Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, May 29, 2024

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4Csp/34/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5622202173
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2024:5622202173.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobkyne A. B., nar. XX. X.

XXXX, trvale bytom C. XXX, zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom C. XXX, proti žalovaným: 1) EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava – mestská časť
Ružinov, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zastúpenému splnomocneným zástupcom Remedium Legal,
s.r.o., so sídlom Bratislava – mestská časť Ružinov, Prievozská 2, IČO: 53 255 739, 2) U9, a.s., so sídlom
Bratislava, Zelinárska 6, IČO: 35 849 703, zastúpenému splnomocneným zástupcom STANĚK VETRÁK
& PARTNERI, s.r.o., so sídlom Bratislava – mestská časť Staré Mesto, Dunajská 15, IČO: 36 795 038 a
3) D. E., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom F. D., G., H. XXX/X, zastúpenému splnomocnenou zástupkyňou

I. E., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom F. D., G., H. XXX/X, v spore o určenie neplatnosti dražby, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalovanému 1) sa priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Žalovanému 2) sa priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Žalovanému 3) sa priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 22. 7. 2022, sa žalobkyňa domáhala voči
žalovaným 1) až 3) určenia, že dobrovoľná dražba, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti nachádzajúce
sa v katastrálnom území C., zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš,
katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXX, a to stavba rodinného domu J. K. XXX postavená
na pozemku zapísanom ako parcela číslo KN-C 375/1, stavba hospodárskej budovy bez súpisného
čísla postavená na pozemku zapísanom ako parcela číslo KN-C 375/2, pozemok zapísaný ako parcela
číslo KN-C 375/1, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 114 m2, pozemok zapísaný

ako parcela číslo 375/2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 77 m2, pozemok
zapísaný ako parcela číslo KN-C 375/3, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 217
m2, pozemok zapísaný ako parcela číslo KN-C 375/4, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 12 m2 a pozemok zapísaný ako parcela číslo KN-C 376, druh pozemku záhrada o výmere
90 m2, vykonaná žalovaným 2) na návrh žalovaného 1) ako navrhovateľa dražby, priebeh ktorej bol
osvedčený notárskou zápisnicou N 123/2022, NZ 13395/2022, NCRIs 13804/2022 z 13. 5. 2022,
vyhotovenou notárom JUDr. Rastislavom Demeterom, je neplatná. V žalobe uviedla, že dražba sa

uskutočnila dňa 13. 5. 2022 v priestoroch Administratívnej budovy v Liptovskom Mikuláši. Predmet
dražbybolvydraženývydražiteľomza79100eur.DražbabolavykonanávLiptovskomMikulášizámerne,
napriek tomu, že predmet dražby je vo vzdialenom Bobrovci. Zvolené miesto dražby obmedzovalo
potenciálnych miestnych účastníkov z Bobrovca zúčastniť sa jej priebehu. Zároveň sa umelo a účelovonavyšovali náklady na dražbu. Predmet dražby bol ohodnotený znaleckým posudkom číslo 26/2022 zo
dňa 8. 3. 2022, vypracovaným L. M. N., na sumu 65600 eur. Uvedená suma nezodpovedá všeobecnej
hodnote nehnuteľnosti v mieste a čase konania dražby, nakoľko iným znaleckým posudkom by sa určite

preukázala iná všeobecná hodnota predmetu dražby. Podľa verejne dostupných informácií na internete,
sa cena obdobnej nehnuteľnosti v danej lokalite pohybuje od 75000 do 82000 eur. Žalovaní opomenuli aj
zákonné ustanovenie § 343 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Podľa notárskej zápisnice má pochybnosti
aj o počte účastníkov dražby, keďže v prílohe notárskej zápisnice nie je vyškrtnutý zoznam voľných
riadkov. Nepresnosti v notárskej zápisnici sa snažil notár riešiť v opravnej doložke zo dňa 18. 5. 2022.

Uviedla, že dražobník jej poslal notársku zápisnicu s vymazanými osobnými a identifikačnými údajmi
o vydražiteľovi. Je potrebné preveriť aj dodržanie ustanovenia § 26 ods. 5 zákona číslo 527/2002 Z. z.
o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch
a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“). Vzťah s veriteľom bol založený na dvoch úverových
zmluvách, a to zmluve o úvere číslo 0571661801 zo dňa 4. 2. 2014, na základe ktorej jej mal žalovaný

1) požičať 30000 eur a zmluve o úvere číslo 0572393701 zo dňa 15. 4. 2014, na základe ktorej jej
mal žalovaný 1) požičať 33300 eur. V zmluve sa veriteľ odvoláva na Obchodný zákonník, pričom
je vylúčené, aby sa na spotrebiteľské záväzky aplikovali inštitúty obchodného práva. Poukázala tiež
na zmätočné a neprehľadné označenie zmluvy ako aj oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru zo dňa 10. 8. 2018. V oznámení o začatí výkonu záložného práva sú uvedené čísla zmlúv

0782846405a0782846106.Poukázalatiežnaskutočnosť,ženeexistuježiadnavýzvaaniupomienkaod
veriteľa, ani od žalovaného 1) o výške už realizovaných plnení, taktiež v oznámení o výkone záložného
práva k nehnuteľnosti zo dňa 25. 10. 2018 absentuje upresnenie plnení v prospech veriteľa, resp.
žalovaného 1), pričom informácie o pravosti a výške pohľadávky absentujú aj v písomných dokladoch
dražobníka,čojevrozporesustanovením§7ods.2zákonaodobrovoľnýchdražbách.Výkonzáložného

práva bol realizovaný bez predloženia potvrdenia o pravosti pohľadávky. Poukázala na skutočnosť,
že zmluva o zriadení záložného práva nebola ňou podpísaná, bola podpísaná úplne cudzími osobami
bez právneho vzťahu k spornej veci a k žalovanému 1). Spotrebiteľ pritom nemôže splnomocniť inú
osobu na zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti. Existuje tiež hrubý nepomer medzi finančnou
hodnotou vecného bremena a finančnou výhodou veriteľa. Zmluvný vzťah so žalovaným 1) obsahuje

neprijateľné zmluvné podmienky. Je potrebné skúmať primeranosť záložného práva k zabezpečenému
záväzkuzhľadiskacharakterupredmetuzáložnéhoprávaajehohodnoty,výšky,významuzabezpečenej
pohľadávky a spôsobu výkonu záložného práva. Zálohom je pritom jej obydlie. Podľa jej názoru je
záložná zmluva v celom rozsahu neplatná. Poukázala tiež na zmluvnú podmienku, podľa ktorej má
spotrebiteľ automaticky znášať všetky náklady veriteľa spojené s vymáhaním pohľadávky, ako aj na

neprijateľnosť dojednania o poplatku za spracovanie úveru. Za neprijateľné považovala aj zmluvné
podmienky,ktorédovoľovalidodávateľovipreviesťprávaapovinnostizozmluvynainéhododávateľabez
súhlasuspotrebiteľa,akoajzmluvnépodmienkyupravujúcepovinnosťnescudziť,nezaložiť,aninezriadiť
knehnuteľnostižiadneprávatretíchosôbbezpredchádzajúcehopísomnéhosúhlasuzáložnéhoveriteľa.
V závere uviedla, že žiadna dobrovoľná dražba nemôže byť právoplatným výkonom záložného práva

bez súhlasu vlastníka a bez toho, aby pohľadávka bola právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

2. Žalovaný 1) vo vyjadrení ku žalobe zo dňa 1. 6. 2023 uviedol, že považuje žalobu za nedôvodnú
a navrhol ju v celom rozsahu zamietnuť. Vo vzťahu k námietke miesta uskutočnenia dobrovoľnej dražby
uviedol, že zo strany žalobkyne ide o účelovú snahu vzbudiť akúkoľvek pochybnosti o zákonnosti

dobrovoľnej dražby. Obec Bobrovec sa nachádza od Mesta Liptovský Mikuláš menej než 10 km. Práve
z dôvodu zvýšenia záujmu potenciálnych záujemcov, a teda aj vydraženia predmetu dražby za čo
možno najvyššiu sumu, bola dražba vykonaná v Liptovskom Mikuláši, ktorý je okresným mestom, preto
poskytuje omnoho širší okruh informovanosti ako aj dostupnosti potenciálnych záujemcov. Poukázal
na skutočnosť, že znalec ohodnotil predmet dražby bez toho, aby nehnuteľnosť osobne obhliadol,

a to výlučne z dôvodu, že nehnuteľnosť nebola žalobkyňou sprístupnená. Preto sa žalobkyňa nemôže
dovolávať porušenia práva pri oceňovaní predmetu dražby. Žalobkyňa nepreukázala, že by predmet
dražby mal byť ocenený na vyššiu hodnotu, nepredložila v tomto smere žiaden dôkaz. Znalecký
posudok spĺňa všetky podmienky zákona o dobrovoľných dražbách a bol vypracovaný znalcom
vsúladesosobitnýmpredpisom.Skutočnosť,ževýškahodnotynehnuteľnostinezodpovedápredstavám

žalobkyne, nemôže byť dôvodom neplatnosti dražby. Dražobník ani záložný veriteľ nemajú žiadne
oprávnenie posudzovať výšku hodnoty nehnuteľnosti určenú v znaleckom posudku, navyše za situácie,
že žalobkyňa účelovo odmietla znalcovi sprístupniť nehnuteľnosti za účelom ich ohodnotenia. Vo
vzťahu k pomeru hodnoty pohľadávky a hodnoty nehnuteľností uviedol, že hodnota nehnuteľnostíbola určená na 65600 eur a výška jeho pohľadávky predstavovala 36611,96 eura. Medzi určenou
hodnotou nehnuteľností a výškou pohľadávky teda neexistuje hrubý nepomer, osobitne s poukazom
na skutočnosť, že žalobkyňa svoj splatný dlh neuhradila od 24. 9. 2018, kedy sa stala pohľadávka

splatnou v celom rozsahu. Jeho vyhlásenie ako navrhovateľa dražby v zmysle ustanovenia § 7 ods. 2
zákona o dobrovoľných dražbách je súčasťou dražobného spisu. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že
výkon záložného práva je možné viesť len pre pohľadávku, ktorá bola právoplatne priznaná súdnym
rozhodnutím. Záložný veriteľ je oprávnený vykonať záložné právo aj pre pohľadávku, ktorá nebola
priznaná právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím, prípadne o ktorej sa v čase konania

dražby vedie súdne konanie. Zabezpečenú pohľadávku si uplatnil na Okresnom súde Liptovský Mikuláš
voči žalobkyni, pričom konanie je vedené pod sp. zn. 11Csp/61/2021. Preto je nepravdivé tvrdenie
žalobkyne, že mu neboli doručené podklady týkajúce sa úhrad. Za nedôvodnú považuje aj námietku
žalobkyne, že obsah spotrebiteľskej zmluvy bol vopred pripravený jeho právnym predchodcom, čo by
malo predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobkyňa neuviedla, akým spôsobom zmluvné
podmienky spôsobili značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v jej neprospech,

preto nie je možné sa k jej výhradám relevantne vyjadriť. V žalobe chýba konkretizácia žalobkyňou
tvrdených zmluvných podmienok vo vzťahu k ich zneužitiu v neprospech spotrebiteľa. Nepostačuje
pritom len všeobecné tvrdenie o neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Aj v prípade, že by zmluva
obsahovala neprijateľnú zmluvnú podmienku, neplatné by bolo len predmetné ustanovenie zmluvy,
nie celá zmluva. Existenciu spracovateľského poplatku výslovne predpokladajú osobitné predpisy na

ochranu spotrebiteľa, preto nemôže predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku. Záložná zmluva
spĺňa všetky náležitosti vyžadované zákonom. Skutočnosť, že žalobkyňa má v nehnuteľnostiach svoje
obydlie, nie je prekážkou výkonu záložného práva. Žalobkyňa si pri uzatváraní úverovej zmluvy bola
vedomá toho, že v prípade, ak nebude plniť svoje povinnosti vyplývajúce z úverového vzťahu, môže
veriteľ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky výkonom

záložného práva. Výkon záložného práva nemôže byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, a teda
aniporušovaťústavnéprávažalobkyne.Poukázaltiežnaskutočnosť,ženiekaždéporušenieustanovení
zákona o dobrovoľných dražbách spôsobuje neplatnosť dražby. Nevyhnutné je aj splnenie podmienky,
že musí ísť o také porušenie zákona o dobrovoľných dražbách, ktorým boli porušené práva žalobcu.
Neplatnosti dražby teda nie je možné domáhať sa, ak by došlo k akémukoľvek porušeniu zákona

o dobrovoľných dražbách. Je potrebné, aby toto porušenie bolo v príčinnej súvislosti s poškodením práv
žalobcu.

3. Žalovaný 2) vo vyjadrení ku podanej žalobe zo dňa 19. 6. 2023 navrhol žalobu zamietnuť v celom
rozsahu. Poukázal na skutočnosť, že predpokladom úspechu žalobcu v konaní o určenie neplatnosti

dražby je preukázanie kumulatívneho splnenia porušenia ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách,
poškodenia práv žalobcu a príčinnej súvislosti medzi porušením ustanovení zákona o dobrovoľných
dražbách a poškodením práv žalobcu. K námietke žalobkyne o mieste konania dražby uviedol, že
Mesto Liptovský Mikuláš je od Obce Bobrovec vzdialené 7 km a je dostupné do 11 minút. Preto
spĺňa zákonom stanovené požiadavky, nachádza sa vo výbornej regionálnej dostupnosti k predmetu

dražby. Za miesto konania dražby zvolil konferenčnú miestnosť v administratívnej budove v Liptovskom
Mikuláši. Predmet dražby bol ohodnotený znaleckým posudkom číslo 1/2022, vypracovaným dňa 11.
1. 2022 L. C. C. na 59900 eur. Žalobkyňa obhliadku predmetu dražby znalcovi neumožnila a znalec
musel ohodnotiť predmet dražby z dostupných zdrojov v súlade s ustanovením § 12 ods. 3 zákona
o dobrovoľných dražbách. Proti uvedenému znaleckému posudku podala žalobkyňa listom zo dňa 9.

2. 2022, ktorý mu bol doručený dňa 11. 2. 2022, písomné námietky a súčasne žiadala o vypracovanie
kontrolného znaleckého posudku. Kontrolný znalecký posudok vypracoval dňa 8. 3. 2022 L. M. N. pod
číslom 27/2022. Cena predmetu dražby bola uvedeným znaleckým posudkom stanovená na 65600
eur. Uvedený znalecký posudok bol použitý na účely ohodnotenia predmetu dražby, nakoľko ním bola
určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby. Žalobkyňa ani uvedenému znalcovi neumožnila

vykonať obhliadku predmetu dražby. S námietkami žalobkyne voči znaleckému posudku číslo 1/2022
sa vysporiadal v súlade s ustanovením § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách listom zo dňa 3.
5. 2022. Poukázal na to, že nie je jeho úlohou ani právom preverovať údaje alebo závery znaleckého
posudku, nakoľko nie je osobou odborne spôsobilou a zákonom aprobovanou na vykonávanie odhadu
ceny nehnuteľností. Ohodnotením predmetu dražby znaleckým posudkom L. M. N. si splnil zákonnú

povinnosťuvedenúv§12ods.1zákonaodobrovoľnýchdražbách.Navyše,vsúladesustanovením§21
ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách nie je možné neplatnosť dražby vysloviť z dôvodu, ak neumožnil
vlastník predmetu dražby vykonať obhliadku predmetu dražby. Zo žaloby a jej príloh vyplýva, že istina
pohľadávky predstavovala sumu vysoko prevyšujúcu limit stanovený zákonným ustanovením § 3 ods. 6zákona o dobrovoľných dražbách, t. j. 2000 eur. Námietky voči správnosti a úplnosti notárskej zápisnice
považoval za nepravdivé, špekulatívne a účelové. V notárskej zápisnici anonymizoval osobné údaje
fyzických osôb v súlade s príslušnými ustanoveniami nariadenia EÚ 2016/679 a zákona číslo 18/2018

Z. z. o ochrane osobných údajov. Námietky, týkajúce sa údajných neprijateľných zmluvných podmienok,
uvádzané žalobkyňou, nesmerujú proti porušeniu žiadneho z ustanovení zákona o dobrovoľných
dražbách. Tvrdenie žalobkyne o neexistencii vyhlásenia navrhovateľa dražby podľa ustanovenia § 7
ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách nie je pravdivé, nakoľko žalovaný 1) ako navrhovateľ dražby
poskytol predmetné vyhlásenie v návrhu na vykonanie dražby zo dňa 13. 4. 2021. Vyhlásenie záložného

veriteľa podľa § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách nie je dôvodom, pre ktorý sa dobrovoľná
dražba vykonáva, ale iba jedným z jej predpokladov. Uvedené vyhlásenie nepredstavuje exekučný
titul pre výkon dražby. Výška zabezpečenej pohľadávky nemohla mať vplyv na výťažok dosiahnutý
dražbou. Nesprávne ustálená výška zabezpečenej pohľadávky vo vyhlásení podľa § 7 ods. 2 zákona
o dobrovoľných dražbách má dopad na rozvrh výťažku z dražby oprávneným subjektom podľa § 32
zákona o dobrovoľných dražbách v spojení s § 151ma ods. 3, ods. 5 Občianskeho zákonníka, čo je však

skutočnosťou, ktorá nasleduje až po realizácii dražby a vydražení predmetu dražby, preto nemôže mať
vplyv na vydraženie. Aj z uvedeného dôvodu je upravená osobitná zodpovednosť osôb zúčastnených
na dobrovoľnej dražbe zákonným ustanovením § 33 zákona o dobrovoľných dražbách. Ak sa preto
žalobkyňa domnieva, že jej v súvislosti s vyhlásením podľa § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách
a následným rozvrhom výťažku z dražby vznikla ujma, mala si ju uplatniť v konaní o náhradu škody

podľa § 33 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, nie v konaní o neplatnosť dražby. Záložná zmluva
bola uzatváraná na zabezpečenie úveru poskytnutého žalobkyni právnym predchodcom žalovaného 1),
pričom úver bol žalobkyni poskytnutý na nadobudnutie predmetu dražby. Je preto logické, že záložnú
zmluvu uzatvárali ešte pôvodní vlastníci, ktorí predmet dražby následne odplatne previedli na žalobkyňu.
Po prevode zálohu záložné právo prešlo na žalobkyňu v zmysle § 151h Občianskeho zákonníka.

