Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, December 12, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/205/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2325202600
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2325202600.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov
JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Petra Kalatu, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, v konaní zastúpený opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa matky: C. D., narodená XX.XX.XXXX, trvale
bytom E. A. XXXX/X, B. - F., zastúpená splnomocnencom: JUDr. Eva Szikorová, advokátka, so

sídlom Hollého 1854/9, Šaľa a otca: A. B., narodený XX.XX.XXXX, toho času bytom G. X, H., Česká
republika, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Galanta, č. k.
34P/121/2025-75 zo dňa 06.10.2025 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa matka domáhala dočasného zverenia maloletého do starostlivosti matky, určenia,
že miestom bydliska maloletého bude bydlisko matky, určenia, že miestom výkonu celodennej
predprimárnej výchovy a vzdelávania bude Materská škola v B., úpravy styku maloletého s otcom
a úpravy práva zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok (ktoré majú vykonávať obaja rodičia)
a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej. Svoje rozhodnutie právne

odôvodnil ustanoveniami § 2 ods. 1, § 360 ods. 1, § 367 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 zákona č.
161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ako aj ustanoveniami § 324 ods. 1, ods.
2 a ods. 3, § 325 ods. 1 a ods. 2, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 a ods. 2 a § 330 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a čl. 15 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111
(Brusel IIb). Vecne dôvodil, že rodičia nedokážu akceptovať rozhodnutie druhého rodiča o tom, kde si
po rozchode partnerského vzťahu predstavuje svoju budúcnosť, a namiesto hľadania akceptovateľného

riešenia každý z nich očakáva, že ten druhý maximálne prispôsobí svoj život zmenenej situácii.
Súd prvej inštancie zdôraznil, že Ústava SR a európske právo garantujú slobodu pohybu a pobytu,
pričom žiadny orgán verejnej moci nie je oprávnený rodičom prikazovať zmenu bydliska. Rovnako súd
nemôže rodičovi zakázať slobodný výber školského zariadenia, nakoľko je oprávnený rozhodovať len
o nahradení súhlasu pri nezhode o podstatných veciach, pričom v tomto prípade matka netvrdila, že
by otec nesúhlasil s navštevovaním Materskej školy v B.. Skonštatoval, že zákonnosť postupu prijatia

dieťaťa do škôlky v Českej republike slovenskému súdu neprináleží hodnotiť. Ďalej argumentoval, že
maloleté dieťa sa aktuálne nachádza v reálne vykonávanej striedavej osobnej starostlivosti, ktorá sa
realizuje bez väčších problémov, dieťa sa na ňu adaptovalo a má vytvorený blízky vzťah k obom rodičom.
Nebola zistená žiadna bezprostredne hroziaca ujma na zdraví, živote, výžive či výchove dieťaťa, ktorá by
si vyžadovala okamžitý zásah súdu formou neodkladného opatrenia. Účelom tohto inštitútu je zamedziť
vzniku ujmy na záujmoch dieťaťa, nie riešiť spory rodičov. Zverenie dieťaťa do starostlivosti jedného

rodiča bez osvedčenia výnimočných dôvodov a obavy o život dieťaťa by predstavovalo neprimeraný
zásah do práv druhého rodiča a jeho nedôvodné znevýhodnenie. Záverom s poukazom na § 28 ods.2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) apeloval na rodičov, aby k situácii pristupovali zodpovedne a
empaticky, zvážili využitie odbornej pomoci a uprednostnili záujmy dieťaťa pred prehlbovaním konfliktov.

Pripomenul, že primárnu zodpovednosť za výchovu nesú rodičia a bez ich úprimnej snahy a súčinnosti
nedokážeanisúdzabezpečiťusporiadanievzťahov.Konečnáúpravaprávapovinnostíbudepredmetom
konania vo veci samej, keďže v rámci neodkladného opatrenia nie je priestor na vykonanie potrebného
dokazovania.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého,
a to v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Navrhla, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zmenil tak, že toto neodkladné opatrenie nariadi v zmysle podaného návrhu. V
odvolaní uviedla, že maloletý pochádza z partnerského zväzku bez uzavretia manželstva, narodil sa
na Slovensku, kde má od narodenia nepretržite skutočné bydlisko a od augusta 2023 býva s matkou
a plnoletým bratom v nájomnom byte v B.. Dieťa má dvojité občianstvo, formálny pobyt aj v bydlisku

