Decision was made at the court Okresný súd Humenné
Judgement was issued by JUDr. Jana Tomášová
Legislation area – Občianske právo – Poistenie
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7C/64/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125268805
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2025:6125268805.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v spore žalobcu: ČSOB Poisťovňa, a. s.,
Žižkova 11, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 31 325 416, zast. Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners
s.r.o., Twin City Tower, Mlynské nivy 10, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: A.
A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., C. XXX, zast. JUDr. Janou Šepeľovou, advokátkou, so sídlom Námestie
slobody 13/25, 066 01 Humenné, o zaplatenie sumy 21 663,34 eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 10 831,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
7 % ročne zo sumy 10 831,70 eur od 08.12.2022 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných
splátkachvovýške50,-eursplatnýchvždyk20.dňupríslušnéhokalendárnehomesiacakrukámžalobcu
počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že nesplnenie čo i len jednej
splátky má za následok splatnosť celého dlhu.
Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.
Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou podanou dňa XX.XX.XXXX domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 21 663,34 eur s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne
od 08.12.2022 do zaplatenia dlžnej sumy a zaviazal ho na náhradu trov konania.
Podanie žaloby odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o povinnom zmluvnom poistení, ktorým
vzniklo poistenie motorového vozidla D. XXX v zmysle zákona číslo 381/2001 len Z. z. Dňa XX.XX.XXXX
žalovaný zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k zrážke s cyklistom, následkom čoho za žalovaného
vyplatil poistné plnenie poškodenému E. F., u ktorého došlo pri dopravnej nehode k poškodeniu zdravia.
Žalovaný s vozidlom nezastavil, viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu (zistená hladina alkoholu
v krvi v rozpätí od 1,68 až 1,90 promile.
Poškodenému titulom straty na zisku od 23.12.2020 do 20.07.2021 vyplatil sumu 824,49 eur, titulom
sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 11 784,- eur, titulom straty na zisku za obdobie od 03.01.2020
do 22.12.2020 sumu 1 394,44 eur, titulom liečenia mimo zdravotného poistenia sumu 96,02 eur, titulom
bolestného sumu 16 372,59 eur.
V ďalšom uviedol, že žalovaný čiastočne jeho nárok titulom vyplateného plnenia bolestného písomne
uznal a dlho čo do výšky 4 404,10 už aj uhradil. Eviduje dlh voči žalovanému vo výške 21 663,34 eur.
Z jeho strany bol žalovaný opakovane vyzývaný na zaplatenie dlhu, výzvy prevzal 22.11.2022, lehota
na zaplatenie uplynula 07.12.2022 a preto dňom 08.12.2022 sa žalovaný dostal do omeškania.2. Žalovaný nárok žalobcu čo do dôvodu a výšky nerozporoval, vzhľadom na svoje osobné a majetkové
pomery žiadal, aby súd nárok žalobcu moderoval a následne takto ustálený nárok aby mu umožnil
splácať splátkami maximálne vo výške 50,- eur mesačne.
3. Súd sa oboznámil so žalobou a jej písomnými prílohami, vyjadreniami strán sporu, písomnými
dokladmi predloženými žalovaným, prednesmi právnych zástupcov strán a zistil tento skutkový stav veci:
4. Medzi žalobcom ako poisťovateľom a žalovaným ako poistníkom bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená
Poistná zmluva č. XXXXXXXXXX – povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, poistené vozidlo značky D. ev. č. G..
5. Z relácie dopravnej polície o priebehu dopravnej nehody vyplýva, k nej došlo dňa XX.XX.XXXX a to
medzi osobným motorovým vozidlom značky D. XXX, EČV G., ktoré viedol vodič A. A. a cyklistom E.
F.. K nehode došlo tak, že žalovaný viedol motorové vozidlo smerom z obce H. na mesto G., kde na
priamom úseku cesty sa dostatočne nevenoval situácii v cestnej premávke a zozadu narazil do riadne
osvetleného a označeného cyklistu, ktorý jazdil tým istým smerom. Vodič z miesta dopravnej nehody
odišiel preč, ale v čase o 19.45 hod. sa dostavil na OO PZ G., kde uviedol, že asi zrazil cyklistu. Bol
podrobený dychovej skúške s výsledkom 0,64 mg/l etanolu vo vydychovanom vzduchu a opakovanou
skúškou mu bola nameraná hodnota 0,61 mg/l etanolu vo vydychovanom vzduchu. Cyklista alkoholické
nápoje požité nemal a utrpel ťažké zranenia s dobou liečenia nad 42 dní.
Za uvedený skutok bol žalovaný uznaný za vinného trestným rozkazom Okresného súdu Humenné
spisovej značky 1T/46/2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.07. 2020.
