Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 19, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/55/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123232804
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Chalupka

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5123232804.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Lukášom Chalupkom v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C.

XXX, C., zastúpený: JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s. r. o., Šoltésovej 346/1, Považská Bystrica,
IČO: 36 860 654 proti žalovanému: 1.) D. E., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX, 2.) F. G. H., nar. XX.XX.XXXX,
I. XXXX/XX, J., 3.) J. F. K., nar. XX.XX.XXXX, L. XXXX/X, L., 4.) M. F. E., nar. XX.XX.XXXX, N. XXXX/
XX, J., všetci zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s. r. o., Vojtecha Tvrdého 17,
Žilina, IČO: 36 436 640, o zaplatenie 954,73 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 826,85 EUR, spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy vo výške 826,85 EUR od 21.06.2023 do zaplatenia,

a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca má proti žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 73,20 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.07.2023 domáhal zaplatenia istiny vo výške 954,73 EUR
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy vo výške 954,73 EUR od 21.06.2023 do zaplatenia

a náhrady trov konania, titulom vzniknutej škody.
2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe uznesenia Okresnej prokuratúry Žilina č. 4Pv 56/22/5511-20
zo dňa 13.03.2023 bol žalovaný uznaný vinným podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona
v štádiu dokonaného trestného činu tak, že dňa 21.05.2021 zbúral bez búracieho povolenia dom O.
XXX I. C., ktorého je žalobca podielový spoluvlastník v 1 a spôsobil mu škodu vo výške 4.351,73 EUR,
ktorú mu uhradil s tým, že podľa § 216 ods. 1 Trestného poriadku bolo trestné stíhanie podmienečne
zastavené a určená skúšobná doba 12 mesiacov. Žalobca následne navrhol Okresnej prokuratúre Žilina

postup podľa § 557 ods. 1 Trestného poriadku, aby rozhodla o náhrade trov s pribratím splnomocnenca
a vyčíslil trovy v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške 954,73 EUR. Toto mu bolo odmietnuté a
po preskúmaní veci Krajskou prokuratúrou Žilina mu bolo oznámené, že uvedený nárok môže priznať
len súd. Keďže v dôsledku úmyselného trestného konania žalobcovi vznikla majetková ujma s pribratím
splnomocnenca pre trestné konanie, vyzval žalovaného dňa 12.06.2023, aby uvedenú sumu uhradil do
5 dní. Výzva mu bola doručená dňa 15.06.2023, pričom čiastku vo výške 954,73 EUR neuhradil, čím sa
dostal od 21.06.2023 do omeškania a preto žalobca žiada priznať aj zákonný ročný úrok z omeškania

vo výške 9 %.

3. Nakoľko žalovaný zomrel dňa XX.XX.XXXX, súd uznesením zo dňa 27.02.2024, č. k. 4C/55/2023 –
38 pokračuje s jeho právnymi nástupcami (dedičmi).4. Žalovaní so žalobou nesúhlasili a žiadali ju zamietnuť z dôvodu, že je síce pravdou, že voči ich
právnemu predchodcovi (otcovi) bolo vedené trestné stíhanie z dôvodu, že zbúral bez stavebného

povolenia stavbu – dom O. XXX. Tento skutok priznal a bez akýchkoľvek výhrad sa zaviazal nahradiť
škodu vyčíslenú znaleckým posudkom. Je nesporné, že žalobcovi ako poškodenému v trestnom konaní
nemohli vzniknúť okrem skutočnej majetkovej ujmy iné náklady a iná škoda, pretože vynaloženie trov
právneho zastúpenia nebolo vo vzťahu k tomuto trestnému konaniu účelné, pretože právny predchodca
žalovaných sa ku všetkým dôvodom, ktoré boli voči nemu obvinením vznesené priznal a škodu zaplatil

predtým než mohla byť voči nemu podaná obžaloba.

5. Žalobca následne uviedol, že jeho právny zástupca v trestnom konaní vykonal právne úkony z
titulu právneho zastupovania, keď dňa 07.07.2021 prevzal zastúpenie, dňa 31.08.2021 podal trestné
oznámenia, dňa 28.01.2022 podal sťažnosť proti odmietnutiu veci a dňa 16.09.2022 sa zúčastnil
oboznámenia s výsledkami skráteného vyšetrovania v Kysuckom Novom Meste na polícií. Tieto všetky

úkony boli účelné, nakoľko žalobca žije vo Veľkej Británii.

