Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 9, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoP/88/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125200746
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8125200746.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej

a členov senátu JUDr. Ingrid Radomskou a Mgr. Milošom Kolekom v právnej veci navrhovateľa: Ľ. N.,
narodenéhoXX.XX.XXXX,trvalebytomL.H.XXXX/.XX,I.Š.aodporkyni:Ľ.N.,narodenejXX.XX.XXXX,
trvale bytom L. H. XXXX/.XX, I. Š., právne zastúpenej JUDr. Simonou Juhásovou, LL.M., advokátkou
so sídlom v Stropkove, Námestie SNP 7, v konaní o určenie príspevku pre manžela, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 36Pc/6/2025-77 dňa 05. júna 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Navrhovateľ podaným návrhom zo dňa 03.02.2025 sa domáhal, aby súd určil povinnosť odporkyne
prispievať mu na výživu sumou 500 eur mesačne.
Odporkyňa vo vyjadrení z 03.03.2025 uviedla, že s návrhom nesúhlasí a považuje ho za účelový,
neopodstatnený a v rozpore s dobrými mravmi.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom, č. k. 36Pc/6/2025-77 dňa 05.
júna 2025 rozhodol tak, že návrh zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.

3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania potom ako v rozhodnutí citoval príslušné
ustanovenia Zákona o rodine, konkrétne § 18, § 71 ods. 1, § 75 ods. 1, 2, ako aj ust. § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka a § 52 CMP, podľa ktorého rozhodol o trovách konania, dospel k záveru, že
za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi možno považovať len také konanie, ktorého cieľom nie je
dosiahnutie účelu a zmyslu sledovaného právnou normou, ale ktoré je v rozpore s ustálenými dobrými
mravmi vedené priamym úmyslom spôsobiť inému účastníkovi ujmu.
V súvislosti s citovaným ustanovením Zákona o rodine odporkyňa vyživovaciu povinnosť voči manželovi

si preukázateľne dlhodobo plnila. Životná úroveň oboch manželov bola dlhodobo rovnaká, a to výlučne
z jej príjmu, z ktorého boli hradené všetky náklady spojené s chodom domácnosti a zabezpečením
základných potrieb. Je úplne neprijateľné, aby navrhovateľ požadoval výživné s cieľom zneužiť ho
na financovanie svojej závislosti od hazardných hier, namiesto toho, aby si zabezpečoval vlastnéprostriedky riadnou pracovnou činnosťou. S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti by priznanie
výživného v prospech navrhovateľa predstavovalo hrubý rozpor s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie
zároveň poukázal na ust. § 71 ods. 1 a § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ktoré ustanovenia vymedzujú

rámec, za akých môže priznať alebo nepriznať manželské výživné súd. Na rozpor s dobrými mravmi
súd prihliada ex offo.
Súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom odporkyne, že konaním navrhovateľa vo vzťahu k nej a ich
dcére došlo k výrazným spôsobom k porušeniu dobrých mravov, na základe čoho došlo k sledu udalostí,
kedy bola odporkyňa spolu s dcérou opustiť spoločnú domácnosť. S dcérou toho času býva v podnájme,

voči dcére má vyživovaciu povinnosť, pričom rozpor s dobrými mravmi vidí v chovaní navrhovateľa
spočívajúce v dlhodobej manipulácii, ktorého dôsledkom je zničenie vzťahu manželov, aj vzťahu otca a
dcéry, pričom je uvedené konanie takým konaním, ktoré je nepochybne možné označiť za rozporné s
dobrými mravmi a ktoré bolo smerované proti odporkyni a jeho dôsledky odporkyňu hlboko zasiahli. Na
základe uvedených dôvodov súd prvej inštancie návrh zamietol.
Zároveň súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP o trovách konania.

III. Odvolanie navrhovateľa

4. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie navrhovateľ, ktorý argumentoval tým, že odvolanie

smeruje proti výrokom I. a II. rozsudku v celom rozsahu, pričom rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádzal zo skutkového zistenia ako je uvedené v rozsudku, pričom rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci s poukazom na ust. § 365 ods. 1 a písmena h) CSP.
Podľa odvolateľa súd nesprávne aplikoval ust. § 71 a nasledujúcich, ako aj ust. § 75 ods. 2 Zákona
o rodine, pričom navrhovateľ objektívne nie je schopný zabezpečiť si prostriedky na živobytie vlastnou

prácou vzhľadom na uznanú invaliditu, a to 60 % miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti, ktoré
vyplýva z rozhodnutia, teda z posúdenia Sociálnej poisťovne.
Súd prvej inštancie podľa odvolateľa zároveň na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, čo naplnilo dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Podľa odvolateľa súd
prvej inštancie neadekvátne vyhodnotil dôkazy týkajúce sa jeho zdravotného stavu, jeho schopnosti

a možnosti získať príjem. Opätovne poukázal na odborný posudok Sociálnej poisťovne. Rovnako
súd nesprávne prehliadol, že tvrdenia o údajnej závislosti od hazardu neboli v konaní jednoznačne
preukázané v miere, ktorá by mohla predstavovať také závažné porušenie manželskej povinnosti, aby
bola dôvodom pre zamietnutie nároku.
Zároveň odvolateľ poukázal na neoprávnenú aplikáciu korektívu dobrých mravov s poukazom na obsah

ust. § 75 Zákona o rodine. Incident z decembra 2024, ktorý je predmetom prebiehajúceho trestného
konania nie je doposiaľ právoplatne skončený. Platí prezumpcia neviny. Tvrdenia o manipulácii,
nevhodnom správaní a údajnej závislosti navrhovateľa, ktoré neboli v konaní objektívne preukázané a
dosiaľnedosiahliintenzitumimoriadnezávažnéhoporušeniamravnýchzásadtakistonebolipreukázané.
V danom prípade podľa odvolateľa neboli splnené predpoklady na také mimoriadne závažné porušenie

dobrých mravov, ktoré by vylučovali priznanie výživného. Navrhol v závere odvolania napadnutý
rozsudok zmeniť tak, že návrhu na určenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi vyhovie a určí, že
odporkyňa je povinná prispievať navrhovateľovi sumou 500 Eur mesačne alebo subsidiárne napadnutý
rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie.

5. K podanému odvolaniu navrhovateľa sa písomným stanoviskom zo dňa 20.08.2025 vyjadrila
odporkyňa, pričom argumentovala tým, že pokiaľ namieta navrhovateľ aplikáciu ust. § 71 Zákona o
rodine a tvrdí, že má nižšiu životnú úroveň, poukázala na zásadu rovnakého postavenia manželov
v právach a povinnostiach, ktorá nepredstavuje absolútne nárok na finančnú kompenzáciu medzi
manželmi na základe samotného rozdielu v príjmoch. V danom prípade bolo odporkyňou preukázané,

že navrhovateľ sa dlhodobo vyhýba práci, viedol nezodpovedný život (hazard, neochota pracovať) a
tým si nižšiu životnú úroveň spôsobil sám. Takéto konanie nie je chránené § 71 Zákona o rodine.
Zároveň poukázala na to, že bol uznaný navrhovateľ s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť na 60 %, pričom argumentovala tým, že pri invalidite sa skúma, či sa dotknutý manžel snaží
o zvyšovanie svojich príjmov, o udržanie pracovného zaradenia v rámci svojich možností, prípadne či

nevyužíva výživné len ako nástroj na obohacovanie sa na úkor druhého manžela.
Argumentovala ďalej tým, že vyšší príjem druhého manžela neznamená automatickú povinnosť platiť
výživné, ale musí ísť o objektívne nespravodlivý stav, ktorý nie je subjektívne zapríčinený pasivitoumanžela. Ona sama dlhodobo dochádzala za prácou do zahraničia, pričom zabezpečovala rodinu po
všetkých stránkach. Navrhovateľa nenútila pracovať, hoci bol schopný si primeranú prácu nájsť.
Čo sa týka námietky nesprávneho skutkového zistenia je podľa nej nedôvodná, pretože navrhovateľ

predložil potvrdenie o zníženej miere schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktoré však nevylučuje
možnosť zárobku v primeranom rozsahu. Súd prvej inštancie správne vychádzal z predložených
dôkazov, najmä bankových výpisov, z ktorých je nepochybné, že navrhovateľ dlhodobo a neprimerane
míňalznačnéfinančnéprostriedkynaonlinehazardazároveňnatodennevynakladalsvojčasaenergiu.