Nesúhlasil s názorom žalobkyne o charaktere sporu ako sporu spotrebiteľského. V konkrétnom spore
sa nejedná o vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom, v spore vystupujú aj iné subjekty, ktorým nie
je možné priradiť dodávateľsko-odberateľský vzťah. On ako dražobník, ani žalovaný 3) ako vydražiteľ
nemajú postavenie spotrebiteľa, ani vo vzťahu k žalobkyni postavenie dodávateľa. Skutočnosť, že
predmet dražby je obydlím žalobkyne, nemôže byť prekážkou realizácie záložného práva. Opačný názor

by mal za následok úplné znefunkčnenie zmluvného záložného práva ako zabezpečovacieho inštitútu
v prípade nehnuteľností užívaných na bývanie, ktorých kúpa alebo rekonštrukcia bola financovaná
prostredníctvom poskytnutia úveru či hypotéky. Oznámenie o dražbe bolo zverejnené na úradnej tabuli
Obce Bobrovec v zákonom stanovenej lehote. Taktiež inzeroval predmet dražby, zverejnil oznámenie
o dražbe v periodickej tlači podľa ustanovenia § 11 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, a to

v periodiku Dražobné listy číslo 14, vydanie 14. 4. 2022. Dražobné listy boli distribuované aj na území
Obce Bobrovec. Inzerciu zrealizoval vysoko nad rámec zákonom stanovenej povinnosti. Oznámenie
o dražbe zverejnil v Registri dražieb a Obchodnom vestníku. Vydražiteľ doplatil cenu dosiahnutú
vydražením dňa 26. 5. 2022, teda v lehote podľa § 26 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách. Poukázal
na skutočnosť, že žalobkyňa nepreukázala porušenie žiadneho ustanovenia zákona o dobrovoľných

dražbách, nepreukázala neplatnosť záložnej zmluvy, nepreukázala vznik ujmy na svojich právach, ktorá
by mala v procese dražby vzniknúť, ani kauzálny nexus medzi porušením zákona a ujmou.

4. Žalovaný 3) vo vyjadrení ku žalobe, doručenom súdu dňa 2. 6. 2023, uviedol, že so žalobou
v celom rozsahu nesúhlasí a nárok žalobkyne v celom rozsahu neuznáva. Žalobkyňa uviedla v žalobe

tvrdenia, ktoré sa vo veľkej miere týkajú žalovaných 1) a 2), spotrebiteľských vecí, ktoré sa jeho
bezprostredne netýkajú. Poukázal na skutočnosť, že Obec Bobrovec je vzdialená od Liptovského
Mikuláša 6 km a miesto dražby tak bolo dostupné bez akýchkoľvek problémov. Nemá žiadne
pochybnosti o znaleckom posudku číslo 26/2022. Uvedený posudok spĺňa podmienky stanovené
zákonom o dobrovoľných dražbách, nebol starší ako 1 rok. Pokiaľ žalobkyňa so znaleckým posudkom

nesúhlasila, mohla sa brániť, nechať si vyhotoviť iný znalecký posudok, a tento doložiť. Poukázal
na skutočnosť, že je dobromyseľným vydražiteľom, mal za to, že sa zúčastňuje regulárnej, zákonom
zaručenej dobrovoľnej dražby za účasti notára. Nemal žiadnu možnosť nahliadnuť do písomností, ktoré
sú predmetom sporu medzi veriteľom, dražobnou spoločnosťou a žalobkyňou. Pokiaľ si žalobkyňa
vzala úver a medziúver, mala niekoľko rokov čas zaoberať sa neprijateľnými zmluvnými podmienkami

v zmluve. Cena vydražených nehnuteľností bola riadne zaplatená. Podľa jeho názoru, žalobkyňa
neustále sa opakujúcimi podaniami úmyselne sťažuje konanie. Žalobkyňa si je vedomá, že pokiaľ podá
len odvolanie, získava čas. Aj napriek poučeniu súdu vykonáva procesné úkony slúžiace na bezúspešné
uplatňovanie práva a spôsobuje prieťahy v súdnom konaní.5. Žalobkyňa vo vyjadrení ku vyjadreniam žalovaných (replike), doručenom súdu dňa 30. 8. 2023,
poukázala na to, že vyjadrenia navrhovateľa dražby sú typicky úžerníckeho charakteru, keď popiera

dôležitosť vzdialenosti miesta výkonu dražby od miesta vydraženej nehnuteľnosti. Tvrdila, že každý
obchod je dohodnutý medzi znalcom a dražobnou spoločnosťou, s následkom finančného zisku pre
zainteresovaných, že znalec za peniaze sformuluje taký znalecký posudok, aký chce objednávateľ. Nie
je reálny pohľad na cenu draženej nehnuteľnosti ak sa v dražbe sľubujú najnižšie ceny, aké sa v bežnom
obchode s nehnuteľnosťami nedajú dosiahnuť. Najpodstatnejšou je otázka hodnoty pohľadávky. Nie je

pravdivé tvrdenie, že pohľadávka je vo výške 36611,96 eura. Vyúčtovanie rozvrhu dosiahnutého výťažku
dražby považuje za povrchné. Reálna výška istiny bola 33300 eur, suma plnení v prospech veriteľa
bola pravdepodobne 17306,58 eura, žalobcom nárokovaná čiastka je 23022,58 eura. Uviedla, že od
začiatku tvrdí neprijateľnosť zmluvných podmienok. Poukázala na to, že vydražiteľ sa sústavne domáha
nehnuteľnosti, za ktorú zaplatil oveľa menej, ako by bol kúpil riadne od vlastníka bez dražby, avšak
bola to jeho chyba, že sa nechal ulakomiť na umelo nízku cenu. Spôsobuje jej aj jej rodine dlhodobo

obrovské problémy v užívaní nehnuteľnosti, keď nechal vypnúť dodávku prúdu. Opätovne poukázala na
nedodržanie ustanovenia § 26 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách pri úhrade ceny za vydražené
nehnuteľnosti.

6. Žalovaný 1) vo vyjadrení ku vyjadreniu žalobkyne (duplike), doručenom súdu dňa 26. 10. 2023,

uviedol, že popiera všetky skutkové tvrdenia žalobkyne a ohradzuje sa voči urážlivému a nedôstojnému
osočovaniu žalovaných ako aj zákonného sudcu zo strany žalobkyne. Poukázal na to, že žalobkyňa
účelovo uvádza nepravdivé skutočnosti s cieľom očierniť žalovaných, pričom na podporu svojich tvrdení
nepredložila jediný dôkaz. Žalobkyni boli poskytnuté finančné prostriedky formou úveru, ktorý odmieta
dlhé roky uhradiť a podanou žalobou, ako aj inými mnohými súdnymi návrhmi voči nemu sa snaží

za každú cenu vyhnúť splneniu svojich povinností, resp. na úkor veriteľa nesplatiť poskytnutý úver
a získať tak neoprávnený majetkový prospech. Uznanie dlhu žalobkyňou bolo výlučne jednostranným
právnym úkonom, ktorým uznala dlh voči veriteľovi, túto listinu z vlastnej iniciatívy podpísala a zaslala
jeho právnemu predchodcovi, ktorému bolo doručené dňa 26. 11. 2018. Keďže žalobkyňa svoj dlh voči
jeho právnemu predchodcovi uznala, vznikla vyvrátiteľná právna domnienka, že dlh v čase uznania

trval vo výške uvedenej v uznaní dlhu. Žalobkyňa žiaden dôkaz na spochybnenie splatnosti a výšky
dlhu nepredložila, nepredložila dôkaz o vykonaní úhrad a požaduje od neho aby preukázal úhrady,
ktoré nikdy nevykonala. Nie je jeho povinnosťou preukazovať vykonané úhrady žalobkyne ako dlžníka,
nakoľko dôkazná povinnosť zaťažuje toho, kto úhrady vykonal. Poukázal na to, že s ohľadom na
vykonanú dražbu, podal v konaní vedenom pod sp. zn. 11Csp/61/2021 návrh na prerušenie konania

do právoplatného skončenia konania o neplatnosť dražby a konanie bolo uznesením zo dňa 8. 9. 2023
prerušené.

7. Žalovaný 2) vo vyjadrení ku vyjadreniu žalobkyne (duplike), doručenom súdu dňa 24. 10. 2023
uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na svojom vyjadrení ku žalobe. Poukázal na skutočnosť, že

žalobkyňa v replike neuviedla žiadne ďalšie nové skutočnosti, ani dôkazy, ku ktorým by bolo potrebné
osobitne sa vyjadriť. Žalobný návrh považuje v celom rozsahu za nedôvodný, keďže postupoval v celom
dražobnom procese s maximálnou odbornou starostlivosťou a v súlade so zákonom o dobrovoľných
dražbách a žalobkyňa nepreukázala porušenie žiadneho ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách,
nepreukázala neplatnosť záložnej zmluvy, vznik ujmy na svojich právach, ktorý jej mal v procese dražby

vzniknúť, ani kauzálny nexus medzi porušením zákona a ujmou.

8. Žalovaný 3) vo vyjadrení ku vyjadreniu žalobkyne (duplike), doručenom súdu dňa 18. 10. 2023,
uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že sa jedná o spotrebiteľský spor. Žalobkyňa mohla svoje
oprávnenia spotrebiteľa využiť v spotrebiteľskom spore medzi ňou a veriteľom, nie suplovať to v inom

konaní, ktoré má síce základ v spotrebiteľskom spore, avšak jedná sa o úplne iný samostatný právny
spor. Poukázal na to, že ako vydražiteľ nemá možnosť vydražené nehnuteľnosti užívať, ani nakladať
s finančnými prostriedkami. V spore je jednoznačne poškodený, nakoľko dobromyseľne nadobudol
v dražbe nehnuteľnosti príklepom a celú dobu ich nemôže užívať. Uviedol, že Obec Bobrovec je od
Liptovského Mikuláša vzdialená asi 6 km, jedná sa o obec, ktorú pozná každý občan Liptovského

Mikuláša a bezpochyby si vie posúdiť atraktivitu obce. Poukázal na to, že žalobkyňa aj s deťmi
žije v Nemecku, deti tam navštevujú školy a nehnuteľnosť užívajú len dvaja dospelí ľudia, preto
deti nijako netrpia stavom, ktorý nastal dobrovoľnou dražbou. Opätovne poukázal na skutočnosť,
že úhrada za predmet dražby bola vykonaná riadne a včas. Uviedol, že bol vypočúvaný v rámciskráteného vyšetrovania Okresným riaditeľstvom PZ v Liptovskom Mikuláši, čo mu spôsobuje zbytočné
problémy v práci aj v súkromí. Tvrdenia žalobkyne sa ukázali ako nepravdivé. Poukázal na skutočnosť,
že si zabezpečil odborné vyjadrenia viacerých realitných kancelárií o výške nájmu v obdobných

nehnuteľnostiachvdanommiesteačase,ktorápredstavujepriemerne465eurmesačne.Odčasuzápisu
na list vlastníctva mu je spôsobovaná každý mesiac takáto škoda, nakoľko nemôže nehnuteľnosti užívať,
rovnako ako finančné prostriedky, ktoré riadne zaplatil.

9. Žalobkyňa v ďalších podaniach, doručených súdu v priebehu konania, poukázala na skutočnosť,

že navrhovateľ dražby cez dražbu získal vo svoj prospech 27075,85 eura, avšak v samostatnom
súdnom konaní, vedenom Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 11Csp/61/2021, si nárokuje
z rovnakej úverovej zmluvy 23022,58 eura. Poukazovala opätovne na skutočnosť, že vydražiteľ si
nesplnil v zákonom určenej lehote povinnosť zaplatiť cenu dosiahnutú vydražením. Uviedla, že ráta
s tým, že konajúci súd bude postupovať podľa § 298 Civilného sporového poriadku. Poprela tvrdenia,
že zmluvu o uznaní dlhu iniciovala, uvedenú dohodu neformulovala a nepodpisovala dobrovoľne, ale

pod tlakom okolností prvotného veriteľa. Tvrdila, že v čase od 22. 4. 2014 do 22. 8. 2018 uhradila
na dlh 12200 eur, od 26. 11. 2018 do 21. 10. 2020 7800 eur, od 26. 1. 2021 do 16. 12. 2022 10200
eur, od 17. 1. 2023 do 18. 12. 2023 4800 eur, spolu 35000 eur. Aktuálne je preto úver preplatený
o 1700 eur. Opakovane tvrdila, že pokiaľ aj spor nie je o spotrebiteľskom úvere, jedná sa napriek
tomu o spotrebiteľský spor, v ktorom hlavnú úlohu hrá spotrebiteľská zmluva a neprijateľné podmienky

v nej. Je pri tom jedno, či je zmluva bezúročná a bezpoplatková alebo sú v nej neprijateľné zmluvné
podmienky, keďže výsledok je matematicky totožný, teda spotrebiteľ má vrátiť veriteľovi to, čo od
neho reálne dostal. Poukázala na to, že od veriteľa doposiaľ neobdržala žiadne vyhlásenie o pravosti,
výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú navrhol výkon záložného práva. Veriteľ jej odmietol vydať
kvitanciu. Navyše, veriteľovi opakovane uviedla, že má záujem o splatenie poskytnutého úveru, avšak

len v súlade s platnou právnou úpravou. Doterajšie finančné nároky veriteľa považuje za bezdôvodné
obohacovaniesavjejneprospech.Poprelatvrdenie,žebynepredložilažiadnedôkazyosvojichplatbách
v prospech navrhovateľa dražby. Listinné dôkazy o úhradách v prospech žalovaného preukazujú jej
záujem o pravidelné mesačné platby po 400 eur. Žiadala aj o posúdenie vecnej legitimácie žalovaného
1), nakoľko podľa O. C. J. nemá bankovú licenciu a je evidovaný len ako subjekt pre poskytovanie

spotrebiteľských úverov, nie ako banka. Pôvodný veriteľ je evidovaný O. C. J. v časti „banka“, žalovaný
1) len v časti „veritelia“. Poukázala aj na doručovanie písomností k jej rukám. Spochybnila tvrdenie
žalovaného 2), že urobil dostatočnú publicitu dražby s cieľom dosiahnutia čo najvyššieho výťažku, ako
aj potvrdenie obce o zverejnení, nakoľko obec má veľmi veľa iných povinností ako evidovať zverejnenia
na úradnej tabuli. Veriteľ jej v zmluve o úvere ešte pred jej podpisom nastavil veľmi sofistikované

právnické pasce, ktoré bežne spotrebiteľ nedokáže identifikovať, a teda ani odborne pochopiť, zmluvu
s právnickými pascami jej dal podpísať s vedomím, že je v súlade so zákonom. Poukázala na to, že
žalobca ani len nepreukázal výpisom z bankového účtu poskytnutie úveru. Za neprijateľné podmienky
považuje poplatky za upomienky a následne zmluvné pokuty za omeškanie. Uviedla, že povinnosťou
veriteľa poskytujúceho spotrebiteľské úvery je s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť dlžníka

splácať úver, pričom následkom nesplnenia takejto povinnosti je strata práva požadovať splatenie úveru
jednorazovo. Poukázala tiež na to, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 zákona číslo
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Úver spĺňa všetky znaky bezúročnosti a bezpoplatkovosti.
Prehláseniu o sume a splatnosti pohľadávky zo dňa 13. 4. 2021 chýba presný výpočet istiny vo výške
23817,58 eura, ako aj úrokov vo výške 6923,88 eura a popis splatných poplatkov v čiastke 5 eur.

