Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, August 14, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 8Sfk/28/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2022200257
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:2022200257.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej

(sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a zo sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša,
PhD., v právnej veci žalobcu: X-NET spol. s r.o., so sídlom Tomášikova 64, 831 04 Bratislava, IČO: 31
399 835, právne zastúpený: ARDEN LEGAL & TAX s. r. o., so sídlom Jelačičova 8, 821 08 Bratislava,
IČO: 47 256 443, proti žalovanému (sťažovateľovi): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so
sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
101923448/2022 zo 7. júla 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho
súdu v Bratislave č. k. TT-20S/117/2022-204 zo 16. augusta 2023, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k.
TT-20S/117/2022-204 zo 16. augusta 2023 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Trnava, pobočka Dunajská Streda (ďalej len „správca dane“ a spolu so žalovaným
aj ako „daňové orgány“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie december 2017

až december 2019, o ktorej výsledku vyhotovil protokol č. 101500129/2021 zo 16. augusta 2021.
Na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly, protokolu a vyrubovacieho konania vydal správca
dane rozhodnutie č. 102549718/2021 z 13. decembra 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“),
ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“)
vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 6.430 eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“ alebo „daň“)
za zdaňovacie obdobie jún 2018.

2. Správca dane neuznal žalobcovi odpočet DPH z faktúry č. 1806001 vystavenej dodávateľom Megsys,
s. r. o. (ďalej aj ako „deklarovaný dodávateľ“), predmetom ktorej mali byť služby: konfigurácia, inštalácia,
diagnostika, servisný zásah, kontrola komunikácie,
hot-line, analýza a meranie, spracovanie dokumentácie (ďalej aj len „fakturované služby“).

3. Správca dane dospel k záveru, že fakturované služby neboli žalobcovi v kontrolovanom zdaňovacom

obdobíspoločnosťouMegsyss.r.o.skutočnedodané,pričomprávonaodpočítaniedanepodľa§49ods.
1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len
„zákon o DPH“) je možné uplatniť iba v prípadoch, keď pri tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.Podľa správcu dane sa daň uvedená na faktúrach dodávateľa stala splatnou v zmysle § 69 ods. 5 zákona
o DPH
len z titulu jej uvedenia na daňovom doklade - faktúre, nie z titulu skutočného obsahu právneho úkonu

obsiahnutého v § 19 ods. 1 zákona o DPH.

4. Správca dane svoje závery odôvodnil najmä tým, že:
- dodávateľ žalobcu Megsys s.r.o. nemohol poskytnúť deklarované služby vlastnými zamestnancami,
nakoľko to nebolo kapacitne možné (z predložených ročných hlásení bolo zistené, že v roku 2018

mal dodávateľ 3 zamestnancov, pričom vykázal mzdové náklady vo výške 9.895,96 eur). Preto
dodávateľ nemohol poskytnúť služby uvedené na faktúre, nakoľko kapacitne to nebolo možné a finančné
ohodnotenie neodzrkadľuje, že by zamestnanci dodávateľa vykonali uvedené služby;
- bývalý konateľ dodávateľa Matej Vendrinský sa vyjadril, že služby vykonával on sám (bol však v TPP
aj u iného zamestnávateľa) a bývalí zamestnanci, o ktorých bližšiu informáciu nepodal a tiež neuviedol,
či zamestnanci mali odborné predpoklady pre konkrétny druh služieb, či potrebovali špeciálne školenia,

certifikáty, či mali podpísané zmluvy o mlčanlivosti. Uviedol, že pri jednotlivých faktúrach boli vystavené
preberacie protokoly, faktúry boli vystavené na základe skutočne vykonaných hodín. Uviedol, že služby
boli vykonané aj subdodávateľsky, neoznačil však konkrétnych subdodávateľov;
- žalobca si nepreveroval spoločnosť Megsys s.r.o., či disponuje zamestnancami schopnými zabezpečiť
predmetné služby, resp. či služby budú dodávané subdodávateľsky;

- žalobca len všeobecne opísal, na aký účel boli objednané služby a nevyjadril sa ku skutočnosti, či boli
poskytnuté prístupy všetkým osobám, ktoré mali vykonať predmetné služby a či jeho odberatelia mali
vedomosť o tom, že k ich dátam majú prístup iné osoby;
- dodávateľ je nekontaktnou spoločnosťou od 30. mája 2020 bez konateľa, jediným spoločníkom je
zahraničná spoločnosť, v ktorej mene je oprávnený konať L. L. bez bližšej identifikácie.

5. Na základe odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, žalovaný uložil správcovi dane
doplniť dokazovanie vypočutím svedkov I.. L. F. (otca bývalého konateľa dodávateľa a zamestnanca
dodávateľa) a A. P. (zamestnanca žalobcu, ktorý kontroloval údaje z preberacieho protokolu vykonaných
služieb) a preveriť dodávky sporných služieb u konečných príjemcov služieb.

6. Žalovaný následne rozhodnutím č. 101923448/2022 zo 7. júla 2022 (ďalej len „rozhodnutie
žalovaného“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil.
V rozhodnutí poukázal na to, že:
-Ing.MatejVendrinský,ktorýmaltiežpriamovykonávaťspornéslužby,bolzamestnancomspravidelným

príjmom u iných zamestnávateľov počas kontrolovaných zdaňovacích období december 2017 až
jún 2018 (a z toho dôvodu mohol byť jeho výkon sporných služieb pre spoločnosť Megsys s.r.o.
obmedzený), teda nie vo všetkých kontrolovaných obdobiach, ale aj v kontrolovaných zdaňovacích
obdobiach júl 2018 až december 2019 boli jednoznačne identifikované (a vypovedali) iba dve osoby,
ktoré mali vykonávať sporné zdaniteľné služby; služby pre žalobcu mali byť vykonávané prostredníctvom

vzdialených prístupov, ktoré zabezpečoval žalobca, ale nevyjadril sa konkrétne kým a na akom počítači
mali byť tieto služby vykonané;
- podľa Ing. Mateja Vendrinského sa spoločnosť BOLIX s.r.o. nepriamo podieľala na dodaní služieb
daňovému subjektu (mala dodať softvér). Uvedené však žalovaný nemohol overiť, pretože spoločnosť
BOLIXs.r.o.bolanekontaktná.ZkontrolnýchvýkazovspoločnostiMegsyss.r.o.vyplynulo,žespoločnosť

BOLIX s.r.o. bola dodávateľom spoločnosti Megsys s.r.o. v zdaňovacích obdobiach marec 2019 až
december 2019, teda nie vo všetkých kontrolovaných zdaňovacích obdobiach;
- svedok A. P., technický riaditeľ daňového subjektu, nevedel uviesť meno kontaktnej osoby za
spoločnosť Megsys s.r.o., pretože komunikovali len cez systém
C- desk a nevedel, koľko zamestnancov bolo potrebných na výkon uvedených služieb;

- svedok I.. L. F. tvrdil, že na výkon sporných služieb uvedených v predloženom preberacom protokole
boli potrebné 3 - 4 osoby, okrem seba a syna Ing. Mateja Vendrinského uviedol osobu, ktorú identifikoval
len priezviskom W. - malo ísť o externého zamestnanca, priezvisko druhého externého zamestnanca si
nepamätal, pričom priezvisko W. sa v hláseniach o vyúčtovaní dane, podaných spoločnosťou Megsys
s.r.o. za r. 2017, 2018 a 2019 nevyskytuje;

