Rozsudok · Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov · Judgement

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 10C/24/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6625201725
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gibaľová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2025:6625201725.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Jankou Gibaľovou v spore žalobkyne: A. B., narodená

XX.XX.XXXX,bytomC.D.XXXX/XX,XXXXXE.,zast.:BELEGAL,s.r.o.sosídlomTomášikova10A,821
03 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 659 387 proti žalovanému: F. G., narodený XX.XX.XXXX,
trvale bytom H. X/XX, XXX XX F., zast.: JUDr. Renáta Endrödyová, advokátka, so sídlom Dr. Herza 26,
984 01 Lučenec, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.04.2025 domáhala vyporiadania
bezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov,pričomuviedla,žesožalovanýmuzatvorilidňaXX.XX.XXXX
manželstvo, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu v Lučenci sp. zn. 7P/11/2023 zo dňa 26.04.2023
rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.05.2023, ktorým zaniklo bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.
Žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dňa 08.11.2024 „Dohodu o vysporiadaní zaniknutého bezpodielového
spoluvlastníctva manželov“, ktorá - v časti týkajúcej sa nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č.

XXXX pre katastrálne územie F., parcela č. XXX o výmere XXX m2, druh pozemku - zastavaná plocha a
nádvorie, parcela č. XXX o výmere XXX m2, druh pozemku - záhrada, stavba - rodinný dom, súpisné č.
X, postavený na parcele č. XXX, upravuje nadobudnutie výlučného vlastníctva (1/1) k nehnuteľnostiam
žalovaným (vrátane vybavenia a spotrebičov) a žalobkyňa obdržala peňažnú sumu 3.000,- Eur.
Žalobkyňa dohodu považuje za neplatnú, a to z dôvodov podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keďže
vznikol zjavný nepomer medzi hodnotou nehnuteľností a poskytnutou odplatou a takto dosiahnuté
vyporiadanie odporuje účelu zákona, ako aj dobrým mravom.

Žalobkyňa ďalej považuje dohodu za neplatnú aj z dôvodu úžery podľa § 39a Občianskeho zákonníka,
keďže hrubý nepomer dosiahnutý dohodou je takého stupňa intenzity a dohoda bola uzatvorená
za takých nepriaznivých osobných zdravotných a psychických pomerov žalobkyne, že zakladá jej
neplatnosť ex lege.
Keďže žalobkyňa uzatvárala dohodu pod značným psychickým tlakom, v nepriaznivých osobných
pomeroch a zdravotnom stave, a teda vzhľadom na svoj zlý psychický stav súhlasila, má za to, že jej
vzniklo právo od tejto dohody odstúpiť podľa § 49 Občianskeho zákonníka.

Ak by súd nevidel v predmetnej dohode rozpor s dobrými mravmi alebo iný dôvod jej neplatnosti,
žalobkyňa týmto odstupuje od dohody podľa § 49 Občianskeho zákonníka, s účinnosťou ku dňu
doručenia žaloby žalovanému, keďže žalovaný v čase uzatvorenia dohody vedel o tom, že žalobkyňa je
v tiesni a v nepriaznivých osobných finančných podmienkach a nepriaznivom psychickom a zdravotnomstave a práve v súvislosti s jej stavom a pomermi inicioval uzatvorenie takto pre žalobkyňu nevýhodnej
dohody.
Žalobkyňa preto navrhla, aby súd ako prejudiciálnu otázku rozhodol medzitýmnym rozsudkom o

neplatnosti Dohody o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 08.11.2024 a
následne vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov k nehnuteľnosti tak, že určí, že žalobkyňa
je podielovým spoluvlastníkom o veľkosti 1/2 k a žalovaný je podielovým spoluvlastníkom o veľkosti 1/2
k predmetným nehnuteľnostiam.

2. Žalobkyňa k žalobe pripojila Dohodu o vysporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva
manželov zo dňa 08.11.2024.

3. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 23.05.2025 k žalobe žalobkyne uviedol, že podanie žalobkyne má
formálne nedostatky, a to:
a/ doložené plnomocenstvo advokáta nie je podpísané advokátom, teda nie je možné zistiť, či došlo k

platnému prevzatiu zastupovania,
b/ žalobkyňa k žalobe nepripojila nijaké dôkazy na preukázanie ňou tvrdených skutočností a ani
nenavrhla na ich preukázanie vykonať nijaké dôkazy, najmä:
ba/ nepreukázala zánik manželstva rozvodom a teda zánik BSM,
bb/nepreukázalaexistenciuňounapadnutejdohodyovysporiadaníBSM,pretožežalovanémudoručená

kópia dohody o vysporiadaní zaniknutého BSM, ktorej neplatnosti sa žalobkyňa dovoláva, je v
nečitateľnom formáte,
bc/ nepreukázala existenciu ňou tvrdených nepriaznivých osobných zdravotných a psychických
pomerov, tiesne či objektívne zlej finančnej situácie,
c/ z podanej žaloby vyplýva, že žalobkyňa navrhuje rozhodnúť o prejudiciálnej otázke (neplatnosti

dohody o vysporiadaní BSM) medzitýmnym rozsudkom. Žalovaný má za to, že v zmysle § 214
CSP a s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Obdo 5/2011
medzitýmnym rozsudkom nie je možné rozhodnúť o predbežnej (prejudiciálnej) otázke, len o základe
uplatneného nároku, preto v žalobe formulovaný petit na vydanie medzitýmneho rozsudku žalovaný
považuje za nesprávny.

Čo sa týka samotného uplatneného nároku na spôsob vysporiadania zaniknutého BSM, žalobkyňa
zamlčala celý rad právne významných skutočností, preto žalovaný predložil súdu nasledovné listiny:
- kúpnu zmluvu zo dňa 01.12.2021 uzatvorenú medzi žalovaným a manž. I. o predaji bytu č. XX v dome
č.s. XXXX zapísanom na LV č. XXXX pre k.ú. E. za sumu 70.000,- Eur,
- čestné prehlásenie - dohodu o zaplatení zálohy zo dňa 27.10.2021, o predaji garáže za dohodnutú

cenu 8.900,- Eur, podpísanú žalovaným ako predávajúcim a J. B.,
- kúpnu zmluvu zo dňa 03.12.2021, predmet kúpy - dom č.s. X stojaci na pozemku CKN parc.č. XXX
spolu aj s pozemkami, zapísaný na LV XXXX pre k.ú. F., kupujúci - strany sporu, kúpna cena 130.000,-
Eur,
- zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 03.12.2021, na základe ktorej bol stranám sporu poskytnutý od

Slovenskej sporiteľne, a.s. úver na bývanie vo výške 90.440,- Eur.
Počas manželstva, teda za obdobie od 01/2022 — 05/2023, t.j. 17 mesiacov, splatili strany sporu z úveru
sumu 5.440,- Eur. Odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode (19.05.2023) manželstva až dodnes, t.j.
24 mesiacov, spláca úver žalovaný, ktorý po rozvode manželstva už do domu investoval ďalšie finančné
prostriedky.

Dom bol na základe dohody o vysporiadaní BSM strán sporu prevedený na žalovaného, čo vyplýva aj z
aktuálneho LV č. XXXX pre k.ú. F., pričom žalovaný už splatil aj úver poskytnutý stranám sporu zo SLSP
a.s., a to z prostriedkov úveru, ktorý bol výlučne žalovanému poskytnutý z J. K., čo rovnako vyplýva z
uvedeného listu vlastníctva (nefiguruje už ako záložný veriteľ SLSP, a.s., ktorá stranám sporu poskytla
úver na bývanie, ale J. K. od 11.03.2025).

Ak žalobkyňa dnes tvrdí, že dohodu podpísala v stave tiesnivých osobných pomerov, zdravotných a
psychických problémov, tieto tvrdenia považuje žalovaný len za účelové zavádzanie súdu a predložil
súdu elektronickú komunikáciu so žalobkyňou, ktorá trvala od marca 2024, kedy sa v podstate strany
sporu dohodli na spôsobe vysporiadania, až do novembra 2024, kedy došlo k uzatvoreniu dohody. V
správe zo dňa 21.03.2024 žalovaný uvádza:

3.000,- Eur Ti zaplatím, tak sa môžeme dohodnúť? Platí sa aj prepis dlžníka v banke, 150,- Eur aj na
katastri okolo 50,- Eur sa platí, aj notár sa platí 150,- Eur ...čas mne tiež nikto nevráti ani 11.000,- Eur,
ktoré som Ti poslal na účet ...svadba 3.000,- Eur, ani peniaze z bytu.
Na uvedenú správu žalobkyňa odpovedala:Čo keď tá banka nevyjde tak ako má. Ja dostanem 3.000,- Eur a úver bude stále na mojom mene.
Čo potom?
Celá ďalšia komunikácia strán sporu počas mesiaca apríl prebiehala o tom, ako sa technicky dá urobiť

to, aby žalobkyňa už nefigurovala v banke ako spoludlžníčka úveru, ani raz sa žalobkyňa nezmienila o
tom, žeby jej nevyhovovala ich dohoda po obsahovej stránke, resp. žeby bola nespokojná s tým, ako
sa dohodli.
03.06.2024 poslala žalobkyňa žalovanému túto správu:
Z banky sa už ozvali?

Žalovaný odpovedal: Po robote Ti napíšem. Neskôr napísal: Banka to iba mnou neschválila kvôli tomu,
ževdecembrikončífixáciaamenísaúroktakteraznato,abysa napísalapriateľka,dotohopotrebujeme
okrem jej príjmu z práce zoficiálniť aj jej príjem z prenájmu tak čakáme na vyjadrenie z daňového úradu
o registrácii...
26.07.2024 opäť žalobkyňa napísala:
Viliam čo nové v banke ??? Od mája nič nehovoríš.

Načo žalovaný odpísal:
No príjem z prenájmu sa nám zatiaľ nepodarilo zoficiálniť, lebo 6 mesiacov musí byť registrovaný na
daňovom ...aby sa to už hýbalo rýchlejšie lanárim G. brata ako spoludlžníka..
V mesiaci september oznámil žalovaný žalobkyni, že refinancovanie úveru sa mu zatiaľ stále nepodarilo
vybaviť.

Z vyššie uvedenej komunikácie strán sporu vyplýva, že na obsahu dohody sa tieto dohodli už v
marci 2024 a intenzívne o uzatvorení dohody komunikovali niekoľko mesiacov, a to až do jej podpisu
v novembri 2024. Je ťažké si predstaviť, že celé tie mesiace si žalobkyňa, mimochodom po celý
čas zastúpená advokátom, neuvedomovala dnes tvrdený hrubý nepomer v hodnote nehnuteľnosti a
výške vyrovnacieho podielu. Rovnako tak je ťažké uveriť tvrdeniu, že po celý čas bola žalobkyňa

pod psychickým tlakom, v nepriaznivých osobných pomeroch a zlom zdravotnom stave, ktoré všetky
problémy sa jej podarilo prekonať do pár mesiacov po podpise dohody, po uplynutí ktorých sa už úplne
jasným úsudkom dokázala na jej obsah pozrieť diametrálne inou optikou ako pred jej podpisom. Je
naozaj ťažké uveriť tvrdeniu, že dohodu, ktorú žalobkyňa so žalovaným preukázateľne dojednávala
celých desať mesiacov, táto podpísala za takých nepriaznivých a tiesnivých osobných a psychických

pomerov, ktoré by dohodu robili neplatnou. Samotný kontraktačný proces trval tak dlho, že za tú dobu
mala možnosť žalobkyňa sa o obsahu dohody poradiť so svojím advokátom, so svojimi blízkymi, alebo
s kýmkoľvek, s kým uznala za vhodné. Rovnako tak si mohla jej obsah dôkladne premyslieť, mala nato
dostatočný časový priestor. Z obsahu vzájomnej komunikácie strán sporu nijako nevyplýva, žeby do
uzatvorenia dohody nejakým spôsobom žalovaný žalobkyňu nútil, súril, tlačil na ňu, alebo inak naliehal.