Podľa notára bola do notárskej úschovy zložená čiastka 41970,06 eura a veriteľovi uhradená čiastka
27078,85 eura, to znamená., že dražobník si ponechal finančnú sumu 10054,09 eura, ktorú považuje
za nepomernú k výške dlhu. Tvrdila, že spolu uhradila 36600 eur, teda viac ako bolo pôvodne požičané

10. Žalovaný 2) v podaní zo dňa 13. 1. 2024, ktorým doplnil listinné dôkazy, uviedol, že zo zoznamu

periodickej tlače Ministerstva kultúry SR je zrejmé, že periodikum Dražobné listy, evidenčné číslo EV
2423/08, sa začalo vydávať 1. 2. 2008, pričom dňom 5. 9. 2022 došlo k výmazu periodickej tlače
s názvom Dražobné listy zo zoznamu periodickej tlače a od 8. 9. 2022 sa začalo periodikum Dražobné
listy, s evidenčným číslom EV 6085/22, opätovne vydávať, teda pôvodné periodikum Dražobné listy sa
vydávalo od 1. 2. 2008 do 5. 9. 2022 a následne od 8. 9. 2022 sa vydáva pod novým evidenčným číslom.

11. Žalovaný 1) v podaní, doručenom súdu dňa 29. 2. 2024, oznámil, že žalobkyňa nesplnila podmienky
na pridelenie cieľovej sumy a poskytnutie stavebného úveru, preto došlo k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru. Žalobkyňa bola v omeškaní s úhradou nielen splátok úrokov medziúveru, ale aj vkladovna účet stavebného sporenia. Jedným z cieľom medziúveru je nasporenie dostatočnej sumy na splnenie
podmienok poskytnutia stavebného úveru, čo sa v predmetnej veci nestalo.

12. Žalovaný 1) v podaní, doručenom súdu dňa 8. 4. 2024, uviedol, že spracovateľský poplatok za
poskytnutie úveru bol dojednaný v článku 8.1 zmluvy o úvere a jeho výška bola určená v súlade
so sadzobníkom, t. j. 1,2 % z cieľovej sumy, čo predstavuje 399,60 eura. Spracovateľský poplatok
nebol dojednaný skryto, zavádzajúco, nezrozumiteľne. Jedná sa o poplatok za úkony veriteľa, ktoré
sú nevyhnutné pre uzavretie zmluvy, ktoré sú súčasťou jeho nákladov, teda za úkony súvisiace

s poskytnutím úveru, ako sú vypracovanie zmluvy a jej uzavretie. Nestotožňuje sa s tvrdením žalobkyne,
že spracovateľský poplatok je neprijateľnou podmienkou, keďže ide o cenu za poskytnuté služby, ktorá
bola dojednaná určito, jasne a zrozumiteľne. Žalobkyňa spolu so spoludlžníkom čerpali dňa 13. 5. 2014
peňažné prostriedky z úverovej zmluvy vo výške 33300 eur, a to v čiastkach 56,98 eura, 25500 eur,
1500 eur, 5843,42 eura a 399,60 eura. Zaviazali sa poukazovať pravidelne mesačne na účet zmluvy
o stavebnom sporení vklad vo výške 50,02 eura za účelom nasporenia sumy pridelenia stavebného

úveru a splácať pre prvý rok splátky úrokov vo výške 66,33 eura a pre ďalšie roky, t. j. pre druhý až
piaty rok, 149,58 eura. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, t. j. k 21. 9. 2018, mali žalobkyňa
spolu so spoludlžníkom uhradiť spolu 52 mesačných splátok na úhradu úrokov z medziúveru, a to 12
splátok po 66,33 eura a 40 splátok po 149,58 eura, spolu 6779,16 eura. Žalobkyňa so spoludlžníkom
však uhradili len 5628,02 eura, a to 17. 6. 2014 66,33 eura, 23. 7. 2014 66,33 eura, 22. 8. 2014 66,33

eura, 22. 9. 2014 66,33 eura, 22. 10. 2014 66,33 eura, 27. 11. 2014 66,33 eura, 15. 1. 2015 116,35
eura, 29. 1. 2015 16,23 eura, 12. 2. 2015 66,32 eura, 19. 3. 2015 66,32 eur, 19. 5. 2015 116,35 eura,
20. 5. 2015 99,54 eura, 16. 6. 2015 141,57 eura, 3. 9. 2015 180 eur, 1. 10. 2015 199,59 eura, 6.
11. 2015 149,57 eura, 1. 12. 2015 149,57 eura, 1. 2. 2016 200 eur, 1. 3. 2016 200 eur, 4. 4. 2016
150 eur, 7. 4. 2016 48,28 eura, 5. 5. 2016 149,57 eura, 6. 6. 2016 149,58 eura, 7. 7. 2016 149,57

eura, 13. 9. 2016 200 eur, 7. 10. 2016 200 eur, 1. 12. 2016 150 eur, 12. 12. 2016 197,85 eura, 16.
1. 2017 149,57 eura, 3. 3. 2017 200 eur, 29. 3. 2017 99,14 eura, 28. 4. 2017 149,57 eura, 29. 5.
2017 149,57 eura, 21. 8. 2017 448,71 eura, 28. 9. 2017 149,57 eura, 2. 10. 2017 149,57 eura, 3. 11.
2017 149,57 eura, 6. 12. 2017 149,57 eura, 3. 1. 2018 149,57 eura, 28. 2. 2018 60 eur a dňa 21. 9.
2018 bolo započítané čiastočné vyrovnanie medziúveru vo výške 121,38 eura. Žiadne iné úhrady na

splátky úrokov medziúveru do jeho zosplatnenia žalobkyňa nevykonala. Žalobkyni bol vyčíslený úrok
vo výške 6854,60 eura ku dňu 21. 9. 2018. Taktiež boli žalobkyni vyúčtované poplatky vo výške 291
eur, a to poplatok za prvú a druhú upomienku, predžalobnú upomienku, info o nezaplatení splátky,
individuálne riešenie omeškania splátok a zmeny splátkového plánu. V čase vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti medziúveru bola žalobkyňa v omeškaní minimálne s úhradou splátok úrokov vo výške 1151,14

eura, čo činí 8 mesačných splátok, a to bez uhradenia úrokov z omeškania a poplatkov. Ku dňu
vyhláseniamimoriadnejsplatnostimalažalobkyňauhradiť40445,60eurapozostávajúcichzúveru,úroku
a poplatkov, pričom uhradila 5628,02 eura, vrátane čiastočného vyrovnania medziúveru, preto zostala
ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti neuhradená suma 34817,58 eura. Ani prípadná neprijateľnosť
poplatkov nemôže mať za následok neplatnosť dražby, s ohľadom na výšku neuhradeného zostatku

pohľadávky a zanedbateľný pomer výšky poplatkov vo vzťahu k zostatku pohľadávky. Nepochybne totiž
bola splnená podmienka podľa ustanovenia § 3 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách. Námietky
žalobkyne môžu založiť výlučne nárok na náhradu škody v zmysle ustanovenia § 33 ods. 3 zákona o
dobrovoľných dražbách, ktorého sa môže domáhať v samostatnom konaní.

13. V súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná pojednávanie
v neprítomnosti splnomocnenej zástupkyne žalobkyne, ktorej bolo predvolanie na pojednávanie riadne
a včas doručené, a ktorá svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila a žiadala, aby súd vykonal
pojednávanie v jej neprítomnosti.

14. Advokát žalovaného 1) na pojednávaniach v plnom rozsahu trval na obsahu písomných podaní
vo veci. V záverečnej reči navrhol podanú žalobu zamietnuť, nakoľko žalobkyňa vo svojich písomných
podaniach neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by viedli k vyhoveniu žalobe, žaloba bola
podaná nedôvodne.

15. Advokátka žalovaného 2) na pojednávaniach v plnom rozsahu trvala na obsahu písomných
podaní. Uviedla, že žalobkyňou predložené dôkazy, ani argumentácia nie sú dôvodné. Žalovaný 2)
postupoval v celom dražobnom procese s maximálnou odbornosťou, v súlade s ustanoveniami zákona
o dobrovoľných dražbách. Žalobkyňa nepreukázala porušenie zákona o dobrovoľných dražbách, anineplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, ako ani porušenie svojich práv v procese dražby
a príčinnú súvislosť medzi porušením jej práv a porušením povinností podľa zákona o dobrovoľných
dražbách. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno pre úspešnosť žaloby v zmysle § 21 zákona

o dobrovoľných dražbách. Uviedla, že žalovaný 2) distribuuje dražobné noviny do jednotlivých obcí
podľa toho, ktorých konkrétnych nehnuteľností sa týkajú. Do Obce Bobrovec boli noviny distribuované
vtedy, keď bolo zverejnené oznámenie o dražbe. Žalovaný 2) konal aj nad rámec zákonných povinností,
keď veľmi intenzívne zverejňoval inzeráty týkajúce sa predaja nehnuteľnosti, nakoľko jeho cieľom bolo
zabezpečiť čo najväčší počet záujemcov o draženú nehnuteľnosť, aby sa tým dosiahla čo najvyššia

cena. Preto zverejňoval oznámenia týkajúce sa predaja tejto nehnuteľnosti aj na celoslovenských
webových stránkach, t. j. O., P. Q. C.. V záverečnej reči uviedla, že žalobný návrh je nedôvodný a navrhla
podanú žalobu zamietnuť.

16. Splnomocnená zástupkyňa žalovaného 3) na pojednávaniach uviedla, že nesúhlasí s tvrdeniami
žalobkyne, ktoré vo svojich podaniach opakovane uviedla. Trvala v celom rozsahu na obsahu písomných

podaní žalovaného 3) vo veci. Poukázala na to, že spotrebiteľský vzťah vznikol medzi žalobkyňou
a G. J. J., ktorá následne postúpila pohľadávku na žalovaného 1), pričom žalobkyňa si nároky zo
spotrebiteľskéhovzťahumohlauplatniťvinýchkonaniachužpredkonanímdražby.Ochranaspotrebiteľa
sa na konanie o dražbe nevzťahuje. Uviedla, že žalovaný 3) požiadal o odpojenie domu od elektrickej
energie až vtedy, keď zistil, že žalobkyňa s deťmi v dome nebýva, bývajú tam len 2 dospelé osoby.

Vychádzal pritom z toho, že v prípade vzniku nedoplatku nebude žalobkyňa ochotná tento uhradiť. Už
samotným konaním o neplatnosť dražby mu vzniká škoda, nakoľko cenu nehnuteľností zaplatil, na túto
cenu musí vykonávať splátky, keďže si bral na úhradu časti ceny úver a nehnuteľnosti nemôže užívať.
V rámci konania vedeného Okresným riaditeľstvom PZ v Liptovskom Mikuláši sa všetky skutočnosti,
tvrdené žalobkyňou, ukázali ako nepravdivé. Žalobkyňa vo svojich konaniach rieši nielen neplatnosť

dražby, ale aj konanie vedené pod sp. zn. 11Csp/61/2021. Žalobkyňa neustálymi písomnými podaniami
získava čas, keďže všetky podania sa musia doručovať protistranám, žalovaného 3) drží v neistote,
keďže vynaložil finančné prostriedky a nemôže nehnuteľnosti užívať. Navyše, žalobkyňa ho neustále
uráža vo svojich písomných podaniach, pričom oni ju nikdy ani nevideli. Pokiaľ aj žalobkyňa tvrdila, že
zaplatila 36600 eur, v časti to bolo aj po dražbe, čo je jej problém. V záverečnej reči navrhla podanú

žalobu zamietnuť, keďže žalobkyňa svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nezdokumentovala a jej cieľom
bolo len naťahovať čas.

17. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový
stav:

18. Žalovaný 3) je v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor,
zapísaný ako výlučný vlastník nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., zapísaných
na liste vlastníctva číslo XXX ako stavba rodinného domu J. K. XXX postavená na pozemku zapísanom
ako parcela. číslo KN-C 375/1, stavba hospodárskej budovy bez súpisného čísla postavená na pozemku

zapísanom ako parcela číslo KN-C 375/2, pozemok parcela číslo KN-C 375/1, druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 114 m2, pozemok parcela číslo 375/2, druh pozemku zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 77 m2, pozemok parcela číslo KN-C 375/3, druh pozemku zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 317 m2, pozemok parcela číslo KN-C 375/4, druh pozemku zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 12 m2 a pozemok parcela číslo KN-C 376, druh pozemku záhrada o výmere 90

m2. Ako titul nadobudnutia je zapísané osvedčenie o dobrovoľnej dražbe N 123/2022, NZ 13395/2022,
NCRIs 13804/2022 zo dňa 13. 5. 2022. V poznámke je na liste vlastníctva uvedené, že vo vzťahu
k vlastníkovi 1) A. B. bola na Okresný súd v Liptovskom Mikuláši podaná žaloba o určenie neplatnosti
dražby, sp. zn. 10C/43/2022, proti žalovaným EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, U9, a.s., Bratislava
– dražobník a E. D., Liptovský Mikuláš – vydražiteľ.

19. Notárskou zápisnicou, spísanou notárom JUDr. Rastislavom Demeterom dňa 13. 5. 2022
v priestoroch Administratívnej budovy, Štúrova 19, Liptovský Mikuláš, pod N 123/2022,
Nz 13395/2022, NCRIs 13804/2022, bolo osvedčené vykonanie dobrovoľnej dražby nehnuteľností
nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu

Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXX. Podľa zápisnice bol dražobníkom
žalovaný 2), navrhovateľom dražby žalovaný 1), vlastníkom predmetu dražby žalobkyňa. Dražobná
zábezpeka predstavovala 10000 eur. Na dobrovoľnú dražbu sa dostavili 8 účastníci dražby, pričom
právnické osoby preukázali svoju existenciu podľa výpisov z obchodného registra príslušnéhoregistrového súdu, fyzické osoby zákonným spôsobom podľa platných občianskych preukazov, zapísali
sa do zoznamu účastníkov dražby, predložili doklad o zložení požadovanej dražobnej zábezpeky
a čestné vyhlásenie, že nie sú osobami vylúčenými z dobrovoľnej dražby v zmysle § 5 ods. 4 až 8

zákona o dobrovoľných dražbách. Najvyššie podanie urobil žalovaný 3) vo výške 79100 eur, ktorému
následne licitátor udelili príklep. Prílohou zápisnice je aj plnomocenstvo udelené žalovaným 2) D. A. H.
na účasť na dražbe, zoznam účastníkov dražby, v ktorom je zapísaných 8 účastníkov dražby, oznámenie
o dražbe. Notár R. N. A. vydal dňa 18. 5. 2022 opravnú doložku notárskej zápisnice číslo N 123/2022,
Nz 13395/2022, NCRIs 13804/2022 zo dňa 13. 5. 2022, ktorou došlo k oprave označenia katastrálneho

územia, v ktorom sa nachádzajú nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dražby.