- pochybnosti neodstraňuje ani tvrdenie žalobcu, že jedna osoba mohla za jednu hodinu vykonať
viacero servisných zásahov, pričom do hodín dodaných sporných služieb sa započítava každá začatá
človekohodina;- A. P. a I.. L. F. síce potvrdili dodanie prác od deklarovaného dodávateľa žalobcovi, ale žalovaný
poukázal na nedostatočnú konkrétnosť, resp. rozpory týchto výpovedí (oproti iným dôkazom a
vyjadreniam) a spochybnil ich vierohodnosť vzhľadom na vzťah týchto osôb k žalobcovi a dodávateľovi;

- preverovaním u siedmych označených odberateľov žalobcu bolo zistené, že daňový subjekt im dodával
služby, avšak nebolo preukázané, že tieto služby žalobca nadobudol od spoločnosti Megsys s.r.o (v
niektorých prípadoch to zmluvné podmienky bez písomného súhlasu odberateľa ani neumožňovali);
- žalovaný zdôraznil, že ani v jednom prípade na faktúrach popri cene služieb nebola fakturovaná
cestovná náhrada za poskytovanie služby mimo miesta sídla spoločnosti Megsys s.r.o., hoci v zmluve

o poskytovaní služieb je uvedené, že si ju mal dodávateľ účtovať a z výpovedí svedkov vyplynulo, že
služby boli vykonávané na zaradeniach v priestoroch zákazníkov - konkrétne miesto osobného výkonu
servisných zásahov však svedkovia neuviedli;
- v každej zo sporných faktúr a v preberacích protokoloch je uvedené len „spracovanie dokumentácie“,
nie je preto zrejmé, aká dokumentácia bola spracovaná, čo bolo jej predmetom, pre ktorý subjekt/
zákazníka bola vypracovaná, daňový subjekt žiadne konkrétne dôkazy nepredložil a ani sa adresne k

spracovaniu dokumentácie nevyjadril.

7. Žalovaný sa tak stotožnil so závermi správcu dane, že žalobca hodnovernými a nespochybniteľnými
dôkazmi nepreukázal, že dodanie fakturovaných služieb bolo realizované tak, ako deklaruje sporná
faktúra č. 1806001, vystavená spoločnosťou Megsys s. r. o., preto podľa jeho názoru správca dane

postupoval v súlade s § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o
DPH, keď žalobcovi právo na odpočítanie DPH nepriznal.

II.
Konanie na správnom súde a jeho rozhodnutie

8.ProtirozhodnutiužalovanéhopodalžalobcavzákonnejlehotesprávnužalobunaKrajskýsúdvTrnave
(ďalej aj ako „krajský súd“), ktorou sa domáhal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s
prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Zároveň sa
domáhal priznania odkladného účinku správnej žalobe a priznania práva na úplnú náhradu trov konania.

9. Podľa žalobcu mu právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe zákona vzniklo, keďže
za poskytnutie služieb preukázateľne zaplatil a dodané služby použil na zdaniteľné plnenia, z ktorých
odviedol DPH na výstupe. Zároveň dosiahol zisk, preto obchodný vzťah so spoločnosťou Megsys
s. r. o. považoval za ekonomicky opodstatnený. Žalobca tiež poukázal na zrejmý rozpor v právnom

posúdení veci správcom dane a žalovaným, keď sa obaja snažili spochybniť splnenie podmienok
na odpočítanie dane, ale na inom podklade, pričom svoje úvahy rozvíjali opačným smerom. Právne
posúdenie bolo podľa názoru žalobcu nielen zmätočné, ale aj v rozpore s judikatúrou najvyšších
súdnych autorít a Súdneho dvora Európskej únie, pričom poukázal na rozhodnutia vo veciach Kemwater
ProChemie a Vikingo a úvahy správcu dane ohľadom nedostatočných materiálnych a personálnych

kapacít dodávateľa označil za nesprávne. Podľa žalobcu nebol riadne odôvodnený ani záver správcu
dane, že dodávateľské faktúry neobsahujú zákonom stanovené náležitosti.

10. Žalobca mal jednoznačne za to, že svoju povinnosť uniesť dôkazné bremeno splnil a ak mal
správca dane pochybnosti o jeho tvrdeniach a predložené dôkazy nemienil akceptovať, bol povinný túto

skutočnosť doložiť dôkazmi, ktoré by tvrdenia žalobcu jednoznačne vyvracali, pričom tieto dôkazy by
muselimaťminimálnerovnakúvýpovednúschopnosť,závažnosťavierohodnosťakodôkazypredložené
žalobcom. Takéto dôkazy však správca dane, podľa názoru žalobcu, nezabezpečil a odpočítanie dane
tak nebolo priznané len na základe pochybností, nie relevantných zistení alebo dôkazov. Žalobca tiež
namietal, že ho správca dane počas daňovej kontroly nevyzval na odstránenie pochybností v zmysle §

46ods.5Daňovéhoporiadkuanedošlopretokprenosudôkaznéhobremenanažalobcu.Zároveňpokiaľ
správca dane tvrdil, že sporné služby neboli dodané dodávateľom Megsys s. r. o., bol podľa žalobcu
povinný uviesť, kto podľa neho tieto služby poskytol. Podľa žalobcu správca dane a žalovaný všetky jeho
doklady a vysvetlenia hodnotili účelovo, subjektívne a v jeho neprospech, pričom neoprávnene rozšírili
jeho dôkazné bremeno a porušili princíp neutrality DPH.

11. Nesprávne vyhodnotenie zisteného skutkového stavu žalobca odôvodnil s poukazom na účelovosť
a subjektivitu hodnotenia zameraného v jeho neprospech, a to vo vzťahu k personálnym kapacitám
dodávateľa Megsys s. r. o., zamestnaneckému pomeru konateľa Mateja Vendrinského, evidencii služieb(človekohodiny), k zmluvným dojednaniam i vyjadreniam odberateľov, ku ktorým sa podrobne vyjadril a
tvrdenia správcu dane označil za rozporné s obsahom administratívneho spisu.

12. Podľa žalobcu bolo rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok
dôvodov. Dôvodil, že vo viacerých dôležitých aspektoch je zmätočné a nejasné, keďže správca dane
vykonal daňovú kontrolu en bloc za všetkých 25 zdaňovacích období, pričom skutkový stav relevantný
pre správne vyrubenie dane sa vo významnej miere menil. Medzi zásadné skutočnosti, ktoré v priebehu
zdaňovacích období variovali, patril výkon zamestnania Mateja Vendrinského len do 30.06.2018 a

skutočnosť,žeBOLIXs.r.o.bolnepriamymdodávateľomspoločnostiMegsyss.r.o.ibaodzdaňovacieho
obdobia marec 2019, s čím sa správca dane, ani žalovaný nevysporiadali. Nedostatok dôvodov podľa
žalobcu spočíval v tom, že žalovaný sa všeobecnými, vágnymi a univerzálne použiteľnými frázami snažil
obhájiť záver o spochybnení služieb dodaných od Megsys s. r. o., ktorý formuloval správca dane, a
to najmä vo vzťahu k personálnym kapacitám dodávateľa, evidencii poskytnutých služieb, k povahe
a špecifikácii poskytnutých služieb, výsluchom svedkov L. F. a A. P., odberateľom žalobcu a iným, ku

ktorým podrobne argumentoval. Podľa názoru žalobcu, ak sa žalovaný rozhodol neprihliadnuť na ním
predkladané vyjadrenia, bol povinný v rozhodnutí uviesť dôvod.

13.Žalovanémuasprávcovidanevytýkalžalobcaajprocesnépochybenia-zanajzásadnejšiepovažoval
porušenie § 46 ods. 5, § 65 ods. 3 a § 3 ods. 2 Daňového poriadku a porušenie jeho práva vyjadriť sa

ku všetkým skutočnostiam a formulovať obhajobu.

14. Na základe § 3 ods. 1 a 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave svoju činnosť dňa 1. júna 2023 a súčasne výkon
súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Nitre a Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých

veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Vec bola na základe uvedenej
zmeny právnej úpravy, v súlade s rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave náhodným výberom
pridelená senátu Správneho súdu v Bratislave.

15. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom

č. k. TT-20S/117/2022-204 zo 16. augusta 2023 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodol, že správna
žaloba je dôvodná a postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) a g) zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len „SSP“) obe napadnuté rozhodnutia daňových orgánov zrušil a vec vrátil správcovi dane na
ďalšie konanie.

16. Správny súd sa po oboznámení s napadnutými rozhodnutiami a obsahom administratívnych spisov
stotožnil s námietkou žalobcu, že zo záverov daňových orgánov vyplýva nejednoznačnosť v právnom
posúdení skutkového stavu, pretože nebolo možné jednoznačne ustáliť, či nárok na odpočítanie dane
bol odmietnutý z dôvodu, že sporné služby neboli žalobcovi dodané vôbec alebo z dôvodu, že dodanie

týchto služieb žalobcovi nebolo realizované spoločnosťou Megsys s. r. o.

17. K námietke týkajúcej sa § 46 ods. 5 Daňového poriadku správny súd uviedol, že z Oznámenia
zistení z daňovej kontroly č. 100733294/2021 z 3. mája 2021 a Oznámenia výsledkov z daňovej kontroly
č. 101300031/2021 z 22. júla 2021 je zrejmé, že pochybnosti správcu dane smerovali k skutočnému

dodaniu služieb spoločnosťou Megsys s.r.o. Z takto rozporuplnej argumentácie nebolo preto podľa
správneho súdu možné určiť, ktoré pochybnosti a zistenia z daňovej kontroly boli pre správcu dane
rozhodujúce a ku ktorým by obrana žalobcu mala smerovať. Podľa správneho súdu preto nemohlo dôjsť
k prenosu dôkazného bremena v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku.

18. Správny súd ďalej venoval svoju pozornosť hodnoteniu svedeckých výpovedí Mateja Vendrinského,
L. F., A. P., pričom dospel k záveru, že z administratívneho spisu nevyplývajú žiadne okolnosti, ktoré
by spochybňovali hodnovernosť svedeckých výpovedí. Mal za to, že správca dane hodnovernosť
uvedených výpovedí spochybnil výlučne na základe domnienok, teda, že p. A. P. a p. L. F. mohli
mať k dispozícii zápisnicu o výsluchu p. Mateja Vendrinského, výpoveď p. P. mohla byť dopredu

dohodnutá, keďže je aj v súčasnosti externým dodávateľom žalobcu, avšak výlučne tieto indície podľa
názoru správneho súdu nepostačujú na odmietnutie tohto dôkazného prostriedku en bloc. Správnemu
súdu zároveň neboli zrejmé dôvody, pre ktoré žalovaný vôbec nariadil doplnenie dokazovania práve
výsluchomtýchtoosôb,pokiaľmalpochybnostiodôveryhodnostitohtodôkaznéhoprostriedku.Zobsahuspisového materiálu správny súd nedospel k záveru, že by žalobca ovplyvňoval obsah uvedených
svedeckých výpovedí, pričom všetci svedkovia boli pred podaním výpovede poučení o povinnosti
vypovedať pravdu, nič nezamlčiavať, ako aj o následkoch podania nepravdivej svedeckej výpovede.

19. Správny súd poukázal aj na rozpor v posúdení obsahu výpovede svedka L. F., keď na jednej strane
správca dane tvrdil, že svedok bol dopredu inštruovaný k svojej výpovedi a mohol mať k dispozícii
zápisnicu o výsluchu svojho syna Ing. Mateja Vendrinského a vzápätí vyvodil, že svedok uviedol iné
skutočnosti ohľadne servera, ako uviedol jeho syn a bývalý konateľ spoločnosti Megsys s.r.o. Ing. Matej

Vendrinský. Na tomto mieste správny súd konštatoval, že svedok Ing .Matej Vendrinský uviedol (zhodne)
s L. F., že spoločnosť BOLIX s.r.o. bola subdodávateľom softvéru SAAS, nie servera.

20. Správny súd sa rovnako nestotožnil so záverom správcu dane, že z výpovede svedka vyplynula
nemožnosť dodať sporné služby z kapacitných dôvodoch, keďže svedok vo svojej výpovedi uviedol, že
na dodanie služieb boli potrební 3 - 4 zamestnanci, pričom uviedol, ktorí traja zamestnanci tieto služby aj

vykonali. Zároveň uvedené počty osôb (cca 4) ako zamestnancov spoločnosti Megsys s.r.o. uvádzal aj
svedok Matej Vendrinský. Správca dane podľa správneho súdu k tomuto záveru neuviedol bližšie úvahy,
z ktorých by bolo zrejmé, na základe akých podkladov dospel k záveru o nemožnosti dodať uvedené
služby, hoci mal k dispozícii preberací protokol s uvedeným počtom človekohodín, pričom z výpovedí
Mateja Vendrinského bolo zrejmé, že jeden technik môže v priebehu 1 hodiny vykonať aj 7 servisných

zásahov.

21. Pokiaľ správca dane uvádzal ako pochybnosť, že žalobca nevedel označiť konkrétne osoby,
ktoré práce vykonali, uvedené podľa správneho súdu nemôže byť relevantne spochybňujúcim
zistením správcu dane, pričom správcovi dane nič nebránilo vykonať dopyt na zistenie konkrétnych

zamestnancov spoločnosti Megsys s.r.o. v príslušnom období a doplniť dokazovanie v tomto smere.

22. Rovnako nebolo podľa správneho súdu v moci žalobcu ovplyvniť ani vedenie účtovníctva a plnenie
si daňových povinností zo strany dodávateľa. Daňový subjekt nie je možné pripraviť o právo odpočítať
DPH len v dôsledku skutočností ležiacich mimo jeho sféry, ako je nekontaktnosť jeho dodávateľov, či

odberateľov, nesplnenie si rôznych povinností na ich strane, či neodvedenie sumy dane do štátneho
rozpočtu týmito inými osobami. Správny súd preto v predmetnej veci nepovažoval zistenia a dôkazy
správcu dane za spôsobilé spochybniť vierohodnosť žalobcom predložených dokladov, v dôsledku čoho
anipodľajehonázorunedošlokprechodudôkaznéhobremenanažalobcu.Odkázalpritomnauznesenie
Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-610/19 Vikingo z 3. septembra 2020.