6. Žalovaní k vyjadreniu žalobcu opätovne mali za to, že škoda nemohla vzniknúť, nakoľko vynaloženie
trov právneho zastúpenia nebolo vo vzťahu k trestnému konaniu účelné, pretože ich právny predchodca
škodu zaplatil predtým ako bola voči nemu podaná obžaloba.

7. Žalobca na pojednávaní dňa 24.10.2025 argumentoval, že právny predchodca žalovaných zbúral
dom, ktorého žalobca bol vlastníkom vo výške 1. Jeho právny zástupca podal trestné oznámenie,
ktoré bolo najprv odmietnuté, následne sa trestné konanie, resp. trestné stíhanie začalo, ktoré bolo
podmienečne zastavené, žalovaný doznal vinu, uhradil škodu. V trestnom konaní boli vykonané úkony

právnej služby, žalobca tieto trovy zaplatil, právny predchodca žalovaných ich zavinil. Žalobcovi vznikla
škoda, nakoľko advokátskej kancelárii musel zaplatiť trovy právneho zastúpenia. Každý má právo
zvoliť si právne zastúpenie. Žalobca dňa 15.07.2021 uhradil sumu vo výške 1.000,- EUR na právne
zastupovanie, tieto trovy boli účelne vynaložené

8.Žalovanísanauvedenompojednávaníprocesnebránilitým,žežalobcovi,akopoškodenémunemohla
vzniknúťškoda,nakoľkoprávnypredchodcažalovanýchsadoznal,škoduzaplatileštepredtým,akobola
podaná obžaloba. Ak by okresná prokuratúra považovala tieto trovy konania za účelne vynaložené, tieto
by premietla do svojho uznesenia. Civilné konanie totiž nenahrádza trestné konanie. Civilný súd nemôže
posudzovať účelnosť týchto trov v trestnom konaní. Proti uzneseniu okresnej prokuratúre o zastavení

trestného stíhania žalobca nepodal sťažnosť a zrejme si v tom štádiu neuplatnil nárok na náhradu škody.
Je tu navyše ďalší rozpor, a síce mala byť uhradená suma vo výške 1.000,- EUR, pričom žalobca v
žalobe tvrdí, že ide o sumu vo výške 954,73 EUR.

9. Na ďalšom pojednávaní dňa 19.11.2025 strany už iba zopakovali svoju argumentáciu, pričom žalobca

dodatočne (na výzvu súdu) doložil potvrdenie o úhrade trov.

10. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s dôkaznými prostriedkami
nachádzajúcimi sa v spise dospel k nasledovným skutkovým zisteniam:

11. Podľa výpisu VÚB a. s. – potvrdenie o zrealizovaní transakcie, došlo dňa 15.07.2021 k úhrade sumy
vo výške 1.000,- EUR od žalobcu na účet právneho zástupcu s VS: XXXXXX s poznámkou „právne
služby“. (č. l. 139)

12. Uznesením zo dňa 13.03.2023, č. 4Pv 56/22/5511-20 Okresná prokuratúra Žilina podľa § 216 ods.

1 Trestného poriadku podmienečne zastavila trestné stíhanie obvineného F. E.. ... Súčasťou spisového
materiálu, resp. predložených listinných podkladov od obhajcu obvineného je aj fotokópia prevodného
príkazu zo dňa 02.03.2023, kde bola suma vo výške 4.352,- EUR uhradená na účet ..., názov príjemcu A.
B.. Dňa 10.03.2023 JUDr. Dušan Divko potvrdil v mailovej komunikácii prijatie tejto sumy poškodenou. ...
Pokiaľ poškodená požaduje väčšiu náhradu škody, resp. má iné nároky na obvineného, svojich práv

a nárokov sa môže ďalej domáhať v civilnom konaní. (č. l. 2 – 3)

13. Podľa Interného dokladu právneho zástupcu žalobcu zo dňa 21.03.2023, bola dňa 15.07.2021 zo
strany mandantky A. B. zložená na účet JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s. r. o. záloha na trovytrestného konania proti F. E. vo výške 1.000,- EUR. ... Dnešným dňom sa uvedená náhrada trov
poškodenej vo výške 954,73 EUR započítava so zloženou zálohou vo výške 1.000,- EUR s tým, že
rozdiel 45,27 EUR sa preúčtováva na spis mandantky vedený pod č. PB 15/22 DD. (č. l. 109 rub)