Čo sa týka poukazu na neoprávnenú aplikáciu korektívu dobrých mravov s poukazom na ust. §
75 ods. 2 Zákona o rodine, dôkazmi preukázané správanie navrhovateľa predstavovalo kontinuálne
a opakované míňanie rodinných financií na hazardné hry, zanedbávanie akéhokoľvek pracovného
úsilia, ako aj úplné odopretie príspevku na chod spoločnej domácnosti. Toto správanie bolo podrobne
zdokumentovanébankovýmivýpismi,výpoveďamiaďalšímilistinnýmidôkazmi,ktorésúdprvejinštancie
správne vyhodnotil ako intenzívne porušenie dobrých mravov. V súvislosti s incidentom - trestné stíhanie

voči navrhovateľovi bolo uznesením Okresnej prokuratúry K. zo dňa 13. 05.2025 podľa odseku 1
Trestného poriadku podmienečne zastavené, pričom mu bola podľa § 216 ods. 2 Trestného poriadku
určená skúšobná doba v trvaní 18 mesiacov.
Záver súdu prvého stupňa, že priznanie výživného navrhovateľovi by bolo v hrubom rozpore s dobrými
mravmi predstavuje výsledok dôsledného, vecne správneho a právne bezchybného zhodnotenia

všetkých vykonaných dôkazov v ich vzájomnej súvislostiach.
Odporkyňa uviedla, že odvolanie navrhovateľa nemožno považovať len za vecne nedôvodné, ale
zároveň aj za procesne neopodstatnené, a to z dôvodu, že v čase jeho podania už medzi
účastníkmi konania neexistoval právny relevantný hmotnoprávny vzťah, ktorý by mohol byť predmetom
konania o výživnom medzi manželmi. Je potrebné zdôrazniť, že súbežne s konaním o určenie

príspevku pre manžela prebiehalo na Okresnom súde Prešov aj konanie o rozvod manželstva pod
sp. zn. 36Pc/17/2025, v ktorom bol 22.05.2025 vyhlásený rozsudok, ktorým súd prvej inštancie
manželstvo rozviedol, pričom tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 15.07.2025. Podľa odporkyne
táto skutočnosť má zásadný význam pre posúdenie opodstatnenosti ďalšieho konania o výživnom medzi
manželmi. Z uvedených okolností je potrebné odvolanie navrhovateľa považovať nielen za právne a

vecne nedôvodné, ale aj za procesne neopodstatnené, pretože absentuje právny základ pre ďalšie
pokračovanie v konaní. Vzhľadom k týmto skutočnostiam navrhla odporkyňa rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť. Zároveň si uplatnila podľa § 55 CMP
trovy konania.
Podľavyjadreniaz20.08.2025,kedyodporkyňapodľazákonapristúpilakpriezviskuzaslobodna,atoN..

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané v zmysle ust. § 362

CSP oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané s
poukazom na ust. § 359 CSP, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa s poukazom na ust. § 355 ods. 1 CSP, po konštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti v súlade s § 127 a § 363 CSP, po konštatovaní, že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom, s poukazom na ust. §

65 CMP a dôvodmi odvolania, s poukazom na ust. § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania
v súlade s § 329 ods. 1 CSP, kedy deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na
úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako bol vyvesený
na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku súdu prvej
inštancie v jeho v napadnutých výrokoch a podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP,

ho odvolací súd potvrdil ako vecne správny a zákonný.

7. Odvolací súd vo všetkých výrokoch rozsudku sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu
prvej inštancie, pretože jeho argumentácia v obidvoch výrokoch samotného napadnutého rozsudku
bola vecne správna, objektívna a presvedčivá. Odvolací súd má za to, že dôvody, ktoré uviedol

odvolateľ v odvolaní ohľadom zrušenia, resp. zmeny priznania príspevku pre manžela, už sa súd prvej
inštancie s uvedenými dôvodmi, ktoré uviedol navrhovateľ v odvolaní zaoberal a v rozhodnutí, ktoré
bolo napadnuté odvolaním sa súd prvej inštancie venoval posúdeniu, pričom v odôvodnení svojho
rozhodnutia vyargumentoval všetky dôvody, na základe ktorých rozhodol. Súd prvej inštancie zároveňuviedol dôvody, prečo rozhodol o zamietnutí nároku na určenie príspevku pre manžela, pričom poukázal
na všetky skutočnosti a dôvody, ktoré ho k tomuto záveru viedli. Použil pritom argumentáciu jednotlivých
ustanovení Zákona o rodine, konkrétne § 71 ods. 1, ako aj § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine.

8. Odvolací súd preto preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci, ohľadom samotného
konania pred súdom prvej inštancie dospel k záveru, že nenašiel dôvod, prečo by sa mal odchýliť od
záverov súdu prvej inštancie, a preto napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a na základe
dôvodov uvedených v rozhodnutí preto potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, pričom

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia pridáva uvedené argumenty.

9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, pričom predmetom prieskumu s poukazom
na obsah preskúmavaného rozhodnutia boli argumenty predostrené odvolateľom v odvolacom konaní,
ktoré bolo potrebné zo strany odvolacieho súdu posúdiť v danom odvolacom konaní, najmä to, či
sú splnené zákonné podmienky za daných skutkových okolností na prípadné zrušenie, resp. zmenu

vydaného rozhodnutia.

10. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie podrobne zistil skutočný stav veci, všetky skutočnosti,
ktoré boli predostrené odvolateľom v konaní, ale aj tie skutočnosti, ktorými argumentoval v odvolaní boli
súdom prvej inštancie na základe jednotlivých návrhov počas konania zo strany tak navrhovateľa, ako

aj zo strany odporkyne posúdené. Zároveň odvolací súd konštatuje, že rozsudok na základe dostatočne
zisteného skutočného stavu veci, z ktorého vyvodil súd prvej inštancie správny právny záver, tento aj
následne odôvodnil v súlade s ust. § 220 Civilného sporového poriadku.

11. Odvolací súd poukazuje na obsah ust. § 71 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého manželia majú

vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ani jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého
z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní
o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

12. Z uvedeného ust. § 71 ods. 1 Zákona o rodine, podľa odvolacieho súdu bezpochyby vyplýva podstata

Európskeho rodinného práva, ktoré je založené na princípe solidarity v manželských vzťahoch, ktorá sa
transformuje do ustanovení o životnej úrovne manželov počas trvania manželstva a tiež do ustanovení
zabezpečujúcich pre manželov podiel na spoločnom majetku, alebo podiel na majetku toho druhého
za obdobie trvania manželstva. Požiadavky, aby manželia mali rovnakú životnú úroveň je odôvodnená
okrem princípu solidarity a ich rovnakým postavením v právach a povinnostiach vyplývajúcich z

manželského zväzku. Treba súdom skúmať aj potreby oprávneného a podľa znenia zákona tiež právne
relevantnú skutočnosť, výkonu starostlivosti o domácnosť.
Zuvedenéhovykonanéhorozsiahlehodokazovaniasúdomprvejinštanciemalodvolacísúdpreukázané,
že odporkyňa dlhodobo pracovala v zahraničí, pričom celú domácnosť od roku 2022, kedy začal mať
manžela zdravotné problémy a utrpel dva infarkty, zabezpečovala prakticky ona. Napriek jeho neustálym

sťažnostiam na zdravotný stav začal manuálne navrhovateľ pracovať na pozemku, kde sa nachádza
spoločná chatka, pričom odporkyňa opakovane videla ako tam fyzicky pracuje, pričom neprejavoval
žiadne zdravotné ťažkosti. Okrem toho od januára 2025 pravidelne odchádzal na rôzne výlety a venoval
sa aktivitám, ktoré sú v priamom rozpore s jeho tvrdeniami o jeho zlom zdravotnom stave. Začiatkom
januára, keď bola odporkyňa na N. jej oznámil, že si berie auto a odchádza na lyžovačku. Rovnaká

