Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 28, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoP/48/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8323202839
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8323202839.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a

členov senátu JUDr. Ingrid Radomskej a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci starostlivosti o maloleté
deti W. K., T.. XX.XX.XXXX, W. K., T.. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny R., C. G. a plnoletého Z. K., T.. XX.XX.XXXX,
trvale bytom D. XXXX/X, XXX XX G., právne zastúpených JUDr. Evou Kákošovou, advokátkou so sídlom
v Snine, Partizánska 1057, 069 01 Snina, IČO: 37 938 398, za účasti rodičov: H.. J. Y., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom D. XXXX/X, XXX XX G., právne zastúpenou JUDr. Evou Kákošovou, advokátkou so sídlom
v Snine, Partizánska 1057, 069 01 Snina, IČO: 37 938 398 a M. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.

XX, C. C. I., G.Á. M., právne zastúpeného Advokátska kancelária, advokátka Nataša Kozelj, Hrvatski trg
3, Ľubľana, Slovinská republika, o návrhu na zvýšenie výživného takto, o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Humenné, č. k. 10P/284/2023-285 zo dňa 23.10.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Matka podaným návrhom sa domáhala, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Cejle z 25.03.2011,
č. P12/2011 v spojení s rozhodnutím Okresného súdu Cejle z 01.04.2016, č. IV T 868/2014 a zvýšil
výživného na maloletého Z. K. na sumu 200,- eur, na maloletú W. K. na sumu 200,- eur a pre maloletého
W. K. na sumu 200,- eur mesačne od podania návrhu.
Otec maloletých detí s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil.
Kolízny opatrovník doporučil výživné pre maloleté deti zvýšiť, poukázal pritom na to, že v priebehu
konania nadobudol Z. K. plnoletosť.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom pod č. k.
10P/284/2023-285 dňa 23.10.2024 tak, že:

„I. SúdmenírozsudokOkresnéhosúduvCelje,Slovinskárepublikač.P12/2011zodňa25.3.2011včasti
výšky výživného pre plnoletého Z. K., nar. X.XX.XXXX, pre maloletú W. K., nar. XX.X.XXXX a maloletého
W. K., nar. X.X.XXXX tak, že zvyšuje výživné pre plnoletého Z. K. zo sumy 109 eur mesačne na sumu
160 eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky od 19.9.2023 a k rukám navrhovateľa od7.12.2023 vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, zvyšuje výživné pre maloletú W. K. zo sumy
109 mesačne na sumu 160 eur mesačne a pre maloletého W. K. zo sumy 109 eur mesačne na sumu
160 eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca

vopred od podania návrhu od 19.9.2023.

II. Zaostalé výživné pre Z. K. vo výške 130,90 eur je otec povinný uhradiť k rukám matky do troch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Zaostalé výživné pre Z. K. vo výške 601,80 eur je otec povinný uhradiť do troch mesiacov od
právoplatnosti tohto rozsudku k rukám plnoletého Z. K..

IV. Zaostalé výživné pre maloletú W. K. vo výške 732,70 eur a pre maloletého W. K. vo výške 732,70
eur je otec povinný uhradiť k rukám matky do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“

3. Súd prvej inštancie argumentoval citáciou príslušných ustanovení nariadenia Rady ES č. 4/2009 z
18.12.2008 o právomoci, zároveň poukázal na kapitolu III. čl. 15 uvedeného nariadenia ako aj čl. 3
Haagskeho protokolu z roku 2007 a príslušné ustanovenia Zákona o rodine, konkrétne § 26, § 75 ods. 1,

§ 62 ods.1 - 6. Zároveň rozhodol o trovách konania v zmysle ustanovenia § 52 Civilného mimosporového
poriadku tak, že náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov.