14. Podaním zo dňa 21.03.2023 adresovaným Okresnej prokuratúre Žilina si žalobca uplatnil náhradu
trovpoškodenéhovovýške954,73EUR.Sadzbatarifnejodmeny4.351,73EUR.Žalobcaakopoškodený
obdržal náhradu škody od F. E. vo výške 4.351,73 EUR tak, ako bola zistená pre potreby trestného
konania. Trovy poškodeného spojené s pribratím splnomocnenca sú za úkony : 07.07.2021 prevzatie

a príprava zastúpenia 161,01 EUR, 31.08.2021 podanie písomného trestného oznámenia 161,01 EUR,
28.01.2022 sťažnosť proti odmietnutiu veci 161,01 EUR, 16.09.2022 oboznámenie sa s výsledkami
skráteného vyšetrovania 161,01 EUR. Cestovné PB – KNM a späť 86 km za použitia motorového vozidla
LAND ROVER – P. P. Q., L. vo výške 10,73 EUR, náhrada za použitie motorového vozidla 18,32 EUR,
strata času 4 x 1 hod. * 19,38 EUR = 77,52 EUR, 2 x náhrada hotových výdavkov za rok 2021, 2 x
náhrada hotových výdavkov za rok 2022 + 20 % DPH na účet právneho zástupcu k I.: XXXXXX. (č. l. 4)

15. Podľa stanoviska Krajskej prokuratúry Žilina zo dňa 29.05.2023 č. 3 kPt 139/23/5500 – 5 uplatnený
nárok žalobcu nemožno posudzovať podľa § 557 Trestného poriadku, nakoľko toto ustanovenie sa týka
iba konania pred súdom, teda ak došlo k právoplatnému odsúdeniu obvineného súdom. Tento nárok
nie je možné uplatňovať v prípade, keď bolo trestné konanie ukončené podmienečným zastavením

trestného stíhania podľa § 216 Trestného poriadku. (č. l. 5 – 6)

16. Výzvou zo dňa 12.06.2023 žalobca vyzval žalovaného k úhrade trov vo výške 954,73 EUR do 5 dní,
pričom táto výzva bola žalovanému doručená dňa 15.06.2023. (č. l. 6 rub – 7)

17. Právny zástupca žalobcu je platcom DPH. (č. l. 114)

18. Žalobca dňa 07.07.2021 splnomocnil advokátsku kanceláriu JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s. r.
o. na zastupovanie. (č. l. 14 pripojeného spisu č. 4Pv/56/22, ČVS: ORP – 6/KM – CA – 2022)

19. Žalobca zastúpený právnym zástupcom JUDr. Dušanom Divkom, advokátom podal dňa 31.08.2021
trestné oznámenie na F. E.. (č. l. 6 pripojeného spisu č. 4Pv/56/22, ČVS: ORP – 6/KM – CA – 2022)

20. Dňa 28.01.2022 podal právny zástupca žalobcu sťažnosť proti uzneseniu ČVS: ORP – 6/KM-
CA-2022 zo dňa 21.01.2022. (č. l. 95 pripojeného spisu č. 4Pv/56/22, ČVS: ORP – 6/KM – CA – 2022)

21. Dňa 16.09.2022 právny zástupca žalobcu preštudoval vyšetrovací spis. (č. l. 224 pripojeného spisu
č. 4Pv/56/22, ČVS: ORP – 6/KM – CA – 2022)

22. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

23. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

24. Podľa § 440 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

25. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.27. Predmetom konania je nárok žalobcu na úhradu ním zaplatených trov právneho zastúpenia
v trestnom konaní, v ktorom vystupoval v pozícii poškodeného. Nebolo sporné, že obvinený, t. j.
právny predchodca žalovaných uhradil ním spôsobenú škodu vo výške 4.351,73 EUR. Táto suma podľa

odborného vyjadrenia č. 28/2022 zo dňa 19.05.2022 predstavuje polovicu hodnoty domu, ktorý bol
ním odstránený. Taktiež nebolo sporné, že trestné stíhanie proti nemu bolo právoplatne podmienečne
zastavené a následne pre jeho úmrtie právoplatne zastavené. Žalovaní argumentovali, že žalobcovi
nemohlavzniknúťžiadnaškoda,nakoľkosaichprávnypredchodcapriznalaškoduzaplatileštepredtým,
ako bola na neho podaná obžaloba. Procesná obrana žalovaných spočívala aj v tvrdení, že civilný súd

nemôže posudzovať účelnosť trov v trestnom konaní a navyše je rozpor v žalovanej sume, nakoľko
žaloba znie na sumu vo výške 954,73 EUR, pričom právnemu zástupcovi mala byť uhradená suma vo
výške 1.000,- EUR.

28. Jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby ako takej je, že strany majú vecnú
legitimáciu. Všeobecne možno uviesť, že vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z

hmotného práva, kedy jedna strana civilného súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho
oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a strana na opačnej procesnej strane
(žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Až samotné konanie
ukáže, či procesnoprávna dvojica (žalobca a žalovaný) je totožná s dvojicou hmotnoprávnou, t. j. či
žalobca a žalovaný sú v konaní vecne legitimovaní, a teda či sú účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu,

o ktorom súd v konaní rozhoduje.

29. Žalobca bol počas trestného konania zastúpený právnym zástupcom, ktorému dňa 15.07.2021
uhradil sumu vo výške 1.000,- EUR ako „záloha na trovy trestného konania proti F. E.“. Je tak daná
aktívna vecná legitimácia žalobcu.

30. Keďže žalovaný počas konania zomrel, súd pokračoval v konaní s jeho dedičmi, ktorí zodpovedajú
do výšky nadobudnutého dedičstva (č. l. 33). Je tak daná pasívna vecná legitimácia žalovaných.

31. Predpokladom vzniku škody je: 1.) protiprávny úkon, 2.) spôsobenie škody, 3.) príčinná súvislosť

medzi protiprávnym úkonom a škodou a 4.) zavinenie. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa §
420 Občianskeho zákonníka spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa predpokladá
(prezumpcia zavinenia). Pri zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto
za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať
náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť.

32. Z pripojeného „trestného“ spisu Okresnej prokuratúry Žilina má súd za preukázané, že právny
predchodca žalovaných sa dopustil protiprávneho úkonu (zbúranie domu bez povolenia), v dôsledku
čoho bolo začaté jeho trestné stíhanie. Táto skutočnosť ani nebola medzi stranami sporná.

33. Taktiež spôsobenie škody právnym predchodcom žalovaných bolo preukázané. Škodu totiž
predstavuje každá majetková ujma, ku ktorej došlo protiprávnym konaním iného subjektu, za ktorú tento
zodpovedá a obsahom pojmu majetková škoda je zmenšenie majetku poškodeného, preto pod tento
pojem možno zaradiť akúkoľvek majetkovú ujmu, ktorá je vnímateľná zmyslami, ale aj inú ujmu, ktorú
je možné objektívne zistiť. Náklady vzniknuté pri uplatnení nároku v trestnom konaní sú tak majetkovou

ujmou, ktorá vznikla poškodenému v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním vinníka. Súd však
môže priznať len náhradu účelne vynaložených trov, výška ktorých zodpovedá tarifnej odmene advokáta
určenej osobitným právnym predpisom účinným v čase vykonania úkonov.

34. Pre účely náhrady škody treba preto za účelne vynaložené náklady poškodeným na zaplatenie

odmeny advokátovi na obhajobu považovať náklady v rozsahu tarifnej odmeny (obdobne napr.
uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo/402/2015 zo dňa 28.04.2016)

35. Súd ešte v tomto smere uvádza, že Trestný poriadok za poškodeného označuje osobu, ktorej
bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda, alebo boli

porušené, či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody (§ 46 ods. 1 veta prvá) a umožňuje
poškodenému sa môže dať zastupovať splnomocnencom (§ 53 ods. 1), ktorý je oprávnený robiť za
poškodeného návrhy na vykonanie dôkazov, podávať žiadosti a opravné prostriedky a je tiež oprávnený
zúčastniť sa všetkých úkonov, na ktorých sa môže zúčastniť poškodený (§ 54 ods. 1). Právo byť vkonaní zastúpený advokátom výslovne vyplýva z čl. 47 ods. 2 Ústavy SR. Právo na právnu pomoc
trvá až do skončenia konania a jeho súčasťou je aj právo na náhradu vynaložených trov konania. O
trovách poškodeného v trestnom konaní rozhoduje súd v intenciách § 557 Trestného poriadku a ak

nie sú splnené podmienky na rozhodnutie o trovách poškodeného v trestnom konaní, poškodený si
ich môže uplatniť spolu so svojím nárokom v civilnom konaní. Ak teda poškodený splnomocnil svojím
zastupovanímadvokátaakosplnomocnenca,trovystýmspojenéjevzásadetrebaposudzovaťakotrovy
potrebné na účelné uplatnenie nároku poškodeného (obdobne napr. uznesenie Krajského súdu Nitra,
sp. zn. 6Co/46/2020 zo dňa 29.10.2021, alebo Najvyšší súd ČR, sp. zn. 4 Cz 1/71 zo dňa 19.02.1971).