Žaloba žalobkyne je neurčitá, postavená len na jej tvrdeniach, bez akýchkoľvek dôkazov. Svoje tvrdenia
žalobkyňa nepodložila nijakými listinnými či inými dôkazmi, jediný doložený listinný dôkaz je nečitateľný.
Nepreukázala, že jej zdravotný stav je taký, ako to uvádza v žalobe. Žalobkyňa, zrejme si vedomá
dôkaznej núdze v tomto smere, z dôvodu právnej istoty, zároveň odstúpila od uzatvorenej dohody. Žiada
sa poznamenať, že odstúpiť sa dá len od platne uzatvorenej dohody a pokiaľ by si žalobkyňa bola istá

tvrdenou neplatnosťou dohody, nebola by nútená hľadať dôvody na odstúpenie. Žalovaný má za to, že
dôvod na odstúpenie od uzatvorenej dohody na strane žalobkyne neexistuje, preto je toto odstúpenie
neplatné. To, že je žalobkyňa v nepriaznivej finančnej situácii, príp. má z toho psychické problémy,
nezakladá automaticky jej právo riešiť túto svoju situáciu na úkor žalovaného.
Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha vysporiadania zaniknutého BSM tým spôsobom, že

nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. F. navrhuje prikázať do podielového spoluvlastníctva,
každej strane sporu v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/2-ice, avšak nijakým spôsobom nenavrhuje
vysporiadať existujúce záväzky (úver poskytnutý stranám sporu na bývanie) ani to, čo žalovaný zo
svojho vynaložil na nadobudnutie uvedených nehnuteľností. Právny zástupca žalobkyne o existencii
týchto záväzkov, ako aj o spôsobe nadobudnutia nehnuteľností bol informovaný, čo vyplýva z e-mailovej

komunikácie právneho zástupcu žalobkyne so žalovaným, ako aj s jeho právnou zástupkyňou v období
od októbra 2023 do decembra 2024.
Za tohto stavu sa žaloba javí ako absolútne nedôvodná. Navrhovaný spôsob vysporiadania BSM nie
je v súlade so zákonom, nakoľko vychádza z neúplne uvedeného skutkového stavu, pretože v mase
zaniknutého BSM neboli uvedené záväzky, a ani vlastné finančné prostriedky žalovaného použité na

kúpu a rekonštrukciu nehnuteľností.
Vo všeobecnosti je potrebné povedať, že navrhnutý spôsob vysporiadania zaniknutého BSM (aj pre
prípad, ak by bol v súlade so zákonom) sa nejaví byť vhodný, účelný a hospodárny. Prikázane veci
do podielového spoluvlastníctva rozvedeným manželom predstavuje reálnu hrozbu ďalšieho sporuo zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva. V danej konkrétnej veci je zo spôsobu
nadobudnutia sporných nehnuteľností celkom zjavné, že veľkú časť finančných prostriedkov na ich kúpu
tvorili prostriedky z úveru na bývanie a časť tvorili vlastné finančné prostriedky žalovaného, ktoré boli

použité aj na rekonštrukciu nehnuteľností. Žalobkyňa do nadobudnutia nehnuteľností nevložila nijaké
vlastné finančné prostriedky a úver počas manželstva strany sporu splácali len 17 mesiacov. Následne
bolo ich manželstvo rozvedené a celý zostatok úveru splatil už žalovaný.
Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol žalobu žalobkyne zamietnuť a priznať žalovanému právo
nanáhradutrovkonaniavrozsahu100%,nakoľkopodanoužalobouidezjavneosvojvoľnéuplatňovanie

práva bez opory v hmotnoprávnych predpisoch.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 23.06.2025 uviedla, že na preukázanie nepriaznivých tiesnivých
osobných pomerov a psychického stavu žalobkyne súdu predkladá lekársky záznam (dekurz) zo
dňa 08.11.2024 a lekársku správu zo dňa 05.12.2024. Žalobkyňa počas roka 2024 opakovane
navštevovala ambulanciu a bola hospitalizovaná (23.06-26.06.2024, 18.09.2024), o čom žalovaný vedel

(hospitalizácia 23.06.2024-26.06.2024, ambulantná psychiatrická liečba ...23.08.2024, 11.10.2024,
08.11.2024).
Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobkyňa v rámci navrhovaného vyporiadania BSM do podielového
spoluvlastníctva 1/2 nenavrhuje vyporiadanie záväzkov plynúcich z úveru 90.000,- Eur, žalobkyňa
uviedla, že na prevzatie dlhu podľa § 531 Občianskeho zákonníka sa vyžaduje súhlas veriteľa (banky),

teda z hľadiska vyporiadania záväzkov medzi žalobkyňou a žalovaným je Dohoda o vyporiadaní bez
právnych účinkov na trvanie záväzku žalobkyne voči veriteľovi (banke). Z hľadiska ustanovenia § 39a
Občianskeho zákonníka práve aktuálny stav znamená, že žalobkyňa v dôsledku Dohody o vyporiadaní
BSM z 08.11.2024 síce prestala byť vlastníkom nehnuteľnosti, avšak ostal jej záväzok dlžníka z úveru.
Tým viac je stav podľa Dohody o vyporiadaní v rozpore so zákonom pre hrubý nepomer (§ 39a OZ) a

teda právny úkon (Dohoda z 08.11.2024) je absolútne neplatný.
Žalobkyňa zotrvala na tom, že Dohoda o vyporiadaní BSM z 08.11.2024 je neplatná (okrem iného)
podľa § 39a Občianskeho zákonníka, ako aj na tom, že pre prípad, ak by súd v obsahu dohody
nezistil hrubý nepomer a rozpor s dobrými mravmi a teda nekonštatoval by absolútnu neplatnosť tejto
Dohody, tak žalobkyňa trvá na odstúpení od Dohody v zmysle podľa § 49 Občianskeho zákonníka a

zotrváva na návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva tak, ako bol návrh podaný, t.j.
aby súd nehnuteľnosti prikázal žalobkyni a žalovanému do podielového spoluvlastníctva o veľkosti 1/2
v prospech žalobkyne a 1/2 v prospech žalobcu (pozn. súdu – správne malo byť zrejme uvedené
žalovaného).

5. Písomným podaním doručeným súdu dňa 23.06.2025 žalobkyňa doplnila svoje vyjadrenie a uviedla,
že nie je pravda, že časť kúpnej ceny 40.000,- Eur zaplatil žalovaný výlučne z vlastných prostriedkov
z predaja svojho bytu (01.12.2021), pretože žalobkyňa sa podieľala na financovaní rekonštrukcie bytu
a čerpala v tej súvislosti úvery (2018), ktoré na rekonštrukciu vynaložila. Žalobkyňa zaslala doplňujúce
listiny preukazujúce finančnú účasť žalobkyne na rekonštrukcii bytu (vo vlastníctve žalovaného), ktorý

bol neskôr predaný a časť prostriedkov z predaja bytu bola použitá na zaplatenie časti kúpnej ceny
prevyšujúcej úver od banky. Žalobkyňa má za to, že tým, že sa podieľala finančne (15.000,- Eur)
na rekonštrukcii bytu a aj na prácach, patrí príjem z predaja bytu do BSM a preto aj prostriedky
vynaložené na zaplatenie časti kúpnej ceny 40.000,- Eur = (130.000 - úver (90.000)) sú súčasťou BSM.
Ďalej žalobkyňa predložila listinu, ktorá preukazuje, že ešte pred rozvodom sa žalovaný pokúsil na

seba previesť 1/2 podiel na nehnuteľnosti a tiež uviedla niektoré náklady vynaložené žalobkyňou do
kupovaného rodinného domu (03.12.2021).

6. V písomnom vyjadrení zo dňa 22.07.2025 žalovaný uviedol, že vo svojom podaní sa žalobkyňa
prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvoláva na ustanovenie § 531 OZ a § 39a OZ s

konštatovaním, že dohoda o vyporiadaní BSM bez súhlasu banky nemá vplyv na trvanie záväzku
žalobkyne voči banke a keďže žalobkyňa prestala byť vlastníkom nehnuteľnosti, ale zostal jej záväzok
z úveru voči banke, je takýto právny úkon absolútne neplatný. Právnemu nástupcovi žalobkyne
pravdepodobne ušlo vyjadrenie žalovaného, že už splatil úver poskytnutý stranám sporu SLSP a.s., a
to z prostriedkov úveru, ktorý bol poskytnutý výlučne žalovanému z J. K.. Táto skutočnosť vyplýva aj z

príslušného LV č. XXXX pre k.ú. F.. Žalobkyňa teda už nie dlžníčkou voči banke.
V písomnom podaní označenom ako „Doplnenie vyjadrenia k žalobnej odpovedi” žalobkyňa uvádza,
že sa podieľala na financovaní rekonštrukcie bytu vo výlučnom vlastníctve žalovaného, čo preukazuje
doložením nasledovných dokladov:a/ žiadosť o zmenu zmluvných podmienok VÚB, a.s. zo dňa 09.08.2019, z ktorej vyplýva, že žalobkyňa
požiadala o mimoriadnu splátku vo výške 8.750,- Eur,
b/ zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzatvorená medzi žalobkyňou a Tatrabankou, a.s. na

sumu7.800,-Eur(doloženálenprvástrana,bezpodpisuadátumu)sdátumomprvejsplátky10.08.2018,
c/ dodatok k zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzatvorený medzi žalobkyňou a Tatrabankou,
a.s., na základe ktorého sa žalobkyňa a Tatrabanka, a.s. dohodli na jednorazovom predčasnom splatení
pohľadávky Tatrabanka vo výške 7.612,65 Eur ku dňu 08.11.2018 (rovnako doložená len prvá strana
Dodatku).

Ani jedna z uvedených listín nedokladuje tvrdenie žalobkyne, že sa podieľala na financovaní
rekonštrukcie bytu vo vlastníctve žalovaného. Pre úplnosť a korektnosť je však potrebné uviesť, že
na rekonštrukciu tohto bytu naozaj žalobkyňa požičala ešte pred uzatvorením manželstva žalovanému
sumu 7.000,- Eur, ktorú jej žalovaný vrátil (čo dokladuje výpisom z účtu z 15.08.2019, kedy žalovaný
poslal na účet žalobkyne sumu 8.750,- Eur). Keďže ide o pôžičku z doby pred uzatvorením manželstva,
z dôvodu právnej istoty týmto zároveň vzniesol námietku premlčania.

Listinanazvanáprávnymzástupcomžalobkyneako„4.DohodanotárA.pdf+5-notárB.pdf“podľanázoru
žalovaného nepreukazuje, že ešte pred rozvodom sa pokúsil žalovaný na seba previesť 1/2 podiel na
nehnuteľnosti, pretože uvedená listina nie je vo vzťahu ku katastru nehnuteľností schopná vyvolať tieto
právne následky. Listina svedčí akurát o tom, že ešte pred rozvodom manželstva existovala vôľa strán
sporu uvedeným spôsobom vysporiadať ich BSM pre prípad jeho zániku. Podľa tvrdenia žalovaného na

spísaní tejto dohody trvala práve žalobkyňa, nebola to jeho iniciatíva.
Dokladydoloženéakoprílohač.6,7a8Doplnenianepreukazujúžiadnenákladyvynaloženéžalobkyňou
do kupovaného rodinného domu, pretože z nich absolútne nie je možné usúdiť, z akých finančných
prostriedkov boli tieto výdavky hradené. Žalovaný však naopak tvrdí, a dokladuje výpisom z účtu, že
platby za kúrenie boli realizované z jeho účtu, rovnako tak platby za stierky boli uhradené z jeho

finančných prostriedkov získaných z predaja bytu v jeho výlučnom vlastníctve a vybrané z jeho účtu.
Doklad predložený žalobkyňou o doprave z Merkury Marketu je doklad týkajúci sa prepravy dlažby, ktorá
bola zakúpená za sumu 598,81Eur a rovnako uhradená z účtu žalovaného.
Za účelom preukázania svojich tvrdení doložil žalovaný súdu výpis zo svojho účtu z januára a februára
2022, z ktorého sú zrejmé nasledovné platby a výbery: 03.01.2022 - výber v hotovosti (stierky L. M.)

- 500,- Eur; 03.01.2022 - výber v hotovosti (stierky L. M.) - 500,- Eur; 11.01.2022 - výber v hotovosti
(stierky L. M.) - 500,- Eur; 13.01.2022 - A. N. - platba za kúrenie - 1.000,- Eur; 14.01.2022 - A. N. - platba
za kúrenie - 1.000,-Eur; 17.01.2022 - A. N. - platba za kúrenie - 2.500,- Eur; 17.01.2022 -A. N. - platba za
kúrenie - 2.500,- Eur; 18.01.2022 - výber v hotovosti (stierky L. M.) - 2.000,- Eur; 31.01.2022 MERKURY
SHOP a.s., dlažba - 598,81 Eur; 10.02.2022 - výber v hotovosti (stierky L. M.) - 1.000,- Eur.

7. Pred otvorením pojednávania dňa 15.10.2025 prejavili strany záujem o mimosúdne vyriešenie sporu,
preto súd pojednávanie odročil. Následne dňa 27.11.2025 žalobkyňa oznámila súdu, že k dohode so
žalovaným nedošlo. Žalobkyňa navrhla sumu vyrovnania 8.000,- Eur, čo žalovaný odmietol.
Žalovaný dňa 27.11.2025 rovnako oznámil súdu, že k dohode strán sporu nedošlo. Mailom zo

dňa 04.112025 oznámil právny zástupca žalobkyne právnej zástupkyni žalovaného, že jeho klientka
požaduje zaplatenie sumy 8.000,- Eur bez bližšieho zdôvodnenia tohto nároku. Vzhľadom ku
skutočnosti, že žalovaný považuje uvedenú požiadavku žalobkyne za nedôvodnú, k dohode strán sporu
nedošlo. Žalovaný zotrváva na tvrdení, že uzatvorená dohoda o vysporiadaní BSM je platná. Žalobkyňa
ku dnešnému dňu nezdôvodnila súdu, v čom vidí rozpor so zákonom a dobrými mravmi v uzatvorenej

dohode o vysporiadaní BSM, nepredložila súdu jediný dôkaz o tom, že žalovaný zneužil jej tieseň,
neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo
neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dal sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého
majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere. Zároveň zo žalobkyňou
predložených lekárskych správ nie je možné ustáliť, ani napriek tomu, že bola psychiatricky liečená,

