Rozsudok – Majetok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 10, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 4T/31/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120011273
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Pačuta

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7120011273.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, samosudca JUDr. Michal Pačuta, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.

septembra 2024 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. X, C.

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

-ako fyzická osoba, dlžník, ktorý nebol schopný plniť svoje splatné záväzky, zmaril čiastočne uspokojenie

pohľadávok svojich veriteľov F. D. C. z C., G. D. z C. a H. I. z Košíc tým, že v období od roku 2010 do
decembra 2018 zvýhodnil iných svojich veriteľov tak, že veriteľovi A. J. z Košíc v období od novembra
2014 do presne nezistenej doby roku 2016 uhradil sumu 9.000 € (100 % záväzku splatného niekedy v
roku 2013), veriteľovi F. K. z Košíc od presne nezistenej doby roku 2013 do novembra 2017 uhradil sumu
6.850 € (80,43 % zo záväzku splatného niekedy v roku 2013), veriteľovi B. L. z Kechneca od augusta
2013 do presne nezistenej doby roku 2016 uhradil sumu 9.070 € (100 % zo záväzku splatného niekedy
v roku 2013), veriteľovi G. B. z C. od presne nezistenej doby roku 2015 do októbra 2018 uhradil sumu

8.900 € (68,12 % z o záväzku splatného v januári roku 2015) a veriteľovi A. M. od presne nezistenej
doby roku 2013 do presne nezistenej doby roku 2014 uhradil sumu 6.020 € (100 % záväzku splatného
niekedy v roku 2013), teda pohľadávky uhradil v rozpore so zásadou pomerného uspokojenia (64,866
%), čím tak svojím konaním znevýhodnil veriteľa F. D. C., voči ktorému mal záväzok vo výške 13 900
EUR, splatný dňa 27.9.2013 a spôsobil mu škodu 9 016,4 Eur, znevýhodnil veriteľa G. D., voči ktorému
mal záväzok vo výške 4 500 EUR, splatný niekedy v roku 2013 a spôsobil mu škodu: 3 224,7 €, a
znevýhodnil veriteľa H. I. voči ktorému mal záväzok vo výške 9 700 EUR splatný niekedy v roku 2014
a spôsobil mu škodu vo výške 902.6 €

t e d a

- ako dlžník, ktorý nie je schopný plniť svoje splatné záväzky, zmaril, hoci aj čiastočne, uspokojenie
svojho veriteľa tým, že zvýhodnil iného veriteľa

t ý m s p á c h a l

- prečin: zvýhodňovanie veriteľa podľa § 240 odsek 1 Trestného zákona

z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 240 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. k), § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 56 odsek 1

Trestného zákona na peňažný trest vo výške 450 EUR.Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona pre prípad, žeby výkon uloženého peňažného trestu mal byť
úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného F. D. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.,
N. G. O. X/X, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, prečítaním listinných dôkazov, prečítaním znaleckého
posudku, výsluchom znalca, prečítaním výpovede obvineného z prípravného konania, a dospel k

záverom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Vo veci bolo konajúcim súdom rozhodnuté
rozsudkom zo dňa 3.6.2021 voči ktorému zahlásil odvolanie obžalovaný prostredníctvom obhajcu.
Následne bol pôvodný rozsudok zrušený Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6To/44/2021 zo
dňa 26.4.2022 a vec vrátená na opätovné prejednanie. Po vrátení veci Okresnému súdu Košice I, tento
doplnil dokazovanie v smere naznačenom v Uznesení Krajského súdu v Košiciach a opätovne rozhodol.

Po podaní odvolania proti ostatnému rozsudku Mestského súdu Košice, Krajský súd v Košiciach
Uznesenímsp.zn.6To/80/2023zodňa21.5.2024vecvrátilsúduprvéhostupňanaopätovnéprejednanie
a rozhodnutie.

Obvinený sa konania pred súdom nezúčastnil, pričom súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti

a v prípade potreby jeho výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že by využil svoje právo odoprieť
vypovedať. Na hlavnom pojednávaní dňa 20.5.2021 bola prečítaná zápisnica o výsluchu obvineného zo
dňa 7.1.2020, z ktorej vyplynulo, že aj v prípravnom konaní využil svoje právo odoprieť vypovedať.

Svedok H. I. na hlavnom pojednávaní dňa 3.12.2020 uviedol, že obžalovaný okolo roku 2010 podnikal v

preprave, boli dlhoroční kamaráti, takže tam bola dôvera, istota. Keď niečo vybral, kúpil, obžalovaný to
previezol, následne mu svedok poslal peniaze na účet. Na účet obžalovanému poslal 9.700 EUR za čo
mu mal obžalovaný doviezť autá, ktoré ale nedoviezol. Chcel sa s nim nejako dohodnúť, aby mu tie autá
doviezol alebo vrátil peniaze. Tak na neho podal trestné oznámenie. Jeden čas dlhy splácal pravidelne,
potom prestal. Potom platil nepravidelne peniaze, posielal na účet dražobnej spoločnosti Viam, ktorá mu

ich preposielala. Celkovú sumu mu doplatil asi pred pol rokom - 4.300 €. Následne doplnil svoju výpoveď
na hlavnom pojednávaní dňa 13.10.2022, že peňažný záväzok obžalovaného voči nemu mohol asi pred
desiatimi rokmi, no podrobnosti pre dlhý časový odstup uviesť nevedel.

