Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 16, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoCsp/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123362514
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6123362514.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov

senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, zastúpený
Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť
Ružinov, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XXX, XXX XX C., zastúpený:
JUDr. Ida Cabanová, advokátka, so sídlom Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 005 787,
o zaplatenie 13.752,01 EUR s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica, č. k. 16Csp/58/2023 - 189 zo dňa 06. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch
dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

Konanie v prvej inštancii
1. Okresný súd rozsudkom žalobu žalobcu zamietol (I. výrok) a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % (II. výrok).
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 13.752,01

EUR, spolu s úrokom vo výške 2.387,07 EUR, úrokom z omeškania vo výške 99,57 EUR, úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 13.752,01 EUR od 06.12.2022 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Nárok odôvodňoval titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere – E. F. G. zo dňa 15.12.2015 v
znení dodatku číslo 1 zo dňa 11.12.2019 (Ďalej len „zmluva o úvere“). Na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok uzavretej dňa 05.12.2022 medzi postupcom a žalobcom bola na žalobcu postúpená
pohľadávka voči žalovanému. Na základe zmluvy o úvere bol žalovanému poskytnutý úver vo výške
23.447 EUR. Dňa 11.12.2019 bol so žalovaným uzatvorený dodatok k zmluve, predmetom ktorého bol

odklad splátok s predĺžením lehoty splatnosti úveru, a to za týchto podmienok: výška splátky: 322,06
EUR, splatnosť prvej splátky: 15.06.2020, výška poslednej splátky: 321,69 EUR, splatnosť poslednej
splátky: 15.12.2024. Odklad splátok od 15.12.2019 do 15.05.2020. Žalovaný napriek opakovaným
výzvam postupcu, ktorý ho upozorňoval na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru, neplnil v stanovených termínoch splátky. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania
so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol súčasne upozornený v lehote nie kratšej
ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, postupca podaním

zo dňa 11.03.2022 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy.
Žalobca sa preto domáhal zaplatenia sumy vo výške 16.238,65 EUR, ktorá pozostáva z neuhradenej
istiny úveru vo výške 13.752,01 EUR, úroku vo výške 2.387,07 EUR a z úroku z omeškania vo výške
99,57 EUR.3. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia dospel k záveru, že žalobca
nie je v spore aktívne vecne legitimovaný subjekt, a preto žalobu zamietol.
4. Mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o

spotrebiteľskom úvere. V danom prípade tiež išlo o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Na základe zmluvy o úvere bol žalovanému ako
dlžníkovi poskytnutý úver vo výške 23.447 EUR, ktorý sa zaviazal splatiť v 107 mesačných splátkach
vo výške 295,21 EUR, čo však bolo zmenené dodatkom. Súd prvej inštancie skúmal aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu. Poukázal na to, že podmienky vyhlásenia predčasnej splatnosti spotrebiteľskej

zmluvy sú upravené v § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ. Okresný súd dospel k záveru, že
výzva veriteľa adresovaná žalovanému ako dlžníkovi s upozornením na aktuálny dlh a na možnosť
požadovať predčasné splatenie poskytnutého úveru - výzva zo dňa 11.02.2022 (ďalej len „výzva“)
neobsahovala uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ pristúpil k zosplatneniu úveru. V tomto smere poukázal
na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 20.01.2025, sp. zn.
5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024 a sp. zn. 5Cdo/188/2024 zo dňa 31.07.2024, v ktorých najvyšší súd

dospel k záveru, že neuvedenie splátky, pre ktorú veriteľ zosplatnil dlh v listine, ktorou veriteľ oznámil
predčasné zosplatnenie úveru a ani vo výzve na zaplatenie, realizovanej zmysle § 53 ods. 9 OZ, má
za následok neplatnosť zosplatnenie úveru. Zdôraznil, že uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ pristúpil k
vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, vyplýva z požiadavky ochrany spotrebiteľa ako
slabšej strany sporu. Uvedenie splátky poskytuje spotrebiteľovi právnu istotu, že vec bude spravodlivo

rozhodnutá. Bez uvedenia splátky, pre ktorú veriteľ pristúpil k zosplatneniu, nie je dostatočne určitý ani
právny úkon, ktorým veriteľ vyhlásil predčasné zosplatnenie úveru. Právnym následkom neplatného
zosplatnenia je neplatnosť postúpenia neplatne zosplatnenej pohľadávky s poukazom na §
92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len „ZoB“) v spojení s § 17 ods. 1 zákona číslo
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len

