Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 9, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoP/83/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124216923
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7124216923.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej

a členov senátu JUDr. Ingrid Radomskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci navrhovateľky T.. P. Z.,
narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. T. XXX, Z. T., právne zastúpenej JUDr. Monikou Meňhertovou,
advokátkou so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, proti povinnému z vyživovacej povinnosti T.. Z.
Z., narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. T. XXX, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou
Juristi s.r.o. so sídlom v Košiciach, Krivá 30, v konaní o určenie manželského výživného, o odvolaní
navrhovateľky proti rozsudku Mestského súdu Košice č. k. 18Pc/39/2024-352 zo dňa 19.03.2025 v
spojení s opravným uznesením č. k. 18Pc/39/2024-392 zo dňa 18.08.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie 04.09.2024 domáhala, aby súd uložil jej
manželovi povinnosť prispievať jej sumou 300 eur mesačne ako manželke. Výšku výživného upravila
podaním zo dňa 10.02.2025 na sumu 350 eur s vyjadrením, že sa nejedná o rozšírenie návrhu, ale o

opravu.

Manžel sa vyjadril v písomnom podaní zo dňa 14.11.2024 a nesúhlasil s podaným návrhom manželky
na určenie manželského výživného.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia.

2. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom pod sp. 18Pc/39/2024-352 dňa
19. marca 2025 rozhodol tak, že:

„ I. Návrh navrhovateľky na určenie manželského výživného zamieta.

II. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania“.

3. Predmetný rozsudok, ktorý bol napadnutý odvolaním doplnil súd prvej inštancie opravným uznesením
zo dňa 18.08.2025 pod sp. zn. 18Pc/39/2024-392 výrokom I., opravuje I. výrok výrokovej časti rozsudkuMestského súdu Košice, č. k. 18Pc/39/2024-352 zo dňa 19.03.2025 tak, že správne znie: „ Návrh
navrhovateľky zamieta“.

4. Výrok rozsudku súd prvej inštancie odôvodnil poukazom na návrh navrhovateľky, pričom vykonal
dôkazy, citoval príslušné ustanovenia Zákona o rodine, konkrétne § 71 ods. 1, § 75 ods. 2, § 75 ods. 1,
ako aj príslušné ustanovenia Civilného mimosporového poriadku § 155 a 156, ako aj § 193 Civilného
sporového poriadku. Zároveň súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 52 CMP o trovách konania.

5. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej poukázal na to, že vykonaným
dokazovaním mal za preukázané, že účastníci konania sú manželia, pričom manželstvo uzatvorili
12.07.2014 a bývajú s maloletým synom a dcérou navrhovateľky v rodinnom dome vo Z. T.. Pri
rozhodovaní o určení výživného medzi manželmi súd prihliadal na všetky zásady a princípy jeho
určovania, pričom prihliadol na dĺžku manželského spolužitia, vzájomné správanie sa oboch manželov,
starostlivosť o spoločnú domácnosť a výchovu detí a tiež príčiny, pre ktoré manželia neplnia vzájomnú

vyživovaciu povinnosť dobrovoľne. V tejto súvislosti súd uviedol, že vyživovaciu povinnosť majú obaja
manželia voči sebe navzájom.
Manžel previedol darovacou zmluvou zo dňa 03.05.2013 na manželku ešte pred uzavretím manželstva
vlastnícke právo k domu vo Z. T. v jednej polovici, pretože manželka poskytla na opravu a rekonštrukciu
tohto domu svoje celoživotné úspory vo výške 40 000 eur ako investíciu do rekonštrukcie tohto domu. V

apríli 2015 sa narodil ich spoločný syn E. pričom manželka mala dcéru, ktorú si síce manžel neosvojil, ale
nosí jeho priezvisko Z.. Dňa 04.03.2022 podal manžel návrh na rozvod manželstva a úpravu pomerov
k maloletému, pričom návrh zobral späť a konanie bolo zastavené. Koncom júna 2022 sa manželka
spolu s deťmi, potom ako odišla v roku 2022 z domácnosti, vrátila a následne asi rok fungovalo
manželstvo relatívne harmonicky. Na jeseň 2023 opäť začali problémy, ktoré vyústili do definitívneho

odchodu manželky s deťmi v apríli 2024 a 03.06.2024 podala na manžela trestné oznámenie pre
trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, pričom dňa 05.09.2024 podala návrh na rozvod manželstva.
Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ C. z 30.09.2024
vyplýva, že trestné stíhanie pre zločin blízkej a zverenej osoby voči manželovi ako podozrivému
bolo zastavené, nakoľko vyšetrovaním nebolo preukázané, že zo strany podozrivého dochádzalo k

naplneniu skutkovej podstaty uvedeného trestného činu. Zo záverov znaleckého posudku, ktorý bol
súčasťou tohto konania vyplývajú tendencie ohľadom poškodenej manželky, kde znalec konštatoval,
že nezaznamenal tendencie k výslovnému klamstvo, avšak nevylúčil žeby poškodená mala realitu
interpretovať viac subjektívne a s prihliadnutím na svoje záujmy. Potvrdil vyššie skóre lži v škálach,
pričom vo viacerých častiach znaleckého posudku uviedol, že síce neznačí, žeby zámerne klamala, ale

