Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/158/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122208136
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5122208136.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka
(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcu: A. B.,
nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX B., štátny občan SR, proti žalovaným: 1/ Obec Ďurčiná,
so sídlom Ďurčiná 77, 015 01 Ďurčiná, IČO: 00 632 732, právne zastúpený Mgr. Michal Grošaft, advokát,
so sídlom Hodžova 13, 010 01 Žilina, 2/ C. D., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX XX B., štátny

občan SR, právne zastúpený JUDr. Katarína Pialová, advokátka, so sídlom Hollého 7, 010 01 Žilina, 6/
C. E., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX XX B., štátny občan SR, o určenie priebehu hranice
pozemku, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 7C/80/2022-194 zo
dňa 27.06.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Vo zvyšku zostáva rozsudok súdu prvej inštancie n e d o t k n u t ý .

Žalovaní 1/, 2/ a 6/ m a j ú voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvým výrokom žalobu zamietol. Druhým výrokom rozhodol
o tom, že žalovaní v rade 1/, v rade 2/ a v rade 6/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %. Žaloba bola zamietnutá pre nedostatok vecnej legitimácie. O trovách konania rozhodol
súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj
len „CSP“) tak, že ich náhradu priznal úspešným žalovaným proti neúspešnému žalobcovi.

2.
Proti výroku o trovách konania rozsudku podal žalobca odvolanie. Následne žalobca popísal chronológiu
svojho prípadu (snahu o ochranu majetku), a to tak spred súdneho konania: a) od ROEP B., b)
následne rok 2018 - voľby do samospráv, vyhrážanie, poškodenie vozidla, c) podanie žaloby o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, d) plomba o oprave katastrálneho operátu. Žalobca
namietal, prečo sa zasahovalo do listu vlastníctva č. XXXX. Ďalej poukázal na to, že došlo k vydržaniu

obcou. Ďalej poukázal na to, že advokát ho oklamal dňa 03.05.2021. V terajšom stave po oprave
mu nezostalo takmer nič. Je toho názoru, že boli porušené jeho ústavné práva. Ďalej uviedol, že
transformácia PK mapy vyhotovená v rámci ROEP je vykonaná správne. Oprava vykonaná katastrom
je v rozpore s geometrickým a polohovým určením parciel v pozemnoknižnej mape ako aj s okolitými
geometrickými plánmi. Ďalej namietal, že autorizovaný geodet poskytol súdu neoverený geometrický
plán, pričom nevie, prečo by on mal odbornú osobu poučovať. Záverom uviedol, že nevie prečo by mal

platiť za chyby odborníkov, dokonca právnych zástupcov protistrany. Žiadal o spravodlivé posúdenie
situácia a prosil o radu a pomoc zo strany súdu.3.
Žalovaní 1/, 2/ a 6/ sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

4.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu
danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne

správny.

5.
Krajský súd po vykonaní odvolacieho prieskumu dospel k záveru o vecnej správnosti sporného/
napadnutého výroku. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci štandardným
spôsobom podľa § 255 ods. 1 CSP na základe neúspechu žalobcu tak, že priznal náhradu trov konania

úspešným žalovaným. Odvolací súd konštatuje, že zásada procesnej zodpovednosti za neúspech
v konaní a zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bola žaloba
zamietnutá alebo konanie zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma
stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. V súvislosti s požiadavkou odvolateľa na nepriznanie
náhrady trov konania protistrane aj pre dôvody hodné osobitného zreteľa odvolací súd konštatuje, že

ustanovenie § 257 CSP (predtým § 150 ods. l O.s.p.) predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti
za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne
neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí
zaviazaťneúspešnústranusporunanáhradutrovkonania,resp.nemusízaviazaťstranu,ktoráspôsobila
vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Použitie tohto ustanovenia preto

negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu
musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí
mať vždy výnimočný charakter (pozri napr. R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov
konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného
zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon

nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia
najvyššieho súdu sp. zn. 2 MCdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010 či 3 MCdo 46/2012), podľa ktorej nemožno
§ 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle),
ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne
okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania

výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek
a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného
zreteľamôžedôjsťvovzťahukurčitýmdruhomkonaniaalebourčitejprocesnejsituácii,kdesatietočasto
vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu
však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú

dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania
(k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR, III. ÚS 292/07, či I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie,
nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR, III. ÚS 727/2000). Ustanovenie § 257
CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami (pozri nález
Ústavného súdu ČR, I. ÚS 2862/07). Použitie § 257 CSP neodôvodňuje ani fakt, že strana nie solventná,

alebo, že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany.
Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie
spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.

6.

Odvolací súd k námietkam žalobcu o nesprávnom konaní správnych orgánov (kataster) uvádza, že
v tomto konaní nemôže posudzovať (hodnotiť a rušiť) rozhodnutia a konanie správnych orgánov. Ak
mal žalobca výhrady voči rozhodnutiam správnych orgánov, tieto mal napadnúť odvolaním (ak bolo
prípustné), prípadne správnou žalobou (ak boli právoplatné) v zákonom stanovených lehotách a vtedy
mohli byť preskúmané súdom v rámci správnej žaloby. Skutočnosti, ktoré predchádzali tomuto súdnemu

konaniu by výnimočne mohli byť dôvodom na nepriznanie trov, nie však v tomto prípade. Žalobca bol
od počiatku právne zastúpený, a preto bolo na ňom, aby po porade so svojím právnym zástupcom
podal takú žalobu, ktorá by bola úspešná. Každé sporové konanie môže skončiť neúspechom žalobcu
(z rôznych dôvodov), pričom žalobca, ktorý podal žalobu musí s takouto okolnosťou rátať a následne ajprípadne znášať náhradu trov konania. Ak v minulosti aj pochybil správny orgán, nie je to dôvodom na
nepriznanie trov konania voči sporovej strane v tomto konaní. Ak advokát protistrany hájil svojho klienta,
konal v jeho prospech, pričom takýto postup nie je dôvodom na nepriznanie trov konania protistrany. Ak

žalobca prípadne iná strana sporu predkladala dôkaz, ktorý nebol spôsobilý privodiť žalobcovi úspech
vo veci, je to procesné riziko žalobcu, nakoľko tento musí vedieť, ktoré dôkazy chce predložiť, aby bol
úspešný vo veci. Ani súd nemôže žalobcovi povedať, aké dôkazy má predložiť, alebo čo má robiť, aby
vyhral, nakoľko by tým porušil rovnosť strán sporu. Tu odvolací súd dáva odpoveď aj na prosbu žalobcu
o radu a pomoc, a teda radu a pomoc mu nemôže poskytnúť, nakoľko by porušil rovnosť strán sporu

a konal by v prospech jednej strany, čo je neprípustné.
7.
Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok v časti výroku o trovách konania podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. Prvý výrok o zamietnutí žaloby ponechal nedotknutý,
nakoľko tento nebol napadnutý odvolaním.
8.

O nároku na trovy odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Odvolateľ – žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu
vznikla povinnosť nahradiť protistrane odvolacie trovy v plnom rozsahu. S ohľadom na uvedené odvolací
súd priznal žalovaným 1/, 2/, a 6/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
9.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§419 CSP) .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP).