaní

Rady Európy a čl. 41 Charty základných práv EÚ.
29. Aj ak osobitný zákon vylučuje pôsobnosť Správneho poriadku, neznamená to, že sa vytvára priestor
presvojvôľuorgánuverejnejsprávy;právevtakýchprípadochjepotrebnédôsledneuplatňovaťzákladné
princípy dobrej verejnej správy. Najvyšší súd SR v rozsudkoch sp. zn. 1Sžo/37/2009 z 2. februára 2010
a 8Sžo/182/2009 z 30. septembra 2010 výslovne uviedol, že aj tam, kde sa Správny poriadok formálne

neuplatní, musia byť rozhodnutia orgánov verejnej správy formulované jasne, zrozumiteľne a musia
obsahovať primerané skutkové a právne odôvodnenie a podliehajú súdnemu prieskumu v súlade s
princípmi dobrej správy.
30. Tento záver podporuje aj judikatúra Súdneho dvora EÚ, podľa ktorej sa právo byť vypočutý uplatní
aj vtedy, ak príslušná právna úprava takúto povinnosť výslovne nestanovuje (napr. rozsudok C-166/13

Mukarubega). Právo vyjadriť sa pred prijatím nepriaznivého rozhodnutia je súčasťou všeobecnej zásady
práva na obhajobu.
31. Kasačný súd preto uzatvára, že ani v konaní podľa § 17 ods. 9 zákona č. 404/2011 Z. z. nemožno
odoprieť účastníkovi právo vyjadriť sa a byť oboznámený s dôvodmi rozhodnutia. Vylúčenie Správneho
poriadku je procesné, nie materiálne - neznamená zánik ústavných záruk a princípov dobrej verejnej

správy.
2. K povinnosti zistiť skutkový stav
32. K tvrdeniu žalovaného, že skutkový stav nebolo možné ďalej zisťovať, lebo nebolo známe miesto
pobytu žalobkyne a správny orgán sa musel uspokojiť s podaním spoločnosti Clean Point, s. r. o.,kasačný súd uvádza, že aj pri sťažených podmienkach je správny orgán povinný postupovať tak, aby
skutkový stav zistil čo najspoľahlivejšie.
33. Povinnosť zistiť skutkový stav bez dôvodných pochybností patrí medzi základné pravidlá správnej

činnosti. Hoci sa Správny poriadok priamo nepoužije, jeho § 32 ods. 1 vyjadruje všeobecný princíp, ktorý
je analogicky aplikovateľný aj v konaniach podľa osobitných zákonov. Správny orgán sa nemôže bez
ďalšieho uspokojiť s jednostranným tvrdením súkromného subjektu bez akejkoľvek verifikácie.
34. Z administratívneho spisu vyplýva, že rozhodnutie o zrušení víza bolo vydané v ten istý deň, ako
bola doručená žiadosť Clean Point, s. r. o., bez predchádzajúceho oznámenia konania žalobkyni, bez

dokazovania a bez pokusu kontaktovať ju, či overiť informácie z iných zdrojov (informačné systémy,
rezervácie termínov na prechodný pobyt a pod.).
35. Takýto postup vykazuje znaky procesnej ľubovôle, odporuje zásade materiálnej pravdy, zásade
nestrannosti a starostlivého výkonu verejnej správy. Správny orgán mal k dispozícii viacero možností,
ako skutkový stav doplniť, no žiadnu z nich nevyužil.
36. Správny súd preto dôvodne dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané bez riadne

zisteného skutkového stavu a bez odôvodnenia, a je preto nepreskúmateľné a nezákonné.
3. K povinnosti odôvodniť rozhodnutie
37. Kasačný súd sa nestotožňuje s námietkou žalovaného, že správny súd nesprávne aplikoval
požiadavky Správneho poriadku. Správny súd neaplikoval Správny poriadok ako priamo záväzný
procesný predpis, ale vychádzal zo zásady, že každý individuálny správny akt, ktorý zasahuje do právnej

sféry osoby, musí byť odôvodnený tak, aby mohol byť podrobený súdnemu prieskumu (§ 191 ods. 1
písm. d) SSP).
38. Ak rozhodnutie obsahuje len formulár so zaškrtnutými políčkami, bez uvedenia zákonného
ustanovenia, bez skutkového opisu a bez vyjadrenia správnej úvahy, súd nie je schopný overiť,
či správny orgán konal v súlade so zákonom, aké dôkazy použil a aké skutočnosti považoval za