že sa jedná o osobu, u ktorej bolo v čase konania znaleckého posudku badateľný sklon k podávaniu
sociálnežiaducichodpovedítakých,abysajavilavlepšomsvetle.Jejvierohodnosťbymohlabyťznížená
jednotlivými črtami osobnosti, pričom poukázal na jednotlivé znaky správania. Poškodená nevykazuje
znaky syndrómu týranej osoby, čo bolo vlastne záverom znaleckého posudku.

6. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že hoci manželka opakovane uvádzala, že z dôvodu dlhodobého
nevhodného správania sa manžela voči nej má psychické problémy, avšak tieto neboli žiadnym
písomným dokladom preukázané. Súd neprihliadol na tvrdenia manželky o tom, že manžel kvôli svojej
žiarlivostijejnepomoholnájsťsiprácu,naprieksvojimkontaktomanepotvrdilisaanijejtvrdeniaotom,že
bola zo strany manžela psychicky týraná. Disharmónia vo vzťahu a hádky ešte neznamenajú psychické

týranie akokoľvek nepríjemné to je.

7. Dokazovaním mal súd za preukázané, že o domácnosť sa starali tak, že manžel hradil a hradí výdavky
spojené s chodom domácnosti, náklady na bývanie, stravu, hygienu a manželka sa starala o deti a o
domácnosť, pokiaľ v nej bola. Ich spoločný syn má už 10 rokov, navštevuje základnú školu rovnako ako

navrhovateľkina dcéra. V čase, keď navrhovateľka poberala opatrovateľský príspevok na svoju matku
v zmysle zmluvy o výkone osobnej asistencie zo 07.04.2020 vykonávala uvedené opatrovanie matky,
ktorá žila v tom čase v C.. V období pred podaním návrhu manželka s deťmi sa pravidelne zdržiavala
v byte svojich rodičov dôvodiac tým, že aj ona dôsledku svojich zdravotných problémoch máva ráno
nevoľnosti, ktoré popísala. R. domov v piatok poobede a v podvečer v nedeľu už odchádzali späť k jej

rodičom. Na druhej strane manželovi vyčítala, že jej so starostlivosťou o deti nepomáha, pričom k tomuto
manžel uviedol, že ako to mal robiť, či mal po práci chodiť za deťmi do bytu do Košíc, aby sa tam s nimi
mohol učiť a venovať sa im.8. Súd mal za preukázané, že partnerský vzťah manželov je značne rozvrátený, čo potvrdili prakticky
obidvaja. Manželka najskôr tvrdila, že aktuálne sa internetovému predajom kozmetiky už nevenuje,
neskôr tvrdila, že nemohla manžela opustiť napriek tomu, že opakovanie to zvažovala, súd mal pritom

za preukázané z výpovedí oboch manželov, že opakovane dlhodobo sa zdržiavala mimo spoločnej
domácnosti v byte svojich rodičov, ktorí tam tiež žili. Starala sa a A. o deti, avšak obe sú školopovinné,
nemajú individuálny študijný plán, nemajú žiadne ochorenia, pre ktoré by navrhovateľka nemohla riadne
pracovať. Vôbec nikde podľa jej vyjadrení, ako aj vyjadrení manžela počas manželstva nepracovala
a od roku 2021 je na úrade práce ako žiadateľka o zamestnanie. Z vykonaného dokazovania mal súd

prvej inštancie preukázaný príjem manžela, podľa mzdových listov bol priemerne vo výške za november
2023 až do október 2024 - 2 125 eur mesačne, zároveň poberal daňový bonus, ako aj prídavky na
deti. Súd prvej inštancie v závere svojho rozhodnutia argumentoval tým, že zásada dobrých mravov
je korektívom, ktorý môže spôsobiť, že napriek všeobecnej požiadavke rovnakej životnej úrovne v
manželstve v dôsledku ich porušovania sa táto zásada nemusí uplatniť. Ako konanie v rozpore s dobrými
mravmi je možné posudzovať aj prípady, keď oprávnený bez ospravedlniteľného dôvodu nevykonáva

žiadnu zárobkovú činnosť aj napriek objektívnym možnostiam a svojím schopnostiam a svoju situáciu
rieši požadovaním výživného. Právny poriadok nepozná definíciu dobrých mravov, pričom dobrými
mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ
fundamentálneho hodnotového poriadku. Za daného stavu by bolo v rozpore podľa súdu prvej inštancie
s dobrými mravmi zaviazať povinného platiť navrhovateľke manželské výživné v zmysle ust. § 75 ods.