Svedok G. D. na na hlavnom pojednávaní dňa 3.12.2020 uviedol, že obžalovanému požičal asi v roku

2013 4.500 € na dovoz motorového vozidla zo Švajčiarska. Obžalovaný motorové vozidlo doviezol,
no neodovzdal ho svedkovi, ale inej osobe. Potom sa začalo riešiť finančné vyrovnanie. Potom začal
platiť formou splátok nepravidelne, trvalo to asi 3 až 4 roky pričom prvú splátku poslal asi po roku,
asi v roku 2014. Následne doplnil svoju výpoveď na hlavnom pojednávaní dňa 13.10.2022, tak že
záväzok obžalovaného voči nemu vznikol niekedy od roku 2012 do roku 2014. Následne mu dlh splácal

v splátkach, tak 500,- € 800,- €, poslal to tak raz za pol rok. K splateniu celého dlhu došlo asi v roku
2017 alebo 2018.
Svedok F. D. C. na hlavnom pojednávaní dňa 3.12.2020 uviedol, že v roku 2010 menovanému na jeho
žiadosť požičal 10.0000 €, čo aj písomne spísali a bolo to overené na notárskom úrade. Po roku 2010
až 2011 žiadal obžalovaného sms správami aj písomne, aby mu peniaze vrátil tento argumentoval, že

stále ešte niečo rieši a nemá to ešte vybavené. Keď sa začal zaujímať, o to, že či je dlžný aj iným
osobám, obžalovaný to popieral a správal sa vyhýbavo. Svedok zistil, že obžalovaný si napožičiaval
veľké množstvo peňazí od osôb, od jeho kamarátov. Vylákal od nich peniaze podvodným konaním
a použil peniaze pre nejakú svoju potrebu. Svedok mu požičal aj ďalšie peniaze. Asi 2.000 €, aby mohol
vyplatiť ďalších poškodených, ktorí na neho podali trestné oznámenia. Taktiež mu požičal a za neho

osobne vyplatil 1.000 € spoločenstvu SUBOP za dlh, ktorý mal na byte, taktiež 500 € vyplatil za neho
dlh A. M., potom nejakému Vojtovi okolo 300 € a potom mu ešte poslal nejaké peniaze na pokuty, lebo
bol zadržaný v Nemecku.
K otázkam týkajúcim sa dohody s obžalovaným ohľadom prevodov motorových vozidiel v leasingu
svedok uviedol, že v roku 2013 prišiel za ním obžalovaný, že ho naháňa lízingová spoločnosť za

neuhradené lízingy na dvoch motorových vozidlách a jednom prípojnom vozidle, aby predmetnévozidlá odovzdal, nakoľko ich užívaním sa dopúšťa trestného činu podľa § 217 neoprávnené užívanie
motorového vozidla. Tieto dokumenty mu aj ukázal bolo tam uvedené, že je dlžný na lízingu asi 3.000
€. Vtedy mu povedal, že príde o zdroj príjmu, keďže vozidlá používal na zárobkovú činnosť, ak mu tie

vozidlá vezmú, nebude mu vedieť vrátiť dlh nikdy. Vtedy svedka požiadal, aby predmetné lízingy zobral
bezodplatne, že bude stačiť, ak svedok vyplatí dlžnú čiastku, nechá mu na užívanie vozidlá bezodplatne
tak na rok a peniaze mu splatí v ich užívaní, keď zarobí. Obžalovanému vozidlá so súhlasom lízingovky
zapožičal. Predmetné lízingy zaplatil svedok zo svojho účtu, obžalovaný sa začal zatajovať, žiadnu
čiastku mu nesplatil napriek tomu, že to sľúbil. Niekoľkokrát ho svedok telefonicky, sms správami, aj

písomne vyzýval na vrátenie vozidiel. Potom mu povedal, že pre vozidlá si ide osobne do Švajčiarska.
Povedal, že do troch - piatich dní donesie a aj tak urobil. Vozidlá si svedok v prítomnosti iných osôb
vzal, následne doplatil lízing a vozidlá cez inzertné portály predal. Ich celková hodnota po sčítaní sa
priblížila k nákladom, ktoré mal v súvislosti s platením lízingu a poistenia. Celková hodnota predajom
bola možno o 1.000 € nižšia ako jeho náklady. Uviedol tiež, že medzi ním a obžalovaným neexistovala
žiadna dohoda o tom, že by prevzatím týchto vozidiel malo dôjsť k splneniu dlhu obžalovaného.

