Rozsudok Judgement was issued on Monday, October 27, 2025

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4Csp/34/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5622202173
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2025:5622202173.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobkyne A. B., nar. XX. X.

XXXX, trvale bytom C. XXX, zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom C. XXX, proti žalovaným: 1) EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava – mestská časť
Ružinov, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zastúpenému splnomocneným zástupcom Remedium Legal,
s.r.o., so sídlom Bratislava – mestská časť Ružinov, Prievozská 2, IČO: 53 255 739, 2) U9, a.s., so sídlom
Bratislava, Zelinárska 6, IČO: 35 849 703, zastúpenému splnomocneným zástupcom STANĚK VETRÁK
& PARTNERI, s.r.o., so sídlom Bratislava – mestská časť Staré Mesto, Dunajská 15, IČO: 36 795 038 a
3) D. E., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom F. D., G., H. XXX/X, zastúpenému splnomocnenou zástupkyňou

I. E., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom F. D., G., H. XXX/X, v spore o určenie neplatnosti dražby, takto

r o z h o d o l :

Určuje sa, že dobrovoľná dražba vykonaná žalovaným 2) ako dražobníkom na návrh žalovaného 1)
ako navrhovateľa dražby dňa 13. 5. 2022, priebeh ktorej bol osvedčený notárom JUDr. Rastislavom
Demeterom v notárskej zápisnici N 123/2022, Nz 13395/2022, NCRIs 13804/2022, v znení opravnej
doložky zo dňa 18. 5. 2022, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území
C., zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste
vlastníctva číslo XXX, a to stavba rodinného domu súpisného číslo 234 postavená na pozemku parcela

číslo KN-C 375/1, stavba hospodárskej budovy bez súpisného čísla postavená na pozemku parcela
číslo KN-C 375/2, pozemok zapísaný ako parcela číslo KN-C 375/1, druh pozemku zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 114 m2, pozemok zapísaný ako parcela číslo KN-C 375/2, druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 77 m2, pozemok zapísaný ako parcela číslo KN-C 375/3, druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 317 m2, pozemok zapísaný ako parcela číslo KN-C 375/4, druh
pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 12 m2 a pozemok zapísaný ako parcela číslo KN-C
376, druh pozemku záhrada o výmere 90 m2, je neplatná.

Žalobkyni sa priznáva voči žalovanému 1), žalovanému 2) a žalovanému 3) spoločne a nerozdielne
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 22. 7. 2022, sa žalobkyňa domáhala voči
žalovaným 1) až 3) určenia, že dobrovoľná dražba, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti nachádzajúce
sa v katastrálnom území C., zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš,
katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXX, a to stavba rodinného domu J. K. XXX postavená
na pozemku zapísanom ako parcela číslo KN-C 375/1, stavba hospodárskej budovy bez súpisného

čísla postavená na pozemku zapísanom ako parcela číslo KN-C 375/2, pozemok zapísaný ako parcela
číslo KN-C 375/1, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 114 m2, pozemok zapísaný
ako parcela číslo 375/2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 77 m2, pozemok
zapísaný ako parcela číslo KN-C 375/3, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 217m2, pozemok zapísaný ako parcela číslo KN-C 375/4, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 12 m2 a pozemok zapísaný ako parcela číslo KN-C 376, druh pozemku záhrada o výmere
90 m2, vykonaná žalovaným 2) na návrh žalovaného 1) ako navrhovateľa dražby, priebeh ktorej bol

osvedčený notárskou zápisnicou N 123/2022, NZ 13395/2022, NCRIs 13804/2022 z 13. 5. 2022,
vyhotovenou notárom JUDr. Rastislavom Demeterom, je neplatná. V žalobe uviedla, že dražba sa
uskutočnila dňa 13. 5. 2022 v priestoroch Administratívnej budovy v Liptovskom Mikuláši. Predmet
dražbybolvydraženývydražiteľomza79100eur.DražbabolavykonanávLiptovskomMikulášizámerne,
napriek tomu, že predmet dražby je vo vzdialenom Bobrovci. Zvolené miesto dražby obmedzovalo

potenciálnych miestnych účastníkov z Bobrovca zúčastniť sa jej priebehu. Zároveň sa umelo a účelovo
navyšovali náklady na dražbu. Predmet dražby bol ohodnotený znaleckým posudkom číslo 26/2022 zo
dňa 8. 3. 2022, vypracovaným L. M. N., na sumu 65600 eur. Uvedená suma nezodpovedá všeobecnej
hodnote nehnuteľnosti v mieste a čase konania dražby, nakoľko iným znaleckým posudkom by sa určite
preukázala iná všeobecná hodnota predmetu dražby. Podľa verejne dostupných informácií na internete,
sa cena obdobnej nehnuteľnosti v danej lokalite pohybuje od 75000 do 82000 eur. Žalovaní opomenuli aj

zákonné ustanovenie § 343 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Podľa notárskej zápisnice má pochybnosti
aj o počte účastníkov dražby, keďže v prílohe notárskej zápisnice nie je vyškrtnutý zoznam voľných
riadkov. Nepresnosti v notárskej zápisnici sa snažil notár riešiť v opravnej doložke zo dňa 18. 5. 2022.
Uviedla, že dražobník jej poslal notársku zápisnicu s vymazanými osobnými a identifikačnými údajmi
o vydražiteľovi. Je potrebné preveriť aj dodržanie ustanovenia § 26 ods. 5 zákona číslo 527/2002 Z. z.

o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch
a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“). Vzťah s veriteľom bol založený na dvoch úverových
zmluvách, a to zmluve o úvere číslo 0571661801 zo dňa 4. 2. 2014, na základe ktorej jej mal žalovaný
1) požičať 30000 eur a zmluve o úvere číslo 0572393701 zo dňa 15. 4. 2014, na základe ktorej jej

mal žalovaný 1) požičať 33300 eur. V zmluve sa veriteľ odvoláva na Obchodný zákonník, pričom
je vylúčené, aby sa na spotrebiteľské záväzky aplikovali inštitúty obchodného práva. Poukázala tiež
na zmätočné a neprehľadné označenie zmluvy ako aj oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru zo dňa 10. 8. 2018. V oznámení o začatí výkonu záložného práva sú uvedené čísla zmlúv
0782846405a0782846106.Poukázalatiežnaskutočnosť,ženeexistuježiadnavýzvaaniupomienkaod

veriteľa, ani od žalovaného 1) o výške už realizovaných plnení, taktiež v oznámení o výkone záložného
práva k nehnuteľnosti zo dňa 25. 10. 2018 absentuje upresnenie plnení v prospech veriteľa, resp.
žalovaného 1), pričom informácie o pravosti a výške pohľadávky absentujú aj v písomných dokladoch
dražobníka,čojevrozporesustanovením§7ods.2zákonaodobrovoľnýchdražbách.Výkonzáložného
práva bol realizovaný bez predloženia potvrdenia o pravosti pohľadávky. Poukázala na skutočnosť,

že zmluva o zriadení záložného práva nebola ňou podpísaná, bola podpísaná úplne cudzími osobami
bez právneho vzťahu k spornej veci a k žalovanému 1). Spotrebiteľ pritom nemôže splnomocniť inú
osobu na zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti. Existuje tiež hrubý nepomer medzi finančnou
hodnotou vecného bremena a finančnou výhodou veriteľa. Zmluvný vzťah so žalovaným 1) obsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky. Je potrebné skúmať primeranosť záložného práva k zabezpečenému

záväzkuzhľadiskacharakterupredmetuzáložnéhoprávaajehohodnoty,výšky,významuzabezpečenej
pohľadávky a spôsobu výkonu záložného práva. Zálohom je pritom jej obydlie. Podľa jej názoru je
záložná zmluva v celom rozsahu neplatná. Poukázala tiež na zmluvnú podmienku, podľa ktorej má
spotrebiteľ automaticky znášať všetky náklady veriteľa spojené s vymáhaním pohľadávky, ako aj na
neprijateľnosť dojednania o poplatku za spracovanie úveru. Za neprijateľné považovala aj zmluvné

podmienky,ktorédovoľovalidodávateľovipreviesťprávaapovinnostizozmluvynainéhododávateľabez
súhlasuspotrebiteľa,akoajzmluvnépodmienkyupravujúcepovinnosťnescudziť,nezaložiť,aninezriadiť
knehnuteľnostižiadneprávatretíchosôbbezpredchádzajúcehopísomnéhosúhlasuzáložnéhoveriteľa.
V závere uviedla, že žiadna dobrovoľná dražba nemôže byť právoplatným výkonom záložného práva
bez súhlasu vlastníka a bez toho, aby pohľadávka bola právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

2. Žalovaný 1) vo vyjadrení ku žalobe zo dňa 1. 6. 2023 uviedol, že považuje žalobu za nedôvodnú
a navrhol ju v celom rozsahu zamietnuť. Vo vzťahu k námietke miesta uskutočnenia dobrovoľnej dražby
uviedol, že zo strany žalobkyne ide o účelovú snahu vzbudiť akúkoľvek pochybnosti o zákonnosti
dobrovoľnej dražby. Obec Bobrovec sa nachádza od Mesta Liptovský Mikuláš menej než 10 km. Práve

z dôvodu zvýšenia záujmu potenciálnych záujemcov, a teda aj vydraženia predmetu dražby za čo
možno najvyššiu sumu, bola dražba vykonaná v Liptovskom Mikuláši, ktorý je okresným mestom, preto
poskytuje omnoho širší okruh informovanosti ako aj dostupnosti potenciálnych záujemcov. Poukázal
na skutočnosť, že znalec ohodnotil predmet dražby bez toho, aby nehnuteľnosť osobne obhliadol,a to výlučne z dôvodu, že nehnuteľnosť nebola žalobkyňou sprístupnená. Preto sa žalobkyňa nemôže
dovolávať porušenia práva pri oceňovaní predmetu dražby. Žalobkyňa nepreukázala, že by predmet
dražby mal byť ocenený na vyššiu hodnotu, nepredložila v tomto smere žiaden dôkaz. Znalecký

posudok spĺňa všetky podmienky zákona o dobrovoľných dražbách a bol vypracovaný znalcom
vsúladesosobitnýmpredpisom.Skutočnosť,ževýškahodnotynehnuteľnostinezodpovedápredstavám
žalobkyne, nemôže byť dôvodom neplatnosti dražby. Dražobník ani záložný veriteľ nemajú žiadne
oprávnenie posudzovať výšku hodnoty nehnuteľnosti určenú v znaleckom posudku, navyše za situácie,
že žalobkyňa účelovo odmietla znalcovi sprístupniť nehnuteľnosti za účelom ich ohodnotenia. Vo

vzťahu k pomeru hodnoty pohľadávky a hodnoty nehnuteľností uviedol, že hodnota nehnuteľností
bola určená na 65600 eur a výška jeho pohľadávky predstavovala 36611,96 eura. Medzi určenou
hodnotou nehnuteľností a výškou pohľadávky teda neexistuje hrubý nepomer, osobitne s poukazom
na skutočnosť, že žalobkyňa svoj splatný dlh neuhradila od 24. 9. 2018, kedy sa stala pohľadávka
splatnou v celom rozsahu. Jeho vyhlásenie ako navrhovateľa dražby v zmysle ustanovenia § 7 ods. 2
zákona o dobrovoľných dražbách je súčasťou dražobného spisu. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že

výkon záložného práva je možné viesť len pre pohľadávku, ktorá bola právoplatne priznaná súdnym
rozhodnutím. Záložný veriteľ je oprávnený vykonať záložné právo aj pre pohľadávku, ktorá nebola
priznaná právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím, prípadne o ktorej sa v čase konania
dražby vedie súdne konanie. Zabezpečenú pohľadávku si uplatnil na Okresnom súde Liptovský Mikuláš
voči žalobkyni, pričom konanie je vedené pod sp. zn. 11Csp/61/2021. Preto je nepravdivé tvrdenie

žalobkyne, že mu neboli doručené podklady týkajúce sa úhrad. Za nedôvodnú považuje aj námietku
žalobkyne, že obsah spotrebiteľskej zmluvy bol vopred pripravený jeho právnym predchodcom, čo by
malo predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobkyňa neuviedla, akým spôsobom zmluvné
podmienky spôsobili značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v jej neprospech,
preto nie je možné sa k jej výhradám relevantne vyjadriť. V žalobe chýba konkretizácia žalobkyňou

tvrdených zmluvných podmienok vo vzťahu k ich zneužitiu v neprospech spotrebiteľa. Nepostačuje
pritom len všeobecné tvrdenie o neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Aj v prípade, že by zmluva
obsahovala neprijateľnú zmluvnú podmienku, neplatné by bolo len predmetné ustanovenie zmluvy,
nie celá zmluva. Existenciu spracovateľského poplatku výslovne predpokladajú osobitné predpisy na
ochranu spotrebiteľa, preto nemôže predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku. Záložná zmluva

spĺňa všetky náležitosti vyžadované zákonom. Skutočnosť, že žalobkyňa má v nehnuteľnostiach svoje
obydlie, nie je prekážkou výkonu záložného práva. Žalobkyňa si pri uzatváraní úverovej zmluvy bola
vedomá toho, že v prípade, ak nebude plniť svoje povinnosti vyplývajúce z úverového vzťahu, môže
veriteľ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky výkonom
záložného práva. Výkon záložného práva nemôže byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, a teda

aniporušovaťústavnéprávažalobkyne.Poukázaltiežnaskutočnosť,ženiekaždéporušenieustanovení
zákona o dobrovoľných dražbách spôsobuje neplatnosť dražby. Nevyhnutné je aj splnenie podmienky,
že musí ísť o také porušenie zákona o dobrovoľných dražbách, ktorým boli porušené práva žalobcu.
Neplatnosti dražby teda nie je možné domáhať sa, ak by došlo k akémukoľvek porušeniu zákona
o dobrovoľných dražbách. Je potrebné, aby toto porušenie bolo v príčinnej súvislosti s poškodením práv

žalobcu.