„ZoSÚ“). Žalobca sa tak platne nestal veriteľom pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v znení jej dodatku zo dňa 11.12.2019.
5. K absencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na základe neplatného postúpenia okresný súd dospel
aj z ďalšieho dôvodu, a to nesplnenia podmienok v § 17 ods. 1 písm. b) v spojení s § 25g
ZoSÚ, nakoľko žalobca nepreukázal ani to, že ním uplatnená pohľadávka bola postúpená na žalobcu

po konečnom termíne splatnosti. Žalovaný už v odpore poprel doručenie výzvy ako aj vyhlásenie
o predčasnej splatnosti úveru zo dňa 11.03.2022 (ďalej len „vyhlásenie“), pričom poukázal na doručenky,
ktoré boli podpísané s označením „mama“. Okresný súd mal za to, že v danom prípade nebolo
možné aplikovať teóriu dôjdenia, na ktorú poukazoval žalobca pri doručovaní písomnosti obsahujúcich
právny úkon v súvislosti s obyčajným doručovaním zásielok, nakoľko právny úkon žalobcu nedošiel

do sféry žalovaného ako adresáta, pretože tento poprel doručenie tejto písomnosti. Keďže žalobca na
túto obranu žalovaného predložil len poštové podmienky a nijakým spôsobom nereagoval a nenavrhol
žiadne iné dôkazy, pričom dôkazné bremeno ohľadne doručovania oznámenia zosplatnenia bolo na jeho
strane, vychádzal súd z to, že nedošlo k platnému zosplatneniu pohľadávky. Z uvedeného dôvodu tak
právny predchodca žalobcu nemohol postúpiť pohľadávku na žalobcu, a preto išlo o neplatný právny

úkon v zmysle § 39 OZ.
6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 12 v spojení s § 262 ods. 1 zákona číslo 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a tieto priznal podľa pomeru úspechu vo veci žalovanému
v rozsahu 100 %.
Odvolanie

7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, a to z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a žalobe
žalobcu vyhovel, resp. navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie. Nebolo

mu zrejmé, na základe akého zákonného ustanovenia požadoval od žalobcu, resp. od jeho právneho
predchodcu, aby v podaní podľa § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ uvádzal nad rámec ďalšiu náležitosť, a to,
pre ktorú nezaplatenú splátku plánuje veriteľ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, resp. už mimoriadnu
splatnosť vyhlásil. Určenie splátky, pre ktorú môže veriteľ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, vyplýva
priamozprávnychpredpisov,atoz§565OZ.Poukázalnato,žeprávoveriteľanazaplateniepohľadávky

vzmysle§53ods.9vspojení s§565OZsaobnovujekaždouďalšounezaplatenousplátkou,pričom
nie je potrebné určovať v žiadnom podaní konkrétnu splátku, pre ktorú sa úver zosplatniť. Okresným
súdom uplatnený výklad považoval za nesprávny a v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, a to s odkazom na jeho uznesenie sp. zn. 1Cdo/123/2022 z 30.01.2024. Podľa názoru žalobcuotázka, pre ktorú splátku došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, nebola skutkovou otázkou,
ktorú je veriteľ povinný uvádzať vo výzve podľa § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ, ale išlo o právnu otázku,
ktorá vyplýva z týchto kogentných ustanovení OZ. Mal za to, že zákon v žiadnom ustanovení ani

len okrajovo neupravuje ako náležitosť podania podľa § 53 ods. 9 a § 565 OZ určenie konkrétnej
splátky, pre ktorú veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť. Podľa názoru žalobcu boli v čase vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru splnené všetky zákonné podmienky pre platné zosplatnenie úveru. Podľa
jeho názoru v konaní preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu a súd vec nesprávne právne posúdil,
ak dospel k záveru o opaku a žalobu zamietol.

