Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 16, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Cob/124/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123373184
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6123373184.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Andrey Gindlovej, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a JUDr. Ľubice Mojžišovej, v právnej
veci žalobcu: TORUS THERM, s. r. o., so sídlom Dolná Breznica 18, 020 61, IČO: 44 337 515,
zastúpený: URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36
646 181, proti žalovanému: Sco - VIA spol. s r.o., so sídlom Veľký Diel 3323, 010 08 Žilina, IČO:
48 088 561, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Ul. 17.
Novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, v konaní o zaplatenie sumy vo výške 21.941,20 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/109/2023-131

zo dňa 27. septembra 2024 takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/109/2023-131 zo dňa 27. septembra 2024 p o t v r
d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozhodnutím okresný súd vo výroku I. rozhodol tak, že uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 21.941,20 Eur s príslušenstvom, všetko v lehote do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov

konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na to, že sa žalobca návrhom na vydanie
platobného rozkazu v upomínacom konaní domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
mu istinu 21.941,20 Eur s úrokom z omeškania, ako aj nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky
vo výške 200,- Eur a trovami konania. Svoj uplatnený nárok odôvodnil tým, že medzi žalobcom a
žalovaným vznikol obchodnoprávny vzťah, ktorého predmetom bol záväzok žalobcu ako dodávateľa

dodať žalovanému ako odberateľovi, na základe objednávok, tovar a služby - výrobu a dodanie betónu
a na strane druhej záväzok žalovaného za dodaný tovar a služby zaplatiť. Na základe objednávok
žalovaného žalobca dodal žalovanému ním objednaný tovar a služby. Žalobca si tak splnil svoj záväzok
zo záväzkovo - právneho vzťahu riadne a včas a za dodaný tovar a služby vyfakturoval žalovanému
faktúrou č. 20220120 z 31.08.2022 sumu vo výške 9.726,- Eur, splatnou 30.09.2022, faktúrou č.
20220121 z 31.08.2022 sumu vo výške 550,- Eur, splatnou 30.09.2022, faktúrou č. 20220135 zo dňa
20.09.2022 sumu vo výške 7.980,- Eur, splatnou 31.10.2022, faktúrou č. 20220181 z 26.10.2022 sumu

vo výške 2.881,20 Eur, splatnou 30.11.2022, faktúrou č. 20220182 zo dňa 26.10.2022 sumu vo výške
804,- Eur, splatnou 30.11. 2022. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu vystavených faktúr, avšak
žalovaný na výzvu žalobcu nereagoval.3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 07.08.2023 v skrátenom konaní platobný rozkaz sp. zn.
31Up/1289/2023, voči ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor. Žalovaný v odpore
uviedol, že nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva. Poukázal na to, že žalobca nepredložil všetky

doklady, ktoré by preukazovali jeho nárok na sumu, ktorú si uplatňuje a teda, že žalovaná suma je sumou
reálnou. Žalovaný poukázal na ust. § 554 Obchodného zákonníka, pričom uviedol, že dielo nebolo
riadne dokončené, nakoľko vykazovalo nedostatky v podobe nekvalitne a neodborne prevedených prác
a nebolo odovzdané tak, ako to má na mysli Obchodný zákonník. Žalobca si tak nesplnil svoje základné
povinnosti ako zhotoviteľ, preto nemožno považovať dielo za vykonané. Žalobcom vykonané práce

neboli vykonané s odbornou starostlivosťou, nespĺňali náležitú obvyklú kvalitu pre obdobný typ diela.
Na tieto skutočnosti žalovaný žalobcu niekoľkokrát upozorňoval a vyzýval ho na odstránenie vád, avšak
žalobca na jeho výzvy nereagoval a nedostatky diela neodstránil. Vzhľadom na nekvalitne vyrobený a
dodaný betón musel žalovaný situáciu riešiť vlastnými silami, prípadne prostredníctvom tretích osôb,
z čoho mu vznikli ďalšie náklady. Žalovaný namietol, že dielo nebolo odovzdané na základe riadneho
protokolu, v ktorom by boli špecifikované aj vady diela. Žalovaný označil za neprijateľnú uplatnenú

paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 5 x 40,- Eur, nakoľko žalobca
si uplatňuje nárok síce z piatich faktúr, ale v jednej žalobe. V danej súvislosti poukázal na rozsudok
Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/52/2020 zo dňa 05.08.2020.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu označil odpor žalovaného za nedôvodný a účelový. Poukázal

