Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 3, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/76/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124226719
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6124226719.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov

senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, C. XX, XXX XX D. D., zast. AKSK, s.r.o., Námestie SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO:
36859711 proti žalovanému: 1/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, G. X, XXX XX D. D., 2/ F. D., nar. XX.XX.XXXX,
H. XXXX/XX, XXX XX D. D., žalovaní 1/ a 2/ zast. JUDr. Jankou Kmeťovou, Nad Plážou 17B, 974
01 Banská Bystrica, IČO: 37590758, o zriadenie práva cesty, o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 9C/11/2024 zo dňa 26.02.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v 1. a 2. výroku o zriadení vecného bremena, v 3. výroku o povinnosti

žalobkyne zaplatiť žalovanému 1/ náhradu za zriadenie vecného bremena a vo 4. výroku o nároku
žalobkyne voči žalovanému 1/ na náhradu trov konania p o t v r d z u j e.
II. Žalobkyňa má nárok voči žalovanému 1/ na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %,
ktorú je povinný zaplatiť žalobkyni v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým vyšší súdny
úradník rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica, ako súd prvej inštancie, o nároku
žalobkyne voči žalovaným 1/ a 2/ o zriadenie práva cesty rozhodol tak, že:
„Súd z r i a ď u j e vecné bremeno, ktorého obsahom je právo prechodu a prejazdu motorovými

vozidlami vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností Okresného úradu D. D., obec D.
D., katastrálne územie C., na LV č. XXXX ako stavba bez súpisného čísla, označená ako rozostavaná
stavbaapostavenánapozemkuparc.č.XXXX/XXX,ceznehnuteľnosťzapísanúvkatastrinehnuteľností
Okresného úradu D. D., obec D. D., katastrálne územie C., na LV č. XXXX ako pozemok registra C, parc.
č. XXXX/XXX, trvalý trávnatý porast, o výmere 384 m2 v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne
č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa 16. 09. 2024, vyhotovený I. J. – GEOTIP, Stupy 20, 974 05 Banská
Bystrica, overený Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor, dňa 24. 09. 2024 pod č. J./

XXXX ako diel 6 o výmere 13 m2 s poukazom na poznámku č. 3 popísanú v časti výkazu výmer.

Súd z r i a ď u j e vecné bremeno, ktorého obsahom je právo prechodu a prejazdu motorovými
vozidlami vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností Okresného úradu D. D., obec D.
D., katastrálne územie C., na LV č. XXXX ako stavba bez súpisného čísla, označená ako rozostavaná
stavbaapostavenánapozemkuparc.č.XXXX/XXX,ceznehnuteľnosťzapísanúvkatastrinehnuteľností
Okresného úradu D. D., obec D. D., katastrálne územie C., na LV č. XXXX ako pozemok registra C,

parc. č. XXXX/XXX, ostatná plocha o výmere 5 m2 .

Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému v 1/ rade z titulu náhrady za zriadenie vecného bremena
spolu sumu 1 170,- Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.Žalobkyňa m á nárok voči žalovanému v 1/ rade na náhradu trov konania v rozsahu 100 % , ktorú je
povinný zaplatiť žalobkyni v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým vyšší súdny úradník
rozhodne o ich výške.

Súd s c h v a ľ u j e zmier žalobkyne a žalovanej v 2/ rade v nasledujúcom znení:

Žalobkyňa so žalovanou v 2/ rade sa dohodli na zriadení vecného bremena, ktorého obsahom je právo
prechodu a prejazdu motorovými vozidlami vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností

Okresného úradu D. D., obec D. D., katastrálne územie C., na LV č. XXXX ako stavba bez súpisného
čísla, označená ako rozostavaná stavba a postavená na pozemku parc. č. XXXX/XXX, cez nehnuteľnosť
zapísanú v katastri nehnuteľností Okresného úradu D. D., obec D. D., katastrálne územie C., na LV č.
XXXX, ako pozemok registra C, parc. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 20 m2.

