Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Peter Duman

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/2/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2625206524
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Duman
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2625206524.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov – predsedu: JUDr. Peter Duman a členiek: Mgr.
Lucia Mizerová a JUDr. Erika Tischlerová v sporovej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C.
XXXX/X,D.,zast.:AdvokátskakanceláriaFARDOUSPARTNERSs.r.o.,IČO:47241543,Hlavná6,Šaľa,
proti odporkyni: E. B., nar. XX.XX.XXXX, D. XXXX/X, D., zast.: JUDr. Dušan Repák, advokát, Krížna
47, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporkyne proti uzneseniu Okresného

súdu Senica z 19.09.2025 č. k. 21C/50/2025-31, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnuté uznesenie sa potvrdzuje.

II. Navrhovateľovi sa priznáva voči odporkyni nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol takto:

„I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia: Súd ukladá žalovanej [odporkyni –
pozn. odvolacieho súdu], aby žalobcovi [navrhovateľovi – pozn. odvolacieho súdu] umožnila vstup na
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území F., obec F. - G., okres Senica a to na pozemky
CKN parc. č. 1836 o výmere 54 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. 1916/250
o výmere 559 m2, druh pozemku: ostatná plocha evidované na liste vlastníctva č. XXXX a na stavbu
(rekreačná chata) súpisné číslo XXX postavenú na pozemku parc. č. 1836 evidovanú na liste vlastníctva

č. XXXX, aby navrhovateľovi umožnila predmetné nehnuteľnosti spoločne [s odporkyňou] aj užívať a
aby sa zdržala akéhokoľvek konania, ktorým by takémuto vstupu na nehnuteľnosti alebo ich užívaniu
navrhovateľovi bránila.
II. Súd priznáva [navrhovateľovi] nárok na náhradu trov konania voči [odporkyni] v plnom rozsahu.“
2. Z napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie na účely konania o neodkladnom opatrení
zistil skutkový stav takto:

3. Navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX
(označených vo výroku I napadnutého uznesenia). Odporkyňa má doživotné užívacie právo k týmto
nehnuteľnostiam. Odporkyňa darovacou zmluvou z 29.07.2025 darovala svoj 2/3-ový spoluvlastnícky
podiel na byte č. XX v bytovom dome so súp. č. XXXX v k. ú. H. sestre navrhovateľa, ktorá sa tak
stala jeho 5/6-ovou podielovou spoluvlastníčkou. Zvyšný 1/6-ový spoluvlastnícky podiel na tomto byte
patrí navrhovateľovi. Navrhovateľ sa dňa 21.08.2025 dostavil na Obvodné oddelenie Policajného zboru

Šaštín – Stráže, na účely podania trestného oznámenia na odporkyňu. V oznámení uviedol, že v roku
2021 po otcovej smrti zdedil chatu, v rekreačnej oblasti I., č. p. XXX, v meste F. - G.. Uvedenú chatu
vlastnil otec a odporkyňa. V dedičskom konaní sa jeho sestra vzdala chaty v prospech neho. Byt v D. si
rozdelili tak, že on a sestra mali každý šestinu a odporkyňa bola hlavná majiteľka. Na dedičskom konaní
taktiežnavrhol,abymohlaodporkyňanachatedožiť,takjejdaldoživotnéprávo.Podedičskomkonanína
uvedenú chatu chodieval spolu so svojou rodinou a ich vzťah s odporkyňou bol bezproblémový. Všetko

začalo asi pred dvomi rokmi, vzťahy sa zhoršili, pričom dôvod bol ten že jeho sestra začala odporkyňu
huckať proti nemu, a to z dôvodu, že chcela byt v D. len pre seba a svojho syna. Prejavovalo sa torôznymi obvineniami (rozbitie bazénu, drobné krádeže apod.). Toto toleroval dva roky. Dňa 21.08.2025
v čase okolo 10:00 h prišiel spolu so znalcom na ocenenie nehnuteľnosti a s kamarátom E. J.. Ako tam
prišli odporkyňa, vyšla z chatky a išla k vstupnej bráne, kde bránila vstupu na jeho pozemok, pričom