2 Zákona o rodine, preto súd návrh navrhovateľky s zamietol.

III. Odvolanie navrhovateľky a vyjadrenie odporcu

9. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie navrhovateľka v celom rozsahu a argumentovala
tým, že rozsudok súdu prvej inštancie je nesprávny, súd prvej inštancie nevykonal správne vyhodnotenie
skutkového stavu a vo veci rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu.

10. Považuje rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f)

a h) CSP, nakoľko na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľka s
rozhodnutím nesúhlasí, pričom argumentuje bodom 40, v ktorom súd uviedol, že neprihliadal na tvrdenia
manželky,nebolipotvrdenéanitieskutočnosti,žebolapsychickytýraná,pričomdisharmóniavovzťahua
hádky ešte neznamenajú psychické týranie akokoľvek nepríjemne to je. Argumentovala navrhovateľka v

odvolaní poukazom na to, že v rámci celého konania uvádzala skutočnosti konzistentne a ich pravdivosť
nebolaodporcomvyslovenepopretá.Naopakvniektorýchsvojichvyjadreniachodporcaistýmspôsobom
nepriamo priznal existenciu uvedených prejavov, keď ich síce bagatelizoval alebo racionalizoval, ale
ich samotnú faktickú prítomnosť nespochybnil. Ďalej uviedla, že nesprávnym záverom súdu podľa
navrhovateľky bolo konštatovanie v bode 41 rozsudku, že nebolo preukázané, že manžel manželku z

domu vyhodil, sama sa rozhodla spoločnú domácnosť opustiť v dôsledku neustálych konfliktov a hádok.
Za závažný nedostatok rozhodnutia považuje odvolateľka aj to, že súd sa nezaoberal otázkou budúceho
zabezpečenia bývania navrhovateľky a maloletých detí, ktorú počas konania viackrát predkladala. V
súčasnosti býva u svojich rodičov, avšak ide o dočasné riešenie, ktoré nie je dlhodobo udržateľné.
Zároveň navrhovateľka opakovane uvádzala, že počas trvania manželstva zabezpečovala kompletný

chod domácnosti a starostlivosť o maloleté deti, čím výrazne prispievala k uspokojovaniu potrieb rodiny,
hoci nie priamo v ekonomickej rovine. Tento nefinančný prínos nemožno v konaní o výživnom opomenúť,
pretože ide o plnohodnotné napĺňanie manželských povinností, ktoré by malo by reflektované aj pri
posudzovaní nároku na výživné. Poukázala na ust. § 71 ods. 4 Zákona o rodine a argumentovala časťou
rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11CoP/18/2024.

Vzhľadom na skutočnosti uvádzané odvolateľkou v danom prípade sú podľa nej zákonné predpoklady
pre priznanie manželského výživného. Navrhovateľka opätovne poukázala na skutočnosť, že počas
trvania manželstva sa dlhodobo a systematicky starala o chod domácnosti, vrátane zabezpečenia
každodenných potrieb spoločnej domácnosti, čím vytvárala podmienky pre osobnostný a profesionálny
rozvoj manžela. Cieľom právnej úpravy podľa nej je totiž zabezpečiť v zásade rovnakú životnú úroveň

manželov, čo v tomto prípade objektívne nenastáva. Zároveň zdôraznila, že z ustálenej rozhodovacej
praxe je starostlivosť o domácnosť hodnotená ako materiálny ekvivalent peňažného plnenia. Na základe
uvedených skutočností navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie, teda rozsudok súdu prvej inštanciezrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie, alternatívne zmeniť rozsudok
súdu prvej inštancie tak, že prizná navrhovateľke manželské výživné vo výške 350 eur mesačne.