či jej zdravotné problémy boli takého charakteru, aby ju robili neschopnou k uzatváraniu určitých
alebo všetkých právnych úkonov. Na pojednávaní žalobkyňa prehlásila, že už je v poriadku a je
zdravá. Žalovaný predložil v konaní elektronickú komunikáciu medzi ním a žalobkyňou, ktorá prebiehala
medzi nimi už od marca 2024, kedy sa v podstate strany sporu už na vysporiadaní dohodli, len
žalovaný nedokázal v tom období vybaviť všetky potrebné formality v banke. Teda uzatvorená dohoda

o vysporiadaní zaniknutého BSM bola výsledkom niekoľko mesiacov trvajúceho procesu, počas ktorej
doby mala žalobkyňa dostatok času premyslieť si jej obsah. Nik žalobkyňu do uzatvorenia dohody
nenútil, naopak, práve ona súrila žalovaného, aby vybavil potrebné formality v banke, čo vyplýva
z predloženej komunikácie strán sporu. Je teda evidentné, že nešlo o nepremyslené uzatvoreniedohody, nešlo o rýchle a neuvážené rozhodnutie, žalobkyňa mala dostatok času a priestoru na
uváženie dôsledkov uzatvorenia takejto dohody, nik na ňu nenaliehal, nik ju do ničoho netlačil, išlo o
jej premyslené, slobodné rozhodnutie, na premyslenie ktorého jej bol poskytnutý dostatočný časový

priestor.
Vzhľadom na:
a/ spôsob nadobudnutia domu, ktorý je vlastne jedinou položkou predmetu žalobkyňou navrhovaného
vysporiadania BSM a jeho nadobudnutia takmer z výlučných finančných prostriedkov žalovaného,
b/ výšku finančných prostriedkov uhradených žalovaným žalobkyni po zániku ich manželstva, ale aj

počas neho,
c/ veľmi krátku dobu trvania manželstva strán sporu,
nevzhliada žalovaný žiadny dôvod na vyslovenie neplatnosti uzatvorenej dohody a rovnako ani dôvod
na odstúpenie žalobkyne od tejto dohody, preto odstúpenie žalobkyne od dohody považuje za neplatné.
Zo samotného vyjadrenia žalobkyne v podanej žalobe celkom evidentne vyplýva, že žalobkyňa si nie je
istá unesením dôkazného bremena vo vzťahu k tvrdenej neplatnosti dohody a ani žiadne ďalšie dôkazy

na preukázanie svojich tvrdení súdu neponúka. Vzhľadom na takúto dôkaznú situáciu „pre istotu“ od
dohody aj odstupuje, teda nepriamo sama priznáva jej platnosť, nakoľko od neplatnej dohody sa platne
odstúpiťnedá.Akbytedajejodstúpenieoddohodymalovyvolaťňousledovanéprávnenásledky,musela
by byť dohoda platná, teda v rozpore s tvrdeniami žalobkyne o jej neplatnosti.
Tieseň ani nápadne nevýhodné podmienky uzatvorenej dohody rovnako zatiaľ žalobkyňa nepreukázala.

Na základe vyššie uvedených skutočností považuje žalovaný žalobu žalobkyne za nedôvodnú a
navrhuje ju v plnom rozsahu zamietnuť.

8. Na žiadosť žalujúcej strany súd vykonal na súdnom pojednávaní dňa 02.12.2025 dokazovanie
prečítaním Dohody o vysporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa

08.11.2024, výpisu z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. F., kúpnej zmluvy zo dňa 03.12.2021, kúpnej
zmluvy zo dňa 01.12.2021, čestného prehlásenia – dohody o zaplatení zálohy zo dňa 27.10.2021,
rozhodnutia Okresného úradu Lučenec, katastrálny odbor č. F. XXXX/XXXX zo dňa 16.12.2021,
zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.12.2021, e-mailovej komunikácie medzi
právnym zástupcom žalobkyne a právnym zástupcom žalovaného od 23.10.2023 do 11.12.2024, SMS

komunikácie medzi žalobkyňou a žalovaným, lekárskych správ o zdravotnom stave žalobkyne, prvej
strany žiadosti o zmenu zmluvných podmienok zo dňa 09.08.2019, prvej strany zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. XXXXXXXXXX, prvej strany dodatku k zmluve
o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. XXXXXXXXXX, návrhu dohody
zo dňa 13.01.2023, objednávky dopravy zákazníkom a príjmového pokladničného dokladu zo dňa

26.01.2022, faktúry č. XXXXX splatnej dňa 24.01.2022 na sumu 2.500,20 Eur, cenovej ponuky (kúrenie),
výpisov z účtu žalovaného a zistil tento skutkový stav:

9. Dňa 08.11.2024 bola medzi žalobkyňou a žalovaným uzatvorená Dohoda o vysporiadaní zaniknutého
BSM (ďalej aj „Dohoda“) (č.l. 5 – 9 spisu). Zmluvné strany v Dohode vyhlásili, že do ich BSM patrili:

1/ hnuteľné veci (skrine v spálni, manželská posteľ, závesy, komoda, 4ks lustre, skrine v detskej izbe,
písací stolík, zánovná manželská posteľ v detskej izbe, komoda v obývacej izbe, závesy v obývacej izbe,
kuchynská linka, chladnička, mikrovlnná rúra, varná doska, myčka riadu, vysavač, bazén) nachádzajúce
sa v rodinnom dome č. súp. X stojacom na parcele CKN parc. č. XXX zapísanom na LV č. XXXX, k.ú.
F., ktoré pripadli žalovanému;

2/ nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. F. zapísané na LV č. XXXX, parcely reg. „O.“ parc. č. XXX –
zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. č. XXX – záhrada o výmere XXX m2 a stavba č.
súp. X na pozemku CKN parc. č. XXX – rodinný dom, ktoré pripadli do výlučného vlastníctva žalovaného,
ktorý tieto nehnuteľnosti prebral aj s ťarchou zapísanou v časti „C“ LV č. XXXX, k.ú. F.;
3/ záväzok – zostatok dlhu z úveru č. XXXXXXXXXX, ktorý bol stranám poskytnutý na základe Zmluvy o

splátkovom úvere (úver na bývanie) uzatvorenej dňa 03.12.2021 so Slovenskou sporiteľňou, a.s. celkom
vo výške 90.440,- Eur a ktorého zostatok ku dňu rozvodu manželstva strán sporu predstavoval sumu
cca 87.001,61 Eur, ktorý sa zaviazal v budúcnosti ako dlžník splácať výlučne žalovaný, a to až do
jeho úplného splatenia. Žalovaný sa tiež zaviazal bezodkladne po podpísaní dohody vykonať všetky
úkony potrebné k tomu, aby bol v budúcnosti vo vzťahu k veriteľovi Slovenskej sporiteľni, a.s. jediným

a výlučným dlžníkom a aby vo vzťahu k tomuto veriteľovi už žalobkyňa v budúcnosti nevystupovala ako
spoludlžník úveru (čl. V. písm. C/ bod 1. Dohody).
Na úplné vyrovnanie podielov zo zaniknutého BSM sa zaviazal žalovaný vyplatiť žalobkyni sumu 3.500,-
Eur, a to sumu 3.000,- Eur bezhotovostným prevodom na účet žalobkyne v lehote najneskôr do 5 dní ododňapovoleniavkladuvlastníckehoprávaknehnuteľnostiamasumu500,-Eurvpravidelnýchmesačných
splátkach po 50,- Eur bezhotovostným prevodom na účet žalobkyne (čl. VI. bod 1. Dohody).
Zmluvné strany zhodne vyhlásili, že touto mimosúdnou Dohodou pokladajú medzi sebou za úplne

vysporiadané všetky ich majetkové nároky z ich zaniknutého BSM. Ani jeden z nich voči druhému nemá
po podpise tejto Dohody už žiadnych majetkových nárokov, práv, povinností, záväzkov, či pohľadávok
a to z toho dôvodu, že všetky veci, ktoré do ich BSM patrili, si touto Dohodou vysporiadali. Dohoda
obsahuje dohodu o všetkých veciach, tak hnuteľných, ako aj nehnuteľných, ktoré spolu počas trvania
manželstva nadobudli, ako aj dohodu o všetkých záväzkoch a pohľadávkach. Zmluvné strany vyhlasujú,

že nie sú im známe nijaké ďalšie veci, majetkové práva, záväzky, pohľadávky či akékoľvek majetkové či
nemajetkové hodnoty, ktoré by si ešte mali vysporiadať a preto týmto ich BSM považujú za definitívne
vysporiadané (čl. VIII. bod 1. Dohody).

10. Kúpnou zmluvou zo dňa 03.12.2021 (č. l. 51 – 53 spisu) uzatvorenou medzi predávajúcimi P. A. a D.
F. F. a kupujúcimi F. G. a A. G. B. nadobudli kupujúci do BSM (do podielu 1/1) nehnuteľnosti zapísané

na LV č. XXXX, k.ú. F., obec F., Q. E., a to rodinný dom so súp. č. X postavený na pozemku O. parc.
č. XXX, pozemky O. parc. č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a parc. č. XXX
– záhrada o výmere XXX m2. Zmluvné strany sa dohodli, že kúpna cena predstavuje celkom sumu
130.000,- Eur a kupujúcimi bola zaplatená nasledovne: časť kúpnej ceny vo výške 3.300,- Eur, ktorá
predstavovala odmenu sprostredkovateľa za sprostredkovanie predmetu zmluvy, zaplatili kupujúci na

účet sprostredkovateľa pred podpisom kúpnej zmluvy, časť kúpnej ceny vo výške 7.000,- Eur zaplatili
kupujúci pri podpise rezervačnej zmluvy, časť kúpnej ceny vo výške 13.000,- Eur zaplatili kupujúci pred
podpisom kúpnej zmluvy, časť kúpnej ceny vo výške 16.260,- Eur zaplatili kupujúci v lehote troch dní
od podpisu kúpnej zmluvy a časť kúpnej ceny vo výške 90.440,- Eur zaplatili kupujúci prostredníctvom
hypotekárneho úveru zo Slovenskej sporiteľne, a.s.

11. Na základe zmluvy o splátkovom úvere (úver na bývanie) č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.12.2021 (č. l.
59 – 64 spisu) Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla dlžníkom F. G. a A. G. B. úver vo výške 90.440,- Eur,
ktorý sa dlžníci zaviazali uhradiť v 360 pravidelných mesačných splátkach vo výške 312,56 Eur, pričom
splatnosť prvej splátky bola dňa 20.01.2022 a konečná splatnosť úveru bola dojednaná na 20.12.2051.

12. Kúpnou zmluvou zo dňa 01.12.2021 (č. l. 54 – 56 spisu) predávajúci F. G. predal kupujúcim P. I.
a R. I. nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, k.ú. E., obec E., Q. E., a to byt č. XX na X. poschodí vo
vchode XX bytového domu č. súp. XXXX, ktorý je postavený na pozemku O. parc. č. XXXX, v podiele
1/1 a spoluvlastnícky podiel v rozsahu XX/XXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

bytového domu č. súp. XXXX za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 70.000,- Eur.

13. Z čestného prehlásenia – Dohody o zaplatení zálohy zo dňa 27.10.2021 (č. l. 57 spisu) vyplýva,
že F. G. ako budúci predávajúci a J. B. ako budúci kupujúci prejavili záujem o uzavretie zmluvy
o prevode vlastníctva nebytového priestoru, ktorej predmetom bude odplatný prevod vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. E., parc. č. XXXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere
XXm2,stavbanapozemkuparc.č.XXXXradovágarážč.súp.XXXXvpodiele1/1,atokúpnouzmluvou.
Predmetom kúpnej zmluvy bude prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti za kúpnu cenu 8.900,- Eur,
pričom záloha činí 3.000,- Eur a druhú časť kúpnej ceny vo výške 5.900,- Eur zloží budúci kupujúci pri
podpise kúpnej zmluvy na účet budúceho predávajúceho.

14. Rozhodnutím Okresného úradu Lučenec, katastrálny odbor č. F. XXXX/XXXX zo dňa 16.12.2021 (č.
l. 58 spisu) bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v k.ú.
E., pozemok registra O. parc. č. XXXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 21 m2, stavba – radová
garáž so súp. č. XXXX na pozemku registra O. parc. č. XXXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere

XX m2 v prospech K. J. B. v podiele 1/1 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30.11.2021 uzavretej medzi
účastníkmi F. G. ako predávajúcim a K. J. B. ako kupujúcim.

15.ZvýpisuzLVč.XXXX,okresE.,obecF.,k.ú.F.vyhotovenéhodňa15.05.2025(č.l.50spisu)vyplýva,
že výlučným vlastníkom nehnuteľností parcely registra „C“ parc. č. XXX o výmere XXX m2 – zastavaná

plocha a nádvorie, parc. č. XXX o výmere XXX m2 – záhrada, rodinný dom č. súp. X na parc. č. XXX
v podiele 1/1 je žalovaný F. G.. V časti C: Ťarchy listu vlastníctva je pod poradovým číslom X zapísané
záložné právo v prospech Fio banka, a.s., IČ: 618 58 374, so sídlom Na Florenci 2139/2, Nové Město,
110 00 Praha 1, ČR konajúca prostredníctvom organizačnej zložky Fio banka, a.s., pobočka zahraničnejbanky, IČO: 36 869 376, Dunajská 1, 811 08 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, SR, na pozemky
registra O. parc. č. XXX, XXX a rodinný dom so s.č. X na pozemku registra O. parc. č. XXX, č. F./XXXX
z 11.03.2025 – XX/XX.

16. Z dekurzu L. A. S. D. H. T. XX.XX.XXXX (U. XX V.) F. T. H. M.: H. W. P. T. L., L. L. (S. H. W.). L. L.
Q. G. L. X. O. L. P. R. T. XX.XX.XXXX.

17. Z dekurzu L. A. S. D. H. T. XX.XX.XXXX (U. XXX, XXX V.) F. U. L. G. F., M. L. – M. Y. F. E. L. H. W.

L. N. S. R. Q., X. Z. V. V. G. G. P. C. C.. L. K. L. H. T. L. V. L. X. Q. XX.XX.XXXX T. XX.XX.XXXX F. F.
R. C. V.. V. E. A. Q., E. N. L. V. Y. Q. T. F. Q., D. R. L. H. + Y. Q. L. L. F. H. XX.XX.XXXX Y. S. R. V. V.
G. D. C. V. Z. G. P. – T. L.. J. Z. Y. H.. F. H. V. Y. A. Q. S. P. P. C., O. Y. H. V., D., T. V.. F. V. Q. H. V. F.
V. X. S. F. P. H. L. Q. P. D.. N. L. T. H. C. V., L. S. C., T., C. A. F. V., L..