23. Vo vzťahu zisteniam správcu dane, že spoločnosť Megsys s.r.o. je od 30. mája 2020 bez konateľa,
spoločníkom je spoločnosť so sídlom Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska, na adrese
sídla nesídli, posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2020
bolo podané bez vyplnených údajov, posledné daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby bolo

podané za zdaňovacie obdobie roka 2019, má evidované daňové nedoplatky na daniach spravovaným
správcom dane, daňovému subjektu bola ukončená registrácia k DPH k dátumu 31. marca 2021, u
daňového subjektu bolo vykonaných viac daňových kontrol, ktoré prešli do určenia dane podľa pomôcok,
nakoľko daňový subjekt nekomunikoval, správny súd tieto nepovažoval za také, ktoré by mohli byť
akokoľvek vyhodnotené v neprospech žalobcu, keďže na ich vznik a priebeh nemohol mať žiaden dosah,

o to viac, že sa uskutočnili v čase keď obchodno-záväzkové vzťahy medzi spoločnosťou Megsys s.r.o. a
žalobcom boli ukončené. Obdobný postoj zaujal aj k neuhradeniu sumy za prevod obchodného podielu,
resp. samotný prevod obchodného podielu dodávateľa.

24. Správny súd ďalej uviedol, že nedostatočné personálne a pracovné kapacity dodávateľa daňového

subjektu môžu za určitých okolností predstavovať indíciu, resp. operatívnu informáciu k ďalšiemu
vyšetrovaniu a preverovaniu reálnosti zdaniteľného plnenia, avšak táto skutočnosť nie je sama osebe
spôsobilým dôkazom o fiktívnosti zdaniteľných transakcií. Žalovanému tiež vytkol, že jeho závery
ohľadne predložených faktúr boli v priamom rozpore so závermi správcu dane a že v rozhodnutí
žalovaného absentuje odôvodnenie posúdenia predložených preberacích protokolov.

III.
Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde25. Proti napadnutému rozsudku podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP,
v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie
konanie.

26. Sťažovateľ vo vzťahu k nejednoznačnosti posúdenia skutkového stavu uviedol, že zo skutkového
stavu zisteného u odberateľov žalobcu bolo preukázané, že žalobca svoj zmluvný záväzok voči
odberateľom splnil a dohodnuté služby poskytol - t. j. služby materiálne existujú. Podľa sťažovateľa však
nebolo preukázané, že ide o služby, ktoré mali byť predmetom deklarovaných dodávok medzi žalobcom

a jeho dodávateľom Megsys s.r.o., t. j. že žalobca poskytol služby odberateľom v subdodávke práve
prostredníctvom spoločnosti Megsys s.r.o.

27. Ďalej sťažovateľ rozporoval záver správneho súdu, podľa ktorého nebolo možné jednoznačne určiť,
ktoré pochybnosti a zistenia z daňovej kontroly boli pre správcu dane rozhodujúce, ku ktorým mala
obrana smerovať, preto nemohlo dôjsť k prenosu dôkazného bremena v zmysle § 46 ods. 5 Daňového

poriadku. Podľa sťažovateľa správca dane žalobcovi v priebehu daňovej kontroly zaslal Oznámenie
výsledkov daňovej kontroly č. 100733294/2021 z 3. mája 2021 a Oznámenie výsledkov daňovej kontroly
č. 101300031/2021 z 22. júla 2021, v ktorých popísal vykonané dokazovanie, skutkový stav aj so
stanoviskom, resp. vyhodnotením správcu dane, ktorý spochybnil, že sporné služby boli reálne dodané
deklarovaným dodávateľom, pričom žalobca na výzvu uvedenú v predmetných oznámeniach reagoval

a na podporu svojich tvrdení predkladal vyjadrenia a návrhy na doplnenie dokazovania. Nemožno preto
podľa jeho názoru tvrdiť, že k prenosu dôkazného bremena nedošlo.

28. Rovnako sťažovateľ rozporoval stanovisko správneho súdu, že došlo zo strany správcu dane k
spochybneniuhodnovernostivýpovedísvedkovA.P.aL.F.výlučnenazákladedomnienok,žemenovaní

mohli mať k dispozícii zápisnicu o výsluchu svedka Mateja Vendrinského a že výpoveď p. P. mohla
byť dopredu dohodnutá a súdu nie sú zrejmé dôvody, pre ktoré vôbec nariadil doplnenie dokazovania
práve výsluchom týchto osôb. Sťažovateľ uviedol, že vypočutie svedka I.. L. F. nariadil z dôvodu, že
žalobca ho označil za osobu priamo vykonávajúcu sporné služby a o jeho vypočutie žiadal už vo
svojom vyjadrení k oznámeniu výsledkov daňovej kontroly č. 101300031/2021 z 22. júla 2021, pričom

žalobca vo vyjadrení č. 6/08630255/2021 navrhoval aj vypočutie svedka A. P., ktorý ako zamestnanec
žalobcu mal kontrolovať preberacie protokoly, predložené k sporným faktúram. Sťažovateľ z dôvodu, že
uvedené osoby (vzhľadom na ich postavenie vo veci dodania sporných služieb deklarované žalobcom)
môžu svojimi výpoveďami doplniť skutkový stav veci, nariadil ich vypočutie. Ďalej uviedol, že výpovede
svedkov vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s ďalšími dôkazmi, pričom nie je pravdou, že

hodnovernosť týchto svedkov bola spochybnená výlučne na základe domnienok, ktoré uvádzal správny
súd.

29. Ďalej vo vzťahu k vykonaným svedeckým výpovediam sťažovateľ uviedol, že podľa prvej výpovede
Ing. Mateja Vendrinského (dňa 9. marca 2021) mala mať spoločnosť Megsys s.r.o. serverové kapacity

prenajaté formou SAAS, pričom I.. L. F. tvrdil, že spoločnosť mala vlastný server (v Trnave), ktorý
používali na vývoj softvéru a server žalobcu používali na výkon sporných služieb, z čoho vyplýva
rozpornosť ich výpovedí v súvislosti s technickým vybavením spoločnosti. V druhej výpovedi dňa 11.
augusta 2021 mal Ing. Matej Vendrinský uviesť, že spoločnosť BOLIX s.r.o. dodávala formou SAAS
spoločnosti Megsys s.r.o. softvér na urýchlenie spracovania incidentov. Vzhľadom na to, že softvér

mal urýchliť spracovanie incidentov, je podľa sťažovateľa potrebné túto skutočnosť vnímať vo vzťahu
k pochybnostiam správcu dane o nedostatočnej personálnej kapacite dodávateľa tak, že bez jeho
poskytnutia by bola nižšia produktivita práce pri odstraňovaní incidentov a bol by na odstránenie
incidentov potrebný dlhší čas a aj vyššia potreba použitia pracovnej sily. Naopak, pri využití takéhoto
softvéru by sa znížila potreba pracovných síl.

I..L.F.podľasťažovateľavsúvislostisotázkamisprávcudaneuviedol,žeodbornévedomostivsúvislosti
so spornými službami mali okrem konateľa spoločnosti Ing. Mateja Vendrinského a svedka ešte dvaja
externí zamestnanci spoločnosti Megsys s.r.o., a to pán W., meno druhého si nepamätal. Sťažovateľ
zdôraznil, že hoci I.. L. F. a Ing. Matej Vendrinský zhodne tvrdili počet osôb štyri, okrem „Vendrinských“
žiadne dve ďalšie osoby údajne vykonávajúce sporné služby neboli identifikované a v hláseniach o

vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v
znení neskorších právnych predpisov podaných deklarovaným dodávateľom bolo zistené, že priezvisko
W. sa v nich nevyskytuje(ani ako zamestnanec na trvalý pracovný pomer ani ako zamestnanec na dohodu mimo pracovného
pomeru), sťažovateľovi preto nie je zrejmé, aký dopyt na zistenie konkrétnych zamestnancov
deklarovaného dodávateľa podľa názoru správneho súdu ešte mal správca dane vykonať. Tiež pokiaľ

konateľ Ing. Matej Vendrinský a žalobca tvrdia, že jeden technik mohol v priebehu 1 hodiny vykonať
aj viac servisných zásahov (napr. aj 7), mal žalobca podľa sťažovateľa priamo poukázať na situáciu,
kedy k tomu došlo, aby správca dane mohol tieto skutočnosti verifikovať. Správny súd nabáda správcu
dane zaujať stanovisko k vyjadreniu žalobcu, že jedna osoba mohla za hodinu urobiť aj viac servisných
zásahov, a tak ho, podľa názoru sťažovateľa, nenáležite stavia do role znalca, ktorý má preukazovať

alebo vyvracať tvrdenia žalobcu.

30. V súvislosti so závermi správneho súdu, že nebolo v moci žalobcu ovplyvniť vedenie účtovníctva
dodávateľa a nie je možné nepriznať právo na odpočet DPH len v dôsledku skutočností ležiacich mimo
sféru žalobcu, sťažovateľ poukázal na to, že účtovné a daňové doklady spoločnosti neboli dostupné
a taktiež konštatoval, že vzhľadom na zistenia nie je možné vylúčiť ani účelovosť predaja spoločnosti;

zároveň však uviedol, že z prvostupňového rozhodnutia nevyplýva, že by správca dane tieto skutočnosti
kládol na ťarchu žalobcovi.

31. Podľa sťažovateľa bolo práve na žalobcovi, ktorý poskytoval zamestnancom dodávateľa Megsys
s.r.o. prístupové heslá na servery svojich odberateľov, aby vedel uviesť počet zamestnancov

dodávateľa a vedel tieto osoby identifikovať, prípadne poskytnúť napr. mailovú komunikáciu s nimi, že
disponoval údajmi o osobných zásahoch zamestnancov Megsys s.r.o. na mieste ich výkonu, aby vedel
konkretizovať,akébolispoločnosťouMegsyss.r.o.spracovanédokumentyprekonkrétneprojekty.Podľa
sťažovateľa však žalobca žiadne takéto dôkazy nepredložil, ani sa konkrétne a adresne k spracovaniu
dokumentácie nevyjadril.

32. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti argumentoval s poukazom na ustanovenia § 440 ods. 1
písm. g) a § 440 ods. 2 SSP, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti vôbec neuviedol, aké právne posúdenie
veci správnym súdom považuje za nesprávne, pričom kasačná sťažnosť neobsahuje ani zmienku o tom,
v čom by mala spočívať nesprávnosť právneho posúdenia správnym súdom.

33. Podľa žalobcu sťažovateľ v časti III.1 kasačnej sťažnosti v podstate ani nespochybňuje napadnutý
rozsudok, ale snaží sa len vysvetliť a rozviesť niektoré svoje úvahy týkajúce sa skutkového stavu. Takáto
argumentácia podľa žalobcu nie je spôsobilá spochybniť závery správneho súdu uvedené v napadnutom
rozsudku.

34. K námietkam ohľadom rozloženia a prenosu dôkazného bremena v zmysle § 46 ods. 5 Daňového
poriadku na žalobcu z dôvodu, že žalobca mal vedieť, čo je účelom verifikácie obsahu spornej faktúry
na základe Oznámenia z výsledkov daňovej kontroly č. 100733294/2021 z 3. mája 2021 a Oznámenia
výsledkov daňovej kontroly č. 101300031/2021 z 22. júla 2021, žalobca uviedol, že výzvy pre žalobcu

boli všeobecné, generické, bez hlbšieho zamyslenia sa nad detailom prípadu, čím správca dane nikdy
nevyzval žalobcu na odstránenie pochybností, pretože sťažovateľ nikdy nešpecifikoval, aké dôkazy by
považoval za dostatočné na odstránenie pochybností, ktoré mal, pričom ho o to žalobca opakovane
počas kontroly žiadal. Žalobcovi nebolo jasné, čo od neho sťažovateľ žiada a z tohto dôvodu predložil
správcovi dane všetko, čo mal k dispozícii, vrátane mnohých návrhov na vykonanie dokazovania.

Neobstojí preto podľa žalobcu tvrdenie, že vzhľadom na to, že žalobca na výzvy správcu dane reagoval,
mal vedieť čo je účelom verifikácie obsahu spornej faktúry.

35. K sťažnostným bodom ohľadom výpovedí svedkov žalobca uviedol, že sťažovateľ sa snaží odstrániť
vytýkané nedostatky týkajúce sa zrozumiteľného vysporiadania sa so svedeckými výpoveďami svedkov

A. P. a L. F., avšak ide skôr o subjektívne názory sťažovateľa, ktoré nie sú navyše naviazané na právne
posúdenie veci. Žalobca argumentoval, že sťažovateľ potvrdzuje svoje nesprávne úvahy vo vzťahu k
skutkovému stavu, okrem iného z toho dôvodu, že rovnako ako v napadnutých rozhodnutiach správcu
dane poukazuje na subdodávateľské subjekty, ktoré nemali s prípadom žalobcu nič spoločné (HINEM
s.r.o., TS service s.r.o., MG. Prime business s.r.o.).

36. Žalobcovi nebolo zrejmé aký dopad má mať úvaha sťažovateľa smerom k spoločnosti BOLIX s.r.o.
na posúdenie poskytnutých služieb od dodávateľa Megsys s.r.o. pre žalobcu. Obdobne rozporoval
závery sťažovateľa s tým, že pokiaľ sťažovateľ neustále spochybňuje kapacity dodávateľa a predloženévysvetlenie a dôkazy, je povinný v rámci prenosu dôkazného bremena uviesť (aspoň náznakom), aké
kapacity boli podľa neho potrebné na poskytnutie sporných služieb. Žalobca preto navrhol, aby kasačný
súd zamietol kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú.

37. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky
(ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“) 19. decembra 2023. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do
ôsmeho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý koná v zložení JUDr. Anita Filová, Mgr. Kristína
Babiaková a JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD. a v tomto senáte bola pridelená ako sudkyni spravodajkyni

sudkyni JUDr. Anite Filovej.

IV.
Posúdenie kasačného súdu

38. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že

kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je
prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

39. Kasačný súd zistil, že takmer identické kasačné námietky vo veci totožného sťažovateľa (len

vo vzťahu k odlišným zdaňovacím obdobiam) boli už vyhodnocované Najvyšším správnym súdom v
rozhodnutiach pod sp. zn. 5Sfk/16/2024 z 19. decembra 2024, sp. zn. 1Sfk/88/2023 z 25. apríla 2025
a sp. zn. 3Sfk/7/2024 z 19. júna 2025.