3. Žalovaný 2) vo vyjadrení ku žalobe zo dňa 19. 6. 2023 navrhol žalobu zamietnuť v celom
rozsahu. Poukázal na skutočnosť, že predpokladom úspechu žalobcu v konaní o určenie neplatnosti
dražby je preukázanie kumulatívneho splnenia porušenia ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách,

poškodenia práv žalobcu a príčinnej súvislosti medzi porušením ustanovení zákona o dobrovoľných
dražbách a poškodením práv žalobcu. K námietke žalobkyne o mieste konania dražby uviedol, že
Mesto Liptovský Mikuláš je od Obce Bobrovec vzdialené 7 km a je dostupné do 11 minút. Preto
spĺňa zákonom stanovené požiadavky, nachádza sa vo výbornej regionálnej dostupnosti k predmetu
dražby. Za miesto konania dražby zvolil konferenčnú miestnosť v administratívnej budove v Liptovskom

Mikuláši. Predmet dražby bol ohodnotený znaleckým posudkom číslo 1/2022, vypracovaným dňa 11.
1. 2022 L. C. C. na 59900 eur. Žalobkyňa obhliadku predmetu dražby znalcovi neumožnila a znalec
musel ohodnotiť predmet dražby z dostupných zdrojov v súlade s ustanovením § 12 ods. 3 zákona
o dobrovoľných dražbách. Proti uvedenému znaleckému posudku podala žalobkyňa listom zo dňa 9.
2. 2022, ktorý mu bol doručený dňa 11. 2. 2022, písomné námietky a súčasne žiadala o vypracovanie

kontrolného znaleckého posudku. Kontrolný znalecký posudok vypracoval dňa 8. 3. 2022 L. M. N. pod
číslom 27/2022. Cena predmetu dražby bola uvedeným znaleckým posudkom stanovená na 65600
eur. Uvedený znalecký posudok bol použitý na účely ohodnotenia predmetu dražby, nakoľko ním bola
určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby. Žalobkyňa ani uvedenému znalcovi neumožnilavykonať obhliadku predmetu dražby. S námietkami žalobkyne voči znaleckému posudku číslo 1/2022
sa vysporiadal v súlade s ustanovením § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách listom zo dňa 3.
5. 2022. Poukázal na to, že nie je jeho úlohou ani právom preverovať údaje alebo závery znaleckého

posudku, nakoľko nie je osobou odborne spôsobilou a zákonom aprobovanou na vykonávanie odhadu
ceny nehnuteľností. Ohodnotením predmetu dražby znaleckým posudkom L. M. N. si splnil zákonnú
povinnosťuvedenúv§12ods.1zákonaodobrovoľnýchdražbách.Navyše,vsúladesustanovením§21
ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách nie je možné neplatnosť dražby vysloviť z dôvodu, ak neumožnil
vlastník predmetu dražby vykonať obhliadku predmetu dražby. Zo žaloby a jej príloh vyplýva, že istina

pohľadávky predstavovala sumu vysoko prevyšujúcu limit stanovený zákonným ustanovením § 3 ods. 6
zákona o dobrovoľných dražbách, t. j. 2000 eur. Námietky voči správnosti a úplnosti notárskej zápisnice
považoval za nepravdivé, špekulatívne a účelové. V notárskej zápisnici anonymizoval osobné údaje
fyzických osôb v súlade s príslušnými ustanoveniami nariadenia EÚ 2016/679 a zákona číslo 18/2018
Z. z. o ochrane osobných údajov. Námietky, týkajúce sa údajných neprijateľných zmluvných podmienok,
uvádzané žalobkyňou, nesmerujú proti porušeniu žiadneho z ustanovení zákona o dobrovoľných

dražbách. Tvrdenie žalobkyne o neexistencii vyhlásenia navrhovateľa dražby podľa ustanovenia § 7
ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách nie je pravdivé, nakoľko žalovaný 1) ako navrhovateľ dražby
poskytol predmetné vyhlásenie v návrhu na vykonanie dražby zo dňa 13. 4. 2021. Vyhlásenie záložného
veriteľa podľa § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách nie je dôvodom, pre ktorý sa dobrovoľná
dražba vykonáva, ale iba jedným z jej predpokladov. Uvedené vyhlásenie nepredstavuje exekučný

titul pre výkon dražby. Výška zabezpečenej pohľadávky nemohla mať vplyv na výťažok dosiahnutý
dražbou. Nesprávne ustálená výška zabezpečenej pohľadávky vo vyhlásení podľa § 7 ods. 2 zákona
o dobrovoľných dražbách má dopad na rozvrh výťažku z dražby oprávneným subjektom podľa § 32
zákona o dobrovoľných dražbách v spojení s § 151ma ods. 3, ods. 5 Občianskeho zákonníka, čo je však
skutočnosťou, ktorá nasleduje až po realizácii dražby a vydražení predmetu dražby, preto nemôže mať

vplyv na vydraženie. Aj z uvedeného dôvodu je upravená osobitná zodpovednosť osôb zúčastnených
na dobrovoľnej dražbe zákonným ustanovením § 33 zákona o dobrovoľných dražbách. Ak sa preto
žalobkyňa domnieva, že jej v súvislosti s vyhlásením podľa § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách
a následným rozvrhom výťažku z dražby vznikla ujma, mala si ju uplatniť v konaní o náhradu škody
podľa § 33 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, nie v konaní o neplatnosť dražby. Záložná zmluva

bola uzatváraná na zabezpečenie úveru poskytnutého žalobkyni právnym predchodcom žalovaného 1),
pričom úver bol žalobkyni poskytnutý na nadobudnutie predmetu dražby. Je preto logické, že záložnú
zmluvu uzatvárali ešte pôvodní vlastníci, ktorí predmet dražby následne odplatne previedli na žalobkyňu.
Po prevode zálohu záložné právo prešlo na žalobkyňu v zmysle § 151h Občianskeho zákonníka.
Nesúhlasil s názorom žalobkyne o charaktere sporu ako sporu spotrebiteľského. V konkrétnom spore

sa nejedná o vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom, v spore vystupujú aj iné subjekty, ktorým nie
je možné priradiť dodávateľsko-odberateľský vzťah. On ako dražobník, ani žalovaný 3) ako vydražiteľ
nemajú postavenie spotrebiteľa, ani vo vzťahu k žalobkyni postavenie dodávateľa. Skutočnosť, že
predmet dražby je obydlím žalobkyne, nemôže byť prekážkou realizácie záložného práva. Opačný názor
by mal za následok úplné znefunkčnenie zmluvného záložného práva ako zabezpečovacieho inštitútu

v prípade nehnuteľností užívaných na bývanie, ktorých kúpa alebo rekonštrukcia bola financovaná
prostredníctvom poskytnutia úveru či hypotéky. Oznámenie o dražbe bolo zverejnené na úradnej tabuli
Obce Bobrovec v zákonom stanovenej lehote. Taktiež inzeroval predmet dražby, zverejnil oznámenie
o dražbe v periodickej tlači podľa ustanovenia § 11 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, a to
v periodiku Dražobné listy číslo 14, vydanie 14. 4. 2022. Dražobné listy boli distribuované aj na území

Obce Bobrovec. Inzerciu zrealizoval vysoko nad rámec zákonom stanovenej povinnosti. Oznámenie
o dražbe zverejnil v Registri dražieb a Obchodnom vestníku. Vydražiteľ doplatil cenu dosiahnutú
vydražením dňa 26. 5. 2022, teda v lehote podľa § 26 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách. Poukázal
na skutočnosť, že žalobkyňa nepreukázala porušenie žiadneho ustanovenia zákona o dobrovoľných
dražbách, nepreukázala neplatnosť záložnej zmluvy, nepreukázala vznik ujmy na svojich právach, ktorá

by mala v procese dražby vzniknúť, ani kauzálny nexus medzi porušením zákona a ujmou.

4. Žalovaný 3) vo vyjadrení ku žalobe, doručenom súdu dňa 2. 6. 2023, uviedol, že so žalobou
v celom rozsahu nesúhlasí a nárok žalobkyne v celom rozsahu neuznáva. Žalobkyňa uviedla v žalobe
tvrdenia, ktoré sa vo veľkej miere týkajú žalovaných 1) a 2), spotrebiteľských vecí, ktoré sa jeho

bezprostredne netýkajú. Poukázal na skutočnosť, že Obec Bobrovec je vzdialená od Liptovského
Mikuláša 6 km a miesto dražby tak bolo dostupné bez akýchkoľvek problémov. Nemá žiadne
pochybnosti o znaleckom posudku číslo 26/2022. Uvedený posudok spĺňa podmienky stanovené
zákonom o dobrovoľných dražbách, nebol starší ako 1 rok. Pokiaľ žalobkyňa so znaleckým posudkomnesúhlasila, mohla sa brániť, nechať si vyhotoviť iný znalecký posudok, a tento doložiť. Poukázal
na skutočnosť, že je dobromyseľným vydražiteľom, mal za to, že sa zúčastňuje regulárnej, zákonom
zaručenej dobrovoľnej dražby za účasti notára. Nemal žiadnu možnosť nahliadnuť do písomností, ktoré

sú predmetom sporu medzi veriteľom, dražobnou spoločnosťou a žalobkyňou. Pokiaľ si žalobkyňa
vzala úver a medziúver, mala niekoľko rokov čas zaoberať sa neprijateľnými zmluvnými podmienkami
v zmluve. Cena vydražených nehnuteľností bola riadne zaplatená. Podľa jeho názoru, žalobkyňa
neustále sa opakujúcimi podaniami úmyselne sťažuje konanie. Žalobkyňa si je vedomá, že pokiaľ podá
len odvolanie, získava čas. Aj napriek poučeniu súdu vykonáva procesné úkony slúžiace na bezúspešné

uplatňovanie práva a spôsobuje prieťahy v súdnom konaní.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení ku vyjadreniam žalovaných (replike), doručenom súdu dňa 30. 8. 2023,
poukázala na to, že vyjadrenia navrhovateľa dražby sú typicky úžerníckeho charakteru, keď popiera
dôležitosť vzdialenosti miesta výkonu dražby od miesta vydraženej nehnuteľnosti. Tvrdila, že každý
obchod je dohodnutý medzi znalcom a dražobnou spoločnosťou, s následkom finančného zisku pre

zainteresovaných, že znalec za peniaze sformuluje taký znalecký posudok, aký chce objednávateľ. Nie
je reálny pohľad na cenu draženej nehnuteľnosti ak sa v dražbe sľubujú najnižšie ceny, aké sa v bežnom
obchode s nehnuteľnosťami nedajú dosiahnuť. Najpodstatnejšou je otázka hodnoty pohľadávky. Nie je
pravdivé tvrdenie, že pohľadávka je vo výške 36611,96 eura. Vyúčtovanie rozvrhu dosiahnutého výťažku
dražby považuje za povrchné. Reálna výška istiny bola 33300 eur, suma plnení v prospech veriteľa

bola pravdepodobne 17306,58 eura, žalobcom nárokovaná čiastka je 23022,58 eura. Uviedla, že od
začiatku tvrdí neprijateľnosť zmluvných podmienok. Poukázala na to, že vydražiteľ sa sústavne domáha
nehnuteľnosti, za ktorú zaplatil oveľa menej, ako by bol kúpil riadne od vlastníka bez dražby, avšak
bola to jeho chyba, že sa nechal ulakomiť na umelo nízku cenu. Spôsobuje jej aj jej rodine dlhodobo
obrovské problémy v užívaní nehnuteľnosti, keď nechal vypnúť dodávku prúdu. Opätovne poukázala na

nedodržanie ustanovenia § 26 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách pri úhrade ceny za vydražené
nehnuteľnosti.

6. Žalovaný 1) vo vyjadrení ku vyjadreniu žalobkyne (duplike), doručenom súdu dňa 26. 10. 2023,
uviedol, že popiera všetky skutkové tvrdenia žalobkyne a ohradzuje sa voči urážlivému a nedôstojnému

osočovaniu žalovaných ako aj zákonného sudcu zo strany žalobkyne. Poukázal na to, že žalobkyňa
účelovo uvádza nepravdivé skutočnosti s cieľom očierniť žalovaných, pričom na podporu svojich tvrdení
nepredložila jediný dôkaz. Žalobkyni boli poskytnuté finančné prostriedky formou úveru, ktorý odmieta
dlhé roky uhradiť a podanou žalobou, ako aj inými mnohými súdnymi návrhmi voči nemu sa snaží
za každú cenu vyhnúť splneniu svojich povinností, resp. na úkor veriteľa nesplatiť poskytnutý úver

a získať tak neoprávnený majetkový prospech. Uznanie dlhu žalobkyňou bolo výlučne jednostranným
právnym úkonom, ktorým uznala dlh voči veriteľovi, túto listinu z vlastnej iniciatívy podpísala a zaslala
jeho právnemu predchodcovi, ktorému bolo doručené dňa 26. 11. 2018. Keďže žalobkyňa svoj dlh voči
jeho právnemu predchodcovi uznala, vznikla vyvrátiteľná právna domnienka, že dlh v čase uznania
trval vo výške uvedenej v uznaní dlhu. Žalobkyňa žiaden dôkaz na spochybnenie splatnosti a výšky

dlhu nepredložila, nepredložila dôkaz o vykonaní úhrad a požaduje od neho aby preukázal úhrady,
ktoré nikdy nevykonala. Nie je jeho povinnosťou preukazovať vykonané úhrady žalobkyne ako dlžníka,
nakoľko dôkazná povinnosť zaťažuje toho, kto úhrady vykonal. Poukázal na to, že s ohľadom na
vykonanú dražbu, podal v konaní vedenom pod sp. zn. 11Csp/61/2021 návrh na prerušenie konania
do právoplatného skončenia konania o neplatnosť dražby a konanie bolo uznesením zo dňa 8. 9. 2023

prerušené.

7. Žalovaný 2) vo vyjadrení ku vyjadreniu žalobkyne (duplike), doručenom súdu dňa 24. 10. 2023
uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na svojom vyjadrení ku žalobe. Poukázal na skutočnosť, že
žalobkyňa v replike neuviedla žiadne ďalšie nové skutočnosti, ani dôkazy, ku ktorým by bolo potrebné

osobitne sa vyjadriť. Žalobný návrh považuje v celom rozsahu za nedôvodný, keďže postupoval v celom
dražobnom procese s maximálnou odbornou starostlivosťou a v súlade so zákonom o dobrovoľných
dražbách a žalobkyňa nepreukázala porušenie žiadneho ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách,
nepreukázala neplatnosť záložnej zmluvy, vznik ujmy na svojich právach, ktorý jej mal v procese dražby
vzniknúť, ani kauzálny nexus medzi porušením zákona a ujmou.

8. Žalovaný 3) vo vyjadrení ku vyjadreniu žalobkyne (duplike), doručenom súdu dňa 18. 10. 2023,
uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že sa jedná o spotrebiteľský spor. Žalobkyňa mohla svoje
oprávnenia spotrebiteľa využiť v spotrebiteľskom spore medzi ňou a veriteľom, nie suplovať to v inomkonaní, ktoré má síce základ v spotrebiteľskom spore, avšak jedná sa o úplne iný samostatný právny
spor. Poukázal na to, že ako vydražiteľ nemá možnosť vydražené nehnuteľnosti užívať, ani nakladať
s finančnými prostriedkami. V spore je jednoznačne poškodený, nakoľko dobromyseľne nadobudol

v dražbe nehnuteľnosti príklepom a celú dobu ich nemôže užívať. Uviedol, že Obec Bobrovec je od F.
D. vzdialená asi 6 km, jedná sa o obec, ktorú pozná každý občan Liptovského Mikuláša a bezpochyby si
vie posúdiť atraktivitu obce. Poukázal na to, že žalobkyňa aj s deťmi žije v Nemecku, deti tam navštevujú
školy a nehnuteľnosť užívajú len dvaja dospelí ľudia, preto deti nijako netrpia stavom, ktorý nastal
dobrovoľnou dražbou. Opätovne poukázal na skutočnosť, že úhrada za predmet dražby bola vykonaná

riadne a včas. Uviedol, že bol vypočúvaný v rámci skráteného vyšetrovania Okresným riaditeľstvom PZ
v Liptovskom Mikuláši, čo mu spôsobuje zbytočné problémy v práci aj v súkromí. Tvrdenia žalobkyne
sa ukázali ako nepravdivé. Poukázal na skutočnosť, že si zabezpečil odborné vyjadrenia viacerých
realitných kancelárií o výške nájmu v obdobných nehnuteľnostiach v danom mieste a čase, ktorá
predstavuje priemerne 465 eur mesačne. Od času zápisu na list vlastníctva mu je spôsobovaná každý
mesiac takáto škoda, nakoľko nemôže nehnuteľnosti užívať, rovnako ako finančné prostriedky, ktoré

riadne zaplatil.

9. Žalobkyňa v ďalších podaniach, doručených súdu v priebehu konania, poukázala na skutočnosť,
že navrhovateľ dražby cez dražbu získal vo svoj prospech 27075,85 eura, avšak v samostatnom
súdnom konaní, vedenom Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 11Csp/61/2021, si nárokuje

z rovnakej úverovej zmluvy 23022,58 eura. Poukazovala opätovne na skutočnosť, že vydražiteľ si
nesplnil v zákonom určenej lehote povinnosť zaplatiť cenu dosiahnutú vydražením. Uviedla, že ráta
s tým, že konajúci súd bude postupovať podľa § 298 Civilného sporového poriadku. Poprela tvrdenia,
že zmluvu o uznaní dlhu iniciovala, uvedenú dohodu neformulovala a nepodpisovala dobrovoľne, ale
pod tlakom okolností prvotného veriteľa. Tvrdila, že v čase od 22. 4. 2014 do 22. 8. 2018 uhradila

na dlh 12200 eur, od 26. 11. 2018 do 21. 10. 2020 7800 eur, od 26. 1. 2021 do 16. 12. 2022 10200
eur, od 17. 1. 2023 do 18. 12. 2023 4800 eur, spolu 35000 eur. Aktuálne je preto úver preplatený
o 1700 eur. Opakovane tvrdila, že pokiaľ aj spor nie je o spotrebiteľskom úvere, jedná sa napriek
tomu o spotrebiteľský spor, v ktorom hlavnú úlohu hrá spotrebiteľská zmluva a neprijateľné podmienky
v nej. Je pri tom jedno, či je zmluva bezúročná a bezpoplatková alebo sú v nej neprijateľné zmluvné

podmienky, keďže výsledok je matematicky totožný, teda spotrebiteľ má vrátiť veriteľovi to, čo od
neho reálne dostal. Poukázala na to, že od veriteľa doposiaľ neobdržala žiadne vyhlásenie o pravosti,
výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú navrhol výkon záložného práva. Veriteľ jej odmietol vydať
kvitanciu. Navyše, veriteľovi opakovane uviedla, že má záujem o splatenie poskytnutého úveru, avšak
len v súlade s platnou právnou úpravou. Doterajšie finančné nároky veriteľa považuje za bezdôvodné

obohacovaniesavjejneprospech.Poprelatvrdenie,žebynepredložilažiadnedôkazyosvojichplatbách
v prospech navrhovateľa dražby. Listinné dôkazy o úhradách v prospech žalovaného preukazujú jej
záujem o pravidelné mesačné platby po 400 eur. Žiadala aj o posúdenie vecnej legitimácie žalovaného
1), nakoľko podľa O. C. J. nemá bankovú licenciu a je evidovaný len ako subjekt pre poskytovanie
spotrebiteľských úverov, nie ako banka. Pôvodný veriteľ je evidovaný O. C. J. v časti „banka“, žalovaný

1) len v časti „veritelia“. Poukázala aj na doručovanie písomností k jej rukám. Spochybnila tvrdenie
žalovaného 2), že urobil dostatočnú publicitu dražby s cieľom dosiahnutia čo najvyššieho výťažku, ako
aj potvrdenie obce o zverejnení, nakoľko obec má veľmi veľa iných povinností ako evidovať zverejnenia
na úradnej tabuli. Veriteľ jej v zmluve o úvere ešte pred jej podpisom nastavil veľmi sofistikované
právnické pasce, ktoré bežne spotrebiteľ nedokáže identifikovať, a teda ani odborne pochopiť, zmluvu

s právnickými pascami jej dal podpísať s vedomím, že je v súlade so zákonom. Poukázala na to, že
žalobca ani len nepreukázal výpisom z bankového účtu poskytnutie úveru. Za neprijateľné podmienky
považuje poplatky za upomienky a následne zmluvné pokuty za omeškanie. Uviedla, že povinnosťou
veriteľa poskytujúceho spotrebiteľské úvery je s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť dlžníka
splácať úver, pričom následkom nesplnenia takejto povinnosti je strata práva požadovať splatenie úveru

jednorazovo. Poukázala tiež na to, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 zákona číslo
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Úver spĺňa všetky znaky bezúročnosti a bezpoplatkovosti.
Prehláseniu o sume a splatnosti pohľadávky zo dňa 13. 4. 2021 chýba presný výpočet istiny vo výške
23817,58 eura, ako aj úrokov vo výške 6923,88 eura a popis splatných poplatkov v čiastke 5 eur.
Podľa notára bola do notárskej úschovy zložená čiastka 41970,06 eura a veriteľovi uhradená čiastka

27078,85 eura, to znamená., že dražobník si ponechal finančnú sumu 10054,09 eura, ktorú považuje
za nepomernú k výške dlhu. Tvrdila, že spolu uhradila 36600 eur, teda viac ako bolo pôvodne požičané10. Žalovaný 2) v podaní zo dňa 13. 1. 2024, ktorým doplnil listinné dôkazy, uviedol, že zo zoznamu
periodickej tlače Ministerstva kultúry SR je zrejmé, že periodikum Dražobné listy, evidenčné číslo EV
2423/08, sa začalo vydávať 1. 2. 2008, pričom dňom 5. 9. 2022 došlo k výmazu periodickej tlače

s názvom Dražobné listy zo zoznamu periodickej tlače a od 8. 9. 2022 sa začalo periodikum Dražobné
listy, s evidenčným číslom EV 6085/22, opätovne vydávať, teda pôvodné periodikum Dražobné listy sa
vydávalo od 1. 2. 2008 do 5. 9. 2022 a následne od 8. 9. 2022 sa vydáva pod novým evidenčným číslom.

11. Žalovaný 1) v podaní, doručenom súdu dňa 29. 2. 2024, oznámil, že žalobkyňa nesplnila podmienky

na pridelenie cieľovej sumy a poskytnutie stavebného úveru, preto došlo k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru. Žalobkyňa bola v omeškaní s úhradou nielen splátok úrokov medziúveru, ale aj vkladov
na účet stavebného sporenia. Jedným z cieľom medziúveru je nasporenie dostatočnej sumy na splnenie
podmienok poskytnutia stavebného úveru, čo sa v predmetnej veci nestalo.

12. Žalovaný 1) v podaní, doručenom súdu dňa 8. 4. 2024, uviedol, že spracovateľský poplatok za

poskytnutie úveru bol dojednaný v článku 8.1 zmluvy o úvere a jeho výška bola určená v súlade
so sadzobníkom, t. j. 1,2 % z cieľovej sumy, čo predstavuje 399,60 eura. Spracovateľský poplatok
nebol dojednaný skryto, zavádzajúco, nezrozumiteľne. Jedná sa o poplatok za úkony veriteľa, ktoré
sú nevyhnutné pre uzavretie zmluvy, ktoré sú súčasťou jeho nákladov, teda za úkony súvisiace
s poskytnutím úveru, ako sú vypracovanie zmluvy a jej uzavretie. Nestotožňuje sa s tvrdením žalobkyne,

že spracovateľský poplatok je neprijateľnou podmienkou, keďže ide o cenu za poskytnuté služby, ktorá
bola dojednaná určito, jasne a zrozumiteľne. Žalobkyňa spolu so spoludlžníkom čerpali dňa 13. 5. 2014
peňažné prostriedky z úverovej zmluvy vo výške 33300 eur, a to v čiastkach 56,98 eura, 25500 eur,
1500 eur, 5843,42 eura a 399,60 eura. Zaviazali sa poukazovať pravidelne mesačne na účet zmluvy
o stavebnom sporení vklad vo výške 50,02 eura za účelom nasporenia sumy pridelenia stavebného

úveru a splácať pre prvý rok splátky úrokov vo výške 66,33 eura a pre ďalšie roky, t. j. pre druhý až
piaty rok, 149,58 eura. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, t. j. k 21. 9. 2018, mali žalobkyňa
spolu so spoludlžníkom uhradiť spolu 52 mesačných splátok na úhradu úrokov z medziúveru, a to 12
splátok po 66,33 eura a 40 splátok po 149,58 eura, spolu 6779,16 eura. Žalobkyňa so spoludlžníkom
však uhradili len 5628,02 eura, a to 17. 6. 2014 66,33 eura, 23. 7. 2014 66,33 eura, 22. 8. 2014 66,33

eura, 22. 9. 2014 66,33 eura, 22. 10. 2014 66,33 eura, 27. 11. 2014 66,33 eura, 15. 1. 2015 116,35
eura, 29. 1. 2015 16,23 eura, 12. 2. 2015 66,32 eura, 19. 3. 2015 66,32 eur, 19. 5. 2015 116,35 eura,
20. 5. 2015 99,54 eura, 16. 6. 2015 141,57 eura, 3. 9. 2015 180 eur, 1. 10. 2015 199,59 eura, 6.
11. 2015 149,57 eura, 1. 12. 2015 149,57 eura, 1. 2. 2016 200 eur, 1. 3. 2016 200 eur, 4. 4. 2016
150 eur, 7. 4. 2016 48,28 eura, 5. 5. 2016 149,57 eura, 6. 6. 2016 149,58 eura, 7. 7. 2016 149,57

eura, 13. 9. 2016 200 eur, 7. 10. 2016 200 eur, 1. 12. 2016 150 eur, 12. 12. 2016 197,85 eura, 16.
1. 2017 149,57 eura, 3. 3. 2017 200 eur, 29. 3. 2017 99,14 eura, 28. 4. 2017 149,57 eura, 29. 5.
2017 149,57 eura, 21. 8. 2017 448,71 eura, 28. 9. 2017 149,57 eura, 2. 10. 2017 149,57 eura, 3. 11.
2017 149,57 eura, 6. 12. 2017 149,57 eura, 3. 1. 2018 149,57 eura, 28. 2. 2018 60 eur a dňa 21. 9.
2018 bolo započítané čiastočné vyrovnanie medziúveru vo výške 121,38 eura. Žiadne iné úhrady na

splátky úrokov medziúveru do jeho zosplatnenia žalobkyňa nevykonala. Žalobkyni bol vyčíslený úrok
vo výške 6854,60 eura ku dňu 21. 9. 2018. Taktiež boli žalobkyni vyúčtované poplatky vo výške 291
eur, a to poplatok za prvú a druhú upomienku, predžalobnú upomienku, info o nezaplatení splátky,
individuálne riešenie omeškania splátok a zmeny splátkového plánu. V čase vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti medziúveru bola žalobkyňa v omeškaní minimálne s úhradou splátok úrokov vo výške 1151,14

eura, čo činí 8 mesačných splátok, a to bez uhradenia úrokov z omeškania a poplatkov. Ku dňu
vyhláseniamimoriadnejsplatnostimalažalobkyňauhradiť40445,60eurapozostávajúcichzúveru,úroku
a poplatkov, pričom uhradila 5628,02 eura, vrátane čiastočného vyrovnania medziúveru, preto zostala
ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti neuhradená suma 34817,58 eura. Ani prípadná neprijateľnosť
poplatkov nemôže mať za následok neplatnosť dražby, s ohľadom na výšku neuhradeného zostatku

pohľadávky a zanedbateľný pomer výšky poplatkov vo vzťahu k zostatku pohľadávky. Nepochybne totiž
bola splnená podmienka podľa ustanovenia § 3 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách. Námietky
žalobkyne môžu založiť výlučne nárok na náhradu škody v zmysle ustanovenia § 33 ods. 3 zákona o
dobrovoľných dražbách, ktorého sa môže domáhať v samostatnom konaní.

13. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 29. 5. 2024, ktorým žalobu žalobkyne
zamietol, keďže nemal preukázanú jej dôvodnosť. Súd nemal v konaní preukázané, že v procese
dobrovoľnej dražby by boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, ktorých porušením
by bola žalobkyňa dotknutá na svojich právach. Rovnako nemal preukázanú neplatnosť zmluvyo zriadení záložného práva, uzavretej medzi G. J. J., P. ako záložným veriteľom a L. L. A., L. D.
A. a M. A. ako záložcami dňa 15. 4. 2014, na základe ktorej došlo k vykonaniu dobrovoľnej dražby.
Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa odvolanie. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací

uznesením zo dňa 25. 7. 2025, č. k. 7CoCsp/43/2024-1683, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. V odôvodnení uznesenia odvolací súd konštatoval, že súd
prvej inštancie správne vecne odôvodnil a právne posúdil, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský
spor, avšak nie je možné na úverovú zmluvu aplikovať ustanovenia zákona číslo 129/2010 Z. z.,
s poukazom na § 1 ods. 3 písm. b), c) uvedeného zákona. Taktiež uviedol, že pokiaľ žalobkyňa namietala

neprijateľné zmluvné podmienky, toto bolo len všeobecné, bez konkretizácie na daný prípad. Poukázal
aj na skutočnosť, že s podmienkou previesť práva a povinnosti zo zmluvy na dodávateľa sa súd prvej
inštancie náležite vysporiadal. Rovnako sa vysporiadal s námietkami o neprijateľných podmienkach vo
vzťahu k poplatkom a spracovateľskému poplatku. Odvolací súd uviedol, že aj v prípade, že by sa
jednalo o neprijateľné podmienky, nečinili by neplatnou celú zmluvu o úvere, ale zmluva o úvere by
bola neplatná len v tejto časti. Odvolací súd uviedol, že jediným vytýkaným nedostatkom je posúdenie

mimoriadneho zosplatnenia poskytnutého úveru v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/152/2022,
uverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod číslom
34/2025. Podľa uvedeného rozhodnutia, bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie,
nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia zákonom určených podmienok

(uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 10. 2024).
Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou podľa
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd poukázal aj na skutočnosť, že rovnaký právny
názor bol vyslovený aj v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/2/2023,
6Cdo/15/2023, 5Cdo/188/2023 a 5Cdo/197/2022. Zdôraznil, že pokiaľ nebola vyhlásená mimoriadna

splatnosť úveru zákonným spôsobom, pohľadávka veriteľa nie je postupiteľná, nakoľko tomu bráni
ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 92 ods. 8 zákona o bankách. Ak určitá
pohľadávka nie je postupiteľná, potom je postúpenie svojim obsahom a účelom v priamom rozpore so
zákonom a je neplatné podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami
zmluvy o postúpení, ale aj voči dlžníkovi. Predpokladom nadobudnutia práv žalovaného 1) navrhnúť

výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby bolo riadne zosplatnenie záväzku v zmysle § 565
Občianskeho zákonníka za podmienok vyplývajúcich z § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 92 ods.
8 zákona o bankách. Uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie bude náležite vysporiadať sa s tým, či
boli splnené podmienky na mimoriadne zosplatnenie poskytnutého úveru, pri dodržaní ustanovení § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka, v zmysle judikátu R 34/2025 a či vo výzvach bola riadne konkretizovaná

splátka, pre ktorú mienil veriteľ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a následne na to zistiť, či boli
splnené podmienky § 92 ods. 8 zákona o bankách na postúpenie pohľadávky z veriteľa – banky na
žalovaného 1), ktorým je nebanková spoločnosť.

14. Žalovaný 1) vo vyjadrení k uzneseniu odvolacieho súdu, doručenom súdu dňa 11. 9. 2025, uviedol,

že so záverom odvolacieho súdu, podľa ktorého v podaní podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka bol veriteľ povinný uvádzať nad rámec zákona ďalšiu náležitosť, a to nezaplatenú splátku,
pre ktorú plánuje vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, sa nestotožňuje. Určenie splátky, pre ktorú
môževeriteľvyhlásiťmimoriadnusplatnosťúveru,totižvyplývapriamozustanovenia§565Občianskeho
zákonníka v spojení s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k rozhodnutiu

najvyššieho súdu uvádzanému v rozhodnutí odvolacieho súdu poukázal na odlišné stanovisko sudcu
spravodajcu Mgr. Martina Štubniaka vo veci vedenej Krajským súdom Banská Bystrica pod sp. zn.
13CoCsp/11/2025. Taktiež poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 1Cdo/123/2022 z 30. 1. 2024. Aplikovaním právneho názoru odvolacieho súdu by veriteľ
nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, ak by dlžník po doručení upozornenia

uhradil jednu splátku, ktorú by veriteľ špecifikoval vo výzve, napriek jeho pretrvávajúcemu viac ako
trojmesačnému omeškaniu, keď v danom prípade boli dlžníci v omeškaní s úhradou 9 splátok. Za tejto
situácie je, podľa jeho názoru, absolútne neprípustné, aby bol veriteľ povinný vyzývať spotrebiteľa na
úhradu len jednej splátky a vyhnúť sa tým vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, čo považuje za šikanózne
vytváranie nezákonných podmienok pre veriteľov. Zákon v žiadnom svojom ustanovení ani len okrajovo

neupravuje ako náležitosť podania podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka určenie konkrétnej
splátky, pre ktorú veriteľ plánuje vyhlásiť mimoriadnu splatnosť. Absencia takejto náležitosti nemôže,
podľa jeho názoru, za žiadnych okolností spôsobiť neplatnosť právneho úkonu pre jeho neurčitosť. Ak
by zákonodarca mienil stanoviť ďalšie náležitosti podania, ktorým sa vyhlasuje mimoriadna splatnosťpohľadávky alebo upozorňuje spotrebiteľ na možnosť zosplatnenia, bolo by to v ustanovení § 565
Občianskeho zákonníka alebo § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka výslovne a jednoznačne uvedené. Vo
svojom vyjadrení poukázal aj na právne závery rozhodnutí odvolacích súdov. Uviedol, že v predmetnej

veci posudzovaná výzva pred vyhlásením splatnosti ako aj zosplatňujúca výzva z hľadiska obsahu
uvádzajú celkovú dlžnú sumu, s ktorou bol dlžník v tom čase v omeškaní. Priemerný spotrebiteľ má aj
sám vedomosť o výške sumy, zaplatením ktorej zabráni zosplatneniu úveru. Špecifikácia splátky nemá
v konečnom dôsledku žiaden pozitívny dopad na zvýšenie platobnej disciplíny spotrebiteľa, absencia
špecifikácie splátky nestavia spotrebiteľa do nevýhodnejšieho postavenia. Spotrebiteľovi nepomôže

poznanie, ktorá bola tá rozhodná splátka, keď zosplatňujúci úkon sa stal perfektným jeho doručením.
Poukázal tiež na to, že uvedenú otázku posudzovali súdy približne od roku 2008 do roku 2024
a z rozhodovacej praxe súdov pre banky požiadavka na špecifikáciu splátky vo výzve zosplatňujúcej,
resp. pred zosplatnením nevyplynula. Až v roku 2024 došlo k zásadnej zmene pri posudzovaní obsahu
predmetného ustanovenia. Nová argumentácia konajúceho súdu pre posudzovanie platnosti uvedených
právnych úkonov predstavuje zásadný zásah do právnej istoty veriteľov, ktorému nekorešponduje

potrebná ochrana spotrebiteľa. Povinnosť veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť zo spotrebiteľskej
zmluvy pre jedinú omeškanú splátku, ktorú je povinný určiť v právnom úkone, je aj v rozpore
s rozhodnutím súdneho dvora C-598/21, nakoľko zosplatnenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy
pre jedinú splátku bez ohľadu na jej proporcionalitu k celkovému dlhu a celkovej dobe splácania popiera
judikatúru Súdneho dvora EÚ. Výklad zákonného ustanovenia § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka v tom zmysle, že veriteľ je povinný uviesť rozhodnú splátku v upozornení pred zosplatnením,
nemôže obstáť, keďže v praktickej realite by veriteľ uvádzal v týchto právnych úkonoch rôzne splátky.
Poukázal aj na aktuálnu právnu úpravu predčasného zosplatnenia úveru účinnú od 1. 11. 2024, v zmysle
ktorej už nie je potrebné ani samostatné upozornenie pred zosplatnením. Ani v zmysle novelizovaných
ustanovení § 53 ods. 9, ods. 10 Občianskeho zákonníka nie je povinnou náležitosťou výzvy uvedenie

konkrétnej splátky, resp. jej špecifikácia, ale uvedenie sumy, s ktorou je dlžník v omeškaní. Výzvy veriteľa
boli pre spotrebiteľa dostatočným spôsobom určité a bol z nich jasný prejav vôle veriteľa využiť právo
zosplatniť úver po predchádzajúcej výzve na zaplatenie omeškaných splátok. Z obsahu uvedených
úkonov bola zrejmá aj celková výška omeškaných splátok ako aj upozornenie, že ak dlžník nezaplatí
omeškané plnenie v dodatočnej lehote, je veriteľ oprávnený žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Navrhol

podanú žalobu zamietnuť.

15. Žalobkyňa v podaní, doručenom súdu dňa 19. 9. 2025, uviedla opätovne skutočnosti uvedené
vo svojich predchádzajúcich podaniach, poukázala na zákonné ustanovenia Občianskeho zákonníka
ako aj zákona o dobrovoľných dražbách. Uviedla, že medziúver mal byť poskytnutý vo výške 33300

eur. Pôvodnému veriteľovi a následne postupníkovi splácali a doposiaľ splácajú po 400 eur mesačne.
Podľa údajov žaloby v konaní vedenom pod sp. zn. 11Csp/61/2021, žiadal žalovaný o zaplatenie sumy
23022,58 eura. Dražbou získal dražobník 9536,11 eura a uhradil žalovanému 27075,85 eura. Opätovne
navrhla vykonať v dokazovaní rovnaké dôkazy ako v predchádzajúcich podaniach a určiť, že dobrovoľná
dražba je neplatná. V podaní, doručenom súdu dňa 14. 10. 2025, opätovne poukázala na svoju skutkovú

aj právnu argumentáciu, ako aj skutočnosť, že doposiaľ veriteľovi a následne aj postupníkovi úver
splácajú po 400 eur mesačne. Zdôraznila, že stále mala záujem o splatenie veriteľom poskytnutého
úveru/istiny, ale len v súlade s platnou právnou úpravou. V danej veci sa jedná o spotrebiteľský spor, aj
keď sa nejedná o spor o spotrebiteľskom úvere. Opätovne poukázala na ňou vykonané úhrady, ktoré by
mali spolu činiť 36600 eur, teda viac, ako bolo požičané. Navrhla vydať rozhodnutie, ktorým súd určí, že

žalobca má povinnosť vrátiť žalovanému 1) len takú finančnú čiastku, akú na základe zmluvy o úvere
uzatvorenej medzi stranami konania od veriteľa získal a nie viac.

16. Žalovaný 2) v podaní, doručenom súdu dňa 9. 10. 2025, uviedol, že sa v plnom rozsahu
stotožňuje s písomným vyjadrením žalovaného 1) zo dňa 10. 9. 2025 a rovnako nesúhlasí so

záveromodvolaciehosúdu,keďžežiadenprávnypredpisstriktneneobsahujepovinnosťveriteľauvádzať
v mimoriadnom zosplatnení, resp. vo výzvach mu predchádzajúcich, pre ktorú konkrétnu splátku
prichádza k zosplatneniu úveru. Navrhol podanú žalobu zamietnuť.

17. V súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná pojednávanie

v neprítomnosti splnomocnenej zástupkyne žalobkyne, ktorej bolo predvolanie na pojednávanie riadne
a včas doručené, a ktorá svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila a žiadala, aby súd vykonal
pojednávanie v jej neprítomnosti.18. Advokát žalovaného 1) na pojednávaniach v plnom rozsahu trval na obsahu písomných podaní vo
veci. V záverečnej reči uviedol, že trvajú na tom, že žaloba nie je dôvodná. Žalovaný 1) sa s právnym
názorom odvolacieho súdu nestotožňuje. Postupcovi nevyplýva v zosplatňujúcom úkone, resp. vo výzve

pred týmto úkonom povinnosť označiť konkrétnu splátku zo žiadneho zákonného ustanovenia. Výzva
pred vyhlásením splatnosti úveru obsahovala celkovú dlžnú sumu, teda spotrebiteľ mal vedomosť
o výške sumy, zaplatením ktorej mohol zvrátiť zosplatnenie úveru. Navrhol žalobu zamietnúť.

19. Advokátka žalovaného 2) na pojednávaniach v plnom rozsahu odkázala na obsah písomných

podaní. Uviedla, že žalobkyňou predložené dôkazy, ani argumentácia nie sú dôvodné. Žalovaný 2)
postupoval v celom dražobnom procese s maximálnou odbornosťou, v súlade s ustanoveniami zákona
o dobrovoľných dražbách. Žalobkyňa nepreukázala porušenie zákona o dobrovoľných dražbách, ani
neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, ako ani porušenie svojich práv v procese dražby
a príčinnú súvislosť medzi porušením jej práv a porušením povinností podľa zákona o dobrovoľných
dražbách. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno pre úspešnosť žaloby v zmysle § 21 zákona

o dobrovoľných dražbách. Uviedla, že žalovaný 2) distribuuje dražobné noviny do jednotlivých obcí
podľa toho, ktorých konkrétnych nehnuteľností sa týkajú. Do Obce Bobrovec boli noviny distribuované
vtedy, keď bolo zverejnené oznámenie o dražbe. Žalovaný 2) konal aj nad rámec zákonných povinností,
keď veľmi intenzívne zverejňoval inzeráty týkajúce sa predaja nehnuteľnosti, nakoľko jeho cieľom bolo
zabezpečiť čo najväčší počet záujemcov o draženú nehnuteľnosť, aby sa tým dosiahla čo najvyššia

cena. Preto zverejňoval oznámenia týkajúce sa predaja tejto nehnuteľnosti aj na celoslovenských
webových stránkach, t. j. O., Q. P. C.. Taktiež sa stotožnila s vyjadrením žalovaného 1). Uviedla, že
žalobkyňou uvádzané námietky boli v konaní dostatočne vyvrátené a žalobu považuje za nedôvodnú
a navrhla ju v celom rozsahu zamietnuť.

20. Splnomocnená zástupkyňa žalovaného 3) na pojednávaniach uviedla, že nesúhlasí s tvrdeniami
žalobkyne, ktoré vo svojich podaniach opakovane uviedla. Trvala v celom rozsahu na obsahu písomných
podaní vo veci. Poukázala na to, že spotrebiteľský vzťah vznikol medzi žalobkyňou a G. J. J., ktorá
následne postúpila pohľadávku na žalovaného 1), pričom žalobkyňa si nároky zo spotrebiteľského
vzťahu mohla uplatniť v iných konaniach už pred konaním dražby. Ochrana spotrebiteľa sa na konanie

o dražbe nevzťahuje. Uviedla, že žalovaný 3) požiadal o odpojenie domu od elektrickej energie až
vtedy, keď zistil, že žalobkyňa s deťmi v dome nebýva, bývajú tam len dve dospelé osoby. Vychádzal
pritom z toho, že v prípade vzniku nedoplatku nebude žalobkyňa ochotná tento uhradiť. Už samotným
konaním o neplatnosť dražby mu vzniká škoda, nakoľko cenu nehnuteľností zaplatil, na túto cenu musí
vykonávať splátky, keďže si bral na úhradu časti ceny úver a nehnuteľnosti nemôže užívať. V rámci

konania vedeného Okresným riaditeľstvom PZ v Liptovskom Mikuláši sa všetky skutočnosti, tvrdené
žalobkyňou, ukázali ako nepravdivé. Žalobkyňa vo svojich konaniach rieši nielen neplatnosť dražby, ale
aj konanie vedené pod sp. zn. 11Csp/61/2021. Žalobkyňa neustálymi písomnými podaniami získava čas,
keďže všetky podania sa musia doručovať protistranám, žalovaného 3) drží v neistote, keďže vynaložil
finančné prostriedky a nemôže nehnuteľnosti užívať. Navyše, žalobkyňa ho neustále uráža vo svojich

písomnýchpodaniach,pričomonijunikdyaninevideli.Pokiaľajžalobkyňatvrdila,žezaplatila36600eur,
v časti to bolo aj po dražbe. Poukázala tiež na skutočnosť, že vlastníkom nehnuteľností bola žalobkyňa.
Trvalýpobytvnehnuteľnostimážalobkyňaajjejsplnomocnenázástupkyňa,žalobkyňasavšakdlhodobo
zdržiava v Nemecku. Uviedla, že žalobkyňa robí všetko preto, aby súdne konanie trvalo čo najdlhšie,
vykonáva podania, ktoré konanie predlžujú. Navrhla podanú žalobu zamietnuť.

21. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový
stav:

22. Žalovaný 3) je v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor,

zapísaný ako výlučný vlastník nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., zapísaných
na liste vlastníctva číslo XXX ako stavba rodinného domu J. K. XXX postavená na pozemku zapísanom
ako parcela. číslo KN-C 375/1, stavba hospodárskej budovy bez súpisného čísla postavená na pozemku
zapísanom ako parcela číslo KN-C 375/2, pozemok parcela číslo KN-C 375/1, druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 114 m2, pozemok parcela číslo 375/2, druh pozemku zastavaná plocha

a nádvorie o výmere 77 m2, pozemok parcela číslo KN-C 375/3, druh pozemku zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 317 m2, pozemok parcela číslo KN-C 375/4, druh pozemku zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 12 m2 a pozemok parcela číslo KN-C 376, druh pozemku záhrada o výmere 90
m2. Ako titul nadobudnutia je zapísané osvedčenie o dobrovoľnej dražbe N 123/2022, NZ 13395/2022,NCRIs 13804/2022 zo dňa 13. 5. 2022. V poznámke je na liste vlastníctva uvedené, že vo vzťahu
k vlastníkovi 1) A. B. bola na Okresný súd v Liptovskom Mikuláši podaná žaloba o určenie neplatnosti
dražby, sp. zn. 10C/43/2022, proti žalovaným EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, U9, a.s., Bratislava

– dražobník a E. D., Liptovský Mikuláš – vydražiteľ.

23. Notárskou zápisnicou, spísanou notárom JUDr. Rastislavom Demeterom dňa 13. 5. 2022
v priestoroch Administratívnej budovy, R. XX, F. D., pod N 123/2022, Nz 13395/2022,
NCRIs 13804/2022, bolo osvedčené vykonanie dobrovoľnej dražby nehnuteľností nachádzajúcich sa

v katastrálnom území C., zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš,
katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXX. Podľa zápisnice bol dražobníkom žalovaný 2),
navrhovateľom dražby žalovaný 1), vlastníkom predmetu dražby žalobkyňa. Dražobná zábezpeka
predstavovala 10000 eur. Na dobrovoľnú dražbu sa dostavili 8 účastníci dražby, pričom právnické osoby
preukázali svoju existenciu podľa výpisov z obchodného registra príslušného registrového súdu, fyzické
osoby zákonným spôsobom podľa platných občianskych preukazov, zapísali sa do zoznamu účastníkov

dražby, predložili doklad o zložení požadovanej dražobnej zábezpeky a čestné vyhlásenie, že nie sú
osobami vylúčenými z dobrovoľnej dražby v zmysle § 5 ods. 4 až 8 zákona o dobrovoľných dražbách.
Najvyššie podanie urobil žalovaný 3) vo výške 79100 eur, ktorému následne licitátor udelili príklep.
Prílohou zápisnice je aj plnomocenstvo udelené žalovaným 2) D. A. H. na účasť na dražbe, zoznam
účastníkov dražby, v ktorom je zapísaných 8 účastníkov dražby, oznámenie o dražbe. Notár JUDr.

Rastislav Demeter vydal dňa 18. 5. 2022 opravnú doložku notárskej zápisnice číslo N 123/2022, Nz
13395/2022, NCRIs 13804/2022 zo dňa 13. 5. 2022, ktorou došlo k oprave označenia katastrálneho
územia, v ktorom sa nachádzajú nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dražby.

24. Dňa 15. 4. 2014 uzatvorili žalobkyňa ako dlžník, A. B., nar. XXXX, ako spoludlžník a G. J. J., P.

ako veriteľ zmluvu o úvere číslo 0782846405, predmetom ktorej bolo aj dojednanie zmluvných strán o
poskytnutí medziúveru číslo 0782846106 vo výške 33300 eur, ktorý sa pri dodržaní všetkých zmluvných
podmienok zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia, čím
sa zmení na stavebný úver číslo 0782846405 vo výške cca 19557,43 eura. Žalobkyňa sa zaviazala
splácať úroky z medziúveru mesačnými splátkami vo výške 66,33 eura počas 1. roka a vo výške

149,58 eura počas 2.-5. roka, uhrádzať mesačné vklady vo výške 50,02 eura a následne splácať
stavebnýúvermesačnýmisplátkamivovýške199,60eura.Splatenieúverubolozabezpečenézriadením
záložného práva na nehnuteľnosti. V článku VIII. ods. 8.1. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že dlžník je
povinný uhradiť veriteľovi poplatky a náklady súvisiace s úverom podľa platného sadzobníka poplatkov
pre fyzické osoby, ktorý je prílohou zmluvy, predovšetkým poplatok za spracovanie úveru, ktorý si

veriteľ zúčtuje pri prvom čerpaní peňažných prostriedkov úveru tak, že celková suma poukazovaných
peňažných prostriedkov úveru bude znížená o výšku tohto poplatku. V článku X. ods. 10.1. zmluvy
sa zmluvné strany dohodli, že veriteľ má právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého zostatku úveru
s príslušenstvom pred dohodnutou lehotou splatnosti, t. j. veriteľ má právo požadovať zaplatenie celého
zostatku úveru s príslušenstvom a dlžník je povinný celý zostatok úveru s príslušenstvom zaplatiť aj

pred dňom konečnej splatnosti úveru, predovšetkým v prípade, ak je dlžník v omeškaní s platením čo
i len jednej splátky stavebného úveru, resp. úrokov z medziúveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace alebo je
v omeškaní s platením čo i len jedného vkladu na účet zmluvy o stavebnom sporení po dobu dlhšiu ako 3
mesiace. Podľa článku X. ods. 10.16. zmluvy, vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru je dlžník povinný
zaplatiť celý zostatok úveru, vrátane príslušenstva veriteľovi v lehote určenej veriteľom v písomnom

oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Prílohou zmluvy bol aj Sadzobník poplatkov pre
fyzické osoby, platný od 1. 1. 2014, podľa ktorého predstavovala výška spracovateľského poplatku
medziúveru 1,2 % z cieľovej sumy, minimálne 100 eur, maximálne 999 eur. Poplatok za upomienku
dlžných splátok po lehote splatnosti predstavoval 15 eur, poplatok za individuálne riešenie omeškaných
splátok 15 eur, poplatok za zmenu splátkového plánu 20 eur.

25. Dňa 9. 8. 2018 upozornila G. J. J., P. žalobkyňu a jej splnomocnenú zástupkyňu, že ku dňu 20. 8.
2018 vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru číslo 0782846106, nakoľko napriek zaslaným výzvam nedošlo
k uhradeniu vkladov na účte stavebného sporenia a omeškaných splátok úrokov z medziúveru, vrátane
splátky za mesiac august 2018 s tým, že celková výška úrokov z medziúveru predstavuje mínus 986,99

eura a celková výška neuhradených vkladov, vrátane vkladu za mesiac august 2018, predstavuje mínus
200,08 eura. Súčasne boli žalobkyňa a jej splnomocnená zástupkyňa upozornené, že ak do 20. 8.
2018 nedôjde k úhrade, bude zaslané oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a následne,vprípadeneuhradeniasumy,pristúpenékvýkonuzáložnéhoprávaformoudobrovoľnejdražby.Uvedené
upozornenie bolo doručené žalobkyni a jej splnomocnenej zástupkyni dňa 15. 8. 2018.
26. Dňa 24. 9. 2018 G. J. J., P. vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy o úvere číslo

0782846405, uzatvorenej dňa 15. 4. 2014, a to medziúveru číslo 0782846106, z dôvodu porušenia
povinnosti splácať úver riadne a včas a vyzvala žalobkyňu aj jej splnomocnenú zástupkyňu na úhradu
dlžnej sumy v celkovej výške 34817,58 eura a súčasne ich upozornila aj na možnosť začatia výkonu
záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Uvedené oznámenie bolo doručované žalobkyni na adresu
Bobrovec 234, zásielka bola uložená dňa 27. 9. 2018 na pošte a vrátená G. J. J., P. dňa 19. 10. 2018

s poznámkou, že si ju adresát nevyzdvihol v odbernej lehote.

