Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 28, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoCsp/48/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124210383
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7124210383.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej

a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a Mgr. Miloša Greguša v spore žalobcu EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom v Bratislave na Prievozskej ulici č. 2, IČO: 35 724 803, zastúpeného Remedium Legal,
s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom v Bratislave na Prievozskej ulici č. 2, IČO: 53 255 739,
proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v C. D. XXX, o zaplatenie 1.289,03 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k. 52Csp/92/2024-86
zo dňa 15.10.2024

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol
(výrok I.) a žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.).

2. Vec právne posúdil podľa § 53 ods. 9, § 565, § 524 ods. 1, § 525 ods. 2, § 526 ods. 2, § 45 ods.
1, § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 497 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1, § 7 ods. 1, § 9 ods. 1 a 2, § 17 ods. 1, § 20 ods. 1 zákona

č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len ZoSÚ), § 92
ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním
mal za preukázané, že BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA prostredníctvom jej organizačnej
zložky BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky uzatvorila elektronicky
so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie spotrebiteľského
úveru vo výške 1.471,50 Eur, ktorý mal byť uhradený v 48 mesačných splátkach po 43,23 Eur

splatných od 15.05.2021 do 15.04.2025 v celkovej sume 2.075,04 Eur pri výške úrokovej sadzby 18
% ročne. Možnosť predčasne zosplatniť úver bola dojednaná v bode 3. zmluvy. Z platobnej histórie
vyplynulo, že žalovaný čerpal úver 07.06.2021 a splácal ho v pravidelných mesačných splátkach
až do júna 2022 v celkovej výške 527,23 Eur, no odvtedy nevykonal žiadnu úhradu a dostal sa
do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky listom zo dňa 03.10.2022, odoslaným žalovanému poštou
dňa 05.10.2022, vyzvala žalovaného na úhradu omeškaných splátok úveru vo výške 141,22 Eur bez

bližšej špecifikácie a s upozornením na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru. Listom zo dňa 03.01.2023, odoslaným žalovanému 09.01.2023, oznámila žalovanému vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru k 03.01.2023 a vyzvala ho na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 1.309,03
Eur. Konštatoval, že BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky preduzavretím predmetnej úverovej zmluvy preskúmala s odbornou starostlivosťou (podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ)
schopnosť žalovaného splácať úver, nakoľko skúmala bonitu žalovaného na základe jeho žiadosti
o spotrebiteľský úver a overila si poskytnuté informácie ohľadne existujúcich úverov žalovaného, z

externého zdroja (Sociálnej poisťovne) zistila výšku čistého príjmu žalovaného a následne správne
vychádzajúc z takto overených informácií a zo zákonom stanovených súm životného minima postupom
podľa príslušného opatrenia NBS vypočítala ukazovateľa schopnosti splácať. Súd mal v konaní
preukázané, že BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA prostredníctvom jeho organizačnej zložky
BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky ako postupca a žalobca ako

postupník uzavreli dňa 01.03.2024 Zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorej predmetom bolo postúpenie
pohľadávky voči žalovanému. Pri posudzovaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu aplikujúc ustanovenie
§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách súd pristúpil k posúdeniu, či v danom prípade medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalobcom došlo k platnému postúpeniu pôvodne bankovej pohľadávky
na nebankový subjekt, t.j. či pre takýto postup banky kumulatívne boli splnené podmienky: a) splatná
pohľadávka, b) písomná výzva banky a c) následné nepretržité, viac ako 90 dní trvajúce omeškanie