40. Kasačný súd tak v súlade s § 464 ods. 1 SSP poukazuje na odôvodnenie skôr vydaného rozhodnutia

Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 5Sfk/16/2024 z 19. decembra 2024 (zdaňovacie obdobie január
2019), s ktorým rozhodnutím sa konajúci senát v podstatnom rozsahu stotožňuje, na toto rozhodnutie
poukazuje a v príslušnom rozsahu ho uvádza (s prípadnými upresneniami v hranatých zátvorkách) :
„38. V úvode kasačnej sťažnosti sťažovateľ argumentoval, že na základe zisteného skutkového stavu
doplneného dokazovaním u odberateľov žalobcu bolo preukázané, že žalobca svoj zmluvný záväzok

voči odberateľom splnil a dohodnuté služby poskytol, teda služby materiálne existovali. Nebolo však
podľa sťažovateľa preukázané, že ide o služby, ktoré boli predmetom dodávok medzi žalobcom a
deklarovaným dodávateľom Megsys s.r.o.
39. Kasačný súd po preskúmaní právneho posúdenia v časti uvedeného sťažnostného bodu, teda bodov
64 až 66 [v predmetnej veci body 73 až 75 - pozn. kasačného súdu] napadnutého rozsudku konštatuje,

že správny súd riadne neodôvodnil, na základe čoho dospel k záveru, že nebolo možné ustáliť, či nárok
na odpočet DPH bol odmietnutý z dôvodu, že sporné služby neboli žalobcovi dodané vôbec, alebo
dodanie služieb nebolo realizované spoločnosťou Megsys s.r.o. v postavení deklarovaného dodávateľa.
Argumentácia správneho súdu apelovala na potrebu jasného pomenovania pochybností, ktoré vznáša
správcadane,atoajsohľadomnarozsahdôkaznéhobremena.Preudržateľnosťtaktoprijatýchzáverov

však musí správny súd prijať jasné argumenty s odkazom na obsah administratívneho spisu.
40. Keďže správny súd bližšie neodôvodnil rozpornosť uvedených záverov, kasačný súd preskúmal
obsah správnej žaloby a zameral sa na žalobcovu argumentáciu, s ktorou sa správny súd stotožnil.
Pokiaľ žalobca namietal čiastkové závery správcu dane, že nebolo preukázané, že fakturované služby
boli žalobcovi skutočne dodané, kasačný súd uvádza, že nie je možné tieto závery prezentovať

izolovane. Kasačný súd preto uvádza citáciu rozporovaného čiastkového záveru správcu dane,
podľa ktorého: „Na základe vyššie uvedených skutočností nebolo preukázané, že služby fakturované
dodávateľskými faktúrami, na ktorých je ako dodávateľ uvedená spoločnosť Megsys s.r.o., boli
daňovému subjektu X-NET spol. s.r.o. v zdaňovacích obdobiach december 2017- december 2019
skutočne dodané.“ Z uvedeného záveru je zrejmé, že spochybnenie skutočného dodania fakturovaných

služieb je potrebné vnímať v spojitosti so skutočnosťou, že služby boli fakturované spoločnosťou Megsys
s.r.o., ako deklarovaným dodávateľom. Teda fakticky tento záver znie na spochybnenie skutočného
dodania služieb deklarovaným dodávateľom.
41.Ďalejvzávereprvostupňovéhorozhodnutiasprávcadaneprezentujejednoznačnéstanovisko(str.32
rozhodnutia správcu dane), podľa ktorého: „... zdaniteľné plnenie uvedené na predloženej preverovanej

faktúre, nebolo uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry,
ako aj preukazovanie zaplatenia tejto sumy, nepreukazujú právo na odpočítanie DPH z prijatej
faktúry“. Rovnako nasledujúca argumentácia uvedená na str. 33 rozhodnutia správcu dane je v zásade
totožná so záverom, ktorý uvádza sťažovateľ na str. 46 svojho rozhodnutia nasledovne: „... daňovýsubjekt hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi nepreukázal, že dodanie sporných služieb bolo
realizované tak, ako deklaruje sporná faktúra, vystavená spoločnosťou Megsys s.r.o., preto správca
dane postupoval v súlade s ustanovením § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH v nadväznosti na § 51 ods. 1

písm. a/ zákona o DPH, keď daňovému subjektu právo na odpočítanie DPH nepriznal.“
42. Keďže sťažovateľ odkazuje na spornú faktúru vystavenú spoločnosťou Megsys s.r.o. ako
deklarovaným dodávateľom, ktorá znie na deklarovaného dodávateľa, je zrejmé, že týmto spôsobom
správca dane a sťažovateľ stanovili pochybnosť, že služby dodal deklarovaný dodávateľ - Megsys s.r.o.
Na základe uvedeného nevnímal kasačný súd závery správneho súdu ohľadom neustálenosti dôvodov

pre zamietnutie nároku na odpočet DPH ako dôvodné.
43. Kasačný súd ďalej zameral svoju pozornosť na právne posúdenie otázky, či v rámci daňového
konania boli dostatočne jasne odkomunikované pochybnosti správcu dane v zmysle ustanovenia §
46 ods. 5 Daňového poriadku. Z obsahu administratívneho spisu správcu dane je zrejmé, že správca
dane adresoval žalobcovi výzvu č. 100733294/2021 zo dňa 3. mája 2021, označenú ako „Oznámenie
výsledkov daňovej kontroly“. V závere tejto písomnosti správca dane odkazuje na ust. § 45 ods. 1 písm.

f/ Daňového poriadku. Podľa kasačného súdu je však nevyhnutné vyhodnocovať uvedenú písomnosť
materiálne podľa obsahu. Z jej obsahu je zrejmé, že správca dane žalobcu žiada o vyjadrenie k
zisteniam do 8 dní od doručenia tohto oznámenia a zároveň táto písomnosť poukazuje na str. 11 aj na
parafrázované znenie ustanovenia § 46 ods. 5 Daňového poriadku: „Ak však správca dane ... spochybní
vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených kontrolovaným daňovým subjektom ... je

opäť na len na platiteľovi, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho
pôvodných dôkazov správcom dane“.
44. Z obsahu uvedenej výzvy sú pritom zrejmé pochybnosti správcu dane, že deklarovaný dodávateľ
nevedel dodať vykonané služby, resp. že služby neboli žalobcovi skutočne dodané (napr. poukázal
na nejasnosti ohľadom toho, aké počítače boli na vykonanie služby použité, neidentifikovanie

zamestnancov, ktorí mali službu vykonávať). Rovnako po doplnenom dokazovaní na návrh žalobcu
zaslalsprávcadanežalobcoviOznámenievýsledkovdaňovejkontrolyč.101300031/2021zodňa22.júla
2021, ktoré obdobne ako prvé uvedené oboznámenie uvádza pochybnosti správcu dane k predloženým
dokladom.
45. Keďže správca dane žalobcovi oznámil pochybnosti o predložených dokladoch a vyzval žalobcu na

vyjadrenie, vysvetlenie nejasností a preukázanie, že mu deklarovaný dodávateľ dodal služby na spornej
faktúre, nemožno konštatovať, že by správca dane de facto konal v rozpore s § 46 ods. 5 Daňového
poriadku. Kasačný súd zároveň konštatuje, že jeho závery vo vzťahu k danej kasačnej námietke
nepotvrdzujú samé o sebe správnosť skutkových zistení a ich následného právneho vyhodnotenia, ale
potvrdzujú dodržanie procesného postupu v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku.

