Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 7, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 92Cb/30/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123334673
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Petríková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:6123334673.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Luciou Petríkovou v spore žalobcu: IZOLBAU SB, s.r.o., so sídlom

Ružová 56, 083 01 Sabinov, IČO: 36 516 830, v zastúpení: JUDr. Vladimír Mačík, advokát, Advokátska
kancelária so sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov a žalovaného: A. B. – SEVAKO, so sídlom 072 31
Vinné 10/0, IČO: 44 012 993, v zastúpení: JUDr. Miroslava Slovinská, advokát, Advokátska kancelária so
sídlom Štefánikovo námestie 13, 052 01 Spišská Nová Ves, o zaplatenie 1.738,90 eur s príslušenstvom
a o vzájomnej žalobe žalovaného na zaplatenie sumy 3.408,44 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.738,90 EUR s úrokom z omeškania 8% ročne zo
sumy 1.738,90 eur od 08.10.2019 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky v sume 40,- eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd vzájomnú žalobu žalovaného na zaplatenie sumy 3.408,44 eur zamieta.
III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o jeho výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.738,90 EUR s úrokom z omeškania
8% ročne zo sumy 1.738,90 eur od 08.10.2019 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur z dôvodu, že pre žalovaného vykonal práce na zhotovení liatej
podlahy a na stavbu dodal materiál. Faktúrou č. 20190107 vystavenou dňa 25.09.2019, so splatnosťou

dňa 07.10.2019 vyčíslil žalobca odmenu za vykonanie diela v sume 1.738,90 eur bez DPH. Zo strany
žalovaného nedošlo do podania žaloby k dobrovoľnému splneniu si zmluvnej povinnosti.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril a uviedol, že nárok žalobcu neuznáva a v celom rozsahu popiera
z nasledovných dôvodov: zo žaloby nevyplýva rozsah vyfakturovaných prác a žalobca k žalobe nepripojil
objednávku na výkon vyfakturovaných prác alebo schválený súpis vykonaných prác, stavebný denník
alebo akýkoľvek iný dokument preukazujúci rozsah žalobcom skutočne vykonaných prác. Žalovaný

ďalej rozporoval množstvo skutočne spotrebovaného materiálu, pretože žalobca fakturoval žalovanému
liatu podlahu cemix VL silovaný materiál v množstve 13,44 ton a predpokladané množstvo v zmysle
cenovej ponuky predstavuje 11,80 ton. Zároveň žalovaný tvrdí, že nedošlo k realizovaniu podlahového
poteru na hrúbku 55 mm, ale nanajvýš v hrúbke 40 mm. Podľa výpočtov žalovaného je tak rozdiel medzi
žalobcom vyfakturovanou sumou a skutočne dodaným tovarom v množstve 4,5 tony. Za najzávažnejšie
pochybenie žalobcu považuje vykonanie prác neodborne a s vadami, ktoré musel odstrániť žalovaný
na vlastné náklady. Nedodržanie výšky liateho podlahového poteru malo za následok, že neboli

zabezpečené bezbariérové prechody medzi jednotlivými izbami v rodinnom dome a nedostatočnom
brúsení podlahového poteru sa objavili klince, či iné kovové predmety ako aj pleseň. Všetky vady
boli žalobcovi oznámené zo strany žalovaného, ktorý sa ku klincom, či iným kovovým predmetom
nevedel vyjadriť a k plesni uviedol, že je potrebné ju vyvetrať. Napokon za účelom odstránenia vád bolžalovaný nútený vynaložiť finančné prostriedky v sume 3.821,60 eur na nákup stavebného materiálu.
Ďalejuviedol,žežalobcavčaserealizáciedielanemalakopredmetpodnikaniazapísané„Podlahárstvo“,
a teda dielo realizoval bez oprávnenia, keďže oprávnenie v uvedenom predmete činnosti žalobcovi

vzniklo až dňa 23.06.2022.