20. Dňa 15. 4. 2014 uzatvorili žalobkyňa ako dlžník, A. B., nar. XXXX, ako spoludlžník a G. J. J.,
Q. ako veriteľ zmluvu o úvere číslo 0782846405, predmetom ktorej bolo aj dojednanie zmluvných
strán o poskytnutí medziúveru číslo 0782846106 vo výške 33300 eur, ktorý sa pri dodržaní všetkých
zmluvných podmienok zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia,

čím sa zmení na stavebný úver číslo 0782846405 vo výške cca 19557,43 eura. Žalobkyňa sa zaviazala
splácať úroky z medziúveru mesačnými splátkami vo výške 66,33 eura počas 1. roka a vo výške
149,58 eura počas 2.-5. roka, uhrádzať mesačné vklady vo výške 50,02 eura a následne splácať
stavebnýúvermesačnýmisplátkamivovýške199,60eura.Splatenieúverubolozabezpečenézriadením
záložného práva na nehnuteľnosti. V článku VIII. ods. 8.1. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že dlžník je

povinný uhradiť veriteľovi poplatky a náklady súvisiace s úverom podľa platného sadzobníka poplatkov
pre fyzické osoby, ktorý je prílohou zmluvy, predovšetkým poplatok za spracovanie úveru, ktorý si
veriteľ zúčtuje pri prvom čerpaní peňažných prostriedkov úveru tak, že celková suma poukazovaných
peňažných prostriedkov úveru bude znížená o výšku tohto poplatku. V článku X. ods. 10.1. zmluvy
sa zmluvné strany dohodli, že veriteľ má právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého zostatku úveru

s príslušenstvom pred dohodnutou lehotou splatnosti, t. j. veriteľ má právo požadovať zaplatenie celého
zostatku úveru s príslušenstvom a dlžník je povinný celý zostatok úveru s príslušenstvom zaplatiť aj
pred dňom konečnej splatnosti úveru, predovšetkým v prípade, ak je dlžník v omeškaní s platením čo
i len jednej splátky stavebného úveru, resp. úrokov z medziúveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace alebo je
v omeškaní s platením čo i len jedného vkladu na účet zmluvy o stavebnom sporení po dobu dlhšiu ako 3

mesiace. Podľa článku X. ods. 10.16. zmluvy, vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru je dlžník povinný
zaplatiť celý zostatok úveru, vrátane príslušenstva veriteľovi v lehote určenej veriteľom v písomnom
oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Prílohou zmluvy bol aj Sadzobník poplatkov pre
fyzické osoby, platný od 1. 1. 2014, podľa ktorého predstavovala výška spracovateľského poplatku
medziúveru 1,2 % z cieľovej sumy, minimálne 100 eur, maximálne 999 eur. Poplatok za upomienku

dlžných splátok po lehote splatnosti predstavoval 15 eur, poplatok za individuálne riešenie omeškaných
splátok 15 eur, poplatok za zmenu splátkového plánu 20 eur.

21. Dňa 9. 8. 2018 upozornila G. J. J., Q. žalobkyňu a jej splnomocnenú zástupkyňu, že ku dňu 20. 8.
2018 vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru číslo 0782846106, nakoľko napriek zaslaným výzvam nedošlo

k uhradeniu vkladov na účte stavebného sporenia a omeškaných splátok úrokov z medziúveru, vrátane
splátky za mesiac august 2018 s tým, že celková výška úrokov z medziúveru predstavuje mínus 986,99
eura a celková výška neuhradených vkladov, vrátane vkladu za mesiac august 2018, predstavuje mínus
200,08 eura. Súčasne boli žalobkyňa a jej splnomocnená zástupkyňa upozornené, že ak do 20. 8.
2018 nedôjde k úhrade, bude zaslané oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a následne,

vprípadeneuhradeniasumy,pristúpenékvýkonuzáložnéhoprávaformoudobrovoľnejdražby.Uvedené
upozornenie bolo doručené žalobkyni a jej splnomocnenej zástupkyni dňa 15. 8. 2018.

22. Dňa 24. 9. 2018 G. J. J., Q. vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy o úvere číslo
0782846405, uzatvorenej dňa 15. 4. 2014, a to medziúveru číslo 0782846106, z dôvodu porušenia

povinnosti splácať úver riadne a včas a vyzvala žalobkyňu aj jej splnomocnenú zástupkyňu na úhradu
dlžnej sumy v celkovej výške 34817,58 eura a súčasne ich upozornila aj na možnosť začatia výkonu
záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Uvedené oznámenie bolo doručované žalobkyni na adresu
C. XXX, zásielka bola uložená dňa 27. 9. 2018 na pošte a vrátená G. J. J., Q. dňa 19. 10. 2018
s poznámkou, že si ju adresát nevyzdvihol v odbernej lehote.

23. Dňa 1. 6. 2020 G. J. J., Q. poslednou výzvou na zaplatenie vyzvala žalobkyňu a jej splnomocnenú
zástupkyňu na úhradu dlhu zo zmluvy o úvere číslo 07824861405 zo dňa 15. 4. 2014 v celkovej výške32590,61 eura. Uvedená výzva bola žalobkyni doručená dňa 4. 6. 2020 a jej splnomocnenej zástupkyni
dňa 4. 6. 2020.

24. G. J. J., Q. ako postupca a žalovaný 1) ako postupník uzatvorili dňa 1. 10. 2020 zmluvu o postúpení
pohľadávok číslo 77/2020, predmetom ktorej bolo postúpenie súboru pohľadávok špecifikovaných
v prílohe k zmluve. Podľa prílohy k zmluve, bola postúpená aj pohľadávka voči žalobkyni zo zmluvy číslo
0782846106 v celkovej výške 32272,89 eura z toho istina 26017,58 eura, z čoho úroky a poplatky ku dňu
účinnosti zosplatnenia činili 1638,96 eura. G. J. J., Q. dňa 6. 10. 2020 oznámila žalobkyni postúpenie

pohľadávky v celkovej výške 32272,89 eura na žalovaného 1).

25. G. J. J., Q. ako záložný veriteľ a L. L. A., L. D. A. a M. A. ako záložcovia, uzatvorili dňa 15. 4.
2014 zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok a mandátnu zmluvu, predmetom ktorej
bolo zriadenie záložného práva na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva vzniknutej z úveru
poskytnutého na základe zmluvy o stavebnom úvere, resp. zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere,

resp. zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, číslo 0782846405 a 0782846106 zo dňa
15. 4. 2014, uzatvorenej medzi veriteľom Prvou stavebnou sporiteľňou, Q. a dlžníkom A. B., nar. XXXX.
Zálohom boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území C., zapísané na liste vlastníctva
číslo XXX ako stavba rodinného domu súpisné číslo XXX postavená na pozemku zapísanom ako
parcela číslo KN-C 375/1, stavba hospodárskej budovy bez súpisného čísla postavená na pozemku

zapísanom ako parcela číslo KN-C 375/2, pozemok zapísaný ako parcela číslo KN-C 375/1, druh
pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 114 m2, pozemok zapísaný ako parcela číslo 375/2,
druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 77 m2, pozemok zapísaný ako parcela číslo KN-
C 375/3, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 317 m2, pozemok zapísaný ako parcela
číslo KN-C 375/4, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 12 m2 a pozemok zapísaný

ako parcela číslo KN-C 376, druh pozemku záhrada o výmere 90 m2. V článku IV. ods. 1 zmluvy bolo
dojednané,žeakzabezpečenápohľadávkanebuderiadneavčassplácaná,záložnýveriteľjeoprávnený
začať výkon záložného práva a uspokojiť svoju pohľadávku výťažkom z predaja predmetu záložného
práva, a to priamym predajom tretej osobe, vyhlásením verejnej obchodnej súťaže v zmysle § 281
Obchodného zákonníka alebo na dobrovoľnej dražbe podľa zákona o dobrovoľných dražbách alebo sa

domáhať uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov. V článku III. ods. 4 záložnej zmluvy
záložca vyhlásil, že počas trvania záložného práva záloh bez predchádzajúceho písomného súhlasu
záložného veriteľa neprevedie na iného vlastníka (tretiu osobu), nescudzí, nezaťaží inými záložnými
právami v prospech tretej osoby ani neuzatvorí nájomnú zmluvu alebo inú zmluvu umožňujúcu užívanie
predmetu zálohu treťou osobou.

26. G. J. J., Q. oznámením zo dňa 25. 10. 2018, doručeným žalobkyni dňa 29. 10. 2018, oznámila
žalobkyni začatie výkonu záložného práva na vymoženie dlhu vyplývajúceho zo zmluvy o úvere zo
dňa 15. 4. 2014, zmluva o stavebnom sporení č. 0782846405, zmluva o medziúvere č. 0782846106,
ktorý predstavuje 35151,34 eura, formou dobrovoľnej dražby na nehnuteľnosti zapísané v katastri

nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, pre katastrálne územie C. na liste
vlastníctva číslo XXX.

27. Žalovaný 1) návrhom zo dňa 13. 4. 2021, adresovaným žalovanému 2), navrhol vykonať dražbu
nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX

ako stavba rodinného domu J. K. XXX postavená na pozemku zapísanom ako parcela číslo KN-C
375/1, stavba hospodárskej budovy bez súpisného čísla postavená na pozemku zapísanom ako parcela
číslo KN-C 375/2, pozemok zapísaný ako parcela číslo KN-C 375/1, druh pozemku zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 114 m2, pozemok zapísaný ako parcela číslo 375/2, druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 77 m2, pozemok zapísaný ako parcela číslo KN-C 375/3, druh pozemku

zastavaná plocha a nádvorie o výmere 317 m2, pozemok zapísaný ako parcela číslo KN-C 375/4, druh
pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 12 m2 a pozemok zapísaný ako parcela číslo KN-C
376, druh pozemku záhrada o výmere 90 m2. Súčasťou návrhu bolo vyhlásenie navrhovateľa dražby,
že predmet dražby je možné dražiť ako aj prehlásenie o pravosti, sume a splatnosti pohľadávky, pre
ktorú navrhol výkon záložného práva. V návrhu je uvedené, že pohľadávka bola postúpená zmluvou

o postúpení pohľadávok číslo 77/2000 zo dňa 1. 10. 2022, uzatvorenou s G. J. J., Q., pričom pohľadávka
vznikla zo zmluvy o úvere číslo 0782840405 zo dňa 10. 4. 2014, na základe ktorej bol poskytnutý
dlžníkovi úver vo výške 33300 eur, ktorý sa stal splatným z dôvodu neplnenia povinností dlžníkmi riadnea včas dňa 21. 9. 2018. Ku dňu 15. 4. 2021 predstavuje zabezpečená pohľadávka 30746,46 eura, z toho
istina 23817,58 eura, úroky 6923,88 eura a poplatky 5 eur.

28. Podľa výpisu zo živnostenského registra žalovaného 2), má žalovaný 2) ako jeden z predmetov
podnikania zapísané organizovanie dobrovoľných dražieb, s dátumom vzniku oprávnenia 18. 12. 2002
a zodpovedným zástupcom Mgr. Petrom Vetrákom.

29. Žalovaný 1) ako navrhovateľ a žalovaný 2) ako dražobník uzatvorili dňa 11. 9. 2017 Rámcovú

zmluvu o vykonávaní dražieb. V článku 3.3 zmluvy sa dohodli, že odmena a náklady sa riadia prílohou
číslo 6 k zmluve. Podľa prílohy číslo 2 k zmluve, článok 1.1, je suma najnižšieho podania v zmluvách
ovykonanídražby,priktorýchsapredmetdražbyohodnocujeznaleckýmposudkom,stanovenávovýške
znaleckého posudku alebo percentom zo znaleckého posudku a podlieha schváleniu žalovaného 1).
V prílohe číslo 6 k rámcovej zmluve bola dojednaná odmena dražobníka v závislosti od výšky výťažku
dražby. Taktiež v prílohe číslo 7 k rámcovej zmluve boli dojednané orientačné sumy nákladov dražby.

Žalovaný 2) ako dražobník a žalovaný 1) ako navrhovateľ dražby uzatvorili dňa 1. 10. 2020 zmluvu
o vykonaní dražby číslo 40795, predmetom ktorej bolo vykonanie dobrovoľnej dražby nehnuteľností
nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., evidovaných na liste vlastníctva číslo XXX. Podľa zmluvy
o vykonaní dražby, bola zmluva uzatvorená na základe rámcovej zmluvy o vykonávaní dražieb zo dňa
11. 9. 2017. Suma najnižšieho podania bola dohodnutá v zmysle prílohy číslo 2 rámcovej zmluvy.

Predpokladané náklady dražby boli dohodnuté v článku 3 rámcovej zmluvy, odmena dražobníka bola
dohodnutá v článku 3 rámcovej zmluvy. V zmluve je uvedený aj vlastník predmetu dražby (žalobkyňa),
dôvod konania dražby, ktorým je skutočnosť, že dlžník nesplatil svoju pohľadávku zo zmluvy o úvere
číslo 0782846405 vo výške 30746,46 eura z toho istina 23817,58 eura riadne a včas.

30. V Obchodnom vestníku číslo 72, vydanom dňa 13. 4. 2022, bolo uverejnené Oznámenie
o dobrovoľnej dražbe číslo Zn 26/2022. Oznámenie obsahovalo označenie dražobníka, označenie
navrhovateľa dražby, miesto konania dražby, dátum konania dražby, čas konania dražby, označenie kola
dražby,označeniepredmetudražby,opispredmetudražby,opisstavupredmetudražby,právaazáväzky
viaznuce na predmete dražby, spôsob stanovenia ceny predmetu dražby, výšku najnižšieho podania

(65600 eur), výšku minimálneho prihodenia, výšku dražobnej zábezpeky (10000 eur), spôsob úhrady
ceny dosiahnutej vydražením, dátum ohliadky predmetu dražby (21. 4. 2022 a 5. 5. 2022), nadobudnutie
vlastníckeho práva k predmetu dražby, podmienky odovzdania predmetu dražby, poučenie podľa § 21
ods. 2 až 6 zákona o dobrovoľných dražbách a názov notára.

31. Dňa 8. 4. 2022 bolo v Notárskom centrálnom registri dražieb pod číslom 682/2022 registrované
notárkou JUDr. Martou Pavlovičovou, PhD. oznámenie o dražbe dražobníka U9, a.s., navrhovateľa
dražbyEOSKSISlovensko,s.r.o.,miestokonaniadražbyŠtúrova19,LiptovskýMikuláš,Administratívna
budova, dátum a čas otvorenia dražby 13. 5. 2022 o 15.00 hod.

32. Z fotokópie periodika Dražobné listy, vydaného 14. 4. 2022, číslo 14, ročník 15, mal súd preukázané
zverejnenie dátumu dobrovoľnej dražby, určenia neplatnosti ktorej sa žalobkyňa domáha, dňa 13. 5.
2022. Podľa potvrdenia obchodnej spoločnosti VENDITIO, a. s., boli Dražobné listy, číslo 14, ročník
15, vydanie 14. 4. 2022, distribuované v obci Bobrovec do 200 domácností. Podľa výpisu zo zoznamu
periodickej tlače, vedeného Ministerstvom kultúry SR, bola periodická tlač Dražobné listy vydávaná od

1. 2. 2008 ako celoslovenský týždenník, ktorého vydavateľom bola obchodná spoločnosť VENDITIO,
a. s. Ministerstvo kultúry SR dňa 5. 9. 2022 oznámilo vydavateľovi, že vykonalo dňa 5. 9. 2022 výmaz
periodickej tlače s názvom Dražobné listy zo zoznamu periodickej tlače. Podľa zoznamu periodickej
tlače, vedeného Ministerstvom kultúry SR, je periodická tlač Dražobné listy vydávaná od 8. 9. 2022 pod
evidenčným číslom EV 6085/22 ako celoslovenský týždenník vydavateľom VENDITIO, a. s.

33. Oznámenie o dražbe bolo doručené žalovanému 1) ako navrhovateľovi dražby dňa 13. 4. 2022,
žalobkyni dňa 11. 4. 2022, splnomocnenej zástupkyni žalobkyne dňa 11. 4. 2022, Obci Bobrovec dňa 11.
4. 2022, Daňovému úradu Žilina dňa 12. 4. 2022, notárovi dňa 25. 4. 2022, Okresnému úradu Liptovský
Mikuláš, katastrálny odbor dňa 11. 4. 2022. Obec Bobrovec v potvrdení zo dňa 12. 2. 2024 uviedla, že

oznámenie o dražbe bolo zverejnené na úradnej tabuli dňom 11. 4. 2022 do 16. 5. 2022.

34. Znaleckým posudkom číslo 1/2022 zo dňa 11. 1. 2022, vypracovaným L. C. C., bola určená hodnota
nehnuteľností, ktoré boli predmetom dražby, na 58900 eur. V časti II bod 1 písm. c/ posudku je uvedené,že stavby boli obhliadnuté a zamerané z exteriéru, vnútorné priestory neboli dostupné vzhľadom na
neúčasť vlastníka nehnuteľností. Žalobkyni bol znalecký posudok doručený dňa 2. 2. 2022. Žalobkyňa
asplnomocnenázástupkyňažalobkynedňa11.2.2022doručiliG.J.J.,Q.,žalovanému1)ažalovanému

2) nesúhlas s ohodnotením predmetu dražby a nesúhlas so znaleckým posudkom číslo 1/2022.