4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že naposledy bolo o
výške výživného pre plnoletého Z. a maloleté deti W. a W. rozhodnuté rozsudkom z 25.03.2011, kedy

bola v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom schválená dohoda rodičov, ktorou
všetky maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na ich
výživu sumou 80,- eur mesačne na každé dieťa. V súčasnej dobe mal súd prvej inštancie preukázané, že
plnoletý Z. navštevuje 4. ročník G. strednej odbornej školy S. v U., pričom je počas týždňa na internáte,
cez víkend v starostlivosti matky. Maloletá Lea je študentkou 3. ročníka G. F. školy v Y. a býva taktiež

na internáte. Maloletý W. navštevuje 2. ročník G. strednej odbornej školy S. v U.. Matka dospelého syna
a maloletých detí vyčíslila výdavky, pričom argumentovala tým, že na maloletú W. a na maloletého W.
nepoberá rodinné prídavky, poskytuje im osobnú starostlivosť a otec by sa mal na výdavkoch na deti
podieľať aspoň polovicou.
Od poslednej úpravy výživného, ako konštatoval súd prvej inštancie, došlo k zmene pomerov na

strane matky, ktorá sa opätovne vydala, pribudla jej vyživovacia povinnosť k maloletému U. Y., nar.
XX.XX.XXXX, pričom je matka nezamestnaná, nemá žiadny príjem a jej manžel má príjem okolo 1.500,-
eur mesačne a v podstate finančne zabezpečuje aj deti, ktorých nie je biologickým otcom. Náklady na
bývanie matky predstavujú sumu 357,90 eur mesačne.

5. Ako ďalej vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, otec maloletých detí bol vypočutý
dožiadaným súdom v G., pričom je zamestnaný, predložil výplatné pásky za obdobie od januára 2024,
pričom priemerný mesačný príjem predstavuje sumu 1.346,395 eur. Otec maloletých detí má ďalšie
dve deti, a to I. K., nar. XX.XX.XXXX, F. K., nar. XX.XX.XXXX. Výdavky otec vyčíslil na nájom 420,-
eur, náklady na energie 180,- eur, strava 350,- eur, poplatky na maloletého F. 110,- eur a príspevok

nezamestnanej plnoletej dcére 100,- eur mesačne. Všetky jeho výdavky predstavujú sumu 1.305,- eur
mesačne. Pokiaľ otec maloletých poukazuje na skutočnosť, že v podniku, kde pracuje sa bude do
konca roka prepúšťať. Súd prvej inštancie dôvodil, že v čase rozhodnutia o zvýšení výživného bol otec
zamestnaný s príjmom, na ktorý poukázal súd prvej inštancie v rozhodnutí. Zároveň súd prvej inštancie
argumentoval, že pri určovaní výšky výživného podporne použil aj Metodiku výpočtu výživného v SR,

kde výživné pre deti navštevujúce strednú školu pri 4 vyživovacích povinnostiach otca predstavujú 13 %
z čistého príjmu povinného rodiča a predložený čistý príjem predstavoval v čase rozhodnutia 1.346,95
eur mesačne, z čoho 13 % z tejto sumy predstavuje sumu 175,- eur mesačne. Súd pri určovaní výšky
prihliadal na výdavky otca, a preto výživné na dospelého syna a maloleté deti zvýšil na sumu 160,- eur
mesačne na každé dieťa. Zároveň súd prvej inštancie vypočítal aj dlžné výživné u všetkých troch detí.

III. Odvolanie otca a vyjadrenie účastníkov6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal čo do výrokov I., II., III., IV. rozsudku odvolanie otec, ktorý v
dôvodoch poukázal na to, že v súlade s platením doposiaľ výšky výživného vo výške 109,- eur považuje
zvýšenie výživného za nesprávne, nerealistické a nespravodlivé. Argumentoval odvolaním tým, že v

predmetnej veci dostal spolu s ďalšími zamestnancami mailovú správu od zamestnávateľa ohľadom
preradenia na inú pozíciu od januára 2025. Argumentoval tým, že v zmysle uvedeného preloženia bude
poberať nižšiu mzdu, a to približne o 400,- eur, to znamená vo výške 1.000,- eur. Z dôvodu zmeny
pracovného miesta a preradenie na iné oddelenie, ako aj zníženie príjmu nie je z jeho strany možné,
aby platil takto zvýšené výživné na dospelého syna a maloleté deti. Do spisu predložil mailovú správu z