46. Takto prijatý záver kasačného súdu nie je zároveň ani v rozpore so žalobcom uvedenou judikatúrou,
keďže v prípade rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/10/2020 zo dňa 24. februára
2022 - „Oboznámenie sa s priebežnými výsledkami daňovej kontroly“ neobsahovalo žiadne výsledky
daňovejkontroly,tedaišlooskutkovoodlišnúvec.Kasačnýsúdzároveňvdanejvecipostupovalvsúlade
rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/2/2024 zo dňa 25. septembra 2024, bod 53

a nasl., v ktorom kasačný súd riešil rovnakú právnu otázku totožných účastníkov konania v obdobnej
veci, a preto v príslušnom rozsahu aj naň odkazuje. [bod 53 a nasl. rozsudku sp. zn. 4Sfk/2/2024 - pozn.
kasačného súdu]
47. Sťažovateľ ďalej rozporoval konštatovanie správneho súdu, že správca dane hodnovernosť
uvedených svedeckých výpovedí spochybnil výlučne na základe domnienok, že A. P. a I.. L. F.

mohli mať k dispozícii zápisnicu o výsluchu Ing. Mateja Vendrinského a že výpoveď A. P. mohla byť
dopredu dohodnutá. Kasačný súd po preskúmaní rozhodnutia sťažovateľa a rozhodnutia správcu dane
konštatuje,žeuvedenýzáversprávnehosúdujenepodložený.Sťažovateľsícevrámcikonštatačnejčasti
svojho rozhodnutia uviedol na str. 28: „Správca dane poukázal na skutočnosť, že A. P. je stále externým
dodávateľom daňového subjektu, v dôsledku čoho nie je možné vylúčiť účelovosť jeho výpovede.“

Obdobné stanovisko prezentoval aj k výpovedi I.. L. F. na str. 27. rozhodnutia sťažovateľa - „Vzhľadom
na príbuzenský vzťah svedok mohol mať k dispozícii zápisnicu o výsluchu svedka, svojho syna Ing.
Mateja Vendrinského, v dôsledku čoho mohla byť jeho výpoveď ovplyvnená.“ [v predmetnej veci tiež na
str. 27 v znení: „Svedok mohol mať k dispozícii zápisnicu o výsluchu svedka, svojho syna Ing. Mateja
Vendrinského, v dôsledku čoho mohla byť jeho výpoveď ovplyvnená.“- pozn. kasačného súdu]

48. Vzhľadom na celkový kontext a obsah rozhodnutí finančných orgánov však nie je možné dospieť k
záveru, že by došlo k spochybneniu svedeckých výpovedí výlučne na základe uvedených domnienok.
Sťažovateľ vo vlastnom právnom posúdení s uvedenými stanoviskami správcu dane ani ďalej nepracuje,ale uvádza iné okolnosti, ktoré mali spochybniť výpoveď I.. L. F. (str. 43 rozhodnutia sťažovateľa), či
pochybnosti ktoré vzišli z výpovede A. P. (str. 42 rozhodnutia sťažovateľa).
49. Kasačný súd rozumie, že uvedená výhrada reagovala na žalobné námietky uvedené v správnej

žalobe, avšak úlohou správneho súdu bolo komplexne posúdiť udržateľnosť záverov sťažovateľa vo
vzťahu k zistenému skutkovému stavu, ktorý nepochybne vychádzal aj z hodnotenia svedeckých
výpovedí. Z rozhodnutia sťažovateľa vyplýva, že správca dane sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberal
aj samotným obsahom výpovede, ktorý sťažovateľ rozoberá na strane 26, 27 a 28 svojho rozhodnutia,
pričomvyhodnoteniezistenýchskutočnostíuzatvárasozáverom,podľaktorého:„Správcadanevýpoveď

A.P.vyhodnotiltak,žesvedoksíceslovnepotvrdilmožnéuskutočnenieobchodnýchvzťahov,všeobecne
opísal služby uvedené na preberacích protokoloch, ale okrem verbálneho potvrdenia obchodných
vzťahov, svedok neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by potvrdzovali dodanie služieb spoločnosťou
Megsys s.r.o.“. V zásade rovnaké stanovisko prijal aj k výpovedi I.. L. F. (str. 27 rozhodnutia sťažovateľa).
Nemožno preto vykladať následné úvahy správcu dane o možnej účelovosti výpovede svedkov, ako
jediný dôvod, prečo týmto výpovediam nepriznal primeranú relevanciu.

[...]
52. Vo vzťahu k rozporu vo výpovediach I.. L. F., ktorý mal uviesť iné skutočnosti ohľadne servera,
ako uviedol bývalý konateľ spoločnosti Megsys s. r. o. Ing. Matej Vendrinský, kasačný súd uvádza, že
hmotnoprávne podmienky priznania práva na odpočítanie dane sa zásadne týkajú len individuálneho
obchodného vzťahu medzi dodávateľom a daňovým subjektom (žalobcom). Z tohto dôvodu prípadné

pochybnosti týkajúce sa subdodávateľskej časti obchodného reťazca, alebo časti nasledujúcej po
daňovom subjekte nepredstavujú (bez ďalšieho) dôvodné pochybnosti o spochybnení hmotnoprávnych
podmienok práva na odpočítanie dane. Preto pochybnosti týkajúce sa výlučne subdodávateľského
článku reťazca nemôžu preniesť dôkazné bremeno pri preukázaní hmotnoprávnych podmienok práva
na odpočítanie dane opätovne na daňový subjekt.

53. Vyhodnotenie rozporu vo svedeckých výpovediach vo vzťahu k tejto otázke kasačný súd vzhľadom
na vyššie uvedené nepovažuje za kľúčové, keďže od vyhodnotenia skutočností, či deklarovaný
dodávateľ mal vlastný server, prípadne, či spoločnosť Bolix s.r.o. poskytla deklarovanému dodávateľovi
softvér na urýchlenie spracovania incidentov, nie je priamo závislé pre vyhodnotenie otázky, či sporné
služby boli žalobcovi poskytnuté deklarovaným dodávateľom.

54. Kasačný súd zároveň rozumie argumentácií sťažovateľa, že predmetný softvér mal urýchliť
spracovanie incidentov, čo môže mať priamy súvis s otázkou vyhodnotenia personálnej kapacity
deklarovaného dodávateľa. Predmetom kasačnej sťažnosti boli aj námietky ohľadom tejto otázky.
V tomto smere sa správny súd argumentácií ohľadom nedostatočných personálnych kapacít
deklarovaného dodávateľa venoval v bodoch 76 a nasl. [v predmetnej veci bod 85 a nasl. - pozn.

kasačného súdu] napadnutého rozsudku a je pravdou, že vytkol správcovi dane neuvedenie bližších
úvah, z ktorých by bolo zrejmé, na základe akých podkladov dospel k záveru o nemožnosti dodať
uvedené služby týmito zamestnancami, hoci mal k dispozícii preberací protokol s uvedeným počtom
človekohodín, pričom z výpovedí Ing. Mateja Vendrinského bolo zrejmé, že jeden technik mohol v
priebehu 1 hodiny vykonať aj 7 servisných zásahov.