11. K podanému odvolaniu manželky sa vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu manžel - povinný
z vyživovacej povinnosti podaním zo dňa 02.06.2025, ktorý argumentoval tým, že považuje napadnutý
rozsudok za správny, zákonný, pričom má za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaného
dokazovania správne právne posúdil prejednávanú vec a rozhodol na podklade správne a úplne
zisteného skutočného stavu veci. Manžel trvá na obsahu všetkých doterajších písomných a ústnych

vyjadrení v konaní. Naďalej dôrazne popiera tvrdenia manželky, podľa ktorých malo jeho správanie
voči manželke vykazovať znaky psychického násilia a manipulatívneho ovplyvňovania. Nikdy manželku
neobmedzoval na jej slobode, rovnako neobmedzoval sociálne väzby manželky, neznevažoval pred
rodinnými príslušníkmi ani neodmietal poskytnutie pomoci. Práve naopak manžel sa snažil počas
celého trvania manželstva plniť priania manželky, prispôsobiť sa jej rozhodnutia ohľadom ich spolužitia
a výchovy maloletých detí. Zdravotný stav manželky po psychickej, ako aj po fyzickej stránke mu

nebol ľahostajný, o čom svedčí aj skutočnosť, že spolu s manželkou vyhľadal služby psychiatričky a
zúčastnil sa na úvodných stretnutiach. Manželka v priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie
so skalopevným presvedčením tvrdila, že manžel ju mal psychicky týrať, pričom nepopísala žiadne
správanie manžela, ktoré by bolo možné považovať za psychické násilie či nátlak.
Manželka priznanie manželského výživného odôvodňovala aj tou skutočnosťou, že bola nútená opustiť

spoločnú domácnosť vedenú manželom a v súčasnosti si potrebuje zabezpečiť nové bývanie pre seba
a maloleté deti. Rozhodnutie tráviť pracovné dni mimo domácnosti sa rozhodla ona, keď spolu s deťmi
v piatok večer prichádzala domov a v nedeľu odchádzala zo spoločnej domácnosti. Manželka zároveň
sama potvrdila, že ani v čase pred rozvodom manželstva nebola na manželovi finančne závislá, svoje
potreby a potreby maloletej dcéry hradila z rodičovského príspevku výživného zasielané otcom maloletej

dcéry a z prostriedkov utŕžených z predaja kozmetiky. Podľa názoru manžela niet rozdielnej životnej
úrovni medzi manželmi, ktorá by oprávňovala priznanie manželského výživného. Uvedené tvrdenie
opiera aj o tú skutočnosť, že manželka si zo svojich príjmov dokonca vedela vytvoriť úspory vo výške
10 000 eur, ktoré dňa 26.06.2024 poukázala bankovým prevodom svojim rodičom.
Manžel má za to, že schopnosti a možnosti manželky ako vysokoškolsky vzdelanej osoby bez

zdravotných obmedzení umožňujú, aby si našla zamestnanie a riešila tak svoju bytovú otázku.
Skutočnosť, že navštevuje manželka psychiatrickú ambulanciu a trpí depresiami je v súčasnosti, a ani
minulosti, jej nebránili vo výkone zárobkovej činnosti. Z predloženej lekárskej správy zo psychiatrie
vyplýva, že manželka má stanovenú diagnózu adaptačné poruchy a epizóda ťažkej depresie bez
psychotických príznakov, ktoré nijakým spôsobom nevylučujú možnosť pracovať. Má za to, že správanie

manželky, najmä skutočnosť, že manželka od roku 2016 na základe jednostranného rozhodnutia trávila
pracovné dni v C. bez manžela, v dôsledku čoho manželia ani pred definitívnym rozpadom manželstva
po dobu 8 rokov neviedli spoločnú domácnosť v pravom slova zmysle. Pritom následne manželka
manžela obvinila zo závažného trestného činu týrania blízkej alebo zverenej osoby, počas celého
trvania manželstva nebola zamestnaná, ani po nástupe maloletých detí do materskej škôlky, aktívne

si nehľadala prácu, spôsobuje v súlade s uvedeným § 75 ods. 2 Zákona o rodine u manželky stratu
práva na priznanie výživného pre rozpor s dobrými mravmi. Vzhľadom na oddelené žitie manželov
počas väčšiny kalendárneho roka, kedy manželka prichádzala do spoločnej nehnuteľnosti vo Z. Ide
len na víkendy, nemožno podľa názoru manžela hodnotiť starostlivosť o domácnosť manželkou ako
materiálny ekvivalent peňažného plnenia. Všetky potreby domácnosti, náklady na bývanie, opravy

na nehnuteľnosti a jej príslušenstve, potreby maloletého syna dovolenky hradil prakticky manžel.
Prínos manželky v starostlivosti o domácnosť bol minimálny, počas pracovného týždňa zabezpečoval
starostlivosť o domácnosť vyslovene sám manžel, zároveň zabezpečoval rodinu aj po hmotnoprávnej
stránke. Manželke nikdy nebránil v tom, aby si našla prácu, podporoval ju v tomto smere, sama
sa rozhodla, že nebude pracovať. Bola zvyknutá na finančné zabezpečenie zo strany manžela a