27.12.2024, ktorá mu bola zaslaná zamestnávateľom. Odvolateľ konštatuje, že v napadnutom rozsudku
určená nová výška sumy výživného so zohľadnením všetkých doposiaľ preukázaných okolností na jeho
strane,akoajnastranenavrhovateľovjeajtakstanovenéprílišvysokovýživné,ktoréjeneopodstatnené.
Odvolateľ by nezvládol platiť výživné na základe rozsudku, pričom keby dostával aj celkový mesačný
príjem 1.346,99 eur uviedol, že výživné na predmetné tri deti ako aj na maloletého F. K. a tiež na
dospelú nezamestnanú dcéru, ktorej prispieva 100,- eur nezvláda z tejto mzdy živiť päť detí. Zároveň

argumentoval tým, že 07.12.2023 Z. ukončil vzdelávanie, a preto by nemal mať nárok na výživné.
Takisto rozhodnutie súdu ohľadom syna Z. je v rozpore so skutočnosťami v spise, je nespravodlivé a
kontradiktórne s rozhodnutím ohľadom dcéry I., u ktorej príspevok súd nezohľadňuje pri posudzovaní
výškyvýživnéhonapredmetnétridetiasúdtaktiežnezohľadňujeanivýškumesačnéhonájmunarodinný
dom, teda na nájom, ktorý je mimoriadne nízky, zohľadňuje cenu nájmov v G. republike. Má prenajatú

garsónku, ktorá človeku umožňuje dôstojný život. Je prakticky nemožné, preto nezohľadniť celú výšku
nájmu a dodatočných nákladov za byt, nie je to spravodlivé a je to v rozpore s dôkaznými listinami v
spise. Odvolateľ ďalej prosí súd aby zohľadnil aj skutočnosti k momentálnej nezamestnanosti matky
troch detí, ktorá je inak zdravá a ešte dosť mladá a musí sa usilovať o to, aby sa čo najskôr zamestnala
na trhu práce a pritom zo strany súdu je zistená nesporná skutočnosť, že matkin terajší manžel prispieva

na výživu všetkých detí. Ak súd určí platbu dodatočného výživného vo veci, bude ohrozené životné
minimum odvolateľa, voči ktorému bolo len nedávno skončené aj konanie osobného bankrotu.

7. K podanému odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník stanoviskom zo dňa 26.02.2025, ktorý
uviedol, že otec maloletých detí podal voči rozsudku odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolaniu bolo

vyhovené, pričom má za to, že súd prvej inštancie pochybil a nekonal v zmysle zákonných ustanovení,
keď rozhodol o zvýšení výživného.
Kolízny opatrovník poukazuje na základné potreby maloletých detí, ktoré sa zvyšujú primerane k ich
veku, matka na súdnom pojednávaní 23.10.2024 uviedla, že je nezamestnaná, je vydatá a má novú
vyživovaciu povinnosť. Kolízny opatrovník zdôraznil, že v konaní zastupuje maloleté deti vo funkcii

kolízneho opatrovníka, ktorého hlavnou funkciou je chrániť práva a právom chránene záujmy maloletých
detí. Plnenie vyživovacej povinnosti podľa kolízneho opatrovníka rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné sami sa živiť. Kladie dôraz na to, že rodičia majú
vyvinúť všetko úsilie k tomu, aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého
by mohli plniť výživné na maloleté deti v takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby a

kladie pred ich potreby, potreby dieťaťa. Rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu detí a až
následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Úrad práce
navrhuje, aby odvolací súd odvolanie otca zamietol.

8. K podanému odvolaniu sa nevyjadrila matka maloletých detí. Stanoviskom zo dňa 26.06.2025 sa

vyjadrila toho času dospelá dcéra W. K., nar. XX.XX.XXXX, ktorá uviedla, že sa pripája k návrhu matky
z 18.03.2023 v celom rozsahu. Predložila plnú moc na zastupovanie JUDr. Kákošovou a navrhla, aby
odvolací súd podané odvolanie otca zamietol a potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom
rozsahu.