35. Znaleckým posudkom L. M. N. číslo 27/2022 zo dňa 8. 3. 2022 bol predmet dražby ohodnotený na
65600 eur. V časti II bod 1 písm. a/ posudku je uvedené, že vzhľadom na skutočnosť, že hodnotené
nehnuteľnosti neboli sprístupnené, ohodnotenie predmetu dražby bolo vykonané v zmysle § 12 ods. 3

zákona o dobrovoľných dražbách. Znalecký posudok bol doručený žalobkyni dňa 25. 3. 2022.

36. Podaním zo dňa 3. 5. 2022 žalovaný 2) oznámil žalobkyni, že mu boli doručené námietky voči
znaleckému posudku číslo 1/2022, vypracovanému L. C. C., pričom, v súlade s ustanovením § 12 ods.
5 zákona o dobrovoľných dražbách, bol vypracovaný nový znalecký posudok číslo 27/2022 L. M. N..
Oznámenie o vybavení námietok proti znaleckému posudku bolo žalobkyni doručené 6. 5. 2022 a jej

splnomocnenej zástupkyni 6. 5. 2022.

37. Z príjmového pokladničného dokladu, vystaveného žalovaným 2) dňa 13. 5. 2022, mal súd
preukázanú úhradu sumy 10000 eur žalovaným 3). Z potvrdenia o úhrade zo dňa 26. 5. 2022 mal súd
preukázanú úhradu z účtu žalovaného 3) na účet žalovaného 2) vo výške 69100 eur, s informáciou

„zaplatenie dražby Bobrovec“.

38. V správe žalovaného 1) o výkone záložného práva zo dňa 23. 8. 2022, adresovaného žalobkyni, je
uvedené, že zo sumy dosiahnutej vydražením vo výške 79100 eur bola suma výťažku z predaja určená
pre navrhovateľa dražby 36611,96 eura, poukázaná navrhovateľovi dražby dňa 27. 5. 2022. Náklady

vynaložené na vykonanie záložného práva predstavujú 9536,11 eura z čoho náklady dražby sú 4120,94
eura a odmena dražobníka za vykonanie dražby 5415,17 eura, pričom z výťažku predaja predmetu
dražbu došlo k uspokojeniu pohľadávky záložného veriteľa v celom rozsahu.

39. Žalovaný 2) dňa 27. 9. 2022 oznámil žalobkyni a jej splnomocnenej zástupkyni, že náklady dražby

a jeho odmena boli vyčíslené na 9536,11 eura, z toho odmena predstavuje 5415,17 eura. Náklady
pre jednotlivé kolá pozostávajú z poštovného, kolku, registra obyvateľov, odmeny znalca, prenájmu
dražobnej miestnosti, inzercie, nákladov notára, zabezpečenia SBS a cestovného. Záložnému veriteľovi
bolo prevedených 27075,85 eura. Zvyšný výťažok z dražby v sume 42488,04 eura bol zložený do
notárskej úschovy, pričom bol z neho stiahnutý aj notársky poplatok za zriadenie notárskej úschovy.

40. Žalobkyňa dňa 8. 6. 2021 adresovala G. J. J., a. s., žalovanému 1) a žalovanému 2) výzvu
k mimosúdnej dohode o finančnom vysporiadaní. Dňa 8. 6. 2021 žalobkyňa adresovala G. J. J., a. s.,
žalovanému 1) a žalovanému 2) nesúhlas s tzv. dobrovoľnou dražbou nehnuteľnosti na bývanie. Dňa
8. 6. 2021 žalobkyňa adresovala G. J. J., a. s., žalovanému 1) a žalovanému 2) žiadosť o predloženie

dokladu o pravosti a splatnosti pohľadávky k tzv. dobrovoľnej dražbe našej nehnuteľnosti na bývanie.
Dňa 11. 3. 2022 žalobkyňa a jej splnomocnená zástupkyňa adresovali G. J. J., Q., žalovanému 1)
a žalovanému 2) žiadosť o upresnenie pohľadávky v doklade o pravosti a splatnosti pohľadávky k tzv.
dobrovoľnej dražbe našej nehnuteľnosti na bývanie. Dňa 10. 5. 2022 žalobkyňa a jej splnomocnená
zástupkyňa adresovali G. J. J., Q., žalovanému 1) a žalovanému 2) žiadosť o upresnenie pohľadávky v

doklade o pravosti a splatnosti pohľadávky k tvz. dobrovoľnej dražbe našej nehnuteľnosti na bývanie.

41. Podľa výpisu z Registra obyvateľov Slovenskej republiky, má žalobkyňa trvalé bydlisko evidované
na adrese C. XXX, od 6. 6. 2014.

42. Z výpisov z účtu s názvom B. S. mal súd preukázané úhrady na účet, označený žalobkyňou ako účet
žalovaného 1), dňa 18. 1. 2024 vo výške 400 eur, 17. 2. 2024 vo výške 400 eur, 17. 3. 2024 vo výške
400 eur, 18. 4. 2024 vo výške 400 eur, 18. 12. 2023 vo výške 400 eur, 21. 11. 2023 vo výške 400 eur,
20. 10. 2023 vo výške 400 eur, 18. 9. 2023 vo výške 400 eur, 16. 8. 2023 vo výške 400 eur, 18. 7. 2023
vo výške 400 eur, 17. 6. 2023 vo výške 400 eur, 18. 5. 2023 vo výške 400 eur, 21. 4. 2023 vo výške 400

eur, 17. 3. 2023 vo výške 400 eur, 16. 2. 2023 vo výške 400 eur, 17. 1. 2023 vo výške 400 eur, 16. 12.
2022 vo výške 400 eur, 15. 11. 2022 vo výške 400 eur, 18. 10. 2022 vo výške 400 eur, 17. 9. 2022 vo
výške 400 eur, 17. 8. 2022 vo výške 400 eur, 18. 7. 2022 vo výške 400 eur, 20. 6. 2022 vo výške 400
eur, 18. 5. 2022 vo výške 400 eur, 20. 4. 2022 vo výške 400 eur, 17. 3. 2022 vo výške 400 eur, 17. 2.2022 vo výške 400 eur, 20. 1. 2022 vo výške 400 eur, 16. 12. 2021 vo výške 400 eur, 16. 11. 2021 vo
výške 400 eur, 15. 10. 2021 vo výške 400 eur, 17. 9. 2021 vo výške 400 eur, 16. 8. 2021 vo výške 400
eur, 19. 7. 2021 vo výške 400 eur, 19. 6. 2021 vo výške 400 eur, 19. 5. 2021 vo výške 400 eur, 6. 4. 2021

vo výške 400 eur, 4. 3. 2021 vo výške 400 eur, 19. 2. 2021 vo výške 200 eur, 8. 2. 2021 vo výške 400
eur, 26. 1. 2021 vo výške 400 eur, 26. 1. 2021 vo výške 400 eur, na účet G. J. J., Q. totožný s číslom
úveru, resp. medziúveru, dňa 21. 10. 2020 vo výške 400 eur, 21. 9. 2020 vo výške 200 eur, 13. 7. 2020
vo výške 400 eur, 12. 6. 2020 vo výške 400 eur, 12. 5. 2020 vo výške 400 eur, 9. 4. 2020 vo výške 400
eur, 16. 3. 2020 vo výške 400 eur, 7. 2. 2020 vo výške 400 eur, 13. 1. 2020 vo výške 400 eur, 19. 12.

2019 vo výške 400 eur, 12. 9. 2019 vo výške 400 eur, 12. 8. 2019 vo výške 400 eur, 15. 7. 2019 vo výške
400 eur, 17. 5. 2019 vo výške 400 eur, 6. 5. 2019 vo výške 400 eur, 1. 4. 2019 vo výške 400 eur, 28.
2. 2019 vo výške 400 eur, 1. 2. 2019 vo výške 400 eur, 27. 12. 2018 vo výške 400 eur, 26. 11. 2018 vo
výške 400 eur, dňa 2. 1. 2018 230 eur, 27. 2. 2018 60 eur, 2. 3. 2018 200 eur, 16. 4. 2018 200 eur.

43. Z osvedčenej fotokópie spisu Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, Z 2338/22

súd zistil, že dňa 30. 5. 2022 doručil žalovaný 2) žiadosť o vykonanie záznamu zmeny vlastníckeho
práva na liste vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie C. na základe nadobudnutia vlastníckeho
práva k predmetu dražby udelením príklepu vydražiteľom D. E.. V žiadosti bolo potvrdené, že zvyšok
ceny dosiahnutej vydražením bol v plnej výške prevedený na účet dražobníka. Dňa 1. 8. 2022 doručil
žalovaný 2) Okresnému úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor doklady preukazujúce úhradu ceny

dosiahnutej vydražením na jeho účet, a to potvrdenia o zrealizovaní transakcie dňa 13. 5. 2022 vo výške
10000 eur a dňa 26. 5. 2022 vo výške 69100 eur platiteľom D. E.. Súčasťou spisu je aj notárska zápisnica
spísaná notárom JUDr. Rastislavom Demeterom dňa 13. 5. 2022, N 123/2022, Nz 13395/2022, NCRIs
13804/2022, vrátane opravnej doložky zo dňa 18. 5. 2022, žiadosť žalobkyne o vydanie potvrdenia
äkvitancieň o plnení dlhu zo dňa 22. 7. 2021, nesúhlas žalobkyne s ohodnotením predmetu dražby a so

znaleckým posudkom číslo 1/2022 zo dňa 9. 2. 2022, žiadosť žalobkyne o upresnenie pohľadávky zo
dňa 11. 3. 2022, žiadosť žalobkyne o predloženie dokladu o pravosti a splatnosti pohľadávky zo dňa 8.
6. 2021, výzva žalobkyne k mimosúdnej dohode o finančnom vysporiadaní zo dňa 8. 6. 2021, nesúhlas
žalobkyne s tzv. dobrovoľnou dražbou nehnuteľnosti na bývanie zo dňa 8. 6. 2021, nesúhlas žalobkyne
s ohodnotením predmetu dražby a nesúhlas so znaleckým posudkom zo dňa 6. 7. 2021.

44. Podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

45. Podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej

zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá
na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti
dražbyzaniká,aksaneuplatnídotrochmesiacovododňapríklepuokremprípadu,akdôvodyneplatnosti
dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom
má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného

predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade
spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

46. Podľa § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, účastníkmi súdneho konania o neplatnosť
dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá

osoba podľa odseku 2.

47. Podľa § 21 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách, neplatnosť dražby nie je možné vysloviť z
dôvoduoneskorenéhozačatiadražby,akbolopríčinouoneskorenéhozačatiadražbykonanieinejdražby
tým istým dražobníkom na tom istom mieste a ak neumožnil vlastník predmetu dražby, ako aj osoba,

ktorá má k predmetu dražby iné ako vlastnícke právo, vykonať riadnu obhliadku predmetu dražby.

48. Podľa § 3 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách, dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota
pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu
záložného práva neprevyšuje 2 000 eur.

49. Podľa § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť,
že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomnevyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa
tohto zákona (§ 16 ods. 3).

50. Podľa § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť
určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti
na dražbe.

51. Podľa § 11 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, ak je predmetom dražby byt, dom, iná

nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, dražobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním dražby
zverejniť oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce alebo na
elektronickej úradnej tabuli 11b) v časti určenej pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza.
V rovnakej lehote zverejní oznámenie o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec,
na ktorej území sa predmet dražby nachádza, základné údaje o čase, mieste, predmete a najnižšom
podaní dražby alebo opakovanej dražby. Obec je povinná bezodkladne a bezodplatne takéto oznámenie

zverejniť.

52. Podľa § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby
podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť
alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo

orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť
v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu
vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.

53. Podľa § 12 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ,

dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom
konania dražby.

54. Podľa § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách, vlastník predmetu dražby je oprávnený do
desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka

námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným
znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť
pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník
predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok
bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca.

55. Podľa § 17 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, dražobník vyhlási konanie dražby oznámením
o dražbe, v ktorom uvedie
a) označenie dražobníka a navrhovateľa dražby,
b) miesto, dátum a čas otvorenia dražby,

c) či ide o opakovanú dražbu,
d) označenie a opis predmetu dražby a jeho príslušenstva, práv a záväzkov na predmete dražby
viaznucich a s ním spojených, ak podstatným spôsobom ovplyvňujú hodnotu predmetu dražby, opis
stavu, v akom sa predmet dražby nachádza, a jeho odhadnutú alebo zistenú cenu,
e) najnižšie podanie a minimálne prihodenie, ktoré môže účastník dražby urobiť,

f) ak požaduje zloženie dražobnej zábezpeky, spôsob a lehotu na jej zloženie, číslo účtu a adresu
miesta, kde má byť dražobná zábezpeka zložená, čo je dokladom o zložení dražobnej zábezpeky, výške
dražobnej zábezpeky, a spôsob jej vrátenia; či je možné zložiť dražobnú zábezpeku platobnou kartou
alebo šekom,
g) ak je prípustný aj iný spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením ako úhrada v hotovosti, uvedenie

tohto spôsobu; spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením nesmie byť pre vydražiteľa spojený s
nadbytočnými ťažkosťami,
h) dátum a čas vykonania obhliadky predmetu dražby, pri hnuteľných veciach tiež miesto konania
obhliadky a organizačné opatrenia na zabezpečenie obhliadky,
i) pri spoločnej dražbe poradie, v akom budú jednotlivé predmety dražby dražené,

j) podmienky odovzdania predmetu dražby vydražiteľovi,
k) meno, priezvisko a sídlo notára, ktorý bude priebeh dražby osvedčovať notárskou zápisnicou, ak to
vyžaduje tento zákon (§ 20 ods. 13),
l) poučenie podľa § 21 ods. 2 až 6.56.Podľa§17ods.2zákonaodobrovoľnýchdražbách,oznámenieodražbeuverejnídražobníkvregistri
dražieb najmenej 15 dní pred otvorením dražby, ak tento zákon neustanovuje inak.

57. Podľa § 17 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách, ak je predmetom dražby byt, dom, iná
nehnuteľnosť, podnik alebo jeho organizačná zložka alebo ak najnižšie podanie presiahne 16 550
eur, uverejní dražobník oznámenie o dražbe v registri dražieb najmenej 30 dní pred začatím dražby.
Oznámenie o dražbe dražobník bez zbytočného odkladu zašle aj ministerstvu na zverejnenie v

Obchodnom vestníku.

58. Podľa § 17 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách, v lehotách ustanovených v odsekoch 2 až 4
zašle dražobník oznámenie o dražbe
a) navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného veriteľa, vlastníkovi predmetu dražby, ak nie je totožný s
dlžníkom záložného veriteľa,

b)osobám,ktorémajúpodľaoznámenianavrhovateľadražbykpredmetudražbyzáložnéaleboinéprávo
zapísané v katastri nehnuteľností, v Notárskom centrálnom registri záložných práv, v evidencii podľa
osobitných zákonov alebo v listinách osvedčujúcich vlastnícke právo k predmetu dražby a nevyhnutných
na nakladanie s ním,
c) ak je predmetom dražby byt, dom alebo iná nehnuteľnosť, osobám, ktoré majú podľa oznámenia

navrhovateľa dražby k predmetu dražby predkupné právo alebo iné vecné právo zapísané v katastri
nehnuteľností, a tiež príslušnému okresnému úradu na vyznačenie poznámky,
d) ak je predmetom dražby hnuteľná vec, osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby
predkupné právo k predmetu dražby,
e) ak je predmetom dražby spoluvlastnícky podiel k veci, ostatným spoluvlastníkom k tejto veci

oznámeným navrhovateľom dražby (§ 16 ods. 3),
f) ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, správcovi dane príslušnému podľa
miesta trvalého pobytu alebo miesta podnikania vlastníka nehnuteľnosti, podniku alebo jeho časti, ak
je vlastník fyzickou osobou, alebo podľa sídla vlastníka, ak je vlastník právnickou osobou, a správcovi
dane, v ktorého obvode sa nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť nachádza,

g) ak je predmetom dražby podnik alebo jeho časť, Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky,
h) ak je predmetom dražby majetok právnickej osoby, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je štát, aj
orgánu štátu vykonávajúcemu práva zakladateľa, zriaďovateľa, spoločníka alebo člena tejto právnickej
osoby,
i) notárovi, ktorý bude priebeh dražby osvedčovať notárskou zápisnicou [(ods. 1 písm. k)].

