Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, August 6, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1P/55/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125331795
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: PhDr. JUDr. Silvio Boleček, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125331795.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, sudcom PhDr. JUDr. Silviom Bolečekom, PhD., v právnej veci

starostlivosti o maloleté dieťa – A. B., C. XX. A. XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpená D. E.,
A. F. G. H. I., dieťa J. E., narodenej X. XXXXXXXXX XXXX, bytom I., H. XXX/XX G. K. B., narodeného
XX. XXXXXXX XXXX, bytom I., B. XXX/XX, toho času D. I. I., L., o návrhu otca na zmenu výživného
na maloletú, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh otca na zníženie výživného na maloletú A. B., C. XX. A. XXXX M..

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec maloletej Sarah návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18. júna 2025 žiadal, aby súd upravil

jeho vyživovaciu povinnosť a výživné znížil na sumu minimálneho zákonného výživného. Uviedol, že
právoplatným rozsudkom Okresného súdu je zaviazaný hradiť matke maloletej mesačné výživné vo
výške185Eur.Dodal,žeodposlednejúpravyjevovýkonetrestuodňatiaslobody.Jepracovnezaradený,
ale jeho pracovná odmena je nižšia oproti jeho pobytu na slobode. Nie je objektívne možné z jeho strany
hradiť výživné vo výške stanovenej súdom.

2. Otec svoj návrh doplnil podaním zo dňa 23. júla 2025, v ktorom poukazoval na svoj zdravotný stav,

ktorý by sa mal zohľadniť pri určovaní výživného. Otec uviedol že sa lieči na astmu a že má rozsiahlu
psoriázu, čo mu spôsobuje problémy na trhu práce.

3. Matka maloletej vo svojom písomnom vyjadrení s návrhom nesúhlasila. Uviedla, že otec už
v pôvodnom konaní nepreukázal svoje príjmy, naopak bol odsúdený za úmyselné trestné činy. Zároveň
poukázala na judikatúru súdov v obdobných prípadoch.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení navrhol zamietnuť návrh otca, nakoľko zníženie výživného nie je
v záujme maloletej.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie výsluchom matky, (otec svoju neprítomnosť
neospravedlnil), oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise a zistil nasledovný
skutkový stav:

6. Matka maloletej na pojednávaní zotrvala na svojom stanovisku a navrhovala návrh otca zamietnuť.
Na strane maloletej neprišlo k takej zmene, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Dôvody, ktoré
uvádza otec nemôžu byť vykladané v neprospech maloletej.7. Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1P/62/2023-277 zo dňa 12. apríla 2024,
právoplatným dňom 14. júna 2024, súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal
prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 185 Eur mesačne.

8. Otec maloletej je od 19. júla 2024 vo výkone trestu odňatia slobody.

9.RozsudkomN.A.M.A.M.XX/XX/XXXXM.B.XX.XXXXXXXXXbolotecmaloletejuznanýzavinného
pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona a iné. V tomto prípade sa jedná o úmyselný

trestný čin a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 48 mesiacov nepodmienečne so zaradením
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Tento rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa XX. XXXXX XXXX.

10. Podľa § 26 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len zákon o rodine), ak sa zmenia pomery, súd
môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone

rodičovských práv a povinností.

11. Podľa článku 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita

prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné

vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

12. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak

sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

13. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú

na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

16. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných, opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

18. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.19. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

20. Podľa 44 CMP rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

21. Otec maloletej svojim návrhom vo veci samej uplatnil nárok na zníženie výživného na maloletú.
Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o vyživovacej povinnosti a výške výživného

opakovanerozhodnúťjezmenapomerov,ktorámôženastaťupovinnejosoby,ktoroujevdanomprípade
otec maloletej, prípadne na strane osoby oprávnenej, ktorou je maloleté dieťa. Musí ísť o takú zmenu
pomerov, ktorá sa v pomeroch účastníkov prejaví závažnejším spôsobom v porovnaní s ich pomermi v
časeposlednejúpravyvýživného.Zmenapomerovmôževyvolaťpotrebuzvýšiťvýživné,pokiaľsazvýšia
odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, resp. dôjde k pozitívnej zmene na strane schopností, možností
a majetkových pomerov povinnej osoby. Na strane povinnej osoby môže dôjsť aj k takej negatívnej

zmene pomerov, na základe ktorej by doposiaľ určená výška výživného bola neprimeraná možnostiam,
schopnostiamamajetkovýmpomeromnastranepovinnejosobyaplateniedoposiaľurčenéhovýživného
by nebolo objektívne možné, resp. na strane povinnej osoby (v danom prípade otca) by prinášalo
neprimerané majetkové riziká.

22. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že naposledy bola výška výživného upravená
rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1P/62/2023-277 zo dňa 12. apríla 2024, právoplatným
dňom 14. júna 2024.

23. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že na zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom,

musí byť preukázaná zmena pomerov, tak na strane rodičov, ako aj na strane maloletého dieťaťa, ktorá
odôvodňuje zmenu výšky výživného. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že naposledy
bola výška výživného upravovaná 12. apríla 2024, ktorým súd určil otcovi povinnosť prispievať na výživu
maloletej výživným vo výške 185 Eur mesačne. Na strane maloletej nebola preukázaná výrazná zmena
pomerov. Súd konštatuje, že v prípade otca nastala negatívna zmena, avšak vychádzajúc z § 75 ods. 1

Zákona o rodine súd musí na strane otca prihliadať na jeho schopnosti a tiež možnosti, teda na to, čo je
objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie,
vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Nerozhodujú skutočné zárobkové
a majetkové pomery otca, ale jeho reálne zárobkové a majetkové možnosti, nakoľko je povinnosťou
každého jedného rodiča, teda aj otca v tomto konkrétnom prípade, aby venoval všetky sily na dôsledné

zaistenie výživy svojich detí a vyvaroval sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť
zabezpečenia výživy detí. Súd teda neprihliada len na faktické príjmy, ktoré otec dosahuje v čase
vyhlásenia rozsudku, ale musí vychádzať aj z jeho potenciálnych príjmov, ktoré mohol vzhľadom na svoj
vek, zdravotný stav, schopnosti a prax dosiahnuť. Súd je povinný skúmať všetky činnosti, ktorými otec
ohrozuje dosiahnutie príjmu, ktorý by mohol viesť k strate možnosti platiť výživné. V tomto prípade súd

konštatuje, že konanie otca, ktorý úmyselným protiprávnym konaním majúcim znaky trestnej činnosti
a bol mu súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pričom samozrejme došlo k poklesu jeho
príjmu resp. až k jeho úplnej strate, je konaním, ktorým sa otec maloletej objektívne vzdal možnosti platiť
výživné v rozsudkom stanovenej výške avšak toto konanie nemôže byť na úkor maloletej. V opačnom
prípade by sa dospelo k absurdnej situácii, že osoba, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody na

základe úmyselného trestného činu, by sa pobytom v ústave na výkon trestu odňatia slobody mohla
úplne zbaviť svojej vyživovacej povinnosti. Otec v čase súdneho konania o výživnom vedel že bol
právoplatne odsúdený na trest odňatia slobody v ústave na výkon trestu. Stratu pracovných možností si
teda otec zapríčinil sám svojou nezodpovednosťou vedúcou k páchaniu trestnej činnosti. Súd má za to,
že v prípade otca neprišlo k tak výrazným negatívnym zmenám (bez zavinenia otca) a otec je schopný

platiť výživné na maloletú v sume 185 Eur mesačne. Súdy už viackrát konštatovali, že zníženie príjmu
rodiča, ktoré je zapríčinené jeho odsúdením za úmyselný trestný čin nemôže byť na ťarchu žiadneho
dieťaťa, voči ktorému má takáto osoba vyživovaciu povinnosť, naopak v takýchto prípadoch sa má
uprednostniť právo dieťaťa na výživné.

24. Čo sa týka druhého dôvodu, pre ktorý otec podal návrh na zníženie výživného a to - jeho zhoršený
zdravotný stav, tak tu súd poukazuje na jeho vyjadrenie zo dňa 23. júla 2025 (čl. 38), kde otec uvádza –
skutočnosti, ktoré preukazujú moje tvrdenia, a ktoré som už uvádzal v pôvodnom konaní XX/XX/XXXX F.
C. N. A. I. G. O. – H. E., G. I.. Tak tu má súd zato, že tieto skutočnosti nie sú podľa § 78 Zákona o rodinenovými skutočnosťami. Otec ich prezentoval ako sám uvádza v pôvodnom konaní, teda nejedná sa
o zmenu jeho zdravotných pomerov. Súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku tunajšieho súdu v konaní
č.k. XX/XX/XXXX L. F. I. XX. zohľadnil aj otcov zdravotný stav. Otec rozsudok prevzal dňa 29. mája

2024 a odvolanie nepodal v zákonnej lehote, napriek riadnemu poučeniu. Takže súd už v pôvodnom
konaní zohľadňoval otcom prezentované zdravotné problémy pri jeho uplatnení na trhu práce. Preto
súd ani tento dôvod nepovažuje za takú výraznú zmenu pomerov, ktorá by otcovi bránila hradiť výživné
stanovené súdom.

25. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný v celom
rozsahu zamietol.

26. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

27. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

28. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh na náhradu trov konania nebol účastníkmi podaný, súd podľa §
262 ods. 1 CSP o trovách konania súd rozhodol § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá

nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský
súd v Žiline, cestou - Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno, Kuzmányho 4, Brezno 977 01.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.