Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, January 9, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624201454
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5624201454.3

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členiek senátu – sudkýň Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti súdu
o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako otec, zastúpené: Úrad
práce sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov - matka: A.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, E., Bosna a Hercegovina, občianka Bosny a Hercegoviny a otec: F.

B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX H. D., občan Slovenskej republiky, zastúpený
splnomocneným zástupcom: Advokátska kancelária SIHELNIK & Partners s. r. o., so sídlom Štúrova
2, 811 02 Bratislava, mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 705 380, o úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom, v štádiu konania o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca
proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok č. k. 22P/86/2024-179 zo dňa 07. augusta 2024 v spojení
s opravným uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 22P/86/2024-521 zo dňa 21. novembra

2024, takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu v spojení s opravným uznesením vo výroku v poradí prvom a treťom,
ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie m e n í tak, že ukladá matke A. C., nar. XX.XX.XXXX
zákaz vycestovať s maloletými deťmi A. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX mimo územia
Slovenskej republiky bez písomného súhlasu otca s úradne osvedčeným podpisom do právoplatného

skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom vedeného
u Okresného súdu Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 22P/86/2024.

Vo výroku v poradí druhom, ktorým súd vo zvyšku návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia
zamieta, uznesenie okresného súdu v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Ružomberok ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) uznesením č. k.

22P/86/2024-179 zo dňa 07.08.2024 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Liptovský
Mikuláš č. k. 22P/86/2024-521 zo dňa 21.11.2024 rozhodol tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie
v nasledovnom znení: Súd zakazuje matke mal. detí A. C., opustiť s maloletým A. B. a maloletým A. B.,
bez prítomnosti otca alebo bez jeho predchádzajúceho písomného súhlasu územie Slovenskej republiky
za účelom trvalého premiestnenia mal. detí. Vo zvyšku súd návrh otca na nariadenie neodkladného
opatrenia zamieta. Neodkladné opatrenie potrvá do právoplatného skončenia konania vedeného na

Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 22P/86/2024.
1.1Rozhodnutieodôvodniltým,žeotecsanávrhomdomáhazvereniadetínačasdorozvodumanželstva
do jeho osobnej starostlivosti s tým, že matka bude povinná prispievať na výživu maloletých detí
výživným vo výške 150,- eur mesačne na každé z maloletých detí vždy k 15. dňu v mesiaci vopred
k rukám otca. Spolu s návrhom vo veci samej podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým žiadal, aby súd zakázal maloletým deťom opustiť územie Slovenskej republiky v sprievode matky

alebo v sprievode akejkoľvek inej osoby bez prítomnosti otca, resp. jeho predchádzajúceho písomného
súhlasu.Zároveňžiadal,abynariadilzapísaťdoevidencieÚraduhraničnejacudzineckejpolíciePrezídiaPolicajného zboru Slovenskej republiky zákaz maloletým deťom opustiť územie Slovenskej republiky,
ako aj blokáciu ich cestovných pasov a určenie, že neodkladné opatrenie je vykonateľné dňom jeho
nariadenia.

1.2 Zo spisového materiálu mal súd preukázané, že rodičia detí sú manželia, nežijú v spoločnej
domácnostianezabezpečujúanispoločnestarostlivosťomaloletédeti,pričomdoposiaľneboliupravené
ich rodičovské práva a povinností voči maloletým deťom, keďže ich návrhy na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorými žiadali maloleté deti zveriť do starostlivosti matky/otca, boli zamietnuté, keď ich súd
vyhodnotil ako nedôvodné. Od 18.11.2023, kedy bol otec zadržaný a bol vo väzbe pre podozrenie

spáchania trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby, rodičia spolu s maloletými deťmi nežijú
v spoločnej domácnosti. Ich posledné spoločné bydlisko bolo na adrese B. XX, I., kde už ani jeden
z rodičov nemá bydlisko. Aktuálne sa deti nachádzajú v starostlivosti otca po tom, ako mu ich matka
dňa 16.02.2024 odovzdala do starostlivosti a dňa 24.02.2024 odcestovala do rodnej krajiny Bosny
a Hercegoviny, kde si odviezla všetky svoje veci a v súčasnosti sa nezdržiava na území Slovenskej
republiky. Deti teda žijú aktuálne s otcom a starými rodičmi z otcovej strany na adrese trvalého pobytu