preukázané. Takéto rozhodnutie je nepreskúmateľné z dôvodu nedostatku dôvodov.
39. Argumentácia žalovaného, že pri národných vízach možno vystačiť s formulárovým rozhodnutím
podľa vzoru Vízového kódexu, je vnútorné rozporná. Žalovaný na jednej strane tvrdí, že Vízový kódex
sa na predmetné konanie nepoužije, no zároveň sa na jeho mechanizmus odvoláva.
40. Národné vízum typu D je čisto vnútroštátny inštitút, jeho udelenie a zrušenie nie je harmonizované

právom EÚ. Ak správny orgán vychádza z interného rozkazu (Rozkaz riaditeľa ÚHCP P PZ č. 9/2022),
tento nemôže derogovať ústavné práva ani nahradiť riadne odôvodnenie rozhodnutia. Žiadne nariadenie
EÚ neumožňuje zrušiť národné vízum bez odôvodnenia.
41. Kasačný súd preto potvrdzuje záver správneho súdu, že formulárové rozhodnutie bez presvedčivého
skutkového a právneho odôvodnenia nespĺňa minimálne požiadavky na preskúmateľný správny akt.

4. K namietanému neoznámeniu začatia konania
42. Námietka žalovaného, že nebolo možné oznámiť začatie konania z dôvodu neznámeho pobytu
žalobkyne, nemôže ospravedlniť absenciu odôvodnenia ani rezignáciu na zistenie skutkového stavu.
Žalovaný nepreukázal, že by vykonal aspoň základné úkony smerujúce k zisteniu kontaktu žalobkyne,
hoci mohol využiť úradnú tabuľu alebo iné prostriedky.

43. Skutočnosť, že rozhodnutie bolo vydané v ten istý deň, ako bola doručená žiadosť bývalého
zamestnávateľa, nasvedčuje tomu, že nejde o situáciu, kde by správny orgán pod tlakom času využil
všetky dostupné možnosti, ale skôr o konanie bez úsilia doplniť skutkový stav.
44.Navyše,skutočnosť,žeinýútvarcudzineckejpolície(OCPPZTrenčín)medzičasomžalobkynipovolil
prechodný pobyt za účelom zamestnania, vyvracia tvrdenie, že žalobkyňa bola dlhodobo „nezvestná“.

Táto okolnosť naopak potvrdzuje, že žalobkyňa sa snažila svoj pobyt na území SR legalizovať.
5. K porovnaniu s nálezom Ústavného súdu ČR Pl. ÚS 23/11
45. Hoci účastníci výslovne neodkázali na nález Ústavného súdu ČR Pl. ÚS 23/11, argumentačný
vzorec žalovaného (najmä zdôrazňovanie nenárokového charakteru víz a širokého uváženia štátu) je
typologicky podobný. Kasačný súd preto považoval za potrebné objasniť, prečo závery tohto nálezu

nemožno na predmetnú vec aplikovať.
46. Nález Pl. ÚS 23/11 sa týkal ústavnosti výslovného vylúčenia súdneho prieskumu rozhodnutí o
neudelení krátkodobého víza osobám nachádzajúcim sa mimo územia štátu. Český zákonodarca
výslovne vylúčil súdny prieskum týchto rozhodnutí; slovenský zákon č. 404/2011 Z. z. takúto úpravu
neobsahuje - Správny poriadok je síce v § 17 ods. 9 vylúčený, nie však súdny prieskum.

47. Rozhodujúcim rozdielom je aj povaha posudzovaných rozhodnutí. V českom prípade išlo o
neudelenie víza pred vstupom na územie štátu - štát rozhodoval, či cudzinci vôbec umožní vstup. V teraz
posudzovanom prípade ide o zrušenie už udeleného národného víza typu D osobe, ktorá sa na území
SR nachádzala, mala právny status a z neho vyplývajúce legitímne očakávania.48. Zrušenie už udeleného víza predstavuje kvalitatívne iný zásah než odmietnutie vpustiť osobu na
územie štátu. Ide o odňatie existujúceho pobytového oprávnenia, ktoré má priamy dopad na súkromný
a pracovný život dotknutej osoby. Preto musí byť taký zásah sprevádzaný vyšším stupňom procesných

záruk a riadnym odôvodnením.
49. Kasačný súd preto uzatvára, že nález Ústavného súdu ČR Pl. ÚS 23/11 nie je na danú vec
priamo aplikovateľný a jeho závery neoslabujú požiadavku na riadne odôvodnenie rozhodnutia o zrušení
národného víza typu D a na jeho súdny prieskum.
6. Individuálne okolnosti prípadu žalobkyne