mu nadávala rôznymi vulgarizmami. Snažil sa jej normálne odpovedať a vysvetliť dôvod, prečo prišiel.
Odporkyňa sa vyhrážala, že ho zabije a podpáli mu chatu. Zavolal preto na miesto policajnú hliadku.
Naďalej však odporkyňa bránila vstupu na pozemok. Odporkyňa podľa neho jeho majetok poškodzuje
(namontovanie klímy bez jeho súhlasu) a keďže bráni vstupu na jeho pozemok, nemôže danú chatu
užívať a starať sa o ňu, hoci strecha je v dezolátnom stane. Súčasne má obavy o svoj život a aj o život

odporkyne, pretože je v pokročilom veku, a nemá dohľad nad stavom svojho majetku. Odporkyňa mu
taktiež bráni, aby si zobral svoje osobné veci a potrebné doklady a iné dokumenty k chatke. Z čestného
vyhlásenia svedka J. z 22.08.2025 bolo preukázané, že bol svedkom udalostí z 21.08.2025 a tieto
opísal totožne, ako boli zaznamenané v trestnom oznámení podaným navrhovateľom dňa 21.08.2025.
Z navrhovateľom predložených listín považoval súd prvej inštancie za preukázané, že odporkyňa bráni
navrhovateľovi v prístupe do jeho nehnuteľností.

4. Súd prvej inštancie po citácii § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. a) až h), § 326 ods. 1 a 2,
§ 328 ods. 1, § 329 ods. 1 prvej vety, § 330 ods. 1, § 332 ods. 1 a § 333 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“) vec právne posúdil takto:
5. Súd pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia vykonal tzv. test
proporcionality práv a oprávnených záujmov navrhovateľa, ako aj odporkyne, ktoré majú garantované

zákonmi, ako aj Ústavou SR. Je nesporné, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX. Odporkyňa má užívacie právo celej nehnuteľnosti –
chatky a jej prislúchajúcich pozemkov a bráni navrhovateľovi v prístupe do jeho nehnuteľností. Z
uvedeného tak plynie potreba neodkladnej úpravy pomerov, keďže zásah do vlastníckeho práva
navrhovateľa, t. j. bránenie vstupu navrhovateľa na nehnuteľnosti nemožno považovať za zanedbateľný.

Navrhovateľ tak v potrebnom rozsahu osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Navrhovateľ
osvedčil opodstatnenosť svojho nároku, keďže s odporkyňou majú rovnaké hmotnoprávne postavenie,
rovnaké užívacie práva k celej nehnuteľnosti a rovnako tak je predmetná nehnuteľnosť obydlím
odporkyne. S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti považoval súd prvej inštancie nárok navrhovateľa
na nariadenie neodkladného opatrenia za dostatočne osvedčený a rozhodol tak, ako je uvedené vo

výroku tohto uznesenia. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP a navrhovateľovi
ako úspešnej strane priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
6. Včasným odvolaním proti tomuto uzneseniu sa odporkyňa domáhala jeho zrušenia. Odporkyňa žije
v spornej nehnuteľnosti približne 10 rokov. Navrhovateľ žije približne 15 rokov v byte svojej manželky
v D.. Tvrdenia navrhovateľa sú klamlivé a zavádzajúce. Nie je pravda, že by bránila navrhovateľovi

v užívaní nehnuteľnosti alebo vstupe do nej. Odporkyňa je z vecného bremena oprávnená užívať
nehnuteľnosti nerušene, čo však agresívne a násilné správanie navrhovateľa neumožňuje. Pre toto
správanie podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému bolo v celom rozsahu vyhovené
(uzneseniesúduprvejinštanciezo04.10.2025č.k.0C/5/2025-48).Naďalejjepotrebnévdanomprípade
eliminovať kontakt strán a uložiť navrhovateľovi, aby dočasne nevstupoval do nehnuteľnosti, v ktorej

