Rozsudok – Konkurz ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 26, 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7Odi/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123201924
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Katarína Muráriková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5123201924.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Katarínou Murárikovou, v právnej veci žalobcu:
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX D., proti žalovanému: E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F. G. H. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpenému: AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., so sídlom M. R.
Štefánika 25, 036 01 Martin, IČO: 50 711 776, v konaní o zrušení oddlženia pre nepoctivý zámer, takto

r o z h o d o l :

I. Súd n e p r i p ú š ť a zmenu žaloby uskutočnenú žalobcom podaním doručeným súdu dňa

21.04.2024.

II. Súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým,
že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu elektronicky dňa 01.03.2023 v spojení s doplnením žaloby zo dňa
25.04.2023 sa žalobca domáhal zrušenia oddlženia žalovaného, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením
Okresného súdu Žilina sp. zn. 3OdK/165/2019 zo dňa 04.06.2019, zverejneným v Obchodnom vestníku
č. 111/2019 vydanom dňa 11.06.2019, a to z dôvodu, že podľa názoru žalobcu žalovaný nemal pri
oddlžení poctivý zámer.

2. Na odôvodnenie žaloby žalobca poukázal na ustanovenie § 166g ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o
konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej ako ZKR). Žalobca uviedol, že žalovaný darovacou zmluvou nadobudol do osobného vlastníctva
byt,pričommuneponúkolspoluvlastníctvoaniinévysporiadaniedlhuakoprejavpoctivéhozámerupodľa
označeného ustanovenia. Žalobca v doplnení žaloby uviedol, že platobným rozkazom Okresného súdu
Martin č. k. 5C/71/2008-13 zo dňa 24. 06. 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.
07. 2008, bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu sumu 3.255 eur spolu s 9,5 % úrokom z omeškania z tejto

sumyod1.11.2006aždozaplateniaanahradiťmutrovykonaniavovýške410,68eur.Právnymdôvodom
vzniku pohľadávky bola zmluva o pôžičke uzatvorená medzi stranami sporu. Predmetný nárok bol
žalobcom vymáhaný v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Liščákom, číslo
exekúcie EX 365/2009 (poverenie Okresného súdu Martin sp. zn. 22Er/637/2009). Žalovaný uhradil len
trovy právneho zastúpenia. V exekučnom konaní nebol nárok uspokojený v žiadnom rozsahu, pretože
žalovaný nepracoval, bol poberateľom invalidného dôchodku. Uznesením Okresného súdu Žilina č. k.

3OdK/165/2019-21 zo dňa 04. 06. 2019, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 111/2019 dňa 11. 06.
2019, bol vyhlásený na majetok žalovaného konkurz. Žalovaný je podľa údajov zapísaných v katastri
nehnuteľností výlučným vlastníkom v spoluvlastníckom podiele 1/1 nehnuteľnosti nachádzajúcej sa vokrese I., v obci D. a v katastrálnom území D., ktorá je Okresným úradom Martin, katastrálnym odborom
evidovaná na LV č. XXXX ako byt č. X vo vchode č. XX na prízemí v stavbe X.G..XX,XX,XX so súp. č.
XXXX, ktorý je postavený na parcele reg. C KN č. 580/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 615

m2 s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a
spoluvlastníckypodielkpozemku6831/422535.Vlastníkompredmetnejnehnuteľnostisastalnazáklade
darovacej zmluvy s vecným bremenom, ktorá bola do katastra nehnuteľností zavkladovaná J. K. I.,
katastrálnym odborom pod č. V 5107/2021 vkladom zo dňa 12. 10. 2021. Žalobca uviedol, že žalovaný
ho neinformoval o tom, že v októbri 2021 nadobudol do svojho výlučného vlastníctva titulom darovania

nehnuteľnosť a neprejavil nijakú snahu uspokojiť svoj záväzok voči nemu. O tejto skutočnosti sa žalobca
podľa jeho tvrdenia dozvedel náhodne z voľne dostupných údajov katastra nehnuteľností. Takéto
konanie žalovaného nemožno podľa názoru žalobcu považovať za napĺňajúce znaky jeho poctivého
zámeru sledovaného oddlžením. Žalobca poukázal na to, že zo správania žalovaného možno vyvodiť
absenciu úprimnej snahy uspokojiť dlh voči nemu v medziach svojich možností a schopností, pretože
nadobudnutie bytu do výlučného vlastníctva titulom darovania nemožno posudzovať ako nadobudnutie

nepatrného daru. Jedná sa o majetkovú hodnotu značnej ceny. Ide o veľký 3-izbový byt, pričom súčasná
cena 3-izbových bytov v k. ú. D. sa podľa realitných portálov pohybuje v hodnote viac ako 100.000
eur. V nadväznosti na tieto zistenia oslovil žalobca žalovaného so žiadosťou o dobrovoľné uspokojenie
svojho záväzku voči nemu, pričom žalobca mal snahu uhradiť len istinu bez príslušenstva, na návrh na
úhradu celého nároku nereagoval. Z jeho správania žalobca usudzoval, že nemá záujem uspokojiť jeho

pohľadávku, čo podľa jeho názoru tiež preukazuje nedostatok poctivého zámeru pri oddlžení. Žalovaný
sa zbavil svojich dlhov bez toho, aby mal snahu v 6- ročnej lehote od vyhlásenia konkurzu riešiť svoj
dlh v medziach svojich možností, pričom výška jeho nároku voči žalovanému v porovnaní s hodnotou
nehnuteľnosti, ktorú nadobudol do svojho vlastníctva, mu umožňuje uspokojiť jeho oprávnený a súdmi
právoplatne priznaný nárok v celom rozsahu. Záverom doplnenia žaloby žalobca uviedol, že žalovaný

bol pred oddlžením poberateľom invalidného dôchodku. Po oddlžení sa aj riadne zamestnal.

3. Spolu so žalobou a s jej doplnením žalobca predložil čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX
pre katastrálne územie D., obec D., okres I., platobný rozkaz J. L. I. č. k. 5C/71/2008-13 zo dňa
24.06.2008, inzerované ponuky 3-izbových bytov na predaj vo D., návrh dohody o urovnaní zo dňa

29.03.2023 – záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 8.090,73 eur. Žalobca ďalej učinil návrh na
vykonanie dokazovania oboznámením darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena, na
základe ktorej sa žalovaný stal vlastníkom nehnuteľnosti a tiež navrhol, aby súd na základe lustrácie
Sociálnej poisťovne oboznámil prehľad zamestnávateľov žalovaného za obdobie od 04.06.2019, jeho
vymeriavacie základy za uvedené obdobie a platiteľov mzdy. Navrhol tiež výsluch strán sporu.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 05.06.2023. Žalobu nepovažoval za dôvodnú. Uviedol,
že nemožno konštatovať nepoctivý zámer žalovaného podľa § 166g ods. 2 ZKR. Poukázal na to,
že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti sa stal na základe darovacej zmluvy s vecným bremenom
doživotného bývania s osobným záväzkom identifikovaným v darovacej zmluve s tým, že pre posúdenie

tejto veci zo strany súdu je potrebné zobrať zreteľ na širšie okolnosti daného prípadu, zohľadniť
ustanovenie § 166g ods. 4 ZKR, kedy je potrebné posudzovať miernejšie poctivý zámer u dlžníka -
žalovaného s dosiahnutím iba základným vzdelaním, v dôchodkovom veku, s vážnymi zdravotnými
problémami, ktorého v živote postihla iná udalosť. Jeho vlastníctvo k nehnuteľnosti je obmedzené
vecným bremenom doživotného bývania v prospech rodičov v rozsahu uvedenom v NZ 28042/2021, kde

v článku VIII. žalovaný toto vecné bremeno zriadil v prospech svojich rodičov, a to bezodplatne na dobu
ich života. Súčasne v článku IX. vyššie spomenutej zápisnice sa žalovaný zaviazal doživotne poskytovať
bezplatné užívanie celého bytu, ktorý je predmetom tohto majetkového prevodu, kedy bezplatným
užívaním sa rozumie neplatenie nájomného zo strany rodičov ani náhrady za plnenia poskytované s
užívaním bytu (najmä: vodné, stočné, elektrina, plyn a internet). Žalovaný ďalej prebral na seba aj

osobný záväzok, že v prípade, ak z akýchkoľvek dôvodov nebude môcť poskytovať svojim rodičom
bezplatné užívanie jemu patriacich nehnuteľností, tak sa zaväzuje zabezpečiť im na vlastné náklady
náhradné bývanie v inom byte. Zaviazal sa tiež, že o rodičov sa bude bezplatne starať, v starobe i
chorobe,poskytneimúplnústarostlivosťpozostávajúcuzupratovania,prania,varenia,potrebnejopatery
v bezvládnosti a zabezpečenia lekárskej starostlivosti. To všetko za situácie, že žalovaný je čiastočným

invalidným dôchodcom, ktorému bola priznaná znížená pracovná schopnosť o 50 %. Aj toto je podľa
názoru žalovaného skutočnosť, ktorú musí súd pri zohľadňovaní nepoctivého zámeru u neho vyhodnotiť.
Je obmedzený na možnostiach zabezpečenia si riadneho príjmu v riadnom pracovnom pomere, čo
nepochybne vplýva na finančné možnosti žalovaného. Ak teda zákonodarca v § 166g ods. 4 ZKRpriamo uvádza určité atribúty pre miernejšie prihliadanie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer, tak
žalovaný tieto atribúty spĺňa a dokonca ho postihla životná udalosť, kedy je nútený starať sa o svojich
rodičov vo vysokom veku so zlým zdravotným stavom výlučne sám. Podľa presvedčenia žalovaného je

teda nepochybné, že hoci sa žalovaný stal vlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností, tak je potrebné
vnímať aj podmienky, za ktorých došlo k nadobudnutiu vlastníctva. Podľa jeho názoru nie je možné na
daný stav a skutkové okolnosti aplikovať ustanovenie § 166g ods. 1 ZKR, v danom prípade by bolo
nespravodlivé takto tvrdo vykladať uvedenú normu a prijať záver tvrdený žalobcom, že u žalovaného
absentuje úprimná snaha uspokojiť dlh voči žalobcovi. Rodičia žalovaného v čase realizovania úkonu

daru mali mama 78 rokov, otec 81 rokov. K danému úkonu výmeny bytov v roku 2020 pristúpili preto,
že ich zdravotný stav znemožňoval pohyb rodičov po 4 poschodiach na posledné podlažie paneláku, na
ktorom vlastnili byt. Išlo o dom bez výťahu. Táto skutočnosť ako i vek rodičov žalovaného viedli k tomu,
že bolo nevyhnutné zabezpečiť výmenu bytu. Výmena prebehla v roku 2020 za iný byt, taktiež 3 - izbový,
avšak nachádzajúci sa na prízemí na ulici X. G. H. XX, D.. Zrealizovanie tejto výmeny smerovalo k tomu,
aby boli zvýhodnení rodičia žalovaného, aby mali bývanie komfortnejšie. Výmena bytu prebehla v roku