55. Správny súd podľa kasačného súdu v tomto smere zaujal správny záver, keď uviedol: „V obchodnej
praxi je bežné a zodpovedajúce aj právnej úprave Obchodného zákonníka, že jeden podnikateľský
subjekt si objedná služby od iného podnikateľského subjektu bez toho, aby vedel či musel vedieť, ktoré
konkrétne fyzické osoby plnenie v mene dodávateľa vykonajú. Podstatnou skutočnosťou je, že tieto
služby boli dodané“. Nebolo však potrebné, aby správca dane vykonal dopyt na zistenie konkrétnych

zamestnancov spoločnosti Megsys s.r.o. a v príslušnom období dopĺňal dokazovanie v tomto smere,
keďže spochybnenie personálnych kapacít dodávateľa (bez ďalšieho) nepostačuje pre prijatie záveru
o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH za podmienky, že nedošlo k spochybneniu
reálneho uskutočnenia služieb, k čomu dospel napokon aj správny súd.
56. Uvedený právny názor je pritom plne v súlade s aktuálnou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho

správneho súdu SR, ktorá vychádza z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ, ktorý ustálil, že
okolnosťou spôsobilou vyvolať dôvodné pochybnosti správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych
podmienok, ktoré by mohli viesť k následnému odmietnutiu práva na odpočet dane z pridanej hodnoty,
nie je nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru
na strane dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo

Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 47, vo veci Maks Pen EOOD, C-18/13 zo
dňa 13. februára 2014, body 31, 32; vo veci Gábor Tóth, C-324/11 zo dňa 6. septembra 2012, bod 49).
57. Z vyššie citovaného uznesenia Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo a jemu predchádzajúcej
judikatúry možno pre prejednávaný prípad konštatovať, že spochybnenie spôsobilosti dodávateľaposkytnúť žalobcovi služby uvedené vo faktúre a ostatných dokladoch iba poukazovaním na
nedostatočne preukázané priestorové, personálne či materiálne kapacity dodávateľa, bez jasnej
špecifikácie ktorej časti alebo akého rozsahu zdaniteľných plnení sa tieto pochybnosti týkajú, nie je

dostatočným dôvodom pre prenesenie dôkazného bremena na žalobcu a pre odopretie práva na
odpočítanie dane. Takéto nezrovnalosti je možné zohľadniť v prípade, ak by bola preukázaná účasť
alebo aspoň vedomosť daňového subjektu (žalobcu) o podvodnom konaní niektorého zo subjektov
zapojenýchdoobchodnéhoreťazca.Tutrebaznovupripomenúť,žesprávcadaneaanisťažovateľtýmto
smerom neviedli svoje úvahy pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane žalobcovi.

58. Keďže nedostatok personálnych kapacít na základe vyššie uvedených skutočností nie je sám o sebe
dostatočným dôvodom pre prenesenie dôkazného bremena na žalobcu, ďalšie dokazovanie smerom k
zisteniu konkrétnych zamestnancov deklarovaného dodávateľa nepovažuje kasačný súd za účelné. V
zmysle vyššie uvedeného kasačný súd hodnotí ako nadbytočné aj dokazovanie správcu dane smerom
k dodávateľom deklarovaného dodávateľa, ktorých sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uvádzal, a to aj nad
rámec relevantných subdodávateľov, ktorí v uvedenom zdaňovacom období vystupovali.

59. V závere kasačnej sťažnosti v časti III.3 sťažovateľ rozporoval právne závery správneho súdu
v bodoch 80 až 87 napadnutého rozsudku [v predmetnej veci body 88 až 95 - pozn. kasačného
súdu]. Pokiaľ sťažovateľ argumentuje, že účtovné a daňové doklady spoločnosti Megsys s.r.o. neboli
dostupné a rovnako nie je možné ani vylúčiť účelovosť predaja spoločnosti, pričom z prvostupňového
rozhodnutia správcu dane podľa sťažovateľa nevyplýva, že by išlo o skutočnosti, ktoré kládol žalobcovi

na ťarchu, kasačný súd dôvodí, že išlo o skutočnosti, ktoré priamo nesúviseli s činnosťou deklarovaného
dodávateľa v zdaňovacom období január 2019 [jún 2018] a neboli v čase realizácie zdaniteľných
obchodov zo strany žalobcu predvídateľné. Argumentácia správneho súdu je preto v tomto bode
správna, pričom nemožno dospieť k záveru, že by ju sťažovateľ relevantne (rešpektujúc ust. § 440 ods. 2
SSP) v kasačnej sťažnosti rozporoval, pokiaľ uvádzal skutočnosti, ktoré podľa sťažovateľa mal žalobca

preukázať, aby potvrdil vierohodnosť ním predložených dokladov. Kasačný súd preto nepovažoval za
účelné venovať bližšiu pozornosť uvedenej kasačnej námietke.
60. Kasačný súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že správny súd pochybil,
pokiaľ vytýkal, že sťažovateľ a správca dane neustálili dôvody pre zamietnutie nároku na odpočet
DPH. Ďalej dospel k nesprávnemu záveru, keď vyhovel námietke žalobcu, že správca dane neoznámil

pochybnosti vo vzťahu k zisteným skutočnostiam žalobcovi tak, ako to ukladá § 46 ods. 5 Daňového
poriadku, rovnako bolo nesprávnym záverom správneho súdu, keď uviedol, že hodnovernosť výpovedí
svedkov I.. L. F. a A. P. bola spochybnená výlučne na základe domnienok, že mohli mať k dispozícii
zápisnicu o výsluchu Ing. Mateja Vendrinského a že výpoveď A. P. mohla byť dopredu dohodnutá,
a taktiež pochybil, pokiaľ nariadil ďalšie dokazovanie smerom k zisteniu konkrétnych zamestnancov

deklarovaného dodávateľa.
61. Najvyšší správny súd na základe zvoleného postupu preto považoval kasačnú sťažnosť za
dôvodnú a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Kasačný súd však zároveň
konštatuje, že jeho závery automaticky neznamenajú, že právne závery sťažovateľa v otázke nesplnenia
hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH zo strany žalobcu sú správne a žalobcovi v konečnom

dôsledku nemá byť právo na odpočet DPH priznané. Je však úlohou správneho súdu, aby po zohľadnení
vyššie uvedených záverov kasačného súdu vec opätovne prejednal a vyhodnotil, či sťažovateľ riadne
spochybnil splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH zo strany žalobcu.“

41. Len pre úplnosť sa kasačnému súdu záverom žiada uviesť, že je mu známe, že predmetom konania

pred kasačným súdom už boli skutkovo aj právne obdobné veci identických účastníkov konania, pri
ktorých boli tiež rozhodnutia správcu dane a žalovaného založené na obdobnom skutkovom a právnom
posúdení a vychádzali zo záverov tej istej daňovej kontroly, i keď vo vzťahu k odlišnému zdaňovaciemu
obdobiu, pričom v týchto veciach Najvyšší správny súd podanú kasačnú sťažnosť zamietol (napr. veci
sp. zn. 5Sfk/13/2024, sp. zn. 1Sfk/1/2024, sp. zn. 8Sfk/13/2024). V týchto prípadoch rozdiel spočíval

v právnom posúdení zo strany správneho súdu a následne aj - s ohľadom na preskúmavaný prípad -
odlišných kasačných sťažnostiach, preto aj právne posúdenie zo strany Najvyššieho správneho súdu
bolo odlišné v porovnaní s tu preskúmavanou vecou.

V.

Záver

42. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť
sťažovateľa je dôvodná a napadnutý rozsudok správneho súdu vychádza z nesprávneho právnehoposúdenia veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Kasačný súd preto postupom podľa § 462 ods. 1
SSP rozhodnutie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

43. V ďalšom konaní bude Správny súd v Bratislave postupovať tak, ako mu naznačil kasačný súd
v odôvodnení tohto rozsudku. Vyjadreným právnym názorom kasačného súdu je pritom správny súd
viazaný (§ 469 SSP).

44. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v ďalšom konaní správny súd (§ 467 ods.

3 SSP).

45. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.