odporkyňa býva. Navrhovateľ sa viackrát vyhrážal odporkyni, že ju vyhodí z nehnuteľnosti. Zámerom
navrhovateľa je pravdepodobne nehnuteľnosť predať. Odporkyňa sa obáva o svoje bezpečie, svoj život
a zdravie. Odporkyňa čelí zo strany svojho syna – navrhovateľa opakovanému psychickému nátlaku,
hrubému správaniu a obťažovaniu, ktoré majú charakter dlhodobého tyranizovania. Deje sa tak vždy pri
osobnomkontakte,vždykeďnavrhovateľprídenečakanedonehnuteľnosti.Kvyvrcholeniutohtokonania

došlo 21.08.2025, keď musela privolať policajnú hliadku. To všetko potvrdzuje čestné vyhlásenie jej
susedy. Z dôvodu opakovaných atakov a psychického nátlaku zo strany navrhovateľa voči odporkyni sa
zdravotný stav odporkyne výrazne zhoršil. Odporkyňa je v súčasnosti v starostlivosti lekára a podrobuje
sa liečbe pre depresívnu poruchu, ktorá vznikla v priamej súvislosti s neustálymi útokmi a zastrašovaním
zo strany navrhovateľa. Je nútená pravidelne užívať antidepresíva, keďže psychické inzulty a stresové

situácie pretrvávajú a majú negatívny dopad na jej každodenný život a celkovú kvalitu života. Odporkyňa
ďalej opísala udalosti, ktoré sa udiali po vydaní napadnutého uznesenia. Súd prvej inštancie rozhodol
podľa nej výlučne na základe jednostranných tvrdení navrhovateľa a nezohľadnil existenciu vecného
bremena v prospech odporkyne.
7. Vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľ uviedol, že súd prvej inštancie správne nariadil neodkladné

opatrenie. Existencia vecného bremena nezbavuje navrhovateľa jeho vlastného užívacieho práva a súd
ho napriek výhradám odporkyne zohľadnil. Z ust. § 329 ods. 1 CSP je zrejmé, že ak súd rozhodne
na základe jednostranných tvrdení navrhovateľa, nejde o vadu konania, ale o zákonný postup. Nie
je pravda, že rozhodoval na základe neosvedčených tvrdení, pretože súd prvej inštancie považovalpotrebu neodkladnej úpravy pomerov za osvedčenú na základe listinných dôkazov. Skutočnosti, ktoré
nastali po vydaní napadnutého uznesenia, nie sú podľa § 329 ods. 2 CSP relevantné. Okrem toho sa
však navrhovateľ voči neodkladnému opatreniu vydanému na návrh odporkyne odvolal a navrhol, aby

odvolací súd uznesenie zmenil tak, že návrh odporkyne zamietne. Tvrdenia odporkyne, že navrhovateľ
je agresor, ktorý ju „tyranizuje“ sú v rozpore s realitou a dôkazmi, ktoré má súd k dispozícii. Odporkyňa
v odvolaní (rovnako ako ani vo svojom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia v konaní 0C/5/2025)
nešpecifikovala a skutkovo neobjektivizovala žiadne konanie navrhovateľa, ktorým by sa mal voči
odporkyni správať násilne alebo agresívne. Čo sa týka incidentu z 21.08.2025, trestné konanie, na

ktoré sa odporkyňa odvoláva, sa začalo na základe trestného oznámenia navrhovateľa, nie naopak.
Proti navrhovateľovi sa žiadne trestné konanie nevedie. Aj policajnú hliadku privolal navrhovateľ, čo
plynie so snímky obrazovky telefónu navrhovateľa. Čestné vyhlásenie susedy odporkyne, ktorá nebola
svedkom incidentu, len reprodukuje verziu odporkyne. Lekárska správa nie je dôkazom o príčinách
zdravotného stavu odporkyne a keďže bolo vystavené až 30.09.2025, neexistuje ani časová súvislosť
s incidentom 21.08.2025. Navrhovateľ sa ďalej vyjadroval k udalostiam, ktoré nastali po vydaní

napadnutého uznesenia.
8. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd po zistení, že odvolanie je podané včas a oprávnenou
osobou proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť odvolaním [§ 357 písm. d) CSP], preskúmal dotknuté
uznesenie v napadnutom rozsahu (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie
je dôvodné.