situácia sa opakovala vo februári, keď si zobral auto, zbalil si kufor a opäť niekam odišiel. Podľa názoru
odporkyne, ktorý uviedla jednak pred súdom prvej inštancie, ako aj vo svojich vyjadrenia, keď bol manžel
schopný lyžovať a aktívne tráviť čas mimo domova, evidentne nie je v takom zdravotnom stave, ktorý
by mu bránil vykonávať prácu.
Ako ďalej vyplýva z vykonaného dokazovania napriek dlhoročnému správaniu manžela, odporkyňa sa k

nemu správala s úctou a snažila zabezpečiť pre rodinu všetko čo bolo potrebné. Z jej príjmu boli hradené
všetky účty za energie, poistenia, splátky úverov, vrátane tých, ktoré manžel uzavrel samostatne, ako
aj splátky internetu, televízie a paušálu za mobilné telefóny. Okrem toho financuje výdavky na ich dcéru
a všetky nákupy do domácnosti. Do leta 2024 ako uviedla mal manžel plný prístup k jej bankovému
účtu, na ktorý bola poukazovaná jej mzda, ktorú dostávala v zahraničí za opatrovateľské služby. V lete

v roku 2024 tento prístup manželovi zrušila, nakoľko zistila, že finančné prostriedky z účtu nevyužíva
na zabezpečenie spoločnej domácnosti a osobných potrieb, ale na hranie v online kasínach. Prehral
z jej účtu sumu 2000 eur, ktoré zarobila, pričom tieto peniaze mali byť použité na úhradu spoločných
výdavkov.13. Z vykonaného dokazovania mal odvolací súd za preukázané, že manžel v čase podania návrhu
poberal invalidný dôchodok vo výške 251,90 eura mesačne a navyše nemocenskú dávku vo výške

86,70 eura. Situácia sa v rodine vyhrotila v decembri 2024 kedy manžel v stave opitosti dopustil sa
konania, ktoré prekročilo všetky prijateľné hranice, keď 11.12.2024, keď mu manželka odmietla naliať
ďalší pohárik alkoholu, odišiel po kanister do garáže, vrátil sa a zápalkami v obývačke, kde boli spolu s
dcérou kričal, že podpáli dom. Z dôvodu obavy o ich život sa pokúsila kanister vytrhnúť a dcéra privolala
políciu. Tento incident je predmetom prebiehajúceho trestného konania vedeného na OR PZ v K.,

pričom 12.12.2024 bolo manželovi vznesené obvinenie pre prečin nebezpečného vyhrážania a uvedené
konanie bolo podmienečne zastavené na skúšobnú dobu 18 mesiacov v čase vydania rozhodnutia súdu
prvej inštancie.

14. Odvolací súd s poukazom na obsah ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine argumentuje tým, že výživné
nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté deti.

Uvedené ustanovenie sa v plnom rozsahu viaže na konanie manžela odporkyne, voči ktorému bolo
vedené trestné konanie pre trestný čin všeobecného ohrozenia. V súlade s obsahom § 75 ods. 2
Zákona o rodine právo oprávneného na výživné od povinného musí byť v súlade s dobrými mravmi.
Predpokladá sa, že také správanie oprávneného voči povinnému, ktoré spôsobí stratu práva priznať
výživné, predpokladá to teda také správanie oprávneného voči povinnému, ktoré spôsobí stratu práva

priznať výživné. Avšak pre prekážku v rozpore s dobrými mravmi súd nemôže výživné priznať.
Prekážkou rozporu s dobrými mravmi však netvoria okolnosti na strane povinného, teda ak sa oprávnený
nezachoval voči povinnému žiadnym spôsobom odôvodňujúcim aplikáciu tohto ustanovenia, potom ani
objektívne okolnosti na strane povinného nemôžu spôsobiť, že súd výživné neprizná. Dobré mravy sú
nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti, tolerancie, poctivosti a dôvery, z ktorých v prvom rade vychádza

písané právo. Z uvedeného ustanovenia aj podľa odvolacieho súdu možno v celom rozsahu aplikovať
správanie sa manžela voči svojej manželke, ako aj voči svojej dcére incidentom, ktorý posudzoval aj súd
v trestnom konaní zo dňa 11.12.2024. Samotné ohrozenie tak manželky, ako aj ich spoločnej dcéry je
dôvodom na to, aby súd prvej inštancie použil v konaní o návrhu na priznanie, resp. určenie príspevku
na manžela uvedené ustanovenie a vyhodnotil konanie navrhovateľa ako v rozpore s dobrými mravmi.