Svedok F. C. na hlavnom pojednávaní dňa 20.5.2021 uviedol, že na svoj osobný účet vedený v
ČSOB obdržal sumu okolo 9.000 EUR, mohlo to byť 9.016 EUR, ktorá bola poukázaná bývalou družkou
obžalovaného p. P.. Platba mala variabilný symbol tohto konania, teda 4T/31/2020. Svedok uviedol, že
túto platbu nepovažuje za úhradu celkovej škody, ktorá mu bola spôsobená a trvá na danom súhlase
s trestným stíhaním obžalovaného. Svoju výpoveď doplnil na hlavnom pojednávaní dňa 1.8.2022 tak,

že pohľadávka voči obžalovanému mala byť splatná už v roku 2013/2014, kde bol uznaný daný záväzok
exekučným titulom a vyhotovenou notárskou zápisnicou. Do dnešného dňa mu daná pohľadávka včetne
prislúchajúcich úrokov nebola uhradená. Napriek tomu, kde k sp. zn. 3Co/41/2020 bolo Okresným
súdom a Krajským súdom rozhodnuté, že menovaný je dlžný danú čiastku a taktiež bolo rozhodnuté
o úrokoch, ktoré mu boli priznané od 2013 roku až po súčasnosť. Bolo to asi v roku 2021 deň pred

hlavným pojednávaním mu na účet bolo zaslaných 9.000,- €, čo predstavuje 64 % pohľadávky, ktorá
bola vyčíslená v znaleckom posudku. K nákladom v súvislosti s prevzatím lízingu motorových vozidiel
uviedol, že vyrovnal dlžnú čiastku, ktorá predstavovala okolo 3.000,- EUR. Zaplatil správne poplatky
3 x 150,- EUR pri prevode nájomných zmlúv, nakoľko lízing je o prenájme motorových vozidiel. Platil
pravidelné splátky niekoľko mesiacov na jedno motorové vozidle to bolo 460,- EUR, ďalšie motorové

vozidlo 260,- EUR ďalšie asi 140,- EUR. Myslí, že celková splátka mohla predstavovať niečo cez 800,-
EUR. Tieto lízingy pravidelne uhrádzal napriek tomu, že dané vozidlá neužíval. Tieto vozidlá na žiadosť
obvineného mu poskytol s tým, že s nimi bude naďalej podnikať a dlžnú čiastku mu zo zarobených
peňazí vráti. Obvinený tak neučinil. Motorové vozidlá užíval vyše roka a jemu nevrátil žiadnu čiastku
z dlžnej sumy, preto dané lízingy doplatil. Vozidlá odobral menovanému a predal. Iveco mohol predať

asi za 6.500,- EUR. Passat si nepamätá. Asi za 1500,- EUR a vozík asi za 4000,- EUR. Nakoľko Iveco
bolo poškodené a bolo po nehode, na opravu vynaložil okolo 500,- EUR na jeho spojazdnenie. Po
zrátaní v súčte jeho vynaložených nákladov a obdŕžané sumy odpredajom bol stratový možno 500,-
až 1.000,- EUR. K okolnostiam prevzatia motorových vozidiel svedok uviedol, že menovaný prišiel za
ním s tým, že má problém. Wolkswagen Passat bol odobratý lízingovou spoločnosťou, uschovaný v

centrálnom sklade. Bola mu doručená výzva, nakoľko lízing neplatil niekoľko mesiacov, kde sa dopúšťa
neoprávneného užívania cudzieho vozidla. Požiadal ho, aby za neho uhradil záväzky. Vozidlá naďalej
splácalatakmubudevedieťuhradiťdlžnúčiastkuzozarobenýchpeňazí.Keďichpreberalnebolažiadna
dohoda, že z hodnoty nejakých potenciálnych vozidiel má odrátať dlžnú čiastku, nakoľko sám vedel, že
tie vozidlá nemajú vyššiu hodnotu ako je hodnota splátok. V čase predaja nebola žiadna dohoda. Keď

ho upovedomil, že tie vozidlá predal za nižšiu sumu ako vynaložil na ich splácanie a popri tom ich on
celý čas užíval mu odpovedal, že je to jeho problém.
Svedok A. J. na hlavnom pojednávaní dňa 9.1.2023 uviedol, že A. B. pozná asi 20 rokov. Nie sú vo
veľkom kamarátskom vzťahu. Z času na čas sa stretli. Od roku 2016 - 2017 ho nevidel. Nevie ako sa
má a čo robí. Asi pred 10. rokmi ho požiadal, či by mu nepožičal 5.000 EUR. On mu požičal. On mu

to nevrátil. Podal návrh na vydanie platobného rozkazu. Ten mu bol doručený, odpor nepodal. Posunul
vec exekútorovi Mgr. Erik Fekete v Prešove. Ten mu povedal, že peniaze vymôcť nebude vedieť, lebo
obžalovaný je v zahraničí. Tak sa spýtal exekútora, či si obžalovaný náhodou niečo nekúpil. On mu
spomínal, že si kúpil nejaké auto na lízing. Tak išiel na políciu a podal trestné oznámenie. Policajt
to najprv zastavil, ale dozorujúci prokurátor toto rozhodnutie zrušil s tým, že ide o krátenie veriteľa.

