Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/102/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125010480
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3125010480.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov Mgr.
Jána Odnogu a JUDr. Tomáša Brinčíka v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., trvale bytom D. XXX/XX C., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, na
verejnom zasadnutí dňa 27. novembra 2025 prejednal odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín zo dňa 05. augusta 2025, sp. zn. 4T/23/2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 05. augusta 2025, sp. zn. 4T/23/2025, bol obžalovaný A.
B. uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. na tom skutkovom
základe, že „dňa XX. XXXXX XXXX v čase o XX.XX h viedol ako vodič po ceste XXX/XXXX v C. smerom
od ulice E. na sídlisko F., G. značky H. I. XX s evidenčným číslom I. tak, že v tesnej blízkosti za kruhovým

objazdom pri J. B. J. nedodržal takú vzdialenosť za vozidlom idúcim pred ním, aby mohol včas znížiť
rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, ak vodič vozidla jazdiaceho pred ním zníži rýchlosť jazdy alebo
zastaví, v dôsledku čoho prudko zabrzdil, následkom čoho cestujúce K. L. sediaca pri uličke za vodičom
a D. B. stojaca v strednej časti autobusu spadli na podlahu autobusu v dôsledku čoho poškodená K. L.
utrpela zlomeninu chirurgického krčka ramennej kosti vľavo s obmedzením na obvyklom spôsobe života
nezávažne v trvaní 32 dní, a to v oblasti hygieny, stravovania a obliekania a poškodená D. B. utrpela

zlomeninu veľkého hrboľa ramennej kosti vľavo bez posunu s obmedzením na obvyklom spôsobe živa
nezávažne v trvaní 21 dní, a to v oblasti hygieny, stravovania a obliekania, čím porušil § 17 odsek 1
zákona o cestnej premávke, v znení neskorších predpisov.“

Za to bol okresným súdom obžalovaný A. B. odsúdený podľa § 158 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2 Tr.
zák., § 36 písm. l), písm. n) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. okresný súd obžalovanému podmienečne odložil výkon trestu odňatia
slobody.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. okresný súd určil obžalovanému skúšobnú dobu na
12 (dvanásť) mesiacov.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože prokurátor podal proti nemu
odvolanie ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní. Prokurátor následne podané
odvolanie v neprospech obžalovaného čo do výroku o treste odôvodnil nasledovne:

„Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na spôsob spáchania činu
a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho

pomery a možnosť jeho nápravy.Výrok o treste, ktorým súd obžalovanému A. B. neuložil prokurátorom navrhovaný trest zákazu vedenia
motorových vozidiel každého druhu, však nezohľadňuje jednak osobu páchateľa, ani jeho osobné a
majetkové pomery a taktiež nezohľadňuje ustanovenie § 61 odsek 2 Trestného zákona, v zmysle ktorého

súd môže uložiť trest zákazu činnosti na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného
činu v súvislosti s touto činnosťou.

Z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov, resp. evidenčnej karty vodiča vyplýva, že
obžalovaný bol doposiaľ 8-krát uznaný vinným z rôznych dopravných priestupkov.

Aj z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že predošlé postihy sa celkom zjavne minuli účinku a
neviedli k náprave obžalovaného.

Mám za to, že v prípade obžalovaného A. B. sú splnené všetky podmienky pre uloženie trestu činnosti
- zákazu vedenia motorových vozidiel každého druhu.

V neposlednom rade je potrebné spomenúť, že obžalovaný sa dopustil trestného činu
v súvislosti s vedením motorového vozidla, pričom inému síce z nedbanlivosti, ale spôsobil ujmu na
zdraví s tým, že táto skutočnosť môže aj s prihliadnutím na jeho priestupkovú minulosť,
v budúcnosti spôsobiť závažné následky.

Účelom trestu v zmysle § 34 odsek 1 Trestného zákona je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľomtým,žesamuzabránivpáchaníďalšejtrestnejčinnostiavytvorípodmienkynajehovýchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Na uvedenú všeobecnú formuláciu upravujúcu postup súdu pri ukladaní trestu nadväzuje ustanovenie §
34 odsek 4 Trestného zákona, podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliada najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery

a možnosť jeho nápravy.

Citovanými ustanoveniami Trestného zákona sa prvostupňový súd pri ukladaní trestu obžalovanému A.
B. dôsledne neriadil.