v H. D., kde majú svojho detského lekára. Podľa súdu naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia
v tomto prípade je daná už aktuálnou situáciou v rodine maloletých detí, keď medzi ich rodičmi panuje
rozdielny pohľad na realizáciu starostlivosti o maloleté deti, nevraživosť, vzhľadom na predpokladanú
dĺžku konania, keďže sa jedná o konanie s medzinárodným prvkom, ako aj prebiehajúce konanie
proti otcovi, vzájomné obviňovanie a v neposlednom riade rozdielny názor na určenie bydliska, kde

majú deti vyrastať (miesto, kde dieťa býva na základe zhodnej vôle rodičov vykonávajúcich spoločne
opatrovnícke právo). Po oboznámení sa s návrhom otca, ako aj s priloženými listinnými dôkazmi dospel
k záveru, že v danom prípade nemôže v plnom rozsahu vyhovieť jeho návrhu, keďže obaja rodičia sú
nositeľmi opatrovníckeho práva, teda práv a povinností súvisiacich so starostlivosťou o maloleté deti
a tieto neboli žiadnemu z nich obmedzené, a teda ani jeden z rodičov nemôže rozhodnúť o mieste

pobytu detí, resp. o jeho zmene bez súhlasu druhého, a to ani o vysťahovaní detí do cudziny. Jedná
sa o podstatnú vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv a povinností, o ktorej sa majú rodičia
dohodnúť a ak sa nedohodnú, rozhodne o nich na návrh jedného z rodičov súd (§ 35 zák. č. 36/2005
Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „Zákona o rodine“). V tejto súvislosti
však treba rozlišovať, či ide o vysťahovanie detí do zahraničia, a teda s úmyslom, aby maloleté deti

v zahraničí zotrvali, resp. či ide o krátkodobé vycestovanie s deťmi do zahraničia (tzn. dovolenka,
návšteva blízkych...). Zákaz vycestovania je závažným zásahom do rodičovských práv rodičov, akým je
obmedzenie voľného pohybu mimo územia Slovenska. Z tohto dôvodu takáto dočasná úprava formou
neodkladného opatrenia sa môže týkať len prípadu, ak by malo ísť o zákaz dlhodobého vycestovania
do zahraničia, ktoré by mohlo mať podobu vysťahovania detí do zahraničia, na ktorú je potrebný

súhlas druhého rodiča. Súd preto čiastočne vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to
v rozsahu, ktorým zakázal matke opustiť s maloletými deťmi územie Slovenskej republiky za účelom ich
trvalého premiestnenia bez prítomnosti otca, resp. jeho predchádzajúceho písomného súhlasu, avšak
len do času, kedy súd nerozhodne o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom
(t.j. komu budú maloleté deti zverené). Považoval to za závažný zásah do práv dieťaťa. Medzinárodný

únosdieťaťajevždyprotiprávnymkonaním,pričomsovšetkýmidôsledkamipredstavujeextrémnyzásah
do základných práv dieťaťa a osôb s právom starostlivosti a styku s dieťaťom. Na druhej strane súd
nevzhliadol potrebu zakázať matke vycestovať z územia Slovenskej republiky spolu s maloletými deťmi
v takom rozsahu, ako to žiadal otec. V tejto súvislosti poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu SR
sp. zn. III.ÚS 526/2015 zo dňa 20. októbra 2015. Podľa názoru súdu by išlo už o neprimeraný zásah

do práv matky a maloletých detí. V danom prípade, ak by zakázal matke vycestovať s maloletými deťmi
do zahraničia, zabránil by jej tým napr. aj stráviť s maloletými deťmi dovolenku alebo časť prázdnin
v zahraničí, pričom možno považovať rozhodnutie vycestovať s dieťaťom na dovolenku za bežnú vec,
o ktorej môže rozhodnúť aj matka sama. V takomto prípade nepotrebuje súhlas druhého rodiča/otca.
V najlepšom záujme detí je samozrejme zachovanie plnohodnotných vzťahov s oboma rodičmi a ich