27. Dňa 1. 6. 2020 G. J. J., P. poslednou výzvou na zaplatenie vyzvala žalobkyňu a jej splnomocnenú
zástupkyňu na úhradu dlhu zo zmluvy o úvere číslo 07824861405 zo dňa 15. 4. 2014 v celkovej výške
32590,61 eura. Uvedená výzva bola žalobkyni doručená dňa 4. 6. 2020 a jej splnomocnenej zástupkyni
dňa 4. 6. 2020.

28. G. J. J., P. ako postupca a žalovaný 1) ako postupník uzatvorili dňa 1. 10. 2020 zmluvu o postúpení
pohľadávok číslo 77/2020, predmetom ktorej bolo postúpenie súboru pohľadávok špecifikovaných
v prílohe k zmluve. Podľa prílohy k zmluve, bola postúpená aj pohľadávka voči žalobkyni zo zmluvy číslo
0782846106 v celkovej výške 32272,89 eura z toho istina 26017,58 eura, z čoho úroky a poplatky ku

dňu účinnosti zosplatnenia činili 1638,96 eura. G. J. J., P. dňa 6. 10. 2020 oznámila žalobkyni postúpenie
pohľadávky v celkovej výške 32272,89 eura na žalovaného 1).

29. Prvá stavebná sporiteľňa, P. ako záložný veriteľ a L. L. A., L. D. A. a M. A. ako záložcovia,
uzatvorilidňa15.4.2014zmluvuozriadenízáložnéhoprávananehnuteľnýmajetokamandátnuzmluvu,

predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva
vzniknutej z úveru poskytnutého na základe zmluvy o stavebnom úvere, resp. zmluvy o medziúvere
a stavebnom úvere, resp. zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, číslo 0782846405
a 0782846106 zo dňa 15. 4. 2014, uzatvorenej medzi veriteľom G. J. J., P. a dlžníkom A. B., nar. XXXX.
Zálohom boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území C., zapísané na liste vlastníctva

číslo XXX ako stavba rodinného domu súpisné číslo XXX postavená na pozemku zapísanom ako
parcela číslo KN-C 375/1, stavba hospodárskej budovy bez súpisného čísla postavená na pozemku
zapísanom ako parcela číslo KN-C 375/2, pozemok zapísaný ako parcela číslo KN-C 375/1, druh
pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 114 m2, pozemok zapísaný ako parcela číslo 375/2,
druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 77 m2, pozemok zapísaný ako parcela číslo KN-

C 375/3, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 317 m2, pozemok zapísaný ako parcela
číslo KN-C 375/4, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 12 m2 a pozemok zapísaný
ako parcela číslo KN-C 376, druh pozemku záhrada o výmere 90 m2. V článku IV. ods. 1 zmluvy bolo
dojednané,žeakzabezpečenápohľadávkanebuderiadneavčassplácaná,záložnýveriteľjeoprávnený
začať výkon záložného práva a uspokojiť svoju pohľadávku výťažkom z predaja predmetu záložného

práva, a to priamym predajom tretej osobe, vyhlásením verejnej obchodnej súťaže v zmysle § 281
Obchodného zákonníka alebo na dobrovoľnej dražbe podľa zákona o dobrovoľných dražbách alebo sa
domáhať uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov. V článku III. ods. 4 záložnej zmluvy
záložca vyhlásil, že počas trvania záložného práva záloh bez predchádzajúceho písomného súhlasu
záložného veriteľa neprevedie na iného vlastníka (tretiu osobu), nescudzí, nezaťaží inými záložnými

právami v prospech tretej osoby ani neuzatvorí nájomnú zmluvu alebo inú zmluvu umožňujúcu užívanie
predmetu zálohu treťou osobou.

30. G. J. J., P. oznámením zo dňa 25. 10. 2018, doručeným žalobkyni dňa 29. 10. 2018, oznámila
žalobkyni začatie výkonu záložného práva na vymoženie dlhu vyplývajúceho zo zmluvy o úvere zo

dňa 15. 4. 2014, zmluva o stavebnom sporení č. 0782846405, zmluva o medziúvere č. 0782846106,
ktorý predstavuje 35151,34 eura, formou dobrovoľnej dražby na nehnuteľnosti zapísané v katastri
nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, pre katastrálne územie C. na liste
vlastníctva číslo XXX.

31. Žalovaný 1) návrhom zo dňa 13. 4. 2021, adresovaným žalovanému 2), navrhol vykonať dražbu
nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX
ako stavba rodinného domu J. K. XXX postavená na pozemku zapísanom ako parcela číslo KN-C
375/1, stavba hospodárskej budovy bez súpisného čísla postavená na pozemku zapísanom ako parcelačíslo KN-C 375/2, pozemok zapísaný ako parcela číslo KN-C 375/1, druh pozemku zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 114 m2, pozemok zapísaný ako parcela číslo 375/2, druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 77 m2, pozemok zapísaný ako parcela číslo KN-C 375/3, druh pozemku

zastavaná plocha a nádvorie o výmere 317 m2, pozemok zapísaný ako parcela číslo KN-C 375/4, druh
pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 12 m2 a pozemok zapísaný ako parcela číslo KN-C
376, druh pozemku záhrada o výmere 90 m2. Súčasťou návrhu bolo vyhlásenie navrhovateľa dražby,
že predmet dražby je možné dražiť ako aj prehlásenie o pravosti, sume a splatnosti pohľadávky, pre
ktorú navrhol výkon záložného práva. V návrhu je uvedené, že pohľadávka bola postúpená zmluvou

o postúpení pohľadávok číslo 77/2000 zo dňa 1. 10. 2022, uzatvorenou s G. J. J., a. s., pričom
pohľadávka vznikla zo zmluvy o úvere číslo 0782840405 zo dňa 10. 4. 2014, na základe ktorej bol
poskytnutý dlžníkovi úver vo výške 33300 eur, ktorý sa stal splatným z dôvodu neplnenia povinností
dlžníkmi riadne a včas dňa 21. 9. 2018. Ku dňu 15. 4. 2021 predstavuje zabezpečená pohľadávka
30746,46 eura, z toho istina 23817,58 eura, úroky 6923,88 eura a poplatky 5 eur.

32. Podľa výpisu zo živnostenského registra žalovaného 2), má žalovaný 2) ako jeden z predmetov
podnikania zapísané organizovanie dobrovoľných dražieb, s dátumom vzniku oprávnenia 18. 12. 2002
a zodpovedným zástupcom D. G. S..

33. Žalovaný 1) ako navrhovateľ a žalovaný 2) ako dražobník uzatvorili dňa 11. 9. 2017 Rámcovú

zmluvu o vykonávaní dražieb. V článku 3.3 zmluvy sa dohodli, že odmena a náklady sa riadia prílohou
číslo 6 k zmluve. Podľa prílohy číslo 2 k zmluve, článok 1.1, je suma najnižšieho podania v zmluvách
ovykonanídražby,priktorýchsapredmetdražbyohodnocujeznaleckýmposudkom,stanovenávovýške
znaleckého posudku alebo percentom zo znaleckého posudku a podlieha schváleniu žalovaného 1).
V prílohe číslo 6 k rámcovej zmluve bola dojednaná odmena dražobníka v závislosti od výšky výťažku

dražby. Taktiež v prílohe číslo 7 k rámcovej zmluve boli dojednané orientačné sumy nákladov dražby.
Žalovaný 2) ako dražobník a žalovaný 1) ako navrhovateľ dražby uzatvorili dňa 1. 10. 2020 zmluvu
o vykonaní dražby číslo 40795, predmetom ktorej bolo vykonanie dobrovoľnej dražby nehnuteľností
nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., evidovaných na liste vlastníctva číslo XXX. Podľa zmluvy
o vykonaní dražby, bola zmluva uzatvorená na základe rámcovej zmluvy o vykonávaní dražieb zo dňa

11. 9. 2017. Suma najnižšieho podania bola dohodnutá v zmysle prílohy číslo 2 rámcovej zmluvy.
Predpokladané náklady dražby boli dohodnuté v článku 3 rámcovej zmluvy, odmena dražobníka bola
dohodnutá v článku 3 rámcovej zmluvy. V zmluve je uvedený aj vlastník predmetu dražby (žalobkyňa),
dôvod konania dražby, ktorým je skutočnosť, že dlžník nesplatil svoju pohľadávku zo zmluvy o úvere
číslo 0782846405 vo výške 30746,46 eura z toho istina 23817,58 eura riadne a včas.

34. V Obchodnom vestníku číslo 72, vydanom dňa 13. 4. 2022, bolo uverejnené Oznámenie
o dobrovoľnej dražbe číslo Zn 26/2022. Oznámenie obsahovalo označenie dražobníka, označenie
navrhovateľa dražby, miesto konania dražby, dátum konania dražby, čas konania dražby, označenie kola
dražby,označeniepredmetudražby,opispredmetudražby,opisstavupredmetudražby,právaazáväzky

viaznuce na predmete dražby, spôsob stanovenia ceny predmetu dražby, výšku najnižšieho podania
(65600 eur), výšku minimálneho prihodenia, výšku dražobnej zábezpeky (10000 eur), spôsob úhrady
ceny dosiahnutej vydražením, dátum ohliadky predmetu dražby (21. 4. 2022 a 5. 5. 2022), nadobudnutie
vlastníckeho práva k predmetu dražby, podmienky odovzdania predmetu dražby, poučenie podľa § 21
ods. 2 až 6 zákona o dobrovoľných dražbách a názov notára.

35. Dňa 8. 4. 2022 bolo v Notárskom centrálnom registri dražieb pod číslom 682/2022 registrované
notárkou JUDr. Martou Pavlovičovou, PhD. oznámenie o dražbe dražobníka U9, a.s., navrhovateľa
dražbyEOSKSISlovensko,s.r.o.,miestokonaniadražbyŠtúrova19,LiptovskýMikuláš,Administratívna
budova, dátum a čas otvorenia dražby 13. 5. 2022 o 15.00 hod.

36. Z fotokópie periodika Dražobné listy, vydaného 14. 4. 2022, číslo 14, ročník 15, mal súd preukázané
zverejnenie dátumu dobrovoľnej dražby, určenia neplatnosti ktorej sa žalobkyňa domáha, dňa 13. 5.
2022. Podľa potvrdenia obchodnej spoločnosti VENDITIO, a. s., boli Dražobné listy, číslo 14, ročník
15, vydanie 14. 4. 2022, distribuované v obci Bobrovec do 200 domácností. Podľa výpisu zo zoznamu

periodickej tlače, vedeného Ministerstvom kultúry SR, bola periodická tlač Dražobné listy vydávaná od
1. 2. 2008 ako celoslovenský týždenník, ktorého vydavateľom bola obchodná spoločnosť VENDITIO,
a. s. Ministerstvo kultúry SR dňa 5. 9. 2022 oznámilo vydavateľovi, že vykonalo dňa 5. 9. 2022 výmaz
periodickej tlače s názvom Dražobné listy zo zoznamu periodickej tlače. Podľa zoznamu periodickejtlače, vedeného Ministerstvom kultúry SR, je periodická tlač Dražobné listy vydávaná od 8. 9. 2022 pod
evidenčným číslom EV 6085/22 ako celoslovenský týždenník vydavateľom VENDITIO, a. s.

37. Oznámenie o dražbe bolo doručené žalovanému 1) ako navrhovateľovi dražby dňa 13. 4. 2022,
žalobkyni dňa 11. 4. 2022, splnomocnenej zástupkyni žalobkyne dňa 11. 4. 2022, Obci Bobrovec dňa 11.
4. 2022, Daňovému úradu Žilina dňa 12. 4. 2022, notárovi dňa 25. 4. 2022, Okresnému úradu Liptovský
Mikuláš, katastrálny odbor dňa 11. 4. 2022. Obec Bobrovec v potvrdení zo dňa 12. 2. 2024 uviedla, že
oznámenie o dražbe bolo zverejnené na úradnej tabuli dňom 11. 4. 2022 do 16. 5. 2022.

38. Znaleckým posudkom číslo 1/2022 zo dňa 11. 1. 2022, vypracovaným L. C. C., bola určená hodnota
nehnuteľností, ktoré boli predmetom dražby, na 58900 eur. V časti II bod 1 písm. c/ posudku je uvedené,
že stavby boli obhliadnuté a zamerané z exteriéru, vnútorné priestory neboli dostupné vzhľadom na
neúčasť vlastníka nehnuteľností. Žalobkyni bol znalecký posudok doručený dňa 2. 2. 2022. Žalobkyňa
a splnomocnená zástupkyňa žalobkyne dňa 11. 2. 2022 doručili G. J. J., P., žalovanému 1) a žalovanému

2) nesúhlas s ohodnotením predmetu dražby a nesúhlas so znaleckým posudkom číslo 1/2022.

39. Znaleckým posudkom L. M. N. číslo 27/2022 zo dňa 8. 3. 2022 bol predmet dražby ohodnotený na
65600 eur. V časti II bod 1 písm. a/ posudku je uvedené, že vzhľadom na skutočnosť, že hodnotené
nehnuteľnosti neboli sprístupnené, ohodnotenie predmetu dražby bolo vykonané v zmysle § 12 ods. 3

zákona o dobrovoľných dražbách. Znalecký posudok bol doručený žalobkyni dňa 25. 3. 2022.