Žalobkyňa zaplatí žalovanej v 2/ rade z titulu náhrady za zriadenie vecného bremena sumu 1 300,-- Eur

v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd chváli tento zmier.

Žalobkyňa ani žalovaná v 2/ rade nemajú nárok na náhradu trov konania.

Súčasťou tohto rozhodnutia je aj geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa 16. 09. 2024

vyhotovený I. J. – GEOTIP Banská Bystrica, overený Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny
odbor, dňa 24. 09. 2024 pod č. J./XXXX.“

2.Žalobkyňasadomáhalavočižalovaným1/a2/zriadeniavecnéhobremena,ktoréhoobsahomjeprávo
prechodu a prejazdu motorovými vozidlami vlastníkom nehnuteĺností zapísanej v katastri nehnuteľností

Okresného úradu D. D., katastrálneho odboru pre obec D. D., katastrálne územie C., na LV č. XXXX
ako stavba bez súpisného čísla, označená ako rozostavaná stavba postavená na pozemku parc. č.
XXXX/XXX cez nehnuteľnosti žalovaných 1/ a 2/. Okresný súd právne svoje rozhodnutie odôvodnil
poukazom na ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
v znení neskorších predpisov). Prihliadol na to, že pozemky strán konania, na ktorých majú postavené

nehnuteľnosti, mali v minulosti režim záhradkárskej oblasti. Po ich odkúpení užívateľmi záhradiek došlo
medzi vtedajšími vlastníkmi k dohode o zriadení prístupovej cesty spôsobom, že každý z vlastníkov
vypustí určitú časť svojho pozemku na tento účel. Strán sporu sa týka nielen prístup k pozemku
žalobkyne, na ktorom má postavený rodinný dom, ale aj prístupu aj k ďalším pozemkom, na ktorých
sa nachádzajú záhradné chatky s pravdepodobnosťou, že sa na týchto pozemkoch postavia aj rodinné

domy. Žalovaný 1/ ohľadne prístupu argumentoval tým, že pôvodný prístup smeroval viac do pozemkov,
ktoré sú v súčasnej dobe vo vlastníctve tretích osôb – J.. Za účelom prístupu súd zriadil vecné bremeno
cez pozemky žalovaných 1/ a 2/, ktorých obsahom je právo prechodu a prejazdu motorovými vozidlami,
pričom prihliadol na to, že J. po tom, čo nadobudli vlastnícke právo k pozemku parc. č. XXXX/XXX,
ohradili si svoj pozemok so súhlasom ostatných vlastníkov susedných pozemkov, vrátane žalovaného

1/ a vypustili v prospech cesty spolu minimálne 50 m2. Vo vzťahu k žalovanej 2/ bol schválený súdny
zmier, vo vzťahu k žalovanému 1/ súd autoritatívne rozhodol. O trovách konania rozhodol podľa zásad
úspechu, s poukazom na § 255 ods. 1 CSP (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok).

3. Vo vzťahu k zriadeniu práva cesty cez parcely vo vlastníctve žalovaného 1/ podal odvolanie žalovaný

1/ v zákonom stanovenej lehote v zmysle § 363 a § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Namietol, že zriadenie
vecného bremena práva cesty na základe podaného návrhu žalobkyne bolo možné zriadiť aj inak,
a to tak, aby nebolo zásadne zasiahnuté do vlastníckeho práva žalovaného 1/, napriek tomu, že súd
mal preukázané, že právo cesty je možné zriadiť aj cez pozemok manželov J., ktorý sa nachádza
naľavo od parc. CKN č. XXXX/XXX zastavaná plocha o výmere 20m2, LV XXXX, kde žalovaná 2/

v tomto konaní uzatvorila so žalobkyňou súdny zmier a prijala náhradu vo výške 1 z nepreukázanej
trhovej ceny pozemku, aby preukázala dobrú vôľu. Manželia J. na predtým existujúcej prístupovej ceste
oplotili svoj pozemok po zameraní, a tým sa zmenšila cesta. Zriadiť právo cesty cez ich pozemok
by bolo riešenie, ktoré tak významne nezasiahne do ich vlastníckeho práva, pretože nemajú tade ani
vchod a jedná sa len o zatrávnený kus pozemku. Zriadenie vecného bremena do parcely žalovaného