18. Zo záverov správy H. L. F. M. N. G. L. A. E. X., A. H. T. XX.XX.XXXX (U. E. XXX, XXX V.) F., M. Q.

M. Y. T. T., R. I., V. H. X. Q. – F. C. P. T. V. T. A. – F. P. C. V., H. Q., P. R., T. P. V. Z. G. V. L. V. C.. T. L.
F. P. R. F. T. V. L.. P. L. Y. Q., V. J. F. Y. T., I., T. L. V. Y. Z. U. H..

19. Z e-mailovej komunikácie právnych zástupcov strán sporu (č.l. 66 – 71 spisu) vyplýva, že právny
zástupca žalobkyne navrhoval dňa 19.12.2023 také vyporiadanie BSM, že dom s pozemkami ostane

vo výlučnom vlastníctve žalovaného vrátene prípadného vybavenia a hnuteľných vecí, žalobkyni vyplatí
17.000,- Eur a žalobkyňa si ponechá motorové vozidlo, pričom žalobkyňa už nebude figurovať ako
dlžník v hypotekárnej úverovej zmluve. Právna zástupkyňa žalovaného dňa 16.05.2024 informovala
protistranu, že žalovaný sa pokúša v V. V. vybaviť prevod úveru len na jeho osobu a čaká na odpoveď
banky. Dňa 11.12.2024 právny zástupca žalobkyne informoval právnu zástupkyňu žalovaného, že

k uzatvoreniu dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 08.11.2024 medzi stranami sporu došlo bez jeho
vedomia. Dohodu po preštudovaní považuje za nevyváženú a vyporiadanie v hrubom nepomere
k hodnote, ktorá bola žalobkyni vyplatená, čím napĺňa znaky úžery podľa § 39a OZ a teda je
absolútne neplatná, pričom určenia neplatnosti dohody sa bude žalobkyňa domáhať. Okrem toho
zvažuje aj podanie trestného oznámenia, keďže sa javí ako pravdepodobné, že došlo uvedeným

konaním k naplneniu znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 221 TZ v jednočinnom
súbehu s trestným činom nátlaku podľa § 192 TZ. Ak žalovaný zváži napraviť daný stav dobrovoľne
bez súdneho konania, je právny zástupca žalobkyne pripravený preštudovať si jeho návrh na nápravu a
urovnanie. Dňa 11.12.2024 právna zástupkyňa žalovaného oznámila právnemu zástupcovi žalobkyne,
že k uzatvoreniu dohody medzi stranami sporu došlo bez intervencie z jej strany. Pokiaľ je právny

zástupca žalobkyne presvedčený o absolútnej neplatnosti dohody, nič mu nebráni v podaní žaloby ani
vo vyvodení trestnoprávnej zodpovednosti, ona osobne v obsahu dohody nevzhliada úžeru, ani podvod.
Keďže do kúpy domu a zariadenia žalovaný preukázateľne investoval svoje vlastné finančné prostriedky
z predaja svojho bytu a garáže v sume cca 60.000,- Eur a zvyšok nákladov na kúpu a rekonštrukciu
vykryli z úveru vo výške cca 90.000,- Eur, tak pri vyporiadaní ich BSM je potrebné zohľadniť výšku

vlastnej investície žalovaného, ako aj výšku zostatku úveru, ktorý splácali počas manželstva len niečo
vyše roka a na splátkach úveru uhradili cca 5.000,- Eur. Celý úver sa zaviazal dosplácať žalovaný a jeho
vlastná investícia do domu predstavovala cca 60.000,- Eur.

20. Z SMS komunikácie medzi stranami sporu (č.l. 72 – 87 spisu) vyplýva nasledujúce:

Žalovaný:3000€tizaplatimtaksamozmedohodnut?platisaajprepisdlznikavbanke150€ajnakatastri
okolo 50€ sa plati aj notar sa plati 150€.. cas mne tiez nikto nevrati ani 11000€ ktore som ti poslal na
ucet.. svadba 3000€ ani peniaze z bytu.
Žalobkyňa: Čo ked ta banka nevyjde tak ako ma Ja dostanem 3000a uver bude stale na mojom mene
Co potom?

25.03.2024
Žalovaný: Ved ta nechcem oklamat aj ja to chcem prepisat tak sa pojde s dohodou od notara najprv
do banky a potom na kataster ked banka to neprime aj ked podla mna musi.. ked nie tak dohoda bude
neplatna.
Žalobkyňa: A čo povedali v banke? Problem bude v tom, že mas maly prijem aby ti to preslo... musite

byt dvaja. To je cely problem
Žalovaný: Ona ma vlastnu hypo byt v prenajme to nerataj.. ja nemam nic orem hypo ziadne ine uvery
malo by to prejst
Žalobkyňa: A keď nieŽalovaný: Opytam sa v banke zajtra ti dam vediet ked nie tak budem riesit s pravnickou a vybavim zajtra
aj bartosovu
09.04.2024

Žalovaný: (...) a za to vysporiadanie financie uz mam tak by som to uz zacal riesit ideme to riesit este
medzi advokatmi alebo uz iba medzi nami plus notar
17.04.2024
Žalovaný: bol som dnes zisťovať u notára aj advokátky chcel som ju zrušiť ale povedala že u nej to vyjde
lacnejšie tak cca o 150€ aj to som myslel že len okolo 150€ vyjde tie dohody papiere kataster a nakoniec

vyse 700€ advokatka a notar jurina 870€ je tiež pekná pálka a má to rovnakú váhu, tak by som to riešil
u advokátky len spise papiere a bude sa to riešiť aby sme boli obaja spokojný a tvojho advokáta môžeš
zrušiť... a trvá to mesiac odpoveď z (...)
Žalobkyňa: Dobre, takze mesiac odo dnes sa caka??? Ale nerozumiem, najskor chces rieait kataster...
a potom banku? takze sa moze stat, ze majitel nebudem, ale uver mT budem??? Dufam, že nie
Žalovaný: Z mojej strany urobím všetko aby si nebola na hypo, naozaj urobím všetko pre to

Žalobkyňa: Takže si sa do toho pustil?
Žalovaný: Dnes som len zisťoval nič som nezačal riešiť, len si robím mapu odkiaľ začnem no bude to
veľmi drahé.
Žalobkyňa: To iste... a na kedy to vidis reálne teda?
Žalovaný: Do mesiaca alebo skôr sa to začne hýbať, dám vedieť

Žalobkyňa: Ja ta rozumiem Ale potrebujem mat istotu.... ze ma vyberu z uveru rozumies
01.05.2024
Žalovaný: Naliehal som v banke ze chcem aby vypocitali vopred ci prejde hypo na mna a mam vraj
napisat dohodu aspon ako taku zatial aby mohli nieco vypocitat... a potrebujem tvoju adresu a dohoda
teda 3000€ a splatky ako 6 mesiacov po 50€ tak si vravela? A potom ti to donesiem podpisat tu dohodu

zajtra alebo kedy to dopisem
03.06.2024
Žalobkyňa: Z banky sa už ozvaliM
Žalovaný: Banka to iba mnou neschvalila kvoli tomu ze v decembri konci fixacia a zmeni sa urok tak
teraz nato aby sa napisala priatelka do toho potrebujeme okrem jej prijmu z prace zoficialnit aj jej prijem

z prenajmu tak cakame na vyjadrenie z danoveho uradu o registracii
Žalobkyňa: Fiha no to je riadne na dlho toto
26.07.2024
Žalobkyňa: Viliam čo nové v banke??? Od mája nič nehovoríš
Žalovaný: No príjem z prenájmu sa nám zatiaľ nepodarilo zoficialnit lebo 6 mesiacov musí byť

registrovaný na daňovom a iba polovicu sumy z prenajmu berú do príjmu.... predať byt sa tiež v rýchlosti
nedá tak momentálne aby sa to už rýchlejšie hýbalo lanarim Kaja brata spoludlznika ci by nebol
04.09.2024
Žalobkyňa: Čo s tou bankou? Ja budem potrebovať peniaze.
Žalovaný: Ten refinanc pravdepodobne neprejde chyba nam tam este prijem musime cakat este mesiace

na ten prijem z prenajmu ked ho uz uznaju. ale ak chces?? Dohodu vyplatenie 3500 a prepis mozme
vyriesit teraz... bohuzial s bankou nejde to tak lahko ked su teraz 4% uroky svietila by si este 4 mesiace
na hypo..

21. Na súdnom pojednávaní žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu trvala na podanej

žalobe. K rokovaniam o mimosúdnom vyrovnaní uviedla, že základom vyrovnania je suma 40.000,- Eur,
ktorá nebola vysporiadaná v rámci dohody. Už na predchádzajúcom pojednávaní žalobkyňa uviedla, že
žiada o doplatok sumy 17.000,- Eur, suma 8.000,- Eur z jej strany predstavuje podstatný ústupok, jedná
sa o menej ako 50 % tejto sumy. Žalobkyňa nemohla špecifikovať jednotlivé úkony, ktorých sa táto suma
týka, pretože nemá k dispozícii originály dokladov, ktoré jej zadržal žalovaný.

Žalobkyňa tiež doplnila, že samotný návrh vyporiadania BSM neobsahuje pasíva z toho dôvodu, že
sa jedná o čistú sumu, čiže tam už je tých 40.000,- Eur, ktoré sa mali vysporiadavať, to už je netto,
po odpočítaní pasív, keďže máme hodnotu majetku, to bola hodnota rodinného domu 130.000,- Eur
mínus hypotekárny úver 90.000,- Eur, tak zostáva čistá hodnota 40.000,- Eur a tá by mala byť nejakým
spôsobom doriešená. Je zbytočné rozpisovať pasíva, pokiaľ je zrejmé, že sa vysporiadava len čistá

hodnota, nie dohodnutá, lebo inak by sa to robilo v dvoch krokoch zbytočne.
Čo sa týka samotného základu, ktorý by sa mal vysporiadavať, z ustálenej judikatúry vyplýva, že
hodnota, ktorá predstavuje zisk z predaja bytu, by mala byť súčasťou BSM. Tá súčasťou BSM nebola,
nebolazahrnutádodohody,čižežalovanýúmyselneobišielustanoveniazákonaatakátodohodajepretov rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka, obchádzajúca zákon. Okrem toho hrubý nepomer zakladá
neplatnosť dohody ex lege, preto žalobkyňa považuje dohodu ako takú za neplatnú.
Neplatnosť dohody o vyporiadaní BSM žalobkyňa odôvodňovala tým, že v čase, keď sa dohoda o

vyporiadaní BSM podpisovala, trpela depresiami, emočnou nestabilitou, pričom poukázala na dekurz
zo dňa 08.11.2024, ktorý preukazuje, v akom psychickom stave bola dohoda uzatváraná. Žalobkyňa
netvrdila, že táto skutočnosť sama o sebe spôsobila neplatnosť právneho úkonu, avšak v spojení s
hrubým nepomerom, ktorý vyplýva z dohody a z toho, ako žalobkyňa dohodu podpisovala. Ak by sa
však súd domnieval, že tento právny úkon nie je neplatný, žalobkyňa zároveň odstupuje od dohody o

BSM a žiada o vyporiadanie BSM.
Právny zástupca žalobkyne zároveň poukázal na rozhodnutie 42/1970 (správne malo byť zrejme
uvedené R 42/1972) a na komentár k OZ, z ktorého vyplýva, že zisk z toho, čo patrí do výlučného
vlastníctva jedného z manželov, je súčasťou BSM. Teda zisk z predaja bytu žalovaného nad rámec daru
ide do BSM. Ak bola hodnota daru 30.000,- Eur a byt bol predaný za 70.000,- Eur, rozdiel patrí do BSM.
Žalobkyňa vidí rozpor s Občianskym zákonníkom, konkrétne s ustanoveniami o vyporiadaní BSM, ktoré

sa žalovaný pokúsil obísť tým, že úplne vynechal z vyporiadania BSM sumu 40.000,- Eur ako zisk z
predaja svojho bytu. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo
2280/2017.
Na otázku súdu, v čom spočíva hrubý nepomer medzi hodnotou nehnuteľnosti a odplatou poskytnutou
žalobkyni za situácie, kedy zo strany žalovaného bol splatený úver, ktorý bol predmetom dohody o BSM,

žalobkyňa uviedla, že hrubý nepomer spočíva v tom, že žalobkyni mala byť vyplatená suma 20.000,-
Eur a bola jej vyplatená len suma 3.000,- Eur, pričom tam ešte opomenuli zahrnúť aj zisk z predaja
garáže, to je ďalších 10.000,- Eur. Dohoda bola pre žalovaného podľa názoru žalobkyne výhodná v tom,
že žalovanému zostala suma 20.000,- Eur, ktorú mal vyplatiť žalobkyni.
Žalobkyňa nepopierala skutočnosť, že zo strany žalovaného bol vyplatený úver, ktorý bol predmetom

vyporiadania BSM, avšak „len kvôli tomu, že podpísala túto hlúpu dohodu“.
Žalobkyňa tiež dodala, že si zobrala úver 15.000,- Eur v roku 2018. Pokiaľ ide o sumu, ktorú investovala
do bytu žalovaného, bola to aspoň tá suma, ktorú jej žalovaný vrátil, 8.750,- Eur. Jednalo sa o prostriedky
po uzavretí manželstva.

22. Žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadal žalobu zamietnuť argumentujúc, že
žalobkyňa úplne opomenula zaoberať sa pasívami. Pokiaľ ide o sumu, ktorú spomínala vo vzťahu k
oknám, je to suma investovaná pred manželstvom z prostriedkov do majetku vo výlučnom vlastníctve
žalovaného. Žalovaný je toho názoru, že žaloba postráda racionálny dôvod, rovnako tak aj žalovaná
suma. Pri sume 8.000,- Eur žalobkyňa uvádza, že sa jedná o výrazný ústupok, a to pri dohode o

vyporiadaní BSM, ktorá nie je podľa žalovaného neplatná.
K žalobe žalovaný uviedol, že žalobkyňa opomína fakt predaja bytu a garáže vo vlastníctve žalovaného,
a pokiaľ tvrdí, že predmetom vysporiadania je rozdiel sumy úveru a kúpnej ceny za dom, vôbec
nezohľadňuje fakt, že pár dní pred kúpou domu žalovaný predal byt, ktorý mal vo výlučnom vlastníctva,
za sumu 70.000,- Eur, čiže 90.000,- Eur úver plus 70.000,- Eur z predaja bytu plus finančná hotovosť

z predaja garáže pokryli nielen kúpu domu, ale aj rekonštrukčné práce na dome, čiže absolútne
nevychádza, akým spôsobom vlastne žalobkyňa dospela k sume 40.000,- Eur, pričom nezohľadňuje
skutočnosť,žežalovanýmalpreduzatvorenímmanželstvavlastnýmajetok,vlastnéfinančnéprostriedky.
Žalovaný nepovažuje za správny výklad žalobkyne v tom zmysle, že by výnos z predaja veci patriacej
do výlučného vlastníctva žalovaného, do ktorého nešli žiadne prostriedky z BSM, mal patriť do

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, preto nevidí racionálny základ pre podanie žaloby. Z dôvodu
hospodárnosti konania žalovaný navrhoval zaoberať sa najprv platnosťou dohody, ktorú sám považoval
za platný právny úkon, a až potom vykonávať rozsiahle dokazovanie vo vzťahu k BSM.
K sume 8.750,- Eur, ktorú žalovaný žalobkyni vrátil, uviedol, že sa jednalo o prostriedky z predaja bytu
žalovaného.

Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalobkyňou citovaný judikát hovorí presný opak, a to že veci
nadobudnuté z prostriedkov získaných z predaja veci patriace len jednému z manželov nepatria do BSM,
ide v rámci tejto finančnej hodnoty len o transformáciu vlastníctva. Iná situácia nastáva, ak predá vec
jeden z manželov a investuje ju do nadobudnutia veci už za trvania BSM a spojí to aj s prostriedkami,
ktoré patria do BSM. Tam asi je zhoda, že takáto vec patrí do BSM a potom treba manželovi vrátiť to, čo

z jeho vlastného bolo vynaložené na spoločnú vec. Toto nik nespochybňuje. Dom patril do BSM, preto sa
robila dohoda o vyporiadaní, a vyporiadavanie zohľadňovalo úver, finančné prostriedky tvoriace výlučné
vlastníctvo žalovaného vložené do spoločnej veci, to je tých 70.000,- Eur z predaja bytu a 10.000,- Eur
z predaja garáže a to, čo bolo splatené počas manželstva, lebo to nepochybne bolo zo spoločnýchprostriedkov a takéto vysporiadanie, aké sa udialo s ohľadom na masu finančných prostriedkov, ktorá
bola vložená do nadobudnutia a rekonštrukcie domu, zohľadňovala dohoda, pričom žalovaný zastáva
názor, že táto sa v nijakom prípade neprieči dobrým mravom a ide o mylný výklad žalobkyne, že

by výnosy z predaja bytu, ktorý tvoril výlučné vlastníctvo žalovaného, tvorili predmet bezpodielového
spoluvlastníctva. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno; pokiaľ tvrdí, že ide o absolútnu neplatnosť
právneho úkonu, musí veľmi striktne a jasne preukázať súdu, v čom absolútnu neplatnosť vidí a v
čom rozpor s dobrými mravmi je, a keď tu máme situáciu, že celý úver po rozvode manželstva splatil
žalovaný, preukázateľne investoval vlastné prostriedky, žalobkyňa preukázateľne žiadne, kde je tam

rozpor s dobrými mravmi, kde je tam hrubý nepomer až do akej miery, aby bol právny úkon neplatný,
alebo naopak, aby sa dalo odstúpiť od zmluvy. Žalovaný poukázal na § 49 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého žalobkyňa odstúpila od zmluvy, ktorý hovorí, že účastník, ktorý zmluvu uzavrel v tiesni,
za nápadne nevýhodných podmienok má právo od zmluvy odstúpiť. Žalovaný uviedol, že nepočul
argumenty na tieseň, nápadne nevýhodné podmienky boli zdôvodnené spôsobom, ktorý považuje za
úplne irelevantný. Uzatvorená dohoda bola výsledkom dlhotrvajúceho kontraktačného procesu, kde to

bola žalobkyňa, ktorá tlačila na uzavretie dohody, niekoľkokrát sa dotazovala, či už bol žalovaný v banke,
či vybavil prevzatie úveru na seba a na to, aby mu mohol byť poskytnutý iný úver, ktorým refinancoval
pôvodný, čo bol na dome, logicky potreboval, aby sa nehnuteľnosť previedla na jeho meno, lebo dnes
je dlžníkom voči banke iba on. Žalobkyňa podnikala aktívne kroky pre to, aby ho nútila vybaviť veci v
banke, aby ho nútila uzatvoriť tú dohodu, ona ho súrila, ona ho urgovala, dneska nemôže len tak tvrdiť,

že je to v rozpore s dobrými mravmi, na to mala rok, aby sa poradila s advokátom, s kýmkoľvek. Žalovaný
preto zastáva názor, že dohoda je platná a na základe toho je potrebné žalobu zamietnuť.

23.Podľa§39zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonník(ďalejlen„OZ“),neplatnýjeprávnyúkon,ktorý
svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24.Podľa§39aOZ,neplatnýjeprávnyúkonurobenýfyzickouosobounepodnikateľom,priktoromniekto
zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú
závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť
plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.

25. Poľa § 49 OZ, účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má
právo od zmluvy odstúpiť.

26. Podľa § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom

vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.3)

27. Podľa § 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

28. Podľa § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa
zásad uvedených v § 150.

29. Podľa § 149 ods. 3 OZ, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z
manželov súd.

30. Podľa § 149 ods. 4 OZ, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov

nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh
podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci,
že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre
potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach
a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov

sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.31.Podľa§149ods.5OZ,aksapovyporiadaníbezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovrozhodnutím
súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka
uvedená v odseku 4.

32. Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý
z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a
je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako

sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

33. Vyporiadaním BSM sa usporiadavajú všetky majetkové vzťahy medzi manželmi k veciam, ktoré
boli predmetom zaniknutého BSM. Predmetom vyporiadania BSM je všetok majetok, ktorý existuje ku
dňu zániku v BSM a ktorý manželia za trvania manželstva nadobudli spolu, pričom nejde o individuálny

majetok jednotlivých manželov. BSM je možné vyporiadať viacerými spôsobmi, a to dohodou manželov,
súdnym rozhodnutím vydaným na návrh jedného z manželov, ak k vyporiadaniu BSM nedošlo dohodou,
a nevyvrátiteľnou právnou domnienkou v zmysle § 149 ods. 4 OZ. Pre vyporiadanie BSM zakotvuje
Občiansky zákonník zásadu rovnosti podielov, zásadu refundácie nákladov na spoločný alebo oddelený
majetok, zásadu ochrany záujmu maloletých detí a zásadu pričinenia sa na zveľadení majetku.

34. Konanie o vyporiadanie BSM sa síce môže začať iba na základe žaloby, pričom súd je oprávnený
vyporiadať len ten majetok, ktorý strany urobili predmetom konania, nie je však viazaný spôsobom
vyporiadania navrhovaným stranami. Keďže súd nie je viazaný žalobným návrhom, môže prekročiť
žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, pretože z osobitného predpisu (OZ) vyplýva

určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami (§ 216 ods. 2 CSP).

35. Dohodu o vyporiadaní BSM, podobne ako iné právne úkony, možno zrušiť odstúpením od dohody
alebo dovolaním sa jej neplatnosti. Pre odstúpenie od dohody je potrebné, aby dôvod odstúpenia
vyplýval priamo z dohody alebo z právneho predpisu. Na určenie neplatnosti dohody sa vyžaduje, aby

dohoda trpela takou vadou, ktorá spôsobuje jej neplatnosť.

36. Nebolo v konaní sporné, že manželstvo strán sporu, ktoré bolo uzavreté dňa 18.05.2019, bolo
rozvedené rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 7P/11/2023-63 zo dňa 26.04.2023, právoplatným
dňa 19.05.2023. Zánikom manželstva zaniklo aj BSM strán sporu. Trojročná lehota na vyporiadanie BSM

doposiaľ neuplynula (uplynie až dňa 19.05.2026). Žalobkyňa podala žalobu o vyporiadanie BSM dňa
17.04.2025, t.j. v zákonnej lehote.

37. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 08.11.2024 Dohodu
o vysporiadaní zaniknutého BSM, v ktorej špecifikovali masu BSM, ktorú tvorili hnuteľné veci

nachádzajúce sa v rodinnom dome č. súp. X stojacom na parcele O. parc. č. XXX zapísanom na LV
č. XXXX, k.ú. F., ktoré pripadli žalovanému; nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. F. zapísané na LV č.
XXXX, parcely reg. „O.“ parc. č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. č. XXX –
záhrada o výmere XXX m2 a stavba č. súp. X na pozemku O. parc. č. XXX – rodinný dom, ktoré pripadli
do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý tieto nehnuteľnosti prebral aj s ťarchou zapísanou v časti „O.“

LV č. XXXX, k.ú. F.; a záväzok – zostatok dlhu z úveru č. XXXXXXXXXX, ktorý bol stranám poskytnutý
na základe Zmluvy o splátkovom úvere (úver na bývanie) uzatvorenej dňa 03.12.2021 so Slovenskou
sporiteľňou, a.s. celkom vo výške 90.440,- Eur a ktorého zostatok ku dňu rozvodu manželstva strán
sporu predstavoval sumu cca 87.001,61 Eur, ktorý sa zaviazal v budúcnosti ako dlžník splácať výlučne
žalovaný, a to až do jeho úplného splatenia. Žalovaný sa tiež zaviazal bezodkladne po podpísaní dohody

vykonať všetky úkony potrebné k tomu, aby bol v budúcnosti vo vzťahu k veriteľovi Slovenskej sporiteľni,
a.s. jediným a výlučným dlžníkom a aby vo vzťahu k tomuto veriteľovi už žalobkyňa v budúcnosti
nevystupovala ako spoludlžník úveru. Z výpisu z LV č. XXXX, k.ú. F. má súd preukázané, že v súčasnosti
sú predmetné nehnuteľnosti zaťažené záložným právom v prospech J. K., P., ktorá poskytla žalovanému
úver na refinancovanie úveru na bývanie, a teda že žalovaný už splatil úver poskytnutý stranám sporu

Slovenskou sporiteľňou, a.s.
Na úplné vyrovnanie podielov zo zaniknutého BSM sa v Dohode zaviazal žalovaný vyplatiť žalobkyni
sumu 3.500,- Eur, a to sumu 3.000,- Eur bezhotovostným prevodom do 5 dní odo dňa povolenia vkladuvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a sumu 500,- Eur v pravidelných mesačných splátkach po 50,-
Eur, pričom žalobkyňa potvrdila, že jej bola vyplatená celá suma 3.500,- Eur.
Zmluvné strany zhodne vyhlásili, že touto mimosúdnou Dohodou pokladajú medzi sebou za úplne

38. Predmetom tohto sporu je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobkyňa
v žalobe navrhla medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť ako prejudiciálnu otázku o neplatnosti Dohody

o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 08.11.2024.

39. Prejavom zásady hospodárnosti konania je rozhodnúť jediným rozsudkom o celej prejednávanej veci
a vyčerpať tak celý predmet konania (§ 212 ods. 2 prvá veta CSP). Z uvedeného pravidla predstavuje
výnimku druhá veta § 212 ods. 2 CSP. Za podmienky, že je to účelné, môže súd rozhodnúť rozsudkom

najskôr len o časti prejednávanej veci (tzv. čiastočný rozsudok) alebo len o jej základe alebo dôvode
(tzv. medzitýmnym rozsudkom) a o výške nároku rozhodne v konečnom rozsudku.