ďalšie rozvíjanie, vrátane vzťahov s rodinami rodičov.
1.3 Pri rozhodovaní súd vychádzal z ust. § 2 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok,
ďalej len „CMP“, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2, § 330, § 333
zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ a § 35 Zákona o rodine).
1.4 Pokiaľ ide o ďalšie návrhy otca ohľadom zapísania zákazu opustiť územie Slovenskej republiky

maloletým do evidencie Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru Slovenskej
republiky, ako aj zapísania blokácie cestovných pasov maloletých do evidencie Úradu hraničnej
a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky súd im aj vzhľadom na vyššie
uvedené (t.j. nevzhliadol dôvod na zákaz krátkodobého vycestovania maloletých do cudziny), akoaj na vyjadrenie Hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, pracovisko Ružomberok zo dňa
01.08.2024, podľa ktorej vedú len evidenciu blokovaných osôb na hraničných prechodoch na území
SR, t.j. hraničných prechodov s Ukrajinou alebo na letiskách na území SR s mimo schengenskými

letmi nevyhovel, keďže by sa jednalo o nevymáhateľné úkony prostredníctvom hraničnej polície,
keďže územie SR patrí do Schengenského priestoru. Pokiaľ otec žiadal zakázať opustiť územie
Slovenskej republiky priamo maloletým deťom, ani s týmto návrhom sa súd nestotožnil, maloleté deti
do nadobudnutia ich plnoletosti zastupujú rodičia, a preto by nebolo namieste takúto povinnosť uložiť
priamo im, keď maloleté deti sú t.č. len vo veku troch rokov, ešte nemajú rozumovú vyspelosť, aby vedeli

pochopiť uložený zákaz. Rovnako sa nestotožnil s uložením povinnosti tretej osobe (uloženie maloletým
deťom zákaz opustiť územie v sprievode akejkoľvek inej osoby), v tejto časti by bol výrok nevykonateľný,
keďže je neurčitý. Súd v danom prípade rovnako nevzhliadol dôvod na určenie, že neodkladné opatrenie
bude vykonateľné dňom jeho nariadenia. Neodkladné opatrenie je vykonateľné jeho doručením. Táto
právna úprava je v súlade s koncepciou vykonateľnosti uznesení, keďže neodkladné opatrenie vydáva
súd vo forme uznesenia. Osobitná úprava je v § 365 ods. 3 a § 367 ods. 4 CMP. Uznesenie o nariadení

neodkladného opatrenia vo veciach ochrany maloletého a vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého
je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné len čo bolo vyhotovené. V danom prípade
súd rozhodoval podľa ustanovení CSP (§ 325 ods. 2 písm. d/ CSP), kedy nariadil matke určitú povinnosť,
a teda súd postupoval v súlade so zákonom, keď účastníkov konania poučil o tom, že neodkladné
opatrenie je vykonateľné jeho doručením. Keby zákonodarca mal úmysel v takýchto prípadoch určiť

vykonateľnosť inak, tak by to priamo zakotvil do zákona tak, ako v prípade § 325 ods. 2 písm. e/
CSP, resp. vyššie uvedených ustanovení § 365 ods. 3 a § 367 ods. 4 CMP, ktoré sa však na daný
prípad nevzťahujú. Na základe uvedeného súd v týchto častiach považoval návrh otca na nariadenie
neodkladného opatrenia za nedôvodný, a preto ho vo zvyšnej časti zamietol.
1.5 V závere podotkol, že nariadené neodkladné opatrenie je faktickým opatrením, ktoré definitívne

a konečne nerozhoduje o otázke starostlivosti o maloleté deti. Otázka úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom bude po vykonaní štandardného dokazovania ustálená v rozhodnutí
vo veci samej. Trvanie neodkladného opatrenia časovo obmedzil do právoplatnosti rozhodnutia vo veci
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie otec detí prostredníctvom splnomocneného
zástupcu zo dňa 20.08.2024, ktorý navrhol napadnuté uznesenie zmeniť nasledovne: I. Súd zakazuje
maloletému A. B., dátum narodenia XX.XX.XXXX a maloletému A. B., dátum narodenia XX.XX.XXXX
opustiť územie Slovenskej republiky v sprievode matky A. C., dátum narodenia XX.XX.XXXX alebo
v sprievode akejkoľvek inej osoby bez prítomnosti otca F. B. B., dátum narodenia XX.XX.XXXX alebo bez

predchádzajúceho písomného súhlasu otca F. B. B., dátum narodenia XX.XX.XXXX. II. Súd nariaďuje
zapísať zákaz opustiť územie Slovenskej republiky maloletému A. B., dátum narodenia XX.XX.XXXX
a maloletému A. B., dátum narodenia XX.XX.XXXX do evidencie Úradu hraničnej a cudzineckej polície
Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky. III. Súd nariaďuje zapísať blokáciu cestovného pasu
maloletého A. B., dátum narodenia XX.XX.XXXX a maloletého A. B., dátum narodenia XX.XX.XXXX