Následne ho obžalovaný kontaktoval. Dohodli sa, že mu to zaplatí formou splátkového kalendára. Splatil
všetko, nič mu viac nedlhuje. Nie je poškodený. Dohodli sa, že mu to splatí tak do 2 - 3 mesiacov.
Nepamätá si ani rok. Mohlo to byť asi 10 rokov dozadu, možno v roku 2013. Uviedol, že obžalovaný mu
mohol uhradiť pôžičku v období od novembra 2014 do nezistenej doby 2016.Svedok A. M. na hlavnom pojednávaní dňa 9.2.2023 uviedol, že dlh obžalovaného vo výške 6000 EUR
vznikol pred cca desiatimi rokmi. Na presný rok si spomenúť nevie. Splácal to postupne. Raz mu dal
200 EUR raz mu dal 300 EUR. Nespomína si presne, kedy došlo k splateniu. Splácal mi to asi 2 - 3 roky.

Svedok B. L. na hlavnom pojednávaní dňa 9.2.2023 uviedol, že dlh obžalovaného bol zhruba 6.500 EUR.
splácal tento dlh všelijako. Napríklad aj tak, že kúpil nejaké auto, potom mu ho dal a nech ho predáva
a nech si z toho odpočítava dlh. Dlh bol splatený celý.
Zo záverov znaleckého posudku č. 6/2018 a jeho doplnku č. 1 v spojení s výsluchom znalca na
hlavnom pojednávaní dňa 3.6.2021 vyplynulo, že v sledovanom období, t.j. približne od roku 2014, kedy

malo dôjsť k prevodu vlastníctva nehnuteľnosti vlastnenej obžalovaným, jeho záväzky voči viacerým
veriteľom výrazne presahovali jeho majetok. Napriek tomu však bol schopný splatiť minimálne 38.610
€, nezarátajúc do tejto sumy dlh splatený veriteľovi F. C. v máji 2021, v rámci viacerých exekúcii rôznym
veriteľom, no tieto svoje dlhy plnil v rozpore s požiadavkou pomerného uspokojenia veriteľov. Znalec
taktiež uviedol, že k záverom dospel na základe dodaných dokumentov a preto nie je vylúčené, že
obžalovaný mohol mať ďalšie záväzky, ďalší majetok, pohľadávky.

Zozáverovodbornéhovyjadreniač.2/2023zodňa27.4.2023,vyplynulo,žehodnotamotorovéhovozidla
so všetkými vadami: IVECO Daily C XX XX D E.Č.: C. je 5707,00 € s DPH, FIT - ZEL E.Č.: C. je 3757,20
€ s DPH, a Volkswagen Passat Variant 1.9 TDI Highline E.Č.: C. je 4095,00 € s DPH.
Zozáverovodbornéhovyjadreniač.2/2023zodňa27.4.2023,vyplynulo,žehodnotamotorovéhovozidla
bez niektorých vád: IVECO Daily C XX XX D E.Č.: C. je 8020,00 € s DPH, FIT - ZEL E.Č.: C. je 4059,60

€ s DPH, a Volkswagen Passat Variant 1.9 TDI Highline E.Č.: C. je 6796,00 € s DPH.
Podľa § 240 ods. 1 Trestného zákona trestného činu zvýhodňovania veriteľa sa dopustí tenkKto ako
dlžník, ktorý nie je schopný plniť svoje splatné záväzky, zmarí, hoci aj len čiastočne, uspokojenie svojho
veriteľa tým, že zvýhodní iného veriteľa, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
Páchateľom tohto trestného činu je teda v zmysle § 128 ods. 8 Trestného zákona osoba, ktorá má istú

osobitnú vlastnosť, spôsobilosť alebo postavenie. V danom prípade sa vyžaduje aby bol páchateľom
dlžník, ktorý nie je schopný plniť svoje splatné záväzky, teda dlžník, ktorý je platobne neschopný
v zmysle z. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon
o konkurze“), pričom sa však v zmysle konštantnej judikatúry nevyžaduje, aby bol voči dlžníkovi aj
skutočne vyhlásený konkurz.

Podľa § 3 ods. 2 zákona o konkurze účinného v času vzniku záväzkov platobne neschopný je ten, kto nie
je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za
jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré
počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Musí
sa teda jednať o objektívnu neschopnosť dlžníka, ktorý nemá dostatok peňažných prostriedkov, riadne

a včas uhrádzať svoje splatné peňažné záväzky. Objektívnou neschopnosťou je potrebné rozumieť
stav, keď dlžník nemá dostatok likvidných majetkových hodnôt, aby uhradil splatné peňažné záväzky.
Čo všetko možno považovať za takéto likvidné majetkové hodnoty, upravuje vyhláška Ministerstva
spravodlivosti SR č. 643/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej
neschopnosti a predlženia v §1.