otca v ČR, avšak trvalé bydlisko má u matky, pričom bolo so súhlasom rodičov prijaté na predprimárne
vzdelávanie v mieste skutočného bydliska, ktoré navštevuje už druhý rok (aktuálne ako predškolák s
povinnou dochádzkou). Po ukončení spolužitia v júli 2025 sa otec odsťahoval do ČR a bez vedomia
a súhlasu matky prihlásil maloletého do predškolského zariadenia aj tam. Matka s tým nesúhlasí,
pričom otec si od polovice augusta nátlakom presadil faktický stav striedania dieťaťa v týždňových

intervaloch s navštevovaním dvoch zariadení v dvoch štátoch. Ďalej uviedla, že dňa 13.08.2025 podala
návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, avšak návrh na neodkladné opatrenie podala
až neskôr (29.09.2025), nakoľko dúfala v dohodu na informatívnom stretnutí rodičov, ku ktorej však
nedošlo. Pred vydaním napadnutého rozhodnutia došlo na jej žiadosť k zmene jej pracovného času
na jednozmennú prevádzku s účinnosťou od 01.10.2025, o čom informovala kolíznu opatrovníčku a

predložila súdu dôkaz. Zároveň poukázala na to, že dňa 30.09.2025 jej bol doručený návrh otca podaný
na Okresnom súde v Hodoníne dňa 21.08.2025, ktorým sa domáha striedavej starostlivosti, a ktorý spolu
so svojím vyjadrením predložila, keďže sa nenachádzal v súdnom spise. K odvolaciemu dôvodu podľa
§ 365 ods. 1 písm. b) CSP namietala nesprávny procesný postup súdu. Uviedla, že súd v odôvodnení
nezohľadnil a ani nespomenul dôkazy predložené dňa 03.10.2025, konkrétne potvrdenie o zmene jej

pracovného času na jednozmennú prevádzku a potvrdenie o návšteve materskej školy v B., hoci boli
doručené pred rozhodnutím. Vytkla, že otec do spisu nezaložil žiadne vyjadrenie ani dôkazy, s ktorými
by sa mohla vopred oboznámiť, a že v zápisnici z informatívneho stretnutia absentuje jej kľúčové
vyjadrenie o nesúhlase so striedavou starostlivosťou vzhľadom na povahu otca. Zdôraznila, že otec
si po odsťahovaní do ČR nátlakom presadil model striedavej starostlivosti a bez jej súhlasu zapísal

dieťa do českej škôlky, hoci dieťa má zázemie, rodinu a stredisko záujmov na Slovensku, kde žije od
narodenia. Ďalej namietala, že sa súd nedostatočne vysporiadal s otázkou vplyvu navštevovania dvoch
predškolských zariadení v dvoch štátoch na dieťa s povinnou dochádzkou, pričom argumentáciu súdu
o nemožnosti preskúmavať postupy zahraničných orgánov považuje v kontexte posúdenia skutkového
stavu za nesprávnu a nedostatočnú. Taktiež vytkla súdu, že sa napriek vedomosti o konaní v ČR

dôslednejšie nezaoberal otázkou právomoci a určenia obvyklého pobytu dieťaťa, čím vytvoril stav
právnej neistoty pre ňu aj maloletého. S poukazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ a Nariadenie
Brusel IIb argumentovala, že obvyklý pobyt dieťaťa zodpovedá miestu jeho začlenenia do sociálneho
a rodinného prostredia, a preto má dieťa jednoznačne obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky,
pričom samotné dvojité občianstvo nezakladá obvyklý pobyt v inom štáte. K odvolacím dôvodom

podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP namietala, že záver súdu o neexistencii naliehavého záujmu a
ohrozenia dieťaťa je nesprávny. Kritizovala, že súd oprel svoje zistenia o vyjadrenie 5-ročného dieťaťa,
ktoré údajne nemá výhrady k navštevovaniu dvoch škôlok, pričom podľa nej dieťa po krátkom čase
nedokáže objektívne vyhodnotiť vhodnosť takéhoto režimu, ktorý je navyše len výsledkom svojvôle
otca realizovanej bez jej súhlasu. Zdôraznila, že cezhraničné striedanie v týždňových intervaloch nie