36. Pokiaľ žalovaní argumentovali, že ich právny predchodca škodu uhradil, tak táto procesná obrana
nie je presná. Ich právny predchodca síce uhradil škodu (4.352,- EUR), avšak táto suma predstavuje
1 hodnoty zbúraného domu. V tejto sume nie je zahrnutá suma (trovy právneho zastúpenia), ktorá je
predmetom tohto konania. Ide o dva rozdielne nároky.

37. Ako už súd uviedol vyššie, skutočnou škodu je aj ujma, ktorá vznikla poškodenému tým, že bol
nútený vynaložiť náklady vzniknuté v spojitosti s uplatnením nároku v trestnom konaní. Žalobcovi vznikla
takáto majetková ujma - škoda v podobe nákladov (finančných prostriedkov) vynaložených na právne
zastúpenie v trestnej veci, v ktorej ho zastupoval právny zástupca (advokát), ktorá by mu inak v prípade,
ak by k spáchaniu trestného činu právnym predchodcom žalovaných nedošlo, vôbec nebola vznikla.

Príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním právneho predchodcu žalovaných a vznikom škody na
strane žalobcu je teda preukázaná tým, že nebyť tohto protiprávneho konania, k uplatnenej škode by
nedošlo. Zavinenie je taktiež dané, v konaní ani nebolo spochybnené (v trestnom konaní sa sám právny
predchodca žalovaných k činu priznal, taktiež jeho právni nástupcovia toto konanie nerozporovali).

38. Pri úkonoch právnej služby za daného skutkového stavu patrí odmena podľa § 13a vyhlášky č.
655/2004 Z. z.. Pojem „úkon právnej služby v trestnom konaní alebo v konaní o priestupkoch“ použitý
v § 14 vyhlášky je potrebné vykladať vzhľadom na § 1 ods. 2 Zákona o advokácii ako realizáciu
celého súboru činností hmotnej a nehmotnej povahy, ktoré vykonáva advokát v prospech svojho klienta
obvineného v tej-ktorej trestnej veci, alebo ako obvineného v konaní o prejednávaní priestupku. Nepatrí

sem zastupovanie poškodeného v trestnom konaní advokátom ako splnomocnencom podľa § 53 a 54
Trestného poriadku. Pri týchto úkonoch právnej pomoci patrí odmena splnomocnencovi podľa § 13a
vyhlášky. Pre vyčíslenie tejto odmeny (škody) však nemožno za tarifnú hodnotu považovať sumu, ktorú
si poškodený uplatnil v trestnom konaní, ale pri jej vyčíslení je potrebné vychádzať zo sumy, ktorá
bola poškodenému priznaná – v danom prípade zo sumy, ktorú žalobcovi uhradil právny predchodca

žalovaných, t. j. 4.352,- EUR. Táto suma napokon ani nebola v konaní sporná. Z uvedenej sumy potom
hodnota úkonu právnej služby predstavuje sumu vo výške 161,01 EUR.

39. Súd na základe uvedeného preto žalobcovi priznal náhradu škody v podobe vynaložených
a preukázaných nákladov trov právneho zastúpenia v trestnom konaní vo výške 826,85 EUR, za tieto

úkony právnej služby:
1.) prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 07.07.2021, odmena vo výške 161,01 EUR,
2.) písomné podanie trestného oznámenia zo dňa 31.08.2021, odmena vo výške 161,01 EUR,
3.) písomné podanie vo veci samej zo dňa 28.01.2022 – sťažnosť proti uzneseniu o odmietnutí trestného
oznámenia, odmena vo výške 161,01 EUR,

4.) účasť na vyšetrovacom úkone - záverečné preštudovanie spisu zo dňa 16.09.2022, odmena vo
výške 161,01 EUR, celkovo 644,04 EUR.

40. K jednotlivým úkonom podľa § 16 ods. 3 vyhlášky prináleží režijný paušál vo výške 45,- EUR (2
x 10,87 Eur, 2 x 11,63 EUR). Trovy právneho zastúpenia tak sú: úkony právnej služby 644,04 EUR +

režijný paušál 45,- EUR, celkovo 826,85 EUR (689,04 EUR + DPH).