3. Žalobca v replike poukázal na to, že cenová ponuka zo dňa 24.06.2019 predstavovala predbežnú
kalkuláciu za dodaný tovar a v cenovej ponuke je uvedené, že konečná cena bude fakturovaná na
základe skutočnej spotreby na stavbe. Nepravdivé je tvrdenie žalovaného, že dielo nebolo vykonané

v zmysle objednávky v tom smere, že hrúbka poteru nedosahovala 55 mm, ale nanajvýš 40 mm je
údajom nepravdivým, nakoľko výška poteru bola zameraná a zadaná priamo žalovaným na mieste
vykonania diela, teda hrúbka poteru zodpovedala požiadavke na vykonanie diela. Po zhotovení diela
bolo dielo odovzdané žalovanému, ktorý si dielo prevzal a nemal voči nemu žiadne výhrady. Vady, na
ktoré žalovaný poukazuje sú jeho účelovou obranou, pretože si nesplnil notifikačnú povinnosť po tom
ako mu bolo dielo odovzdané.

4. Žalovaný v duplike ďalej poukázal na Dodací list zo dňa 17.09.2019, pričom adresa konečného
príjemcu je RD Humenné. Zákazka, na ktorú si žalovaný objednal dodávku tovaru však bola realizovaná
dňa 18.09.2019, čiže zrejme išla dodávka materiálu na inú stavbu. Žalovaný opätovne trval na tom,
že objem spotrebovaného materiálu nekorešponduje s jeho reálnou spotrebou na stavbe. Žalovaný

tvrdí, že telefonicky vytkol vady hneď po tom ako bola betónová zmes vyliata. Reakcia žalobcu bola
taká, že cca po mesiaci prídu podlahu prebrúsiť a dovtedy nájdu riešenie. Žalovaný ďalej uviedol, že
vystavenú predmetnú faktúru vedie v účtovníctve, avšak po vytknutí vád a počiatočnej snahe žalobcu
hľadať riešenia očakával vystavenie dobropisu k faktúre, k čomu však napokon nedošlo. Žalovaný si
uplatnilvočižalobcovivzájomnúžalobunazaplateniesumy3.408,44eurtitulomnáhradyškody,ktorámu

vznikla v súvislosti s odstraňovaním vád vzniknutých pri neodborne vykonanej práci (nákup stavebného
materiálu od C. A. – EMPIRIA).

5. Žalobca sa vyjadril k vzájomnej žalobe dňa 05.06.2024 a uviedol, že odmieta objektívnosť tvrdení
žalovaného o existencií vád diela, pretože výsledok diela tak po kvalitatívnej ako aj kvantitatívnej

stránke plne zodpovedalo objednávke žalovaného, preto spôsob akým si žalovaný uplatňuje svoju
peňažnú pohľadávku ako náklady vynaložené na odstránenie vád diela je uplatňovaním contra legem.
Vzhľadom k ustanovenia Obchodného zákonníka má objednávateľ v prípade vád diela právo voľby
medzipožiadavkounaodstránenievádopravouapožiadavkounaprimeranúzľavuzdiela,pretonavrhol,
aby súd nevyhovel nároku uplatneného vzájomnou žalobou.

6. Na pojednávaní dňa 09.09.2024 žalobca upresnil, že sa so žalovaným dohodli na vykonaní diela
na základe telefonického rozhovoru. Žalovaný uviedol adresu, miesto kde sa bude dielo vykonávať
a aj značku v akej výške má byť poter. Do takej výšky poter urobili. V priebehu realizácie diela prišiel
žalovaný a opýtal sa či nemajú málo materiálu a kolega mu ukázal značku, presne to bolo. Keď došlo

k ukončeniu diela žalovaný vytkol vady len 2-3 mm a keď prišla partia pracovníkov po prebrúsení vytkol
žalovaný výšku podlahy o 8-9 mm. Žiadna ďalšia komunikácia medzi žalobcom a žalovaným nebola.
Množstvo tovaru bolo uvedené na dodacom liste spoločnosti Cemix, s.r.o., ktorý naloží auto, zváži celé
auto a ak zostane rozdiel následne sa odpočíta od množstva a tak je váha čistého materiálu, ktorý bol na
stavbu dovezený. Materiál príde z firmy navážený, domácemu dali dodací list, podpísal to a prídeme my,

spotrebujeme určité množstvo tovaru a následne sa zváži rozdiel a ten sa zaplatí. Pri fakturácii tovaru
vychádzal z dodacieho listu spoločnosti Cemix, s.r.o., ktorý podpísal žalovaný.