do evidencie Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky. IV.
Toto opatrenie je vykonateľné dňom jeho nariadenia.
2.1 V odvolaní uviedol, že súd nesprávne interpretoval skutočnosti, ktoré on súdu uviedol v obsahu
návrhu, ako aj skutočností, ktoré vyplynuli z príloh a ďalších skutočností zistených súdom, najmä
skutočností vyplývajúcich z dokumentov uvedených v bode 3. napadnutého uznesenia. Nesprávne tiež

zistil skutkový stav a na tento nesprávny skutkový stav následne správne zvolenú právnu a správne
interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.
2.2 Ďalej otec uviedol, že faktický stav je taký, že matka opakovane a preukázane deklaruje, že na území
Slovenskej republiky sa s maloletými deťmi dlhodobo zdržiavať nechce, že tu nemá záujem zotrvať,
nakoľko tu nič nevlastní a nemá jej tu kto pomáhať s deťmi. Proti jeho vôli sa dokonca pokúsila odviezť

deti do Bosny a Hercegoviny, a to konkrétne dňa 30.03.2024, kedy sa za týmto účelom dostavila na
územie Slovenskej republiky, pričom počas videohovoru, ktorý mala matka s maloletými dňa 31.03.2024,
otec opoznal prostredie, kde sa matka nachádzala, pričom išlo o dom v Bosne a Hercegovine, kde
otec niekoľkokrát bol. Matka sa teda zjavne nechystala zotrvať s maloletými na území Slovenskej
republiky, ale jednoznačne prišla s cieľom odviezť maloletých do Bosny a Hercegoviny aj napriek

výslovnému nesúhlasu otca. Je preto podľa neho osvedčené, že odchod matky s maloletými mimo
územiaSlovenskejrepublikybyrozhodnenepredstavovaltráveniedovolenky,aleišlobyopremiestnenie
maloletých do Bosny a Hercegoviny proti vôli otca. Napadnuté uznesenie je preto nedostatočné a to
z toho dôvodu, že matke vytvára priestor na to, aby maloletých odviezla z územia Slovenskej republikynapriek výslovnému nesúhlasu otca, pričom pokiaľ s nimi matka odíde do Bosny a Hercegoviny (hoci
aj deklarujúc úmysel odísť len na krátky čas), ktorá nie je členským štátom EÚ a jednoducho sa
s maloletými nevráti, tak vznikne mimoriadne nežiadúci stav, kedy budú maloletí vytrhnutí zo stabilného

prostredia, a to na celé mesiace, ak nie roky, počas ktorých bude musieť otec situáciu riešiť právnymi
prostriedkamivBosneaHercegovine.Budetoznamenaťpremaloletýchnežiadúcuzmenu,vytrhnutiezo
stabilného prostredia, nemožnosť začať navštevovať materskú školu, kde už sú riadne zapísaní a prijatí,
pretrhnutie väzieb s najbližšou rodinou najmä s otcom, ktorý od narodenia maloletých zabezpečuje
o nich osobnú starostlivosť, prípadne mu vypomáhajú tretie osoby (rodičia otca) pričom existuje riziko,

že otcovi sa maloletých ani tak nemusí podariť dostať naspäť na Slovensko. Zdôraznil, že matka
nikdy nezabezpečovala osobnú starostlivosť o maloletých v takom rozsahu ako otec (od narodenia
spával s deťmi v jednej izbe – matka mala svoju izbu) a vykonával okolo nich všetky úkony osobnej
starostlivosti (napr. kúpanie, prebaľovanie, kŕmenie, učenie všetkých základných návykov, ktoré majú
maloleté zvládnuté v rozsahu potrebnom na nástup do materskej školy a pod.).
2.3 Ďalej otec uviedol, že ak sa matke podarí opustiť územie Slovenskej republiky s maloletými, táto