40. „Medzitýmny rozsudok predstavuje rozsudok o základe uplatneného nároku. Súdna prax už
v minulosti dospela k záveru, že za základ prejednávanej veci, o ktorom súd môže rozhodnúť

medzitýmnym rozsudkom, je potrebné spravidla považovať všetky sporné otázky vyplývajúce z
uplatňovaného návrhu, ktoré musí súd posúdiť, ak má o veci rozhodnúť, s výnimkou výšky nároku.
Sú to všetky okolnosti determinujúce výšku predmetu konania, ktoré musí súd posúdiť, ak má o veci
rozhodnúť. Týmto rozsudkom sa súd vyjadruje k tomu, či žalobca má vôbec na požadované plnenie
právo a v akom rozsahu. Rozhodnutie o základe veci je v prvom rade rozhodnutím o skutkovom základe

sporu, ktorým je uplatnený nárok charakterizovaný a z ktorého sa odvíja právne posúdenie základu
veci. Ide o všetky skutkové a právne otázky, od ktorých posúdenia závisí výška uplatneného nároku,
s výnimkou okolností, ktoré sa týkajú samej výšky nároku (k tomu porovnaj: Drápal, L., Bureš, J. a
kol. Občanský soudní řád I. § 1 až 200za. Komentář. 1. Vydaní, Praha: C. H. Beck, 2009, str. 1029).
Medzitýmnym rozsudkom musí tak byť rozhodnuté o celom základe prejednávanej veci, nielen o určitej

spornej právnej otázke, týkajúcej sa uplatneného žalobného nároku. Týmto rozhodnutím nemožno riešiť
predbežné otázky. Výrok o predbežnej otázke, hoci aj vo veci rozhodujúcej, neprichádza do úvahy.
Žiadna právna ani skutková otázka nemôže byť posudzovaná jednotlivo (samostatne) a odvolací súd
sa k nej v takejto súvislosti nemôže vyjadrovať. Posúdenie predbežnej otázky nemôže byť vyjadrené
formou výroku, ale sa môže prejaviť len v spôsobe rozhodnutia vo veci samej a môže byť uvedené len

v odôvodnení rozsudku, pretože ako už bolo vyššie uvedené, základom veci je všetko, čo nemožno
podriadiť pod pojem výška uplatneného nároku, a preto musia byť vyriešené všetky otázky, nielen
niektoréalebodokoncalenjednaznich.Ajvýrokmedzitýmnehorozsudkubymuselbyťvyslovenýtak,že
nárok je opodstatnený (daný). Na tomto mieste je tiež treba uviesť, že je možné rozhodnúť iba kladným
medzitýmnym rozsudkom“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 188/2013

zo dňa 28.01.2014).

41. Posúdenie predbežnej otázky nemožno v žiadnom prípade vyjadriť formou výroku, ale sa môže
prejaviť len v spôsobe rozhodnutia o návrhu vo veci samej (R 61/1965).

42. V prejednávanej veci neboli splnené podmienky, aby súd rozhodoval vo veci medzitýmnym
rozsudkom. Predovšetkým však podľa názoru súdu bráni v rozhodnutí formou medzitýmneho rozsudku
samotná povaha konania o vyporiadanie BSM. Medzitýmnym rozsudkom súd rozhoduje o právnom
základe veci a vyjadruje sa k tomu, či žalobca má vôbec na požadované plnenie právo a v akom rozsahu
(ako je tomu napríklad v konaní o náhradu škody, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného

pomeru a náhradu mzdy a pod.). Základom veci sa rozumie posúdenie všetkých otázok, ktoré vyplývajú
z uplatneného nároku, s výnimkou okolností, ktoré sa týkajú len výšky nároku (plnenia). O tom, či je
dohoda strán sporu o vyporiadaní BSM platná alebo nie, nemožno rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom,
pretože tu nejde o pomer základu uplatňovaného nároku a jeho výšky.43. Otázku (ne)platnosti Dohody o vysporiadaní BSM, ako aj otázku (ne)platnosti odstúpenia žalobkyne
od Dohody o vysporiadaní BSM, ktorú neplatnosť odstúpenia namietal žalovaný, bude súd teda

posudzovať ako otázky prejudiciálne a ich posúdenie sa prejaví v rozhodnutí vo veci samej.

44. Dôvod neplatnosti Dohody o vysporiadaní BSM zo dňa 08.11.2024 vidí žalobkyňa v zjavnom
nepomere medzi hodnotou nehnuteľnosti a žalobkyni poskytnutou odplatou, čím takto dosiahnuté
vyporiadanie podľa názoru žalobkyne odporuje účelu zákona, ako aj dobrým mravom, čo robí Dohodu

neplatnou podľa § 39 OZ. Žalobkyňa považuje Dohodu za neplatnú aj z dôvodu úžery podľa §
39a OZ, keďže hrubý nepomer dosiahnutý Dohodou je takého stupňa intenzity a Dohoda bola
uzatvorená za takých nepriaznivých osobných zdravotných a psychických pomerov žalobkyne, že
zakladá jej neplatnosť ex lege. Keďže žalobkyňa uzatvárala Dohodu pod značným psychickým tlakom,
v nepriaznivých osobných pomeroch a zdravotnom stave, a teda vzhľadom na svoj zlý psychický stav
súhlasila, má za to, že jej vzniklo právo odstúpiť od Dohody podľa § 49 OZ. Ak by súd nevidel v Dohode

rozpor s dobrými mravmi alebo iný dôvod jej neplatnosti, žalobkyňa odstupuje od Dohody podľa § 49 OZ
s účinnosťou ku dňu doručenia žaloby žalovanému, keďže žalovaný v čase uzatvorenia Dohody vedel
o tom, že žalobkyňa je v tiesni a v nepriaznivých osobných finančných podmienkach a nepriaznivom
psychickom a zdravotnom stave a práve v súvislosti s jej stavom a pomermi inicioval uzatvorenie takto
pre žalobkyňu nevýhodnej Dohody.

45. Neuniklo pozornosti súdu, že žalobkyňa vidí neplatnosť Dohody v zjavnom nepomere medzi
hodnotou nehnuteľnosti a odplatou poskytnutou žalobkyni (§ 39 OZ), resp. v hrubom nepomere
dosiahnutom dohodou v spojení s nepriaznivými pomermi žalobkyne (§ 39a OZ), a to len vo vzťahu
k nehnuteľnosti. Iného majetku, ktorý tvoril BSM a predmet dohody, sa tvrdená neplatnosť netýka.

Rovnako tak, hoci predmetom BSM a dohody o jeho vyporiadaní boli aj hnuteľné veci a záväzok strán,
žiadala žalobkyňa po posúdení Dohody ako neplatného právneho úkonu vyporiadať BSM tak, že súd
určí, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, každý v podiele 1/2. Pritom
úplne opomenula fakt, že žalovaný celkom uhradil záväzok manželov titulom zostatku úveru na bývanie,
ktorý ku dňu rozvodu manželstva činil 87.001,61 Eur.

46. Podstata argumentácie žalobkyne o zjavnom/hrubom nepomere spočívala v tom, že predmetom
vyporiadania BSM mala byť aj suma 40.000,- Eur (hodnota rodinného domu 130.000,- Eur po odpočítaní
hypotekárneho úveru 90.000,- Eur). Zároveň dôvodila, že suma 40.000,- Eur predstavuje zisk z predaja
bytu vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Jedná sa o rozdiel medzi cenou bytu, ktorý žalovaný

nadobudol titulom darovania pred uzavretím manželstva, a sumou 70.000,- Eur, za ktorú bol byt vo
výlučnom vlastníctve žalovaného po uzavretí manželstva predaný. Podľa názoru žalobkyne má nárok
na doplatenie sumy 17.000,- Eur, čo predstavuje polovicu zo sumy 40.000,- Eur po odpočítaní sumy
3.000,- Eur, ktorú už v zmysle dohody o vyporiadaní BSM dostala. To by sa rovnako malo vzťahovať aj
na zisk z predaja garáže žalovaného, ktorý však, ako pripustila, opomenula do nároku zahrnúť.

47. Žalovaný sa v konaní bránil tvrdením, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno k svojim tvrdeniam
o absolútnej neplatnosti právneho úkonu, ani neuviedla dôvody pre odstúpenie od Dohody, ktoré
odstúpenie žalovaný považuje za neplatné. Žalobkyňa opomína fakt, že žalovaný mal pred uzavretím
manželstva vlastný majetok (byt a garáž), ktorý predal a z takto získaných prostriedkov kryl sčasti kúpu

domu aj rekonštrukčné práce na ňom. Žalovaný nesúhlasil s tým, že by výnos z predaja veci patriacej
do jeho výlučného vlastníctva, do ktorého nešli žiadne prostriedky z BSM, mal patriť do bezpodielového
spoluvlastníctva. Zároveň poukázal na to, že veci nadobudnuté z prostriedkov získaných z predaja veci
patriacej len jednému z manželov nepatria do BSM, v rámci finančnej hodnoty ide len o transformáciu
vlastníctva.

48. Súd sa teda zameral na posúdenie jednotlivých žalobkyňou tvrdených dôvodov neplatnosti Dohody
o vysporiadaní BSM zo dňa 08.11.2024. Na úvod považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že odstúpiť možno
len od platného právneho úkonu.

49. Nevýhodnosť Dohody videla žalobkyňa predovšetkým v zjavnom/hrubom nepomere medzi hodnotou
nehnuteľnosti a žalobkyni poskytnutou odplatou. Súd sa preto prioritne zameral na skúmanie tejto
podmienky. Zjavný nepomer považuje žalobkyňa za dôvod neplatnosti Dohody podľa § 39 OZ, nakoľko
dosiahnuté vyporiadanie podľa názoru žalobkyne odporuje účelu zákona, resp. dobrým mravom.Podstatou tvrdenia žalobkyne o zjavnom nepomere bolo, že súčasťou vyporiadania BSM nebola
(a mala byť) suma 40.000,- Eur, ktorá predstavuje zisk (výnos) z predaja bytu vo výlučnom vlastníctve
žalovaného.

50. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSSR č. R 42/1972 (sp. zn. Cpj
86/1971 zo dňa 03.02.1972), v zmysle ktorého „Výnosy, úžitky a prírastky veci patria do BSM, či už
vec sama je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, alebo je vo vlastníctve jedného z manželov.“,
súd poukazuje na nesprávnu interpretáciu predmetného rozhodnutia, keďže nejde o prípad, ktorý by sa

vzťahoval na situáciu strán sporu, kedy žalovaný bol pred uzatvorením manželstva výlučným vlastníkom
bytu, ktorý po uzatvorení manželstva so žalobkyňou predal a peňažné prostriedky z predaja bytu
investoval do kúpy (cca 40.000,- Eur) a tiež rekonštrukcie rodinného domu nadobudnutého do BSM.
V tejto súvislosti súd rovnako poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSSR č. R 42/1972, z ktorého
tiež vyplýva, že „Veci získané výmenou za vec alebo z výťažku z veci, ktorá bola v osobnom vlastníctve
jedného z manželov, sú naďalej v osobnom vlastníctve tohto manžela. Nejde tu totiž v takom prípade

o nadobudnutie nového majetku ani o rozmnoženie doterajšieho majetku za trvania manželstva, ale
o zmenu, ktorá nemá vplyv na povahu týchto vecí ako predmetu osobného vlastníctva.“. Na základe
uvedeného možno konštatovať, že výnosy z veci spadajú do režimu BSM, aj keď ide o vec patriacu
len jednému z manželov (napr. dividendy, nájomné), avšak peniaze získané predajom takejto veci
nemožno považovať za výnosy, keďže sú de facto ekvivalentom danej veci v rovnakej hodnote. Ide o tzv.

transformáciu veci, pretože vec ako taká sa mení, no jej hodnota zostáva približne rovnaká a z toho
dôvodu zostáva zachovaný aj pôvodný režim jej vlastníctva. „Pri výmene určitej veci za inú vec, pri ktorej
nedochádza k rozmnoženiu majetku, zostáva charakter vlastníctva nadobudnutej veci nezmenený.
Literatúra aj súdna prax zastávajú tzv. subrogačnú teóriu, podľa ktorej veci vstupujú na miesto peňazí
získaných za iné veci predajom. Aj veci získané výmenou za vec alebo z výťažku z predaja veci, ktorá

bola vo vlastníctve jedného z manželov, sú preto naďalej vo vlastníctve tohto manžela (42/1972). Ide
o tzv. transformáciu veci. Do BSM preto nebude patriť vec získaná (kúpou či výmenou) za prostriedky
patriace do oddeleného majetku jedného z manželov. Nejde tu totiž o nadobudnutie nového majetku, ani
rozmnoženie už existujúceho majetku za trvania manželstva, ale o zmenu, ktorá nemá vplyv na povahu
(vlastníctva) týchto vecí ako predmetu výlučného vlastníctva jedného z manželov. Zámena samotného

majetku za iný majetok je iba zmenou jeho hospodárskej povahy a nie rozmnožením majetku, nemá
preto za následok vznik bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo vzťahu k tomuto majetku (R
19/1960)“ (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky
zákonník I. § 1 – 450. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2015, 1616 s., s. 1030).

51. „Právo každého z manželov žiadať náhradu nákladov, ktoré zo svojho vynaložil na spoločný majetok,
vyplýva priamo z ustanovenia § 150 druhá veta OZ. Ak bola nejaká vec nadobudnutá za trvania
manželstva a BSM z časti z prostriedkov patriacich iba jednému z manželov, za podmienok uvedených
v ustanovení § 143 OZ patrí do BSM. Pri jeho vyporiadaní je manžel, z ktorého prostriedkov bol
tento náklad vynaložený, oprávnený požadovať zo spoločného majetku náhradu takto vynaložených

nákladov. Súd môže vyporiadať iba tie hodnoty a investície, ktoré tvorili súčasť BSM ku dňu jeho
zániku. Musí ísť o vlastné prostriedky (peniaze alebo vecné náklady) vynaložené na spoločný majetok,
ktorý je predmetom vyporiadania a ktorý existuje ku dňu zániku BSM ako spoločný. Refundačný nárok
jedného z manželov vzniká okamihom, kedy došlo k vynaloženiu oddeleného majetku na majetok
spoločný, tento nárok však voči druhému manželovi možno uplatniť až po zániku BSM. Základným

právnym predpokladom na realizáciu refundačnej náhrady je investícia vlastného majetku, existencia
veci patriacej do BSM, na ktorú bola investícia vynaložená a ktorá je predmetom vyporiadania
(prikázania) v rámci vyporiadania BSM. Takáto vec musí existovať v čase zániku BSM a tvoriť predmet
vyporiadania“ (Najvyšší súd SR sp. zn. 7 Cdo 288/2013).