2020, nakoľko podľa tvrdenia žalovaného byt rodičov bol založený v prospech úveru brata žalovaného,
ktorý v roku 2020 refinancoval svoj úver, kde na záloh dostačoval jeden byt (bratov) a nebolo potrebné
ručiť ďalším bytom (bytom rodičov). Refinancovanie prebehlo z SLSP, a.s. do Poštovej banky, čím sa
byt rodičov uvoľnil a bolo možné zrealizovať jednak výmenu ako i úkon daru. Týmto úkonom si rodičia
zabezpečovali starostlivosť o ich osoby, strechu nad hlavou do smrti, vytvorenie doživotného bývania v

predmetnom byte a taktiež uskutočňovanie všetkých úkonov súvisiacich s ich starostlivosťou, hygienou,
ošetrovanímanávštevamilekárov.VšetkytietopovinnostiazáväzkysúzákladomNotárskejzápisnicezo
dňa 20.09.2021. Žiadny iný zámer ako zabezpečenie takejto starostlivosti rodičia nemali. Ďalej žalobca
argumentoval, že dar prijal s vyššie uvedenými záväzkami a neexistuje žiadny priestor pre ustálenie
toho, že by mohol dobrovoľne veriteľom ponúknuť polovicu takto získaného majetku. Tento majetok

nemôže nijakým spôsobom speňažiť, aby poskytol aspoň zákonom stanovenú polovicu veriteľom.
Majetok je zaťažený vecným bremenom, ktoré nie je možné zrušiť bez súhlasu oprávnených z vecného
bremena. Keďže nie sú podmienky na to, že by bolo možné takto nadobudnutý majetok speňažiť,
tak nemôže byť tento stav vyhodnotený ako nepoctivý zámer žalovaného. Celú vec neoprávnenosti
nepoctivého zámeru žalovaného umocňuje ďalšia okolnosť, a to, že žalovaný je čiastočným invalidným

dôchodcom, že jeho celkový príjem dosahuje 400 eur mesačne, že je povinný zabezpečiť bezplatné
bývanie a užívanie bytu oprávnených z vecného bremena a je povinný znášať všetky náklady na
pokrytie všetkých platieb s užívaním bytu súvisiacich. Taktiež je povinný uspokojovať potreby svojich
rodičov. Ohľadom požiadavky žalobcu uhradiť jeho pohľadávku žalovaný uviedol, že nie je v jeho
schopnostiach a možnostiach zabezpečiť finančné prostriedky v objeme cca 9.000 eur v zmysle

pripojeného platobného rozkazu. Poukázal na to, že pôvodne bola zo strany žalobcu realizovaná výzva
namimosúdnudohodu,vktorejžalobcapožadoval3.255eurvlehotedo15.03.2023stým,žeaknebude
v stanovenej lehote dlh zaplatený, bude požadovať navýšené úroky z omeškania plus úhradu súdnych
a exekučných trov. Žalovaný uvedené akceptoval, avšak vzhľadom na jeho zárobkové a majetkové
pomery bol ochotný rešpektovať výzvu žalobcu a uhradiť sumu 3.255 eur v splátkach, keďže nie je v

jeho možnostiach zaplatiť žalobcom požadovanú sumu cca 9.000 eur. Na veci nič nemení skutočnosť
hrozby prebiehajúceho konania o nepoctivý zámer a zrušenie oddlženia žalovaného. Žalovaný takouto
sumou nedisponuje a nemá možnosť ju ani zabezpečiť. Žalovaný uviedol, že nikdy nemal nepoctivý
zámer podľa § 166g ods. 2 ZKR a že nespĺňa podmienky ani pre aplikáciu § 166g ods. 1 ZKR, na základe
ktorého by mohol ponúknuť časť svojho majetku dobrovoľne veriteľom. Majetok síce vlastní, ale tento

je zaťažený zákonným vecným bremenom, ktoré znemožňuje postup ponuky tohto majetku veriteľom a
s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých ku majetku prišiel a s prihliadnutím na záväzky z tohto úkonu
vyplývajúce daný postup nie je možný. Dokonca podľa jeho presvedčenia by bol v hrubom rozpore s
dobrými mravmi ( § 3 OZ). Taktiež nie je možné opomenúť skutočnosť, že takéto konanie by mohli
darcovia vyhodnocovať v jeho neprospech a mohli by sa domáhať vrátenia daru. Záverom žalovaný

skonštatoval,žepodanážalobaniejespravodlivá,žezavyššieuvedenýchokolnostínemožnoposkytnúť
ochranu žalobcovi a považuje ju za šikanóznu. Žalobca podľa žalovaného nepreukázal nepoctivý zámer
žalovaného a neboli splnené podmienky na to, aby došlo k ponúknutiu získaného majetku veriteľom.

5. Žalovaný spolu s vyjadrením k žalobe predložil výzvu na mimosúdnu dohodu – výzvu na úhradu dlhu

vo výške 3.255 eur do 15.03.2023, rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku
žalovanému od 27.06.2010, notársku zápisnicu M. XXX/XXXX, M. XXXXX/XXXX, M. XXXXX/XXXXX
zo dňa 20.09.2021 o právnom úkone – darovacia zmluva s vecným bremenom a so zaopatrením.6.Navyjadreniežalovanéhoreagovalžalobcapodanímzodňa18.07.2023,vktoromnadrámecdoposiaľ
uvedených skutočností uviedol, že je irelevantné, že súčasťou uzatvorenej darovacej zmluvy bola
aj zmluva o zriadení vecného bremena a že žalovaný na seba prevzal osobný záväzok spočívajúci

v poskytnutí pomoci svojim rodičom v starobe. Žalobca poukázal na to, že žalovaný neuviedol, že
jeho matka v decembri 2022 zomrela, a teda žalovaný v súčasnosti v byte žije len so svojím otcom.
Podľa názoru žalobcu žalovaný uprednostňuje svoje nároky a záujmy pred oprávnenými a dôvodnými
nárokmi svojich veriteľov. Žalobca spochybnil dôvodnosť prihliadania na skutočnosti podľa § 166g ods.
4 ZKR, nakoľko nie je zrejmé, či uvádzané dosiahnuté základné vzdelanie, dôchodkový vek, vážne

zdravotné problémy a to, že by ho postihla iná životná udalosť, by mali byť dôvodmi vzťahujúcimi sa
na jeho osobu alebo ide len o parafrázu textu zákona. Z predloženého rozhodnutia Sociálnej poisťovne
o priznaní čiastočného invalidného dôchodku žalovanému zo dňa 21. 10. 2010 nie je zrejmé, pre akú
diagnózu mu bol čiastočný invalidný dôchodok priznaný, ale je zrejmé, že jeho schopnosť vykonávať
zárobkovú činnosť je obmedzená v rozsahu 50 %, nie vymiznutá, preto nepochybne pracovať môže.
Podľa informácie od brata žalovaného žalovaný pracuje ako strážnik, a teda má aj ďalší zdroj príjmu. Mal

by tiež byť vlastníkom motorového vozidla. Žalovaný má ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou,
absolvoval vojenské gymnázium a začal študovať aj na vojenskej vysokej škole vo Vyškove, ktorú
nedokončil. Žalobca zdôraznil, že pokiaľ žalovaný argumentuje tým, že ho postihla iná životná udalosť,
ktorou označuje to, že bol nútený sa starať o svojich rodičov vo vysokom veku so zlým zdravotným
stavom výlučne sám, uvedené tvrdenie je v rozpore s dobrovoľnosťou záväzku žalovaného, ktorý je

súčasťou darovacej zmluvy, kde sa dobrovoľne zaviazal k tomuto osobnému záväzku voči svojím
rodičom, čo je vyjadrené aj tým, že účastníci zmluvy zmluvu uzatvorili podľa ich slobodnej, vážnej a
určitej vôle, neuzatvorili ju v tiesni, ani za obzvlášť nevýhodných podmienok a že ich zmluvná voľnosť
nebola ani nikým a ničím obmedzená, čo vyplýva z článku XIV. notárskej zápisnice zo dňa 20. 09. 2021
predloženej žalovaným. V tejto súvislosti súčasne poukázal žalobca na to, že žalovaný má aj brata, teda