nemá motiváciu vrátiť sa s nimi na územie Slovenskej republiky, nemá tu žiadne väzby, nemá tu
zabezpečené ubytovanie, nemá tu prácu ani priateľov. Táto opakovane deklarovala, že nemá záujem žiť
na území Slovenskej republiky, a preto pokiaľ sa matke podarí odviezť maloletých z územia Slovenskej
republiky, nie je žiadny predpoklad, ktorý by reálne odôvodňoval záver, že matka sa s maloletými vráti na
územie Slovenskej republiky. Podľa otca súd napadnutým uznesením maloletým neposkytol dostatočnú

ochranu. Súd prvej inštancie nezistil skutočný stav, teda že by vycestovanie maloletých s matkou mimo
územia Slovenskej republiky malo byť uskutočnené za účelom trávenia dovolenky, nakoľko toto z ničoho
nevyplýva,súdsitakútoalternatívuvymyslel,keďženemážiadnuoporuvpredloženýchdôkazoch.Práve
naopak, matka opakovane deklaruje záujem trvale žiť s maloletými v Bosne a Hercegovine.
2.4 Podľa otca súd v podstate len zopakoval to, čo vyplýva priamo z ust. § 35 Zákona o rodine

a teda, že matka nemôže maloletých vysťahovať do cudziny, čo je však v tomto prípade vzhľadom
na všetky okolnosti nedostatočné. Poukázal na opakované vyjadrenia matky, ktoré táto prezentovala
ako pred znalcom, tak pred probačnou úradníčkou Mestského súdu Bratislava I, tak aj s poukazom
na dokumenty od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, konkrétne úradný záznam
zo dňa 10.05.2024, z ktorého vyplynulo, že matka chce odísť s maloletými do Bosny a Hercegoviny,

pričom nikde sa nehovorí o dočasnom odchode či trávení dovolenky. Všade sa hovorí len o odchode
s maloletými vo význame trvalého odchodu. Aj z úradného záznamu zo dňa 14.05.2024 vyplýva, že
matka výslovne uviedla aj to, že zázemie pre maloletých má vybudované v Bosne a Hercegovine. Je
teda jednoznačne osvedčená dôvodná obava, že pokiaľ matka s maloletými deťmi z územia Slovenskej
republiky vycestuje bez ohľadu na to, či bude formálne deklarovať dočasnosť takejto cesty, je osvedčená

obava, že matka už maloletých na územie Slovenskej republiky jednoducho neprivezie, čo je rozhodne
na neprospech maloletých.
2.5 Napokon otec uviedol, že maloletí sú od februára 2024 v stabilnom prostredí v mieste svojho trvalého
bydliska, kde o nich osobnú starostlivosť vykonáva otec a vypomáhajú mu v prípade potreby jeho rodičia,
ktorí so starostlivosťou o maloletých pomáhali už od ich narodenia. Maloletí majú zabezpečené miesta

v Materskej škole v H. D., kde nastupujú v septembri a navštevujú v H. D. aj lekára. Títo majú na otca
mimoriadne silnú citovú väzbu, nakoľko to bol on, kto sa o nich primárne staral už od ich narodenia.
2.6 Podľa otca súd nezobral do úvahy osobitosť tejto situácie a nezohľadnil všetky okolnosti. Vôbec
nevysvetlil ako dospel k záveru o neprimeranosti úplného zákazu maloletých vycestovať z územia
Slovenskej republiky. Napadnuté uznesenie je preto nesprávne.

2.7 Ďalej otec uviedol, že platí, že do Bosny a Hercegoviny sa možno z I. dostať aj letecky, a preto je
dôvodný aj jeho návrh na zápis blokácie cestovných pasov.
2.8 Napokon za nesprávny považoval aj záver súdu o nevykonateľnosti výroku, ktorým sa domáhal
zákazuvycestovaniamaloletýchmimoúzemiaSlovenskejrepublikystreťouosobou,nakoľkotentovýrok
je dostatočne určitý. Vo vzťahu k tomuto výroku poukázal na uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp.