7.Žalovanýnapojednávaníuviedol,žezamestnancovžalobcuupozorňoval,žejedôležitédodržaťvýšku
podlahy. Už pri prvej izbe hovoril, že nie do dodržaná výška podlahy až o 2-3 cm a vznikol obrovský

schodok.Hneďvtendeňtelefonovalžalobcovi,ktorýmupovedal,žekeďtopríduprebrúsiťniečodovtedy
nájde na opravu. Podlaha začala plesnivieť a žalovaný našiel firmu v Nemecku, ktorá mala lepiacu zmes
s fóliou, aby získal nejaký centimeter výšky a vymenil plávajúcu podlahu za dlažbu, čím získal nejaký
centimeter, aby bol klient spokojný, pretože jeho najväčšia požiadavka bola, aby bola bezbariérová
podlaha. Čo sa týka reklamovania vád diela uviedol, že žalobcovi telefonoval, sms-ky, kto prišiel na

stavbu z ľudí žalobcu vždy sa sťažoval na predmetné dielo, a že potrebuje nejaké riešenie.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podanou žalobou a vyjadreniami oboch sporových
strán ako aj s predloženými dôkazmi a výsluchom žalobcu a žalovaného, pričom zistil, že žalovaný sina základe telefonického rozhovoru objednal u žalobcu dodávku a montáž liatej anhydritovej podlahy
Cemix. Dňa 24.06.2019 žalobca vypracoval cenovú ponuku na stavbe rodinného domu v Humennom.

9. Z cenovej ponuky žalobcu zo dňa 24.06.2019 vyplýva montáž liatej anhydritovej podlahy Cemix na
tesniacej vrstve v hrúbke 55 mm na stavbu rodinného domu v Humennom. Predpokladaná spotreba
SMZ pri jednotnej hrúbke 55 mm a výmere 120 m2 činí cca 11,80 ton. Cena za 1 tonu VL smz
110j samonivelačný poter, bude fakturovaná na základe DL a skutočnej spotreby na stavbe. Cena za
zhotovenie diela spolu s DPH je suma 1.891,20 eur.

10. Dňa 25.09.2019 žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 20190107 na sumu 1.738,90 eur s dátumom
splatnosti 07.10.2019, pričom touto faktúrou fakturoval 110j liata podlaha cemix VL silovaný materiál
v množstve 13,44 tony v sume 1.344,- eur, Dilatačný profil UNIVENTA + mirelón v množstve 13 bm
v sume 39,- eur, Vyliatie Cemix 110j v množstve 109,30 m2 v sume 327,90 eur a brúsny papier 16-24
v množstve 1 ks v sume 28,- eur. Celková fakturovaná suma 1.738,90 eur.

11. Dňa 18.09.2019 spoločnosť Cemix, s.r.o. vystavila žalobcovi faktúru č. 314084901 s dátumom
splatnosti 03.10.2019 za 13,44 ton 110j samon. anhydr. poter v sume 1.483,78 eur.

12. Z Dodacieho listu č. 8093023086 zo dňa 17.09.2019 mal súd za preukázané, že spoločnosť Cemix,

s.r.o. dodala 13,44 ton 110j samon. anhydr. poter. Miesto výkladky je: IZOLBAU/RD Humenné, p. D.
XXXX XXX XXX, 066 01 Humenné. Prevzal: D..

13. Z projeku stavby a fotodokumentácie, ktorá bola predložená žalovaným súd zistil, že projekt
neplánoval dlažby v celom dome a v podlahe sa nachádzali zaliate klince a spony a na vrchnej časti

sa nachádzala pleseň.