40. Podaním zo dňa 3. 5. 2022 žalovaný 2) oznámil žalobkyni, že mu boli doručené námietky voči
znaleckému posudku číslo 1/2022, vypracovanému L. C. C., pričom, v súlade s ustanovením § 12 ods.
5 zákona o dobrovoľných dražbách, bol vypracovaný nový znalecký posudok číslo 27/2022 L. M. N..

Oznámenie o vybavení námietok proti znaleckému posudku bolo žalobkyni doručené 6. 5. 2022 a jej
splnomocnenej zástupkyni 6. 5. 2022.

41. Z príjmového pokladničného dokladu, vystaveného žalovaným 2) dňa 13. 5. 2022, mal súd
preukázanú úhradu sumy 10000 eur žalovaným 3). Z potvrdenia o úhrade zo dňa 26. 5. 2022 mal súd

preukázanú úhradu z účtu žalovaného 3) na účet žalovaného 2) vo výške 69100 eur, s informáciou
„zaplatenie dražby Bobrovec“.

42. V správe žalovaného 1) o výkone záložného práva zo dňa 23. 8. 2022, adresovaného žalobkyni, je
uvedené, že zo sumy dosiahnutej vydražením vo výške 79100 eur bola suma výťažku z predaja určená

pre navrhovateľa dražby 36611,96 eura, poukázaná navrhovateľovi dražby dňa 27. 5. 2022. Náklady
vynaložené na vykonanie záložného práva predstavujú 9536,11 eura z čoho náklady dražby sú 4120,94
eura a odmena dražobníka za vykonanie dražby 5415,17 eura, pričom z výťažku predaja predmetu
dražbu došlo k uspokojeniu pohľadávky záložného veriteľa v celom rozsahu.

43. Žalovaný 2) dňa 27. 9. 2022 oznámil žalobkyni a jej splnomocnenej zástupkyni, že náklady dražby
a jeho odmena boli vyčíslené na 9536,11 eura, z toho odmena predstavuje 5415,17 eura. Náklady
pre jednotlivé kolá pozostávajú z poštovného, kolku, registra obyvateľov, odmeny znalca, prenájmu
dražobnej miestnosti, inzercie, nákladov notára, zabezpečenia SBS a cestovného. Záložnému veriteľovi
bolo prevedených 27075,85 eura. Zvyšný výťažok z dražby v sume 42488,04 eura bol zložený do

notárskej úschovy, pričom bol z neho stiahnutý aj notársky poplatok za zriadenie notárskej úschovy.

44.Žalobkyňadňa8.6.2021adresovalaG.J.J.,P.,žalovanému1)ažalovanému2)výzvukmimosúdnej
dohode o finančnom vysporiadaní. Dňa 8. 6. 2021 žalobkyňa adresovala G. J. J., P., žalovanému
1) a žalovanému 2) nesúhlas s tzv. dobrovoľnou dražbou nehnuteľnosti na bývanie. Dňa 8. 6. 2021

žalobkyňa adresovala G. J. J., P., žalovanému 1) a žalovanému 2) žiadosť o predloženie dokladu
o pravosti a splatnosti pohľadávky k tzv. dobrovoľnej dražbe našej nehnuteľnosti na bývanie. Dňa 11. 3.
2022 žalobkyňa a jej splnomocnená zástupkyňa adresovali G. J. J., P., žalovanému 1) a žalovanému 2)
žiadosť o upresnenie pohľadávky v doklade o pravosti a splatnosti pohľadávky k tzv. dobrovoľnej dražbe
našej nehnuteľnosti na bývanie. Dňa 10. 5. 2022 žalobkyňa a jej splnomocnená zástupkyňa adresovali

G. J. J., P., žalovanému 1) a žalovanému 2) žiadosť o upresnenie pohľadávky v doklade o pravosti
a splatnosti pohľadávky k tvz. dobrovoľnej dražbe našej nehnuteľnosti na bývanie.
45. Podľa výpisu z Registra obyvateľov Slovenskej republiky, má žalobkyňa trvalé bydlisko evidované
na adrese C. XXX, od 6. 6. 2014.46. Z výpisov z účtu s názvom B. T. mal súd preukázané úhrady na účet, označený žalobkyňou ako účet
žalovaného 1), dňa 18. 1. 2024 vo výške 400 eur, 17. 2. 2024 vo výške 400 eur, 17. 3. 2024 vo výške

400 eur, 18. 4. 2024 vo výške 400 eur, 18. 12. 2023 vo výške 400 eur, 21. 11. 2023 vo výške 400 eur,
20. 10. 2023 vo výške 400 eur, 18. 9. 2023 vo výške 400 eur, 16. 8. 2023 vo výške 400 eur, 18. 7. 2023
vo výške 400 eur, 17. 6. 2023 vo výške 400 eur, 18. 5. 2023 vo výške 400 eur, 21. 4. 2023 vo výške 400
eur, 17. 3. 2023 vo výške 400 eur, 16. 2. 2023 vo výške 400 eur, 17. 1. 2023 vo výške 400 eur, 16. 12.
2022 vo výške 400 eur, 15. 11. 2022 vo výške 400 eur, 18. 10. 2022 vo výške 400 eur, 17. 9. 2022 vo

výške 400 eur, 17. 8. 2022 vo výške 400 eur, 18. 7. 2022 vo výške 400 eur, 20. 6. 2022 vo výške 400
eur, 18. 5. 2022 vo výške 400 eur, 20. 4. 2022 vo výške 400 eur, 17. 3. 2022 vo výške 400 eur, 17. 2.
2022 vo výške 400 eur, 20. 1. 2022 vo výške 400 eur, 16. 12. 2021 vo výške 400 eur, 16. 11. 2021 vo
výške 400 eur, 15. 10. 2021 vo výške 400 eur, 17. 9. 2021 vo výške 400 eur, 16. 8. 2021 vo výške 400
eur, 19. 7. 2021 vo výške 400 eur, 19. 6. 2021 vo výške 400 eur, 19. 5. 2021 vo výške 400 eur, 6. 4.
2021 vo výške 400 eur, 4. 3. 2021 vo výške 400 eur, 19. 2. 2021 vo výške 200 eur, 8. 2. 2021 vo výške

400 eur, 26. 1. 2021 vo výške 400 eur, 26. 1. 2021 vo výške 400 eur, na účet G. J. J., P. totožný s číslom
úveru, resp. medziúveru, dňa 21. 10. 2020 vo výške 400 eur, 21. 9. 2020 vo výške 200 eur, 13. 7. 2020
vo výške 400 eur, 12. 6. 2020 vo výške 400 eur, 12. 5. 2020 vo výške 400 eur, 9. 4. 2020 vo výške 400
eur, 16. 3. 2020 vo výške 400 eur, 7. 2. 2020 vo výške 400 eur, 13. 1. 2020 vo výške 400 eur, 19. 12.
2019 vo výške 400 eur, 12. 9. 2019 vo výške 400 eur, 12. 8. 2019 vo výške 400 eur, 15. 7. 2019 vo výške

400 eur, 17. 5. 2019 vo výške 400 eur, 6. 5. 2019 vo výške 400 eur, 1. 4. 2019 vo výške 400 eur, 28.
2. 2019 vo výške 400 eur, 1. 2. 2019 vo výške 400 eur, 27. 12. 2018 vo výške 400 eur, 26. 11. 2018 vo
výške 400 eur, dňa 2. 1. 2018 230 eur, 27. 2. 2018 60 eur, 2. 3. 2018 200 eur, 16. 4. 2018 200 eur.

47. Z osvedčenej fotokópie spisu Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, Z 2338/22

súd zistil, že dňa 30. 5. 2022 doručil žalovaný 2) žiadosť o vykonanie záznamu zmeny vlastníckeho
práva na liste vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie C. na základe nadobudnutia vlastníckeho
práva k predmetu dražby udelením príklepu vydražiteľom D. E.. V žiadosti bolo potvrdené, že zvyšok
ceny dosiahnutej vydražením bol v plnej výške prevedený na účet dražobníka. Dňa 1. 8. 2022 doručil
žalovaný 2) Okresnému úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor doklady preukazujúce úhradu ceny

dosiahnutej vydražením na jeho účet, a to potvrdenia o zrealizovaní transakcie dňa 13. 5. 2022 vo výške
10000 eur a dňa 26. 5. 2022 vo výške 69100 eur platiteľom D. E.. Súčasťou spisu je aj notárska zápisnica
spísaná notárom JUDr. Rastislavom Demeterom dňa 13. 5. 2022, N 123/2022, Nz 13395/2022, NCRIs
13804/2022, vrátane opravnej doložky zo dňa 18. 5. 2022, žiadosť žalobkyne o vydanie potvrdenia
äkvitancieň o plnení dlhu zo dňa 22. 7. 2021, nesúhlas žalobkyne s ohodnotením predmetu dražby a so

znaleckým posudkom číslo 1/2022 zo dňa 9. 2. 2022, žiadosť žalobkyne o upresnenie pohľadávky zo
dňa 11. 3. 2022, žiadosť žalobkyne o predloženie dokladu o pravosti a splatnosti pohľadávky zo dňa 8.
6. 2021, výzva žalobkyne k mimosúdnej dohode o finančnom vysporiadaní zo dňa 8. 6. 2021, nesúhlas
žalobkyne s tzv. dobrovoľnou dražbou nehnuteľnosti na bývanie zo dňa 8. 6. 2021, nesúhlas žalobkyne
s ohodnotením predmetu dražby a nesúhlas so znaleckým posudkom zo dňa 6. 7. 2021.

48. Podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

49. Podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej

zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá
na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti
dražbyzaniká,aksaneuplatnídotrochmesiacovododňapríklepuokremprípadu,akdôvodyneplatnosti
dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom
má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného

predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade
spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

50. Podľa § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, účastníkmi súdneho konania o neplatnosť
dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá

osoba podľa odseku 2.51. Podľa § 7 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, navrhovateľom dražby je vlastník predmetu
dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len "záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je
oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona.

52. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

53. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 10. 2024, ak ide o plnenie
zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §
565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

54. Podľa § 92 ods. 8 zákona číslo 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom ku dňu 1. 10. 2020 (deň uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky voči
žalobkyni medzi pôvodným veriteľom a žalovaným 1/), ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť

písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky

omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť

informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

55. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného

práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe
podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,
ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.)

56. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobkyne v celom rozsahu

vyhovel, keďže mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia neplatnosti
dobrovoľnej dražby, konanej dňa 13. 5. 2022, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v jej vlastníctve,
nachádzajúce sa v katastrálnom území C., zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva číslo
XXX. Žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je žalobou podľa zákonného ustanovenia § 137
písm. d) Civilného sporového poriadku, teda žalobou, na určenie právnej skutočnosti. Podmienkou

úspešnosti uvedeného druhu žaloby je skutočnosť, že jej podanie vyplýva z osobitného predpisu.
Osobitným predpisom, ktorý explicitne upravuje možnosť domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej žaloby,
je zákonné ustanovenie § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Pri žalobách podľa zákonného
ustanovenia § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku sa nevyžaduje preukázanie naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení.

57. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobkyňa podala žalobu včas, v zákonom určenej
trojmesačnej lehote od udelenia príklepu. K udeleniu príklepu došlo dňa 13. 5. 2022 a žaloba bola
podaná na súde dňa 22. 7. 2022. Rovnako nebolo sporné, že stranami sporu boli všetky osoby podľa
zákonného ustanovenia § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, t. j. žalovaný 1) ako navrhovateľ

dražby, žalovaný 2) ako dražobník, žalovaný 3) ako vydražiteľ a žalobkyňa ako predchádzajúci vlastník
nehnuteľností. Z hľadiska skutkového bolo medzi stranami sporu nesporné uzavretie zmluvy o úvere
medzi žalobkyňou ako dlžníkom, A. B., nar. XXXX, ako spoludlžníkom a G. J. J., P. ako veriteľom, na
základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý medziúver vo výške 33300 eur, uzavretie zmluvy o zriadenízáložného práva na zabezpečenie splnenia záväzkov z uvedenej zmluvy o úvere medzi veriteľom
a pôvodnými vlastníkmi nehnuteľností, skutočnosť, že žalobkyňa a spoludlžník zo zmluvy o úvere si
povinnosti z tejto zmluvy riadne a včas neplnili, v dôsledku čoho vyhlásil veriteľ predčasnú splatnosť

úveru a pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Nespornou bola aj skutočnosť,
že žalobkyňa bola výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území C.
zapísaných v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva číslo XXX, ktoré boli predmetom dražby, že na
ohodnotenie predmetu dražby bol vypracovaný znalecký posudok L. C., proti ktorému podala žalobkyňa
námietky, a že v nadväznosti na to bol vypracovaný znalecký posudok L. N., ako aj skutočnosť, že

žalobkyňa znalcom neumožnila vykonať obhliadku nehnuteľností (interiér). Žalobkyňa nerozporovala
ani doručenie oznámenia o dražbe zákonom ustanoveným spôsobom osobám, uvedeným v zákonnom
ustanovení § 17 zákona o dobrovoľných dražbách.
58. Medzi stranami sporu bol sporný charakter prebiehajúceho sporu ako sporu spotrebiteľského.
Sporná bola aj platnosť zmluvy o zriadení záložného práva, a to najmä z dôvodu subjektov zmluvy na
strane záložcov, ako aj z dôvodu žalobkyňou tvrdených neprijateľných podmienok. Sporná bola taktiež

existencia neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o úvere. Žalobkyňa rozporovala aj správnosť
ocenenianehnuteľností,ktorébolipredmetomdražby,akoajprimeranosťzabezpečeniaúverukhodnote
nehnuteľností. Za postup v rozpore so zákonom o dobrovoľných dražbách označila určenie miesta
konania dražby, nedostatky notárskej zápisnice o osvedčení priebehu dobrovoľnej dražby, neuhradenie
ceny vydražených nehnuteľností v lehote podľa § 26 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách. Taktiež

namietala určitosť oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a oznámenia o začatí výkonu
záložného práva, s ohľadom na označenie zmlúv o úvere v uvedených právnych úkonoch. V priebehu
konania spochybnila aj vecnú legitimáciu žalovaného 1), vzhľadom na skutočnosť, že nie je evidovaný
O. C. J. ako „banka“, ale len ako „veriteľ“.