pritom na to, že v návrhu dostatočne opísal právny dôvod vzniku jeho pohľadávky a výšku preukázal
vystavenými faktúrami, ktoré žalovaný eviduje vo svojom účtovníctve a uviedol ich aj v kontrolnom
výkaze. Žalobca poukázal na to, že predmetom záväzku žalobcu bola výroba a dodanie betónu,
vrátane dopravy na miesto určenia, nie stavebné práce, resp. vykonanie diela. Všetok materiál na
výrobu betónu zabezpečil žalobca ako dodávateľ s poukazom na § 410 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Z uvedeného dôvodu žalobca uviedol, že nejde o zmluvu o dielo, ale o kúpnu zmluvu, preto je
obrana žalovaného bezpredmetná. Žalovaný dodaný tovar (betón) nereklamoval. Dodaný betón bol
podrobený skúške - stanoveniu pevnosti v tlaku a objemovej hmotnosti zatvrdnutého betónu skúšobným
laboratóriom STACHEMA, o čom žalobca predložil protokol o skúške č. M - 727 - 05/2022. Pokiaľ ide o
paušálnu náhradu nákladov, žalobca poukázal na to, že plnenie z každej faktúry predstavuje samostatný

peňažný nárok. V danej súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2Obdo/59/2021 zo dňa 30.11.2021.

5. Žalovaný vo svojom ďalšom vyjadrení uviedol, že žalobca neuviedol skutkové tvrdenia, za čo bola
jednotlivá faktúra vystavená. Skutkové tvrdenia žalobcu považoval za nedostatočné. Poukázal pritom

na to, že žalobca predložil len faktúry, bez objednávky a skutkových tvrdení, ktoré sa týkajú ich obsahu
a formy. Žalovaný v ďalšom uviedol, že nie je zrejmé, v akej vzdialenosti boli dodávané tovary a taktiež
nebola preukázaná, aká bola dojednaná odmena. K predloženému protokolu o skúške uviedol, že tento
nekorešponduje s vystavenými faktúrami a žalovanými sumami. Žalovaný pri vykonávaní skúšok nebol
prítomný a tieto nepodpísal. Zotrval na svojich námietkach voči uplatnenej paušálnej náhrade nákladov

spojených s uplatnením pohľadávky a navrhoval žalobu zamietnuť.

6. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 20.09.2024 označil obranu žalovaného za účelovú.
Poukázalpritomnato,žežalovanýnikdynenamietalcenu,rozsah,kvalitudodanéhotovaru,anisamotné
dodanie tovaru a faktúry nikdy nevrátil. Žalovaný tovar nikdy nereklamoval. Žalovaný súčasne doplnil

skutkové tvrdenia vo vzťahu k jednotlivým faktúram, na základe ktorých si uplatňuje peňažný nárok
v prejednávanej veci, pričom vo vzťahu ku každej faktúre predložil dodacie listy opatrené podpisom
žalovaného, resp. osoby preberajúcej dodaný a dovezený tovar - betón.

7. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu ďalej nevyjadril. Právny zástupca žalovaného ospravedlnil svoju

neúčasť, ako aj neúčasť žalovaného na nariadenom termíne pojednávania a požiadal, aby súd konal
a rozhodol v ich neprítomnosti.

8. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd konštatoval, že hoci sú skutkové tvrdenia žalobcu v podanej
žalobe strohé, nepochybne z nich vyplýva, že žalobca tvrdí existenciu záväzkovo - právneho vzťahu

medzi stranami, ktorého obsahom bol záväzok žalobcu dodať žalovanému tovar a služby - konkrétne
dodanie betónu a záväzok žalovaného za dodaný tovar a služby zaplatiť. Hoci žalovaný v odpore proti
platobnému rozkazu primárne nárok žalobcu v celom rozsahu neuznal, zároveň výslovne nepoprel
existenciu žalobcom tvrdeného záväzkovo - právneho vzťahu s vymedzeným predmetom plnenia.Predmetný záväzkovo - právny vzťah medzi stranami súd posúdil ako vzťah obchodnoprávny v zmysle
ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to konkrétne ako kúpnu zmluvu uzavretú podľa ust. § 409
a nasledujúce Obchodného zákonníka.

9. Okresný súd v ďalšom poukázal na to, že obsah procesnej obrany žalovaného nereflektoval skutkové
tvrdenia žalobcu v podanej žalobe, z ktorých vyplývalo poskytnutie zmluvného plnenia v podobe
dodania tovaru (betónu), keď žalovaný v odpore namietal, že žalobca práce nevykonal s odbornou
starostlivosťou, resp. tieto nespĺňali obvyklú kvalitu. Žalovaný tak výslovne nepoprel dodanie plnenia,

avšak namietal jeho nekvalitu. V ďalšom žalovaný uviedol, že nekvalitne dodaný betón riešil vlastnými
silami, resp. prostredníctvom tretích osôb, z čoho súd považoval za zrejmé, že žalobca žalovanému
tovar dodal. Okresný súd v ďalšom označil obranu žalovaného za veľmi všeobecnú, neurčitú a v časti
nereflektujúcu obsah žaloby, ktorá obrana zostala v konaní len v rovine nepreukázaných tvrdení. Súd
prvej inštancie v ďalšom poukázal na to, že žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu sám uviedol,
že faktúry mu boli doručené a že žalobcom uplatňovaný nárok vedie v účtovníctve a uviedol ho aj vo

svojom kontrolnom výkaze pre daň z pridanej hodnoty. Okresný súd tak zdôraznil, že z daného je zrejmé,
že žalovaný si bol vedomý existencie svojho záväzku voči žalobcovi, nakoľko v opačnom prípade by
takýmto spôsobom nepostupoval a faktúry by neviedol vo svojom účtovníctve, pokiaľ by ich považoval
za neoprávnene vystavené, resp. by vykonal preukázateľné kroky smerujúce k ich spochybneniu čo do
základu alebo výšky.

10. Okresný súd ďalej argumentoval, že pokiaľ aj žalovaný uviedol, že nie je preukázané, aká bola
dojednaná odmena medzi stranami a že žalovaný akceptoval cenovú ponuku, tak takéto všeobecné a
neurčité vyjadrenie žalovaného nemožno považovať za účinné popretie žalobcom fakturovanej výšky
zmluvného plnenia, keď z jednotlivých žalobcom vystavených faktúr vyplýva označenie dodávky, počet

merných jednotiek, cena za mernú jednotku a výsledná cena bez a následne s DPH. Okresný súd
zároveň poukázal na to, že v prípade absencií dojednania výšky kúpnej ceny dochádza k aplikácii ust.
§ 448 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom žalovaný nenamietal, že by fakturovaná cena zmluvného
plnenia nebola cenou obvyklou.

11. Záverom okresný súd poukázal na to, že žalobca doplnil vo svojom podaní zo dňa 20.09.2024
svoje skutkové tvrdenia vo vzťahu k jednotlivým faktúram a predložil dodacie listy k dovezenému tovaru
– betónu, s podpismi jednotlivých šoférov, ktorí vykonávali jeho prepravu. Okresný súd uviedol, že
predmetné podanie žalobcu bolo spolu s prílohami doručené právnemu zástupcovi žalovaného, ktorý sa
však k jeho obsahu nevyjadril a na nariadený termín pojednávania sa nedostavil, čím žalovaný účinne

nepoprel a nespochybnil obsah žalobcom predložených listinných dôkazných prostriedkov. S poukazom
na uvedené skutočnosti, po zohľadnení prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany,
súd vyhodnotil žalobcom uplatnený nárok za skutkovo aj právne dôvodný.

12.Okresnýsúdpriznalžalobcoviajpríslušenstvopohľadávkyvpodobeuplatnenéhonárokunazákonný

úrokzomeškaniaododňanasledujúcehopodnisplatnostineuhradenýchfaktúr,keďmomentomeškania
žalovaného so splnením peňažného záväzku voči žalobcovi nebol zo strany žalovaného namietaný.

13. Ako nedôvodné súd vyhodnotil aj námietky žalovaného voči žalobcom uplatnenému nároku na
paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 5 x v sume 40,- Eur s poukazom na to,

žeargumentáciažalovanéhonezodpovedázákonnýmustanoveniamani rozhodovacejčinnostisúdov.V
danom smere okresný súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.11.2022,
sp. zn. 2Obdo/59/2021 vychádzajúce z rozsudku Súdneho dvora EÚ C - 585/20 z 20.10.2022, v zmysle
ktorého má veriteľ nárok na paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,- Eur za každú pohľadávku, ktorá
je predmetom samostatnej faktúry za dodávku tovaru, a to aj vtedy, keď si pohľadávky uplatní spoločne

v jednom konaní.

14.Záveromokresnýsúdkonštatoval,ženevykonalžalovanýmnavrhnutý,avšakbližšienešpecifikovaný
dôkazný prostriedok (výsluch konateľa žalovaného).

15. O trovách konania okresný súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal
úspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému.16. Voči uvedenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný z odvolacích
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci; písm. f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam; písm. h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

17. Žalovaný poukázal na to, že žalobca stále len všeobecne uvádzal, že boli medzi stranami uzavreté
objednávkypodľaustanoveníObchodnéhozákonníka,nazákladektorejsažalobcazaviazalnavýrobua

dodanie betónu. Žalobca však žiadne podstatné skutkové tvrdenia neuviedol, odkázal len na vystavené
faktúry a dodacie listy, ktoré sú neúplné, pretože v nich absentuje dopravná vzdialenosť z miesta
odvozu a miesta dodania. Žalovaný namietal, že na cene za dovoz sa so žalobcom nedohodli a táto bola
zaúčtovaná v cene dodaného betónu, pričom vystavená faktúra je neúplná a nemožno ju považovať za
riadne vystavenú faktúru v zmysle zákona.

18. Žalovaný namietal, že žalobca ani v jednej vystavenej faktúre neuviedol skutkové tvrdenia, za čo
mala byť vystavená predmetná faktúra.

19. Žalovaný argumentoval, že žalobca neuviedol skutkové tvrdenia, na základe ktorých si uplatňuje
svojenárokyzozmlúv,atovtakomrozsahu,ktorýumožňujejehojednoznačnúindividualizáciu.Vdanom

smere poukázal na to, že povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť vo vzťahu k uplatnenému nároku v
civilnomsporovomkonanízaťažujeprimárnežalobcu,ktorýjepovinnýpravdivoaúplneuviesťpodstatné
a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a zároveň na preukázanie svojich tvrdení uviesť/
označiť návrhy na vykonanie dôkazov. Žalovaného následne zaťažuje povinnosť tvrdenia a dôkazná
povinnosť vo vzťahu k ním uplatneným prostriedkom procesnej obrany. Pokiaľ žalobca poukázal na

skutočnosť, že sa zaviazal na dodanie tovarov a služieb, pričom v návrhu na pokračovanie v konaní
poukázal na skutočnosť, že sa jednalo o kúpnu zmluvu podľa ustanovení Obchodného zákonníka,
žalovaný uviedol, že sa jedná len o teoretické východiská odkazujúce na hmotnoprávny predpis, pričom
uvedené skutkové tvrdenia žalovaný nepovažoval za dostatočné a žalobca v danom smere preto
neuniesolbremenotvrdenia.Žalobcavkonanípredložillenvystavenéfaktúrybezakejkoľvekobjednávky

a bez tvrdenia skutočnosti z objednávky, čo si žalovaný objednal (počet, druh, akosť, kvalita, množstvo),
v akom termíne malo byť zo strany žalobcu vykonanie dodania tovarov a služieb, bez uvedenia formy
dojednanej objednávky, resp. objednávok. V danom smere žalovaný poukázal na § 132 ods. 2 CSP, v
zmysle ktorého opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy
a súd nie je povinný rozhodujúce skutkové tvrdenia strany sporu vyhľadávať v predložených listinných

dôkazných prostriedkoch. Žalovaný poukázal na samotné vystavené faktúry, ktoré v popisoch nehovoria
o tom, že položky v nich vyfakturované sú na základe vystavenej objednávky. Vystavené faktúry sú vo
svojich popisoch len technicky vyhotovené, pričom v časti faktúr, v ktorých sa jedná o dodanie tovaru nie
je zrejmé, v akej vzdialenosti boli dodané tovary, prípadne ďalšie dohodnuté odmeny za dodanie služieb
a rovnako nie je preukázané, aká bola dojednaná odmena. Rovnako nie je preukázané, že žalovaný mal

akceptovať nejakú cenovú ponuku, na základe ktorej boli fakturované sumy.

20. Dôkaz, na ktorý poukazuje žalobca, a to Protokol o skúške č. M - 727/05/2022 zo dňa 20.09.2022
nekorešponduje s vystavenými faktúrami a žalovanými sumami žalobcom. Jedná sa len o snahu
žalobcu, aby súd a žalovaný vlastnou činnosťou vyhľadávali v dôkaze podstatné skutočnosti pre

podporu jeho tvrdení. Daná listina nie je podpísaná žalovaným ako tvrdeným objednávateľom. Žalobca
nepreukázal, že žalovaný mal byť prizvaný na vykonanie skúšok, a preto žalovaný neuznáva vykonanie
týchto skúšok, ktoré mal žalobca vykonať.