41. Vo zvyšnej časti súd považuje uplatnený nárok (cestovné + náhrada za stratu času) za
nepreukázaný, a to z dôvodu, že žalobca technický preukaz motorového vozidla, ktorým sa mal na
konkrétny úkon právnej služby dostaviť nepredložil. Je síce pravdou, že technický preukaz (Osvedčenie

o evidencií) je v návrhu na priznanie náhrady trov adresovaného prokuratúre (nie v žalobe – pozn.
súdu) označený ako príloha, avšak tento dôkaz zo súdneho, a ani z pripojeného „trestného“ spisu
nevyplýva. Na otázku súdu prečo tento dôkaz nie je pripojený k žalobe, resp. prečo nie je zrejmý
zo súdneho spisu, právny zástupca na (v poradí druhom) pojednávaní odpovedal, že „náš nároksme preukazovali iba návrhom na priznanie náhrady trov poškodenej, tento návrh bol doručovaný
do trestného spisu, a preto sme boli názoru, že bude súčasťou trestného spisu aj s prílohami“ a
následnenavrholdoplniťdokazovaniepredloženímtechnickéhopreukazu.Súdtentonávrhnadoplnenie

dokazovania aj vzhľadom na koncentráciu a hospodárnosť zamietol. Súd tiež na uvedenom pojednávaní
konštatoval, že dôkazný návrh na predloženie spisu Okresnej prokuratúry Žilina je nevykonateľný,
nakoľko v zmysle žiadosti súdu z 28.02.2025 (č.l. 93 a nasl.) tento spis bol súdu Okresnou prokuratúrou
Žilina predložený, pričom z tohto spisu bolo na pojednávaní vykonané dokazovanie listinnými dôkazmi,
ktoré tvoria jeho obsah.

42. Cestovné a náhrada za stratu času tak nie sú preukázané, pretože žalobca nepredložil technický
preukaz motorového vozidla, ktoré malo byť použité. Taktiež nebol predložený (a ani tvrdený) doklad o
zakúpení PHM. V tomto smere súd uvádza, že nie je potrebné dokladať potvrdenia o zakúpení PHM,
pretože je možné vychádzať aj z údajov uvedených na stránke Štatistického úradu SR. Uvedené však
iba dokresľuje vágnosť žalobcu smerom k skutkovým tvrdeniam, resp. k predkladaniu dôkazov. Žalobca

nedoložil technický preukaz (prípadne cestovný príkaz), aby bolo možné cestovné náklady a teda logicky
aj náhradu za stratu času a ich výšku preskúmať. Žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno. To,
že súd priznal nárok za úkon právnej služby „účasť na vyšetrovacom úkone - záverečné preštudovanie
spisu zo dňa 16.09.2022“, ale nepriznal cestovné a náhradu za stratu času za tento úkon sa nevylučuje,
nakoľko uplatnený nárok je v režime škody (§ 420 ods. 1 a § 440 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a nie

v režime náhrady trov konania (§ 262 Civilného sporového poriadku – tam by bolo za daného stavu
priznané cestovné napr. vlakom).

43. Účelom a zmyslom koncentrácie v civilnom sporovom konaní (§ 153 a § 154 Civilného sporového
poriadku) je najmä prispieť k naplneniu princípu procesnej ekonómie vrátane rýchlosti konania, zabrániť

zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas.
Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak
by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Je plne v diskrečnej právomoci súdu, či omeškaný procesný
úkon strany ospravedlnení alebo nie. Keďže sudcovskú koncentráciu konania uplatňuje príslušný sudca
podľa vlastnej úvahy, spadá do jeho kompetencie rozhodnúť, či na prostriedok procesného útoku

či obrany, ktorý strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania, bude prihliadať (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/2021
publikované v Zbierke nálezov a uznesení pod č. 70/2021 a uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II.
ÚS 530/2018 publikované v Zbierke nálezov a uznesení pod č. 89/2018).

44. Podľa nálezu Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 115/2025 - 20 zo dňa 27.03.2025, k postupu súdov
ústavný súd považuje za žiaduce dať do pozornosti čl. 17 Civilného sporového poriadku a dôsledné
využitie ďalších inštitútov Civilného sporového poriadku vrátane prostriedkov procesného útoku a
procesnej obrany a sudcovskej koncentrácie konania (§ 149 až § 153 Civilného sporového poriadku).
Účelom a zmyslom týchto procesných prostriedkov je najmä prispieť k naplneniu princípu procesnej