50. V posudzovanom prípade žalobkyňa už mala udelené národné vízum typu D podľa § 17 ods. 1
zákona č. 404/2011 Z. z., vstúpila na územie SR, tvrdeniam súdu nasvedčuje, že v dobrej viere plnila
účel pobytu, žiadala o prechodný pobyt za účelom zamestnania a uvádza, že bola obeťou obchodovania
s ľuďmi.
51. Zrušením víza došlo k zásahu do jej súkromného života, mobility, možnosti pracovať, legálne bývať
a pokračovať v integračnom procese. Taký zásah si vyžaduje mimoriadnu mieru opatrnosti zo strany

správnehoorgánu,starostlivézistenieskutkovéhostavuapresvedčivéodôvodnenie.Ničztohožalovaný
neurobil.
52.Zobsahuadministratívnehospisujezrejmé,žerozhodnutiežalovanéhoneobsahuježiadneskutkové
ani právne dôvody, nevysporiadava sa s tvrdeniami žalobkyne, neoveruje tvrdenia zamestnávateľa,
nevyjadruje sa k jej možnému postaveniu obete obchodovania s ľuďmi a bolo vydané v ten istý deň ako

žiadosť súkromného subjektu. Takýto postup správneho orgánu dosahuje prah svojvôle.
53. Úlohou žalovaného bude v ďalšom konaní odstrániť vytýkané nedostatky - oznámiť žalobkyni
konanieozrušenívíza,umožniťjejvyjadriťsakžiadostiCleanPoint,s.r.o.,vysporiadaťsasjejtvrdením,
že bola obeťou obchodovania s ľuďmi a že sa dočasne ukrývala, zohľadniť jej žiadosti o prechodný pobyt
a skutočnosť, že OCP PZ Trenčín jej medzičasom povolil prechodný pobyt za účelom zamestnania. Až

na základe takto doplneného skutkového stavu bude môcť zodpovedne posúdiť, či žalobkyňa plnila účel
udeleného víza.
54. Kasačný súd pripomína, že k obdobným záverom dospel Najvyšší správny súd SR aj v rozsudku sp.
zn. 1Sak/16/2022 zo dňa 29. novembra 2023, v ktorom sa zaoberal rozsahom odôvodnenia rozhodnutia
v konaní o neudelenie víza, keď zdôraznil, že riadne odôvodnenie rozhodnutia je nevyhnutné aj v

prípadoch, keď je Správny poriadok výslovne vylúčený a používa sa formulárové rozhodnutie.
V. Záver
55. Kasačný súd uzatvára, že kasačné námietky žalovaného vychádzajú z nesprávnej interpretácie § 17
ods. 9 zákona č. 404/2011 Z. z. a zamieňajú vylúčenie priamej aplikácie Správneho poriadku s vylúčením
ústavných procesných garancií a princípov dobrej verejnej správy. Nevyvracajú záver správneho súdu

o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného ani o nedostatočne zistenom skutkovom stave.
56. Keďže kasačné dôvody neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku,
kasačný súd kasačnú sťažnosť žalovaného zamietol ako nedôvodnú podľa § 461 SSP.
57. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167
ods. 1 a § 168 SSP tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Žalobkyni priznal náhradu trov kasačného

konania, keďže bola v konaní plne úspešná.
58. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Aj v konaniach o udelení a zrušení národného víza podľa § 17 ods. 8 písm. c ) zákona č. 404/2011 Z.
z., na ktoré sa Správny poriadok formálne nevzťahuje, je správny orgán povinný zistiť skutkový stav

bez dôvodných pochybností, umožniť dotknutej osobe vyjadriť sa k veci a oboznámiť ju s podkladmi
rozhodnutia a svoje rozhodnutie riadne a preskúmateľne odôvodniť; ak tak neurobí, je rozhodnutie pre
nedostatok dôvodov nepreskúmateľné a ako také nezákonné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.