Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 21, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4Csp/68/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119206033
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Chalupka

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5119206033.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Lukášom Chalupkom v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna

48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, Bratislava, IČO: 37
927 795, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, B. XXXX/XX, C., zastúpený: Mesto Žilina, Námestie
obetí komunizmu 3350/1, Žilina, IČO: 00 321 796, o zaplatenie 5.053,24 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 3.100,- EUR z a s t a v u j e.

II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 22,68 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu (spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s.) sa žalobou domáhal
zaplatenia istiny vo výške 5.053,24 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy vo výške 5.053,24
EUR od 21.04.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania, titulom nesplateného spotrebiteľského úveru.

2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným ako dlžníkom bola dňa 24.02.2014 uzatvorená Zmluva o
vydaní a používaní kreditnej platobnej karty D., E., na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu

zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXXXX. Žalovanému
bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového
účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 2.850,- EUR a bol povinný platiť štandardnú
mesačnú splátku vo výške 95,- EUR. Žalovaný si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy,
a to ani napriek viacerým výzvam. Pred odstúpením pohľadávky na vymáhanie právny predchodca
žalobcu vystavil ku dňu 06.04.2019 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.03.2019
obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku, a štandardného úroku

s prihliadnutím na vykonané úhrady odporcu s konečným zostatkom na úhradu vo výške 5.053,24
EUR. Žalovaný si nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo
výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.03.2019, t.j. v lehote splatnosti do dňa
20.04.2019. Právnemu predchodcovi žalobcu tak vznikol nárok na úhradu úrokov z omeškania odo dňa
nasledujúceho po dni splatnosti, t.j. od 21.04.2019 do zaplatenia.

3. Žalovaný k žalobe uviedol, že je pravdou, že predmetnú zmluvu uzatvoril a bol mu poskytnutý úver

vo výške 2.850,- EUR. Je si vedomý svojej dlžoby.4. Právny predchodca žalobcu podaním doručeným súdu dňa 07.05.2020 zobral žalobu, z dôvodu
čiastočných úhrad žalovaným po začatí konania, v časti o zaplatenie sumy vo výške 520,- EUR
„s prislúchajúcim úrokom z omeškania“ späť.

5. V dôsledku postúpenia žalovanej pohľadávky na spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., súd uznesením č.
k. 4Csp/68/2019 – 83 zo dňa 07.09.2020 pripustil zmenu na strane žalobcu.

6. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 16.01.2024 zobral žalobu, z dôvodu čiastočných úhrad

žalovaným po začatí konania, v časti o zaplatenie sumy vo výške 1.700,- EUR „s prislúchajúcim úrokom
z omeškania“ späť.

7. Súd uznesením č. k. 4Csp/68/2019 – 124 zo dňa 26.03.2025 ustanovil žalovanému procesného
opatrovníka.

8. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 20.11.2025 zobral žalobu, z dôvodu čiastočných úhrad
žalovaným po začatí konania, v časti o zaplatenie sumy vo výške 880,- EUR „s prislúchajúcim úrokom
z omeškania“ späť.

9. Súd dňa 21.11.2025 pojednával v súlade s § 180 Civilného sporového poriadku v neprítomnosti

žalobcu.

10. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s dôkaznými prostriedkami
nachádzajúcimi sa v spise dospel k nasledovným skutkovým zisteniam:

11. Právny predchodca žalobcu - spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., ako veriteľ a žalovaný ako
dlžník na základe žiadosti žalovaného uzatvorili dňa 24.02.2014 Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej
platobnej karty D., E., č. XXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo
výške 2.100,- EUR. Spotrebiteľský úver sa žalovaný zaviazal splácať mesačných splátkach po 70,- EUR
do 15. dňa v kalendárnom mesiaci, pričom celkovo bol povinný uhradiť sumu 2.386,89 EUR. (č. l. 3)

12. Z výpisu z pôžičkovej karty ku dňu 06.04.2019 vyplýva úverový rámec vo výške 2.850,- EUR
s konečným stavom ku dňu 31.03.2019 vo výške mínus 5.053,24 EUR. (č. l. 4 – 9)

13. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 20.06.2019 žalovanému oznámil, že ku dňu 18.06.2019

postúpil svoju pohľadávku zo zmluvy na žalobcu. (č. l. 44)

14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

16. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

18. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.19. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

21. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu
klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere

podľa osobitného predpisu87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu.87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke

zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto
časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

23. Predmetom konania bol nárok žalobcu plynúci zo spotrebiteľskej zmluvy. V konaní bolo preukázané,

že medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným vznikol záväzkový vzťah založený spotrebiteľským
úverom. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o formulárovú zmluvu pripravenú vopred právnym
predchodcom žalobcu, ktorý pri uzavretí zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej/podnikateľskej
činnosti. Žalovaný pri uzavretí zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej/podnikateľskej
činnosti, zmluvu uzatvoril ako fyzická osoba. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ

vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť. Nakoľko ide
o spotrebiteľský spor, súd je z úradnej povinnosti (ex offo) sám povinný podrobiť spotrebiteľskú zmluvu
prieskumu.

24. Jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby ako takej je, že strany majú vecnú
legitimáciu. Všeobecne možno uviesť, že vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z
hmotného práva, kedy jedna strana civilného súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho
oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a strana na opačnej procesnej strane
(žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Až samotné konanie

ukáže, či procesnoprávna dvojica (žalobca a žalovaný) je totožná s dvojicou hmotnoprávnou, t. j. či
žalobca a žalovaný sú v konaní vecne legitimovaní, a teda či sú účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu,
o ktorom súd v konaní rozhoduje.
25. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý
v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu

podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí
od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre
označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a strana na
opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania sa používa pojem „vecná
legitimácia“. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá

fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu,
ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. O nedostatok aktívnej vecnej legitimácie ide
vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (sám žalobca), nie je
nositeľom tohto hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. Inými slovami povedané, aktívnouvecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi
ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane

žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu (ex offo) a aj v prípade,
že ju žiadna zo strán nenamieta.

26. Nakoľko žalobca zobral žalobu v časti 3.100,- EUR späť, súd konanie v tejto časti podľa § 145

ods. 2 Civilného sporového poriadku zastavil. Súd pre úplnosť uvádza, že žalobca zobral žalobu v časti
o zaplatenie „sumy vo výške 520,- EUR, 1.700,- EUR a 880,- EUR s prislúchajúcim úrokom z omeškania“
späť, a zároveň z tohto dôvodu upravil žalobný návrh. Nie je ale úlohou súdu aby za žalobcu, navyše
zastúpeného právnym zástupcom (ktorý sa na pojednávanie nedostavil), sám skúmal a upravoval
žalobnúpožiadavkunačiastočnéspäťvzatievčastiprislúchajúcichúrokov.Konštatácia„sprislúchajúcim
úrokom z omeškania“ je nezrozumiteľná; ide o plnú procesnú zodpovednosť žalobcu, a preto súd

konanie v zmysle čiastočného späťvzatia zastavil iba v riadne uvedenej a zrozumiteľnej položke, t.j.,
istiny vo výške 3.100,- EUR. Žalobca v žalobe požadoval sumu 5.053,24 EUR. Po čiastočnom späťvzatí
(3.100,- EUR) už ale požadoval iba sumu vo výške 1.943,24 EUR - ide tak o nesúlad požadovaných súm,
ktorý nijakým spôsobom nevysvetlil. Súd preto vychádza zo sumy, ktorú žalobca požadoval v žalobe
(5.053,24 EUR) a zo sumy 3.100,- EUR, ktorú žalobca zrozumiteľne zobral späť. Zavinenie zastavenia

konania spočíva na procesnom zavinení zastavenia konania. Keďže žalovaný uvedenú sumu zaplatil
počas konania, je v tejto časti podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku úspešný žalobca.
Žalovaný procesne zavinil, že sa konanie v tejto časti zastavilo.

27. V rámci spotrebiteľských vzťahov môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie

niektorej splátky až najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď
súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (§ 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka). Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka je
teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to,
že toto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je zosplatnenie neúčinné.

28. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že právny predchodca žalobcu žalovaného nevyzval k splateniu
dlžnej sumy (výzva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Žalobca nepreukázal riadne a účinné
doručovanie výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka žalovanému. Žalobca taktiež nepreukázal
zosplatnenie predmetného spotrebiteľského úverového vzťahu (zosplatnenie podľa § 565 Občianskeho

zákonníka).

29. Možno tak v tomto smere uzavrieť, že žalobca nepreukázal zaslanie, resp. riadne a účinné
doručovanie výzvy a ani zosplatnenia úveru, teda nedošlo k splneniu podmienok definovaných v § 53
ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, a preto s poukazom na uvedené skutočnosti žalobca nemá

aktívnu vecnú legitimáciu, nakoľko v čase podania žaloby na súd (a teda aj v čase postúpenia žalovanej
pohľadávky) išlo o právo („živý“ úver), ktoré nebolo splatné (t. j. žalovaný nárok nebol actio nata).

30. Keďže právnym predchodcom žalobcu bola banka, na platné postúpenie pohľadávky bolo taktiež
nevyhnutné splnenie podmienok pre postúpenie pohľadávky vyplývajúcich z § 92 ods. 8 Zákona

o bankách.

31. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018, publikovaného
ako R 60/2018, ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách neupravuje len ochranu
bankového tajomstva, ale tiež práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky

banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon.

32. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/162/2020 zo dňa 27.10.2021, publikovaného
ako R 6/2022, v sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti.
Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej Zákona o bankách

pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace
skutkové tvrdenia veriteľa.33. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/4/2025 zo dňa 30.07.2025, publikovaného ako
R 38/2025, ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky
banky na iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní so splatením čo i len časti svojho

peňažného záväzku, pričom touto výzvou nie je (nemôže byť) výzva banky podľa ustanovenia § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka, ani oznámenie o zosplatnení.

34. § 92 ods. 8 Zákona o bankách je ustanovením, ktoré upravuje ďalšie špeciálne podmienky (popri
všeobecných v Občianskom zákonníku), za ktorých môže byť banková pohľadávka (alebo jej časť)

postúpená, a to: ak je pohľadávka 1.) splatná, a to až po predchádzajúcej 2.) písomnej výzve a
kumulatívne, ak je splnené 3.) omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Obsah § 92 ods. 8 Zákona o bankách teda predpokladá výlučnú a
samostatnú písomnú výzvu banky, že je jej klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho záväzku.
Z dôvodu spotrebiteľského charakteru dojednanej zmluvy nemožno prisvedčiť výzve alebo oznámeniu
o zosplatnení aj charakter výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.

35. Žalobca nepreukázal riadne a účinné doručovanie osobitnej výzvy podľa § 92 ods. 8 Zákona
o bankách žalovanému.

36. Len pre úplnosť súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení

uviedol, že „som si vedomý svojej dlžoby, ktorú sa budem snažiť v čo najkratšom čase dosplácať,
prípadne sa so žalobcom dohodnúť na splátkach“, tak v spotrebiteľskom spore možno za relevantný
prejav spotrebiteľa, že uznáva nárok dodávateľa (§ 282 Civilného sporového poriadku) považovať iba
jednoznačný, pochybnosti nevyvolávajúci prejav spotrebiteľa, ku ktorému pristúpil až po osobitnom
poučení súdom v zmysle § 292 písm. b) Civilného sporového poriadku. Bez takéhoto poučenia súdom

samo vyjadrenie spotrebiteľa, že „si je vedomý dlhu“ a „chce dlžnú sumu zaplatiť“ nemožno považovať
za uznanie nároku (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.11.2021, sp. zn. 7Cdo/179/2020 publikovaný
ako R 25/2022). V tomto smere je tiež vhodné odkázať aj na bod 52. odôvodnenia rozsudku Súdneho
dvora EÚ vo veci C-582/23 zo dňa 03.07.2025.

37. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku a žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zamietol.

38. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového
poriadku. Žalobca požadoval sumu vo výške 5.053,24 EUR s príslušenstvom, pričom úspešný bol v časti

3.100,- EUR, čo predstavuje 61,34 % úspechu a 38,66 % jeho neúspechu. Čistý úspech žalobcu teda
predstavuje 22,68 % (61,34 % mínus 38,66). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Žilina v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.