1/ predstavuje hrubý zásah do jeho vlastníckeho práva, ktoré ho obmedzí vo vybudovaní prístupu
do budúcej prestavanej stavby zo záhradnej chatky na rodinný dom, lebo cez tieto parcely bude
vybudovaný vstup do rodinného domu. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie oprel o tvrdenie, že drobná
stavba je účelová, aby nebolo zriadené právo cesty a vstup do rodinného domu. Na prestavbu bolazo strany žalovaného 1/ podaná žiadosť o vydanie stavebného povolenia a sama žalobkyňa svojím
odvolaním sťažila prestavbu záhradnej chatky na rodinný dom. Súd prvého stupňa tiež hrubo zasiahol
do vlastníckych práv žalovaného 1/ aj tým, že mu direktívne prikázal, že si na svojom pozemku nemôže

osadiť jednak drobnú stavbu, a jednak vstupnú bránu tak, ako to povaha terénu jeho pozemkov dovoľuje.
Nie je pravda, že môže cez pozemky žalovaného 1/ a pozemok žalobkyne pokračovať prístupová
komunikácia pre ostatných vlastníkov, keďže žalobkyňa na tomto pozemku pred svojím domom bude
parkovať svoje motorové vozidlá, ako robí aj doteraz. Na uvedené dôkazy súd neprihliadol. Súd prvého
stupňa tiež zaviazal žalobkyňu aby vyplatila ako náhradu za zriadenie vecného bremena sumu 1.170,-

EUR napriek tomu, že neskúmal opodstatnenie takto nízkej náhrady za zriadenie vecného bremena, kde
v tejto lokalite sa pohybujú ceny okolo 200,- EUR za m2, a žalobkyňu zaviazal na úhradu len polovice
z ňou uvádzanej ceny vo výške 130,- EUR. Na základe uvedeného žalovaný 1/ navrhol, aby krajský súd
rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil ho Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Zároveň k odvolaniu priložil situačný plán umiestnenia brány vyhotovený projektantom
s tým, že sa nejedná o nový dôkaz, ale detailnejšie zakreslenie prístupovej komunikácie žalovaného 1/

do jeho rodinného domu a umiestnenia vstupnej brány.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ považovala rozsah vecného bremena tak, ako
o tom rozhodol súd za rozsah, ktorý v najmenšej možnej miere zasahuje do práv akejkoľvek osoby,
a to vrátane práv žalovaného 1/. K nehnuteľnostiam žalobkyne nie je možné zabezpečiť iný prístup

bez toho, aby sa tým nezasiahlo do práv tretích osôb vo výrazne väčšom rozsahu, ako sú práva
žalovaného 1/. Žalovaný nikdy netvrdil, že prístup k nehnuteľnostiam žalobkyne je možné zabezpečiť
z inej strany, po inej ceste, jeho argumentácia spočíva výlučne v tom, aby tento prístup nezasahoval do
jeho pozemku, ako je to v súčasnosti. Žalovaný by plánovanou výstavbou objektu drobnej stavby, ako
aj svojim parkovaním na predmetnej parcele spôsobil vážny problém pri údržbe rozvodov, a to nielen