žalovaného ako klienta so splnením jeho záväzku voči banke ako aj podmienky podľa § 17 ods. 1
ZoSÚ. Mal za to, že pre platný úkon predčasného zosplatnenia úveru je zo strany veriteľa nevyhnutné,
aby jednak pri výzve predchádzajúcej zosplatneniu (aby nedošlo k odňatiu možnosti žalovanému
douhradiť omeškanú splátku a predísť zosplatneniu úveru pre jej nezaplatenie) aj v tomto zosplatnení
presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh. V tomto

kontexte poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024.
Konštatoval, že v danom prípade uvedené veriteľ neuskutočnil a navyše právo na zosplatnenie nevyužil
najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky, preto bolo zosplatnenie zo strany právneho
predchodcu žalobcu zo dňa 03.01.2023 neúčinné a s prihliadnutím na konečný termín splatnosti
úveru k 15.04.2025 nebolo možné postúpiť predmetnú pohľadávku. Uzavrel, že postúpenie predmetnej

pohľadávky na žalobcu zmluvou z 01.03.2024 je neplatné (§ 39 OZ) a aktívna legitimácia žalobcu v
spore nie je daná. Vzhľadom na uvedené žalobu zamietol.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že v konaní plne úspešnému žalovanému priznal

náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca podľa § 365 ods. 1
písm. b), f) a h) CSP. V dôvodoch odvolania uviedol, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie,
že v predmetnom konaní nepreukázal splnenie zákonných podmienok jeho právnym predchodcom pre

postúpenie bankovej pohľadávky. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého ak
právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 03.01.2023, pričom splátka,
pre ktorú došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti nebola vo výzve v zmysle § 53 ods. 9 OZ a
následne ani v oznámení o zosplatnení presne špecifikovaná, tak uplatnenie práva podľa § 565 OZ
nebolo platné z dôvodu neurčitosti týchto právnych úkonov. Mal za to, že v prípade ak postupca vyhlásil

mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo dňa 03.01.2023 – toto svoje právo uplatnil v súlade s § 565 OZ
a v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR pre nezaplatenie splátky splatnej
dňa 15.09.2022 - t.j. splátky, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru predchádzala po dobu
troch mesiacov a pre ktorej nezaplatenie mohol ako jedinej vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, a
zároveň toto svoje právo uplatnil v súlade s § 53 ods. 9 OZ po omeškaní spotrebiteľa (žalovaného)

s platením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom spotrebiteľ (žalovaný) bol nesporne na toto
oprávnenie veriteľa upozornený (podaním zo dňa 03.10.2022). Povinnosť konkretizácie splátky, pre
ktorú došlo k zosplatneniu pohľadávky, a to či už v upozornení spotrebiteľa podľa § 53 ods. 9 OZ.,
resp. v následnej výzve dodávateľa, ktorou bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru dodávateľovi
nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Podľa odvolateľa by to bolo aj nadbytočné, keďže v

zmysle §565 OZ nakoľko z aktuálnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR jasne vyplýva, že vždy
môže ísť len o splnenie jednej konkrétnej vymedzenej splátky, a teda veriteľ si nemôže „vybrať“, pre
nesplnenie ktorej splátky toto právo uplatňuje. Poukazujúc na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
30.11.2022 vo veci 5Cdo/224/2021 a zo dňa 15.12.2022 vo veci 4Cdo/132/2021 a ďalšie rozhodnutia
Najvyššieho súd SR ďalej namietal, že právne posúdenie veci súdom prvej inštancie je v priamom

rozpore s aktuálnou rozhodovacou praxou NS SR. Na podporu svojej argumentácie poukázal na viacero
rozhodnutí krajských súdov. V ďalšom sa odvolateľ nestotožnil so záverom súdu, v zmysle ktorého si
veriteľ môže uplatniť právo podľa § 565 OZ iba v presnom časovom rozmedzí, ktoré začína plynúť
uplynutím troch mesiacov odo dňa splatnosti splátky, pre ktorú veriteľ môže pristúpiť k uplatneniu právapodľa § 565 OZ a zároveň 15 dní po doručení výzvy v zmysle § 53 ods. 9 OZ, avšak súčasne táto
možnosť končí splatnosťou nasledujúcej splátky po uplynutí 15 dňovej lehoty od doručenia výzvy v
zmysle § 53 ods. 9 OZ. Žalobca považoval za potrebné súdu príkladne ilustrovať, ako by aplikácia