po ukončení rodičovskej dovolenky na hmotnom zabezpečení rodiny sa nepodieľala. S prihliadnutím
na schopnosti a možnosti na strane manželky ako osoby, ktorá je plne schopná zabezpečovať si
príjem prácou by bolo podľa názoru manžela priznanie manželského výživného aj po zohľadnení
vyššie uvedených okolností spolužitia manželov pred rozpadom manželstva a správania manželky voči
manželovi v rozpore s dobrými mravmi. Na základe uvedeného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie

ako vecne správny a zákonný potvrdiť.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu12. Krajský súd v Prešove a odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané v zmysle ustanovenia §
362 CSP oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané

s poukazom na ust. § 359 CSP, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa s poukazom na ust. § 355 ods. 1 CSP, po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti v súlade s § 127 a 363 CSP a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody,
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom s poukazom na ust. § 65 CMP a dôvodmi
odvolania s poukazom na ust. § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s § 329

ods. 1 CSP, kedy deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli
súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako bol vyvesený na úradnej
tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie v jeho
napadnutých výrokoch a podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP, rozsudok preto potvrdil
ako vecne správny a zákonný.

13. Odvolací súd sa vo výrokoch rozsudku stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie,
pretože jeho argumentácia vo všetkých častiach samotného napadnutého rozsudku bola vecne správna,
objektívna a presvedčivá. Odvolací súd má zato, že dôvody, ktoré uviedla odvolateľka v odvolaní
ohľadom zrušenia, resp. zmeny rozsudku a priznania príspevku pre manželku týmto dôvodom sa už
venoval súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí a uviedol pritom po posúdení a zdôvodnení svojho

rozhodnutia dôvody, prečo takto rozhodol. Súd prvej inštancie o nároku na určenie príspevku pre
manželku poukázal na všetky skutočnosti a dôvody, ktoré ho k tomuto rozhodnutiu viedli, pričom použil
argumentáciu Zákona o rodine, konkrétne ust. § 71 ods. 1, ako aj ust. § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine.

14. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci, čo sa týka samotného

konania pred súdom prvej inštancie, pretože nenašiel dôvod, prečo by sa mal odchýliť od záverov
súdu prvej inštancie a na základe toho napadnutý rozsudok považuje za vecne správny, pričom potvrdil
rozsudoksúduprvejinštancievcelomrozsahuzdôvodužetentopovažujezazákonnýasprávny,pričom
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia pridáva uvedené a argumenty.

15. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, pričom predmetom prieskumu s poukazom
na obsah preskúmavaného rozhodnutia boli argumenty predostrené odvolateľkou v odvolacom konaní,
ktoré bolo potrebné zo strany odvolacieho súdu posúdiť v danom konaní a najmä to, či sú splnené
zákonné podmienky za daných skutkových okolností na prípadné zrušenie, resp. zmenu vydaného
rozhodnutia.

16. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie podrobne zistil skutočný stav veci, všetky skutočnosti,
ktoré boli predostrené odvolateľkou v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolaní, boli už
posúdené súdom prvej inštancie na základe jednotlivých návrhov a vyjadrení počas konania pred súdom
prvej inštancie tak zo strany navrhovateľky, ako aj zo strany odporcu ako povinného z vyživovacej

povinnosti. Zároveň odvolací súd konštatoval, že rozsudok na základe dostatočne zisteného skutočného
stavu veci obsahoval aj správny právny záver súdu prvej inštancie, ktorý následne svoje rozhodnutie
správne odôvodnil v súlade s ust. § 220 Civilného sporového poriadku.

17. Odvolací súd poukázal na obsah ust. § 71 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého manželia majú

vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého
z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní
o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Z ust. § 71
ods. 2 Zákona o rodine bezpochyby vyplýva, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza
vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

18. Z uvedeného ust. § 71 ods. 1 Zákona o rodine podľa odvolacieho súdu bezpochyby vyplýva podstata
Európskeho rodinného práva, ktoré je založené na princípe solidarity manželských vzťahoch, ktorá sa
transformuje do ustanovení o životnej úrovne manželov počas trvania manželstva a tiež do ustanovení
zabezpečujúcich pre manželov podiel na spoločnom majetku alebo podiel na majetku toho druhého

za obdobia trvania manželstva. Požiadavka, aby manželia mali rovnakú životnú úroveň je odôvodnená
okrem princípu solidarity, aj ich rovnakým postavením v právach a povinnostiach vyplývajúcich z
manželského zväzku.Treba súdom skúmať aj potreby oprávneného a podľa znenia zákona tiež právne relevantnú skutočnosť
o výkon starostlivosti a relevantnú skutočnosť - výkon starostlivosti o domácnosť. Z uvedeného
vykonaného rozsiahleho dokazovania súdom prvej inštancie bolo preukázané, že manželka dlhodobo