59. Podľa § 26 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách, ak je cena dosiahnutá vydražením vyššia ako
6 640 eur, je vydražiteľ povinný zaplatiť cenu dosiahnutú vydražením do 15 dní od skončenia dražby, ak
sa vydražiteľ s navrhovateľom dražby nedohodli inak.

60. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanú žalobu žalobkyne zamietol, nakoľko
nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia neplatnosti dobrovoľnej
dražby, konanej dňa 13. 5. 2022, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v jej vlastníctve, nachádzajúce
sa v katastrálnom území C., zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva číslo XXX. Žaloba
o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je žalobou podľa zákonného ustanovenia § 137 písm. d)

Civilného sporového poriadku, teda žalobou, na určenie právnej skutočnosti. Podmienkou úspešnosti
uvedeného druhu žaloby je skutočnosť, že jej podanie vyplýva z osobitného predpisu. Osobitným
predpisom, ktorý explicitne upravuje možnosť domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej žaloby, je zákonné
ustanovenie § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Pri žalobách podľa zákonného ustanovenia
§ 137 písm. d) Civilného sporového poriadku sa nevyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu

na požadovanom určení.

61. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobkyňa podala žalobu včas, v zákonom určenej
trojmesačnej lehote od udelenia príklepu. K udeleniu príklepu došlo dňa 13. 5. 2022 a žaloba bola
podaná na súde dňa 22. 7. 2022. Rovnako nebolo sporné, že stranami sporu boli všetky osoby podľa

zákonného ustanovenia § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, t. j. žalovaný 1) ako navrhovateľ
dražby, žalovaný 2) ako dražobník, žalovaný 3) ako vydražiteľ a žalobkyňa ako predchádzajúci vlastník
nehnuteľností. Z hľadiska skutkového bolo medzi stranami sporu nesporné uzavretie zmluvy o úvere
medzi žalobkyňou ako dlžníkom, A. B., nar. XXXX, ako spoludlžníkom a G. J. J., Q. ako veriteľom, nazáklade ktorej bol žalobkyni poskytnutý medziúver vo výške 33300 eur, uzavretie zmluvy o zriadení
záložného práva na zabezpečenie splnenia záväzkov z uvedenej zmluvy o úvere medzi veriteľom
a pôvodnými vlastníkmi nehnuteľností, skutočnosť, že žalobkyňa a spoludlžník zo zmluvy o úvere si

povinnosti z tejto zmluvy riadne a včas neplnili, v dôsledku čoho vyhlásil veriteľ predčasnú splatnosť
úveru a pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Nespornou bola aj skutočnosť,
že žalobkyňa bola výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území C.
zapísaných v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva číslo XXX, ktoré boli predmetom dražby, že na
ohodnotenie predmetu dražby bol vypracovaný znalecký posudok L. C., proti ktorému podala žalobkyňa

námietky, a že v nadväznosti na to bol vypracovaný znalecký posudok L. N., ako aj skutočnosť, že
žalobkyňa znalcom neumožnila vykonať obhliadku nehnuteľností (interiér). Žalobkyňa nerozporovala
ani doručenie oznámenia o dražbe zákonom ustanoveným spôsobom osobám, uvedeným v zákonnom
ustanovení § 17 zákona o dobrovoľných dražbách.

62. Medzi stranami sporu bol sporný charakter prebiehajúceho sporu ako sporu spotrebiteľského.

Sporná bola aj platnosť zmluvy o zriadení záložného práva, a to najmä z dôvodu subjektov zmluvy na
strane záložcov, ako aj z dôvodu žalobkyňou tvrdených neprijateľných podmienok. Sporná bola taktiež
existencia neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o úvere. Žalobkyňa rozporovala aj správnosť
ocenenianehnuteľností,ktorébolipredmetomdražby,akoajprimeranosťzabezpečeniaúverukhodnote
nehnuteľností. Za postup v rozpore so zákonom o dobrovoľných dražbách označila určenie miesta

konania dražby, nedostatky notárskej zápisnice o osvedčení priebehu dobrovoľnej dražby, neuhradenie
ceny vydražených nehnuteľností v lehote podľa § 26 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách. Taktiež
namietala určitosť oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a oznámenia o začatí výkonu
záložného práva, s ohľadom na označenie zmlúv o úvere v uvedených právnych úkonoch. V priebehu
konania spochybnila aj vecnú legitimáciu žalovaného 1), vzhľadom na skutočnosť, že nie je evidovaný

O. C. J. ako „banka“, ale len ako „veriteľ“.

63. Prvotne, k charakteru prebiehajúceho súdneho konania, súd uvádza, že hoci aj konanie o určenie
neplatnostidobrovoľnejdražbyjeosobitnýmdruhomkonania,účastníkmiktoréhosúokremnavrhovateľa
dražby, ktorý spravidla má postavenie dodávateľa, aj dražobník a vydražiteľ, ktorí vo vzťahu k žalobcovi

nepochybne právne postavenie dodávateľa nemajú, žalobkyňa v konaní postavenie spotrebiteľa mala,
prihliadajúc ku skutočnosti, že nároky, ktoré si v konaní uplatňuje, majú svoj pôvod a právny základ
práve v spotrebiteľských zmluvách. Žalobkyňa preto mala v konaní právne postavenie spotrebiteľa,
ako spotrebiteľ bola aj pri prvom procesnom úkone súdom poučená a následne s ňou súd ako so
spotrebiteľom aj konal. V tejto súvislosti súd uvádza, že tak zmluva o úvere zo dňa 15. 4. 2014 ako

aj zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 15. 4. 2014 boli zmluvami spotrebiteľskými v zmysle
zákonného ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko boli uzavreté medzi dodávateľom
aspotrebiteľmi.G.J.J.,Q.priuzatváraníaplneníobochzmlúvkonalavrámcipredmetusvojejobchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa ako dlžník, spoludlžník a záložcovia pri uzatváraní a plnení
zmlúvnekonalivrámcipredmetuichobchodnejaleboinejpodnikateľskejčinnosti,čovyplývanajmäzich

označenia v zmluvách. Právny vzťah medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom, spoludlžníkom a záložcami
mal preto nepochybne spotrebiteľský charakter. Súd sa však nestotožnil s argumentáciou žalobkyne,
že na právny vzťah zo zmluvy o úvere je potrebné aplikovať ustanovenia zákona číslo 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov.Ztvrdeniaoaplikáciiuvedenéhoprávnehopredpisuna

zmluvnývzťahzozmluvyoúverepotomžalobkyňaodvodzovalatvrdenúbezúročnosťabezpoplatkovosť
poskytnutého úveru. Podľa zákonného ustanovenia § 1 ods. 3 písm. b) zákona číslo 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľským úverom nie je
úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie

vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti. Podľa zákonného ustanovenia § 1 ods.
3 písm. c) citovaného zákona, spotrebiteľským úverom nie je úver zabezpečený záložným právom k
nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov. Nakoľko úver, poskytnutý žalobkyni
pôvodným veriteľom, bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnostiam, jeho účelom bolo, v zmysle
článku III. ods. 3.1. zmluvy o úvere, nadobudnutie vlastníckych práv k nehnuteľnostiam a lehota

splatnosti bola viac ako desať rokov, jednoznačne nepredstavoval spotrebiteľský úver a aplikácia zákona
o spotrebiteľských úveroch bola na vzťah zo zmluvy o úvere vylúčená. Na základe uvedenej skutočnosti
nebol dôvod ani skúmať žalobkyňou tvrdené porušenie povinností veriteľa pri posudzovaní schopností
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v zmysle zákonného ustanovenia § 7 zákona o spotrebiteľskýchúveroch. Len pre úplnosť súd uvádza, že na právny vzťah zo zmluvy o úvere nebolo možné aplikovať ani
ustanovenia zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ktorého ustanovenia sa nevzťahujú na zmluvy o úvere na bývanie uzavreté pred 21. 3. 2016.

64. Súd nemal preukázanú dôvodnosť argumentácie žalobkyne ani pokiaľ ide o právne postavenie
žalovaného 1) ako navrhovateľa dražby, ktorý vstúpil do práv a povinností pôvodného veriteľa (G.
J. J., Q.) na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 1. 10. 2020. Žalobkyňa tvrdila, že
dojednanie v zmluve, umožňujúce previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez

súhlasu spotrebiteľa, je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. b) Občianskeho zákonníka
a súčasne argumentovala skutočnosťou, že žalovaný 1) nie je bankou, ale je evidovaný O. C. J.
len ako veriteľ. Súd nemal preukázanú dôvodnosť argumentácie žalobkyne o neprijateľnosti zmluvnej
podmienky. V článku IX. ods. 9.3. zmluvy o úvere bolo dojednané, že v prípade porušenia povinnosti
dlžníkom, najmä nesplácania úveru riadne a včas, má veriteľ právo, okrem iného, postúpiť pohľadávku.
Zmluvná podmienka umožňujúca previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa je

neprijateľná len za splnenia podmienky, že by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo
zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa. Uvedenú skutočnosť však žalobkyňa žiadnym spôsobom
netvrdila, ani nepreukázala. Navyše, v súlade so zákonným ustanovením § 529 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia, mu zostávajú
zachované i po postúpení pohľadávky. Súd nemal preukázané ani iné dôvody, ktoré by spochybňovali

pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného 1) v konaní ako navrhovateľa dražby, na ktorého bola postúpená
pohľadávka zo zmluvy o úvere. Keďže medzi pôvodným veriteľom a žalobkyňou nevznikol právny vzťah
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nebolo možné vo vzťahu ku postúpeniu pohľadávky na žalovaného
1) aplikovať zákonné ustanovenie § 17 zákona číslo 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov. Zákonné ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky zo zmluvy o úvere umožňovalo
banke postúpiť svoju pohľadávku, ak bol dlžník napriek písomnej výzve banky nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku. Zákon pritom
výslovne upravuje, že banka je oprávnená postúpiť pohľadávku aj osobe, ktorá nie je bankou, a to aj bez

súhlasu klienta. Argumentácia žalobkyne, že žalovaný 1) nie je bankou, bola preto bez významu pre
posúdenie postúpenia pohľadávky pôvodného veriteľa a v nadväznosti na to pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného 1). Pôvodný veriteľ bol totiž oprávnený postúpiť pohľadávku aj osobe, ktorá nie je bankou.
Súd mal preukázané, že pred postúpením pohľadávky boli splnené podmienky v zmysle zákonného
ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, keďže výzvou zo dňa 1. 6. 2020, ktorú žalobkyňa prevzala

dňa 4. 6. 2020, vyzval pôvodný veriteľ žalobkyňu na úhradu sumy 32590,61 eura a následne dňa 1. 10.
2020, t. j. po uplynutí viac ako 90 dní, počas ktorých bola žalobkyňa nepretržite v omeškaní s úhradou,
postúpil pohľadávku na žalovaného 1).

65. Vykonaným dokazovaním súd nemal preukázané dôvody pre určenie neplatnosti dobrovoľnej

dražby, ktorými, v zmysle zákonného ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách,
sú neplatnosť záložnej zmluvy alebo porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Podľa
ustálenej judikatúry, k úspešnosti žaloby o určenie neplatnosti dražby je nevyhnutné preukázať, že
došlo k porušeniu ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, pričom musí ísť o také jeho porušenie,
ktorým je zároveň žalujúca osoba aj reálne dotknutá na svojich právach. Medzi porušením niektorého

ustanovenia zákona a vznikom ujmy na právach žalujúcej osoby musí existovať príčinná súvislosť.
To znamená, že pre úspešnosť žaloby o určenie neplatnosti dražby v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia musia byť kumulatívne splnené dva predpoklady, a to, že boli porušené ustanovenia tohto
zákona, a že žalujúca osoba bola práve porušením týchto ustanovení fakticky dotknutá na svojich
právach. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno v spore o neplatnosť dražby zaťažuje žalobcu.

66. Súd nemal z vykonaného dokazovania preukázanú neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva,
uzavretej medzi G. J. J., a. s. ako záložným veriteľom a L. L. A., L. D. A. a M. A. ako záložcami dňa 15. 4.
2014, na základe ktorej došlo k vykonaniu dobrovoľnej dražby. Zmluva o zriadení záložného práva bola,
v súlade so zákonným ustanovením § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka, uzavretá v písomnej forme

a obsahovala všetky zákonom určené náležitosti podľa ustanovenia § 151b ods. 2, 3 Občianskeho
zákonníka, t. j. pohľadávku, ktorá bola záložným právom zabezpečená, záloh a hodnotu zabezpečenej
pohľadávky. Záložné právo bolo na základe uvedenej zmluvy zapísané do katastra nehnuteľností.
Súd nemal preukázanú dôvodnosť argumentácie žalobkyne, že nakoľko zmluvu o zriadení záložnéhopráva nepodpísala ona, ale tretie osoby, došlo k rozporu so zákonným ustanovením § 5a ods. 4
zákona číslo 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého

právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia
záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je neplatný. Uvedené zákonné
ustanovenie nebolo možné aplikovať na prejednávanú vec, nakoľko žalobkyňa nesplnomocnila tretiu
osobu na uzavretie záložnej zmluvy. Zmluva o zriadení záložného práva bola uzavretá podielovými
spoluvlastníkmi zálohu, ktorí boli ako podieloví spoluvlastníci zapísaní v katastri nehnuteľností ku dňu

uzavretia zmluvy. Žalobkyňa nebola ku dňu podpisu zmluvy o zriadení záložného práva vlastníčkou
zálohu, preto nemohla uzavrieť zmluvu o zriadení záložného práva, ani splnomocniť tretiu osobu na jej
uzavretie. Žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k zálohu až následne, po uzavretí zmluvy o zriadení
záložného práva. Podľa § 151h ods. 2 Občianskeho zákonníka na žalobkyňu ako nadobúdateľku zálohu
prešli účinnosťou prevodu vlastníckeho práva k zálohu všetky práva a povinnosti záložcov zo zmluvy
o zriadení záložného práva a ako nadobúdateľka zálohu bola povinná strpieť výkon záložného práva.

Podľazákonnéhoustanovenia§151hods.1Občianskehozákonníkapriprevodealeboprechodezálohu
pôsobí záložné právo voči nadobúdateľovi zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje,
že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom alebo ak tento
zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 15. 4.
2014 neumožňovala záložcom previesť záloh bez zaťaženia záložným právom. Naopak, v článku III.

ods. 5 zmluvy bolo výslovne dojednané, že záložné právo má účinky aj na dedičov, resp. právnych
nástupcovzáložcov.Súdnemalpreukázanúanižalobkyňoutvrdenúexistenciuneprijateľnýchzmluvných
podmienok v zmluve o zriadení záložného práva. Žalobkyňou uvádzané zmluvné dojednanie v článku
III. ods. 4 zmluvy o oprávnení záložcov nakladať so zálohom len na základe písomného súhlasu
záložného veriteľa, nepredstavuje neprijateľnú podmienku v zmluve. Jedná sa o dojednanie, ktoré je

štandardne obsahom záložných zmlúv, a ktorého účelom je kontrola záložného veriteľa nad hodnotou
zálohu, najmä predchádzanie znižovaniu hodnoty zálohu. Taktiež súd nemal preukázanú neprimeranosť
hodnoty zálohu k hodnote zabezpečenej pohľadávky. Výška istiny úveru zabezpečeného záložným
právom predstavovala 33300 eur. Hodnota zálohu bola v čase konania dražby určená na 65600 eur.
Prihliadajúc k zmluvne dojednanej dĺžke trvania záväzkov zo zmluvy o úvere, celkovej výške záväzkov,

ktoré bola žalobkyňa na základe zmluvy o úvere povinná zaplatiť, ako aj k všeobecnému nárastu cien
nehnuteľností v období od uzavretia zmluvy o zriadení záložného práva do vykonania dražby, mal súd
za to, že hodnota zálohu nebola neprimeraná výške zabezpečenej pohľadávky.