žalobkyni, ale aj celej záhradkárskej oblasti, nakoľko žalovaný 1/ nájomnou zmluvou udelil žalobkyni
súhlas nielen na prechod po jeho pozemku, ale aj na uloženie kanalizácie, ako aj rozvodu vody pre celú
záhradkársku oblasť. K primeranej náhrade žalobkyňa uviedla, že žalovaný 1/ v odvolaní neuviedol,
pokiaľ poukazoval na trhovú hodnotu pozemkov v danej lokalite, ktorá sa pohybuje na úrovni 200,-
EUR, či ide o cenu za zriadenie vecného bremena alebo o hodnotu pri predaji pozemku. Žalovaný 1/

tvrdenia žalobkyne ohľadne sumy 130,- EUR za m2, a teda v súhrne sumu 1.170,- EUR nikdy a nijako
nespochybnil ani nepoprel a neuviedol ani vlastné skutkové tvrdenia. V súlade s tým je potom súdom
priznaná výška náhrady výsledkom nesporných tvrdení strán sporu. K plánovanej stavebnej činnosti
na pozemku žalovaného žalobkyňa uviedla, že súd prvého stupňa zohľadnil pri svojom rozhodovaní
všetky argumenty žalovaného 1/, a to aj jeho tvrdenia o plánovanej výstavbe, čo je uvedené v bode 33.

napadnutého rozhodnutia. Žalovaný 1/ už viackrát menil svoj projekt, ktorý už napríklad v roku 2023
predpokladal parkovanie žalovaného 1/ tak, aby nezasahoval do prístupovej cesty, pričom v roku 2024
tento zmenil tak, že parkovanie je plánované práve na príjazdovej ceste. Žalobkyňa akceptuje stav, že
popred jej nehnuteľnosti po jej pozemku je zabezpečený prístup k ďalším pozemkom nachádzajúcim sa
za jej nehnuteľnosťami. Ak tam aj žalobkyňa občas zaparkuje svoje auto, je to len na krátku prechodnú

dobu a nejde o prípad trvalo zriadeného parkoviska, ako sa to snaží navodiť žalovaný 1/. Z uvedených
dôvodov navrhla rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdiť a zaviazať žalovaného 1/ nahradiť
žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.

5. Ďalšie písomné vyjadrenia stranami konania v odvolacom konaní predložené neboli.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP),
viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1, 2 CSP), prejednal odvolanie žalovaného 1/ bez nariadenia
pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 CSP) a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Okresný súd zrozumiteľným a vyčerpávajúcim spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe žalobkyne
voči žalovanému 1/ vyhovel. Náležite zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. V odôvodnení
svojho rozsudku sa okresný súd zaoberal aj námietkami, ktoré opakovane v odvolacom konaní namietažalovaný 1/. Nie je preto úlohou odvolacieho súdu a ani účelné tieto opakovane uvádzať. Konanie pred
súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom totiž tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku
odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. V tomto

zmysle rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku
súdu prvej inštancie.

9. Odvolanie proti rozsudku okresného sudu podal len žalovaný 1/ v rozsahu, ktorý sa dotýka jeho
vlastníckych práv. Žalovaná 2/ odvolanie proti rozsudku okresného súdu nepodala, preto sa odvolací súd

nezaoberal časťou rozsudku okresného súdu, ktorým bol schválený zmier žalobkyne a žalovanej 2/, teda
o dohode na zriadení vecného bremena, ktorého obsahom je právo prechodu a prejazdu motorovými
vozidlami cez pozemok žalovanej 2/, o náhrade za zriadenie vecného bremena v prospech žalovanej 2/,
ako aj o náhrade trov konania medzi žalobkyňou a žalovanou 2/. Odvolací súd sa zaoberal len odvolaním
žalovaného 1/ v rozsahu, ktorý sa dotýka zásahu do jeho vlastníckych práv zriadením vecného bremena,
teda vo vzťahu k výrokom 1. až 4. rozsudku okresného súdu.