14. Žalovaný ďalej súdu predložil pokladničný doklad na sumu 734,52 eur a 843,25 eur od spoločnosti
LIŠTOVÉ CENTRUM EU, s.r.o. A aj pokladničný doklad na sumu 41,09 eur, sumu 113,63 eur, sumu
958,45 eur, sumu 515,59 eur, sumu 152,46 eur a sumu 49,43 eur od spoločnosti C. A. – EMPIRIA.

Celková suma je 3.408,44 eur.

15. Z výpisu zo živnostenského registra žalobcu súd zistil, že žalobca má v predmete podnikania
uvedené predmety, ktoré súvisia so stavebnou činnosťou :
-Vypracovaniedokumentácieaprojektujednoduchýchstavieb,drobnýchstaviebazmientýchtostavieb-

deň vzniku oprávnenia 16.05.2006
- Uskutočňovanie stavieb a ich zmien- deň vzniku oprávnenia 16.05.2006
- Vypracovanie dokumentácie a projektu technického a technologického vybavenia jednoduchých
stavieb, drobných stavieb a zmien týchto stavieb - deň vzniku oprávnenia 16.05.2006
- Inžinierska činnosť v stavebníctve (okrem vybraných činností vo výstavbe)- deň vzniku oprávnenia

16.05.2006
- Podlahárstvo - deň vzniku oprávnenia 23.06.2022

16. Podľa ust. § 536 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších
predpisov (ďalej len „OBZ“) zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ

sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá
pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci
alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba,
oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť
aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto

určenia.

17. Podľa ust. § 546 ods. 1 OBZ objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve
alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva
je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za

porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.18. Podľa ust. § 548 ods. 1 OBZ objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom
v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním
diela.

19. Podľa ust. § 550 OBZ objednávateľ je oprávnený kontrolovať vykonávanie diela. Ak objednávateľ
zistí, že zhotoviteľ vykonáva dielo v rozpore so svojimi povinnosťami, je objednávateľ oprávnený
dožadovať sa toho, aby zhotoviteľ odstránil vady vzniknuté vadným vykonávaním a dielo vykonával
riadnym spôsobom. Ak tak zhotoviteľ diela neurobí ani v primeranej lehote mu na to poskytnutej a postup

zhotoviteľa by viedol nepochybne k podstatnému porušeniu zmluvy (§ 345), je objednávateľ oprávnený
odstúpiť od zmluvy.

20. Podľa ust. § 554 ods. 1 OBZ zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením
a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto
zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ

objednávateľa, aby prevzal dielo.

21. Podľa ust. § 560 ods. 1, 2 a 3 OBZ dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku
určenému v zmluve. Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania (§ 554); ak
však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas

tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu
tejto záruky. Zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase uvedenom v odseku 2, ak boli
spôsobené porušením jeho povinností.

22. Podľa ust. § 562 ods. 2 a 3 OBZ súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ

neoznámi vady diela a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, b) bez zbytočného odkladu po tom,
čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1, c) bez
zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr
však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré
sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba. Ustanovenie § 428 ods. 2 a 3 sa použijú

obdobne na účinky uvedené v odseku 2.

23. Podľa § 436 ods. 1 OBZ ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom
(§ 345 ods. 2), môže kupujúci: a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný
tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád, b) požadovať odstránenie

vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné, c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo d)
odstúpiť od zmluvy.

24. Podľa ust. § 436 ods. 4 OBZ Popri nárokoch ustanovených v odseku 1 má kupujúci nárok na náhradu
škody, ako aj na zmluvnú pokutu, ak je dojednaná.

25. Podľa ust. § 440 ods.2 OBZ Uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov
z vád tovaru podľa § 436 a 437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu.

26. Podľa ust. § 147 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších

predpisov (ďalej len „CSP“) Žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.
Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na
započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje
taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.

27. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu na zaplatenie sumy
1.738,90 EUR s úrokmi z omeškania je podaná dôvodne a preto jej v celom rozsahu vyhovel. Zároveň
súd zamietol vzájomnú žalobu na zaplatenie sumy 3.408,44 eur ako nedôvodnú. V prejednávanej veci
je nesporné, že žalobca uzavrel so žalovaným v rámci ich podnikateľskej činnosti zmluvu o dielo a
preto ich záväzkový vzťah je potrebné posudzovať podľa ustanovení § 536 a nasl. OBZ. Ustanovenia

Obchodného zákonníka pri zmluve o dielo majú dispozitívny charakter okrem vymedzenia podstatných
znakov tejto typickej, pomenovanej zmluvy. Pre platné uzavretie zmluvy sa nevyžaduje písomná forma,
postačuje aj ústna dohoda minimálne o určení zmluvných strán a o predmete zmluvy.28. Vzhľadom na to, že Obchodný zákonník nestanovuje obligatórne písomnú formu zmluvy o dielo, je
zodpovednosťou zmluvných strán (subjektov obchodnoprávneho vzťahu), či sa slobodne rozhodnú pre
ústnu formu zmluvy alebo písomnú formu zmluvy, pričom v tejto súvislosti musia znášať riziko dôkaznej

núdze v prípadnom spore, ak sa rozhodli pre formu ústnu, alebo pre písomnú formu len niektorých
aspektovichzmluvnéhovzťahu.Kplatnostiústnejzmluvytotižpostačujúzhodnéprejavyvôlezmluvných
strán ohľadom podstatných náležitostí zmluvy, ktoré nemusia byť zachytené objektívne poznateľným
spôsobom pre tretie strany. S tým spojená dôkazná núdza ide však na ťarchu strán sporu. Ak sa
podarí vôľu účastníkov v procese hodnotenia skutkových a právnych otázok ozrejmiť, má zhodná vôľa

účastníkov zmluvy prednosť pred doslovným významom textu zmluvy. Z vonkajších okolností spojených
s podpisom a realizáciou zmluvného vzťahu preto treba hľadieť hlavne na vôľu, ako aj na okolnosti
spojené s podpisom zmluvy a následné konanie účastníkov po podpise zmluvy. V zmysle úpravy
Obchodného zákonníka dostatočné vymedzenie predmetu diela patrí k základným náležitostiam zmluvy
o dielo (ďalšími náležitosťami je označenie zmluvných strán – zhotoviteľa a objednávateľa a určenie
odmeny za vykonanie diela). Vôľa objednávateľa uzavrieť zmluvu s nešpecifikovaným riešením diela

(predmetom)niejespôsobilázaložiťúčinkyzhodnéhoprejavuvôleprenedostatokesenciálnejnáležitosti
zmluvy o dielo, keďže predmet diela nebol určený jednoznačne ani pri predzmluvných rokovaniach, ani
v písomnej zmluve, pričom ani z následného správania objednávateľa nemožno ustáliť, že by považoval
realizované dielo za zhotovené riadne podľa zmluvy, teda v zhode s jeho vôľou a predstavou o predmete
plnenia. Základným východiskom k ústavne konformnému výkladu zmlúv je uprednostnenie takého

výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred interpretáciou, ktorá neplatnosť zmluvy zakladá, za
situácie, ak v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci reálne prichádzajú do úvahy oba výklady,
t.j. záver o neplatnosti zmluvy by mal predstavovať výnimku, nie pravidlo. Podľa ústavného súdu je v
rozpore s princípom právneho štátu taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačný prístup
uprednostňujúci výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom v prospech jej platnosti (nález

Ústavného súdu SR z 12.júla 2018 sp.zn. IV.ÚS 142/2018).

29. S poukazom na vykonané dokazovanie a zákonnú úpravu mal súd za to, že sporové strany platne
uzavreli zmluvu o dielo, ktorou si žalovaný objednal u žalobcu zhotovenie liatej podlahy Cemix, s.r.o.
s miestom dodania – rodinný dom Humenné a vykonaní prác na zhotovení liatej podlahy. Po vykonaní

prác si žalobca vyúčtoval cenu faktúrou č. 20190107 zo dňa 25.09.2019, ktorej zaplatenia sa domáha
v predmetnom konaní. Žalobca uviedol, že práce boli vykonané na základe ústnej dohody so žalovaným.
Žalovaný žalobcom vystavenú faktúru, z ktorej si žalobca uplatňuje zaplatenie peňažnej sumy prevzal.
Žalovaný sa v konaní bránil tým, že žalobcu ústne upozorňoval na vady diela či už priamo pri realizácii
diela, resp. výpisom telefonických hovorov. Žalobca v konaní uviedol, že v priebehu realizácie mu nebol