nie je pravdivým tvrdenie, že bol nútený sa sám starať o rodičov. Je však faktom, že rodičia darovali
nehnuteľnosť len žalovanému, nie aj jeho bratovi, ktorý o tejto skutočnosti nebol ani informovaný. Ako
irelevantnú vo vzťahu k predmetu konania označil tiež žalobca aj argumentáciu žalovaného, že sa
síce stal vlastníkom bytu, ale zároveň je naň viazané vecné bremeno a jeho povinnosť o rodičov sa
bezplatne starať. Žalobca poukázal na to, k darovaniu bytu došlo dobrovoľne, pričom ak žalovaný

nechcel rodičom poskytovať takúto bezplatnú starostlivosť, nemusel dar prijať, navyše keď jeho brat
nijakú nehnuteľnosť od rodičov darom nedostal a o uvedenej skutočnosti ani nevedel. Žalovaný žil
aj pred oddlžením dlhodobo so svojimi rodičmi v spoločnej domácnosti, a to v 2-izbovom byte, ktorý
neskôr vymenili za 3-izbový byt. Tento byt po výmene najskôr nadobudli do svojho vlastníctva rodičia
žalovaného a tento mu darovali až potom, ako sa zbavil svojich dlhov a exekúcií súdnym rozhodnutím

o oddlžení, pretože za stavu, kedy boli voči nemu vedené súdne a exekučné konania jeho veriteľmi,
takto nepostupovali. Žalobca tiež argumentoval, že ak žalovaný tvrdí, že jeho invalidita ovplyvňuje a
obmedzuje jeho možnosti zabezpečenia si riadneho príjmu v riadnom pracovnom pomere, potom je
zarážajúce, že sa zaviazal vo vzťahu k svojim rodičom, že bude platiť všetky náklady bývania a taktiež
hradiť všetku starostlivosť o rodičov, pričom sa mal zaviazať k tomu, že bude platiť náklady za bývanie,

vodné,stočné,elektrinu,plyn,internet.Jeotázneakosatotovšetkodáplatiťlenzožalovanýmtvrdeného
invalidného dôchodku vo výške 400 eur ako jeho jediného príjmu, hoci každý z rodičov bol poberateľ
starobnéhodôchodku.Tvrdeniažalovanéhopovažuježalobcazaúčelové.Žalovanýnemalpodľanázoru
žalobcu nijakú snahu po nadobudnutí daru pokúsiť sa riešiť svoje dlhy tým, že by mu navrhol uzatvorenie
dohody o splátkach dlhu, na ktoré by bol žalobca ochotný pristúpiť, ani neprišiel s iným riešením.

Žalobca uviedol, že žalovaný môže ísť so svojím otcom bývať aj do menšieho bytu, prípadne ak je
jeho zdravotný stav zlý, môže mu aj v zmysle uzatvorenej notárskej zápisnice zabezpečiť starostlivosť
aj iným spôsobom. Žalobca tiež navrhol, že s úhradou dlhu voči nemu môže žalovanému pomôcť aj
jeho syn, ktorý po ňom môže v budúcnosti byt nadobudnúť. Žalobca uviedol, že ako veriteľ má právo
vlastniť majetok, ktoré mu žalovaný upiera tým, že on sa zbavil svojich dlhov, až následne nadobudol

do svojho vlastníctva titulom darovania nehnuteľnosť nie nepatrnej hodnoty a vo svojom vyjadrení dáva
jednoznačne do popredia len svoje nároky tak, ako keby jeho povinnosti voči veriteľom po oddlžení
neexistovali. Žalobca tiež zdôraznil, že nehnuteľnosť je zaťažená ťarchou v podobe vecného bremena
len dočasne, následne bude môcť žalovaný s nehnuteľnosťou disponovať podľa svojej vôle, pričom vo
vzťahu k jeho záväzku voči žalobcovi neprejavuje nijakú snahu o jeho vysporiadanie. Preto nie je možné

ustáliť, že správanie žalovaného by sa dalo označiť ako majúce znaky poctivého zámeru oddlženia.
Možnosť ponúknutia časti daru je podľa názoru žalobcu zachovaná, pretože vo vzťahu k nehnuteľnosti
je možné uzatvoriť napr. zmluvu o zriadení záložného práva, ktorou by mal garantované, že jeho nárok
bude do budúcna uspokojený. Žalovaný nijaké riešenie v záujme vysporiadania svojho dlhu voči nemunenavrhuje. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že nie je možné prijať záver, že u neho absentuje úprimná snaha
uspokojiť dlh voči žalobcovi, tak toto tvrdenie je ničím neodôvodnená a nepodložená fráza, pretože
žalovaný nepodnikol nijaké kroky, aby svoj záväzok vyrovnal. V zdôvodnení žalovaného, prečo jeho

rodičiavymenilibyt,absentujelogickévysvetlenietoho,prečovkrátkomčaseponadobudnutíbytudoich
vlastníctva tento žalovanému darovali. Žalobca argumentoval, že právo doživotného bývania a užívania
bytu by mali zabezpečené aj ako vlastníci bytu a vo vzťahu k budúcemu vysporiadaniu vlastníckych
vzťahov k bytu mohli zriadiť závet. Argumentácia žalovaného dobrými mravmi v tomto prípade nie je
na mieste. Práve naopak, konanie žalovaného je v zásadnom rozpore s dobrými mravmi. K tvrdeniu

žalovaného, že nehnuteľnosť nemôže speňažiť, a teda že tento stav nemôže byť vyhodnotený ako
nepoctivý zámer žalovaného, žalobca uviedol, že takýto záver z právnej úpravy nevyplýva. Faktom je, že
žalovanýnadobudoldaradobrovoľnenadaruvalilťarchu,kuktorejsazaviazal.Tátoskutočnosťnemôže
byť na ujmu veriteľa, pretože potom by sa veritelia nikdy k uspokojeniu svojho nároku nedostali. Vecné
bremeno možno zrušiť a aj samotná darovacia zmluva túto možnosť pripúšťa v bode IX., podľa ktorého
v prípade, že z akýchkoľvek dôvodov nebude môcť povinný poskytovať oprávneným bezplatné užívanie

jemu patriacich nehnuteľností tak, ako je to vyššie opísané, zaväzuje sa zabezpečiť im, na vlastné
náklady, náhradné bývanie v inom (aj nájomnom byte), výmerou a kategóriu primeranom doterajšiemu
rozsahu užívania. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že žalobca pôvodne od neho žiadal sumu 3.255
eur v lehote do 15. 03. 2023, žalobca uviedol, že vzhľadom na to, že žalovaný v stanovenej lehote
neuhradil ani časť dlžnej sumy, ponuka stratila platnosť. Na úroky z omeškania a ostatné uplatnené

nároky má zákonný nárok. Hoci žalovaný tvrdí, že sa chcel dohodnúť, doteraz mu žiadnu ani len
čiastočnú úhradu neposkytol. Tým, že prostredníctvom vtedajšieho právneho zástupcu bol ochotný
ponuku prijať, uznal dôvodnosť uplatneného nároku. Jeho súčasné vyjadrenie k žalobe preto považuje
za špekulatívne v snahe vyhnúť sa splneniu svojej povinnosti voči svojmu veriteľovi. Pokiaľ by žalovaný
vedel splatiť sumu 3.255 eur, je v jeho možnostiach v dlhšom časovom horizonte splatiť aj vyššiu

sumu, pričom žalobca vyjadril ochotu sa na splátkach dohodnúť. Zároveň žalobca poukázal na to,
že žalovaný vo vyjadrení uviedol, že prostriedky do sumy 3.255 eur vie naakumulovať, s takýmito
finančnými prostriedkami disponoval. Napriek tomu ani tieto nepoužil na čo len čiastočné uspokojenie
žalobcovho nároku. Tvrdenie žalovaného, že podaná žaloba nie je spravodlivá a že sa jedná o šikanózne
uplatňovanie práva, považuje žalobca za absurdné. Ako veriteľ má rovnako práva, ktoré žalovaný úplne

opomína a tieto mu upiera. Žalovaný ničím nepreukázal, v čom má spočívať jeho úprimná snaha riešiť
svoj dlh, čo je povinnosťou dlžníka, ak chce preukázať svoj poctivý zámer.
7. Žalovaný navrhol oboznámenie konkurzného spisu 3OdK/165/2019, navrhol vykonanie dokazovania
údajmi Sociálnej poisťovne o výške invalidného dôchodku žalovaného za obdobie od 04.06.2019
a oboznámením dedičského spisu po matke žalovaného, zomrelej 25.12.2022, a to najmä za účelom

zistenia, či dedičské konanie po nebohej bolo právoplatne skončené a ak áno, s akým výsledkom, a
to s ohľadom na predmet dedenia, keďže žalovaný ako jej syn bol jej zákonným dedičom, a teda aj
týmto spôsobom mohol získať majetok, prípadne sa ho dobrovoľne zriecť v prospech ostatných dedičov
(svojho otca a brata). Žalovaný tiež navrhol vyžiadať od J. N. F. I. informáciu o tom, či je žalovaný
vlastníkom motorového vozidla, resp. či bol vlastníkom motorového vozidla v čase od 04. 06. 2019.