9. Odvolací súd sa preberá nesporné skutkové zistenia súdu prvej inštancie, ktoré zodpovedajú
odporkyňou nespochybnenému obsahu listinných dôkazov – listov vlastníctva. Nesporné je tiež, že
strany nebývajú spolu na sporných nehnuteľnostiach. Na základe dôkazov predložených navrhovateľom
odvolací súd považuje tvrdenia navrhovateľa, že odporkyňa mu bráni vo vstupe na nehnuteľnosti, za
hodnoverne osvedčené. Na tom nič nemenia ani odvolacie námietky odporkyne.

10. Z návrhu navrhovateľa je zrejmé, že navrhovateľ je ako výlučný vlastník sporných nehnuteľností
oprávnený ich užívať (§ 123 Občianskeho zákonníka; ďalej len „OZ“). Z tohto jeho postavenia vyplýva,
že má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje (§ 126
ods. 1 OZ). Navrhovateľ tvrdí, že je to odporkyňa, ktorá mu do vlastníckeho práva zasahuje, a to
konkrétne tým, že mu bráni vo vstupe na nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie považoval toto tvrdenie

navrhovateľa o správaní odporkyne za osvedčené s odkazom na listinné dôkazy – čestné vyhlásenie
svedka a trestné oznámenie navrhovateľa (body 2 až 7 a bod 21 napadnutého uznesenia). Odôvodnenie
napadnutého uznesenia tak priamo vyvracia námietku odporkyne, že súd prvej inštancie rozhodoval
na základe neosvedčených tvrdení navrhovateľa. Neobstojí ani jej výhrada, že súd prvej inštancie
rozhodoval na základe jednostranných tvrdení navrhovateľa. Takýto postup totiž priamo predpokladá

zákonv§329ods.1CSP.Akpodľatohtoustanoveniakoná,nemôžeporušiťprávoprotistranynarovnosť
zbraní. Toto jej právo je zaručené tým, že vlastné tvrdenia a iné prostriedky procesného útoku alebo
procesnej obrany môže predniesť v rámci odvolacieho konania, kde ich nebude možné vyhodnotiť ako
neprípustné novoty (§ 366 CSP). Ak súd v postupuje podľa § 329 ods. 1, protistrana ich nemôže bez
svojejvinyvprvoinštančnomkonanípredniesť.Vkonečnomdôsledkutotoprávoodporkyňaajvyužila,čo

je zrejmé z obsahu jej odvolania, kde opísala rozhodujúce skutočnosti z vlastného hľadiska a predložila
dôkazy, ktoré považovala za smerodajné. Tu však odvolací súd pripomína, že skutočnosti, ktoré sa
udiali po vydaní rozhodnutia o neodkladnom opatrení, nie sú podľa § 329 ods. 2 CSP pre rozhodovanie
odvolacieho súdu relevantné, a preto sa nimi odvolací súd ani nebude bližšie zaoberať.
11. Čo sa týka obrany odporkyne v odvolaní spočívajúcej v popretí tvrdenia, že navrhovateľovi nebránila

v užívaní sporných nehnuteľností a neumožnila mu vstup na ne, keďže ide o skutkové tvrdenia,
ktoré sa týkajú priamej interakcie odporkyne s navrhovateľom, na ich účinné popretie je nevyhnutné,
aby odporkyňa uviedla skutočnosti zodpovedajúce jej vlastnému vnímaniu a konaniu (§ 151 ods. 2
CSP). To v tomto prípade znamená, že odporkyňa mala opísať svoje konkrétne správanie a úkony,
ktorými navrhovateľovi „umožnila vstup“, najmä mala spresniť, kedy a kde sa tak stalo. Odporkyňa však

takéto skutočnosti neuviedla, takže popretie tvrdení navrhovateľa je v odvolaní neúčinné. V rozpore
s procesnou obranou odporkyne je ale aj obsah listinných dôkazov, o ktoré oprel svoje rozhodnutie aj
súd prvej inštancie. Opis incidentu, ktorý sa udial 21.08.2025, zodpovedá tomu, ako ich opísal svedok,
ale aj navrhovateľ v trestnom oznámení. Ak súd prvej inštancie považoval tvrdenia navrhovateľa za
osvedčené, nemožno jeho postupu nič vytknúť.