6. Poškodenému žalobca titulom straty na zisku od 23.12.2020 do 20.07.2021 vyplatil sumu 824,49
eur, titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 11 784,- eur, titulom straty na zisku za obdobie od
03.01.2020 do 22.12.2020 sumu 1 394,44 eur, titulom liečenia mimo zdravotného poistenia sumu 96,02
eur, titulom bolestného sumu 16 372,59 eur.
7. Žalovaný písomne dňa 24.06.2022 čiastočne uznal svoj dlh voči žalobcovi v tom čase vo výške
15 272,59 eur a zaviazal sa ho splácať mesačnými splátkami vo výške 50,- eur , pri výške prvej splátky
72,59 eur, počnúc mesiacom jún 2022.
Žalovaný v prospech žalobcu už celkovo realizoval úhrady vo výške 4 404,10 eur.
8. Žalovaný na preukázanie svojich majetkových pomerov predložil do konania rozhodnutie Sociálnej
poisťovne o výške starobného dôchodku a to 492,70 eur mesačne, LV číslo XX kat. územie B.
na preukázanie toho, že je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu so súpisným číslom XXX
postaveného na parcele F. číslo XXX/XXXX, ako aj parciel F. číslo XXX/X trvalý trávnatý porast o výmere
XXX m2, F. XXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, F. číslo XXX/XX vodná plocha o
výmere XX m2 a F. číslo XXX/XX trvalý trávnatý porast o výmere XXX m2 a to v podiele 2/3 k celku s
tým, že podielovou spoluvlastníčkou s podielom 1/3 k celku je bývala manželka I. A.. Predložil tiež LV
číslo XXX a LV číslo XXX kat. územie B., na ktorých je zapísaný ako podielový spoluvlastník podielu
2/228 k celku, pričom ide o parcely F. XXX a XXX vedené ako orná pôda. Predložil aj doklady o výške
mesačných výdavkov a to SIPO (plyn elektrina) vo výške 120,60 eur, poistka 137,76 eur, internet 28,-
eur, poplatok za telefón spoločnosti Orange Slovensko a.s. 30,- eur a splátka Slovenskej sporiteľni a. s.
76,- eur + poistenie 17,43 eur. Uviedol, že mimo toho má výdavky na stravu, ošatenie, lieky, hygienické
potreby, drogériový tovar a podobne. Ročne platí daň z nehnuteľností vo výške 18,66 eur, poplatok za
komunálny odpad vo výške 18,- eur, poplatok za výkop hrobu 3,- eurá a ďalší poplatok 3,50 eur.
Žalovaný vo svojej výpovedi v konaní sp. zn. 6C/2/2025 uviedol, že je rozvedený, po rozvode manželstva
nedošlo k vyporiadaniu BSM a hoci bývalá manželka je podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu,
on v ňom býva sám a preto aj v celom rozsahu uhrádza všetky náklady spojené s bývaním.
9. Podľa § 788 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje
poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a
fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou
je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
10. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej
len ,,Zákon“), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 písm. a) Zákona, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za
neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov
pri usmrtení.
Podľa § 10 ods. 1 písm. a) Zákona, poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej
udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky.
Podľa § 12 ods. 1 písm. a) a g) Zákona, poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného
plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla, ak spôsobil škodu úmyselne alebo, ak viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky,
ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti
podľa § 10 ods. 1 až 4.
Podľa § 12 ods. 3 Zákona, výška náhrady poistného plnenia alebo jej časti, na ktorú vznikne
poisťovateľovi nárok podľa odseku 1 alebo 2, nesmie presiahnuť úhrn poistných plnení, ktoré poisťovateľ
vyplatil z dôvodu poistnej udalosti.
11.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní,
ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády číslo 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.
12. V konaní nebola spornou skutočnosť, že dňa XX.XX.XXXX došlo k dopravnej nehode a nehodu
spôsobil žalovaný vozidlom v jej vlastníctve. Medzi stranami sporu bola uzatvorená poistná zmluva
o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Pri dopravnej nehode
došlo k ublíženiu na zdraví cyklistovi E. F. a žalobca titulom náhrady škody poškodenej vyplatil aj sumu
21 663,34 eur, žalovaného vyzval na jej úhradu, avšak žalovaný peňažný nárok žalobcu neuhradil.
Vykonaným dokazovaním mal súd tiež za preukázané, že žalovaný neposkytol po dopravnej nehode
pomoc poškodenému, a že viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu.
Následne v prospech poškodeného žalobca vyplatil poistné plnenia v celkovej výške 44 312,91
eur, časť vyplateného plnenia ako regresný nárok bola voči žalovanému uplatnená v konaní sp. zn.