21. Pokiaľ ide o argumentáciu, že na právny vzťah sa má vzťahovať právna úprava zodpovednosti za

vady pri vykonaní diela, ktoré žalobca rozporoval a odkazoval na zákonné ustanovenie o zodpovednosti
za vady v rámci kúpnej zmluvy, žalovaný poukázal na skutočnosť, že sa jedná o obdobnú zodpovednosť
za vady pri oboch zmluvných tituloch. V ďalšom žalovaný poukázal na to, že súd pozná právo a na
zmluvný vzťah súd aplikuje jednak hmotnoprávne, ako aj procesné normy.

22. Na základe vyššie uvedeného žalovaný namietal, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Hoci súd konštatoval, že skutkové tvrdenia žalobcu boli
strohé, napriek tomu uplatňovaný nárok žalobcovi priznal v celom rozsahu. Žalovaný mal za to, že
žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.23. Žalovaný namietal, že faktúry vystavené žalobcom nie sú riadne špecifikované čo do dôvodu
fakturácieavýšky.Nazákladeuvedenéhomožnokonštatovať,žerozhodnutieokresnéhosúduvychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd považoval nárok žalobcu za dôvodný.

24. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

25.Žalobcavosvojomvyjadreníkodvolaniuuviedol,žepovažujeodvolaniežalovanéhovcelomrozsahu
za nedôvodné a neopodstatnené. Poukázal na to, že žalovaný neuviedol žiadne relevantné dôvody,
ktoré by odôvodňovali preskúmanie odvolaním napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie okresného súdu
považuje žalobca za správne. Žalobca má za to, že argumenty žalovaného v odvolaní nemôžu obstáť
a tieto v celom rozsahu namieta, nakoľko sa nezakladajú na pravde a žalovaným sú uvádzané účelovo
v snahe vyhnúť sa, resp. oddialiť povinnosť, na ktorú žalovaného zaviazal konajúci súd napadnutým

rozhodnutím. Žalobca má za to, že v podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu uviedol skutkové
okolnosti tak, že tieto preukazovali ním uplatnený nárok a po posúdení viedli upomínací súd k vydaniu
platobného rozkazu. Následne s ohľadom na obranu žalovaného v podanom odpore žalobca na túto
reagoval ďalšími skutkovými okolnosťami aj dôkazmi, ktoré žalovaný opomína. Žalobca ešte pred prvým
pojednávaním vo veci predložil konajúcemu súdu ako dôkaz aj dodacie listy k jednotlivým faktúram, z

ktorýchvyplývajúskutočnostiopredmetedodania(druh,množstvobetónu),očasedodania,ovykonanej
doprave (ŠPZ, vodič) a podobne. Dokonca tieto dodacie listy sú potvrdené aj podpisom žalovaného,
resp.osobypreberajúcejdodanýadovezenýtovar-betón.Žalobcapoukázalnato,žežalovanýdoposiaľ
predložené dodacie listy, či skutočnosti z nich vyplývajúce, žiadnym spôsobom nerozporoval, a to ani v
konaní pred súdom prvej inštancie, ani v podanom odvolaní.

26. Žalobca opakovane poukázal na to, že žalovaný v podanom odpore uviedol, že mu boli doručené
faktúry, uvedené nároky vedie v účtovníctve a faktúry uviedol aj vo svojom kontrolnom výkaze. Uvedené
potom logicky potvrdzuje uskutočnenie a prijatie zdaniteľného obchodu. Žalobca zdôraznil, že žalovaný
nikdy nenamietal cenu, rozsah, kvalitu dodaného tovaru, či jeho samotné dodanie. Zo strany žalovaného

nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval tvrdenia žalovaného a jeho argumenty. Naopak, z
predložených listinných dôkazov a skutočností tvrdených žalobcom vyplýva, že žalovaný eviduje faktúry
v účtovníctve, tieto uviedol vo svojom kontrolnom výkaze, žalovaný nikdy žalobcom vystavené faktúry
nevrátil, dodaný tovar nikdy nereklamoval. Z uvedených skutočností vyplýva, že pohľadávka žalobcu je
čo do výšky a dôvodu daná a v celom rozsahu preukázaná.

27. Žalobca poukázal na to, že žalovaný svoju účelovú argumentáciu ohľadne nevykonania prác s
odbornou starostlivosťou, či upozorňovanie na odstránenie vád, žiadnym spôsobom nepreukázal a dané
tvrdenia nepodporil žiadnym listinným dôkazom.