Z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výpovedí svedkov D., I., C., ale aj zo znaleckého posudku
č. 6/2018 a jeho doplnku č. 1, za súhlasu procesných strán prečítaných výpovedí z prípravného konania
svedka J. na čl. 206-207 zo dňa 19.5.2020 a výpovede tohto svedka na hlavnom pojednávaní dňa
9.1.2023, svedka L. na čl. 216-217 zo dňa 19.5.2020 a výpovede tohto svedka na hlavnom pojednávaní
dňa 9.2.2023, svedka M. na čl. 221-222 zo dňa 19.5.2020 a výpovede tohto svedka na hlavnom

pojednávaní dňa 9.2.2023, jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný mal v období od roku 2010 do
decembra roku 2018 súčasne minimálne dva peňažné záväzky voči viacerým veriteľom viac než 30 dní
po lehote splatnosti (napr. voči poškodeným I., D., C., no taktiež aj voči p. J., K., M., L., B.), ktoré neplnil.
Následne však v období od roku 2010 do decembra roku 2018 čiastočne, v rozpore so zásadou
pomerného uspokojenia veriteľov, splnil svoje splatné záväzky voči niektorým svojim veriteľom,

znevýhodňujúc tak iných veriteľov. Z výpovede z prípravného konania svedka J. na čl. 206-207 zo dňa
19.5.2020 a výpovede tohto svedka na hlavnom pojednávaní dňa 9.1.2023 vyplynulo, že od novembra
2014 do presne nezistenej doby roku 2016 tomuto uhradil sumu 9.000 € (100 % záväzku splatného
niekedy v roku 2013). Z výpovede svedka B. L. zo dňa 19.5.2020 a zo dňa 9.2.2023 vyplynulo, že
obžalovaný mu od augusta 2013 do presne nezistenej doby roku 2016 uhradil sumu 9.070 € (100 %

zo záväzku splatného niekedy v roku 2013). Z výpovede svedka A. M. zo dňa 19.5.2020 a zo dňa
9.2.2023 vyplynulo, že obžalovaný mu od presne nezistenej doby roku 2013 do presne nezistenej
doby roku 2014 uhradil sumu 6.020 € (100 % záväzku splatného niekedy v roku 2013). Pohľadávky
voči svojim veriteľom teda uhradil v rozpore so zásadou pomerného uspokojenia (64,866 %), čímtak svojím konaním znevýhodnil veriteľa F. D. C., voči ktorému mal záväzok vo výške 13 900 EUR,
splatný dňa 27.9.2013 a spôsobil mu škodu 9 016,4 Eur, ako vyplynulo z výpovede tohto svedka
poškodeného zo dňa 3.12.2020, 20.5.2021 a 1.8.2022 znevýhodnil veriteľa G. D., voči ktorému mal

záväzok vo výške 4 500 EUR, splatný niekedy v roku 2013 a spôsobil mu škodu: 3 224,7 €, ako vyplynulo
z výpovede tohto svedka poškodeného zo dňa 3.12.2020 a 13.10.2022 a znevýhodnil veriteľa H. I.
voči ktorému mal záväzok vo výške 9 700 EUR splatný niekedy v roku 2014 a spôsobil mu škodu
vo výške 902.6 €, ako vyplynulo z výpovede svedka poškodeného zo dňa 3.12.2020 a 13.10.2022.
Voči veriteľovi F. C. došlo k čiastočnému splneniu jeho dlhu jednorazovou úhradou sumy 9.016,40

€ (64,866 % z dlhu) až v máji 2021. V zmysle usmernenia uvedeného v Uznesení Krajského súdu
v Košiciach, vyššie uvedené zistenia ohľadom splatnosti pohľadávok a obdobia ich uhrádzania, resp.
splatenia, konajúci súd pretavil aj do zmenenej skutkovej vety odsudzujúceho rozsudku. Po zrušení
ostatného rozsudku a vrátení veci Uznesením Krajského súdu v Košiciach súd zameral svoj prieskum
aj na detailnejšie vymedzenie posudzovaného obdobia, v ktorom sa obžalovaný dopúšťal žalovaného
prečinu. Vychádzajúc predovšetkým zo záverov znaleckého posudku č. 6/2018 a jeho doplnku č. 1 zo

dňa 20.3.2019 súd ustálil, že k prečinu zvýhodňovanie veriteľa podľa § 240 odsek 1 Trestného zákona
došlo v období od roku 2010 do decembra roku 2018. Toto obdobie je jednak zahrnuté vo výpočtoch
znalca, pričom december 2018 je posledným mesiacom kedy obžalovaný preukázateľne neuhradil,
v rozpore so zásadou pomerného uspokojenia, svojim poškodeným splatné pohľadávky, ako vyplynulo
aj z prečítanej výpovede svedka G. B. v spojení s priloženým prehľadom platieb (tvorí aj prílohu č. 4

doplnku č. 1 k znaleckému posudku č. 6/2018). Súd pri rozhodovaní taktiež zohľadnil zmeny v trestných
sadzbách,akoajpojmovomznakuškodavzmysle§125Tr.zák.,ktorézaviedolz.č.40/2024novelizujúci
Trestný zákon, a preto prekvalifikoval skutok obžalovaného na prečin zvýhodňovanie veriteľa podľa §
240 odsek 1 Trestného zákona, keďže na kvalifikačný znak uvedený v§ 240 odsek 2 Tr. zák. sa vyžaduje
spôsobenie väčšej škody, teda škody prevyšujúcej 20 000 EUR.