poskytnutý projekt stavby a priamo na stavbe bola zaznačená výška podlahy, ktorú pri realizácii dodržal,
resp. podlaha bola nižšie o 2-3 mm v čase kedy sa podlaha vylievala, resp. v čase 21-30 dní kedy
pracovníci žalobcu prišli podlahu prebrúsiť. Objednávateľ (objednávateľ) však v zmysle ust. § 562 ods.
2 OBZ musí zistené vady zhotoviteľovi (žalobcovi) oznámiť. Predpokladom oznámenia zistených vád
je písomná forma. Žalovaný dielo prevzal a voči jeho vykonaniu nemal žiadne písomné výhrady, preto

súd má za to, že výsledok diela plne zodpovedal objednávke žalovaného tak po kvalitatívnej ako aj
kvantitatívnej stránke. Žalobca a žalovaný sa mohli dohodnúť na oznámení vád v stavebnom denníku,
prípadne aj na oznámení mailom s tým, že následne pošlú oznámenie písomne. V prípade, že žalovaný
namieta vykonanie diela vadne a nie v požadovanej kvalite, tak bolo povinnosťou žalovaného tieto vady
písomne vytknúť a svoje tvrdenia potom preukázať. Pokiaľ nie je hodnoverne preukázaná existencia

vád diela v čase jeho prevzatia, pre ktoré by bolo možné konštatovať, že dielo nebolo riadne vykonané,
a ktoré by súčasne objednávateľa zbavovali povinnosti zaplatiť dohodnutú cenu diela, nárok na cenu
diela vznikol vykonaním diela.

30. Čo sa týka argumentácie žalovaného ohľadne rozdielu medzi predbežnou kalkuláciou dodaného

tovaru v zmysle cenovej ponuky a skutočnej spotreby na stavbe súd uvádza, že v Cenovej ponuke zo
dňa 24.06.2019 je uvedené, že liata podlaha bude fakturovaná na základe dodacieho listu spoločnosti
Cemix, s.r.o. a skutočnej spotreby na stavbe. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že spoločnosť
Cemix, s.r.o. naváži tovar, ktorý dodá na stavbu a ak sa auto vráti s nespotrebovaným množstvom
materiálu ten sa odpočíta od množstva pôvodného materiálu. Pri fakturácii tovaru vychádzal z dodacieho

listu spoločnosti Cemix. s.r.o., ktorý podpísal žalovaný v deň dodávky materiálu. Množstvo materiálu
dodaného na stavbu vyplýva z faktúry č. 314084901, ktorú spoločnosť Cemix, s.r.o. vystavila žalobcovi
na 13,44 ton 110j samon. anhydr. poteru v sume 1.483,78 eur. Na základe uvedeného súd nemápochybnosť o množstve dodaného materiálu na stavbu o výmere 13,44 ton, ktorý bol v zmysle faktúry
vyúčtovaný žalovanému ako reálne spotrebovaného množstva na stavbe.

31. Na základe uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Zo strany
žalovaného došlo k omeškaniu s úhradou faktúry a preto súd žalobe vyhovel a v tejto časti zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 1.738,90 Eur.

32. Podľa § 369 ods. 1 OBZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,

vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Podľa
ods. 2, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v
sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

33.Nároknaúrokzomeškaniavznikolžalobcoviohľadomfaktúryč.20190107ododňanasledujúcehopo

splatnosti faktúry t.j. od 08.10.2019 vo výške 8% ročne. Súd preto zaviazal žalovaného aj na zaplatenie
úrokov z omeškania v súlade s platnou právnou úpravou.

34.Rovnakožalobcovivznikloprávonanáhradujednorazovejpaušálnejnáhradyvovýške40,-eurpodľa
ust. § 369c ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. OBZ v spojení s ust. § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.