zákona tak, ako uviedol súd vyzerala na časovej osi v praxi (a naviac za predpokladu, že by postupca
realizoval tieto úkony ihneď po sebe – ktorú povinnosť mu žiadne zákonné ustanovenie neukladá):
splátka splatná 15. deň v mesiaci (15.09.2022) + výzva pred zosplatnením odoslaná najskôr 16. dňa
v mesiaci (16.09.2022) + doručenie žalovanému (v prípade neprevzatia je potrebné zohľadniť plynutie
odbernej lehoty na odber zásielky - 18 kalendárnych dní, t.j. písomnosť by sa mohla považovať za

doručenú najskôr dňa 04.10.2022) + plynutie lehoty 15 dní na zaplatenie dlžnej sumy (t.j. lehota by
uplynula dňa 19.10.2022). Je nepochybné, že počas plynutia týchto lehôt došlo k splatnosti splátky
dňa 15.10.2022 (do splatnosti ktorej si podľa názoru súdu pravdepodobne postupca mohol uplatniť
právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť), avšak zároveň je zrejmé, že ak by postupca vyhlásil mimoriadnu
splatnosť skôr, urobil by tak v rozpore s § 53 ods. 9 OZ, nakoľko by tak urobil pred uplynutím 15 dňovej
lehoty. Mal za to, že § 53 ods. 9 OZ pojednáva len o písomnom upozornení veriteľa na uplatnenie

práva na vyhlásenie splatnosti splátok podľa § 565 OZ, ktoré môže byť vykonané kedykoľvek za trvania
omeškania dlžníka, pričom k uplatneniu práva podľa § 565 OZ môže dôjsť najskôr po uplynutí lehoty 15
dní od predmetného upozornenia a dlžník musí byť celkovo v omeškaní viac ako 3 mesiace. Z dikcie § 53
ods. 9 OZ je však zrejmé, že spotrebiteľ musí byť upozornený na možnosť uplatniť právo podľa § 565 OZ
a zároveň musí byť v nepretržitom trojmesačnom (a dlhšom) omeškaní so splácaním splátok – pričom

za splnenia týchto podmienok môže veriteľ v budúcnosti kedykoľvek – v prípade, ak sú tie podmienky
naďalej zachované a teda ak spotrebiteľ naďalej neplní splátky úveru – za splnenia podmienok podľa
§ 565 OZ do splatnosti ďalšej splátky úveru vyhlásiť mimoriadnu splatnosť v súlade s § 53 ods. 9 OZ.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že vyhovie žalobe alternatívne, aby ho zrušil
a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas,
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia
§ 379 CSP a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h)
CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.11.2025 o 10.05 hod.

v pojednávacej miestnosti č. dverí 207, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219
ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký, medzi
jehozložkymožnozaradiťpredovšetkýmprávonaprístupksúdu,právonasúdzriadenýzákonom,právo

na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu vprimeranej
lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo
navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých
rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v
konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia.

Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu.
O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP však pôjde vtedy, ak nesprávny
procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu,
ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybeniesúdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania zohľadňujúc možnosť zvrátenia nesprávneho
postupu, jeho následky a pod.

11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v

prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
stránalebovyšlivkonanínajavoinak,súdvyhodnotiltak,žetovyvolávalogickýrozpor.Skutkovézistenia
nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods.1, 2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých
súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

12. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti
je právnym posúdením činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový
stav vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného
práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe,

a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide,
ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne
použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne interpretoval alebo napokon
ak aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval avšak právnu normu nesprávne na
zistený skutkový stav použil, v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery

o právach a povinnostiach strán.

13. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej
inštancie v rozsahu odvolacích námietok (§ 379 ods. 1, § 380 ods. 1, 2 CSP) odvolací súd dospel k
záveru, že uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané.

14. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na jeho základe správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol, ak žalobu zamietol. Rozsudku súdu prvej inštancie
nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani to, že by súd vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré

rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení
dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo
bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 a nasl. CSP, alebo že by súd prvej inštancie na zistený
skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo že by použité zákonné ustanovenia
nesprávne vyložil. Rozsudok je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal s otázkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu ako právneho nástupcu pôvodného veriteľa, a to práve pre absenciu dôkazu preukazujúceho
špecifikáciu splátky, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil dlh.

16. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie a na
toto odkazuje. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, reagujúc tým zároveň na
podstatné argumenty žalobcu v podanom odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá CSP), odvolací súd dodáva
nasledovné dôvody:

17. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne
postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním tvrdené právo, respektíve mu vyplýva procesné právo
si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej - existencie
tvrdenéhoprávanastranežalobcu,alebopasívnej-existencietvrdenejpovinnostinastranežalovaného,
je imanentnou súčasťou súdneho konania a súd je povinný skúmať ju z úradnej povinnosti v

ktoromkoľvek štádiu konania (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/162/2020 zo dňa
27.10.2021).18. V prípade, akým je aj prípad prejednávanej veci, kde v spotrebiteľskom spore žalobcom je subjekt,
ktorý svoju vecnú legitimáciu v spore odvodzuje zo zmluvy o postúpení pohľadávky, rozhodovacia prax
súdov je ustálená v požiadavke skúmania jeho aktívnej vecnej legitimácie najmä vo vzťahu k dodržaniu

§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktorý ustanovuje podmienky pre platné postúpenie
bankovej pohľadávky inému, a to aj nebankovému subjektu, akým je žalobca, a to v spojení s § 53
ods. 9 a § 565 OZ. V zmysle týchto, pre platné postúpenie pohľadávky banky na nebankový subjekt
bez súhlasu klienta v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. je nevyhnutné, aby postupovaná
pohľadávka bola splatná, aby banka klienta v omeškaní písomne vyzvala a následné nepretržité, viac

ako 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením jeho záväzku voči banke.

19. Odvolací súd k uvedenému uvádza, že v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 OZ môže veriteľ v
spotrebiteľských veciach žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky najskôr
po uplynutí troch mesiacov od omeškania s jej zaplatením a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v
lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ

žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v
rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky (§ 565 OZ). Z druhej vety citovaného ustanovenia § 565 OZ vyplýva, že veriteľ môže žiadosť
o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej
splátky; zároveň tak môže urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením omeškanej

splátky. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne; v prípade, že veriteľ toto právo do splatnosti
najbližšej splátky nevyužije, jeho právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru pre tú ktorú splátku
zaniká. Veriteľovi však nič nebráni v tom, aby v prípade dlžníkovho nesplácania ďalších splátok vyhlásil
predčasnú splatnosť úveru pre niektorú ďalšiu splátku, ak splní podmienky predpokladané ustanovením
§ 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ.

20. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva záver o neplatnosti
zosplatnenia spotrebiteľského úveru z dôvodu absencie špecifikácie konkrétnej splátky, pre ktorú
veriteľ jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh v samotnom zosplatnení, ale taktiež aj vo
výzve predchádzajúcej zosplatneniu. Vychádzajúc z aktuálnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sa s uvedeným konštatovaním odvolací súd stotožnil.

21. V konaní nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA,
pobočka zahraničnej banky listinou označenou ako „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo dňa
03.10.2022 vyzval žalovaného ako dlžníka k okamžitej úhrade dlžnej sumy vo výške 141,22 Eur. Vo

výzve zároveň upozornil dlžníka na možnosť zosplatnenia úveru. V predmetnej výzve však absentuje
konkretizácia splátky, pre ktorú veriteľ zamýšľa zosplatniť úver.