Aplikácia je povinnosťou súdu na rozdiel od prípadu, ak by išlo len o právo súdu, ktoré by zákon vyjadril
inými slovami. Ide o úplnú stratu nároku, preto nie je možné použiť toto ustanovenie ako modifikačný
činiteľ a na jeho základe výšku požadovaného výživného primerane znížiť. Ak bolo právo na výživné
priznané predtým než nastali skutočnosti odôvodňujúce zánik nároku, môže povinný požiadať súd o
zrušenie rozhodnutia v zmysle § 78. Uvedené konanie navrhovateľa však predchádzalo samotnému

návrhu na určenie príspevku pre manžela, ktoré podal na príslušný okresný súd dňa 03.02.2025, pričom
ako vyplýva z uvedeného spisového materiálu k incidentu, ktorý ohrozil tak manželku, ako aj dcéru došlo
11.12.2024.

15. Odvolací súd s poukazom na uvedené ust. § 71 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj § 75 ods. 2 Zákona o

rodine dospel jednoznačne k záveru, že nárok navrhovateľa na určenie príspevku pre manžela nenaplnil
hmotnoprávnu podmienku, a preto správne rozhodol súd prvej inštancie, keď návrh na určenie príspevku
zamietol.

16. S poukazom na citované skutočnosti odvolací súd argumentuje, že samotný nárok na výživné voči

manželke súd na základe nesplnenia hmotnoprávnych podmienok správne a v súlade so Zákonom o
rodine zamietol.

17. Odvolací súd s poukazom na všetky uvedené skutočnosti, ktoré boli preukázané v konaní pred
súdom prvej inštancie stotožnil sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie s poukazom na dôvody,

ktoré uviedol súd v napadnutom rozhodnutí a podľa ust. § 387 ods. 2 CSP so závermi súdu prvej
inštanciesavcelomrozsahustotožnil.Odvolacísúdvzhľadomnagenézuceléhokonaniajetohonázoru,
že návrh navrhovateľa na určenie príspevku na manžela bol podaný účelovo z dôvodu, že manželka
podnikla kroky, ktoré ho čiastočne zbavili prístupu na jej finančný účet, z ktorého dovtedy čerpal finančné
prostriedky.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu všetky odvolacie námietky navrhovateľa, teda odvolateľa vyhodnotil
odvolací súd ako nedôvodné, pretože sa nezakladajú na skutočnostiach, ktoré by v konaní ovplyvnili
samotné rozhodnutie súdu prvej inštancie, resp. spôsobili v odvolacom konaní to, aby odvolací súd zrušilnapadnuté rozhodnutie, tak ako to navrhoval navrhovateľ a priznal mu príspevok na jeho výživu vo výške
500 eur mesačne, respektíve zmenil by predmetné rozhodnutie a zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie
a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súdu prvej inštancie.

19. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie sa vysporiadal s podstatnými dôvodmi, ktoré
uviedol odvolateľ v odvolaní a tieto sú obsahom samotného napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie, preto sa k nim odvolací súd opätovne nevracal a tieto neopakoval vo svojom rozhodnutí,
nakoľko sa s odôvodnením rozhodnutia v celom rozsahu stotožnil, ako aj z dôvodu, že prvostupňové

konanie, ako aj odvolacie konanie na seba navzájom nadväzujú.

20. Za daného stavu a na základe uvedených skutočností odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP ako vecne správne a zákonné potvrdil.

21. S poukazom na uvedené skutočnosti rozhodol odvolací súd aj o trovách odvolacieho konania a

to tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania v súlade s ust. § 52
CMP, pretože nedospel k záveru, aby niektorý z účastníkov konania preukázal odôvodnený nárok na
ich náhradu.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná

ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).