Súčasne žalobca navrhol, aby žalovaný preukázal výšku nákladov spojených s užívaním bytu v rozsahu
nákladov na správu bytu - mesačný predpis zálohových platieb a platieb za služby súvisiace s užívaním
bytu podľa notárskej zápisnice - vodné, stočné, elektrina, plyn, internet, náklady na pranie, varenie,
lekársku starostlivosť a predložil potvrdenia od podpisu notárskej zápisnice zo dňa 20.09.2021, akým
spôsobom boli tieto náklady na mesačnej báze hradené, a to výpisom z bankového účtu žalovaného,

prípadne o (inom) spôsobe platenia týchto platieb. V prípade, ak tieto náklady neboli hradené výlučne
z bankového účtu žalovaného, navrhol, aby súd vyzval žalovaného na označenie bankových inštitútcií,
v ktorých vlastní bankové účty a na predloženie výpisov z jeho bankového účtu (bankových účtov)
a v prípade, ak žalovaný neposkytne v tomto smere dobrovoľne súčinnosť, aby uvedené zistil súd a
vyžiadal od príslušnej bankovej inštitúcie (inštitúcií) výpisy z bankových účtov žalovaného za obdobie

od 20.09.2021 do súčasnosti (t. j. od uzatvorenia darovacej zmluvy vo forme notárskej zápisnice).
Cieľomvykonaniatýchtodôkazovmalobyťpreukázanieživotnejúrovnežalovaného,atoho,čiplnilsvoje
povinnosti vyplývajúce z uzatvorenej darovacej zmluvy a rovnako aj k zisteniu zárobkových pomerov
žalovaného.

8. V reakcii na podanie žalobcu zo dňa 18.07.2023 žalovaný v podaní zo dňa 13.09.2023 zdôraznil, že
od podania návrhu na oddlženie postupoval tak, že poskytoval potrebnú súčinnosť správcovi, nezamlčal
žiaden majetok, s prihliadnutím na svoj zdravotný stav sa snažil zabezpečiť si vylepšenie svojej finančnej
situácie, a to aj zamestnaním sa v období 12/2020 - 4/2021 a 9/2021 - 2/2023, kedy jeho príjem boldostačujúci iba na pokrytie potrieb jeho osoby spojených s existenciou a bývaním. Zdravotný stav
čiastočnej invalidity mu rozhodujúcim spôsobom zužoval priestor pre iné pracovné zaradenie s lepším
finančným ohodnotením. Uviedol, že opateru svojich rodičov vykonával po vyhlásení konkurzu vo vzťahu

k obidvom až do 12/2022 a od času 12/2022 vo vzťahu k otcovi doteraz. Odkázanosť rodičov na opateru
z jeho strany v minulosti bola nevyhnutnosť a toto je dokumentované aj poberaním opatrovateľského
príspevku na matku vo výške 283 € mesačne a teraz aj na otca. Zdravotný stav rodičov už v minulosti
viedol aj k ich rozhodnutiu uskutočniť výmenu 2 izbového bytu na 4 poschodí bez výťahu za 3 izbový byt
na prízemí, a to vo veku 78 rokov mama a 81 rokov otec. Ich zdravotný stav neumožňoval chôdzu po

schodoch, čo ich uviazalo na pobyt v byte, čo viedlo k ďalšiemu zhoršeniu ich zdravotného stavu. Všetky
tieto úkony boli vedené a realizované s jediným úmyslom - zlepšiť komfort rodičov na sklonku života
pri podlomenom zdraví (otec onkologický pacient, matka osteoporóza, skolióza). Podľa presvedčenia
žalovaného, ak by súd v súlade so zákonom hodnotil jeho možnosti a schopnosti, tak nemôže jeho
správanie hodnotiť inak ako zodpovedné a v súlade s morálkou, so svojím zdravotným stavom a v
súlade s dobrými mravmi. Nemôže byť takéto správanie vyhodnotené ako nepoctivý zámer dlžníka

v konkurznom konaní. Počas konkurzu a po jeho ukončení žiadnym svojim správaním nedal najavo
neváženie si výhody spojenej s oddlžením, práve naopak snažil sa prežiť z poberaného dôchodku a
opatrovateľského príspevku. Nemožno prijať ani záver o tom, že bolo niekedy po vyhlásení konkurzu
možné takéto správanie hodnotiť tak, že mal možnosti a schopnosti riešiť svoje dlhy. Žalobca zdôraznil,
že nie je zdravý, v jeho veku s týmto zdravotným hendikepom je skoro nemožné zamestnať sa, a preto

dochádzalo iba k zamestnaniu formou brigád alebo dohôd o pracovnej činnosti s minimálnym príjmom.
Jeho finančné možnosti umožňovali riešenie nákladov jeho osoby na prežitie a úprimne mal snahu
vysporiadať aj dlh vo vzťahu k žalobcovi vo výške cca 3.500 eur, a to tak, že by si požičal peniaze,
ktoré by v mesačných splátkach splácal. Podmienky sa zmenili po tom, čo žalobca začal požadovať
sumu cca 8.000 eur, ktorá je pre neho nepredstaviteľná na jej zohnatie, preto k dohode nedošlo. Všetky

aktivity na zabezpečenie finančných prostriedkov boli ovplyvnené starostlivosťou o chorých rodičov. Od
ukončenia konkurzu boli a sú jeho možnosti aj z tohto dôvodu obmedzené. Žalovaný nespochybňoval,
že nadobudol do vlastníctva titulom darovania nehnuteľnosť špecifikovanú v žalobe, poukázal však na
to, že v tomto prípade je potrebné skúmať daný úkon v širších súvislostiach a prihliadať na okolnosti, za
ktorých došlo k predmetnému darovaniu. Žalovaný sa dlhodobo staral o rodičov (po smrti matky len o

svojhootca).BratžalovanéhobývavBratislave,opateružiadnymspôsobomneposkytovalaneposkytuje
arodičiabolivýslovneodkázanínastarostlivosťžalovanéhoamomentálneajotecžalovanéhovosvojom
veku je na takúto opateru odkázaný. Odkázanosť otca žalovaného na opateru inej osoby vyplýva aj
z posudku Úradu práce sociálny vecí a rodiny I. zo dňa 15. 08. 2023 pod číslom MT3/PPŤZPaPČ/
PPnK7SOC/2023/43173-5 (číslo listu 90 spisu). Z tohto posudku vyplýva, že sa jedná o osobu s ťažkým

zdravotnýmpostihnutím,ktorámástratuschopnostisebaobsluhyaobmedzenúschopnosťsebaobsluhy.
Posudok konštatuje, že odkázaná osoba je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri zabezpečovaní
si úkonov sebaobsluhy, úkonov starostlivosti o svoju domácnosť a pri realizácií svojich základných
sociálnych aktivít. Stav tejto odkázanosti spĺňa IV. stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a
spĺňa podmienky § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z., teda je odkázaná na opatrovanie. Obdarovanie

žalovanéhozostranyrodičovboloscieľomzabezpečiťopateruosvojeosobyodsyna,ktorýjuvykonával
a ktorý ju bude až do smrti vykonávať. To znamená, že ak predmetné darovanie prebehlo, tak súčasťou
úkonu darovania je aj zriadené vecné bremeno práva doživotného bývania, ktoré výrazným spôsobom
zasahuje do disponovania s predmetnom daru do času trvania vecného bremena a možnosti naplnenia
požiadavky zákona o vydaní daru veriteľom. Je znemožnené týmto inštitútom hocijakým spôsobom s

predmetom daru nakladať, a preto argumentácia žalobcu, že aj za takýchto podmienok nebol dodržaný
poctivý zámer oddlženia, je nesprávna. Podľa právnej argumentácie žalovaného zákon vymedzuje, čo
je možné považovať za nepoctivý zámer. Poukázal na to, že v našich zemepisných šírkach a v súlade
s dobrými mravmi je, ak úkon darovania darca uskutoční tak, že si zabezpečí vymedzením v darovacej
zmluve aj právo doživotného bývania. Bolo by v príkrom rozpore posudzovať takýto úkon za takýchto

okolností za nepoctivý zámer, ak obdarovaný neoznámil darovanie a neposkytol podľa žaloby minimálne
polovičku hodnoty daru dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu. Tento postup
žalobou vymedzený a domáhanie sa uspokojenia nevymáhateľného dlhu nie je správny a zákon mu za
daných okolností nemôže priznať právnu ochranu, a to z dôvodov, že žalovaný sa síce stal vlastníkom
bytu, avšak s obmedzením vyplývajúcim z vecného bremena doživotného bývania, čo znemožňuje

ponúknutie tohto daru na uspokojenie nevymáhateľného dlhu. Je rozumné argumentovať tým a dôvodne
predpokladať, že takýto úkon darovania si vyžaduje aj určitú vďačnosť od obdarovaného. Iste by nebolo
v súlade s dobrými mravmi bezprostredne po obdržaní daru obidvoch rodičov z nehnuteľnosti vypratať
a zabezpečiť im iné bývanie, čo by nepochybne viedlo k žiadosti o vrátenie daru. Umiestnenie osôbdo zariadenia sociálnej starostlivosti alebo iných priestorov by bolo v konečnom dôsledku v rozpore so
zmluvou. Zároveň by to bolo aj v rozpore s ustanovením § 630 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
darca je oprávnený domáhať sa vrátenia daru, v prípade ak obdarovaný sa k nemu správa v hrubom

rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný vyjadril pochybnosť ohľadom hodnotenia jeho správania, ak by
počas života darujúcich týchto z nehnuteľnosti vypratal s úmyslom splniť si povinnosť vymedzenú v
§ 166f ods. 1 ZKR. Žalovaný je toho názoru, že do času zániku vecných bremien darcov nemôže s
predmetom daru disponovať, jedine v prípade, ak by do času uplynutia 6 rokov od vyhlásenia konkurzu
toto obmedzenie zaniklo. Iba vtedy by mohla nastať situácia, ktorú by mohol súd vyhodnotiť tak, že

nastali možnosti a schopnosti na jeho strane čiastočne, resp. úplne uspokojiť dlh žalobcu, lebo hodnota
bývania a jeho potreba bývať v 3-izbovom byte je v značnom nepomere s nevýhodou žalobcu. Žalovaný
zdôraznil, že nepoctivý zámer má povinnosť preukázať žalobca. Samotné darovanie za podmienok, ako
bolo v tomto prípade, musí byť súdom vyhodnocované aj vo vzťahu k morálnym hodnotám dlhodobo
praktizujúcim v našej spoločnosti a výklad zákona musí byť spravodlivý. Preto žalovaný tvrdí, že nie
sú naplnené podmienky pre vyslovenie záveru o nepoctivom zámere oddlženia žalovaného. Nemôže

ani obstáť tvrdenie, že je irelevantné, že bola darovacia zmluva uskutočnená so zriadením vecného
bremena. Tento dar je vyvolaný racionálnym uvažovaním darcov, racionálnou požiadavkou zriadenia
vecného bremena a dané skutočnosti ovplyvňujú aj hodnotenie tohto prípadu vo vzťahu k § 166f ods.
1 ZKR.