52. Vnosy do spoločného majetku sa zásadne hradia vo výške, v akej boli počas trvania BSM skutočne
vynaložené. Ak má vnos z oddeleného majetku podobu finančného plnenia, pri stanovení náhrady sa
vychádza z výšky takto vynaloženej finančnej sumy.

53. Ako vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 367/2013 (O. XXXXX): „Pohľadávka

toho z manželov, ktorý zo svojho výlučného majetku niečo vynaložil na majetok v spoločnom vlastníctve
manželov, nesmeruje voči druhému z manželov, ale voči celej mase spoločného majetku, ktorého
hodnota je nižšia o výšku vnosu. Preto pri stanovení výšky vyrovnacích podielov nemožno hodnotu
vnosu odčítať od čiastky, ktorú by mal účastník druhému zaplatiť na vyrovnanie vyrovnacieho podielu.Pre zohľadnenie vnosu je nutné určiť výšku celkového majetku (hodnôt, vecí a aktív) tvoriacich súčasť
spoločného majetku manželov a výšku vnosu, resp. vnosov. Od celkovej hodnoty spoločného majetku
manželov je nutné odčítať jednotlivé vnosy. Výsledná hodnota je určujúca pre základné vyčíslenie výšky

podielu pre každého z účastníkov; pri rovnosti podielov je to polovica uvedenej čiastky. K takto zistenému
podielu účastníka je nutné pričítať výšku ním vykonaného vnosu. Súčet oboch podielov (i so započítaním
vnosu) musí dať v súhrne celkovú hodnotu aktív spoločného majetku manželov.“.

54. Vzhľadom na citovanú judikatúru preto súd nevzhliadol dôvod neplatnosti Dohody o vysporiadaní

BSM spočívajúci v obchádzaní ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich vyporiadanie BSM, ani
nedospel k záveru, že by sa táto Dohoda priečila dobrým mravom. Hodnotu vnosu žalovaného 40.000,-
Eur bolo namieste odpočítať od celkovej hodnoty majetku manželov a po následnom určení výšky
podielov každého z manželov ju pripočítať (len) k podielu žalovaného, ktorý tento vnos vykonal. Okrem
toho pokiaľ sa BSM vyporiadava dohodou, uplatňuje sa pri jej uzavieraní dispozitívna voľnosť účastníkov
občianskoprávnych vzťahov. Preto ani dohoda o vyporiadaní BSM, ktorou by jeden z účastníkov

nadobudol aj podstatne menší podiel, prípadne nedostal nič, nie je neplatná pre rozpor s § 150 OZ
(k tomu pozri rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/157/2010 zo dňa 01.03.2010,
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/13/2018 zo dňa 24.04.2019).

55. Súd ďalej skúmal dôvody absolútnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 39a OZ (úžera). Žalobkyňa

tvrdila, že hrubý nepomer dosiahnutý Dohodou je takého stupňa intenzity a Dohoda bola uzatvorená
za takých nepriaznivých osobných zdravotných a psychických pomerov žalobkyne, že to zakladá
neplatnosť dohody zo zákona.

56. Pod úžerníckym konaním sa vo všeobecnosti rozumie ponuka na plnenie za výrazne prehnané

protiplnenie pri využití „slabej situácie“ druhej zmluvnej strany. Úžera podľa § 39a OZ nie je viazaná na
konkrétny typ zmluvy, týka sa však iba odplatných právnych úkonov a možno sem zaradiť aj dohodu
o vyporiadaní bezpodielového a podielového spoluvlastníctva. Subjektmi úžerníckeho právneho úkonu
sú jednak osoba profitujúca z úžerníckeho konania a ďalej osoba, ktorá z určitého dôvodu prevádza
svoj majetok druhej strane záväzkového vzťahu, ktorého hodnota je v hrubom nepomere k plneniu,

ktoré prevodca získava za taký majetkový transfer. Pojem úžery je potrebné odlíšiť od konania v tiesni,
ktoré môže mať za následok odstúpenie od zmluvy (§ 49 OZ). V prípade tiesne sa nevyžaduje, aby na
protiprávnom stave mala podiel druhá strana. Tieseň je objektívne pôsobiaci stav na vôľu konajúceho,
o ktorom druhá strana nemusí ani vedieť. Naopak, v prípade úžery sa predpokladá, že druhá strana o
subjektívnej situácii konajúceho vie a využije tento stav vo svoj prospech na uzavretie preňho výhodného

obchodu.

57. Ustanovenie § 39a OZ vymedzuje úžeru objektívnymi a subjektívnymi znakmi. Objektívnym znakom
úžery je porovnanie vzájomných plnení v záväzkovom právnym vzťahu. Za úžeru sa považujú situácie,
pri ktorých ide o hrubý nepomer medzi plnením jednej strany voči druhej strane. Pre určenie, či

ide o hrubý nepomer medzi plneniami, je rozhodujúcim momentom doba uzavretia právneho úkonu.
Na nepomer, ktorý nastal neskôr, sa neprihliada. Subjektívnymi znakmi úžerníckej zmluvy sú tieseň,
neskúsenosť, rozumová vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančná závislosť alebo
neschopnosťplniťzáväzky.Prezáveroúžerníckejzmluvejenevyhnutnézistenienaplneniaobjektívneho
a aspoň jedného subjektívneho znaku úžery, ktoré sú v príčinnej súvislosti, ako aj zistenie, že konanie

osoby profitujúcej z úžery bolo úmyselné, a to aspoň vo forme nepriameho úmyslu (účastník právneho
vzťahu profitujúceho z úžery vedel alebo musel vedieť, že druhá strana je postihnutá niektorou z vyššie
uvedených okolností a túto okolnosť využil vo svoj prospech). Ak je tu objektívny znak úžery a nie je
daný niektorý zo subjektívnych znakov úžery, o úžeru nejde.

58. Žalobkyňa nevymedzila, čo bolo v danom prípade subjektívnym znakom úžery, len poukázala na
svoje nepriaznivé osobné zdravotné a psychické pomery a uviedla, že v čase podpisu Dohody trpela
depresiami a emočnou nestabilitou, navštevovala psychiatrickú ambulanciu vrátane dňa podpisu tejto
Dohody 08.11.2024, o čom predložila lekársku správu, z ktorej tiež vyplýva, že od 18.09.2024 do
01.10.2024 bola psychiatricky hospitalizovaná v zdravotníckom zariadení.

59. Skutočnosť nepriaznivého psychického stavu žalobkyne v čase uzatvárania Dohody o vysporiadaní
BSM, ktorú tvrdí žalobkyňa, by spôsobila absolútnu neplatnosť predmetnej dohody podľa § 38 OZ
v prípadoch stanovených zákonom, a to v prípade, ak by žalobkyňa buď nemala spôsobilosť na právneúkony, čo v konaní nebolo tvrdené ani preukázané, alebo by konala v duševnej poruche, ktorá ju robí
na tejto právny úkon neschopnou, čo v spore tiež nebolo tvrdené ani preukázané. Súd je pritom viazaný
predmetom sporu, a teda skutkovým základom uplatneného nároku uvedeným v žalobe.

60. Subjektívnym znakom úžery podľa § 39a OZ je rozumová vyspelosť či rozumová slabosť, ktorá
znamená, že osoba koná v duševnej poruche bez toho, aby bola pozbavená alebo obmedzená
spôsobilosti na právne úkony podľa § 10 OZ. Literatúra ju označuje tiež ako rozumovú nevyspelosť
(slabomyseľnosť, strata intelektovej schopnosti, porucha psychiky v dôsledku duševnej poruchy alebo

choroby a pod.). Ako uvádza Komentár k Občianskemu zákonníku (Števček, M., Dulak, A., Bajánková,
J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 – 450. Komentár. Praha : C.
H. Beck, 2015, 1616 s., s. 281), „rozumová nevyspelosť je pojem širší ako duševná porucha v zmysle
§ 38 ods. 2 OZ. Pritom analogicky podľa § 38 OZ musí ísť o stálu rozumovú nevyspelosť, ktorá nie je
prechodnej povahy.“. Na slabomyseľnosť je potrebný menší stupeň slabosti mysle ako taký, ktorý má
za následok nesvojprávnosť. Rozdiel medzi uvedenými prípadmi je ten, že v prípade úžerníckej zmluvy

sa navyše vyžaduje, aby uvedený stav niekto využil vo svoj prospech.

61. Súd má za to, že žalobkyňa nepreukázala ani naplnenie tohto subjektívneho znaku úžery. Žalobkyňa
síce predložila lekárske správy, ktoré preukazovali jej psychický stav v rozhodnom období, súd však
nemá odborné vedomosti, aby mohol posúdiť, či tento stav možno z odborného hľadiska hodnotiť ako

slabomyseľnosť či rozumovú slabosť spôsobilú zasiahnuť správanie a konanie žalobkyne tak, že by
nebolaschopnáuvážiť,čihodnotajejplneniazodpovedáhodnoteplneniavočinejažiadnydôkazvtomto
smere (napr. odborné vyjadrenie psychiatra alebo psychológa) nebolo predložené. Naviac, v danom
prípade tento nepriaznivý zdravotný stav žalobkyne možno hodnotiť len ako dočasný, resp. prechodný,
keď žalobkyňa na pojednávaní dňa 15.10.2025 uviedla, že je zdravá a jej zdravotný stav je stabilizovaný.

62. Subjektívnym znakom úžery je tiež tieseň, ktorá nie je pojmom totožným s § 49 OZ, kde sa jedná
o hospodársku tieseň (t.j. zlé finančné pomery konajúceho). V prípade tiesne podľa § 39a OZ ide o
subjektívny stav konajúceho, v dôsledku čoho tento urobí predmetný právny úkon. Tiesňou podľa §
39a OZ sa rozumie mimoriadne ťaživá situácia poškodeného, ktorá je vyvolaná určitou, v danej situácii

naliehavou potrebou, ktorej uspokojenie nie je v možnostiach poškodeného. Tiesňou je situácia, ktorá
je tak závažná, že priamo ohrozuje existenciu dlžníka, pričom môže byť aj len prechodná. Stav núdze
môže byť zavinený alebo nezavinený, skutočný alebo zdanlivý. Či si tieseň zavinil sám a znáša si
za to dôsledky, nemá žiadny vplyv na posudzovanie úžerníckej povahy zmluvy. Dôvodom je spravidla
hrozba ujmy, ktorá je podľa rozumového uváženia poškodeného väčšieho rozsahu ako strata, ktorú

môže utrpieť.

63. Žalobkyňa netvrdila, že by Dohodu uzatvárala v tiesni tak, ako ju chápe ustanovenie § 39a OZ.
Vo vzťahu k dôvodom odstúpenia od Dohody podľa § 49 OZ však uviedla, že ju uzatvárala pod
značným psychickým tlakom, nešpecifikovala však, čím bol tento tlak vyvolaný alebo v čom spočíval.

Splnenie subjektívnych znakov úžery je povinný preukázať poškodený, teda osoba, ktorá ich splnenie
tvrdí, v tomto prípade žalobkyňa, keďže žiadny z uvedených predpokladov nie je možné v zmysle
zákona prezumovať. Ako bolo uvedené vyššie, pre záver o úžere sa vyžaduje naplnenie objektívneho
aaspoňjednéhosubjektívnehoznaku.Zdôvodovuvedenýchvbodoch50.až54.odôvodneniarozsudku
nemožno konštatovať naplnenie objektívneho znaku úžery, teda hrubého nepomeru vzájomných plnení

zmluvných strán Dohody o vysporiadaní BSM zo dňa 08.11.2024, pričom súd konštatuje, že žalobkyňa
nepreukázala ani naplnenie niektorého zo subjektívnych znakov úžery.

64. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že neboli dané ani nepreukázané dôvody absolútnej
neplatnosti Dohody o vysporiadaní BSM zo dňa 08.11.2024 podľa § 39 a § 39a OZ.

65.KeďžeDohoduovysporiadaníBSMpovažujesúdzaplatnú,ďalejsazaoberalodstúpenímžalobkyne
od Dohody, ktoré odôvodnila podľa § 49 OZ tvrdiac, že Dohodu uzatvorila v tiesni za nápadne
nevýhodných podmienok. Žalovaný neuznal dôvody na odstúpenie žalobkyne od Dohody, čo vyjadril
vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 23.05.2025 (č.l. 43 spisu) aj na súdnom pojednávaní dňa

02.12.2025.

66. Právo odstúpiť od zmluvy uzavretej vtiesni za nápadne nevýhodných podmienok je popri neplatnosti
a odporovateľnosti jeden z troch následkov vadnosti právnych úkonov. Zo základnej konštrukcievyplýva, že ak osoba prejavujúca vôľu bola v tiesni a zmluvu uzatvárala za nápadne nevýhodných
podmienok, právna úprava konštituuje právo dotknutej osoby odstúpiť od zmluvy. Príznačné pre situáciu
prejavujúceho je, že jeho vôľa nebola vytvorená slobodne, ale pod vplyvom tiesne. Tieseň je objektívny

stav, ktorý dolieha na konajúceho takou intenzitou, že uzavrie zmluvu, ktorú by za iných okolností
neuzavrel, a to za nápadne nevýhodných podmienok. Tieseň musí pôsobiť v čase uzatvárania zmluvy.

67. „Tieseň je hospodársky či sociálny stav, v ktorom sa nachádza určitý subjekt v čase robenia právneho
úkonu, ktorý stav naňho pôsobí takým spôsobom a takou intenzitou, že v dôsledku neho urobí právny

úkon, ktorý by inak, nebyť tiesne, neurobil. Tento stav musí mať základ v objektívne existujúcich (teda
nielen domnelých) okolnostiach a je vždy determinovaný subjektívnou stránkou – samotným konajúcim
a jeho „odolnosťou“ proti pôsobiacej ťaživej situácii. Rovnaká objektívna situácia môže u jedného
subjektu vyvolať tieseň, u druhého nemusí. Pritom z hľadiska existencie tiesne, a to je potrebné osobitne
zdôrazniť, je irelevantné, ako tento stav vznikol a čo ho spôsobilo“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 41/1996 zo dňa 15.07.1996).