9. Taktiež sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že výzva ako aj zosplatnenie neboli podľa
predložených doručeniek prevzaté žalovaným. Poukázal na to, že v konaní predložil k
výzve ako aj k oznámeniu podpísane doručenky, ktoré boli dôkazom o odoslaní týchto podaní na
adresu žalovaného s tým, že adresátom bol žalovaný. Bolo by v extrémnom rozpore so zásadou
spravodlivosti, ak by súd vyhýbanie sa preberaniu zásielok zo strany dlžníka (účelovým preberaním
inou osobou žijúcou na adrese so žalovaným - v tomto prípade dokonca blízkou osobou) pripisoval

na úkor veriteľa, ktorý by vo vzťahu k svojmu dlžníkovi bol bezmocný a nemohol by účinne
vyvolať žiadne právne následky vo vzťahu k neplneniu zmluvných povinností zo strany dlžníka. Žalobca
považoval za jednoznačne preukázané riadne doručenie predmetných podaní do dispozičnej sféry
žalovaného, v nadväznosti na čo postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v súlade so zákonom a
následne platne postúpil aj pohľadávku na žalobcu. Vytýkal súdu neuvedenie dôvodu nerešpektovania

ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, pričom poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/28/2016 z 25.04.2016, ktoré sa týkalo právnej otázky, kedy
adresát zásielky splnomocnil na jej prevzatie inú osobu, pričom dňom doručenia zásielky je deň, kedy
ju splnomocnenec za adresáta prevzal. Rovnako poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 29Cdo/3555/2020.

Vyjadrenie k odvolaniu
10. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Stotožnil sa s právnym názorom
súdu prvej inštancie ako aj s právnym názorom ním uvádzaných rozhodnutí najvyššieho súdu, ale aj
odvolacích súdov. Podľa názoru žalovaného uvedenie presného označenia splátky je pre banku ako

právneho predchodcu žalobcu jednoduchým úkonom, nakoľko banky majú za týmto účelom zriadený
systém riadneho evidovania splátok úverov, a preto nemôže byť pre nich zložité zistiť splátku, pre
ktorú je dlžník v omeškaní a tento výpočet potom uviesť do písomnej výzvy pre dlžníka. K námietke
o nedoručení listín - výzvy a vyhlásenia uviedol, že tieto síce boli zasielané na adresu jeho pobytu
uvedenú v zmluve o úvere, ale boli doručené úplne inej osobe. Žalovaný sa s týmito listinami oboznámil

prvý raz až po doručení žaloby s prílohami. Poukázal na to, že na doručenkách predložených žalobcom
je síce ako adresát uvedený žalovaný, avšak poštový podnik tieto listiny doručil tretej osobe (matke
žalovaného), ktorá nikdy nedisponovala oprávnením na preberanie listových zásielok za žalovaného.
Žalovaný nikdy nesplnomocnil svoju matku na preberanie zásielok, nakoľko táto mu takéto zásielky
nikdy fyzicky neodovzdala. Ak by zamestnanec poštového podniku doručoval listiny podľa platného

doručovacieho poriadku Slovenskej pošty, tak by tieto listiny uložil na pošte a žalovaný by si vyzdvihol
v úložnej lehote.
Odvolacia replika žalobcu
11. Žalobca v odvolacej replike zotrval na podanom odvolaní ako aj na svojom odvolacom návrhu.
Poukázal aj na uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12CoCsp/1/2024 z 29.11.2024 a

uznesenie Krajského súdu Nitre sp. zn. 25CoCsp/12/2024, v ktorých odvolacie súdy taktiež poukazovali
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/123/2022, z ktorého vychádzali
pri vydaní svojich rozhodnutí. Mal za to, že v konaní preukázal riadne doručenie predmetných podaní
do dispozičnej sféry žalovaného, v nadväznosti na čo postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v
súlade so zákonom.

Odvolacia duplika žalovaného
12. V odvolacej duplike žalovaný zotrval na svojom odvolacom návrhu. Z obsahu z tohto vyjadrenia
žalovaného vyplýva, že sa nestotožnil s názorom žalobcu ohľadom splnenia podmienok predčasného
splatenia úveru ako aj preukázaniu doručenia výzvy a vyhlásenia do jeho dispozičnej sféry.
Právne posúdenie odvolacím súdom

13. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu v napadnutej
časti podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.14. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v
kontexte odvolacích dôvodov uplatnených žalobcom, a to so zameraním na posúdenie, či súd prvej
inštancie dospel k správnemu záveru ohľadom nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie v konaní.

16. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Žalobca sa nestotožnil
so závermi prvoinštančného súdu o nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie. Vecná legitimácia
predstavuje stav, ktorý vyplýva z hmotného práva, kedy jedna zo strán civilného sporového konania
(žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, ktoré je predmetom sporu, je aktívne vecne
legitimovaný a strana sporu, ktorá vystupuje na opačnej procesnej strane (žalovaný), je subjektom
hmotnoprávnej povinnosti, je pasívne vecne legitimovaným subjektom.

17. K námietke žalobcu o nedostatku jeho aktívnej legitimácie z dôvodu nekonkretizovania splátky,
pre ktorú došlo zo strany postupcu k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, odvolací súd uvádza,
že špecifikácia splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu poskytnutého úveru, je skutkovým
tvrdením a nie právnym posúdením. Riešenie skutkovej otázky je v civilnom sporovom konaní spojené
s obstarávaním skutkových poznatkov súdu v procese dokazovania. Pri riešení skutkových otázok sa

súd zameriava na skutkové okolnosti významné napríklad z hľadiska toho, čo a kedy sa stalo
alebo malo stať, čo (ne)urobil žalobca alebo žalovaný, či a aké okolnosti nastali po konaní (opomenutí
konania) niektorej fyzickej alebo právnickej osoby, čo obsahuje určitá listina, čo vypovedal svedok, čo
uviedol znalec a pod. Na rozdiel od toho riešenie právnej otázky (quaestio iuris) prebieha v procese
právnehoposudzovaniaveci,priktoromsúduvažujeourčitejprávnejnorme,zamýšľasanadmožnosťou

(potrebou) jej aplikácie, skúma jej obsah, zmysel a účel, normu interpretuje a na podklade svojich
skutkových zistení prijíma závery o existencii alebo neexistencii dôvodu pre aplikovanie predmetnej
právnej normy na posudzovaný prípad (pozri rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/99/2018,
4Cdo/7/2018, 2Cdo/111/2021).
18. Odvolací súd je toho názoru, že záver prvoinštančného súdu týkajúci sa konkretizácie splátky

s ohľadom na aktuálnu judikatúru najvyššieho súdu, nepredstavoval aplikáciu, resp. interpretáciu
konkrétneho ustanovenia právneho predpisu. Záver okresného súdu bol v tomto prípade výsledkom
vyhodnotenia skutkových okolností prejednávanej veci, ktoré v konaní vyšli najavo, a ktoré v rámci
zásadyvoľnéhohodnoteniadôkazovsúdomprvejinštancieviedli kprijatiuodvolanímnapadnutého
rozhodnutia. Odvolací súd poukazuje na to, že možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru je

upravená v § 565 OZ. Predmetné ustanovenie umožňuje veriteľovi uplatňovať si voči dlžníkovi celú
pohľadávku, resp. jej nezaplatený zvyšok, ak dlžník nedodržal neplnil svoje povinnosti zo zmluvy riadne
a včas, pričom toto právo môže využiť do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. V prípade, ak
toto právo nevyužije včas, tak záväzok plniť v splátkach ostáva zachovaný aj naďalej. Veriteľ však svoje
právo môže využiť po opätovnom porušení povinnosti dlžníkom. Strata výhody splátok teda nenastáva

priamo zo zákona. Pre posúdenie jednorazového predčasného zosplatnenia celého dlhu bolo potrebné
zohľadniť osobitné ustanovenie k ustanoveniu § 565 OZ, ktorým je ustanovenie § 53 ods. 9 OZ (v znení
účinnom do 31.10.2024), ktoré upravuje špeciálne podmienky pre možnosť veriteľa zosplatniť celý dlh.
Podľa názoru odvolacieho súdu je zrejmé, že v prípade spotrebiteľských záväzkov musí veriteľ vykonať
dva rozdielne úkony, a to upozornenie na uplatnenie práva veriteľa podľa § 53 ods. 9 OZ a samotné

zosplatnenie celého záväzku podľa § 565 OZ. Podmienkou riadneho zosplatnenia dlhu je aj riadne
doručenie oboch prejavov vôle veriteľa do dispozičnej sféry dlžníkovi. Odvolací súd je toho názoru, že
v prípade, ak OZ v tomto ustanovení hovorí o možnosti uplatnenia práva podľa § 565 OZ najskôr v lehote
po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, musí
ísť vždy o konkrétnu splátku, nakoľko len v takomto prípade je možné posúdiť, či bola dodržaná zákonom