je v najlepšom záujme dieťaťa, ktoré potrebuje stabilnú základňu v jeho prirodzenom prostredí. Súdu
ďalej vytkla, že sa nevysporiadal s argumentáciou ohľadom povinnej predškolskej dochádzky, ktorú
dieťa začalo so súhlasom oboch rodičov plniť v B., a obmedzil sa len na konštatovanie o nemožnosti
preskúmavať rozhodnutia cudzích orgánov, hoci návšteva dvoch zariadení v dvoch štátoch a jazykoch
odporuje záujmom dieťaťa. Poukázala na to, že neexistuje relevantná judikatúra, ktorá by u 5-ročného

dieťaťa považovala za vhodné cezhraničné striedanie spojené s návštevou dvoch predškolských
zariadení. Zároveň označila za skresľujúci záver súdu, že dieťa je na cestovanie do H. zvyknuté, nakoľko
v minulosti cestovali rodičia s dieťaťom spoločne a dieťa nie je navyknuté na dlhodobé odlúčenie od
matky, pričom súd sa zameral len na vyvrátenie tohto čiastkového argumentu bez posúdenia širšíchsúvislostí. Spochybnila závery súdu prvej inštancie vyvodené z kresby maloletého, ktorú interpretoval
ako dôkaz stresu z konfliktu rodičov. Vysvetlila okolnosti vzniku kresby, pričom uviedla, že dieťa pôvodne
začalo kresliť iba ju a seba, a až po príchode otca do miestnosti zmenilo zámer a dokreslilo aj jeho. Podľa

matky je vyhodnotenie kresby súdom nesprávne a predčasné, pričom jediný jednoznačný záver je ten,
žematkajepredieťapreferenčnýmrodičom.Zároveňpoukázalanato,ženázor5-ročnéhodieťaťamôže
byť skreslený a ovplyvnený postojmi rodiča, u ktorého sa práve nachádza, a preto by nemal byť určujúci.
Upozornila na zmeny v správaní dieťaťa po návrate od otca, ako sú úzkostné otázky, nechuť telefonovať
s otcom či hľadanie výhovoriek na oddialenie odchodu k nemu. Ďalej uviedla, že hoci rešpektuje slobodu

pohybu a pobytu dospelého rodiča, na pravidelný presun maloletého dieťaťa cez hranice je nevyhnutná
dohoda rodičov alebo rozhodnutie súdu, ktoré v tomto prípade absentujú. Kritizovala, že súd posúdil
otázku dvoch škôlok len formálne s odkazom na nemožnosť preskúmavať rozhodnutia cudzích orgánov.
Zdôraznila, že otec konal svojvoľne a bez jej súhlasu, keď dieťa prihlásil do zariadenia v ČR, hoci už bolo
prijaté na predprimárne vzdelávanie na Slovensku. Žiadala bližšie zdôvodnenie, prečo súd považoval za
najlepší stav pre dieťa, na ktorom sa rodičia nedohodli, v kombinácii so svojvoľným konaním jedného z

rodičov ohľadom prihlásenia dieťaťa do ďalšieho zariadenia v inom štáte. Ďalej argumentovala, že hoci
faktická striedavá starostlivosť prebieha od augusta 2025, deje sa tak len v dôsledku nátlaku otca, čo
neznamená, že tento stav je v najlepšom záujme maloletého. Zdôraznila, že pre dieťa v predškolskom
veku s povinnou dochádzkou je kľúčový pravidelný režim a stabilita, pričom striedanie dvoch kolektívov
v dvoch štátoch a jazykoch považuje za nesmierne náročné a narúšajúce jeho stabilitu. Poukázala na

to, že otec už teraz núti dieťa komunikovať v českom jazyku a jeho konanie smeruje k tomu, aby dieťa
v budúcnosti navštevovalo Základnú školu v H., čo potvrdzuje aj jeho návrh podaný na českom súde.
Uviedla,žezdravýpsychickývývindieťaťajenadradenýzáujmomrodičovnarovnocennejstarostlivostia
aktuálny stav tento vývin vážne ohrozuje. Odmietla argumentáciu súdu, že krátkodobé fungovanie tohto
modelu preukazuje jeho vhodnosť, a označila súčasný režim za neudržateľný a nadbytočne zaťažujúci.