VI. Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove ako odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané v zmysle ustanovenia §
362 CSP oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané

s poukazom na ustanovenie § 359 CSP, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolane pripúšťa, s poukazom na ustanovenie § 355 ods. 1 CSP, po konštatovaní, že podané odvolanie
má zákonné náležitosti v súlade s § 127 a § 363 CSP, a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie
dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom, s poukazom na ustanovenie §65 CMP a dôvodmi odvolania, s poukazom na ustanovenie § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v súlade s § 329 ods. 1 CSP, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5
dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako

bol vyvesený na úradnej tabuly a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku
súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch I., II., III., IV. a zároveň výrok V. o trovách konania,
ktorý rozsudok podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP odvolací
súd ako vecne správny a zákonný potvrdil.

10. Odvolací súd sa ohľadom napadnutých výrokov I. až IV. s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej
inštanciestotožnil,pretožejehoargumentáciavtýchtočastiachrozsudkubolavecnesprávna,objektívna
a presvedčivá. Má za to, že dôvody, ktoré uviedol odvolateľ v odvolaní ohľadom zmeny, resp. zrušenia
rozsudku vo výrokoch I. a IV., nemali opodstatnenie v dôvodoch odvolania. V prvom rade poukazuje
odvolací súd na to, že ako dôvod prispievania zo strany otca na výživu maloletých detí, konkrétne W. K.,
nar. XX.XX.XXXX, ktorá medzitým dovŕšila plnoletosť, W. K., nar. XX.XX.XXXX a v neposlednej miere aj

plnoletého Z. K., nar. XX.XX.XXXX, je odôvodnené, nakoľko ide o zvýšenie výživného od obdobia, kedy
bolo naposledy rozhodnuté o určení výživného, a to dohodou obidvoch rodičov v roku 2011 v spojení s
rozhodnutím vyššieho súdu z 21.04.2016. Od tejto doby uplynulo viac ako 9 rokov, počas ktorých nebolo
upravované výživné voči maloletým deťom.

11. Odvolací súd v celom rozsahu potvrdil obsah napadnutých výrokov súdu prvej inštancie, pretože
dôvody, ktorý uviedol odvolateľ v odvolaní vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, keď
presnepoukázalnadôvodysamotnejzmenypôvodnéhorozsudkusúduX.z25.03.2011podč.P12/2011
v spojení s rozhodnutím Okresného súdu Ceile z 01.04.2016 pod č. IV P868/2014, kedy bolo určené
výživné na všetky tri maloleté deti vo výške 80,- eur. Odvtedy sa okolnosti ohľadom potrieb maloletých

detí zmenili. Pritom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie syn Z. v priebehu konania nadobudol
plnoletosť a v čase podania návrhu matky bol študentom 3. ročníka G. odbornej školy S. v U.. Ide o
denné štúdium, z čoho vyplýva, že nemal v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ukončené vzdelanie.
Maloletá W. navštevovala v čase podania návrhu 2. ročník G. F. školy v Y. a maloletý W. navštevoval
v čase podania návrhu 1. ročník G. strednej školy S. v U.. V čase rozhodnutia sa uvedené skutočnosti

zmenili, nakoľko plnoletý Z. bol študentom 4. ročník G. strednej odbornej školy S. v U., maloletá W. bola
študentkou 3. ročníka G. F. školy v Y. a maloletý W. navštevuje 2. ročník G. strednej odbornej školy S.
v U.. Ich výdavky presne vyšpecifikovala matka na pojednávaní 23.10.2024.
Odvolací súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie matka bola
nezamestnaná z dôvodu, že po uzavretí manželstva jej pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému

U. Y., nar. XX.XX.XXXX. Konštatovanie matky, že jej manžel sa podieľa na úhrade potrieb maloletých
detí, ktorých nie je biologickým otcom je tvrdenie matky vzhľadom k tej skutočnosti, že ona sama nie je
zamestnaná,tedajebezakéhokoľvekpríjmu.Odvolacísúdvtejtosúvislostidávazapravduodvolateľovi,
že aj matka ako rodič je takisto povinná prispievať na výživu svojich detí tým, že sa zamestná a bude
akceptovať všetky výdavky, ktoré sú spojené s výchovou a výživou svojich detí. V čase rozhodovania

súdu prvej inštancie matka z dôvodu starostlivosti o maloletého U., nar. XX.XX.XXXX zamestnaná
nebola, avšak odvolací súd zdôrazňuje, že v tomto prípade prevzal dočasne jej vyživovaciu povinnosť
voči všetkým deťom jej súčasný manžel, ako sama matka potvrdila. Uvedenou otázkou sa preto odvolací
súd bližšie nezaoberal.

12. Odvolací súd odhliadnuc od týchto skutočností prebral súdom prvej inštancie zistený skutočný stav
veci, ktorý považuje za dostatočne zistený, pričom z tohto stavu vyvodil súd prvej inštancie aj správny
právny záver v súlade s príslušnými ustanoveniami tak nariadenia EÚ, ako aj príslušných ustanovení
Zákona o rodine, podľa ktorých rozhodoval vo veci.

13. Odvolací súd nenašiel dôvod, prečo by sa mal odchýliť od záverov súdu prvej inštancie, a preto
napadnutý rozsudok vo výrokoch I. - IV. považuje za vecne správny a zákonný, na základe čoho ho
potvrdil a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia pridáva uvedené argumenty.

14. Odvolací súd po tom ako preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, pričom predmetom prieskumu

s poukazom na obsah preskúmavaného rozhodnutia boli argumenty predostreté odvolateľom v
odvolacom konaní, bolo potrebné zo strany odvolacieho súdu predovšetkým posúdiť, či sú splnené
zákonné podmienky za daných skutkových okolností na prípadnú zmenu, resp. na zrušenie vydaného
rozhodnutia.15. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie podrobne zistil skutočný stav veci, všetky skutočnosti,
ktoré boli známe a popísané na základe písomných dôkazov, ako aj na základe ústnych výpovedi, tak

matky, otca, kolízneho opatrovníka, ako aj písomných vyjadrení toho času dospelej W. a Z. a rozhodol
rozsudkom zo dňa 23.10.2024.
Súd prvej inštancie bezpochyby vykonal dokazovanie, ktoré bolo podstatou pre vydanie napadnutého
rozhodnutia. Z vyjadrenia tak matky, ako aj otca boli preukázané zrejmé skutočnosti, z ktorých súd
prvej inštancie bezpochyby vychádzal. Obidvaja rodičia zhodne uviedli, že matka nepracuje, pričom

príjem otca bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia 1.346,99 eur mesačne. Z uvedeného príjmu
otca bezpochyby vychádzal súd prvej inštancie aj pri stanovení zvýšenia výživného na všetky tri deti. Z
vykonaného dokazovania, ako aj z odôvodnenia samotného rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplývajú
bezpochyby skutočnosti, ktoré sú uvedené v odôvodnení rozhodnutia, pričom odôvodnenie je v súlade s
ustanovením § 220 CSP. Určené zvýšenie výživného zo strany otca nastalo od poslednej úpravy v roku
2011 v spojení s rozsudkom vyššieho súdu z 2016 a bolo určené správne. Takisto aj dlžné výživné, o

ktorom rozhodol súd prvej inštancie, ako aj o možnosti splatenia otcom do určitej lehoty bolo určené
správne a v súlade s príslušnými právnymi normami.

16. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na obsah čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa,
podľa ktorého záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich

sa detí, či už vykonaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo
zákonodarnými orgánmi.

17. Ďalej odvolací súd poukazuje aj na čl. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého obsahom tohto článku je tá
skutočnosť, že záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach,

ktoré sa ho týkajú. Ide teda aj o výživné, ktoré je bezpochyby v prospech maloletého dieťaťa.