59.Prvotnesúduvádza,žepozrušenírozsudkuzodňa29.5.2024bol,vzmyslezákonnéhoustanovenia
§ 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, v konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu,
uvedeným v uznesení zo dňa 25. 7. 2025. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie v ďalšom konaní
sa náležite vysporiadať s tým, či boli splnené podmienky na mimoriadne zosplatnenie poskytnutého
úveru, pri dodržaní ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, v zmysle judikátu R 34/2025 a či

vo výzvach bola riadne konkretizovaná splátka, pre ktorú mienil veriteľ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
úveru a následne na to zistiť, či boli splnené podmienky § 92 ods. 8 zákona o bankách na postúpenie
pohľadávky z veriteľa na žalovaného 1).

60. Prihliadajúc ku žalobkyňou namietaným skutočnostiam týkajúcim sa posúdenia charakteru

prebiehajúceho súdneho konania ako aj právneho vzťahu medzi ňou a pôvodným veriteľom, resp.
následne žalovaným 1) ako postupníkom, súd poukazuje na skutočnosť, že uvedené už bolo predmetom
posúdenia v rozsudku zo dňa 29. 5. 2024, pričom odvolací súd v uznesení zo dňa 25. 7. 2025
sa s argumentáciou súdu prvej inštancie stotožnil, uviedol, že bola vecne správna a správne
právne posúdená. Súd preto opätovne poukazuje na to, že hoci aj konanie o určenie neplatnosti

dobrovoľnej dražby je osobitným druhom konania, účastníkmi ktorého sú okrem navrhovateľa dražby,
ktorý spravidla má postavenie dodávateľa, aj dražobník a vydražiteľ, ktorí vo vzťahu k žalobcovi
nepochybne právne postavenie dodávateľa nemajú, žalobkyňa v konaní postavenie spotrebiteľa mala,
prihliadajúc ku skutočnosti, že nároky, ktoré si v konaní uplatňuje, majú svoj pôvod a právny základ
práve v spotrebiteľských zmluvách. Žalobkyňa preto mala v konaní právne postavenie spotrebiteľa,

ako spotrebiteľ bola aj pri prvom procesnom úkone súdom poučená a následne s ňou súd ako so
spotrebiteľom aj konal. V tejto súvislosti súd uvádza, že tak zmluva o úvere zo dňa 15. 4. 2014 ako
aj zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 15. 4. 2014 boli zmluvami spotrebiteľskými v zmysle
zákonného ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže boli uzavreté medzi dodávateľom
a spotrebiteľmi. G. J. J., P. pri uzatváraní a plnení oboch zmlúv konala v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa ako dlžník, spoludlžník a záložcovia pri uzatváraní a
plnení zmlúv nekonali v rámci predmetu ich obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo vyplýva
najmä z ich označenia v zmluvách. Právny vzťah medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom, spoludlžníkom
a záložcami mal preto nepochybne spotrebiteľský charakter. V súlade so zákonnými ustanoveniami § 1
ods. 3 písm. b) a § 1 ods. 3 písm. c) zákona číslo 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy o úvere však na zmluvu o úvere uzavretú medzi G. J. J. P. a žalobkyňou nebolo
možné aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch (nejednalo sa o spotrebiteľský úver),
keďže úver, poskytnutý žalobkyni bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnostiam, jeho účelombolo, v zmysle článku III. ods. 3.1. zmluvy o úvere, nadobudnutie vlastníckych práv k nehnuteľnostiam
a lehota splatnosti bola viac ako desať rokov. Len pre úplnosť súd uvádza, že na právny vzťah zo zmluvy
o úvere nebolo možné aplikovať ani ustanovenia zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o

zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorého ustanovenia sa nevzťahujú na zmluvy o úvere na bývanie
uzavreté pred 21. 3. 2016. Podľa názoru odvolacieho súdu, na právny vzťah vzniknutý zo zmluvy o úvere
sa aplikujú ustanovenia zákona číslo 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov.

61. Podľa právnej vety rozhodnutia, uvedenej v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky pod číslom 34/2025: „Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie,
nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených
podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do
31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný
neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).“ Podľa odôvodnenia uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Cdo/152/2022: „Vo vzťahu k prvému z uvádzaných aspektov (a

k prvej trojici otázok z dovolania, ktoré boli v skutočnosti otázkou jedinou a ktorých/-ej/ podstatou s
výnimkou naviazania na jednotlivé úkony v procese zosplatňovania úveru je, či žiadosť o jednorazové
splatenie a) alebo upozornenie musí obsahovať aj identifikáciu splátky, pre omeškanie s ktorou má
dôjsť k strate zodpovedajúcej výhody) totiž platí, že ak právo veriteľa žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže zmluvný partner spotrebiteľa využiť najskôr po

uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (kde inak špeciálna úprava z ustanovenia
§ 53 ods. 9 OZ spôsobuje v drvivej väčšine prípadov vrátane všetkých dojednaní o splátkach
s mesačnou a kratšou frekvenciou nepoužiteľnosť všeobecnej úpravy z § 565 vety druhej OZ o
možnosti použitia práva veriteľom najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky) a takému
využitiu má (musí) predchádzať upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva v lehote nie kratšej

ako 15 dní; bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo
určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch
v zákone ustanovených lehôt). Na právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je dôvod nazerať ako
na úkon zákon obchádzajúci (nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto
náležitosť jej absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia

požiadaviek slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch
sankcionovaný neplatnosťou (či už podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 OZ).“ Podľa záverov odvolacieho
súdu uvedených v uznesení zo dňa 25. 7. 2025, bol súd prvej inštancie pri posudzovaní splnenia
podmienok na mimoriadne zosplatnenie úveru a v nadväznosti na to podmienok postúpenia pohľadávky
voči žalobkyni povinný aplikovať vyššie uvedený právny názor. Súd preto skúmal, či výzva žalobkyni

pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru a oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru
obsahovali konkretizáciu splátky, pre ktorú malo dôjsť k zosplatneniu úveru. Z listinných dôkazov, ktoré
sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázané, že žalobkyňa (aj jej splnomocnená zástupkyňa ako
spoludlžník) bola dňa 9. 8. 2018 upozornená G. J. J., P. na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru. V uvedenom upozornení bola uvedená len celková výška dlhu na účte medziúveru a celková

výška dlhu na účte stavebného sporenia. Upozornenie neobsahovalo konkretizáciu splátky, v prípade
nezaplatenia ktorej si pôvodný veriteľ uplatní právo žiadať splatenie celého úveru. V upozornení bolo
uvedené, že vyčíslený dlh pozostáva z omeškaných vkladov na účet stavebného sporenia a splátok
úrokov z medziúveru, vrátane splátky za mesiac august 2018. Odkaz na splátku splatnú v auguste 2018
však nemožno považovať za konkretizáciu splátky, pre ktorú došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti

úveru, keďže od je splatnosti (15. 8. 2018) do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (24. 9. 2018)
neuplynula trojmesačná lehota v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do
31. 10. 2024. G. J. J., P. vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru dňa 24. 9. 2018. V listine, ktorou tak
učinila, nie je uvedená konkretizácia splátky, pre ktorú došlo k uplatneniu práva vyhlásiť splatnosť celého
úveru, ale je len konštatované, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pristúpil veriteľ z dôvodu

omeškania s platením vkladov na účet zmluvy o stavebnom sporení a úrokov z medziúveru po dobu
dlhšiuakotrimesiaceasúčasnejeuvedenáužcelkovávýškadlhu(posplatnosti).Keďžeupozorneniena
možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, ani oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru
neobsahovali konkretizáciu splátky, pre ktorú k uplatneniu práv pôvodného veriteľa predčasne zosplatniť
úver došlo (čo žalovaní ani nerozporovali), v zmysle vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sa jednalo o právne úkony absolútne neplatné pre ich neurčitosť podľa § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Uvedené právne úkony preto nevyvolali právny následok v zmysle § 565
Občianskeho zákonníka, t. j. splatnosť poskytnutého úveru. Keďže pohľadávka pôvodného veriteľa (G.
J. J., P.) voči žalobkyni nebola ku dňu jej postúpenia na žalovaného 1) v celom rozsahu splatnou (t.j. vo vzťahu k celému zostatku nesplateného úveru), nemohla byť, v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8
zákona číslo 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku
dňu 1. 10. 2020 postúpená na žalovaného 1). Na základe uvedenej skutočnosti potom žalovaný 1),

z dôvodu že nemohol nadobudnúť nesplatnú pohľadávku voči žalobkyni, nebol ani oprávnený vykonať
záložné právo na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a navrhnúť vykonať dobrovoľnú
dražbu. Z uvedených dôvodov preto pri výkone dobrovoľnej dražby na nehnuteľnosti vo výlučnom
vlastníctve žalobkyne nachádzajúce sa v katastrálnom území C., zapísané v katastri nehnuteľností na
liste vlastníctva číslo XXX (aktuálne zapísané vo výlučnom vlastníctve žalovaného 3/) boli porušené

ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, najmä § 7 ods. 1, podľa ktorého navrhovateľom dražby
je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len "záložný veriteľ"), alebo
iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona. Podľa ustálenej
judikatúry, k úspešnosti žaloby o určenie neplatnosti dražby je nevyhnutné preukázať, že došlo k
porušeniuustanovenízákonaodobrovoľnýchdražbách,pričommusíísťotakéjehoporušenie,ktorýmje
zároveň žalujúca osoba aj reálne dotknutá na svojich právach. Medzi porušením niektorého ustanovenia

zákona a vznikom ujmy na právach žalujúcej osoby musí existovať príčinná súvislosť. To znamená,
že pre úspešnosť žaloby o určenie neplatnosti dražby v zmysle citovaného zákonného ustanovenia
musia byť kumulatívne splnené dva predpoklady, a to, že boli porušené ustanovenia tohto zákona, a že
žalujúca osoba bola práve porušením týchto ustanovení fakticky dotknutá na svojich právach. Z vyššie
uvedenej skutkovej a právnej argumentácie je nepochybné, že v dôsledku porušenia ustanovení zákona

o dobrovoľných dražbách bola žalobkyňa reálne dotknutá na svojich právach, keďže nehnuteľnosti v jej
výlučnom vlastníctve nadobudol ako vydražiteľ žalovaný 3). Vo vzťahu ku žalovaným 1) namietanej
aplikácii záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Cdo/152/2022 z dôvodov
jeho rozpornosti s právnymi názormi uvedenými v iných, ním citovaných rozhodnutiach, súd uvádza, že
do zbierky rozhodnutí bola právna veta z uvedeného uznesenia prijatá na zasadnutí občianskoprávneho

kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa 4. 6. 2025, teda až po vydaní rozhodnutí, na ktoré
poukazoval žalovaný 1).

62. Záverom súd uvádza, že, vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu, sa opätovne nezaoberal
ďalšími žalobkyňou tvrdenými dôvodmi pre neplatnosť dobrovoľnej dražby. Súd sa s uvedenými dôvodmi

podrobne vysporiadal už v rozsudku zo dňa 29. 5. 2024, pričom odvolací súd žiadne pochybenie
v právnom posúdení súdu prvej inštancie nezistil. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bolo
vysporiadať sa so splnením podmienok vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a v nadväznosti na
to podmienok postúpenia pohľadávky voči žalobkyni. Keďže súd zistil, že podmienky pre vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru splnené neboli, v dôsledku čoho nemohla byť platne postúpená pohľadávka

voči žalobkyni na žalovaného 1), ktorý nemohol vykonať záložné právo formou dobrovoľnej dražby, bolo
by nehospodárne opätovne skúmať ďalšie žalobkyňou tvrdené dôvody neplatnosti dražby (s ktorými sa
už vysporiadal aj odvolací súd).

63. Keďže zistený skutkový stav bol pre rozhodnutie vo veci postačujúci, vykonávanie ďalších,

žalobkyňou navrhnutých dôkazov, by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Súd preto
rozhodol, že ďalšie žalobkyňou navrhnuté dôkazy nevykoná.

64. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

65. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

66. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku vznikol nárok na

náhradu trov konania v konaní v plnom rozsahu úspešnej žalobkyni. Súd preto priznal žalobkyni voči
žalovanému 1), žalovanému 2) a žalovanému 3), spoločne a nerozdielne, nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu. Už len okrajom súd uvádza, že v konaní nielenže neboli preukázané, ale ani len neboli
tvrdené dôvody pre prípadnú aplikáciu zákonného ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku,
teda pre nepriznanie náhrady trov konania v konaní úspešnej žalobkyni. V súlade s ustanovením §

262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka

konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.