22. Právny predchodca žalobcu následne listinou označenou ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru č. 42786307950007 predžalobná výzva“ zo dňa 03.01.2023 oznámil žalovanému, že

ku dňu 03.01.2023 došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a tiež ho vyzval k úhrade dlhu vo
výške 1.309,03 Eur pozostávajúci z úverovej istiny vo výške 1.187,18 Eur, dlžných úrokov, poplatkov
a poistného vo výške 101,85 Eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 20 Eur.
Rovnako ako vo výzve zo dňa 03.10.2022 aj v predmetnom oznámení o predčasnej splatnosti úveru
absentuje uvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ k zosplatneniu úveru pristúpil.

23. Hoci ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 OZ neustanovujú ako náležitosť výzvy na zaplatenie alebo
oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ dlh zosplatnil,
nemožno neprihliadnuť na všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch; právny
úkon musí byť určitý, inak je neplatný.

24. Pre strany úverového vzťahu prináša mimoriadne zosplatnenie úveru vážne následky; zosplatnenie
úveru pre veriteľa znamená, že voči dlžníkovi môže uplatniť nárok na zaplatenie celej nesplatenej
sumy úveru vrátane príslušenstva; pre dlžníka predstavuje zosplatnenie úveru stratu výhody splátok.
Avšak,sozosplatnenímjespojenáajotázkauplatniteľnostipohľadávkynasúdeatomuzodpovedajúcimi

prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany, ktorú môžu strany sporu v konaní pred súdom
využiť; jedná sa napríklad o námietku premlčania, či tvrdenie, že pre splátku, pre ktorú veriteľ pristúpil k
zosplatneniu úveru neboli splnené zákonom predpokladané podmienky.25. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.02.2025
sp. zn. 6Cdo/152/2022, R 34/2025, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a rozhodnutí súdov pod č. 3/2025 v ktorom ustálil, že: „že ak právo veriteľa žiadať o

zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže zmluvný partner spotrebiteľa využiť
najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (kde inak špeciálna úprava
z ustanovenia § 53 ods. 9 OZ spôsobuje v drvivej väčšine prípadov vrátane všetkých dojednaní o
splátkach s mesačnou a kratšou frekvenciou nepoužiteľnosť všeobecnej úpravy z § 565 vety druhej OZ
o možnosti použitia práva veriteľom najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky) a takému

využitiu má (musí) predchádzať upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva v lehote nie kratšej ako
15 dní; bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či
k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch v zákone
ustanovených lehôt). Na právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je dôvod nazerať ako na úkon
zákon obchádzajúci (nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť
jej absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek

slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný
neplatnosťou (či už podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 OZ)“.

26. Odvolací súd zastáva právny názor, že výzva prezumovaná § 53 ods. 9 OZ je jednostranným
právnym úkonom, ktorý z hľadiska jeho určitosti musí obligatórne obsahovať identifikáciu splátky, s

ktorou je spotrebiteľ (v prejedávanom spore žalovaný) v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie
mimoriadnejsplatnostiúveru.Bezuvedeniatejtoidentifikácieniejemožnénáslednepreskúmaťsplnenie
podmienok na uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a splatnosť tohto úkonu. Je
potrebné si uvedomiť, že sa nejedná iba o formálnu podmienku, ale sa jedná o notifikačnú povinnosť
dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorá má umožniť spotrebiteľovi „dozvedieť sa“ o hroziacom následku

spočívajúcom vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, a tento následok odvrátiť. Práve uvedenie
konkrétnej splátky je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť spotrebiteľovi určito vyjadrená,
nakoľko uvedenie „iba“ výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru
abstrakcie a spotrebiteľ z takto vyjadreného údaju nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá splátka môže v
budúcnosti založiť dôvodnosť predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ za

splátku rozhodnú. Z uvedeného potom v konečnom dôsledku nie je objektívne vopred možné určiť, kedy
si dodávateľ uplatní (resp. môže uplatniť) svoje právo pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru.