zn. 2P/73/2021 zo dňa 21.12.2021, ktorým súd uložil maloletému zákaz opustiť územie ... s akoukoľvek
inou osobou bez súhlasu súdu, a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní vedenom na danom
súde o návrhu otca na nariadenie návratu maloletého do krajiny jeho obvyklého pobytu pričom maloletý
mal taktiež len 3 roky. Podstatou návrhu je totiž v tomto prípade ochrana maloletých pred tým, aby ich
matka alebo tretia osoba (napr. rodinný príslušník matky) bez súhlasu otca odviezla z územia Slovenskej

republiky, nakoľko je osvedčená obava, že pokiaľ k tomu dôjde, matka sa už s maloletými na územie
Slovenskej republiky nevráti.3. Matka k odvolaniu otca písomne nevyjadrila (vyjadrenie bolo doručené dovtedajšej splnomocnenej
zástupkyni matky dňa 13.09.2024). Ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 CSP, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP),
po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 CSP) účastníkom konania v neprospech ktorého
rozhodnutie bolo vydané (§ 359 CSP, § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, ktorým možno napadnúť
týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ CSP), preskúmal uznesenie okresného
súdu bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 a § 385 ods. 1 a contrario CSP) a uznesenie okresného súdu
vo výroku v poradí prvom a treťom zmenil (§ 388 CSP) a vo výroku v poradí druhom potvrdil (§ 387
ods. 1 CSP).

5. V preskúmavanej veci sa otec domáhal úpravy výkonu rodičovských práv povinností k maloletým
deťom. Matka detí sa vzájomným návrhom tiež domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností

k maloletým deťom. Otec v rámci podaného návrhu navrhol nariadiť neodkladné opatrenie, ktorému
okresný súd čiastočne vyhovel v tom smere, že zakázal matke detí opustiť s maloletými deťmi bez
prítomnosti otca alebo bez jeho predchádzajúceho písomného súhlasu územie Slovenskej republiky
za účelom trvalého premiestnenia maloletých detí, pričom vo zvyšku návrh otca zamietol s tým,
že neodkladné opatrenie potrvá do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde

Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 22P/86/2024.

6. Otec v odvolaní proti uzneseniu okresného súdu namietal nesprávne zhodnotenie skutočností ním
uvádzaných, preukázaných a súdom zistených a nesprávne právne posúdenie veci.

7. Civilný mimosporový poriadok obsahuje vo svojej tretej časti iba niektoré ustanovenia o neodkladných
opatreniach (§ 360 - § 368 CMP), preto sa používajú aj na neodkladné opatrenia v nesporovom konaní
(akotomujevsúdenomprípade),všeobecnéustanoveniaCivilnéhosporovéhoporiadkuoneodkladných
opatreniach, kde v ust. § 325 ods. 2 CSP je uvedený iba demonštratívny výpočet možných typov
neodkladnýchopatrení.Vzhľadomnauvedené,jemožnénariadiťneodkladnéopatrenieajinéhoobsahu,

ako vypočítava Civilný sporový poriadok, a iné neodkladné opatrenia ako výslovne upravuje Civilný
mimosporový poriadok.

8. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

11. Neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom, ktorý slúži na poskytnutie rýchlej, efektívnej
a v rámci konania vo veci samej len dočasnej úpravy pomerov. Vo vzťahu k maloletému dieťaťu má
neodkladné opatrenie okrem dočasnosti aj zabezpečujúci charakter, ktorý sa prejavuje v jeho schopnosti

zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní
nastať. Potreba zabezpečenia ochrany maloletého dieťaťa vyplýva priamo zo Zákona o rodine, v ktorom
je zakotvená zásada, podľa ktorej je záujem maloletého dieťaťa na prvom mieste pri rozhodovaní
o všetkom, čo sa ho týka.

12. Odvolací súd po oboznámení sa s doterajším obsahom spisového materiálu a odvolaním otca mal
zhodne so súdom prvej inštancie za preukázané, že sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného
opatrenie. Boli osvedčené vyhrotené vzťahy medzi rodičmi počas ich spolužitia, už počas ktorého
chcela matka deti vziať do Bosny a Hercegoviny, ktorej je štátnou občiankou, s čím otec nesúhlasil. Po
odchode matky do Bosny a Hercegoviny (24.02.2024) maloleté deti na návrh matky zostali v osobnej

starostlivosti otca. V súčasnej dobe sa obaja rodičia domáhajú ich zverenia do osobnej starostlivosti.
Záujem matky odísť s deťmi do Bosny a Hercegoviny prezentovala táto nielen verbálne keďže nemá
na Slovensku rodinné a pracovné zázemie ale aj pokusom o realizáciu. Vzhľadom na uvedené sa
javí viac než pravdepodobné, že matka detí po príchode na Slovensko by vycestovala s deťmi ajbez súhlasu otca. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je tak postačujúca existencia obavy, že by
prípadný výkon rodičovského práva mohol viesť k narušeniu stabilného výchovného prostredia detí
žijúcich na Slovensku od narodenia, ohrozeniu ich psychickej integrity, prípadne sťaženiu práva otca