viac-menej opúšťala spoločnú domácnosť spolu s deťmi na celý pracovný týždeň a do domácnosti
manžela, resp. spoločnej domácnosti sa vracala v piatok večer a opätovne opúšťala manžela, ktorý
zostal v domácnosti sám v nedeľu večer spolu s maloletými deťmi. Počas pracovného týždňa sa starala
opatrovateľsky o svoju matku, ktorá žije v C., kde celý týždeň prebývali matka maloletých detí spolu s
maloletými deťmi. Zároveň súd prvej inštancie mal bezpochyby preukázané, že matka od času kedy

maloleté deti nastúpili do materskej škôlky nebola nikde zamestnaná. Od roku 2021 je vedená na úrade
práce sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie.
Zo samotného konania mal súd prvej inštancie bezpochyby preukázané, že manželstvo navrhovateľky
a jej manžela bolo dlhodobo rozvrátené, pričom samotná starostlivosť o domácnosť počas celého
týždňa, teda počas pracovného týždňa, od pondelka do piatku, bola na starostlivosti manžela. V piatok
večer sa manželka spolu s maloletými deťmi vrátila do spoločnej domácnosti a odchádzala znovu v

nedeľu večer spolu s maloletými deťmi. Z uvedeného mal súd prvej inštancie správne preukázané,
že manželka sa o spoločnú domácnosť starala minimálne, a to v sobotu a nedeľu počas víkendu. Z
uvedeného rozhodnutia bezpochyby vyplývajú aj skutočnosti ohľadom samotného spolunažívania a
vedenia spoločnej domácnosti obidvoch manželov. Nemožno považovať za riadny chod domácnosti
vedený navrhovateľkou, keď táto v spoločnej domácnosti so 7-dňového týždňa bola prakticky maximálne

dva dni prítomná v domácnosti, teda v dome vo Z. T..
Odvolací súd zároveň poukazuje, že z rozsiahleho dokazovania, ktoré bolo vykonané jednak v tomto
konaní, ako aj pôvodne v konaní trestnom, kde bol vypracovaný znalecký posudok aj k osobe
„poškodenej manželky“, ktorá neustále tvrdila, že ju manžel psychicky a fyzicky týra, pričom poškodená
na základe znaleckého posudku bol znalcom vyslovený záver, že poškodená nevykazuje znaky

syndrómu týranej osoby. Uvedené stanovisko znalec podporil aj tým, že jej manžel bez všetkého
umožňoval chodievať s deťmi k rodičom, a to bez toho, aby sa čo i len opýtala, ako sa vlastne manžel cíti
zo siedmich dní, kedy je doma iba deň a pol, a to cez víkend spolu s deťmi v spoločnej domácnosti. Podľa
znalca, ak by mal byť reálne agresorom, až tyranom bolo značne neštandardné a nepravdepodobné
aj jeho chovanie. Keď podal žiadosť o rozvod napriek ňou popisovaných manželových dlhodobých

nevhodných postupoch voči nej a jej osobnosť udupávajúcim správaním paradoxne doposiaľ ona sama
nepodala návrh na rozvod a až potom ako opustila spoločnú domácnosť spolu s deťmi v roku 2024
návrh na rozvod podala.

19. Odvolací súd preto vyhodnotil všetky závery súdu prvej inštancie, pričom vychádzal jednoznačne

z ust. § 19 Zákona o rodine, podľa ktorého manželia majú rozsiahlo koncipovanú povinnosť starať sa
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov o uspokojenie potrieb rodiny. Pojem rodina,
ako ju charakterizuje Zákon o rodine, je chápaný širšie než pojem manželstvo alebo len spoločenstvo
osôb založené na biologických vzťahoch. Problémom ust. § 19 je absencia nároku žiadať súd o uloženie
povinnosti podieľať sa na uspokojovaní potrieb rodiny konkrétnou pomocou alebo konkrétnou sumou

voči druhému manželovi. Žiadny z manželov sa preto nemôže obrátiť na súd so žalobou, aby súd
určil druhému manželovi povinnosť prispievať určitou sumou alebo určitým konkrétnym spôsobom k
uspokojovaniu potrieb rodiny. Tieto nároky možno subsumovať len pod ustanovenie o plnení niektorej
z vyživovacích povinností. Na to, aby súd rozhodol o plnení vyživovacej povinnosti voči druhému
manželovi však musia byť jednoznačne splnené podmienky uvedené v § 19 ako aj v § 72 ods. 1 a 2

Zákona o rodine.

20.Akoužodvolacísúdpoukázal,vyživovaciapovinnosťmedzimanželmijednoznačnevznikáuzavretím
manželstva a zaniká rozvodom alebo smrťou jedného z manželov. Zásadne teda trvá počas celého
trvania manželstva. Bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie vyžaduje sa, aby mali rovnakú

životnú úroveň. Pre priznanie výživného od manžela však platí splnenie podmienok ust. § 72 ods. 2
Zákona o rodine, podľa ktorého výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Uvedené skutočnosti súd prvej inštancie v danom konaní skúmal na základe vyjadrení obidvoch
manželov, pretože sa riadil formou vyšetrovacej zásady, ktorú použil v danom konaní, kedy zisťoval na
jednej strany príjem manžela a na druhej strane príjem navrhovateľky. Tieto skutočnosti boli predmetom

dokazovania súdu prvej inštancie, nakoľko sa súd zaoberal aj otázkou starostlivosti o domácnosť,
platením za všetky poplatky spojené s údržbou domu, za elektriku, plyn, poprípade za kúrenie, teda
poplatky za všetky hygienické potreby, ako aj stravu. Skutočnosti, ktoré uvádza navrhovateľka v odvolaní
podľa odvolacieho súdu v celom rozsahu sa týmito odvolacími námietkami zaoberal už súd prvejinštancie vo svojom konaní, pričom dostatočným spôsobom vyhodnotil starostlivosť manželky o chod
domácnosti. Pritom táto argumentovala tým, že sa celý čas trvania manželstva vyslovene starala o chod
domácnosti, pričom finančne zabezpečoval chod domácnosti manžel.

Podľaodvolaciehosúduniejepravdivétvrdenienavrhovateľky,žesastaralavýlučneochoddomácnosti,
nakoľko sa v tejto spoločnej domácnosti dlhodobo pravidelne nezdržiavala. Starostlivosť o chod
domácnosti znamená starostlivosť aj o manžela, deti, ako aj o celý dom a znamená byť prítomná
7 dní v týždni v spoločnej domácnosti. Uvedené však v tomto konaní preukázané nebolo, nakoľko
manželka dlhodobo spolu s maloletými deťmi sa zdržiavala v C. v bydlisku svojich rodičov, kde sa starala

opatrovnícky o svoju matku. Pritom nezabezpečovala chod v spoločnej domácnosti s manželom, ale
starala sa vyslovene o potreby svojej pôvodnej rodiny, teda svojej matky, ako aj seba, ako aj svojich detí.
Z uvedeného rozsiahleho dokazovania boli tieto skutočnosti bez akýchkoľvek pochybností potvrdené.

21.Odvolacísúdzároveňargumentovalajexistencioupracovnýchnávykov,ktoréunavrhovateľkyneboli
preukázané, nakoľko navrhovateľka aj keď má absolvovanú vysokú školu sa nezamestnala, a to od

času kedy bola na rodičovskom príspevku, a ani po tom, čo nastúpili deti do materskej škôlky, resp.
do základnej školy. Aj napriek týmto skutočnostiam však manželka z finančného zabezpečenia, ktoré
poskytoval v rodine manžel, pričom tvrdila, že prostriedky má z predaja kozmetiky vedela si nasporiť
sumu 10 000 eur, ktoré však neposkytla na chod domácnosti, resp. na zabezpečenie svojej rodiny, ale
pre svojich rodičov, ktorým prakticky túto sumu v roku 2024 zaslala na účet.

22. Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ navrhovateľka dôvodí, že finančné prostriedky vynakladala
na spoločnú domácnosť, resp. starala sa o spoločnú domácnosť, uvedené tvrdenia navrhovateľky
neboli preukázané a odvolací súd si dovolí konštatovať, že neboli ani pravdivé. Manžel ako povinný
z platenia výživného preukázal v konaní nielen starostlivosť finančnú o spoločnú domácnosť, ale aj

o zabezpečenie starostlivosti o samotnú nehnuteľnosť, v ktorej manželia majú trvalý pobyt. Poprel
vyslovene tie skutočnosti, z ktorých ho manželka obviňovala, žeby sa dopúšťal psychického násilia voči
manželke, čo bolo napokon aj preukázané zastavením trestného stíhania voči manželovi pre trestný
čin týrania blízkej alebo zverenej osoby. Tieto skutočnosti, ako potvrdil manžel, hlboko zasiahli jeho
dôstojnosť a samotnú jeho osobnosť, a preto považoval návrh, ktorý manželka podala na určenie

manželského výživného za rozpore s dobrými mravmi.