Vysvetlila, že ňou navrhované opatrenie zabezpečí dieťaťu stabilitu a plnenie povinnej dochádzky v
jednom zariadení, pričom otcovi umožní pravidelný styk. Pripomenula, že v záujme osobnej starostlivosti
prešla na jednozmennú prevádzku. Dodala, že ak sa otec odmieta presťahovať bližšie a rodičia sa
nevedia dohodnúť, zamietnutie návrhu súdom za daného stavu nie je v záujme dieťaťa.

3. K odvolaniu matky sa vyjadril otec a navrhol, aby odvolací súd odvolanie matky zamietol. Uviedol, že
s odvolaním matky zásadne nesúhlasí a považuje ho za účelové, plné nepravdivých informácií a vedené
snahou získať syna do výlučnej starostlivosti. Argumentoval, že rodičia boli už pred narodením dieťaťa
dohodnutí, že po skončení materskej dovolenky, najneskôr v troch rokoch dieťaťa, budú spoločne bývať
v H., kde má otec byt v osobnom vlastníctve a kde má maloletý od narodenia trvalý pobyt a občianstvo.

Poukázal na to, že do dvoch rokov dieťaťa žila matka v B. v podnájmoch, kam za nimi dochádzal, a
po priznaní starobného dôchodku v roku 2022 žili striedavo týždeň v B. a týždeň v H.. Ďalej uviedol,
že hoci matka v roku 2023 získala mestský byt a vrátila sa do zamestnania v I., otec naďalej veril v
platnosť dohody o spoločnom bývaní v ČR. Odmietol tvrdenie matky, že dieťa prihlásil do škôlky v H. bez
jej vedomia v máji 2025, pričom uviedol, že úmysel prihlásiť ho tam mal už v roku 2024, o čom matka

vedela, a v roku 2025 jej poslal tlačivá a ona sa informovala o priebehu zápisu. Tvrdil, že od novembra
2024, v závislosti od matkiných zmien, cestovali s dieťaťom do H. aj počas týždňa, nielen na víkendy, aby
dieťa nestratilo väzby na rodinu a zázemie v ČR. Opísal okolnosti rozchodu dňa 21.07.2025, ktorý bol
vyvolaný konfliktom s plnoletým synom matky J., a uviedol, že sa odsťahoval, ale pôvodne nezamýšľal
trvalý rozchod. Potvrdil, že od augusta 2025 funguje medzi rodičmi pravidelná striedavá starostlivosť v

týždňových intervaloch, s ktorou matka podľa jeho slov súhlasila, a dieťa je v tomto režime spokojné, teší
sa na oboch rodičov aj do oboch škôlok. Zdôraznil, že návrh na striedavú starostlivosť na súd v H. podal
dňa 21.08.2025 až po tom, ako zistil, že matka podniká kroky na zverenie dieťaťa do svojej starostlivosti.
Vyjadril vážne obavy o bezpečnosť dieťaťa v čase, keď je u matky, nakoľko matka odchádza do práce
na rannú zmenu už o 3:30 hod. a dieťa zostáva v byte samé, resp. len s plnoletým bratom J., ktorý

spí a o dieťa sa nestará. Brata J. označil za arogantného, nevychovaného človeka a nevhodný vzor,
ktorý trávi čas hraním agresívnych hier a obchodovaním s kryptomenami, pričom otec nesúhlasí, aby sa
maloletý zdržiaval v jeho izbe. Argumentoval, že počas posledných dvoch rokov, keď matka pracovala,
spočívala ťažisko výchovy a starostlivosti na ňom, nakoľko sa o syna staral celé dni. Záverom uviedol,
že sa dlhodobo snaží o mimosúdnu dohodu, čo dokladoval priloženou komunikáciou, na ktorú matka

nereaguje údajne na pokyn advokátky. Vyjadril presvedčenie, že schválením neodkladného opatrenia a
zverením dieťaťa len matke by bolo dieťaťu ublížené, nakoľko má právo na oboch rodičov a striedavá
starostlivosť ho neohrozuje. Deklaroval, že v prípade dohody je ochotný vziať späť svoj návrh podaný
na súde v Hodoníne.4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, matkou maloletého dieťaťa (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d)
CSP),poskonštatovaní,žepodanéodvolaniemázákonnénáležitosti (§127a§363CSP)ažeodvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez

viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady
konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez
potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozhodnutie je ako vecne a právne
správne potrebné potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP)

6. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej a právnej správnosti uznesenia súdu prvej
inštancie, ktorým zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia na dočasné zverenie
maloletého do jej výlučnej osobnej starostlivosti, na určenie bydliska maloletého u matky, miesta
výkonu predprimárneho vzdelávania a na úpravu styku otca s maloletým dieťaťom ako aj úpravu práva
zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok.

7. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

10. Podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie

odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.

11. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne (odsek 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody (odsek 2).

12. Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.

13. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami

sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

14. Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého

dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a
stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťazásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových

väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

15. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

16. Zákonná úprava konania o neodkladných opatreniach vyžaduje na nariadenie neodkladného
opatrenia, ako formy procesnej ochrany vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, zásadne potrebu
bezodkladne upraviť pomery účastníkov. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá
zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie,
keď súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov, a bez nariadenia pojednávania.

Naliehavý charakter konania o neodkladnom opatrení neumožňuje, aby sa vo veci vykonávalo rozsiahle
dokazovanie, tak ako v riadnom konaní, preto sa iba osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom
označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na
neodkladné opatrenie (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012).

Spravidla to znamená, že súd vychádza zo skutkových tvrdení navrhovateľa, ktoré posudzuje v súvislosti
s dostupnými dôkazmi z hľadiska ich pravdepodobnosti. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom
prípade vyžaduje splnenie podmienky, že je tu potreba bezodkladne upraviť pomery.

17. Záver súdu prvej inštancie o tom, že potreba bezodkladne upraviť pomery nebola osvedčená je

vecnesprávny,odvolacísúdkonštatujeajsprávnosťdôvodovsúduprvejinštancieaďalejsaobmedzílen
doplnenie dôvodov uvádzaných súdom prvej inštancie, a to aj s ohľadom na matkou uvádzané odvolacie
námietky.

18. V prvom rade je potrebné uviesť, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia

smeruje prakticky ku komplexnej úprave práv a povinností rodičov (s výnimkou vyživovacej povinnosti)
vrátaneúpravyotázkyrealizáciepredprimárnehovzdelávaniamaloletého.Svojímrozsahompredstavuje
prakticky nahradenie rozhodnutia vo veci samej.

19. Skutočnosť, že maloletý navštevuje Materskú školu tak v B., ako aj v H. Českej republike, nie

je v rozpore s právnou úpravou predprimárneho vzdelávania v zákone č. 245/2008 Z.z. o výchove
a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Naopak, ustanovenie §
23 citovaného zákona priamo počíta aj s možnosťou takéhoto vzdelávania v materskej škole mimo
územia Slovenskej republiky. Skutočnosť, že maloletý navštevuje Materskú školu tak v B., ako aj v H.
v Českej republike tak nepredstavuje dôvod zásahu súdu neodkladným opatrením, osobitne to platí,

ak je na jednej strane osvedčené, že maloletý prostredie v Českej republike pozná, pravidelne tam
chodieval s oboma rodičmi a zároveň je osvedčené, že sa s režimom návštevy dvoch škôlok stotožnil
aneprekážamu.Otázkaprípadnejnezhodyrodičovvzmysleustanovenia§35zákonaorodinemôžebyť
eventuálne riešená v prípadnom konaní vo veci samej, ktoré je konaním návrhovým, v rámci ktorého je
priestor na realizáciu dokazovania ohľadom predmetu nezhody rodičov. Nateraz však nie je osvedčená

žiadna skutočnosť, ktorá by mala odôvodňovať nahradenie takéhoto zodpovedajúceho dokazovania
neodkladným opatrením.