stanovená minimálna lehota troch mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľom. Konkretizovanie
splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, má zásadný vplyv na plynutie premlčacej doby. Ustanovenie
§ 565 OZ, ako aj § 53 ods. 9 OZ upravujú len zákonné podmienky zosplatnenia celého peňažného dlhu
pre nezaplatenie splatnej splátky. Samé osebe nemajú vplyv na začiatok plynutia premlčacej doby. Tento
je právne upravený v § 103 OZ, podľa ktorého ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť

premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565 OZ), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
19. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 7Cdo/268/2020 zo dňa 29.11.2022,
ktoré bolo zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky3/2023 pod č. 29 konštatoval: „Podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok
premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný
celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v

ktorých podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň
nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal
splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených 3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15
dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd
po prvý krát (§ 101 Občianskeho zákonníka)“. Z predmetného rozhodnutia taktiež vyplýva, že veriteľ sa

na súde môže po prvý raz domáhať svojho práva prvý deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej doby
plynúcej od omeškania spotrebiteľa so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý
dlh (za súčasného splnenia upozornenia na zosplatnenie). Práve tento deň je teda najskorším dňom,
kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 OZ ), čo v danom kontexte znamená, že tento deň
je aj začiatkom premlčacej doby práva splnenie celého dlhu, čím sa naplní zámer zákonodarcu, aby
premlčacia doba pri zosplatnení celého dlhu nezávisela od vôle veriteľa (§ 103 OZ).

20. S ohľadom na uvedené je tak odvolací súd toho názoru, že v prípade zosplatnenia dlhu musí právny
úkon, ktorý zosplatnenie má vyvolať, obsahovať aj údaj o identifikácii splátky, pre ktorú sa veriteľ
rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Ak právny úkon zosplatnenia neobsahuje
konkretizáciu splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol peňažný dlh zosplatniť, je nejasný, a teda neurčitý,
keďže vyvoláva dôvodné pochybnosti o tom, či došlo k dodržaniu zákonom stanovenej

minimálnej lehoty troch mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľa, ako aj o tom, kedy začala
plynúť trojročná premlčacia doba upravená v § 103 vety druhej a § 101 OZ. Záver, podľa ktorého právny
úkon zosplatnenia je pre jeho neurčitosť neplatný, má oporu vo vykonanom dokazovaní. Podľa názoru
odvolacieho súdu už zo samotnej výzvy na možnosť zosplatnenia spotrebiteľského úveru v zmysle § 53
ods.9OZmusíbyťzrejmé,preomeškaniektorejkonkrétnejsplátkymôžebyťpredmetnýúverpredčasne

zosplatnený. Napriek tomu, že OZ presne nedefinuje obsah predmetnej výzvy, tento obsah možno
vydedukovať z podmienok, ktoré musia byť splnené pre realizáciu mimoriadneho zosplatnenia úveru
veriteľom. Ak teda ustanovenie § 53 ods. 9 OZ možnosť predčasného zosplatnenia úveru podmieňuje
uplynutím 3 mesačnej doby od omeškania so zaplatením splátky, tak je zrejmé, že táto konkrétna
splátka musí byť jednoznačne uvedená, čomu zodpovedá povinnosť vedieť ju i konkretizovať. Veriteľ

predsa musí vedieť, pre ktorú splátku svoje právo zosplatniť úver uplatnil a nie je dôvod, prečo by touto
informáciou nemal disponovať aj dlžník. Keďže v § 53 ods. 9 OZ sa hovorí o možnosti uplatnenia práva
podľa § 565 OZ najskôr v lehote po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, s
ktorom je spotrebiteľ v omeškaní, musí ísť vždy o konkrétnu splátku, pretože len v takomto prípade je
možné posúdiť, či bola dodržaná zákonom stanovená minimálna lehota troch mesiacov pre uplatnenie

takéhoto práva veriteľom. Ak má ísť teda o riadne a platné upozornenie na možnosť uplatnenia práva
podľa § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ, nestačí spotrebiteľa iba všeobecne upozorniť na
to, že je v omeškaní so zaplatením viacerých splátok (uvedením výšky sumy omeškaných splátok), ale
upozornenie musí obsahovať uvedenie tej konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ upozorňuje spotrebiteľa/
dlžníka, že nezaplatením tej konkrétnej splátky využije oprávnenie vyhlásiť mimoriadne zosplatnenie

