Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 9, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 28CoP/75/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8324202273
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Biščáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8324202273.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Biščákovej členiek

senátu JUDr. Ingrid Radomskej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej, v právnej veci starostlivosti súdu
o maloletého S. G., nar. X.X.XXXX, bytom u otca, zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom Z.
práce, sociálnych vecí a rodiny D., pracovisko C., pochádzajúceho z matky C. C., nar. X.X.XXXX, bytom
C. XXXX/XX, C. a otca S. G., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX/XX, C., právne zastúpeného advokátskou
kanceláriou Čerevková, s.r.o., Námestie slobody 13/25, Humenné, v konaní o zvýšenie výživného, o
odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 8P/182/2024-126 zo dňa 23.4.2025, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Otec podal návrh na zvýšenie výživného na maloletého syna zo strany matky a žiadal, aby súd zvýšil
výživné zo sumy 85,-eur mesačne na sumu 280,-eur mesačne.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Humenné, ako súd prvej inštancie ( ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým
rozsudkom rozhodol tak, že:

I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Humenné, č. k. 8P/398/2018-173 zo dňa 09.10.2020 tak, že
zvyšuje výživné na maloletého S. G., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 85,- eur mesačne na sumu 150,- eur
mesačne, ktoré je matka povinná platiť vždy k 15. dňu v mesiaci od 19.08.2024.

II. Dlžné výživné za obdobie od 19.08.2024 do 23.04.2025 vo výške 544,- eur matka zaplatí do
30.06.2025.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že od poslednej úpravy vyživovacej
povinnosti uplynula doba štyroch rokov a náklady na výchovu a výživu maloletého podstatne vzrástli.
Pri zvýšení výživného vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého ako aj príjmu matky vo výške 946
eur mesačne.4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 26 zákona č. 36/2005 o rodine
(„ďalej len zákon o rodine“), § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 5 zákona o rodine, § 65 ods. 1 zákona o

rodine, § 75 ods. 1 zákona o rodine, § 78 ods. 1, ods. 3 zákona o rodine.

III. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania

5. Proti napadnutému rozsudku v celom rozsahu podala v zákonnej lehote odvolanie matka. Poukázala

na to, že súd prvej inštancie rozhodoval v čase, keď sa s maloletým synom stretávala na základe
nariadeného neodkladného opatrenia každý párny víkend od piatka od 17.00 hod. do nedele do 16.00
hod. V súčasnosti na základe právoplatného rozsudku sa so synom stretáva každý párny mesiac od
prvého piatka od 17.00 hod. do utorka do 16:00 hod., teda spolu 12 dní. Má s tým spojené vysoké
náklady a to vozením syna do školy z C. do D. ráno a poobede späť. Ako matka má právo synovi kúpiť
veci na oblečenie, ísť so synom do kina, športovať, plávať hrať futbal, kúpiť mu veci. Snaží sa synovi

kupovať zdravé potraviny, čo je finančne náročné. Okrem toho má aj dcéru C., na ktorú taktiež uhrádza
výživné. Uviedla, že ona je od roku 2022 svedkyňou a oznamovateľkou závažnej trestnej činnosti
a to medzinárodného obchodu s drogami, z dôvodu ktorého je 24 hodín monitorovaná Slovenskou
informačnou službou. Jej príjem je mesačne okolo 800 eur, z čoho uhrádza výživné, stravné, cestovné
do J., poistku, odvody ako SZČO.

6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že matka bola osobne prítomná pri
vyhlásení rozsudku a súhlasila so zvýšením výživného na sumu 150 eur. Matka vo svojom odvolaní
neuvádza na akú sumu navrhuje zvýšiť výživné. Je nesporné, že od poslednej úpravy výživného došlo
na strane maloletého dieťaťa k zmenám, s pribúdajúcim vekom sa zvyšujú celkové náklady nevyhnutné

na jeho všestranný rozvoj. Kolízny opatrovník navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť ako
vecne správny.

7. Otec vo svojom vyjadrení uviedol, že odvolanie matky považuje za neopodstatnené a obsahovo
absolútne nesúvisiace v predmetom konania. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v

celom rozsahu.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

8.KrajskýsúdvPrešove(ďalejlen„odvolacísúd“)akosúdodvolacípozistení,žeodvolanie bolopodané
včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/,g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody,

preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66
CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol
zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke
súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre
potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

9. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporvého
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom

pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

11. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých

veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom
sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d)
okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e)ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,
telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity
dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality

a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného
prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho konania je napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom

rozsahu vo výroku I. a II.

13. Matka svoju odvolaciu argumentáciu postavila na svojom presvedčení, že súd prvej inštancie
nesprávne vyhodnotil jej príjmy a výdavky a počet vyživovacích povinností a tým dospel k neprávnym
skutkovým záverom pri určení výšky jej vyživovacej povinnosti k maloletému synovi.

14. Posúdením matkou produkovaných odvolacích námietok vo svetle skutočností z obsahu spisového
materiálu plynúcich, tieto odvolací súd nevyhodnotil ako opodstatnené k odlišnému rozhodnutiu ako súd
prvej inštancie.

15. Odvolací súd predovšetkým pripomína, že Zákon o rodine (§ 62 ods. 2 a § 75 ods. 1, § 78 ods.1

veta prvá) zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri
určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako
aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností,
možností a majetkových pomerov povinného teda skúma komplexne jeho majetkové pomery, ako i to či

sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal východnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového
prospechu, prípadne, či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká.

16. Povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti sa vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča a prihliada

sa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových
pomerov povinného rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Matka teda v podstate vytýkala
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, že sa nestotožnil s jej predkladaným hodnotením skutkového stavu a
jeho právnym hodnotením. V rámci celého prvoinštančného konania mali účastníci konania vytvorený

dostatočný priestor pre produkovanie tvrdení a dôkazov v prospech ich tvrdení. To, že v konečnom
dôsledku súd prvej inštancie dospel k i iným záverom, nie je možné interpretovať ako porušenie práva
na spravodlivý súdny proces.

17. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu otca na zvýšenie výživného porovnal pomery na strane

maloletého dieťaťa, matky a otca. Správne konštatoval, že na strane maloletého dieťaťa došlo k výraznej
zmene pomerov, keď v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom (rozsudkom Okresného súdu
Humenné č. k. 8P/398/2018-173 zo dňa 9.10.2020) bol maloletý žiakom prvého stupňa základnej školy.
V súčasnosti je maloletý žiakom druhého stupňa základnej školy, aktívne sa venuje futbalu a rybárstvu.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu bol v preskúmavanej veci dostatočne a správne zistený skutočný
stav a vec bola správne právne posúdená. Maloletý syn je vo veku 12 rokov. Svojou výživou je
stále prirodzene odkázaný na svojich rodičov, u ktorých vyživovacia povinnosť má mať prednosť pred
ostatnými ich výdavkami. Osobne sa o maloletého syna stará otec, s matkou sa maloletý syn stretáva,
počas prázdnin bol u mamy celý mesiac.

19. Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky, odvolací súd poukazuje na to, že zákonná vyživovacia
povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Odvolací súd reflektuje príjem matky a
otca, je však zrejmé, že otec poskytuje maloletému osobnú starostlivosť, vedie spoločnú domácnosť,
obstaráva činnosti dennej potreby, čím si de facto plní vyživovaciu povinnosť voči maloletému aj touto

formou a vyživovaciu povinnosť si plní dobrovoľne. Otec poskytuje maloletému osobnú starostlivosť,
ktorú možno stavať na roveň peňažného plnenia a zároveň uhrádza všetky výdavky spojené s chodom
domácnosti, členom ktorej je aj maloletý S.. Je pravdou, že maloletý S. už nie je vo veku, kedy by
potreboval zvýšenú osobnú starostlivosť zo strany otca, tak ako deti v útlom veku, stále však pretrvávapotreba zo strany otca financovať všetky potreby maloletého, a to nielen vo vzťahu ku jeho vzdelaniu,
ale aj kultúrnemu, športovému a spoločenskému vyžitiu s čím sú samozrejme spojené výdavky na
stravu, primerané a čisté oblečenie, hygien, drogériu, platenie cestovných nákladov, nákladov spojených

so spoločenským vyžitím. Zároveň boli preukázané zvýšené náklady spojené so športovou činnosťou
maloletého, hrá futbal za C. C., čo sa samozrejme odráža aj vo finančnej záťaži. Všetky tieto skutočnosti
je potrebné zarátať do plnenia si vyživovacej povinnosti k maloletému zo strany otca, čo sa prejaví nielen
vo zvýšených finančných nákladoch, ale aj čase, ktorý otec maloletému venuje.

20. Na základe vyššie uvedených záverov považuje odvolací súd za nedôvodnú aj námietku matky, že
súdomurčenévýživnénezodpovedájejmožnostiam,schopnostiamamajetkovýmpomerom.Vsúčasnej
spoločenskej situácii, charakteristickej výraznou infláciou a významným nárastom cien základných
potravín, je dôvodné očakávať, že výživné bude z veľkej časti spotrebované práve na stravné. Opomínať
nemožno ani ošatenie či obuv, ktoré vyžadujú častú obmenu pre rýchly fyzický vývin mal. detí, typický
pre ich vek. Z uvedených skutočností nie sú odôvodnené potreby maloletého tým kritériom, ktoré by

malo dôvodiť znížiť vyživovaciu povinnosť matky. Matka argumentovala tým, že jej príjmové pomery
jej neumožňujú uhrádzať súdom určené výživné pri súčasnej situácii, že okrem maloletého má ďalšiu
vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére. Súdom prvej inštancie bolo zistené, že príjem matky je vo výške
946 eur mesačne, vychádzajúc z daňových priznaní matky. Súd tu vychádzal aj z podporného materiálu
a to Metodiky Ministerstva spravodlivosti SR pre výpočte výživného, kde výživné pre rodičia, ktorý má

dve vyživovacej povinnosti pri dochádzke dieťaťa do druhého stupňa základnej školy by malo byť vo
výške 16 % z čistého príjmu rodičia, čo zodpovedá sume 150 eur mesačne.

21. K odvolacej námietke matky, že zvýšenie výživného nezodpovedá ani súčasne upravenému styku s
maloletým synom, odvolací súd uvádza, že pri prieskume napadnutého rozsudku, samotného konania,

a zisťovaním ostatných konaní týkajúcich sa maloletého S. G. na súde prvej inštancie, nebolo odvolacím
súdom zistené, aby bol nanovo upravený styk matky s maloletým synom v rozsahu uvádzanom matkou.
Styk matky s maloletým synom bol naposledy upravený uznesením Okresného súdu Humenné č.
k. 8P/37/2023-57 zo dňa 27.2.2023 o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým bol styk matky so
maloletým synom upravený každý párny víkend od piatka od 17.00 hod. do nedele do 16.00 hod.

Predmetné uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 24CoP/30/2023
zo dňa 11.5.2023.

22. Zvýšenie výživného napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie plne zodpovedá kritériám v zmysle
zákona o rodine o určení výživného na maloleté dieťa, zohľadňuje zmenu pomerov na strane maloletého

dieťa ako aj na strane oboch rodičov, vývoju životných nákladov, ako aj rozsahu osobnej starostlivosti
o syna zo strany otca a matky.

23. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil
postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitnéhopredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).