35. Žalovaný sa vzájomnou žalobou domáhal od žalobcu zaplatenia sumy 3.408,44 eur s poukazom na
to, že žalobca nevykonal dielo riadne a preto si uplatnil peňažnú pohľadávku ako náklady vynaložené na
odstránenie vád diela. Žalobca pohľadávku uplatnenú žalovaným vzájomnou žalobou neuznával s tým,
že žalovaný nároky z vád diela neoznámil včas a Obchodný zákonník stanovuje medze využitia tohto

inštitútu v tom, že reparácia určitej ujmy prostredníctvom náhrady škody je vylúčená tam, kde je možné
dosiahnuť totožné uspokojenie uplatnením niektorého z nárokov z vadného plnenia.

36. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas

konania najavo. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní t.j.
povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na
stranách. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na
základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za

výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Aby strana mohla splniť
svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia.
Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou tzv. bremeno tvrdenia. Medzi
povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Nesplnenie povinnosti tvrdenia,
teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana vôbec netvrdila a ktorá

nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú
podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu
väčšinou za následok pre ňu nepriaznivé rozhodnutie. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje
aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania.

37. Vzhľadom na obsah nároku uplatnený žalovaným vzájomnou žalobou a na námietky žalobcu je
potrebné skúmať či tieto nároky sú opodstatnené. Žalovaný v konaní nepredložil žiadne písomné
doklady, podľa ktorých by žalobcu upozorňoval na konkrétne vady alebo nekvalitne vykonané práce.
Žalovaný súdu predložil pokladničné doklady na celkovú sumu 3.408,44 eur, ktorá predstavuje náhradu
nákladov, ktoré musel vynaložiť na to, aby odstránil vady diela na vlastné náklady. Súd však pri

rozhodovaní o vzájomnej žalobe musel vychádzať z toho, ako bol tento nárok kvalifikovaný. Nárok
na náhradu škody nebol žiadnym spôsobom preukázaný. Pre uplatnenie nárokov z vád je nevyhnutné,
aby ich objednávateľ oznámil písomne zhotoviteľovi včas. S nesplnením oznamovacej povinnosti zákon
priamo nespája zánik práva. Zhotoviteľ však môže v súdnom konaní namietnuť nesplnenie oznamovacej
povinnosti. Čo sa aj v predmetnom konaní stalo vyjadrením žalobcu zo dňa 05.06.2024. Súd ďalej

uvádza, že sa stotožnil s argumentáciou žalobcu vzhľadom k ust. § 436 ods. 1, § 437 ods. 1 v spojení
s ust. § 564 OBZ má objednávateľ v prípade vád diela právo voľby medzi požiadavkou na odstránenie
vád opravou a požiadavkou na primeranú zľavu z ceny diela. Ak sa objednávateľ nedomohol odstránenia
vád opravou až následne sa môže domáhať odstránenia vád z iného právneho titulu, v danom prípadez titulu náhrady škody. Limitom však zostáva možnosť dosiahnuť totožné uspokojenie uplatnením
ostatných práv z vadného plnenia, teda nároku na zľavu z ceny diela. Ak teda zhotoviteľ nevyhovie
požiadavke na bezplatné odstránenie vád diela opravou, resp. zľavu z ceny diela zodpovedajúcu tejto

vade,sútietonákladyvrozsahuprevyšujúcomzľavuzcenydielaujmoureparovateľnouprostredníctvom
náhrady škody. Z uvedených dôvodov súd vzájomnú žalobu žalovaného na zaplatenie sumy 3.408,44
eura s príslušenstvom v celom rozsahu zamietol, nakoľko žalovaný nepreukázal právnu opodstatnenosť
existencie jeho pohľadávky voči žalobcovi.

38. Ďalšie argumenty strán sporu už súd nepovažoval za rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej,
preto sa s nimi ani osobitne nevysporiadal. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Na ďalšiu irelevantnú

argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť meritórne
rozhodnutie preto súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

39. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

41. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní plne úspešnému
žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník v zmysle ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy nájsť preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon
rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).