9. V podaní zo dňa 16.10.2023 žalovaný zhrnul, že z dokumentov je zrejmé, že úmyslom darcu
bolo zabezpečiť si opateru v chorobe a starobe, a pre prípad smrti vystrojenie riadneho pohrebu.
Jeho požiadavkou bolo dožiť v predmetnej nehnuteľnosti, a preto si právo dožitia vymedzil aj vecným
bremenom, vyznačeným v časti „C“ príslušného listu vlastníctva. Počas života darcu nie je možný
žiadny úkon, ktorý by smeroval k zbaveniu sa majetku, príp. ktorý by smeroval k uspokojeniu hocijakých

pohľadávok na takto darovaný majetok. Žalobca tvrdí, že je preukázané porušenie povinností dlžníka
- žalovaného v čase nadobudnutia hocijakého majetku do 6 rokov od oddlženia. S prihliadnutím na
okolnosti tohto prípadu nie je možné s takýmto záverom žalobcu súhlasiť a argumentáciu, ktorú zvolil
žalovaný v pôvodnom vyjadrení, považuje za opodstatnenú a smerujúcu k zamietnutiu návrhu na
preukázanie nepoctivého zámeru z dôvodu nenaplnenia zákonných znakov pre vyhovenie podanému

návrhu.

10. Podaním doručeným súdu dňa 17.02.2024 žalobca oznámil súdu, že dohodu o urovnaní ruší,
nakoľko protistrana ju stále nepodpísala. Poukázal na to, že o urovnanie sporu sa snažil 325 dní, avšak
bezvýsledne, pričom súčasne uviedol, že až do začatia pojednávania je stále ochotný dohodnúť sa na

urovnaní sporu.

11. Pred pojednávaním nariadeným na deň 27.02.2024 bolo súdu oznámené, že v danej veci existuje
predpoklad uzavretia mimosúdnej dohody strán. Bolo dohodnuté, že žalovaný uhradí sumu 8.613 eur,
najneskôr do 04.03.2024, s tým, že žalobca si nebude nárokovať trovy konania.

12. Dňa 10.03.2024 žalobca súdu doručil podanie označené ako doplnenie návrhu na začatie konania,
v ktorom uviedol, že na návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer naďalej zotrváva a doplnil
ďalšie dôvody zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer. Z podania žalobcu je zrejmé, že žalovaný
sumu, ktorá bola medzi stranami dohodnutá, žalobcovi uhradil. Žalobca namietal skutkové tvrdenie

žalovaného, že rodičia nemohli so svojim bytom nakladať až do roku 2020, nakoľko byt bol zaťažený
záložným právom v prospech L., pričom tvrdil, že už od 01.08.2018 došlo k uvoľneniu zálohu a bolo
s bytom možné nakladať, nakoľko zmluvou o úvere zo dňa 13.07.2018 sa úver druhého syna rodičov
žalovaného refinancoval Poštovou bankou, z ktorej skutočnosti žalobca vyvodil záver, že žalovaný dar
prijal už 01.08.2018 alebo niekedy pred oddlžením a mal ho uviesť v návrhu na vyhlásenie konkurzu.

V súvislosti s úhradou finančných prostriedkov zo strany žalovaného žalobca namietal okolnosť, že
finančné prostriedky mu nevyplatil ihneď dňa 01.03.2024, v ktorý deň nimi disponoval, ale až po piatich
dňoch, nútiac ho podpísať dohodu o urovnaní, ktorú považuje za nelegitímnu. Podľa jeho presvedčenia
k zaplateniu jeho dlhu nedošlo na základe dohody o urovnaní, ale na základe preukázania nepoctivého
zámeru žalovaného.

13. Podaním doručeným súdu dňa 21.04.2024 žalobca svoje predchádzajúce podanie doplnil a zároveň
si uplatnil právo na náhradu trov konania, vyčíslených na 736,22 eur a požiadal tiež o priznanie nároku
na odmenu vo výške 10 % v zmysle § 135 OZ alebo odmenu oznamovateľa proti spoločenskej činnostialebo podľa vlastného posúdenia veci súdom, nakoľko na základe ňou predložených dôkazov v tomto
konaní došlo k obnoveniu vymáhateľnosti pohľadávok ostatných veriteľov. Predmetné podanie v tejto
časti bolo súdom podľa obsahu posúdené ako návrh na zmenu žaloby, spočívajúci v rozšírení žaloby

o zaplatenie nároku na odmenu za zadováženie dôkazov o nepoctivom zámere žalovaného.

14. Podľa § 196 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné
konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení
(ďalej len „konanie podľa tohto zákona“) sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku.

15. Podľa § 139 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), žalobca môže počas
konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

16. Podľa § 124 ods. 1 CSP, každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

17. Podľa § 143 ods. 1 až 3 CSP, súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania
nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Súd nepripustí zmenu žaloby ani vtedy, ak by
na konanie o zmenenej žalobe bol vecne alebo kauzálne príslušný iný súd. Ak súd nepripustí zmenu
žaloby, pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe.

18. Návrh žalobcu na zmenu žaloby bol zmätočný, avšak vzhľadom na procesné štádium konania,
v ktorom bola zmena žalobného návrhu učinená, pričom súčasne neboli splnené ani podmienky podľa
§ 143 ods. 1 a 2 CSP, nemohol súd zmenu žaloby pripustiť.

19. Dňa 26.04.2024 sa za prítomnosti žalobcu, žalovaného a zástupcu žalovaného konalo vo veci
pojednávanie. Na pojednávaní žalobca v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe. Právny zástupca
žalovaného na pojednávaní zotrval na svojich vyjadreniach uvedených v písomných podaniach.
Uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že dlžník nemal pri oddlžení
poctivý zámer. Zdôraznil, že okolnosť, že žalobca získal nehnuteľnosť darom, je potrebné hodnotiť

v konkrétnych okolnosti toho prípadu, je potrebné hodnotiť osobu žalovaného pri posudzovaní toho
nepoctivého zámeru, je potrebné vychádzať z toho, v ktorom štádiu predmetného konania pred
konkurzom, v konkurze, po konkurze k takému úkonu došlo. Spochybnil tiež aktívnu legitimáciu žalobcu,
nakoľko aktuálne žalobcu nemožno považovať za veriteľa dotknutého oddlžením, keďže nie je žiaden
nárok, ktorý by vyplýval z vydaného platobného rozkazu, ktorý bol ako podklad pohľadávky zapísanej

v zozname pohľadávok u správcu. Tento podklad stratil opodstatnenie vyplatením uvedenej sumy.
Ohľadom právneho úkonu darovacej zmluvy žalovaný uviedol, že sa jedná o zaopatrovaciu zmluvu.
Všetky jej ustanovenia hovoria o tom, že žalovaný musí pre prípad, že nastane stav bezvládnosti rodičov,
zabezpečovať financie, zabezpečovať platby v domove dôchodcov a pod. Ide o zjavnú odplatnosť
zmluvy. Nejedná sa preto podľa jeho názoru o dar. Poukázal tiež na morálne a etické súvislosti, ako

aj na účel oddlženia (vyviazanuť z ťaživej finančnej situácie) a osobu žalovaného, ktorý sa snažil nájsť
si zamestnanie, má zabezpečený príjem, stará sa o svojho otca, s čím je spojený ďalší príjem, snaží
sa vysporiadať aj veci, ktoré nevyhnutne súvisia so starostlivosťou o človeka, ktorý mu odstúpil síce
vlastníctvo, ale formou, ako bolo uvedené, nie daru a nespĺňa žiaden bod podľa § 166g ods. 1 a 2
ZKR, pričom pokiaľ by mal ponúknuť aspoň polovicu zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie dlhu,

žalovaný za danej situácie nemá kde na to zobrať peniaze. Je invalidný dôchodca, zabezpečuje si príjem
spôsobom, ktorý mu dovoľuje jeho zdravotný stav. Zohľadniac, že je minimalizovaný priestor pri jeho
veku a rodinných podmienkach na to, aby zarábal alebo odišiel pracovať do zahraničia, podľa názoru
žalobcu v žiadnom prípade neprichádza do úvahy záver, že jeho konanie bolo s nepoctivým zámerom.
Žalobca poukázal na to, že žalovaný žil so svojimi rodičmi v spoločnej domácnosti od roku 2010, kedy

mu bol priznaný polovičný invalidný dôchodok. Odvtedy sa o rodičov staral a poskytoval im starostlivosť.
Žalovaný bol odkázaný na bývanie s rodičmi. Jeho rodičia neboli odkázaní na to, aby mu darovali byt
s cieľom, aby si zabezpečili starostlivosť o svoje osoby. Postačovalo, že žalovaný so svojimi rodičmi
býval a povinnosť starostlivosti mu vyplývala zo zákona o rodine. Z toho dôvodu darovaciu zmluvu,
ktorou rodičia darovali byt žalovanému, je potrebné považovať za darovaciu zmluvu. Žalovaný podľa

názoru žalobcu prijal dar z chamtivosti. Bol si vedomý toho, že mu bolo povolené oddlženie a nemal
povinnosť dar prijať. Dar prijal na úkor brata, ktorého tým obral o dedičstvo. Keby došlo k prejednaniu
dedičstva, predmetom ktorého by bol aj predmetný byt, ku problémom, ktoré má v súčasnosti, by nebolo
vôbec došlo. Rodičia darovali byt žalovanému zjavne bez vedomosti o tom, že žalovaný má povinnosťzaopatrovať ich aj na základe zákona o rodine. Po tom, čo brat odišiel do Bratislavy, bolo jasné, že on sa
o nich nebude starať a spoliehali sa výslovne na starostlivosť žalovaného. V zákone vymedzené dôvody
nepoctivého zámeru sú uvádzané len príkladmo s tým, že aj iné konanie môže byť vyhodnotené ako

nepoctivý zámer, nielen konanie, ktoré je presne uvedené v texte zákona. Žalovaný si podľa názoru
žalobcu už počas konania o oddlžení bol vedomý toho, že bude osobou, ktorá získa predmetný byt, a to
či už dedením alebo darovaním, ale túto skutočnosť v návrhu na povolenie oddlženia neuviedol.

20. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými procesnými stranami, ktoré sú súčasťou

spisu, oboznámil pripojený konkurzný spis vedený tunajším súdom pod sp. zn. 3OdK/165/2019. Na
návrhu na vykonanie dokazovania výsluchom žalovaného žalobca netrval a ďalšie návrhy na vykonanie
dokazovania boli pre nadbytočnosť zamietnuté.

21. Medzi stranami nebolo sporné, že uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 3OdK/165/2019 zo
dňa 04.06.2019, zverejneným v Obchodnom vestníku 111/2019 vydanom dňa 11.06.2019, súd vyhlásil

konkurz na majetok žalovaného, ustanovil správcu a dlžníka (žalovaného) oddlžil tak, že ho zbavil
všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze, a to v rozsahu, v akom nebudú v konkurze
uspokojené. V Obchodnom vestníku č. 188/2019 zo dňa 30.09.2019 bol zverejnený oznam o zrušení
konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu v zmysle §167v ods. 1 ZKR.
Nebolo sporné, že žalobca mal voči žalovanému judikovanú pohľadávku titulom zmluvy o pôžičke, ktorá

sadôsledkomoddlženiažalovanéhopozrušeníkonkurzustalanevymáhateľnou. Taktiežnebolosporné,
že žalovaný po tom, čo bol oddlžený, nadobudol na základe darovacej zmluvy od svojich rodičov 3-
izbový byt nachádzajúci sa v katastrálnom území D., zaťažený vecným bremenom spočívajúcim v práve
doživotného bývania a užívania v prospech darcov (rodičov žalovaného). Medzi stranami tiež nebolo
sporné, že nehnuteľnosť, ktorú žalovaný nadobudol, nie je nepatrnej hodnoty a že žalovaný neponúkol

aspoň polovicu hodnoty tohto bytu na uspokojenie nevymáhateľných pohľadávok svojich veriteľov a
o nadobudnutí tohto majetku ich neinformoval.

22. Z darovacej zmluvy s vecným bremenom a so zaopatrením, spísanej vo forme notárskej zápisnice
dňa 20.09.2021 medzi účastníkmi právneho úkonu, a to medzi darcami a oprávnenými z vecného

bremena E. C., nar. XX.XX.XXXX a I. C., nar. XX.XX.XXXX a obdarovaným a povinným z vecného
bremena E. C., nar. XX.XX.XXXX (žalovaný), súd zistil, že darcovia darovali svoje podiely na
nehnuteľnosti – byte s príslušenstvom a pozemkom nachádzajúcom sa v katastrálnom území D.,
vedenom na LV č. XXXX, byt č. 1 vo vchode č. 26 na prízemí bytového domu X.G..XX,XX,XX so
súpisným číslom XXXX, postaveného na parcele registra C KN č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 615 m2 s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na
príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku 6831/422535, v 1/1, svojmu synovi, obdarovanému
a obdarovaný dar s vďakou prijal. Darca bezodplatne zriadil v prospech darcov vecné bremeno
spočívajúce v ich práve doživotného bývania v predmetnom byte s príslušenstvom a pozemkom
a užívania všetkého jeho príslušenstva, spoločných častí a spoločných zariadení a pozemku. Darcovia

práva zodpovedajúce vecnému bremenu prijali. Obdarovaný sa formou osobného záväzku zaviazal,
že bude svojim rodičom doživotne poskytovať bezplatné užívanie celého bytu a jeho príslušenstva a
v prípade, ak z akýchkoľvek dôvodov nebude môcť poskytovať svojim rodičom bezplatné užívanie jemu
patriacich nehnuteľností, zaviazal sa zabezpečiť im na vlastné náklady náhradné bývanie v inom byte,
výmerou a kategóriou primeranom doterajšiemu rozsahu užívania. Zaviazal sa tiež, že o rodičov sa

bude bezplatne starať v starobe i chorobe, poskytne im úplnú starostlivosť pozostávajúcu z upratovania,
prania, varenia, potrebnej opatery v bezvládnosti a zabezpečenia lekárskej pomoci. V prípade úmrtia
sa zaviazal im na svoje náklady zabezpečiť dôstojný pohreb, primeraný miestnym pomerom. Darcovia
tento záväzok prijali.

23. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D. vyplýva, že dňa
12.10.2021 bol povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam označeným v predchádzajúcom
odseku tohto rozhodnutia do katastra nehnuteľností v prospech žalovaného a na základe darovacej
zmluvy s vecným bremenom bolo zapísané vecné bremeno zriadené v prospech jeho rodičov (V
5107/2021 – vz 837/21).

24. Podľa § 166e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorýchzákonovvzneníúčinnomdo16.07.2022(ďalejakoZKR),ooddlženírozhodnesúdvuznesení
o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkýchdlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu,
v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia
zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide.

25. Podľa § 166e ods. 2 ZKR, oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze
alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči
dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.

26. Podľa § 166f ods. 1 ZKR, veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia
oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov
od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak
preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na
spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

27. Podľa § 166g ods. 1 ZKR, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno
usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností,
najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie,
zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo
výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie

nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti
opätovne zaradil.

28. Podľa § 166g ods. 2 ZKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak

a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s
prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada,
b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ
neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na
drobných veriteľov sa neprihliada,

c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo
neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o
dôležitú informáciu,
d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo
vyžadovať,

e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do
platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh,
f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na
okolnosti musel vedieť,
g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa

spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom,
h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho
veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa,
i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár,
j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom

dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa,
k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu
poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba
Centrum právnej pomoci,
l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase

podania návrhu centrum hlavných záujmov.

29. Podľa § 167h ods. 1 ZKR, konkurzu podlieha majetok, ktorý patril dlžníkovi ku dňu vyhlásenia
konkurzu. Konkurzu podlieha tiež výťažok získaný správou a speňažením takéhoto majetku.

30. Podľa § 48a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 Z. z., ktorou sa
vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení vyhlášky č. 205/2022 Z. z. (ďalej len „vyhláška“), majetkom väčšej
hodnoty sa rozumie majetok, ktorého súpisová hodnota presahuje 2 000 eur.31. Podľa § 166g ods. 3 ZKR, súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u
dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí

alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo
má iné osobitné životné skúsenosti.

32. Podľa § 166g ods. 4 ZKR, súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u
dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má

vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá
mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.

33. Podľa § 166g ods. 5 ZKR, poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie
oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd
poctivý zámer dlžníka neskúma.

34. Primárne súd skúmal vecnú legitimáciu strán sporu a dodržanie lehoty na domáhanie sa zrušenia
oddlženia žalovaného. Konkurzné konanie voči žalovanému bolo vedené Okresným súdom Žilina pod.
sp. zn. 3OdK/165/2019, pričom konkurz na majetok žalovaného sa považuje za vyhlásený dňom
12.06.2019 (§ 167a ods. 3 ZKR v spojení s § 199 ods. 9 ZKR). Návrh žalobcu na zrušenie oddlženia

žalovaného bol doručený súdu dňa 01.03.2023, a teda je zrejmé, že lehota na podanie návrhu na
zrušenie oddlženia bola zachovaná, keďže šesť rokov od vyhlásenia konkurzu neuplynulo. V čase
podania žaloby na súde nebolo o aktívnej legitimácii žalobcu na podanie žaloby pochybností. Žalobca
bol veriteľom žalovaného, a to na základe pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi
žalobcom a žalovaným, priznanej platobným rozkazom Okresného súdu Martin č. k. 5C/71/2008-13

zo dňa 24.06.2008. Žalovaný tohto veriteľa označil aj v zozname veriteľov, ktorý bol prílohou jeho
návrhu na vyhlásenie konkurzu, žalobcom bola riadne prihlásená v konkurze na majetok žalovaného
a považovala sa za zistenú. Žalovaný existenciu tejto pohľadávky žalobcu v konaní nespochybnil.
Predmetnú pohľadávku bolo potrebné považovať za pohľadávku, ktorá vznikla pred rozhodujúcim dňom
podľa § 166a ods. 1 písm. a) ZKR, a teda za pohľadávku uspokojovanú v konkurze, keďže vznikla

pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz (splatná bola najneskôr dňa 01.11.2006,
nakoľko od tohto dňa požadoval žalobca v súdnom konaní o jej zaplatenie úroky z omeškania zo
žalovanej sumy). Konkurz na majetok žalovaného začal dňa 12.06.2019 a dňom 01.10.2019 bolo
zverejnené oznámenie správcu o tom, že sa konkurz ruší, pričom pohľadávky prihlásených veriteľov
neboli uspokojené ani len sčasti, a teda stali sa v celom rozsahu nevymáhateľnými. S prihliadnutím

na uvedené žalobca bol veriteľom dotknutým oddlžením, ktorá skutočnosť mu zakladala aktívnu vecnú
legitimáciu na podanie žaloby voči jeho veriteľovi (žalovanému) na zrušenie oddlženia pre nepoctivý
zámer. Žalovaný je v konaní pasívne vecne legitimovaným subjektom.