úveru.
21. Z upozornenia veriteľa musí jasne vyplývať, že zaplatením ktorej konkrétnej splátky vie spotrebiteľ
odvrátiť zosplatnenie úveru. Z obsahu výzvy žalovaný nemal možnosť posúdiť, zaplatením ktorej
konkrétnej splátky (prípadne v akej výške) je možné odvrátiť predčasné zosplatnenie úveru. Právny
predchodca žalobcu žalovanému predovšetkým poskytol informáciu o dlžnej sume vo výške 2.002,19

EUR a zároveň ho upozornil na možnosť zosplatnenia celého úveru s príslušenstvom. Žalovaný ako
spotrebiteľ by mal disponovať informáciou o konkrétnej splátke, ktorú, ak by zaplatil, bol by schopný
predčasné zosplatnenie úveru zastaviť. Napriek tomu, že žalovaný nebol platobne disciplinovaný, avšak
v prípade, ak by ho postupca vyzval tak, ako sa to predpokladá v § 53 ods. 9 OZ a konkretizoval by
vo výzve splátku, pre ktorú mieni úver zosplatniť, mohol žalovaný potencionálne odvrátiť túto možnosť

postupcu.
22. Pokiaľ žalobca upriamil pozornosť odvolacieho súdu aj na rozhodnutie najvyššieho súdu sp.
zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30.01.2024, k tomu sa žiada uviesť, že ustálenou rozhodovacou praxou
najvyššíchsúdnychautorítnemožnopovažovaťjedinérozhodnutienajvyššiehosúdu.Podľanajvyššieho
súdu „ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo

rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do tohto pojmu však možno zaradiť aj prax
vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca
aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované)rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto
názory akceptovali a vecne na ne nadviazali.“ (pozri rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/6/2017,
3Cdo/158/2017, 4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017, 6Cdo/21/2017, 6Cdo/129/2017, 8Cdo/33/2017). Za

ustálenú prax možno považovať aj nepublikované rozhodnutie, ale musia spĺňať ďalšie predpoklady,
a to, že je tento názor vyjadrený opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach, alebo ide
o názor, ktorý je vyjadrený aj v jednotlivom nepublikovanom rozhodnutí, ale na toto rozhodnutie (resp.
právny názor v ňom vyjadrený) nadviazali niektoré neskôr vydané rozhodnutia, t. j. opäť musí ísť o
akceptáciu právneho názoru vo viacerých ďalších rozhodnutiach najvyššieho súdu. Rozhodnutie, na

ktoré poukazuje žalobca, je skôr ojedinelým na rozdiel od iných rozhodnutí dovolacieho súdu, ktoré
judikovali záver o potrebe konkretizovania splátky už vo výzve podľa § 53 ods. 9 OZ. (viď napr. sp. zn.
5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024, 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024 5Cdo/188/2023 zo dňa 31.07.2024,
6Cdo/15/2023 zo dňa 25.09.2024).
23. Odvolací súd v súlade s uvedenou judikatúrou najvyššieho súdu poukazuje na to, že podanie
adresované súdu musí byť formulované jasne, zrozumiteľne a určito, a najmä žaloba, ktorou sa

žalobca domáha vydania konkrétneho rozhodnutia, musí v zmysle § 132 CSP obsahovať úplné
opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh,
pretože iba formálne a obsahovo spôsobilá žaloba je predpokladom vecného prejednania veci. Súd
v civilnom sporovom konaní nie je povinný a ani nemôže nahrádzať úkony sporových strán, ktoré
zaťažuje povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (§ 150 CSP; s výnimkou a v zákonom rozsahu v

prípade spotrebiteľských sporov pri ochrane slabšej strany). Ak žalobca v spore tvrdil, že došlo k
platnému postúpeniu pohľadávky a bol aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, bol preto povinný
svoje tvrdenie preukázať. Podľa súdnej judikatúry dôsledkom nesplnenia povinnosti tvrdiť všetky pre
rozhodnutie významné skutočnosti (povinnosť tvrdenia) a označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení (dôkazná povinnosť) je vynesenie nepriaznivého rozsudku pre stranu, ktorá ich nesplnila. V