6C/2/2025 a to vo výške 13 678,47 eur.
13. Súd vzhľadom na nesporné tvrdenia strán sporu tak dospel k záveru, že čo do základu a jeho výšky
je nárok žalobcu preukázaný a daný v zmysle § 12 ods. 1 písm. a) a g) zákona č. 381/2001 zákona
o povinnom zmluvnom poistení.14. V ďalšom vzhľadom na skutočnosti tvrdené žalovaným v rámci obrany v konaní, sa súd potom
zaoberal skutočnosťou, či na jeho strane neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by
nebolo spravodlivé, aby regresnú náhradu v celej výške uplatnenú žalobcom, mu žalovaný bol povinný
zaplatiť.
Rozhodujúcou a teda spornou otázkou potom v konaní bolo ustálenie toho, či výška regresnej náhrady
uplatnená žalobcom voči žalovanému je primeraná.
15. Súd v tomto smere poukazuje na nález Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS/90/2021 zo dňa 30.11.2021
v ktorom uviedol, že: ,,Ústavný súd sa nemôže stotožniť s argumentáciou, podľa ktorej jediným
oprávneným subjektom, ktorý môže určiť a prípadne znížiť výšku uplatňovaného nároku v zmysle
ustanovenia § 12 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov je poisťovateľ, nie súd. Uvedený prístup jednoznačne naráža na garancie
doktrinálne zakotvené v namietaných referenčných normách. Taký výklad ustanovenia § 12 ods. 1
písm. g) zákona o povinnom zmluvnom poistení, ktorý by neumožňoval preskúmať správnosť postupu
poisťovne, by nebol spravodlivý, pretože by bolo celkom na úvahe poisťovne, akú sumu uplatní, či
zohľadní alebo nezohľadní napr. eventuálne spoluzavinenie, resp. iné relevantné okolnosti a dôvody
hodnéosobitnéhozreteľa.Ústavnýsúdkuvedenémudodáva,žejetopráveotázkaproporcionality,ktorú
je potrebné skúmať zo strany všeobecného súdnictva, pričom uplatnenie regresu jednoznačne musí
byť zo strany poisťovateľa riadne zdôvodnené. Povinnosťou účastníkov právneho vzťahu je dodržiavať
zákonné a zmluvné záväzky, no súčasne musia všetci zainteresovaní konať férovo. Pokiaľ mierne
oneskorenie nespôsobí žiaden negatívny následok a k danej situácii pristúpia dôvody hodné osobitného
zreteľa (nevedomosť o škode, vážne zranenie manželky a jej následné onkologické ochorenie, akútne
starosti s tým spojené), nesmie ich súd opomenúť. Právo v sebe musí mať aj aspekt empatie, pričom
priznávanieobdobnýchnárokovakovposudzovanejvecimôžečastonarážaťnasamupodstatudobrých
mravov.“
Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí vo veci sp. zn. IV.ÚS/377/2018 z 31.01.2019
uviedol, že: „Regresná náhrada má plniť výchovný a nie je likvidačný účel, a má zohľadniť okolnosti,
za ktorých došlo k vzniku škody. Primeranosť náhrady možno ustáliť skúmaním výšky sumy vyplatenej
z titulu poistenia (pri zohľadnení, či ide o sumu konečnú, alebo o sumu, ktorá sa v budúcnosti bude
zvyšovať ) zohľadnením okolností, za ktorých škoda vznikla, a tiež skúmaním osobných, zárobkových a
majetkových pomerov toho, kto škodu spôsobil. Až posúdením týchto troch komponentov možno dospieť
k záveru o tom, či regresná náhrada je primeraná. Aplikácia dvoch komponentov - výšky plnenia a miery
jej percentuálneho zníženia a okolností, za ktorých došlo ku škode - nie je dostatočným podkladom
pre záver o primeranosti regresnej náhrady. Je nevyhnutné aplikovať súčasne aj tretí komponent, t.j.
konkrétne pomery toho, kto škodu spôsobil bol, lebo len tak možno dosiahnuť účel regresnej náhrady.
Skúmanie pomerov toho, kto škodu spôsobil, umožní primerane určiť výšku regresnej náhrady tak, aby
plnila výchovný (odstrašujúci) účinok, a vyhnúť sa tomu, aby výška regresnej náhrady nebola príliš nízka
- keď neplní svoj účel a na druhej strane, aby nebola (ekonomický ) likvidačná“.