20. Matka definuje realizáciu striedavej osobnej starostlivosti od augusta 2025 ako podriadenie
sa nátlaku otca. Odvolací súd k tomuto uvádza, že ak sa v súčasnosti realizuje striedavá osobná

starostlivosť o maloletého, je to možné považovať za naplnenie ustanovenia čl. 41 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky a článku 5 písm. h) zákona o rodine a takýto stav možno považovať za naplnenie
záujmu maloletého v čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Dôvody nesúhlasu matky budú
nepochybne predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie v rámci konania vo veci samej, pričom
od vyhodnotenia tohto dokazovania bude závisieť aj konečná úprava práv a povinností rodičov vrátane

vyhodnotenia otázky, či je realizácia striedavej osobnej starostlivosti najvhodnejším usporiadaním
pomerov maloletého. Nateraz však nesúhlas matky nepredstavuje dôvod na zásah súdu neodkladným
opatrením, najmä, ak súd prvej inštancie mal osvedčené (a odvolací súd nemá osvedčený opak), že
maloletý z realizovanej striedavej osobnej starostlivosti benefituje. Skutočnosť, že si matka zmenilarežim výkonu práce môže byť vyhodnocovaná v jej prospech pokiaľ ide o vytvorenie priestoru na
starostlivosť o maloletého v rámci aktuálne realizovaného režimu striedavej osobnej starostlivosti, nie je
však dôvodom na obmedzenie tohto režimu vo vzťahu k starostlivosti realizovanej otcom.

21. Neobstojí ani výhrada, že by sa súd prvej inštancie nezaoberal otázkou právomoci súdu v konaní.
Súd prvej inštancie sa s ňou dostatočne vysporiadal v bodoch 5 a 6 odôvodnenia, keď správne uzavrel,
že právomoc slovenského súdu je v zmysle čl. 15 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019
o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv

a povinností a o medzinárodných únosoch detí daná v prípade návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vo veci maloletého, ktorý sa nachádza na území Slovenskej republiky a to bez ohľadu na to,
či bude daná aj na konanie a rozhodovanie vo veci samej.

22. Ustanovenie § 38 ods. 1 zákona o rodine stanovuje povinnosť súdu prihliadnuť na názor
maloletého dieťaťa, ak je toto schopné ho samostatne vyjadriť. Prihliadnutie na názor maloletého

dieťaťa nepredstavuje jeho prevzatie súdom, bez zohľadnenia ostatných okolností a predovšetkým
bez zohľadnenia záujmu dieťaťa. Ak však z pohovoru realizovaného s maloletým dieťaťom (bod
7. odôvodnenia) mal súd prvej inštancie za osvedčené, že maloletý vníma navštevovanie dvoch
materských škôl pozitívne a zároveň mal za osvedčený blízky vzťah k obom rodičom a adaptáciu
maloletého na realizovaný model striedavej osobnej starostlivosti, nemožno sa stotožniť s tvrdením

matky, že je nevyhnutný zásah do aktuálnych pomerov neodkladným opatrením. Maloleté dieťa sa
nachádza v bezpečnom prostredí vytvorenom tak v domácnosti matky, ako aj domácnosti otca.
Navštevuje v dôsledku vzdialenosti bydlísk dve rôzne materské školy, hoci v dvoch štátoch, avšak
v oboch prípadoch v prostredí, ktoré pozná. S týmto režimom sa maloletý stotožnil. Za týchto okolností
nie je osvedčená hrozba žiadnej ujmy, ktorá by si vyžadovala bezprostredný zásah zo strany súdu

neodkladným opatrením.

23. Odvolací súd na záver uvádza, že nepovažoval za potrebné vysporiadať sa so všetkými
odvolacími námietkami otca, s výnimkou tých, ktoré boli pre prijatie rozhodnutia podstatné. Odôvodnenie
rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila.

Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr.
rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.).

24. Odvolací súd nerozhodoval o trovách odvolacieho konania, keďže nejde o konečné rozhodnutie
a o trovách konania bude rozhodnuté vo veci samej v konaní o úpravu výkonu práv a povinností

rodičov k maloletému vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 34P/121/2025. Rozhodnutie o
neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej ako konečného rozhodnutia len vtedy, ak
neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Ide o návrh na neodkladné opatrenie podaný po skončení
konania, prípadne podaný pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba (návrh), alebo o prípad,
ak by súd prvej inštancie musel vec skončiť procesne bez toho, aby ju prejednal (obdobne pozri napr.

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/83/2017). Žiadna z uvedených procesných situácii v
prejednávanom prípade nenastala, a preto o trovách odvolacieho konania súvisiacich s neodkladným
opatrením rozhodne súd prvej inštancie až v rozhodnutí vo veci samej, v ktorom rozhodne aj o trovách
tohto odvolacieho konania v súlade s § 396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP.

25. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže
zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona

č. 327/2005 Z.z.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).