35. Inštitút zbavenia sa dlhov formou oddlženia je právnym nástrojom určeným pre dlžníka - fyzickú

osobu, ktorým možno za podmienok ustanovených v ZKR dosiahnuť nevymáhateľnosť pohľadávok v
rozsahu, v ktorom nie sú kryté hodnotou majetku dlžníka. Súd poctivý zámer dlžníka pri oddlžení skúma
výlučne v rámci konania o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer.

36. Je potrebné uviesť, že zákonodarca umožnil všetkým veriteľom dlžníka, ktorí boli dotknutí oddlžením

dlžníka, domáhať sa zrušenia oddlženia dlžníka pre nepoctivý zámer v samostatnom sporovom konaní,
a to z dôvodu, aby sa minimalizovalo zneužívanie inštitútu oddlženia. V rámci tohto konania súd skúma
na návrh veriteľa dotknutého oddlžením poctivý zámer dlžníka ako jednu zo základných podmienok
oddlženia. Dôkazné bremeno o nepoctivom zámere dlžníka nesie žalobca, ktorý musí tvrdiť a preukázať
konkrétne správanie dlžníka, z ktorého možno usudzovať jeho nepoctivý zámer. Poctivý zámer dlžníka

je v zákone vymedzený jednak pozitívne a jednak negatívne, pričom obe vymedzenia sú v zásade
postavené na demonštratívnych enumeráciách prípadov, kedy dlžník poctivý zámer má, resp. kedy ho
nemá, s tým, že časový moment, ku ktorému súd vyhodnocuje správanie sa dlžníka, je pre jednotlivé
okruhy znakov správania sa rôzny. Poctivý zámer definovaný v § 166g ods. 1 ZKR možno skonštatovať
na základe správania sa dlžníka potom, ako podal návrh na vyhlásenie konkurzu, naproti tomu nepoctivý

zámer možno vyvodiť z nepoctivého konania dlžníka jednak v čase po podaní návrhu na vyhlásenie
konkurzu /napr. konania dlžníka uvedené v § 166g ods. 2 písm. d) , i), j), k) ZKR/, v čase pred podaním
návrhu na vyhlásenie konkurzu /napr. konania dlžníka uvedené v § 166g ods. 2 písm. e), g), h) ZKR/
alebo v čase podávania návrhu na vyhlásenie konkurzu /napr. konania dlžníka uvedené v § 166g ods. 2písm. a), b), c), l) ZKR/. Ustanovenia o poctivom zámere nabádajú súd, aby poctivý zámer neposudzoval
len mechanicky, ale osobitne zhodnotil a zohľadnil skutkové okolnosti každého konkrétneho prípadu, a
to v rovine ekonomickej, v rovine osobných a sociálnych pomerov dlžníka (s ohľadom na osobu dlžníka,

jeho vek, vzdelanie, životné skúsenosti, atď.) a v rovine súčinnosti dlžníka poskytovanej správcovi
v konkurznom konaní. Záver konkurzného súdu o tom, že návrhom na povolenie oddlženia nesledoval
dlžník poctivý zámer je tak výsledkom hodnotenia konania a správania sa žalovaného ako dlžníka
súdom, kedy práve táto podmienka poskytuje konkurznému súdu pomerne široký priestor a súčasne
korektív na zohľadnenie najrôznejších okolností, ktoré musia byť v súvislosti s vyhodnotením poctivosti,

či nepoctivosti zámeru dlžníka nielen pred podaním návrhu na jeho oddlženie ním samotným, ale aj
pri jeho podaní a aj následne v každej jednej prejednávanej veci posudzované súdom s individuálnym
prístupom.

37. Žalobca oprel pochybnosť o poctivom zámere žalovaného pôvodne len o ustanovenie § 166g ods.
1 ZKR, nakoľko žalovaný nadobudol dar v nie nepatrnej hodnote, avšak žalobcovi uvedené neoznámil

a dobrovoľne mu neponúkol uspokojenie jeho nevymáhateľného dlhu ani jeho iné vysporiadenie.
V priebehu konania došlo k úhrade dlhu žalobcu v celom rozsahu, žalobca však napriek tejto skutočnosti
trval na podanej žalobe a doplnil ďalšie dôvody, ktoré podľa neho zakladajú záver súdu o nepoctivom
zámere žalovaného. Výsledkom konania o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, ak by bol žalobca
úspešný, by bolo zrušenie oddlženia žalovaného, čím by sa oddlženie žalovaného stalo neúčinné voči

všetkým jeho veriteľom a pohľadávkam veriteľov žalovaného by sa v plnom rozsahu, v ktorom neboli
doposiaľ uspokojené, obnovila vymáhateľnosť aj splatnosť. Účelom inštitútu zrušenia oddlženia pre
nepoctivý zámer je tak v konečnom dôsledku umožniť veriteľom uspokojenie ich pohľadávok, pretože
takúto možnosť rozhodnutím o oddlžení stratili. Úhradou pohľadávky žalobcu po zrušení konkurzu, po
podaní návrhu na zrušenie oddlženia žalovaného, dôjde k splneniu účelu konania, ktorým je v konečnom

dôsledku uspokojenie pohľadávky veriteľa.

38. Vzhľadom na uvedené je potrebné zodpovedať otázku, či v priebehu konania, keď došlo k úhrade
nevymáhateľného dlhu žalobcu, ktorú skutočnosť sporové strany zhodne potvrdili, stratil žalobca
v dôsledku splnenia dlhu aktívnu vecnú legitimáciu. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také

hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok),
respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej
legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia
tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd
vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.

V tomto prípade nedostatok legitimácie žalobcu domáhať sa zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer po
tom, čo bola žalobcova pohľadávka preukázateľne v celosti uhradená, žalovaný namietal.

39.Vpriebehukonaniavyšlonajavo,žecieľom(motiváciou)žalobcu bolanielenúhradajehopohľadávky
s celým príslušenstvom, ale tiež jeho snaha o dosiahnutie spravodlivosti viažuca sa na pociťované

krivdy, zrejme prameniace z narušených rodinných vzťahov. Súd dospel k záveru, že úhradou sumy
8.613 eur zo strany žalovaného došlo k zániku vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby o zrušenie
oddlženia pre nepoctivý zámer. Došlo k naplneniu účelu tohto konania, keď bola žalobcovi uhradená
v celosti jeho pohľadávka, ktorá sa v dôsledku oddlženia žalovaného stala nevymáhateľnou. Po úhrade
predmetnej pohľadávky už nemožno žalobcu považovať za osobu dotknutú oddlžením. Preto hoc

žalobca v snahe o získanie zadosťučinenia za pociťované krivdy, ktoré mu mali byť spôsobené v rámci
rodiny žalovaného, trval na zrušení oddlženia žalovaného tvrdiac jeho nepoctivý zámer pri oddlžení,
podmienky na vyslovenie tohto záveru zo strany súdu neboli dané a žalobe vyhovieť nebolo možné.
V tejto súvislosti je potrebné doplniť, že dôvodom na zamietnutie žaloby bol nielen nedostatok aktívnej
legitimácie na strane žalobcu po tom, čo mu bol uhradený celý nevymáhateľný dlh, ale zohľadniac

všetky aspekty tejto konkrétnej veci aj nedôvodnosť žaloby vo vzťahu k skutočnostiam, z ktorých žalobca
vyvodzoval svoje presvedčenie o nepoctivom zámere žalovaného pri oddlžení.

40. Účelom inštitútu oddlženia je zbavenie dlžníka jeho dlhov, aby ho dlhy neuspokojené v konkurze
neprenasledovali po celý zvyšok jeho života, aby negenerovali ďalší jeho úpadok a aby sa po stránke

hospodárskeho zabezpečenia svojej ďalšej existencie mohol opätovne postaviť na vlastné nohy. Preto
majetok dlžníka, ktorý nadobudne po jeho oddlžení, má dlžníkovi slúžiť na to, aby sa opätovne zaradil do
spoločnosti bez záväzkov, inak by ochrana oddlžených osôb zabezpečená v dôsledku nevymáhateľnosti
pohľadávok ich veriteľov nemala žiadny význam.41. V posudzovanej veci sa žalobca domáhal zrušenia oddlženia žalovaného najmä s poukazom
na ustanovenie § 166g ods. 1 ZKR, keď odkazoval na majetok nie nepatrnej hodnoty získaný

žalovaným darovaním od svojich rodičov, ktorého polovicu neponúkol žalobcovi ako svojmu veriteľovi na
uspokojenie nevymáhateľného dlhu. V súvislosti s týmto dôvodom pre zrušenie oddlženia sa zásadnou
javí otázka, aký časový horizont po oddlžení môže mať nadobudnutie majetku darovaním dosah na
posúdeniepoctivostizámerudlžníkaprioddlžení.Doúvahymôžuprichádzaťnajmädve časovéobdobia
- obdobie ohraničené na svojom začiatku podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu a na svojom konci

ohraničené zrušením vyhláseného konkurzu alebo obdobie na svojom konci ohraničené až uplynutím
lehoty 6 rokov od vyhlásenia konkurzu.