67. Súd taktiež nemal preukázané, že v procese dobrovoľnej dražby boli porušené ustanovenia

zákona o dobrovoľných dražbách, ktorých porušením by bola žalobkyňa dotknutá na svojich právach.
Prvotne súd uvádza, že nedôvodnou bola argumentácia žalobkyne, že záložné právo bolo možné
vykonať až na základe právoplatne priznanej pohľadávky. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukazovala
na zákonné ustanovenie § 343 ods. 3 Občianskeho zákonníka (tu zrejme mala na mysli Civilný
sporový poriadok, keďže Občiansky zákonník v aktuálnom znení § 343 neobsahuje), podľa ktorého

výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym
rozhodnutím. Súd uvádza, že uvedené zákonné ustanovenie sa vzťahuje na záložné právo, zriadené
súdom zabezpečovacím opatrením, nie na výkon záložného práva zriadeného podľa hmotnoprávnych
predpisov. Žiadne z ustanovení Občianskeho zákonníka nelimituje výkon záložného práva existenciu
judikovanej (právoplatným rozhodnutím súdu priznanej) pohľadávky. Podľa zákonného ustanovenia §

151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a
včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa
záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa
osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak
tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Napokon, aj zákonné ustanovenie § 53 ods.

10 Občianskeho zákonníka výslovne pre spotrebiteľské zmluvy upravuje možnosť výkonu záložného
práva predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných
zákonov. Možnosť výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou bola výslovne dojednaná v článku IV.
ods.1 zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 15. 4. 2014. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na
právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky, uvedený v uznesení, sp. zn. PL. ÚS 23/2014, podľa

ktorého: „Podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle jej platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka veci
s dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na
vydraženieveci,pričomObčianskyzákonníkvychádzaztoho,žesamotnéuzatvoreniezmluvyozriadení
záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvomdobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom na uvedené sa dobrovoľná
dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dáva súhlas na budúce speňaženie určitého
svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom (zákon o dobrovoľných dražbách).“ Súd mal

preukázané, že pôvodný veriteľ G. J. J., Q. v súlade so zákonným ustanovením § 151l ods. 1
Občianskeho zákonníka oznámil žalobkyni začatie výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby
dňa 29. 10. 2018, pričom od oznámenia ku dňu vykonania dražby uplynulo, v zmysle zákonného
ustanovenia § 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka, viac ako 30 dní. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na
zmätočnosť v označení zmluvy o úvere v oznámení o začatí výkonu záložného práva, súd dôvodnosť

uvedenej argumentácie preukázanú nemal. V oznámení o začatí výkonu záložného práva zo dňa 25. 10.
2018jeriadneoznačenázmluvaoúverečíslom0782846405azmluvaomedziúverečíslom0782846106
akoajdátumomjejuzavretiadňa15.4.2014.Nakoľkopredmetomdražbybolinehnuteľnosti,súdprvotne
skúmal, či hodnota zabezpečenej pohľadávky bez jej príslušenstva ku dňu oznámenia o začatí výkonu
záložného práva prevyšovala 2000 eur. Súd mal z vykonaného dokazovania jednoznačne preukázané,
že uvedená podmienka výkonu dobrovoľnej dražby, ustanovená v zákonnom ustanovení § 3 ods.

6 zákona o dobrovoľných dražbách, splnená bola. Žalobkyňa v priebehu celého konania namietala
výšku pohľadávky, na uspokojenie ktorej bola dobrovoľná dražba vykonaná, poukazujúc najmä na
skutočnosť, že zabezpečená pohľadávka je preplatená, keďže poskytnutý úver je, podľa jej názoru,
bezúročný a bez poplatkov, ako aj z dôvodu existencie neprijateľných podmienok v zmluve o úvere.
Súd dôvodnosť uvedenej argumentácie žalobkyne preukázanú nemal. Pokiaľ ide o tvrdenú bezúročnosť

a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, súd poukazuje na už vyššie uvedenú argumentáciu, podľa
ktorej na žalobkyni poskytnutý úver nie je možné aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch. Súd
nemal preukázanú ani existenciu takých neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré by mohli mať
vplyv na výšku zabezpečenej pohľadávky. Žalobkyňa poukazovala na dojednanie o povinnosti uhradiť
všetkynákladyspojenésvymáhanímpohľadávky.Súduvedenédojednanienepovažovalzaneprijateľnú

podmienku, nakoľko v prípade riadneho plnenia dlhu žiadne náklady spojené s vymáhaním pohľadávky
nevznikajú. Je pritom logické, že náklady, ktoré vzniknú v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti
dlžníkom, nemôžu zaťažiť veriteľa, ktorý zmluvnú povinnosť neporušil. V tejto súvislosti súd poukazuje
aj na zákonné ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré ako príslušenstvo pohľadávky
určuje aj náklady spojené s jej uplatnením. Rovnako súd, tak ako už bolo argumentované vyššie,

nepovažoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku ustanovenie o možnosti veriteľa previesť pohľadávku
zo zmluvy o úvere na tretiu osobu bez súhlasu žalobkyne. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku
súd nepovažoval ani dojednanie spracovateľského poplatku. Spracovateľský poplatok bol zmluvnými
stranami zmluvy o úvere dojednaný v článku VIII. ods. 8.1. zmluvy. Rovnako tak bol dojednaný aj spôsob
jeho zaplatenia, a to vzájomným započítaním. Konkrétna výška poplatku bola uvedená v Sadzobníku

poplatkov,ktorýbolprílohouzmluvyoúvere.Súdvtejtosúvislostipoukazujeajnaprávnynázor,uvedený
v rozsudku Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 7CoCsp/57/2022, podľa ktorého: „Zmluvné strany mali v
zmluve jasne dohodnutú celkovú výšku úveru, ako aj celkovú čiastku, ktorú budú musieť uhradiť a tieto
boli jasne uvedené v základnej zmluve, v amortizačnej tabuľke pre medziúver a stavebný úver, ktorá
bola neoddeliteľnou prílohou úverovej zmluvy. Rovnako z týchto dokumentov je zrejmý i poplatok za

spracovanie úveru vo výške 540 eur, pričom v čl. VIII bod 8.1. zmluvy bolo dohodnuté, že poplatok za
spracovanie medziúveru vrátane zmluvnej dokumentácie si veriteľ (žalobca) zúčtuje pri prvom čerpaní
prostriedkov úveru tak, že celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov úveru bude znížená o
výšku tohto poplatku. Nárok na poplatok za spracovanie úveru vyplýva z § 499 Obchodného zákonníka.
Z uvedeného je zrejmé, že žalobca žalovaným poskytol úver aj na zaplatenie predmetného poplatku,

ktorého splatnosť si v zmluve riadne dohodli.“ Súd tiež poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Nitre,
sp. zn. 12Co/75/2021, podľa ktorého: „Z vyjadrenia žalovaného 1/ zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že
žalobcom bol poskytnutý úver vo výške 40.900 eur, pričom suma 490,80 eura bola v zmysle čl. VIII. bod
8.1. zúčtovaná pri prvom čerpaní peňažných prostriedkov úveru tak, že celková suma poukazovaných
prostriedkov bola znížená o výšku tohto poplatku. Rovnako tomu tak bolo aj v prípade úverových

prostriedkov v celkovej sume 30.000 eur, pričom poplatok predstavoval 360 eur. Uvedené zmluvné
dojednanie nie je podľa názoru odvolacieho súdu neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nespôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Na odplatu
má veriteľ právo zo zákona - § 499 Obchodného zákonníka, § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka,
§ 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka.“ Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uvedeného v rozsudku,
sp. zn. 7Cdo/294/2019: „Dovolací súd poukazuje na to, že z označenia sporného poplatku vyplýva, že
ide o poplatok za poskytnutie úveru, t.j. za úkony na strane veriteľa, ktoré sú nevyhnutné pre uzavretie
zmluvy, a ktoré sú jeho internou záležitosťou a súčasťou jeho nákladov, teda za úkony veriteľa súvisiaces poskytnutím úveru ako vypracovanie zmluvy a jej uzavretie a pod. Poplatok za poskytnutie úveru teda
predstavuje cenu za poskytovanie služby veriteľom, pričom možnosť jeho uplatňovania pripúšťa zák. č.
129/2010 Z.z. a táto možnosť vyplýva aj z judikatúry SD EÚ. Nemožno teda v súvislosti s dojednaním

poplatku za poskytnutie úveru dospieť k záveru o existencii nekalej zmluvnej podmienky.“ Pokiaľ ide
o ďalšie poplatky, ktoré mali byť súčasťou pohľadávky, na uspokojenie ktorej bola vykonaná dražba,
súd uvádza, že povinnosť platiť poplatky bola dojednaná v článku VIII. zmluvy o úvere a poplatky boli
konkretizované v Sadzobníku poplatkov, ktorý bol prílohou zmluvy o úvere. V čase podpisu zmluvy
o úvere preto bola žalobkyňa oboznámená s výškou uvedených poplatkov. Súd však v tejto súvislosti

poukazuje aj na skutočnosť, že vo vyhlásení žalovaného 1) ako veriteľa o pravosti, výške a splatnosti
pohľadávky v zmysle zákonného ustanovenia § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách zo dňa 13. 4.
2021 bola výška poplatkov uvedená v sume 5 eur, čo je úplne nepatrná časť z vymáhanej pohľadávky.

68. Žalovaný 1) ako záložný veriteľ návrhom zo dňa 13. 4. 2021, doručeným žalovanému 2) ako
dražobníkovi navrhol vykonať dražbu nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne, nachádzajúcich sa

v katastrálnom území C., zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX. Súčasťou návrhu na vykonanie
dražby boli aj vyhlásenia žalovaného 1) v súlade so zákonným ustanovením § 7 ods. 2 zákona
o dobrovoľných dražbách, t. j. že predmet dražby je možné dražiť a o pravosti, výške a splatnosti
pohľadávky, pre ktorú navrhol vykonať záložné právo. Žalovaný 2) ako dražobník spĺňal podmienky
na vykonávanie dražieb v súlade s ustanovením § 6 zákona o dobrovoľných dražbách, čo mal súd

preukázané výpisom zo živnostenského registra. Žalovaný 1) a žalovaný 2) uzavreli dňa 11. 9. 2017
Rámcovú zmluvu o vykonávaní dražieb a dňa 1. 10. 2020 zmluvu o vykonaní dražby číslo 40795,
predmetom ktorej bolo vykonanie dobrovoľnej dražby nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom
území C., zapísaných na liste vlastníctva XXX. Zmluva o vykonaní dražby, v spojení s Rámcovou
zmluvou o vykonávaní dražieb, vrátane príloh k zmluve, obsahovala zákonné náležitosti zmluvy

o vykonaní dražby v zmysle zákonného ustanovenia § 16 zákona o dobrovoľných dražbách a bola
uzavretá v písomnej forme.

69. Nakoľko predmetom dražby boli nehnuteľnosti, žalovaný 2) zabezpečil určenie predmetu dražby
znaleckým posudkom L. C. C.. Žalobkyni bol uvedený znalecký posudok doručený dňa 2. 2. 2022.

Žalobkyňa dňa 11. 2. 2022 doručila G. J. J., a. s., žalovanému 1) a žalovanému 2) nesúhlas
s ohodnotením predmetu dražby a nesúhlas so znaleckým posudkom číslo 1/2022. Žalovaný 2)
následne,atovlehote30dníoddoručeniažiadostižalobkyne,zabezpečilohodnoteniepredmetudražby
znaleckým posudkom L. M. N. zo dňa 8. 3. 2022, ktorý bol žalobkyni doručený dňa 25. 3. 2022. Podaním
zo dňa 3. 5. 2022, t. j. zaslaným najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby v zmysle § 12 ods.

5 zákona o dobrovoľných dražbách, žalovaný 2) oznámil žalobkyni, ako sa vysporiadal s námietkami
vznesenými voči znaleckému posudku vypracovanému L. C.. Pre účely ohodnotenia predmetu dražby
žalovaný 2), v súlade so zákonným ustanovením § 12 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách,
použil znalecký posudok vypracovaný L. N., nakoľko ním bola určená vyššia všeobecná hodnota
predmetu dražby. Súd nemal preukázanú dôvodnosť argumentácie žalobkyne vo vzťahu k znalcom

určenej hodnote predmetu dražby. Prvotne súd uvádza, že tak zo znaleckého posudku L. C. ako aj zo
znaleckého posudku L. N. vyplynulo, že žalobkyňa znalcom ohodnotenie predmetu dražby (z interiéru)
neumožnila. Znalci preto, v súlade so zákonným ustanovením § 12 ods. 3 zákona o dobrovoľných
dražbách, vykonali ohodnotenie predmetu dražby len na základe vonkajšej obhliadky a dostupných
údajov, ktoré mal k dispozícii žalovaný 2). V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na skutočnosť, že

z dôvodu, že žalobkyňa neumožnila vykonať riadnu obhliadku predmetu dražby, v zmysle zákonného
ustanovenia § 21 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách sa z dôvodu tvrdeného nesprávneho
ocenenia predmetu dražby nemohla domáhať jej neplatnosti. Žalobkyňa v žalobe argumentovala tým,
že znaleckým posudkom určená cena predmetu dražby bola neadekvátna a iným znaleckým posudkom
by bola určená v inej výške, ako aj tým, že cena predmetu dražby sa v danej lokalite podľa verejne

dostupných informácií pohybovala od 75000 eur do 82000 eur. Žalobkyňa však svoje skutkové tvrdenia
žiadnym spôsobom nepreukázala. Navyše, cena dosiahnutá za predmet dražby, t. j. 79100 eur, bola
v rozmedzí uvádzanom žalobkyňou ako cena, za ktorú sa mali obdobné nehnuteľností predávať. V tejto
súvislosti súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uvedený v rozsudku
sp. zn. 7Cdo/15/2021, podľa ktorého: „V posudzovanej veci preto nie sú dovolacie námietky žalobkyne

(o vplyve znalcom určenej ceny nehnuteľností na neplatnosť dražby) spôsobilé privodiť iný záver
dovolacieho súdu o takom závažnom porušení ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z., ktoré by mali za
následok vyslovenie neplatnosti dražby. Ohodnotenie nehnuteľnosti by mohlo mať právny význam pre
neplatnosť dražby (iba) v prípade, ak sa neuskutočnilo formou znaleckého posudku (4Cdo/12/2013),či v prípade, ak by dražobník zostal pasívny k námietkam vlastníka predmetu dražby podľa § 12 ods.
5 citovaného zákona, o ktoré prípady v danej veci nešlo. Vyslovené právne závery odvolacieho súdu,
podľaktorýchsažalobkyňanemôžeúspešnedomáhaťneplatnostidražbyprevadyznaleckéhoposudku,

ktoré nenamietala zákonom predvídaným spôsobom (§ 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z.), považuje
dovolací súd za správne.“ Aj podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uvedeného
v uznesení, sp. zn. 3Cdo/233/2010: „Pokiaľ ide o určenie ceny predmetu dražby, dovolací súd považuje
za správny záver odvolacieho súdu, že určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok
neplatnosť dražby,...“

70. Súd nemal preukázané žalobkyňou tvrdené porušenie zákonného ustanovenia § 11 ods. 1 zákona
o dobrovoľných dražbách, teda že by miesto, dátum a čas začatia dražby boli určené žalovaným 2)
tak, že by bola obmedzená možnosť účasti na dražbe. Obec C., v ktorej sa dražené nehnuteľnosti
nachádzajú, sa nachádza 7 kilometrov od Mesta Liptovský Mikuláš, v ktorom sa dražba konala. Uvedená
vzdialenosť predstavuje skutočne minimálnu vzdialenosť medzi dvomi obcami, ktorú je možné bez

problémov prekonať akýmkoľvek dopravným prostriedkom, prípadne za použitia verejnej dopravy.
V žiadnom prípade však prekonanie vzdialenosti 7 kilometrov nemôže byť skutočnosťou, ktorá by
odradila prípadných záujemcov o kúpu nehnuteľností z Obce Bobrovec. Súd mal za to, že práve
určením miesta konania dražby v okresnom meste sa zabezpečila možnosť účasti na dražbe širšiemu
okruhu záujemcov. V tejto súvislosti súd poukazuje na právny názor, uvedený v uznesení Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Cdo/58/2018, podľa ktorého: „Zákon o dobrovoľných dražbách
ustanovuje relevantné kritérium, ktoré musí byť zohľadnené pri určovaní miesta, dátumu a času
začatia dražby. Týmto kritériom je zachovanie reálnej možnosti účasti na dražbe. V súlade s týmto
pravidlom treba vykladať všetky prípravné a realizačné práce súvisiace s organizáciou dražby, keďže
je všeobecným záujmom, aby dražba bola sprístupnená čo najširšej účasti zo strany verejnosti, a to v

záujme naplnenia jej skutočného účelu. Pokiaľ ide konkrétne o miesto konania dražby, je povinnosťou
dražobníka organizovať dražbu na takom mieste, ktoré sa nachádza v regionálnej dostupnosti predmetu
dražby, keďže možno očakávať, že práve znalosť miestnych pomerov, oboznámenie sa s predmetom
dražby a transparentnosť vo vzťahu k potenciálnym záujemcom naviazaným regionálne na predmet
dražby povedie k stimulácii záujmu, a tým aj vytvoreniu vhodných podmienok pre konkurenciu

ponúk jednotlivých účastníkov dražby. Ako kontraproduktívne tak možno naopak označiť konanie,
keď dražobník určí pri draženej nehnuteľnosti v Košiciach miesto realizácie dražby napríklad v
Bratislave. Uvedená regionálna disproporcia už len z povahy veci povedie k odradeniu účastníkov, resp.
potenciálnych účastníkov dražby od záujmu sa na tejto zúčastniť, keďže na ich strane by boli vyvolané
náklady jednak na miestnu obhliadku a jednak na účasť na samotnom mieste dražby. Judikatúra súdov

potvrdzuje, že organizácia dražby mimo sféry a umiestnenia predmetu dražby môže zakladať dôvod
určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby. ... V predmetnej veci prvé dve kolá dražby prebehli v Košiciach,
vzdialených cca 110 km od miesta dražených nehnuteľností (tretie kolo prebehlo v Levoči, vzdialenej
cca 23 km), čo nemožno považovať za tak vzdialené miesta, v dôsledku ktorých by došlo k obmedzeniu
možnosti účasti na dražbe potenciálnym záujemcom o predmet dražby. I dopravné spojenie medzi týmito

miestami bolo z časového hľadiska prijateľné, keď medzi Košicami a Y. premávajú pravidelné spoje a
presun automobilom trvá cca 1 hod. a 25 minút a pokiaľ ide o Levoču, ide o okresné mesto vzdialené iba
20 minút cesty autom (cesta prostredníctvom pravidelných spojov trvá od 49 minút po 1 hodinu).“ Súd
mal za to, že určenie miesta konania dražby žalovaným 2) spĺňalo kritérium miesta, ktoré sa nachádza
v regionálnej dostupnosti predmetu dražby, keď vzdialenosť predmetu dražby od miesta konania dražby

v žiadnom prípade nemohla odradiť potenciálnych záujemcov o kúpu, či už z hľadiska straty času alebo
finančnej náročnosti.