27. Špecifikácia splátky, pre ktorú pôvodný veriteľ mienil pristúpiť k zosplatneniu úveru už vo výzve podľa
§ 53 ods. 9 OZ, resp. v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru poskytuje spotrebiteľovi

právnu istotu, že vec bude spravodlivo rozhodnutá; špecifikácia splátky pre spotrebiteľa predstavuje
podklad pre procesnú obranu. Zároveň uvedenie splátky, pre ktorú sa dlh zosplatňuje, neumožňuje
veriteľovi dotvárať skutkový stav takým spôsobom, aby bolo možné následne polemizovať, pre ktorú
splátku veriteľ pristúpil k zosplatneniu úveru, pokiaľ ho zosplatnil platne. Bez uvedenia splátky, pre ktorú
veriteľ dlh mienil zosplatniť, nie je výzva na zaplatenie dostatočne určitá, a teda dostatočne určitým nie

je ani právny úkon, ktorým veriteľ realizoval predčasne zosplatnenie úveru. Z uvedeného vyplýva, že ak
v prejednávanej veci nedošlo k špecifikácii splátky, pre ktorú veriteľ dlh mienil zosplatniť, resp. zosplatnil,
nebol jednostranný právny úkon veriteľa dostatočne určitý, z ktorého dôvodu je úkonom neplatným.

28.OdvolacísúdvtejtosúvislostipoukazujeajnarozhodnutiaNajvyššiehosúduSRsp.zn.5Cdo/2/2023

zo dňa 25.01.2024, sp. zn. 2Cdo/149/2021 zo dňa 06.09.2021. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 06.06.2024 vyplýva, že: „V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu
úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný
úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v
lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre

ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh.......Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu
identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením
akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/149/2021). Je to
podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma
sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver

zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého
úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený....“29. Pokiaľ odvolateľ nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a odklon od ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu odôvodňoval odklonom od právnych záverov dovolacím súdom
vysloveným v jeho uzneseniach zo dňa 30.01.2024 vo veci sp. zn. 1Cdo/123/2022, resp. zo dňa

15.12.2022 vo veci sp. zn. 4Cdo/132/2021, tieto jeho námietky neobstoja. Najvyšší súd SR vo veci sp.
zn. 4Cdo/132/2021 riešil len otázku, kedy najskôr, t.j. odkedy môže dodávateľ uplatniť svoje právo podľa
§ 565 OZ a uznesenie vo veci sp zn. 1Cdo/123/2022 bolo prekonané neskorším uznesením sp. zn.
6Cdo/152/2022 zo dňa 13.02.2025.

30. Z uvedených dôvodov tak pre zhora zmienené nedostatky výzvy na zaplatenie dlžnej čiastky úveru
zo dňa 03.10.2022, teda pre takto zistenú neurčitosť spornej výzvy ako aj následnej neurčitosti na
výzvu nadväzujúceho úkonu zosplatnenia zo dňa 03.01.2023 nepochybne správne sú právne závery
súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti oboch právnych úkonov právneho predchodcu žalobcu, v
dôsledku čoho pohľadávka zo zmluvy o úvere nebola platne predčasne zosplatenená, následkom čoho
bolo postúpenie predmetnej pohľadávky neplatné.

31. Z dôvodu, že odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že aktívna vecná legitimácia
žalobcu v konaní nie je daná z vyššie uvedeného dôvodu, rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd
potvrdil bez toho, aby bolo potrebné zaoberať sa posudzovaním ďalšej odvolacej námietky (namietajúcej
správnosť záveru o nevyužití práva veriteľa na zosplatnenie do splatnosti najbližšej nasledujúcej

splátky), ktorá by v prípade jej dôvodnosti nemali vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

32. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil vrátane výroku o trovách prvoinštančného konania a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v celom rozsahu
stotožnil s jeho odôvodnením o neplatnom zosplatnení a postúpení pohľadávky, pričom na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

33. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnejotázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na

ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).