42. Hoci na prvý pohľad môže znenie ustanovenia § 166f ods. 1 ZKR zvádzať k záveru, že pre posúdenie
relevantnosti získania daru vo vzťahu k posúdeniu poctivosti zámeru dlžníka je relevantných 6 rokov
od vyhlásenia konkurzu, podľa názoru súdu tomu tak nie je. Je potrebné si uvedomiť, že na rozdiel od

právnej úpravy ZKR účinnej do 28.2.2017, ktorá zakotvovala v ustanovení § 168 ods.1 ZKR pri povolení
oddlženia pre dlžníka trojročné skúšobné obdobie (a až po jeho uplynutí bol dlžník oddlžený), právna
úprava účinná od 1.3.2017 žiadne skúšobné obdobie nepozná. Lehota 6 rokov zakotvená v ustanovení
§ 166f ods.1 ZKR nemá charakter skúšobného obdobia dlžníka, ale ide len o procesnú lehotu určenú pre
veriteľa (teda nie pre dlžníka a už vôbec nie skúšobné obdobie pre dlžníka), v ktorej sa môže domáhať

zrušenia oddlženia. Ak sa má skúmať poctivosť zámeru dlžníka ako vnútornej psychickej kategórie
dlžníka, s ohľadom na znenie zákona - § 166f ods.1 ZKR, tak sa musí skúmať poctivosť zámeru dlžníka
pri oddlžení, teda v čase kedy nadobudlo účinky rozhodnutie súdu o zbavení dlžníka všetkých jeho
dlhov.Zámerdlžníka,tedajehovnútornépsychickénastavenie,možnousudzovaťzvonkajšíchprejavov,
ktorými sa jeho zámer môže manifestovať v jeho správaní, teda vyplýva z jeho konania tak pred podaním

návrhu (viď konania uvedené v ustanovení § 161g ods.2 písm. e), g), h)), ako aj z konania dlžníka po
podaní návrhu (viď konania uvedené v ustanovení § 166g ods.2 písm. a), b) či d) alebo môže zahŕňať
aj omisívne konanie dlžníka spočívajúce v neponúknutí dedičstva či daru na úhradu dlhov). Čas, ktorý
uplynul medzi oddlžením dlžníka a získaním daru nie nepatrnej hodnoty a otázku, či jeho neponúknutie
veriteľom, je prejavom nepoctivého zámeru dlžníka, treba vždy posúdiť v individuálnych okolnostiach

posudzovaného prípadu.

43. Súd je názoru, že získanie daru žalovaným za podmienok vyplývajúcich z darovacej zmluvy, za
situácie, keď predmet daru bol zaťažený vecným bremenom spočívajúcim v práve doživotného bývania
a užívania predmetných nehnuteľností darcami, a to rodičmi žalovaného odkázanými na starostlivosť a

pomoc žalovaného, nemôže mať relevanciu pri posudzovaní poctivosti jeho zámeru pri oddlžení (v tomto
smere súd odkazuje aj na rozsiahlu argumentáciu žalovaného, ktorú neopakuje a s ktorou sa v celosti
stotožňuje), pričom súčasne je potrebné zohľadniť okolnosť, že k nadobudnutiu predmetu darovania
došlo dňa 12.10.2021 vkladom vlastníckeho práva v prospech žalovaného do katastra nehnuteľností,
t. j. dva roky po zrušení konkurzu na majetok žalovaného (v tejto súvislosti dáva súd do pozornosti

rozhodnutieKrajskéhosúduvBanskejBystricič.k.41CoKR1/2023-200z24.05.2023,vktoromodvolací
súd uviedol, že „k úmrtiu otca žalovanej došlo až dva roky po zrušení konkurzu, a preto nemožno v
danom prípade hovoriť o tom, že by žalovaná pri oddlžení nemala poctivý zámer a preto neobstojí ani
tento dôvod na zrušenie oddlženia“ /pozn. rozumej dôvod podľa § 166f ods. 1 ZKR - neponúknutie
polovice hodnoty dedičstva veriteľom/. Na podporu tohto záveru si súd súčasne dovoľuje doplniť,

že úmyslom zákonodarcu vyjadreným v ustanovení § 166f ods.1 ZKR bolo postihnúť situácie, kedy
dlžník v čase blízkom rozhodnutiu súdu o jeho oddlžení získal dedičstvom či darom najmä likvidné
prostriedky, z ktorých by mohol uhradiť aspoň čiastočne svoje nevymáhateľné dlhy. V tejto súvislosti je
však potrebné upriamiť pozornosť aj na presnú textáciu ustanovenia § 166f ods.1 ZKR, ktoré nehovorí
výslovne o ponúknutí predmetu dedičstva, daru či výhry veriteľom, ale hovorí o ponúknutí „takéhoto

zdroja“ veriteľom, čo evokuje, že k takejto ponuke veriteľom by malo dôjsť najmä v prípadoch, kedy
dedičstvo, dar či výhra, majú peňažnú formu. Pomerne problematická sa môže javiť eventuálna ponuka
ťažšie likvidného majetku nadobudnutého dedičstvom, darom či výhrou, ale rovnako tak aj v tomto
prípade sa súdu požiadavka na „vyplatenie“ veriteľov vzhľadom na získanie nehnuteľnosti, v ktorej
žalovaný býva spolu so svojimi rodičmi, ktorými nehnuteľnosť pôvodne patrila, javí ako neprimeraná

a rozporná s princípmi morálky. Ako by mohol dlžník získať finančné prostriedky na uspokojenie veriteľov
inak ako predajom bytu? Na základe ďalších (nových) pôžičiek? Alebo by mal veriteľom ponúknuť
spoluvlastnícky podiel vo výške 1 jeho nehnuteľnosti? Takáto požiadavka sa jednoznačne javí ako
nesúladná s účelom oddlženia. Absenciu poctivého zámeru v prípade nadobudnutia majetku darovanímje potrebné v okolnostiach konkrétneho prípadu preukazovať, t. j. podľa názoru súdu je potrebné
preukázať, že žalovaný nemal poctivý zámer, keď adekvátnu časť daru svojim veriteľom neponúkol,
hoci na to boli splnené podmienky. Len samotný fakt, že dlžník získal dar nie nepatrnej hodnoty, pričom

veriteľom neponúkol aspoň polovicu z neho, z jeho hodnoty, na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer
nepostačuje.

44. Právny poriadok umožňuje viacero spôsobov, ako je možné prerozdeliť majetok medzi potomkov.
V zásade sa rozlišuje prerozdelenie majetku inter vivos (za života) alebo prerozdelenie majetku

mortis causa (pre prípad smrti). Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje
obdarovanému, ktorý dar alebo sľub prijíma. Hlavným charakteristickým znakom darovacej zmluvy je
bezodplatnosť, tzn. že darca za svoje plnenie nedostáva žiadnu majetkovú protihodnotu. Motivácia
darcov darovať určitú vec inej osobe, sa často spája s odmenou za pomoc v núdzi a je tiež bežné
darovanie odmeny obdarovanému vopred za budúce povinnosti obdarovaného spočívajúce v doživotnej
starostlivosti o darcu. Ak darca darovacou zmluvou prevedie vlastníctvo na obdarovaného, týmto

právnym úkonom stráca všetky oprávnenia, ktoré mu z vlastníckeho práva vyplývali a po tomto
prevode už nemôže nijakým spôsobom ovplyvňovať ďalší právny osud predmetu vlastníctva. Preto
v prípadoch darovania nehnuteľnosti, ktorú darca obýva, nie je výnimočné spolu s darovacou zmluvou
uzavrieť zmluvu o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve darcu na doživotné bývanie. Darca
s obdarovaným môžu uzavrieť okrem darovacej zmluvy aj zmluvu o doopatrovaní, resp. zaopatrení

do smrti darcu. V súvislosti s týmto konaním je tiež potrebné uviesť, že na darovanie nie je právny
nárok. Bolo právom rodičov žalovaného rozhodnúť sa, či, kedy a komu darujú za života svoj majetok.
Špekulácie, či boli alebo neboli na darovanie splnené podmienky aj skôr, nie sú na mieste, nakoľko
žalovanému,jehobratovianižiadnyminýmosobámtotoprávoneprináležalo. Ajkebyrodičiažalovaného
čakali s darovaním nehnuteľnosti do času, keď by nehrozilo, že žalovaný o ňu príde, jednalo by sa

o prirodzenú, racionálnu snahu vlastníkov nehnuteľnosti zabrániť tomu, aby sa ocitli v neistote ohľadom
svojho dožitia. Je potrebné zdôrazniť, že v tomto konaní sa neskúma poctivý zámer rodičov, neprináleží
nám hodnotiť ich úmysly, ale skúmame poctivý zámer žalovaného, a ten nemôže byť viazaný na to, či
mohol nadobudnúť predmetný byt skôr alebo nie, ale otázka znie, či mal povinnosť ponúknuť veriteľom
uspokojenie ich nevymáhateľných pohľadávok po jeho nadobudnutí. Súd dospel k presvedčeniu, že

za danej situácie, s prihliadnutím na konkrétne okolnosti tejto veci, takú povinnosť nemal a nemal ani
povinnosť skutočnosť, že predmetný byt nadobudol do osobného vlastníctva, svojim veriteľom oznámiť.

45. V nadväznosti na uvedené, zohľadniac stratu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu domáhať sa
zrušenia oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer, súd žalobu žalobcu zamietol.

46. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

48.Onáhradetrovkonaniarozhodovalsúdpodľazásadyúspechuvkonaní.Súdžalobuvcelomrozsahu
zamietol, preto nárok na náhradu trov konania svedčí žalovanému. V súlade s ustanovením § 262 ods.
2 CSP o výške náhrady trov konania žalovaného voči žalobcovi rozhodne súd po právoplatnosti tohto

rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti výroku I. rozsudku nie je prípustné odvolanie (§ 357 CSP).

Proti výrokom II. a III. rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho

písomného vyhotovenia na Okresnom súde Žilina.

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sadodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).