71. Súd mal preukázané aj splnenie povinností žalovaným 2) ako dražobníkom podľa § 11 ods. 4 zákona
o dobrovoľných dražbách. Z potvrdenia Obce Bobrovec zo dňa 12. 2. 2024 vyplynulo, že oznámenie

o dražbe bolo zverejnené na úradnej tabuli obce od 11. 4. 2022 do 16. 5. 2022, t. j. najmenej 15 dní
pred konaním dražby. Pokiaľ žalobkyňa uvedené potvrdenie spochybňovala, neoznačila žiadne dôkazy,
ktoré by správnosť údajov v ňom uvedených vyvrátili. Je nepochybné, že obec na svojej úradnej tabuli
zverejňuje veľké množstvo oznámení. Vzhľadom na právne účinky, spojené so zverejnením oznámení
na úradnej tabuli, je preto nepochybné, že obec presne eviduje dátumy, počas ktorých boli oznámenia

na tabuli zverejnené. Súd mal tiež preukázané, že oznámenie o dražbe bolo v lehote najmenej 15 dní
pred konaním dražby zverejnené v periodickej tlači s pôsobnosťou pre obec, na ktorej území sa predmet
dražby nachádza, keďže bolo zverejnené v Dražobných listoch, vydaných dňa 14. 4. 2022, číslo 14,
ktoré,podľapotvrdeniaichvydavateľa-obchodnejspoločnostiVENDITIO,a.s.,bolidistribuovanévObciBobrovec do 200 domácností. Podľa výpisu zo zoznamu periodickej tlače, vedeného Ministerstvom
kultúry SR, boli Dražobné listy v uvedenom období vydávané ako celoslovenský týždenník, ktorého
vydavateľom bola obchodná spoločnosť VENDITIO, a. s.

72. Z oznámenia o dražbe mal súd preukázané, že záujemcom bola umožnená obhliadka predmetu
dražby v súlade so zákonným ustanovením § 13 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, dňa 21. 4.
2022 a 5. 5. 2022.

73. Oznámenie o dražbe obsahovalo všetky zákonom určené náležitosti podľa § 17 ods. 1 zákona
o dobrovoľných dražbách a bolo doručené všetkým subjektom a v lehotách v zmysle § 17 ods. 2, 3,
5 zákona o dobrovoľných dražbách. Oznámenie o dražbe bolo uverejnené v Notárskom centrálnom
registri dražieb dňa 8. 4. 2022, t. j. najmenej 30 dní pred začatím dražby. Oznámenie o dražbe
bolo zverejnené v Obchodnom vestníku číslo 72, vydanom dňa 13. 4. 2022. Oznámenie o dražbe
bolo doručené žalovanému 1) ako navrhovateľovi dražby dňa 13. 4. 2022, žalobkyni dňa 11. 4. 2022,

splnomocnenej zástupkyni žalobkyne dňa 11. 4. 2022, Obci Bobrovec dňa 11. 4. 2022, Daňovému úradu
Žilina dňa 12. 4. 2022, notárovi dňa 25. 4. 2022, Okresnému úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor
dňa 11. 4. 2022.

74. Priebeh dražby bol osvedčený notárskou zápisnicou, spísanou notárom JUDr. Rastislavom

Demeterom pod N 123/2022, Nz 13395/2022, NCRIs 13804/2022, ktorá obsahovala všetky zákonom
stanovené náležitosti podľa § 24 zákona o dobrovoľných dražbách. Na dražbu sa dostavili 8
účastníci dražby, pričom notár osvedčil, že právnické osoby preukázali svoju existenciu podľa výpisov
z obchodného registra príslušného registrového súdu, fyzické osoby zákonným spôsobom podľa
platných občianskych preukazov, zapísali sa do zoznamu účastníkov dražby, predložili doklad o zložení

požadovanej dražobnej zábezpeky a čestné vyhlásenie, že nie sú osobami vylúčenými z dobrovoľnej
dražby v zmysle § 5 ods. 4 až 8 zákona o dobrovoľných dražbách. Skutočnosť, že v zozname
účastníkov dražby, ktorý je prílohou notárskej zápisnice, nie sú vyčiarknuté prázdne riadky, ako na to
poukazovala žalobkyňa, nemôže byť vyhodnotená ako porušenie zákona. Zo zápisnice jednoznačne
vyplýva,žedražbysazúčastnilo8účastníkov,vzoznamejezapísaných8účastníkov,pretosúakékoľvek

pochybnosti o počte účastníkov dražby vylúčené. Rovnako bez vplyvu na právne posúdenie veci bola
skutočnosť, že notár vydal dňa 18. 5. 2022 k notárskej zápisnici opravnú doložku, ktorou došlo
k oprave označenia katastrálneho územia, v ktorom sa nachádzajú nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom
dražby. Zákon číslo 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov v ustanovení § 43 ods. 2 výslovne predpokladá možnosť opravy zrejmej nesprávnosti

v notárskej listine formou doložky. Preto uvedený postup notára nemohol byť v rozpore s právnymi
predpismi.

75. Z listinných dôkazov, predložených tak žalovaným 2) ako aj žalovaným 3) mal súd preukázané,
že žalovaný 3) zložil v deň konania dražby dražobnú zábezpeku vo výške 10000 eur a, v súlade so

zákonným ustanovením § 26 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách, v lehote 15 dní od skončenia
dražby, a to dňa 26. 5. 2022, zvyšnú časť ceny vydražených nehnuteľností (po započítaní dražobnej
zábezpeky) vo výške 69100 eur.

76. K argumentácii žalobkyne, týkajúcej sa výšky pohľadávky, na vymoženie ktorej bola vykonávaná

dražba, súd uvádza, že nakoľko žalobkyňa neplnila svoje záväzky zo zmluvy o úvere riadne a včas,
čo nebolo medzi stranami sporné, pôvodný veriteľ G. J. J., Q. vyhlásil, v súlade so zmluvným
dojednaním článku X. ods. 10.1. zmluvy o úvere, dňa 24. 9. 2018 predčasnú splatnosť úveru. Pred
vyhlásením predčasnej splatnosti úveru pôvodný veriteľ, v súlade so zákonným ustanovením § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, dňa 9. 8. 2018 upozornil žalobkyňu, že ku dňu 20. 8. 2018 vyhlási mimoriadnu

splatnosť úveru číslo 0782846106, nakoľko napriek zaslaným výzvam nedošlo k uhradeniu vkladov
na účte stavebného sporenia a omeškaných splátok úrokov z medziúveru, vrátane splátky za mesiac
august 2018 a súčasne ju upozornil na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Uvedené
upozornenie bolo doručené žalobkyni dňa 15. 8. 2018. Po uplynutí zákonnej lehoty 15 dní pôvodný
veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bolo

doručované žalobkyni na adresu C. XXX, pričom zásielka bola uložená dňa 27. 9. 2018 na pošte
a vrátená G. J. J., Q. dňa 19. 10. 2018 s poznámkou, že si ju adresát nevyzdvihol v odbernej lehote.
Vzhľadom na uvedenú skutočnosť a prihliadajúc k tomu, že žalobkyňa mala od 6. 6. 2014 evidovanú
v Registri obyvateľov Slovenskej republiky ako adresu trvalého pobytu C. XXX (ktorú mala evidovanúako adresu trvalého pobytu aj ku dňu podania žaloby, a ktorú si ako adresu bydliska uviedla aj sama
do žaloby), považovalo sa oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru za doručené žalobkyni,
v súlade so zákonným ustanovením § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dňom, kedy sa dostalo do

sféry jej dispozície, t. j. dňom uloženia zásielky na pošte (27. 9. 2018). Súd nemal preukázanú ani
dôvodnosť argumentácie žalobkyne o zmätočnosti označenia zmluvy o úvere v oznámení o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru, keďže v oznámení bolo riadne uvedené, že sa vzťahuje k zmluve o
úvere číslo 0782846405, uzatvorenej dňa 15. 4. 2014 a medziúveru číslo 0782846106. Vzhľadom na
výšku zameškaných splátok úrokov z medziúveru, uvedených v upozornení zo dňa 9. 8. 2018 (986,99

eura) je nepochybné, že žalobkyňa bola v omeškaní s plnením splátky o viac ako tri mesiace (pri výške
mesačnej splátky úrokov 149,58 eura, prihliadajúc ku skutočnosti, že v konaní nebolo preukázané,
že by žalobkyňa v mesiacoch august a september 2018 vykonala akúkoľvek úhradu). Žalobkyňa
spochybňovala výšku pohľadávky na vymoženie ktorej bola vykonaná dobrovoľná dražba. Žalovaný
1) výšku pohľadávky, a to vrátane jej rozčlenenia na istinu, úroky a poplatky, deklaroval v návrhu
na vykonanie dobrovoľnej dražby zo dňa 13. 4. 2021. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že pohľadávka zo

zmluvy o úvere je preplatená, vychádzajúc zo skutočnosti, že úver je, podľa jej názoru, bezúročný
a bez poplatkov. Žalobkyňa tvrdila, že celkovo vykonala úhrady na pohľadávku zo zmluvy o úvere vo
výške 36600 eur, čo presahuje poskytnutú sumu úveru. Poukazovala pritom aj na platby vykonané
po dražbe, t. j. po 13. 5. 2022. Vykonanie uvedených platieb bolo však bez akéhokoľvek vplyvu na
právne posúdenie veci. Platby, ktoré žalobkyňa vykonala po uskutočnení dražby, nemohli totiž spätne

zmeniť (znížiť) výšku pohľadávky žalovaného 1). Žalobkyňa tvrdila, že v období od 22. 4. 2014 do 22.
8. 2018 uhradila spolu 12200 eur. Listinnými dôkazmi však preukázala len platby vykonané od roku
2018. Žalovaný 1) vo vyjadrení zo dňa 8. 4. 2024 tvrdil, že žalobkyňa od vzniku úverového vzťahu do
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru uhradila na úroky spolu 5628,02 eura, pričom malo byť uhradené
6779,16 eura. Výška úhrad žalobkyne bez čiastočného vyrovnania medziúveru predstavovala 5506,64

eura. Z výpisov z účtu, predložených žalobkyňou, mal súd preukázané, že žalobkyňa okrem platieb,
tvrdených žalovaným 1), vykonala na účet zmluvy o úvere do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru
aj platby dňa 2. 1. 2018 vo výške 80,43 eura, 2. 3. 2018 vo výške 200 eur a 16. 4. 2018 vo výške
200 eur. Spolu teda ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru uhradila 5987,07 eura. Ku dňu
predčasnej splatnosti úveru mala žalobkyňa uhradiť (prihliadajúc k dátumu splatnosti splátok úrokov

z medziúveru k 15. dňu v kalendárnom mesiaci a splatnosti prvej splátky úrokov v mesiaci nasledujúcom
po uzavretí zmluvy o úvere) úroky z medziúveru od mája 2014 do apríla 2015 12 x 66,33 eura, t. j.
795,96 eura a od mája 2015 do septembra 2018 41 x 149,58 eura, t. j. 6132,78 eura, spolu 6928,74
eura. Rozdiel medzi záväzkom žalobkyne na zaplatenie úrokov ku vyhláseniu predčasnej splatnosti
úveru a výškou vykonaných úhrad potom činil 941,67 eura (6928,74 eura – 5987,07 eura), čo je viac

ako 6 splátok úrokov. Podľa oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru predstavoval dlh
žalobkyne, vrátane istiny úveru, ku dňa 24. 9. 2018 34817,58 eura a v prípade zohľadnenia úhrad
žalobkyne, ktoré neboli uvádzané žalovaným 1), tak ako sú konkretizované vyššie, v sume 480,43 eura,
34337,15 eura. Od septembra 2018 ku dňu konania dražby žalobkyňa zaplatila na záväzky zo zmluvy
o úvere, podľa ňou predložených listinných dôkazov, spolu 14800 eur. Je preto nepochybné, že dlh

žalobkyne ku dňu uskutočnenia dražby splnením nezanikol. Hoci aj žalobkyňa tvrdila, že v uvedenom
období vykonala úhrady vo výške 16200 eur, uvedené tvrdenie nepreukázala. Z výpisov z účtu, ktoré
predložila, vyplynuli úhrady na účet zmluvy o úvere len v sume 14800 eur. Navyše, v zmysle právnych
záverov, uvedených v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5 Cdo 42/2020, z istiny
úveru prislúchal veriteľovi úrok vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu

peňazí, o ktorý sa dlh žalobkyne po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru ešte zvýšil (čo vyplýva aj
z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, v ktorej bol vyčíslený úrok za obdobie po zosplatnení).
Z uvedených skutočností je nepochybné, že dlh žalobkyne ku dňu konania dražby splnením nezanikol,
pričom výška istiny prevyšovala sumu 2000 eur. Už len okrajom, v súvislosti s výškou pohľadávky, na
uspokojenie ktorej bola dobrovoľná dražba vykonaná, súd uvádza, že, podľa zákonného ustanovenia

§ 33 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, za pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa
navrhuje výkon záložného práva, zodpovedá záložný veriteľ, t. j. žalovaný 1). Zodpovednosti za škodu,
ktorá vznikne porušením tejto povinnosti, sa nemožno zbaviť.

77. Nakoľko zistený skutkový stav bol pre rozhodnutie vo veci postačujúci, vykonávanie ďalších,

žalobkyňou navrhnutých dôkazov, by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Súd preto
rozhodol, že ďalšie žalobkyňou navrhnuté dôkazy nevykoná.78. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

79. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

80. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku vznikol nárok na
náhradu trov konania v konaní v plnom rozsahu úspešným žalovaným. Súd preto priznal žalovanému

1), žalovanému 2) a žalovanému 3) voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Už
len okrajom súd uvádza, že v konaní nielenže neboli preukázané, ale ani len neboli tvrdené dôvody pre
prípadnú aplikáciu zákonného ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku, teda pre nepriznanie
náhrady trov konania v konaní úspešným žalovaným. Samotné postavenie žalobkyne ako spotrebiteľa
v konaní bez ďalšieho neodôvodňuje aplikáciu zákonného ustanovenia § 257 Civilného sporového
poriadku. V súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.