16. Súd poukazuje, že regresná náhrada musí mať výchovný charakter a súd v konaní musí skúmať
aj dôvody hodné zreteľa na strane povinného, pre ktoré by túto náhradu nebolo spravodlivé zaplatiť
poisťovni. Náhrada v zmysle primeranosti má byť prijateľná a únosná pre obe strany, pričom nesmie
byť na úkor len jednej z nich.
Podľa názoru súdu, poisťovňa má svoje postihové právo primerane znížiť v závislosti na osobných,
zárobkových a majetkových pomerov poisteného a na okolnostiach za ktorých ku škodovej udalosti
došlo.
V danej právnej veci však žalobca uplatnil voči žalovanému postihový nárok vo výške 100 % vyplatených
poistných súm a je teda zrejme, že neprihliadal na kritériá stanovené vo vyššie citovaných nálezoch
Ústavného súdu Slovenskej republiky a vôbec nezohľadnil osobné a majetkové pomery žalovaného.
Nárok uplatnil bez ohľadu na to, či žalovaný je v takej ekonomickej situácii, aby ho mohol uhradiť a bez
ohľadu na to, aký dopad na jeho životnú situáciu to bude mať. Nebral v úvahu ani tú skutočnosť, že nárok
uplatnený v tomto konaní nie je jediným jeho nárokom z dôvodu škodovej udalosti zo dňa XX.XX.XXXX,pričom už rozhodnutím súdu vo veci sp. zn. 6C/2/2025 mu časť nároku a to v rozsahu 50 % z uplatnenej
regresnej náhrady nebola priznaná.
17. Súd tak bral v úvahu nasledovné skutočnosti:
- že regresný nárok uplatnený žalobcom nie je jediným, tak ako už bolo uvedené, časť nároku si žalobca
uplatnil v konaní sp. zn. 6C/2/2025
- že žalovaný spôsobil dopravnú nehodu pod vplyvom alkoholu a neposkytol pomoc poškodené
a z miesta nehodu ušiel, svojím nezodpovedným a protiprávnym konaním tak spôsobil inému ťažkú
ujmu na zdraví
- že žalovaný je starobný dôchodca a jeho jediným príjmom je starobný dôchodok vo výške 492,70 eur,
jeho osobné, majetkové a zárobkové pomery mu neumožňujú uplatnený nárok žalobcu uhradiť,
- že žalobcom uplatnený nárok voči žalovanému je likvidačný, na jeho strane pri priznaní celého nároku
by mu nezostal dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie základných životných potrieb,
- že žalobca je poisťovacou spoločnosťou a musí niesť aj zvýšené riziko za škody, ktoré sú spôsobené
pri prevádzke vozidla a to aj v prípade, ak je vodič pod vplyvom alkoholu.
18. Súd po zvážení všetkých vyššie uvedených kritérií dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok
je potrebné moderovať a znížiť o 50 %. Preto z uplatnenej pohľadávky priznal žalobcovi iba 50 %, to
znamená sumu 10 831,70 eur (21 663,34 eur/2).
Podľa názoru súdu žalobcom uplatnený nárok bol voči žalovanému neprimerane vysoký, žalobca sám
nepristúpil k jeho zníženiu, hoci vzhľadom na vek žalovaného mu muselo byť zrejmé, že je starobným
dôchodcom a teda nie je ekonomicky činný, vôbec nebral v úvahu osobné, zárobkové a majetkové
pomery žalovaného.
Nakoľko sa žalovaný s plnením peňažného záväzku dostal do omeškania, žalobcovi voči žalovanému
priznal aj nárok na zákonný úrok z omeškania vo výške 7 % ročne z priznanej čiastky a to odo dňa 08.
12.2022, teda odo dňa nasledujúceho po uplynutí dodatočnej lehoty na plnenie určenej žalobcom v jeho
písomnej výzve zaslanej žalovanému pred podaním žaloby.
Vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
19. Podľa § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), lehota
na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť
dlhšiu lehotu.
Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a
splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak sú súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.
Vzhľadom na celkovú výšku dlžnej sumy a osobné a majetkové pomery žalovaného, súd mu povolil
splatiť dlžnú sumu formou mesačných splátok vo výške 50,- eur, pod hrozbou straty výhody splátok
pri nesplnení čo i len jednej splátky, ktoré je povinný hradiť vždy do 20. dňa príslušného kalendárneho
mesiaca žalobcovi.
Súd je toho názoru, že umožnením splácania dlhu v splátkach nebude ohrozená majetková sféra
žalobkyne, lebo ide o poisťovňu, ktorá je nepochybne v oveľa lepšej finančnej situácii ako žalovaný,
ktorý žije len zo svojho starobného dôchodku.
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.V danom prípade vzhľadom na výsledok konania strany sporu v konaní mali rovnaký úspech, preto súd
o trovách konania rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.