28. Pokiaľ v podanom odvolaní žalovaný svoju obranu stavia na tom, že faktúry vystavené žalobcom nie
sú riadne špecifikované čo do fakturácie a jej výšky, žalobca poukázal na to, že ide o nové tvrdenia a
novú argumentáciu, ktorú žalovaný doposiaľ nepoužil. V danom smere žalobca preto poukázal na ust.
§ 366 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého možno v odvolaní použiť prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,

len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu, alebo nesprávneho obsadenia súdu a
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Žalovaný však nepreukázal naplnenie ani jedného z daných zákonných predpokladov, ktoré umožňujú
uplatňovať nové prostriedky procesnej obrany. Z uvedeného dôvodu daná argumentácia žalovaného

nie je spôsobilá účinne poprieť či oslabiť žalobcom uplatnený peňažný nárok. Žalobca má za to, že ním
vystavené faktúry sú dostatočne určité, zrozumiteľné a obsahujú náležitosti požadované pre daňové
doklady v súlade s osobitným predpisom.

29.Nazákladeuvedenéhožalobcanavrhol,abyodvolacísúdvzmysleust.§387ods.1CSProzhodnutie

súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a žalobcovi priznal plnú náhradu trov odvolacieho
konania.30. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec v súlade s ust. § 379 CSP (viazaný
rozsahom odvolania) a § 380 CSP (viazaný odvolacími dôvodmi), bez nariadenia pojednávania v súlade
s ust. § 385 ods. 1 CSP, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval

si to ani dôležitý verejný záujem. Rozhodnutie odvolací súd vyhlásil verejne dňa 16.12.2025, čo bolo
oznámené na úradnej tabuli a webovej stránke krajského súdu (§ 38 ods. 1 a § 219 ods. 1, 3 CSP).

31. Odvolací súd bol v zmysle ust. § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie:

32. Z pripojených faktúr č. 20220120 zo dňa 31.08.2022 na sumu 9726,-Eur, č. 20220121 zo dňa
31.08.2022 na sumu 550,-Eur, č. 20220135 zo dňa 20.09.2022 na sumu 9780,-Eur, č. 20220181 zo dňa
26.10.2022nasumu2881,20Eur,č.20220182zodňa26.10.2022nasumu804,-Eurvyplýva,žežalobca
účtoval žalovanému za dodanie tovaru a služieb, v ktorých faktúrach boli označené dodávky tovaru.

33. Z dodacích listov predložených žalobcom v priebehu konania vyplýva, že žalobca dodal žalovanému
tovaru (betón), ktorého prevzatie bolo za stranu zákazníka (žalovaného) potvrdené podpisom na
dodacích listoch.

34. Medzi stranami je nesporné, že žalobcom vystavené faktúry žalovaný zaevidoval vo svojom

účtovníctve ako aj vo výkaze pre odpočet DPH.

35. Podľa § 409 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), kúpnou
zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo
do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť

kúpnu cenu.

36. Po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie, v intenciách žalovaným podaného odvolania,
dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Vzhľadom k tomu,
že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v odôvodnení

sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na doplnenie a
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza nasledovné:

37. Žalovaný tak v odvolaní, ako aj v konaní pred súdom prvej inštancie, namietal uzavretie kúpnej
zmluvy a namietal neexistenciu dohody o kúpnej cene tovaru. Hoci žalovaný namietal existenciu

záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, na druhej strane už v odpore voči
platobnému rozkazu poukazoval na to, že dodaný betón vykazoval vady, ktoré odstraňoval sám ako aj
prostredníctvom tretích osôb. Táto obrana žalovaného bola tak v rozpore s jeho tvrdením o neexistencii
záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. To, že tovar prevzatý žalovaným bol, je
možné vyvodiť aj z tej skutočnosti, že žalovaný v rámci konania namietal vadnosť tohto tovaru, keďže by

bolo nelogické, aby kupujúci namietal vadnosť tovaru, ktorý neprevzal. Na základe uvedeného, okresný
súd dospel k správnemu skutkovému zisteniu, že betón žalobca žalovanému dodal v takom rozsahu,
v akom bol vymedzený v dodacích listoch a v akom bol uplatnený faktúrami doručenými žalovanému,
ktoré žalovaný vedie vo svojom účtovníctve a uviedol ich aj v kontrolnom výkaze ohľadne DPH.