12. Vyššie uvedený záver nevyvracajú ani dôkazy, na ktoré odkazovala odporkyňa v odvolaní. Suseda
odporkyne nebola svedkom incidentu 21.08.2025, takže jej čestné vyhlásenie nie je priamo spôsobilé
objasniťjehopriebehamôžeslúžiťnanajvýšakonepriamydôkaz,nolenvprotikladekpriamemudôkazu
v podobe svedectva svedka navrhovateľa. Ani zápisnica z výsluchu odporkyne na polícii neumožňujeprijať opačný záver. Z jej obsahu (odkaz na § 196 ods. 2 Trestného poriadku a povaha poučenia)
je jednak zrejmé, že bola vypočutá ako osoba, voči ktorej smeruje trestné oznámenie navrhovateľa,
a jednak odporkyňa vypovedala, že navrhovateľovi povedala, že navrhovateľ na pozemok nevstúpi a že

nemátamčorobiť,ženapozemoknepustíanitechnikovkvôliinternetuažedobudovypustilalenznalca.
13. Pokiaľ ide o obranu odporkyne, ktorá spočíva v hodnotení správania navrhovateľa voči nej ako
násilného, pre ktoré by navrhovateľ nemal mať právo užívať sporné nehnuteľnosti, Občiansky zákonník
výslovne neupravuje vzťahy medzi vlastníkom veci a jej užívateľom na základe vecného bremena,
a teda nerieši výslovne ani násilné správanie medzi týmito osobami. Dôsledky násilného správania

upravuje len medzi manželmi (§ 146 ods. 2 a § 705a OZ), no medzi stranami neodkladného opatrenia
ide o vzťah matka a syn. Do úvahy tu neprichádza ani analogické (§ 853 ods. 1 OZ) uplatnenie
pravidiel platných medzi manželmi, pretože aj v prípadoch uvedených v § 146 ods. 2 a § 705a OZ
musí nastať stav, že sa ďalšie spolužitie stane neznesiteľným. Zo zhodných skutkových tvrdení strán
je ale zrejmé, že v sporných nehnuteľnostiach spolu ani nežijú. Hmotnoprávnym nárokom, ktorej by
sa mohla poskytnúť ochrana v prípade násilného správania, by mohlo byť právo na ochranu osobnosti

(§ 11 a 13 OZ). O násilnom správaní navrhovateľa ale odporkyňa nepredložila spoľahlivé dôkazy.
Napriek tomu, že odporkyňa tvrdí, že navrhovateľ sa násilne správa dlhodobo, svoje tvrdenia podoprela
dôkazmi, ktoré sa týkali len jediného incidentu z 21.08.2025, a to práve toho, ktoré bolo dôvodom
pre podanie trestného oznámenia navrhovateľom (ostatné tvrdenia a dôkazy sa týkali obdobia po
vydaní napadnutého uznesenia). Odporkyňa na rozdiel od navrhovateľa v tomto prípade neposkytla ani

žiadne dôkazy o tom, že by políciu volala ona. Suseda odporkyne nebola svedkom incidentu, takže
jej čestné vyhlásenie môže slúžiť len ako nepriamy dôkaz, ale opäť proti nemu stojí priamy dôkaz
predložený navrhovateľom – svedecká výpoveď, z ktorej takéto správanie nevyplýva. Citové rozrušenie
navrhovateľky neskôr v rovnaký deň môže byť spojené s daným incidentom, ale nemožno mať za
hodnoverne osvedčené, že ho spôsobil navrhovateľ svojím násilným správaním. Obdobne to platí aj

