Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, December 9, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 28CoP/96/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7221204232
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Biščáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7221204232.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Biščákovej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Ingrid Radomskej, v právnej veci navrhovateľky O.
O., nar. XX.X.XXXX, bytom B. 1, N., proti osobe povinnej z platenia výživného L. N., nar. X.X.XXXX,
bytom B. 5, N., toho času bytom F. XX, XXXXSW Z., K., zastúpeného splnomocneným zástupcom
V.. Henrichom Daru, bytom Bukureštská 14, Košice v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní osoby
povinnej z platenia výživného proti rozsudku Mestského súdu Košice č. k. K2-43P/57/2021-216 zo dňa
22.5.2025, takto

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok vo výroku I. tak, že mení rozsudok Okresného súdu Košice II č. k. 25P/245/2011 -

55 zo dňa 11.9.2012 vo výroku o výživnom tak, že zvyšuje výživné zo strany povinného z vyživovacej
povinnosti na navrhovateľku zo sumy 70 € mesačne za obdobie od 19.5.2021 do 31.8.2022 na sumu
250 € mesačne a za obdobie od 1.9.2022 do budúcna na sumu 300 € mesačne, ktoré je povinný z
vyživovacej povinnosti povinný zaplatiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred navrhovateľke.

II. M e n í rozsudok vo výroku II. tak, že dlžné výživné za obdobie od 19.5.2021 do 31.5.2025 vo výške
10 365,40 eur je povinný z vyživovacej povinnosti povinný uhradiť navrhovateľke do 6 mesiacov od

doručenia rozsudku.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je návrh na zvýšenie výživného podaný v čase začatia konania matkou maloletej
O..

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Mestský súd Košice, ako súd prvej inštancie ( ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom
rozhodol tak, že:

I. M e n í rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 25P/245/2011 - 55 zo dňa 11.9.2012 vo výroku o
výživnom tak, že z v ý š u j e výživné zo strany otca pre mal. O. O., nar. XX.X.XXXX zo sumy 70 €

mesačne za obdobie od 19.5.2021 do 31.8.2022 na sumu 250 € mesačne a za obdobie od 1.9.2022 do
budúcna na sumu 300 € mesačne, ktoré výživné je otec povinný zaplatiť vždy do 15. dňa toho ktorého
mesiaca vopred k rukám matky mal. dieťaťa.II. Dlžné výživné za obdobie od 19.5.2021 do 31.5.2025 vo výške 10 365, 40 € je otec p o v i n n ý
zaplatiť matke mal. dieťaťa do 45 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že od posledného rozhodnutia
súdu o výživnom došlo k výraznej zmene pomerov na strane navrhovateľky, ako aj na strane povinného
z platenia výživného, ktorý sa zamestnal v zahraničí. Súd zvýšil výživné s poukazom na zistené
odôvodnené potreby navrhovateľky a to v čase jej štúdia na základnej a na strednej škole.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods.

5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ zákon o rodine“), § 65 ods. 1 zákona o rodine, § 75 ods.
1 zákona o rodine, § 76 ods. 1 zákona o rodine, § 78 ods. 1 zákona o rodine.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že o nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 52 CMP.

III. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania

6. Proti napadnutému rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný
z vyživovacej povinnosti. V odvolaní poukazoval v prvom rade na skokovité navýšenie výživného, ktoré
bolo spôsobené tým, že matka maloletej nepodala za 10 rokov návrh na zvýšenie výživného. Matka

mala v tom čase priateľa, ktorý bol majetný, a žila si na vysokej nohe, čo ju však neoprávňuje nekonať
tak dlhú dobu v prospech maloletého dieťaťa a zároveň vystaviť jeho, ako otca do finančne značne
stresujúcej situácie. Súd prvej inštancie mal, podľa jeho názoru, takéto konania matky jednoznačne
zohľadniť.Nazákladelegalizácietakéhotokonaniazostranysúdusaúplnevytrácaprincípprávnejistoty.
Ďalej namietal tvrdenie matky, že mala mať informáciu, že otec maloletej je bezdomovcom, čo nie je

pravda a súdu to nijako nepreukázala. On nikdy bezdomovcom nebol. Otec, ako povinný z vyživovacej
povinnosti, ďalej odmietol tvrdenia matky, že nemal záujem sa stretávať s dcérou. On sa chcel s dcérou
stretávať, aj u kontaktoval, vždy však do toho zasiahla matka, a nemal reálne možnosť sa s dcérou
kontaktovať. Ak sa mu aj podarilo doručiť pre dcéru darčeky na Vianoce, matka do nich pred dcérou
kopala,čovystihujepovahumatky.Matketaktiežvroku2019,anáslednevroku2023navrhovalmožnosť

poberaťprídavkynadcéruzK.,kdeonpracoval,čovšakmatkaodmietlaatýmpripraviladcéruza6rokov
o finančné prostriedky vo výške 7 200 eur. Povinný z vyživovacej povinnosti ďalej namietal, že napriek
tomu, že dcéra dosiahla plnoletosť, neevidujú jej prehlásenie, že súhlasí s pokračovaním v konaní.

7. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že plne súhlasí s rozsudkom. Uviedla, že od

narodenia sa o ňu starala jej matka. Výživné nebolo zvýšené 10 rokov. Momentálne študuje na strednej
škole v štvrtok ročníku a náklady sú vyššie. Ďalej uviedla, že povinný z vyživovacej povinnosti jej nikdy
nič nedal, nekúpil ani na sviatky a neprejavil snahu, záujem o ňu. Povinný z vyživovacej povinnosti je
pre ňu úplne cudzí človek. Nezúčastnil sa ani na jednom pojednávaní, pričom konania začalo v roku
2021, úmyselne sa tomu vyhýbal. Povinnému z vyživovacej povinnosti sa veľmi dobre darí a dieťa by

malo mať rovnakú životnú úroveň ako rodičia.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

8.KrajskýsúdvPrešove(ďalejlen„odvolacísúd“)akosúdodvolacípozistení,žeodvolanie bolopodané

včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/,g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody,
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66

CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol
zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke
súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre
zmenu rozsudku podľa § 388 CSP.9. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
konanie ani rozhodnutie súdu prvej inštancie netrpí takou vadou, ktorou by bolo dôvodné vec zrušiť a
vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie vo veci.

11. Súd prvej inštancie podrobne zistil skutočný stav veci, príjmy, ako aj výdavky navrhovateľa, osoby
povinnej platiť výživné a správne posúdil časové trvanie dôvodnosti vyživovacej povinnosti osoby
povinnej platiť výživné (otca navrhovateľky) voči navrhovateľke. Posúdením povinným z vyživovacej
povinnosti produkovaných odvolacích námietok vo svetle skutočností z obsahu spisového materiálu
plynúcich, tieto odvolací súd nevyhodnotil ako opodstatnené k odlišnému rozhodnutiu vo vzťahu k výške
zvýšeného výživného ako súd prvej inštancie.

12. Odvolací súd predovšetkým pripomína, že zákon o rodine (§ 62 ods. 2 a § 75 ods. 1, § 78 ods.1
veta prvá) zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri
určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako

aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností,
možností a majetkových pomerov povinného teda skúma komplexne jeho majetkové pomery, ako i to
či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového
prospechu, prípadne, či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká.

13. Povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti sa vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča a prihliada
sa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových
pomerov povinného rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Odvolateľ v podstate vytýkal

rozhodnutiu súdu prvej inštancie, že sa nestotožnil s ním predkladaným hodnotením skutkového stavu
a jeho právnym hodnotením. V rámci celého prvoinštančného konania mal povinný z vyživovacej
povinnosti vytvorený dostatočný priestor pre produkovanie tvrdení a dôkazov v prospech jeho tvrdení.
To, že v konečnom dôsledku súd prvej inštancie dospel k i iným záverom ako povinný, nie je možné
interpretovať ako porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces.

14. Odvolací súd sa ďalej zaoberal prieskumom výroku napadnutého rozsudku, ktorým zvýšil výživné
zo strany povinného z vyživovacej povinnosti na navrhovateľku (v čase vyhlásenia rozsudku maloletú)
na sumu 250 eur za obdobie od 19.5.2021 do 31.8.2022 a na sumu 300 eur za obdobie od 1.9.2022 do
budúcna. Výrokom II. určil dlžné výživné za obdobie od 19.5.2021 do 31.5.2025 vo výške 10 365,40 eur,

ktoré je otec povinný uhradiť do 45 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh matky
na zvýšenie výživného zamietol.

15. Súdom prvej inštancie bol spoľahlivo zistený skutočný stav vec, bez potreby ďalšieho doplnenia
dokazovania. Súd prvej inštancie podrobne odôvodnil (bod 1, 3, 15 odôvodnenia rozsudku) čo považoval

za primerané náklady navrhovateľky vzhľadom k jej potrebám ako aj príjmovým pomerom rodičom.
Príjem matky, s ktorou žije navrhovateľka v spoločnej domácnosti ustálil vo výške 575,07,-eur mesačne
za rok 2021, vo výške 595,54 eur mesačne za rok 2022, od 1.6.2023 vo výške 850 eur mesačne.
Matka podala návrh na zvýšenie výživného dňa 19.5.2021, kedy bola maloletá dcéra žiačkou 8. ročníka
základnej školy, v čase vyhlásenia rozsudku bola študentkou strednej školy, ktorú začala navštevovať

ododňa1.9.2022.Súdombolokonštatované,ževýživnébolonaposledyzvýšenérozsudkomOkresného
súdu Košice II č. k. 25P/245/2011-55 zo dňa 11.9.2012, kedy maloletá navštevovala materskú školu.

16. Otec, ako osoba povinná z platenia výživného uvádzal počas konania, že pracuje ako živnostník
v K. v oblasti stavebníctva, pričom jeho ročný príjem je vo výške 25 000 eur. Ďalej uvádzal výdavky

ako splátka pôžičky za chatu vo výške 900 eur mesačne, výdavky na bývanie, stravu, telefón a výživné
na plnoletú dcéru X. vo výške 70 eur mesačne. Otec sa nezúčastnil žiadneho pojednávania na súde
osobne a svoje príjmy, ani výdavky žiadnym spôsobom súdu nepreukázal, napriek opakovaným výzvam
zo strany súdu.17. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1

CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne
zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 ods. 1
CSP vyhodnotil dôkazy, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa
predmetu konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v
plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie

boli zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v dôsledku čoho ani odvolací
súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na
spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať
neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie
vykonaným dokazovaním dostatočne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, jeho

skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle
konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.

18. K odvolacej námietke povinného z vyživovacej povinnosti, že súd prvej inštancie narušil princíp
právnej istoty tým, že nezohľadnil konanie matky, ktorá podala návrh na zvýšenie výživného až po

10 rokoch a tým nekonala v najlepšom záujme dcéry a zároveň vystavila jeho ako otca do finančne
stresujúcej situácie, odvolací súd uvádza, že uvedená námietka otca je nedôvodná. V uvedenom
kontexte je potrebné pripomenúť, že rozsudok na výživné na nezaopatrené dieťa má len deklaratórnu
funkciu,pretožepovinnosťrodičovplniťvyživovaciupovinnosťksvojmudieťaťuvznikápriamozozákona
narodením dieťaťa. Otec mal vedomosť o tom, že je otcom O. a musel logicky predpokladať, že výdavky

na dieťa s jeho stúpajúcim vekom narastajú. Argument otca spočívajúci v tom, že matka nepodávala
návrh na zvýšenie výživného z dôvodu, že mala partnera, ktorý bol majetný a tým mala aj matka s dcérou
vysokú životnú úroveň je nelogický a nesprávny. Povinnosť vyživovať dieťa majú rodičia, nie partner
matky. Zároveň je tu potrebné zvýrazniť, že otec sa do finančne frustrujúcej situácie ( ak tým mal na mysli
výšku dlžného výživného) dostal vlastným konaním, pretože výživné bolo zvýšené odo dňa podania

návrhu matkou od 19.5.2021, kedy práve z dôvodov na strane otca došlo k vyhláseniu rozsudku až dňa
22.5.2025. Odvolací súd tu však zohľadnil výšku dlžného výživného a určil povinnému z vyživovacej
povinnosti lehotu 6 mesiacov od doručenia rozsudku na jeho splatenie a to predovšetkým z dôvodu,
aby nebolo ohrozené právo navrhovateľky na riadne platenie bežného výživného, ktoré nevyhnutne
potrebuje na zabezpečenie svojich potrieb súvisiacich predovšetkým s jej zdravím a vzdelaním.

19. Vo vzťahu k ďalšej odvolacej námietke otca, že to bola práve matka, ktorá mu znemožnila stretávať
sa s dcérou, odvolací súd uvádza, že otec neinicioval žiadne súdne konanie o úpravu styku s dcérou
resp. konanie o výkon rozhodnutia a ani zo správy kolízneho opatrovníka nevyplýva, aby ich žiadal o
pomoc a spoluprácu pri jeho stretávaní sa s dcérou.

20. Otec ďalej v odvolaní uvádzal, že matka mu neposkytla potrené informácie a spoluprácu k tomu,
aby mohla poberať rodinné prídavky na dcéru z K., čo je v rozpore s najlepším záujmom dcéry. Súdu o
tom predložil aj kópiu sms komunikácie s matkou. V tomto smere odvolací súd súhlasí s argumentáciou
otca, že uvedené konanie matky nie je v súlade s najlepším záujmom dieťaťa, avšak samo o sebe to

nie je dôvodom na to, aby výživné na dcéru nebolo zo strany otca zvýšené. Rodinné prídavky sú štátnou
sociálnou dávkou a nenahrádzajú povinnosť rodiča sa o svoje dieťaťa starať, vychovávať ho a vyživovať.

21. Odvolací súd ďalej považoval za potrebné vyjadriť sa k výške zvýšené výživného napadnutým
rozsudkom. Tak, ako už odvolací súd uviedol vyššie, otec svoj príjem súdu žiadnym spôsobom

nepreukázal, ani nezdokladoval napriek výzvam zo strany súdu.

22.Civilnýmimosporovýporiadokukladásúduveľmistriktnezistiťskutočnýstavveci.Súdprvejinštancie
v konaní postupoval v súlade s vyšetrovacou zásadou, ktorá sa uplatňuje v civilných mimosporových
konaniach, ktorá spolu s princípom oficiality a materiálneho vedenia konania má viesť k rozhodnutiu,

ktoré je čo najbližšie k skutočným hmotnoprávnym pomerom účastníkov konania. Táto vyšetrovacia
zásada neneguje aktivitu účastníkov konania, ktorí majú povinnosť súčinnosti a povinnosť úplného
a pravdivého opísania rozhodujúcich skutočností relevantných pre meritórne rozhodnutie vo veci.
Uvedené je úzko prepojené s ustanovením § 75 ods. 1 zákona o rodine, podľa ktorého rodič, ktorý jepodnikateľom má povinnosť preukázať súdu svoje príjmy a predložiť všetky doklady preukazujúce jeho
príjem a to aj sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu. Súd prvej inštancie počas
celého konania riadne vyzval otca na predloženie dokladov preukazujúcich jeho príjem, presne viedol,

ktoré doklady považuje za potrebné, aby otec súdu predložil. Otec ani do rozhodnutia odvolacieho súdu
nepredložil žiadne doklady preukazujúce jeho príjmové a majetkové pomery.

23. Odvolací súd sa plne stotožňuje s postupom súdu prvej inštancie, ktorý vzhľadom k tomu, že otec
nepreukázal svoje príjmy vychádzal pri ustálení príjmu otca vychádzal z priemernej mesačne mzdy

stavebného robotníka v K.

24. Určenie vyživovacej povinnosti plne zodpovedá odôvodneným potrebám navrhovateľky súvisiacimi
s jej vekom, štúdiom, zdravotným stavom, ako aj aktivitám súvisiacimi so školou napr. úhrada stužkovej
slávnosti. Je potrebné si uvedomiť, že medzi odôvodnené potreby navrhovateľky patria nielen výdavky
na stravu, oblečenie, zdravotnú starostlivosť, školské potreby, voľnočasové aktivity, ale aj potreba

bývania. Za nevyhnutné odôvodnené potreby je potrebné považovať aj jednorazové výdavky spojené s
ich účasťou na školskom vyučovaní napr. lyžiarsky zájazd, exkurzie, výlety, ktorými musí byť venovaná
pozornosť hlavne pri určovaní vyživovacej povinnosti do budúcna k študujúcim, nezaopatreným deťom.
Nemožno totiž ukladať povinnosť prispievať na výživné navyše v niektorý mesiac ďalšou sumou.
Samozrejme neoddeliteľnou súčasťou pri určovaní vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča

je právo nezaopatreného dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov. Ak jeden z rodičov má
neporovnateľne vyššiu životnú úroveň, určená vyživovacia povinnosť musí zodpovedať tomu, aby sa
životná úroveň nezaopatreného dieťaťa približovala tejto vyššej životnej úrovni.