23. Zároveň pokiaľ navrhovateľka argumentuje tým, že jej bránil manžel v odchode z domácností,
psychicky a fyzicky ju ovplyvňoval, manipuloval s jej osobou, z rozsiahleho dokazovania súdu prvej
inštancie však uvedené skutočnosti neboli vôbec potvrdené.

24. Odvolací súd preto s poukazom na obsah ustanovenia opätovne v súlade s § 71 ods. 1 Zákona
o rodine, ako aj na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na ust. § 75 ods. 1 Zákona o
rodine dospel jednoznačne k záveru, že nárok navrhovateľky posúdil súd prvej inštancie v rozsahu
uvedených ustanovení Zákona o rodine a rozhodol správne, keď návrh navrhovateľky na priznanie

výživného zamietol.

25. Čo sa týka konštatácie, že manželstvo manžela a navrhovateľky ako aj spoločná domácnosť
fungovali,uvedenétvrdenievôbecodvolacísúdnevyhodnotilakosprávne,nakoľkospoločnádomácnosť
obidvoch manželov prakticky od ukončenia rodičovského príspevku manželky vôbec nefungovala.

Všetky skutočnosti prakticky vyhodnotil súd prvej inštancie v súlade s ustanoveniami Zákona o rodine
a rozhodol o zamietnutí návrhu manželky na určenie na príspevku v súlade s týmito ustanoveniami,
predovšetkým z dôvodu, že manželka nepreukázala splnenie hmotnoprávnych podmienok na priznanie
výživného vzhľadom na skutočnosti, ktoré boli bezpochyby preukázané, a to že počas celého trvania
manželstva nepracovala, neprispievala na chod domácnosti, ani sa nestarala o spoločnú domácnosť

takýmspôsobom,abysúddospelkzáveru,žejejstarostlivosťnahrádzalafinančnézabezpečenierodiny,
ktoré teda mal v plnej kompetencii manžel. S poukazom na tieto skutočnosti odvolací súd argumentuje,
že samotný nárok na výživné manželky určí súd iba na základe splnenia hmotnoprávnych podmienok,
ktorévdanomprípadezostranynavrhovateľkysplnenénebolivôbec.Akomáodvolacísúdpreukázanéz
vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie manželia na základe rozporov, ktoré podľa odvolacieho

súdu vnášala do spoločného manželstva v prvom rade manželka svojím správaním a dlhodobými
odchodmi zo spoločnej domácnosti do bytu svojich rodičov, spôsobilo to, že ich manželstvo prakticky
neexistovalo. V súčasnej dobe podľa odvolacieho súdu prebieha rozvodové konanie, v ktorom má súdprvej inštancie možnosť rozhodnúť o samotnom trvaní manželstva, ako aj rozsahu práv a povinností
manželov voči sebe, resp. manželov voči deťom.

26. Odvolací súd s poukazom na všetky uvádzané skutočnosti, ktoré boli preukázané v konaní pred
súdom prvej inštancie, sa stotožnil s uvedeným záverom súdu prvej inštancie s poukazom na dôvody,
ktoré uviedol v rozhodnutí súd prvej inštancie. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP sa so závermi súdu
prvej inštancie ohľadom samotného rozhodnutia odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, na uvedené
dôvody odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje a argumentuje ďalej tým, že vzhľadom na genézu

celého konania je toho názoru, že vzhľadom na zabezpečenie oboch manželov, ktoré bolo počas celého
manželstva aj na strane navrhovateľky, ktorá žiadnym spôsobom nebola ukrátená na svojich právach
v manželstve, pričom sama potvrdila, a aj zo súdneho spisu bolo preukázané, že si nasporila sumu 10
000 eur, pričom sama uvádzala, že dlhodobo nepracuje a má iba čiastočné príjmy z predaja kozmetiky.
Pokiaľ by strádala finančne navrhovateľka, určite by jej správanie bolo iné, než v akom pretrvávalo počas
manželstva. Odvolací súd preto za daného stavu a na základe uvedených skutočností rozhodnutie súdu

prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP ako vecne správne a zákonné
potvrdil. Dospel k jednoznačnému záveru, že priznanie výživného navrhovateľke v tomto prípade by bolo
nielen v rozpore s obsahom ustanovenia § 71 ods. 1 Zákona o rodine, ale aj v rozpore s dobrými mravmi
podľa ustanovenia § 72 ods. 2 Zákona o rodine.

27. S poukazom na uvedené skutočnosti rozhodol odvolací súd aj o trovách odvolacieho konania, a
to tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania v súlade s ust. § 52
CMP, pretože nedospel k záveru, aby niektorý z účastníkov konania preukázal odôvodnený nárok na
ich náhradu.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).