ekonómie vrátane rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu,
aby procesné úkony vykonávali včas. Tieto prostriedky zároveň limitujú aj navrhovanie dôkazov počas
súdneho sporu s prihliadnutím na aktivitu strán, ktorých cieľom by malo byť rýchle a hospodárne
vyriešenie ich vzájomného sporu. Zodpovednosť za výsledok sporu patrí sporovým stranám, ktoré
majú v spore preukázať vysokú mieru procesnej aktivity a svoje skutkové tvrdenia dokázať. Procesná

aktivita má mať na zreteli najmä časové kritérium, a to včasnosť, ktorú posudzuje podľa vlastnej úvahy
konajúci súd (osobitne s dôrazom na naplnenie požiadavky hospodárnosti a rýchlosti vedenia súdneho
sporu). Súdy tak mali v podstatnej časti napadnutého konania postupovať striktne v súlade so zásadami
koncentrácie konania (§ 153 a § 154 Civilného sporového poriadku). Samotný význam koncentrácie
konania spočíva v čo najvčasnejšom získaní podkladu pre určenie predmetu dokazovania s tým, že

možná budúca modifikácia predmetu dokazovania sa eliminuje len na nevyhnutné a nepredvídateľné
zmeny alebo na zmeny, ktoré vzídu z výsledkov vykonaného dokazovania.

45. Podľa uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 535/2023 zo dňa 11.10.2023 publikovaného
v Zbierke nálezov a uznesení pod č. 6/2023, vzhľadom na uvedené napadnuté uznesenie

najvyššieho súdu, ktoré uprednostňuje procesnú zodpovednosť sťažovateľa za dôkaznú kvalitu žaloby,
nepredstavuje v aktuálnej právnej úprave civilného procesu kladúcej dôraz na zásadu formálnej
pravdy posilnenú koncentráciou a kontradiktórnym vedením procesu, koncept arbitrárny či ústavne
neudržateľný.46. Súd ešte na doplnenie uvádza, že z dôvodov na strane žalobcu (jeho právneho zástupcu) bolo už
raz pojednávanie (konkrétne pojednávanie dňa 24.10.2025) odročené s tým, aby v konkrétnej lehote

doložil listinné dôkazy preukazujúce skutočnú úhradu trov právneho zastúpenia. Súd nie povolaný na
poskytovanie návodu stranám (o to viac, ak sú zastúpené právnym zástupcom – čl. 11 ods. 3 Civilného
sporového poriadku), ktoré konkrétne dôkazy musia predložiť aby boli v spore úspešné, okrem prípadu
potreby doplnenia skutkových tvrdení podľa § 181 ods. 4 Civilného sporového poriadku, čo už súd raz
vykonal. Ak bol k súdnemu spisu oficiálnym súdnym dopytom na prokuratúru pripojený aj „trestný spis“,

nie je úlohou súdu tento pripojený spisový materiál ešte dôsledne preskúmať so zámerom aby možné
chýbajúce dôkazné materiály následne avizoval strane. Žalobca ako iniciátor súdneho konania (predmet
konania určujú strany skutkovým vymedzením nároku – čl. 7 ods. 1 Civilného sporového poriadku) musí
vžalobeoznačiťapodľamožnostíajpripojiťdôkazy,naktoréhodlápoukázať.Vágneodôvodnenieprečo
nie je počas konania pripojený rozhodný dôkaz („náš nárok sme preukazovali iba návrhom na priznanie
náhrady trov poškodenej, tento návrh bol doručovaný do trestného spisu, a preto sme boli názoru, že

bude súčasťou trestného spisu aj s prílohami“) podľa názoru súdu nepostačuje na opätovné (druhé)
odročenie pojednávania (v tom prípade by v skutkovo a právne nie zložitej veci boli tri pojednávania).

47. Súd bol pripravený akceptovať tento chýbajúci dôkaz priamo na pojednávaní dňa 19.11.2025,
avšak právny zástupca týmto dôkazom v pojednávacej miestnosti fyzicky nedisponoval. Odročenie tohto

pojednávaniaibazdôvodupredloženiatohtodôkazujevrozporesozásadouefektívnosti,hospodárnosti
tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím
na povahu konania (§ 157 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Ak totiž neexistujú osobitné dôvody,
v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je
včasné, pretože by to mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku

na nariadenie ďalšieho pojednávania. V konaní ale neboli identifikované žiadne skutočnosti či osobitné
dôvody, ktoré by žalobcovi objektívne, ale aj subjektívne bránili v pružnejšom a najmä efektívnejšom
predkladaní dôkazného materiálu.