pre jej zdravotný stav. Niet dôvodu ho spochybňovať, ak je preukázaný aj lekárskou správou. Tá síce
potvrdzuje, že odporkyňa je liečená pre depresie od 31.01.2025, avšak bola vyhotovená až po vydaní
napadnutého uznesenia, takže na jeho správnosť nemôže mať vplyv. Okrem toho obsah tejto správy by
beztak nepostačoval na to, aby bolo možné zdravotný stav odporkyne pripísať (násilnému) správaniu
navrhovateľa. Zápisnica z výsluchu navrhovateľky na polícii, ktorú sama predložila ako dôkaz, dokonca

spochybňuje tvrdenia navrhovateľky. Navrhovateľka na polícii vypovedala, že k 21.08.2025 odporcu dva
roky nevidela. Ak sa teda mal dopúšťať ňou opísaného dlhodobo násilného správania so stupňujúcou
tendenciou, mohlo sa tak udiať len sprostredkovanou formou (telefonicky, písomne), o čom by mala
navrhovateľka mať množstvo dôkazov. Také však nepredložila.
14. Na správnosť napadnutého uznesenia nemôže mať vplyv ani neskôr vydané neodkladné opatrenie

(uznesenie súdu prvej inštancie zo 04.10.2025 č. k. 0C/5/2025-48). Odhliadnuc od toho, že pre (tunajšie)
neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, toto neskoršie
neodkladné opatrenie napadol odvolaním navrhovateľ (tam odporca) a keďže odvolací súd o jeho
odvolaní ešte nerozhodol, nie je ani právoplatné, v dôsledku čoho nie je ani prekážkou vo vecnom
rozhodnutí o návrhu navrhovateľa v tunajšej veci. Pre rozhodnutie veci nie je podstatné, že aj toto

neodkladné opatrenie je vykonateľné, pretože vykonateľnosť na rozdiel od právoplatnosti nie je spojená
so záväznosťou (porov. § 228 a § 232 v spojení s § 234 ods. 2 CSP).
15. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov je hodnoverne osvedčená na základe neúčinne (len
všeobecne a bez uvedenia vlastných tvrdení) popretého tvrdenia navrhovateľa, že strecha rekreačnej
chaty je v dezolátnom stave, a už z dostatočne ustálenej skutočnosti, že odporkyňa mu svojím konaním

bráni vo vstupe na nehnuteľnosti, v dôsledku čoho sa navrhovateľ nemôže o svoj majetok ani starať,
hoci ako vlastník má aj takú povinnosť.
16. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je zrejmé, že boli splnené podmienky, aby sa nariadilo
navrhovateľom požadované neodkladné opatrenie (§ 325 ods. 1 CSP), preto odvolanie odporkyne nie
je opodstatnené. Súd prvej inštancie na návrh navrhovateľa neodkladné opatrenie podľa § 328 ods. 1

CSP správne vo výroku I napadnutého uznesenia nariadil. V dôsledku toho odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie vrátane súvisiaceho výroku II o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správne potvrdil (výrok I).
17. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP vychádzal z toho, že nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení,

ktoré sa vydaním tohto uznesenia odvolacieho súdu končí (§ 262 ods. 1 CSP), má úspešná strana
sporu, a tou je navrhovateľ. Z tohto dôvodu jej priznal voči odporkyni náhradu všetkých trov odvolacieho
konania (výrok II).18. Len pre poriadok odvolací súd dodáva, že na účinkoch neodkladného opatrenia nič nemení, že
stranám bolo najskôr doručené vyhotovenie uznesenia s neúplným záhlavím. Súd prvej inštancie
vyhotovil uznesenie aj s úplným záhlavím a doručil ho obom stranám. Hoci tak mal urobiť opravným

uznesením,ničtonemenínatom,žechybabolanovýmvyhotovenímuzneseniaodstránenáaobestrany
o tom boli napokon aj riadne upovedomené.
19. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok § 419 až § 423 CSP. Dovolanie možno
podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Vdovolanítrebapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(označeniesúdu,ktorémujeurčené,spisovej
značkyaoznačenieveci,ktorejsatýka,označenieapodpisdovolateľa)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom, ktorý musí dovolanie a iné podania dovolateľa spísať, ibaže

ide o prípady § 429 ods. 2 CSP.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.