S prihliadnutím na osobou páchateľa, ktorý bol doposiaľ opakovane priestupkovo riešený, je zrejmé,
že neuloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu, nezohľadňuje dostatočne
individuálnu a generálnu prevenciu trestu, a teda absencia aj takéhoto druhu trestu môže spôsobiť
nesplnenie účelu v zmysle § 34 Trestného zákona. Tieto funkcie trestu by mohol splniť trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu

v trvaní najmenej 12 mesiacov. Jedine trest aj v takejto forme zohľadňuje všetky skutočnosti
a kritériá rozhodné pre určenie druhu a výmery trestu podľa § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona.

Navrhujem preto, aby podľa § 321 odsek 1 písmeno e) Trestného poriadku Krajský súd zrušil predmetný
rozsudok Okresného súdu v Trenčíne pod spisovou značkou 4T/23/2025 vyhlásený dňa 05.08.2025 v

časti výroku o treste voči obžalovanému A. B.
a následne za použitia ustanovenia § 322 odsek 3 Trestného poriadku vo veci rozhodol
a vymeral obžalovanému A. B. zákonný, primeraný a spravodlivý trest.“

Obžalovaný sa prostredníctvom svojho obhajcu k podanému odvolaniu prokurátora písomne vyjadril

nasledovne:

„RozsudokOkresnéhosúduvTrenčínesp.zn.4T/23/2025zodňa05.augusta2025považujemzavecne
správny a náležite po skutkovej a aj právnej stránke odôvodnený.

Obžalovaný nestotožňujem sa s právnou argumentáciou prokurátora Okresnej prokuratúry v Trenčíne
v otázke uloženia trestu zákazu činnosti.Je pravdou, že vo vzdialenej minulosti som bol ako vodič osobného motorového vozidla opakovane
priestupkovo riešený.

Dlhodobo som sa však žiadneho priestupku na úseku dopravy ako vodič osobného motorového vozidla
nedopustil, čo preukazuje evidenčná karta vodiča. Už vôbec som sa žiadneho priestupku na úseku
dopravy nedopustil ako vodič autobusu od roku 2010 do marca 2025.

Po spáchaní prečinu som si podal žiadosť, aby som bol presunutý na funkciu revízora. Od marca 2025

pracujem ako revízor.

Z ponuky na prevzatie spoločenskej záruky, zo zápisnice zo zasadnutia členov M. J. N. vyplýva, že nebol
som nikdy ako vodič autobusu riešený pre porušenie pracovnej disciplíny a patril som medzi vzorných
vodičov s dobrými pracovnými výsledkami.

Nemôžem sa preto stotožniť so záverom prokurátora, že moje predošlé priestupkové postihy sa celkom
zjavne minuli účinku a neviedli k mojej náprave obžalovaného a že je potrebné, aby mi bol uložený aj
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu.“

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátora prokurátor zotrval na podanom odvolaní ako aj

jeho dôvodoch a navrhol rozhodnúť podľa petitu písomných dôvodov podaného odvolania. Obžalovaný
a jeho obhajca navrhli odvolanie prokurátora zamietnuť ako nedôvodné.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1

Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku okresného súdu o uloženom treste,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd
okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej
povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora

nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutého
výroku rozsudku okresného súdu o treste, z obsahu odvolania a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom
odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil

v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317
ods. 1 Tr. por.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že obžalovaný A. B. urobil na hlavnom pojednávaní

vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré vyhlásenie okresný súd prijal podľa § 257 ods. 7
Tr. por. Na základe tohto postupu okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom o vine obžalovaného,
ktoré rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním. Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu
sa v tomto prípade nemohla vzťahovať na výrok o vine obžalovaného.

Pokiaľ ide o identifikáciu dôvodov odvolania prokurátora z hľadiska zákonných podmienok pre zrušenie
rozsudku, uvedených v ustanovení § 321 ods. 1 Tr. por., z dôvodov odvolania prokurátora vyplýva, že
sa domáha zrušenia rozsudku okresného súdu v napadnutých výrokoch o uloženom treste podľa § 321
ods. 1 písm. e) Tr. por., teda z dôvodov neprimeranosti uloženého trestu. Prokurátor najmä namieta, že
obžalovanému nebol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu.