48. Možno konštatovať, že žalobcovi ako poškodenému vznikli náklady pri uplatnení jeho práva

v trestnom konaní vedenom proti právnemu predchodcovi žalovaných ako škodcovi. Tým žalobcovi
nepochybne vznikla majetková škoda, ktorá spočíva v zmenšení jeho majetku, pričom tato škoda vznikla
pri účelnom uplatnení jeho práva. Súd túto sumu považuje za preukázateľne účelne vynaložené náklady
v trestnom konaní. Pre účely náhrady škody treba za účelne vynaložené náklady poškodeným na
zaplatenie odmeny advokátovi na obhajobu považovať náklady v rozsahu tarifnej odmeny. V súvislosti

s náhradou trov konania ide totiž o zásadu, že sa priznáva iba náhrada tých trov, ktoré boli potrebné na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, teda nie všetky náklady, ktoré boli vynaložené. Uplatnená
suma zodpovedá štyrom úkonom právnej služby. Tieto úkony smerovali k splnomocneniu, k podaniu
trestného oznámenia, k sťažnosti proti odmietnutiu a k záverečnému preštudovaniu spisu. Z ich povahy
je teda nepochybné, že sa jedná o účelné uplatňovanie práva v trestnom konaní.

49. Pokiaľ žalovaní argumentovali, že nie je preukázaná skutočná výška škody, nakoľko žalobca svojmu
právnemu zástupcovi uhradil sumu vo výške 1.000,- EUR a nie žalobou uplatnených 954,73 EUR,
tak súd uvádza, že žalobca jednoznačne preukázal úhradu trov právneho zastúpenia. Z potvrdenia
o zrealizovaní transakcie (č. l. 109) vyplýva úhrada trov právneho zastúpenia za danú trestnú vec vo

výške 1.000,- EUR. V tejto transakcii je riadne identifikovaný VS XXXXXX, ktorý korešponduje s VS
uvedeným v „návrhu na priznanie náhrady trov poškodenej“ zo dňa 21.03.2023 (č. l. 4 rub). Taktiež
z poznámky vyplýva, že sa jedná o „právne služby“. Z listiny označenej ako „interný doklad“ zo dňa
21.03.2023 ďalej vyplýva, že „dňa 15.07.2021 bola zo strany mandantky A. B. zložená na účet JUDr.
Dušan Divko, advokát, spol. s. r. o. záloha na trovy trestného konania proti F. E. vo výške 1.000,- EUR. ...

Dnešným dňom sa uvedená náhrada trov poškodenej vo výške 954,73 EUR započítava so zloženou
zálohou vo výške 1.000,- EUR s tým, že rozdiel 45,27 EUR sa preúčtováva na spis mandantky vedený
pod č. J. XX/XX A.“ (č. l. 109 rub). Žalobca preukázal vznik skutočnej škody, a to úhradou peňažných
prostriedkov na účet jeho právneho zástupcu.

50. Záverom možno zhrnúť, že je zrejmé, že žalobca bol ako poškodený v trestnom konaní zastúpený
splnomocnencom, ktorý za neho robil úkony, pričom v trestnom konaní mu tento nárok na náhradu
škody nebol ani sčasti priznaný (nezamieňať so škodou predstavujúcou polovicu hodnoty zbúraného
domu – 4.352,- EUR, tá uhradená bola). Taktiež je zrejmé, že trovy právneho zastúpenia žalobcu akopoškodeného v trestnom konaní vznikli v dôsledku a v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním
právneho predchodcu žalovaných. Žalobca si uplatnil túto náhradu škody, avšak prokuratúra mu tento
nárok nepriznala s tým, že si ho môže uplatniť na súde.

51. Žalovaní sa s úhradou dlžnej sumy dostali do omeškania a preto ich súd zaviazal aj na zaplatenie
úrokov z omeškania v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č.
87/1995 Z. z. v znení účinnom po 01.02.2013. Žalovaní sa dostali do omeškania s plnením peňažného
dlhu žalobcovi dňa 21.06.2023 (5 – dňová lehota na plnenie + výzva doručená dňa 15.06.2023), žalobca

tak má nárok domáhať sa aj zaplatenia úrokov z omeškania vo výške, ktorá je o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu (t. j. vo výške 9 %) od 21.06.2023 do zaplatenia.

52. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Žalobca požadoval sumu vo výške 954,73 EUR s príslušenstvom, pričom úspešný bol v časti 826,85

EUR, čo predstavuje 86,60 % úspechu a 13,40 % jeho neúspechu. Čistý úspech žalobcu teda
predstavuje 73,20 % (86,60 % mínus 13,40 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Žilina v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.