10. Okresný súd pri zriadení vecného bremena správne poukázal na ust. § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup
vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno
v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

11. Ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka rieši práve možný konflikt výkonu vlastníckych
práv možnosťou zriadenia vecného bremena rozhodnutím súdu, pričom pod právom cesty cez cudzí
pozemok je treba rozumieť právo prechodu, právo prejazdu, ak je to pre riadne využitie nehnuteľnosti
potrebné. Predpokladom pre zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka

spočívajúce v potrebe zabezpečiť prístup k nehnuteľnosti je práve ten, že vlastník stavby (pozemku)
nemá prístup k svojej stavbe (pozemku) a prístup vlastníka nemožno zabezpečiť inak. Pod možnosťou
zabezpečiť prístup inak je treba rozumieť možnosť zabezpečiť si prístup cez jemu patriace pozemky,
a to aj vtedy, ak by sa tento prístup javil ako obtiažnejší.

12. Okresný súd jasne a zrozumiteľne poukázal na to, že pozemky strán, na ktorých majú postavené
nehnuteľnosti, mali v minulosti režim záhradkárskej oblasti a po ich odkúpení užívateľmi záhradiek došlo
medzi vtedajšími vlastníkmi k dohode o zriadení prístupovej cesty spôsobom, že každý z vlastníkov
vypustí určitú časť svojho pozemku na tento účel. Pokiaľ žalovaný 1/ v konaní argumentoval len tým, že
pôvodný prístup išiel viac doľava od pôvodnej bráničky smerom k pozemku, ktorý je v súčasnej dobe vo

vlastníctve rodiny J., takáto odvolacia námietka nemôže byť akceptovaná. Pokiaľ aktuálne prístupová
cesta vedie cez pozemok žalovaného 1/, nemôže sa brániť tým, že túto cestu (právo prechodu) je
potrebné posunúť do strany - smerom k pozemkom J., pričom v konaní nebolo sporné, že aj rodina
J. po tom, čo nadobudli vlastnícke právo k pozemku parc. č. XXXX/XXX a mienili si ho v roku 2021
oplotiť, stretli sa s dotknutými vlastníkmi susedných pozemkov a na základe ich odsúhlasenia vrátane

žalovaného 1/, ako aj žalovanej 2/ ohradili svoj pozemok tak, že vypustili v prospech cesty spolu, podľa
ich tvrdenia, minimálne 50 m2 (čo však nebolo samostatne predmetom skúmania, pretože žiadna zo
strán to nenavrhla). Žalovaný sa nemôže brániť tým, že právo cesty je možné zriadiť aj cez pozemok
manželov J., zvlášť ak manželia J. na predtým existujúcej prístupovej ceste oplotili svoj pozemok aj so
súhlasom žalovaného 1/, čo žalovaný 1/ nespochybňoval. V tejto súvislosti už okresný súd poukázal na

to, že prípadná požiadavka voči J., aby odstránili svoj plot za účelom domáhania sa práva prechodu
cez ich pozemok po tom, čo oplotenie odsúhlasili všetci zainteresovaní, by bolo možné považovať za
konanie v rozpore s dobrými mravmi, a to aj v súvislosti v takom prípade znevýhodnením manželov J.
oproti žalovanému 1/. Žalovaný 1/ musí počítať s vecným bremenom v prospech žalobkyne, a preto aj
jeho poukaz v odvolaní, že zriadenie vecného bremena cez parcely žalovaného 1/ predstavujú hrubý

zásah do jeho vlastníckeho práva, ktoré ho obmedzí vo vybudovaní prístupu do budúcej prestavanej
stavby zo záhradnej chatky na rodinný dom, nie je náležitá. Žalovaný, pokiaľ má plánované stavebné
úpravy, tieto musí prispôsobiť spôsobom, aby žalobkyni nebolo znemožnené právo prechodu k svojím
nehnuteľnostiam cez aktuálne využívanú cestu, keďže žalobkyňa iný prístup k svojej stavbe nemá
a nemôže si ho ani zabezpečiť inak.