25. Odvolací súd tu upriamuje pozornosť aj nato, že súd prvej inštancie pri ustálení príjmu otca mohol

vychádzať aj z ustanovenia § 63 ods. 1 zákona o rodine z dôvodu, že otec si nesplnil svoju povinnosť
a nepredložil súdu doklady preukazujúce jeho príjem. Použitie právnej domnienky podľa § 63 ods.
1 zákona o rodine sa viaže na prípady, kedy rodič zo špekulatívnych dôvodov vôbec nepredložil
podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov resp. ich súdu nesprístupnil, ako aj v prípade,
ak sú pochybnosti o tom, že výška zdanených príjmov, nezodpovedá výške reálnych príjmov (porovnaj

uznesenie NS SR 6Cdo/107/2022 zo dňa 29.9.2022).

26. Ak by aj súd prvej inštancie vychádzal z údajov o príjme otca, ktorý uvádzal, že jeho príjem je vo
výške 25 000 eur ročne, určené výživné súdom zodpovedá jeho príjmu aj pri rešpektovaní jeho ďalšej
vyživovacej povinnosti.

27. V súvislosti s určením výšky výživného zo strany povinného rodiča je potrebné uviesť, že neexistujú
záväzné kritériá pre jeho určenie a vždy sa vychádza z individuálneho posúdenia oprávnených potrieb
každého dieťaťa. Napriek tomu, judikatúra súdov v súčasnosti zastáva názor, že výška výživného by sa
mala pohybovať v rozsahu 20 -30 % čistého mesačného príjmu povinného rodiča.

28. Pre účely kvantifikácie výživného odvolací súd použil vo svojej rozhodovacej činnosti materiál
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z roku 2024. Tzv. tabuľkové výživné je totižto
prostriedkom štandardizácie rozhodovacej činnosti súdov, vždy však len s odporúčacím charakterom.
Jeho vytvorenie je vo svojej podstate analýzou rozhodovacej činnosti v obdobných skutkových

okolnostiach, zároveň nahrádza aktivitu, ktorý by inak musel vykonať odvolací súd, aby nastolil princíp
právnej istoty a zabezpečil vo svojej rozhodovacej činnosti, že v skutkovo obdobných veciach nebude
rozhodované rozdielne. V zmysle tohto tabuľkového výživného sa vypočítava výživné z čistého príjmu
rodiča, ktorý je zároveň kvantifikačným vyjadrením jeho možností, schopností a majetkových pomerov.
Jednotlivé vekové kategórie detí dostatočne zohľadňujú fyzický vývin dieťaťa aj prechod v rámci stupňov

školskej dochádzky. Zohľadňuje počet vyživovacích povinností rodiča a zohľadňuje mieru starostlivosti
o dieťa a styk s dieťaťom. Materiál je doporučený na prípady maximálne 4 vyživovacích povinností
rodičov, je preto použiteľný na preskúmavaný prípad. Aplikácia tabuľkového výživného do určitej miery
zovšeobecňuje právne veci určovania výživného a zároveň nastoľuje v rozhodovacej činnosti právnu
istotu. Za jeho výhodu považuje odvolací súd kategorizáciu detí podľa veku, pričom jednotlivé vekové

kategórie dostatočne zohľadňujú fyzický aj spoločenský vývin dieťaťa, tiež prechod v rámci stupňov
školskej dochádzky.29.Vprípadeurčeniavýživnéhonajednomaloletédieťavoveku10-14rokov,prizohľadnenískutočnosti,
že otec má ešte jednu vyživovaciu povinnosti, by sa výška jeho vyživovacej povinnosti mala pohybovať
okolo 16 % z jeho čistého príjmu a pri veku dieťaťa 15-18 rokov, by výška vyživovacej povinnosti otca

mala byť na úrovni 18 % z jeho čistého príjmu.

30. Zhrnúc vyššie uvedené odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o
zvýšenom výživnom za správne a zákonné so zohľadnením odôvodnených potrieb navrhovateľky, ako
aj s diferenciáciou obdobia počas jej štúdia na základnej a na strednej škole. Odvolací súd napadnutý

rozsudok zmenil postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 388 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1
CMP z dôvodu, že navrhovateľka počas konania dosiahla plnoletosť, teda bolo potrebné zmeniť výrok,
kedy bude povinný z vyživovacej povinnosti, teda otec, povinný uhrádzať výživné priamo navrhovateľke.

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).