Vyššie uvedeným bolo preukázané, že obžalovaný disponoval prinajmenšom sumou 47.510 €, ktorá,
hoci nepostačovala na krytie jeho v sledovanom období známych peňažných záväzkov voči vyššie
uvedeným veriteľom vo výške spolu 73.243 €, bola spôsobilá aspoň na čiastočné plnenie záväzkov
veriteľov v zmysle zásady pomerného uspokojovania veriteľov. Hoci sa vzhľadom na dlhší časový odstup
od obdobia spáchania skutkov nepodarilo objasniť presný moment kedy boli jednotlivé záväzky splatné

a kedy došlo k ich splneniu, je evidentné, že v posudzovanom období niektorým veriteľom obžalovaný
záväzky čiastočne plnil, pričom plneniu iných súčasne splatných záväzkov sa vyhýbal.
Vyššie uvedené závery o tom, že obžalovaný nebol schopný plniť svoje záväzky sú ďalej potvrdzované aj
ďalšími vykonanými listinnými dôkazmi, a predovšetkým lustráciou z katastra čl. 352 zo dňa 25.2.2020,
z ktorej vyplynulo, že obžalovaný k danému dňu nevlastnil žiadny nehnuteľný majetok. Z odpovede na

žiadosť z geodetického a kartografického ústavu Bratislava čl. 391 zo dňa 25.7.2018, a odpovede na
žiadosť z geodézie, kartografie a katastra Bratislava čl. 393 zo dňa 25.7.2018 vyplynulo, že v minulosti,
v období rokov 2012 - 2013 obžalovaný vlastnil nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX pre katastrálne
územie G.. Z evidencie vozidiel zo dňa 25.2.2020 vyplynulo, že aj v posudzovanom období vlastnil
alebo oprávnene držal viacero motorových vozidiel, pričom však mnohé z nich podliehali exekútorskej

blokácii. Zo správy z daňového úradu čl. 394 zo dňa 7.4.2018 vyplynulo, že za obdobie 2013-2017
si obžalovaný nepodal daňové priznanie. V spojení s podkladmi, ktoré mal k dispozícii znalec na
vypracovanie znaleckého posudku č. 6/2018 a jeho doplnku č. 1, ako je uvedené na č.l. 231-239
a č.l. 318, poskytujú podľa názoru súdu vyššie uvedené dôkazy dostatočný podklad na vyvodenie
záveru o platobnej neschopnosti obžalovaného, ktorý predsa len disponoval nejakým majetkom, avšak

evidentne nižšej hodnoty ako bola v tom čase hodnota jeho splatných záväzkov. Je potrebné taktiež
poznamenať, že nie je objektívne možné zobrať do úvahy všetky možné existujúce ceniny či iné hodnoty,
ktorými mohol obžalovaný disponovať, predovšetkým v prípade kedy k tomu obžalovaný neposkytuje
žiadnu súčinnosť. Navyše, ako aj uviedol Krajský súd v Košiciach v odôvodnení zrušujúceho uznesenia
platobná neschopnosť sa týka len záväzkov na finančné plnenie a je právne irelevantné aký je ostatný

majetok dlžníka (hmotný).
Neobstojí preto argument obhajoby, že obvinený nespĺňa osobitnú charakteristiku, teda nie je dlžníkom,
ktorý by nebol schopný plniť svoje peňažné záväzky, keďže si svoje záväzky priebežne uhrádzal
a zároveň naňho nebol vyhlásený konkurz, ani nebol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre
nedostatok majetku. V prvom rade sa pre posúdenie platobnej neschopnosti dlžníka nevyžaduje

osobitné rozhodnutie verejného orgánu, ale sa pre účely trestného konania jedná o predbežnú otázku,
ktorú súd ustálil podľa vyššie uvedených kritérií v zmysle zákona o konkurze. K postupnej úhrade
záväzkov obvineného, ktorú by mala podľa názoru obhajoby preukazovať jednak skutočnosť, že
obvinený vlastnil nejaký majetok ako aj skutočnosť, že nedošlo ani k čiastočnému zmareniu uspokojeniapohľadávok dlžníkov, je potrebné uviesť, že pre naplnenie skutkovej podstaty predmetného trestného
činu je potrebné, aby došlo k plneniu dlhov aspoň niektorých veriteľov na úkor iných veriteľov. Taktiež
je potrebné uviesť, že pri tomto trestnom čine sa za čiastočné zmarenie uspokojenia veriteľa považuje

nemožnosť veriteľa dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, ktoré by inak dosiahol,
a to aj napriek opakovaným výzvam, či dokonca vymáhaniu pohľadávok súdnou cestou. Nemožno preto
nazerať na predmetnú skutkovú podstatu, ako to opakovane uvádza obhajoba vo svojich písomných
podaniach či v rámci záverečnej reči na hlavnom pojednávaní, ako na absolútny stav nemožnosti
plniť, ktorý by mal vzniknúť po vykonaní súpisu majetku v konkurznom konaní, pričom by konanie

obvineného naplňujúce túto skutkovú podstatu trestného činu malo spočívať v neuhradení absolútne
žiadnej pohľadávky.
Obhajoba taktiež namietla, že trestné stíhanie je vedené v rozpore so zásadou ultima ratio,
nakoľko nie je úlohou OČTK vymáhať dlhy veriteľov a poukazujúc na čl. 17 ods. 2 Ústavy sa má
jednať o súkromnoprávny spor, pričom prostriedky trestného práva sú krajným prostriedkom ochrany
základných práv a slobôd.