13. Žalobkyňa nemá možnosť zabezpečiť si prístup k svojím nehnuteľnostiam iným spôsobom,
než zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok, ktorým je aj pozemok
žalovaného 1/ bez toho, aby tým nezasiahla do práv tretích osôb (manželov J.). Žalobkyňa nie je povinnáhľadať za každú cenu riešenia zaťažujúce tretie osoby, len aby vyhovela a zjednodušila prístup k svojím
v budúcnosti plánovaným stavbám žalovanému 1/. Žalobkyňa nie je povinná hľadať riešenie v prospech
žalovaného1/naúkorinýchosôb.Pokiaľcestaviedlacezpozemokžalovaného1/aideonajjednoduchší

a najprirodzenejší spôsob prechodu a prejazdu k nehnuteľnostiam žalobkyne, ktorý je takto už dlhodobo
využívaný, nemôže žalobkyňa hľadať riešenia svojho prechodu a prejazdu zaťažovaním tretích osôb.

14. Čo sa týka primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena, žiadny právny predpis neustanovuje,
akým spôsobom má byť táto náhrada určená. Ku kompenzácii tejto skutočnosti má slúžiť peňažná

náhrada, ktorá sa vlastníkovi pozemku dostáva a ktorá svojou výškou zohľadňuje najmä to, že dochádza
k právnemu zaťaženiu vlastníka pozemku. Východiskom úvah má byť obvyklá cena, ktorá sa v týchto
lokalitách dojednáva za zmluvne zriaďované porovnateľné právo cesty, avšak nie vo výške ceny
vlastníctvapozemku,pretožepozemokstálezostávapôvodnémuvlastníkovi.Pokiaľžalovanývodvolaní
aj poukazoval na to, že ceny v tejto lokalite sa pohybujú okolo 200,- EUR za m2, neuviedol, o akú
cenu ide, či ide o predajnú cenu za pozemok za m2, alebo náhradu za zriadenie vecného bremena,

ktorú by porovnal žalovaný 1/ s inou obdobnou náhradou. Pokiaľ žalobkyňa pri vyčíslení vychádzala cca
zpolovicetrhovejhodnotypozemku,takátojejúvahajeprijateľná.Stanovenievýškynáhradyjenaúvahe
súdu, pričom náhrada sa poskytuje formou jednorazového plnenia. Pri stanovení náhrady za zriadenie
vecného bremena podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka síce možno vychádzať zo všeobecnej
ceny nehnuteľností obvyklej v danom mieste v čase rozhodovania, ale vzhľadom na to, že ide o náhradu

za zriadenie vecného bremena, kedy vlastníctvo zostáva pôvodnému vlastníkovi nehnuteľností, musí ísť
o náhradu, ktorá predstavuje iba určitý príslušný podiel ceny. V tomto prípade ide o záhradkársku oblasť,
o trvalý trávnatý porast a o ostatnú plochu, preto stanovenie sumy 1.170,- EUR za 18 m2, ktorých sa
vecné bremeno dotýka, je suma primeraná, navyše, žalovaný 1/ v odvolaní ani neuviedol, v akej výške
by si konkrétnu náhradu za zriadenie vecného bremena prepočítanú na 18 m2 zabratého pozemku,

konkrétne predstavoval.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti
dotýkajúcej sa žalovaného 1/ ako vecne správne, a to tak vo výrokoch o zriadení vecného bremena, ako
aj vo výroku o výške náhrady za zriadenie vecného bremena a v závislom výroku o trovách konania,

vzhľadom na úspech žalobkyne.

16.Otrováchodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§396ods.1CSP(ustanoveniaotrovách
konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie) v nadväznosti na § 255 ods. 1
CSP (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci ) tak, že žalobkyni, ktorá

mala v odvolacom konaní úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému
1/, ktorý v odvolacom konaní nebol úspešný, v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

17. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.