danom prípade zo samotných listín predložených do konania žalobcom vyplýva, že neboli splnené
všetky zákonné podmienky pre zosplatnenie úveru podľa § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ, t. j.
že zo strany postupcu nedošlo k zosplatneniu úveru zákonným spôsobom pre jeho neurčitosť tohto
právneho úkonu z dôvodu chýbajúcej identifikácie nezaplatenej splátky, pre ktorú sa postupca rozhodol
zosplatniť predmetný úver zmluvne dojednaným spôsobom. Žalobcom uplatnená pohľadávka sa nestala

splatnou pred postúpením, čo znamená neplatné postúpenie pohľadávky podľa § 39 OZ a nedostatok
jeho aktívnej vecnej legitimácie, a v konečnom dôsledku aj zamietnutie samotnej žaloby.
24. Odvolací súd stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie o nepreukázaní doručenia výzvy, ale aj
oznámenia o vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru do dispozičnej sféry žalovaného.
25. Podľa § 45 ods. 1 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Citované

ustanovenie § 45 ods. 1 OZ upravuje režim doručovania hmotnoprávnych úkonov. Ide o tzv. teóriu
dôjdenia, a teda pri hmotnoprávnych úkonoch sa nevyžaduje skutočné doručenie a prevzatie písomnosti
zachytávajúcej právny úkon. Účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime
Občianskeho zákonníka, resp. celkovo v oblasti súkromného práva predpokladá, že prejav
vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, t. j. že sa dostane do sféry jeho dispozície - už týmto

okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Slovné spojenie „dostane do
jeho dispozičnej sféry“ nemožno vykladať v zmysle procesnoprávnych predpisov. Je ním potrebné
rozumieť objektívnu možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom (viď
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/36/2020 publikovaného v Zbierke
Najvyššieho súdu SR pod č. R 4/2021).

26. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v predmetnej veci
nie je možné aplikovať teóriu dôjdenia vo vzťahu k výzve zo dňa 11.02.2022, ale ani k
vyhláseniu zo dňa 11.03.2022 zasielaných postupcom ako právnym predchodcom žalobcu žalovanému.
Žalobca ako dôkaz pripojil doručenky (č. l. 26 a 50 spisu), ktoré mali preukazovať doručenie týchto
listín do dispozičnej sféry žalovaného, pričom išlo o listiny doručované do vlastných rúk. Z predložených

doručeniek však jednoznačne vyplýva, že tieto zásielky prevzala dňa 17.02.2022 (výzva) a dňa
21.03.2022 (vyhlásenie) matka žalovaného. Je tak nepochybné, že predmetné zásielky, ktoré boli
adresované do vlastných rúk žalovaného, boli doručené matke žalovaného, z čoho však nemožno
automaticky vyvodiť záver, že sa dostali aj do dispozičnej sféry žalovaného, pričom žalovaný túto
skutočnosť v spore poprel. Na túto obranu žalovaného žalobca v ďalšom konaní žiadnym spôsobom

nereagoval, a to ani popretím tohto skutkového tvrdenia alebo návrhom na vykonanie dokazovania na
okolnosť, či zásielka, ktorú prevzala matka žalovaného, sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného,
a či táto bola vôbec splnomocnená na preberanie zásielok adresovaných žalovaným do vlastných rúk.
Dôkazné bremeno ohľadne doručenia výzvy, ale aj vyhlásenia v prípade sporu a pochybností o doručenítýchto písomnosti zaťažuje odosielateľa, teda žalobcu (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/36/2020). S ohľadom na obsah predmetných doručeniek, nemohol
právny predchodca žalobcu postúpiť pohľadávku na žalobcu, a preto postúpenie pohľadávky je

neplatné pri aplikácii § 39 OZ pre rozpor so ZoSÚ.
27. Keďže žalobca nenadobudol aktívnu vecnú legitimáciu v dôsledku neplatnosti postúpenia
pohľadávky, na ktorú neplatnosť súd prihliada ex offo, a ktorá otázka súvisí s aktívnou vecnou
legitimáciou žalobcu, okresný súd tak rozhodol vecne správne, keď žalobu žalobcu z tohto dôvodu v
celom rozsahu zamietol. Nakoľko okresný súd rozhodol správne, odvolací súd tak odvolaním napadnutý

rozsudok okresného súdu vo veci samej, ktorou žalobu zamietol, v spojení so závislým výrokom o
trovách konania ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
Trovy odvolacieho konania
28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP,
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný,
preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393
ods. 2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.