38. Správne okresný súd vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu zo všetkých dôkazov označených
a predložených žalobcom, ktoré dôkazy v súlade s ustanovením procesného predpisu posúdil v ich
vzájomnej súvislosti ako aj samostatne a dospel k záveru, že medzi stranami sporu bol uzavretý
záväzkovo-právny vzťah, ktorý posúdil v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka o kúpnej zmluve.
Hoci žalovaný namietal výšku kúpnej ceny, ktorá je uvedená vo faktúrach, na druhej strane nepoprel,

že uvedené faktúry eviduje vo svojom účtovníctve a faktúry uviedol aj vo svojom kontrolnom výkaze
pre daň z pridanej hodnoty. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, tak ako to konštatoval okresný súd,
že žalovaný predložené faktúry akceptoval, bol si vedomý uzavretého záväzkového vzťahu medzi
stranami sporu, a to aj včetne dojednania výšky kúpnej ceny. To, že žalovaný zaradil faktúry do
vlastného účtovníctva a uplatnil si z nich odpočet DPH súčasne znamená, že bol s danými faktúrami

oboznámený, poznal uplatnenú výšku kúpnej ceny dodaného tovaru, a túto nenamietal. Pokiaľ by
žalobca dodal žalovanému tovar, ktorý by nespĺňal predstavy žalovaného o množstve, druhu, či kvalite
dodaného tovaru, určite by dodanie takéhoto tovaru namietal a vystavené faktúry by neevidoval vo
svojomúčtovníctveakosprávnevystavené.Žalovanýtakvkonanísícerozporovaldodanietovaru,avšakžiadnym spôsobom nepreukázal, že tovar bol dodaný v rozpore s ich vzájomnou dohodou. Jeho úkony
(zaradenie vystavených faktúr do účtovníctva a ich vedenie v kontrolnom výkaze pre daň z pridanej
hodnoty) svedčia tak o opaku.

39. Námietky žalovaného v tom smere, že žalobcom predložený doklad ohľadne vykonania
skúšky betónu (protokol o skúške č. M-727/05/2022 zo dňa 20.09.2022) nemôže obstáť, nakoľko
nekorešponduje s vystavenými faktúrami a pri prevedení skúšky betónu žalovaný nebol a daný doklad
nepodpísal,niesúrelevantné.Navznikkúpnejzmluvyjenevyhnutné,abysistranydohodlitzv.podstatné

náležitosti zmluvy, medzi ktoré nepatrí existencia protokolu o skúške tovaru medzi stranami sporu. Platí,
že pokiaľ sa strany nedohodnú, nepodstatné časti zmluvy sa riadia Obchodným zákonníkom, ktorý
upravuje kedy vzniká nárok predávajúcemu na zaplatenie kúpnej ceny. Preto tá skutočnosť, či žalovaný
bol pri skúške betónu, resp. či podpísal žalobcom predložený protokol o vykonaní skúšky betónu, či to,
že tento doklad nekorešponduje s faktúrami, nie je z pohľadu existencie záväzkovo-právneho vzťahu
medzi stranami sporu a povinnosti žalovaného zaplatiť kúpnu cenu za dodaný tovar, právne relevantná.

40. Hoci sa odvolací súd stotožňuje s konštatovaním žalovaného, že samotná faktúra nepreukazuje
nárok žalobcu, keďže faktúra je len účtovným dokladom, vedomosť žalovaného o dodaní tovaru v
dohodnutom rozsahu ako aj o dojednaní kúpnej zmluvy a výške kúpnej ceny v nej je však možné
vyvodiť z postupu žalovaného vo vzťahu k doručeným faktúram, keď žalovaný sa oboznámil s obsahom

jednotlivých faktúr, tieto nevrátil žalobcovi, avšak naopak ich zaradil do účtovníctva a uviedol ich vo
výkaze DPH. Žalovaný tým faktúry akceptoval a prejavil súhlas s dôvodmi, na základe ktorých boli dané
faktúry vystavené. Týmito dôvodmi je uzavretie kúpnej zmluvy a dodanie tovaru (betónu). Žalovaný začal
až v priebehu súdneho konania popierať uzavretie kúpnej zmluvy ako aj dodania tovaru, avšak správne
konštatoval súd prvej inštancie, že na túto svoju obranu nepredložil žiadne prostriedky procesnej obrany,

ktorými by vyvrátil žalobcom uvedené skutkové tvrdenia podporené listinnými dôkazmi.