Pokiaľ ide o odvolaním prokurátora namietanú neprimeranú miernosť trestu uloženého obžalovaného,
z odôvodnenia podaného odvolania nevyplývajú žiadne námietky vo vzťahu
k skutkovým okolnostiam, ktoré viedli okresný súd k uloženiu predmetného trestu. Na základe
preskúmania veci ani odvolací súd nezistil, že by okolnosti, z ktorých okresný súd vychádzal pri ukladaní

trestu obžalovanému nemali oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania.

Podstata odôvodnenia odvolania prokurátora podľa názoru odvolacieho súdu spočívav tom, že žiadal uloženie aj trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu
obžalovanému, na ktorého uloženie podľa názoru prokurátora boli splnené všetky zákonné podmienky.

Podľa názoru odvolacieho súdu argumentácia okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku
v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. poriadku poskytuje jasné a zrozumiteľné odpovede ohľadom
všetkých podstatných skutkových a právnych okolností významných pre rozhodnutie o uloženom treste,
ako aj o neuložení trestu zákazu činnosti obžalovanému.

Odvolací súd v prvom rade uvádza, že prokurátor v dôvodoch podaného odvolania nenamieta, že by
v prejednávanej veci existovala zákonná obligatórna povinnosť ukladať obžalovanému trest zákazu
činnosti spočívajúci v zákaze vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu, pričom ani odvolací súd
nezistil, že by u obžalovaného bola daná zákonná povinnosť uložiť mu trest zákazu činnosti.

Odvolací súd ďalej uvádza, že okresný súd v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. pri ukladaní trestu správne

prihliadol na to, že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval a na
skutočnosť, že obžalovaný urobením vyhlásenia o vine, ktoré okresný súd prijal, významným spôsobom
napomohol súdu pri objasňovaní trestnej činnosti v zmysle § 36 písm. n) Tr. zák. Túto okolnosť je
nevyhnutné aj podľa názoru odvolacieho súdu významným spôsobom zohľadňovať pri ukladaní trestu.

Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd pri ukladaní trestu dôsledne vyhodnotil všetky okolnosti
svedčiace nie len v neprospech (na ktoré poukazoval prokurátor v podanom odvolaní konkrétne
spáchanie viacerých dopravných priestupkov), ale aj v prospech obžalovaného (že spáchané priestupky
boli staršie ako desať rokov). Pokiaľ ide o prihliadnutie na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie a pohnútku, podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd správne prihliadol na všetky

podstatné skutočnosti a okolnosti daného prípadu. Naviac odvolací súd dodáva, že v prejednávanej veci
z hľadiska okolností spáchania trestného činu sa jednalo o dopravnú nehodu, ku ktorej došlo vo veľmi
nízkej rýchlosti, nejednalo sa tak o hrubo bezohľadnú a nebezpečnú jazdu obžalovaného.

Okresný súd v závere svojho rozhodnutia taktiež správne poukázal na to, z akých dôvodov

neuložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu. Aj podľa
názoru odvolacieho súdu okresný súd správne poukázal na to, že uloženie trestu zákazu činnosti
obžalovanému popri už uloženom treste odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu
by bolo už neprimeraným trestom uloženým obžalovanému, a to aj s poukazom na jeho doterajší
život, potrebu vodičského oprávnenia k výkonu zamestnania, kladného hodnotenia zo zamestnania

a k zabezpečeniu starostlivosti o svoju matku, ktoré skutkové okolnosti mali oporu vo výsledkoch
vykonaného dokazovania. Za daných okolností a s prihliadnutím k tomu, že obžalovaný sa dopustil
spáchania posledného dopravného priestupku ešte v roku 2015 a hľadí sa na neho, akoby nebol
odsúdený, potom ani odvolací súd nedospel k záveru o dôvodnosti argumentácie prokurátora, ktorý
namietal neuloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu obžalovanému.

Z uvedených dôvodov sa odvolací súd nestotožnil s názorom prokurátora o potrebe zrušenia
napadnutého rozsudku vo výrokoch o treste z dôvodov podľa § 321 ods. 1 písm. e)
Tr. por., pretože nezistil, že by bol trest uložený obžalovanému neprimerane mierny.

Nazákladepreskúmaniasprávnostiodvolanímnapadnutýchvýrokovrozsudkuokresnéhosúduodvolací
súd nezistil ani chyby odvolaním prokurátora nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371

ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na

to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,

i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,

l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou
v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné

prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.