Súd poukazuje na to, že objektom prečinu zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1, Trestného
zákona je právo veriteľa na uspokojenie svojej pohľadávky zodpovedajúce zásadám konkurzného
a reštrukturalizačného konania a preto za predpokladu, že porušenie tohto práva nadobudne zákonom
predpokladanú intenzitu, je nevyhnutné toto právo chrániť prostriedkami trestného práva. Zásada ultima
ratio je v trestnoprávnych kódexoch premietnutá aj v ustanovení §10 ods. 2 Tr, zák.

Podľa §10 ods. 2 Tr. zákona nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky,
okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť
nepatrná.
Posúdením skutku z hľadiska jeho závažnosti je možné skonštatovať, že vzhľadom na okolnosti, za
ktorých bol skutok spáchaný, zavinenie vo forme priameho úmyslu, pohnútku páchateľa vyhnúť sa

splneniu svojich povinností, ako aj počet poškodených nie je možné považovať závažnosť konania
obžalovaného za nepatrnú.
Z hľadiska subjektívnej stránky prečinu zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1 Trestného zákona
sa vyžaduje úmyselné zavinenie, pričom postačí aj zavinenie vo forme nepriameho úmyslu. Úmysel
obžalovaného pritom musí pokrývať skutočnosť, že koná s cieľom poškodiť aspoň jedného z veriteľov

tým, že neoprávnene zvýhodní iného zo svojich veriteľov. V tomto prípade súd na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru o tom, že obžalovaný konal v priamom úmysle v zmysle §15 písm. a) Tr.
zákona, keďže vedel o svojej nepriaznivej ekonomickej situácii, vedel o existencii pohľadávok svojich
veriteľovčastomesiaceažrokypoichsplatnosti,aoichvýške.Rovnakosibolvedomý,ženiejeschopný
uhrádzať tieto splatné pohľadávky a aj napriek tejto vedomosti, často motivovaný podanými trestnými

oznámeniami, uhrádzal splatné pohľadávky v rozpore so zásadou pomerného uspokojenia.
Obžalovaný vo vzťahu k subjektívnej stránke prečinu namietal, že sa v jeho prípade nejednalo o úmysel
ukrátiť veriteľov, poukazujúc na to, že z veriteľov uvedených v obžalobe svoje záväzky postupne
splnil voči všetkým až na F. C., ktorého záväzok považoval za splnený postúpením práv zo zmluvy
o leasingu a odovzdaním motorových vozidiel IVECO DAILY a VW PASSAT, prívesnému vozíku FIT-

ZEL. Tvrdenie obžalovaného vo vzťahu k splneniu záväzku poškodeného F. C. sa javí ako účelové
v snahe vyhnúť sa trestnému stíhaniu (resp. plneniu svojho záväzku), nakoľko toto nebolo podložené
žiadnymi inými dôkazmi okrem vyjadrenia obžalovaného prostredníctvom jeho obhajcu. Po vrátení
veci konajúci súd postupoval v zmysle usmernenia Krajského súdu v Košiciach a doplnil dokazovanie
o objasnenie okolností odovzdania uvedených vozidiel poškodenému a prípadnej dohode medzi

obžalovaným a poškodeným F. C. o splnení záväzku odovzdaním vozidiel poškodenému. Z výpovede
poškodeného C. na hlavnom pojednávaní 3.12.2020, 20.5.2021 a 1.8.2022 vyplynulo, že prevzatím
predmetnýchmotorovýchvozidielpoškodenýsledovalumožnenieichďalšiehoužívaniaobžalovanýmna
zárobkovúčinnosť,keďžeobžalovanýmaldlhvočileasingovýmspoločnostiam,ktorýpoškodenýuhradil,
pričom suma, ktorú získal ich odpredaním sa priblížila sume jeho vynaložených nákladov. K obdobnému

záverudospelajOkresnýsúdKošiceIvkonanímeritórnerozhodnutomrozsudkomsp.zn.13C/460/2019
zo dňa 29.1.2020 (právoplatný dňa 28.07.2021), ktorého predmet tvoril uplatnený nárok poškodeného
voči obžalovanému na zaplatenie úrokov z omeškania z vyššie uvedenej pohľadávky. Z vykonaného
dokazovania teda žiadnym spôsobom nevyplynulo, že by medzi poškodeným C. a obžalovaným
malo dôjsť k akejkoľvek dohode o úhrade záväzku nejakou alternatívnou formou, napr. odovzdaním