18. Odvolací súd s poukazom na tieto skutočnosti, ktoré zvýraznil nevzal odvolacie dôvody otca ako
také, ktoré by spôsobili zmenu, resp. zrušenie samotného rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadom
zvýšenia výživného. Aj odvolací súd je toho názoru, že otec si musí byť vedomý, že pokiaľ je mimo

územia SR, o všetky deti, ktoré zostali v osobnej starostlivosti matky na Slovensku sa výlučne stará
ich matka. Zo strany otca je potrebné aby aspoň čiastočne formou finančnej podpory zabezpečoval
opateru a výživu svojich detí. Už len tá skutočnosť, že všetky potreby, čo sa týka samotného života, školy,
záujmových vyžití tak Z., W. aj W. zabezpečuje v celom rozsahu matka, je forma platenia výživného zo
stranyotcačiastočnepovažovanázaúčasťnatýchtopovinnostiachvočivšetkýmtrommaloletýmdeťom,

z ktorých dve medzitým nadobudli vek plnoletosti. Avšak u obidvoch plnoletých detí ešte stále prebieha
forma štúdia, kedy ešte nie sú samé schopné sa živiť. Príjem otca v danom prípade ovplyvňuje aj tá
skutočnosť, že výživné z jeho strany nebolo viac ako 9 rokov zvyšované a v súčasnej dobe aj napriek
tej skutočnosti, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému F. K., nar. XX.XX.XXXX, prispieva aj
na výživu I. K., nar. XX.XX.XXXX, čo však je dobrovoľné plnenie zo strany otca voči plnoletej dcére.

Uvedenú skutočnosť vyhodnotil aj súd prvej inštancie ako vyživovaciu povinnosť, na ktorú dospelá dcéra
I. nemá nárok, pričom s týmto záverom sa stotožnil aj odvolací súd. Odvolací súd zdôraznil, že nemožno
porovnávať dobrovoľné prispievanie na dospelú dcéru s povinným výživným v prospech študujúcich
dospelých detí, ktoré nemali štúdium ukončené v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

19. Pokiaľ matka v súčasnej dobe nie je zamestnaná ako už konštatoval odvolací súd vyššie vo svojom
rozhodnutí, je takisto ako otec, ktorý je povinný z platenia výživného, zabezpečiť si zamestnanie a starať
sa o výživu a zabezpečenie všetkých potrieb detí svojim dielom, tzn. príslušným príjmom, z ktorého
hradí jednak stravu, oblečenie, ako aj všetky potreby svojich deti, ktoré už dve medzitým dospeli. Táto
povinnosť jej vyplýva zo zákona, rovnako ako otcovi detí. Odvolací súd poukazuje na právny názor

vyslovený Najvyšším súdom SR v rozhodnutí č. k. 1CdoR/11/2024 zo dňa 26.03.2025.

20. Odvolací súd sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie s poukazom na ustanovenie
§ 387 ods. 2 CSP a s dôrazom na obsah výrokov I. - IV. v plnom rozsahu stotožnil.
Ohľadom samotného zvýšenia výživného aj podľa odvolacieho súdu je uvedená suma v prospech

všetkých troch detí namieste na základe tých skutočností, ktoré boli prezentované zo strany matky
ako nevyhnutné potreby pre zabezpečenie výživy a výchovy všetkých troch detí. Zo strany otca bol
súdom prvej inštancie vzatý v úvahu čistý príjem v čase rozhodovania. Pokiaľ sa zmenili skutočnosti,ktoré odôvodňujú zmenu samotnej výšky výživného, resp. úpravu výživného, je na otcovi aby podal nový
návrh, prípade dohodol sa s matkou detí na úprave výživného do budúcna.

21. V konaní pred súdom prvej inštancie podľa odvolacieho súdu bola naplnená hmotnoprávna
podmienka obsiahnutá v Zákone o rodine, ktorou bola zmena pomerov na strane maloletých detí K.,
preto zvýšenie výživného považuje odvolací súd v súlade so zákonom.

22. Za daného stavu odvolací súd preto celý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., III., IV. aj

V. čo sa týka náhrady trov konania ako vecne správny potvrdil s poukazom na ustanovenie § 387 ods.
1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3 : 0 hlasov (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).