podieľať sa na výchove detí. Odvolací súd však nesúhlasí s rozhodnutím okresného súdu v tom keď
zákaz vycestovania matky s maloletými deťmi obmedzil len za účelom trvalého premiestnenia detí a teda
nievcelomrozsahuakožiadalotec.Vdanejvecisanedávylúčiť,žebyprípadnétvrdeniematkyotrávení
dovolenky s deťmi mohlo by byť v podstate dôvodom trvalého premiestnenia maloletých detí do Bosny
a Hercegoviny okrem vyššie uvedených skutočností aj s poukazom na to, že v priebehu konania vybavila

deťom štátne občianstvo uvedeného štátu, ktorého je ona občiankou. Neexistuje preto predpoklad, že
by sa v prípade vycestovania matka s deťmi vrátila. Reálnou je skôr hrozba z rodičovského únosu
matky s deťmi do Bosny a Hercegoviny do štátu, ktorý nie je členom Európskej únie bez súhlasu otca.
Vzhľadom na uvedené je tak aj podľa odvolacieho súdu daná naliehavá úprava pomerov účastníkov.
Z týchto dôvodov odvolací súd považoval odvolanie otca pokiaľ ide o zákaz vycestovania za dôvodný.
Povinnosť však nebolo možné uložiť deťom vzhľadom na ich vek ale matke, ako správne konštatoval

aj okresný súd. Uznesenie okresného súdu v poradí prvom a treťom preto zmenil tak, že ukladá matke
zákaz vycestovať s maloletými deťmi mimo územia Slovenskej republiky bez písomného súhlasu otca
s úradne osvedčeným podpisom a to len dočasne do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom vedeného u Okresného súdu Liptovský Mikuláš pod
sp. zn. 22P/86/2024.

13. Vo výroku v poradí druhom, ktorým súd vo zvyšku návrh otca na nariadenie neodkladného
opatrenia (žiadal, aby súd nariadil zapísať do evidencie Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia
Policajného zboru Slovenskej republiky zákaz maloletým deťom opustiť územie Slovenskej republiky,
ako aj blokáciu ich cestovných pasov a určenie, že neodkladné opatrenie je vykonateľné dňom jeho

nariadenia) zamietol, odvolací súd uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil. V tejto
súvislosti poukazuje na Inštrukciu 29/2024 Ministerstva spravodlivosti SR zo 17. októbra 2024 č.
010191/2024/81, ktorou sa ustanovuje postup súdov v prípade rozhodnutia o zákaze vycestovania
s maloletým mimo územia Slovenskej republiky alebo územia iných členských štátov Európskej únie
a to pokiaľ ide o zápis vykonateľného rozhodnutia do Schengenského informačného systému (čl. 2).

Odvolací súd tiež dodáva, že podľa ust. § 4 ods. 1 zák. č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch
cestovný pas ako cestovný doklad je verejná listina, ktorou občan preukazuje svoju totožnosť, štátne
občianstvo a ďalšie skutočnosti v ňom uvedené. Možnosť odňatia cestovného dokladu je upravená v
§ 23 - § 26 výlučne z taxatívne uvedených dôvodov a to policajným orgánom. Vzhľadom na uvedené
dospel k záveru, že odňatie cestovného pasu maloletým deťom nemá zákonný podklad. Nepatrí tak

do kompetencie súdu rozhodovať o cestovnom pase detí. S dôvodmi okresného súdu, že neodkladné
opatrenie je vykonateľné jeho doručením sa odvolací súd stotožňuje.

14. V závere zdôrazňuje, že za súčasného stavu majú obaja rodičia rovnaké práva a povinnosti
k maloletým deťom. Matke preto nič nebráni stretávať sa s maloletými deťmi na území Slovenskej

republiky a povinnosťou otca je to jej umožniť nakoľko je v záujme maloletých detí, aby nedošlo
k pretrhnutie citových väzieb medzi nimi a matkou najmä s prihliadnutím na ich útly vek.

15. Keďže v uvedenej veci bude naďalej prebiehať konanie vo veci samej, o náhrade trov celého konania
(vrátane odvolacieho o neodkladnom opatrení) rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa

konanie končí (§ 58 CMP).

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).