68. Z uvedeného vyplýva, že právnym dôsledkom konania pod vplyvom tiesne podľa § 49 OZ je právo
druhého účastníka odstúpiť od zmluvy. Dôvodom na odstúpenie od zmluvy podľa § 49 OZ je existencia
tiesne na strane konajúceho subjektu. Tieseň však sama osebe nestačí. Zákon súčasne vyžaduje
kumulatívne splnenie ďalšej podmienky, a to aby k právnemu úkonu došlo za nápadne nevýhodných

podmienok pre osobu, ktorá sa práva odstúpiť od zmluvy dovoláva. Nápadne nevýhodné podmienky sú
zmluvné podmienky, pri ktorých existuje zjavný nepomer vzájomných plnení a sú jednostranne výhodné
pre jednu zmluvnú stranu. Tieto podmienky sa posudzujú objektívne podľa okolností prípadu v čase
vzniku zmluvy a musia existovať v spojení s tiesňou.

69. Žalobkyňa odôvodnila odstúpenie od zmluvy tým, že žalovaný v čase uzatvorenia Dohody vedel
o tom, že žalobkyňa je v tiesni a v nepriaznivých osobných finančných podmienkach a nepriaznivom
psychickom a zdravotnom stave a práve v súvislosti s jej stavom a pomermi inicioval uzatvorenie
takto pre žalobkyňu nevýhodnej Dohody. Z uvedeného nie je jasné, v čom tieseň žalobkyne spočívala,
pričom svoje nepriaznivé finančné podmienky bližšie neozrejmila, nevysvetlila ani nepreukázala.

Pokiaľ žalobkyňa uviedla, že Dohodu uzavrela pod značným psychickým tlakom, z predloženej SMS
komunikácie strán sporu nevyplýva, že by sa jednalo o tlak zo strany žalovaného. Práve naopak, bola
to žalobkyňa, kto opakovane inicioval, pripomínal a dotazoval sa žalovaného, pričom snaha žalobkyne
smerovala k tomu, aby viac nebola vo vzťahu k banke dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie, ktorý
prevzal žalovaný. Z komunikácie nevyplýva ani žiadne nátlakové konanie zo strany žalovaného, ktoré by

mohlo u žalobkyne vyvolať pocit tiesne. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsiahlu SMS komunikáciu
strán sporu za obdobie od marca do septembra 2024 (č.l. 72 – 87 spisu), z ktorej vyplýva, že strany
sporu v čase dojednávania a uzatvárania Dohody spolu vzájomne komunikovali aj o bežných veciach,
najmä o maloletom synovi, jeho zdraví, obvyklých veciach rodičovskej zodpovednosti, bez vzájomných
atakov a bez prejavov nejakej stresovej komunikácie. Zo správ nevyplýva, že by sa žalobkyňa ohradila

alebo negatívne reagovala na obsah správ žalovaného, z ktorých možno dovodiť dohodu strán na
vyplatení sumy 3.500,- Eur (SMS správy zo dňa 01.05.2024 a 04.09.2024). Naviac, súd má za to, že
nebola naplnená ani podmienka uzavretia Dohody za nápadne nevýhodných podmienok, ktoré mali
podľa interpretácie žalobkyne spočívať v tom, že vyporiadanie BSM sa nevzťahovalo na sumu 40.000,-
Eur, ktorú žalujúca strana považuje za zisk (výnos) z predaja bytu vo výlučnom vlastníctve žalovaného.

K tomu súd odkazuje na svoje odôvodnenie rozsudku v bodoch 50. až 54. a konštatuje, že uzatvorenie
Dohody za nápadne nevýhodných podmienok na strane žalobkyne nebolo preukázané. Preto žalobkyni
nevzniklo právo odstúpiť od Dohody o vysporiadaní BSM podľa § 49 OZ.

70. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že neboli zistené dôvody absolútnej

neplatnosti Dohody o vysporiadaní BSM zo dňa 08.11.2024 podľa § 39 a § 39a OZ, pričom odstúpenie
žalobkyne od Dohody dňom doručenia žaloby žalovanému je vzhľadom na nepreukázanie zákonných
podmienok na vznik práva žalobkyne na odstúpenie podľa § 49 OZ neplatné, a preto súd žalobu
žalobkyne o vyporiadanie BSM rozhodnutím súdu podľa § 149 ods. 3 OZ zamietol, keďže k vyporiadaniu
bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu došlo dohodou podľa § 149 ods. 2 OZ, ktorá je platná.

71. Pokiaľ žalobkyňa žiadala rozhodnúť o vyporiadaní BSM tak, že súd prikáže nehnuteľnosť do
podielového spoluvlastníctva strán sporu v podiele 1/2, súd pre úplnosť dodáva, že ak by aj bola
dohoda o vyporiadaní BSM neplatná, nie je súdu jasné, prečo by mala žalobkyňa nadobudnúť polovicurodinného domu a nijakým spôsobom sa nepodieľať na splácaní úveru, ktorý bol tiež predmetom BSM,
resp. na poskytnutí polovice splatenej sumy úveru žalovanému. Neobstojí argumentácia, že návrh
vyporiadania BSM neobsahuje pasíva, nakoľko ide o „čistú sumu“ 40.000,- Eur ako hodnotu rodinného

domu130.000,-Eurpoodpočítanípasív,tedahypotekárnehoúveru90.000,-Eur.Vtomtosmerejenutné
dodať, že žalobkyňa ignoruje fakt, že žalovaný splatil úver na bývanie, ktorý bol predmetom Dohody
ovysporiadaníBSM,vovýške87.001,61Eur.SúdpoukazujenauznesenieNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky sp. zn. 7Cdo/243/2021 zo dňa 28.02.2023, podľa ktorého „majetok, ktorý v čase rozhodovania
súdu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva už neexistuje, nemôže súd prikázať žiadnemu

z účastníkov. To isté platí aj pre ich spoločný dlh (resp. pohľadávku), ktorý zanikol pred rozhodnutím súdu
o vyporiadaní tohto spoluvlastníctva. Skutočnosť, že jeden z manželov po zániku ich bezpodielového
spoluvlastníctva uhradil zo svojich výlučných prostriedkov spoločný dlh manželov, sa mu zohľadní pri
vyporiadaní podľa § 150 Občianskeho zákonníka.“.

72. Pokiaľ žalobkyňa na podporu argumentácie, prečo majú byť prostriedky z predaja bytu žalovaného

vynaložené na zaplatenie časti kúpnej ceny vo výške 40.000,- Eur (č.l. 108 spisu) súčasťou BSM,
uviedla, že sa finančne podieľala na rekonštrukcii tohto bytu a v tejto súvislosti čerpala úvery v roku 2018,
ktoré na rekonštrukciu vynaložila, táto argumentácia neobstojí. Manželstvo strán sporu bolo uzavreté
až dňa 18.05.2019. To znamená, že ak žalobkyňa poskytla pred uzatvorením manželstva zo svojich
prostriedkov (ktoré získala titulom úveru) finančnú sumu žalovanému použitú na rekonštrukciu bytu

v jeho výlučnom vlastníctve, nestáva sa automaticky byt ani prostriedky z jeho predaja súčasťou BSM
len z dôvodu, že žalobkyňa a žalovaný neskôr uzavreli manželstvo. A ak by súd aj na túto argumentáciu
pristúpil, nie je úplne jasné, akým titulom by mala žalobkyňa nárok aj na časť prostriedkov z predaja
garáže vo výlučnom vlastníctve žalovaného, pretože tu ani netvrdila, že by sa na financovaní v súvislosti
s garážou nejakým spôsobom podieľala.

Žalobkyňa sa mohla voči žalovanému domáhať vrátenia poskytnutej sumy titulom pôžičky, príp.
bezdôvodného obohatenia podľa § 451 OZ. Naviac, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný
žalobkyni poskytnuté peňažné prostriedky vrátil.

73. Ak je podstatou sporu nárok žalobkyne na doplatenie sumy 17.000,- Eur, nie je súdu zrejmé,

prečo by v rámci vyporiadania BSM mala žalobkyni pripadnúť 1/2 rodinného domu (ktorého hodnota
je 130.000,- Eur) za situácie, keď žalovaný súčasne splatil úver vo výške 87.001,61 Eur, na ktorom
žalobkyňa nenavrhuje nijakým spôsobom participovať. Okrem toho nie je súdu zrejmé, prečo žalobkyňa
žiadala doplatiť sumu 17.000,- Eur, ktorá má predstavovať polovicu zo sumy 40.000,- Eur po odpočítaní
sumy 3.000,- Eur, ktorá jej bola vyplatená v zmysle Dohody o vysporiadaní BSM, keď žalobkyňa na

pojednávaní dňa 15.10.2025 jednoznačne potvrdila, že jej bola podľa Dohody vyplatená celá suma
3.500,- Eur.

74. Vo svojom písomnom podaní žalobkyňa uvádzala, že suma 40.000,- Eur predstavuje rozdiel medzi
hodnotou rodinného domu 130.000,- Eur a výškou úveru 90.000,- Eur. Na súdnom pojednávaní dňa

02.12.2025 však žalobkyňa uvádzala, že suma 40.000,- Eur je rozdielom medzi nadobúdacou cenou
bytu vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ktorý mal nadobudnúť v roku 2016 darovaním, pričom
hodnota daru mala činiť 30.000,- Eur a sumou 70.000,- Eur, teda kúpnou cenou, za ktorú žalovaný
byt vo svojom výlučnom vlastníctve predal, dôvodiac, že zisk, resp. výnos z predaja bytu vo výške
40.000,- Eur (70.000 – 30.000,- Eur) patrí do BSM. Hoci súd opakovane naznačoval žalujúcej strane,

že sa v tomto smere jedná o nové, podstatné skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie tvrdeného
hrubéhonepomerumedzihodnotounehnuteľnostiaplnenímvprospechžalobkyne,pričomzmenaalebo
doplnenie rozhodujúcich skutočností je zmenou žaloby podľa § 140 ods. 2 CSP, zmena žaloby v konaní
nebola navrhnutá. Zmenou žaloby síce nie je úkon žalobcu podľa § 140 ods. 3 CSP, ktorým sa mení
uplatnený nárok, ak určitý spôsob usporiadania medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (t. j. aj

v konaní o vyporiadanie BSM), avšak uvádzané skutočnosti o pôvode a povahe sumy 40.000,- Eur
sa netýkajú zmeny uplatneného nároku (ten zostal nezmenený), majú však priamy vzťah k posúdeniu
tvrdeného hrubého nepomeru, ktorý mal byť dôvodom neplatnosti právneho úkonu, preto mali byť
zmenené podľa § 140 ods. 2 CSP. Preto nebolo ani namieste dokazovať skutočnosti navrhované
žalujúcou stranou, a to zisťovanie, akú hodnotu mal byt žalovaného v roku 2016. Kúpna zmluva,

ktorou došlo k predaju bytu vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ktorej predloženie rovnako žalobkyňa
navrhovala, je už súčasťou súdneho spisu (č. l. 54 – 56 spisu), preto nebol dôvod vyhovieť ani
tomuto dôkaznému návrhu. Ďalším dôvodom, pre ktorý súd návrhu žalobkyne na vykonanie ďalšieho
dokazovania nevyhovel, je skutočnosť, že tieto prostriedky procesného útoku podľa názoru súdu neboliuplatnené včas, pretože ich strana mohla navrhnúť alebo predložiť skôr, ak by konala starostlivo so
zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Vykonanie takéhoto dokazovania by si naviac vyžiadalo
nariadenie ďalšieho pojednávania. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 153 ods. 1 a 2 CSP

a dodáva, že na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila
včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo
vykonanie ďalších úkonov súdu.

75. Ďalšími argumentmi strán sporu spočívajúcimi v tom, ako sa každá zo strán podieľala na investíciách

a úhrade nákladov do spoločnej nehnuteľnosti, sa súd nezaoberal, pretože tie sa týkali samotného
vyporiadania BSM.

76. Záverom súd k námietke žalovaného, že doložené plnomocenstvo udelené žalobkyňou jej právnemu
zástupcovi nie je podpísané advokátom a teda nie je možné zistiť, či došlo k platnému prevzatiu
zastupovania, súd uvádza, že táto otázka bola v judikatúre už vyriešená. Podľa ústavného súdu

napríklad „skutočnosť, že plnomocenstvo žalobcu (vopred udelené advokátovi na zastupovanie v konaní
o kasačnej sťažnosti (ako jednostranný právny úkon) neobsahuje explicitný prejav vôle advokáta,
že takéto splnomocnenie prijíma, nepredstavuje prekážku, ktorá bráni kasačnému súdu rozhodnúť
o kasačnej sťažnosti spísanej (vypracovanej) advokátom“ (k tomu pozri Ústavný súd SR sp. zn. I. ÚS
117/2021). V danej veci nemal súd žiadne pochybnosti, že žalobu spísal advokát žalobkyne a že so

splnomocnením súhlasil, pričom svoje oprávnenie konať v mene žalobkyne aj reálne vykonal, o čom
svedčí jeho účasť na súdnych pojednávaniach.

77. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

78. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

79. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

80. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný mal
v spore plný úspech, preto má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške
náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením,

ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo
dňa doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica
Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on May 8, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… , Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 22, 2025

Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 22, 2025