41.Navyše,správnekonštatovalsúdprvejinštancie,žežalobca,okremfaktúrvsúdnomkonaní,predložil
aj dodacie listy k jednotlivým dodávkam betónu, pričom tieto dôkazné prostriedky boli predložené
žalovanému, ktorý však na tieto prostriedky procesného útoku žalobcu žiadnym spôsobom nereagoval

a nevyjadril sa k nim. Potom v súlade s ust. § 151 ods. 1 CSP platí, že tie skutkové tvrdenia strany,
ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Porušenie povinnosti tvrdenia sa
pritom považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme
buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 CSP), alebo neúčinnosti
nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP), pričom ak súd považuje

skutkové tvrdenia strany podľa § 151 CSP za nesporné, nevykonáva o nich dokazovanie. V zmysle
uvedeného žalovaný nesie procesnú zodpovednosť za svoju pasivitu. Žalobca tak uniesol dôkazné
bremeno tvrdenia, že žalovanému dodal tovar v množstve a kvalite, ktoré sú uvedené v predložených
dodacích listoch (potvrdených žalovaným), ktorá skutočnosť sa považuje v súdnom konaní za nespornú,
keďže žalovaný tieto skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel a už vôbec k nim nepredložil žiadne prostriedky

procesnej obrany, ktoré by kvalifikovaným spôsobom spochybnili skutkové tvrdenia žalobcu. Okresný
súd tak dospel k správnemu skutkovému zisteniu, že medzi stranami sporu bola uzavretá kúpna
zmluva, keď za základ ich dohody zobral žalobcom predložené dodacie listy, z ktorých vyvodil predmet
záväzkového vzťahu (dodanie betónu, jeho množstvo, kvalitu, a pod.) a vystavené faktúry (ktoré
žalovaný vedie v účtovníctve a uviedol v kontrolnom výkaze pre DPH), z ktorých dovodil výšku kúpnej

ceny.

42. Potom konštatovanie žalovaného v odvolaní o tom, že žalobca len všeobecne uvádzal, že medzi
stranami boli uzavreté objednávky podľa ustanovení Obchodného zákonníka, na základe ktorých sa
žalobca zaviazal na výrobu a dodanie betónu, nie sú správne, keďže žalobca v súdnom konaní predložil

nielen vystavené faktúry, avšak aj dodacie listy, ktoré žalovaný žiadnym spôsobom v súdnom konaní
nerozporoval. Skutkové tvrdenia žalobcu ohľadne dodania tovaru, ktoré preukázal týmito dodacími
listami v spojení s vystavenými faktúrami, sa tak stali nespornými.

43. Námietky žalovaného, v tom smere, že na cene za dovoz sa nedohodli, a že vystavené faktúry

sú neúplné a nemožno ich považovať za riadne vystavené faktúry v zmysle zákona, použil žalovaný
až v odvolacom konaní, pričom v súlade s § 366 CSP je možné prostriedky procesného útoku alebo
prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, v odvolanípoužiť len za zákonom stanovených podmienok, ktoré žalovaný nenaplnil. Z uvedeného dôvodu na
takúto obranu nemohol odvolací súd prihliadnuť.

44. Odvolací súd súhlasí s tvrdením žalovaného, že v zmysle § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich
skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy a súd nie je povinný rozhodujúce skutkové
tvrdenia strany sporu vyhľadávať z predložených listinných dôkazných prostriedkov, avšak odvolací súd
súčasnepoukazujenato,žetútonámietkuniejemožnépoužiťvprejednávanomprípade,keďžežalobca

uviedol skutkové tvrdenia a označil jednotlivé dôkazné prostriedky na ich podporu. Navyše, žalovaný
po predložení dodacích listov, z ktorých malo vyplývať množstvo ako aj akosť dodaného betónu, tieto
žiadnym spôsobom nerozporoval a zostal v konaní nečinný, čím založil ich nespornosť. Správne preto
okresný súd z nich vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu, keďže uvedené skutkové tvrdenia žalobcu
neboli spochybnené.

45. Argumentácia žalovaného ohľadne toho, či sa má na právny vzťah vzťahovať právna úprava
zodpovednosti za vady pri vykonaní diela, resp. v rámci kúpnej zmluvy, nie je relevantná, keďže
predmetom tohto súdneho konania nie je posudzovanie nárokov z vád tovaru, či diela. A navyše,
žalovaný v súdnom konaní len tvrdil, že si vady žalobcu uplatnil, avšak na tieto svoje skutkové tvrdenia
v konaní pred súdom neposkytol žiadne dôkazy, hoci toto jeho skutkové tvrdenie žalobca rozporoval.

46. Na základe uvedeného, odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie, v intenciách
odvolacích námietok žalovaného, dospel k záveru, že konanie nevykazuje žiadnu vadu, ktorá by mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo správneho

právneho posúdenia veci. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne správne postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

47. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 2 CSP tak, že priznal úspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu trov

konania voči žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

48. Rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).