a prevzatím vozidiel a že by sa obžalovaný vôbec mohol dôvodne domnievať, že svoj záväzok nemusí
viac poškodenému C. splniť.
K úvahám, že by sa postúpením práv z leasingových zmlúv a odovzdaním vozidiel malo jednať
o nahradenie pôvodného zmluvného vzťahu vzťahom novým, alebo by sa malo jednať o akýsi typsplnenia dlhu iným ako pôvodne dohodnutým plnením, je potrebné uviesť, že pôvodný záväzok vznikol
na základe písomnej zmluvy o pôžičke a bol neskôr uznaný aj vo forme notárskej zápisnice. Ak by teda
malo dôjsť k jeho zmene formou novácie podľa § 570 ods. 1 z. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka

v znení neskorších predpisov (ďalej aj Občiansky zákonník), bolo by potrebné, aby bola táto zmena
v zmysle § 570 ods. 2 Občianskeho zákonníka urobená v písomnej forme.
Podľa § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa
nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.
Podľa§570ods.2Občianskehozákonníkaaksanahrádzazáväzokzriadenýpísomnouformou,musísa

dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne. To isté platí, ak sa nahrádza premlčaný záväzok.
Za takto preukázaného skutkového stavu sa preto javí odborné vyjadrenie znaleckej organizácie č.
2/2023 k hodnote vozidiel ako nadbytočné, a preto súd, hoci tento dôkaz vykonal, ho nezahrnul do
svojich úvah o tom, či bol dlh zo strany obžalovaného voči poškodenému C. uhradený.
Kskutočnosti,žeobžalovanýpostupnenahradilškoduvočivšetkýmvobžalobeuvedenýmpoškodeným,
je potrebné uviesť, že v zmysle konštantnej judikatúry (napr. Uznesenie Najvyššieho Súdu SR, sp.

zn. 4Tdo/29/2014) postupné splácanie záväzkov voči znevýhodneným veriteľom zo strany dlžníka po
dokonaní trestného činu zvýhodňovania veriteľa nepredstavuje zánik trestnosti činu, ale iba náhradu
spôsobenej škody. Výšku škody u jednotlivých poškodených súd ustálil ako škodu väčšiu v zmysle §
125 ods. 1 Tr. zákona taktiež podľa kritérií v zmysle konštantnej judikatúry (napr. Nález Ústavného súdu
SR, sp. zn. IV. ÚS/55/2012), teda ako hodnotu zmarenej pohľadávky v tej jej časti, ktorá by bola inak

pomerneuspokojená,vychádzajúcprikonkrétnejvýškeškodyzozáverovznaleckéhoposudkuč.6/2018
a jeho doplnku č. 1. V tomto kontexte súd odmietol vykonať dôkaz navrhovaný obhajcom na hlavnom
pojednávaní dňa 4.5.2023, teda zisťovanie či v súčasnosti existuje nejaký hnuteľný alebo nehnuteľný
majetok pôvodne vo vlastníctve obžalovaného, ktoré vydraženie bolo zrušené, keďže súčasné (teda
mimo skúmaného obdobia uvedeného v skutkovej vete) majetkové pomery obžalovaného vo vzťahu

k výroku o vine obžalovaného nemajú žiadnu relevanciu.
Z odpisu z registra trestov vyplynulo, že obvinený bol právoplatne odsúdený trikrát, no všetky odsúdenia
sú zahladené. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupku vyplynulo, že obžalovaný bol v priestupkovom
konaní riešený iba raz.
Pri úvahe o druhu a výmere trestu súd prihliadol k ustanoveniam § 34 ods. 1, 2, 3, 4 Tr. zákona. Za

poľahčujúcu okolnosť súd považoval okolnosť podľa § 36 písm. k) Tr. zákona, teda, že sa obžalovaný
pričinil sa o odstránenie škodlivých následkov trestného činu a dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu,
a to ku dňu vyhlásenia rozsudku prvostupňového súdu voči všetkým v obžalobe uvedeným poškodeným.
Nakoľko už došlo k pomerne dlhému časovému odstupu od spáchania prejednávaných skutkov, konajúci
súd považoval ukladanie hoc aj podmienečne odloženého trestu odňatia slobody za neprimerane prísne,

preto v súlade s princípom uvedeným v §56 ods. 1 Tr. zákona, uložil obžalovanému peňažný trest na
dolnej hranici trestnej sadzby vo výške 450 EUR a náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiace
v prípade jeho úmyselného zmarenia.
Súd je toho názoru, že uvedený trest splní svoj represívny i preventívny účel, tak z pohľadu individuálnej
ako i generálnej prevencie, je trestom zákonným, plne v súlade so zásadou proporcionality trestu a

dostatočným spôsobom odráža závažnosť protiprávneho konania obžalovaného.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkázal poškodeného F. C. s nárokom na náhradu škody
na civilný proces, nakoľko mu počas konania pred súdom bola zo strany obžalovaného uhradená časť
jeho dlhu zodpovedajúca vzniknutej škode.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní
od oznámenia rozsudku na Mestský súd Košice.
Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)