Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 28, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/104/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123238806
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Chalupka

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5123238806.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Lukášom Chalupkom v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

C. D. XX, C. D., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Anna Kecerová Veselá, s.r.o., Námestie
SNP 2/2, Rajec, IČO: 54 276 411 proti žalovanému: 1.) neznámy (nezistený) právny nástupca
ostatného pozemnoknižného vlastníka A. E., 2.) neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného
pozemnoknižného vlastníka C. E., obaja zastúpení: Slovenský pozemkový fond, Búdková cesta 36,
Bratislava, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných k nehnuteľnosti parcela registra „E“, parcelné číslo
XXX o výmere 3.309 m2 – orná pôda, zapísanej na LV č. XXX, okres F., obec C. D., katastrálne územie

C. D. z r u š u j e.

II. Nehnuteľnosť parcela registra „E“, parcelné číslo XXX o výmere 3.309 m2 – orná pôda, zapísanú na
LV č. XXX, okres F., obec C. D., katastrálne územie C. D.
p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu v podiele 1/1.

III. Žalobca je p o v i n n ý titulom primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel zaplatiť žalovanému

v 1. rade sumu vo výške 3.309,- EUR na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu do 30 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobca je p o v i n n ý titulom primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel zaplatiť žalovanému
v 2. rade sumu vo výške 3.309,- EUR na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu do 30 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žalobca nemá proti žalovaným nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXX, parcela registra „E“, parcelné číslo XXX G. výmere 3.309 m2 – orná pôda,
zapísanej na LV č. XXX, okres F., obec C. D., katastrálne územie C. D. (ďalej len „nehnuteľnosť“).

2. Žalobu odôvodnil tým, že nehnuteľnosť je umiestnená mimo zastavaného územia obce.
Spoluvlastníkminehnuteľnostisúžalobcaažalovaní.Žalobcavlastnínehnuteľnosťvpodiele1.Žalovaný
v 1. rade vlastní nehnuteľnosť v podiele 1, s titulom nadobudnutia: Rozhodnutie o schválení diela ROEP

č. C XXX/XXXX - H. XXXX/XXXX-XX/XX dedičstvo zo dňa 18.11.1925 - č. XXXX (PKV XX pod B 1).
Žalovaný v 1. rade vlastní nehnuteľnosť v podiele 1, s titulom nadobudnutia: Rozhodnutie o schválení
diela ROEP č. C XXX/XXXX - H. XXXX/XXXX-XX/XX dedičstvo zo dňa 18.11.1925 - D. XXXX (PKV
XX pod B 4). Žalobca pred podaním žaloby vykonal úkony vo veci zistenia bližších identifikačnýchúdajov o žalovaných, prípadne o ich právnych nástupcoch. Za týmto účelom požiadal o poskytnutie
súčinnosti Ministerstvo vnútra SR, sekcia verejnej správy, Centrálne pracovisko registra v Banskej
Bystrici a Obec C. D.. Z vyjadrenia Ministerstva vnútra SR, sekcia verejnej správy, odbor registrov, matrík

a hlásenia pobytov, oddelenie správy registrov č.p.: I./X-XXXX H. dňa 14.08.2023 vyplýva, že osoby
menom: A. E., J. E. a C. E., J. E., sa v registri nenachádzajú. Obec C. D. v písomnom podaní zo dňa
15.08.2023, č. 192/2023 uviedla, že vykonanou lustráciou v evidencii obyvateľov obce bolo zistené,
že menované osoby sú nezistenými vlastníkmi, obec nemá vo svojej evidencii o uvedených osobách
žiadne identifikačné údaje, ani nemá k dispozícii žiadne úradné ani iné istiny, z ktorých by bolo možné

zistiť, či žalovaní niekedy v obci žili, ani ich dátum narodenia, ani overiť skutočnosť, či v súčasnosti
ešte žijú, prípadne zistiť ich právnych nástupcov. Obec C. D. vo svojom potvrdení zároveň uviedla, že
zisťovanie vykonala lustráciou všetkých dostupných registrov v obci, registra evidencie prihlásených
a odhlásených z trvalého pobytu, lustráciou registra evidencie narodených detí, knihy úmrtí, registra
obyvateľov obce a tiež dopytom u starších občanov obce, ktorí sú znalí miestnych pomerov. Zo zápisov
titulov nadobudnutia vlastníctva žalovaných, ktoré sú uvedené na LV č. XXX je zrejmé, že do evidencie

katastra nehnuteľností boli prenesené zápisy vlastníctva týkajúce sa žalovaných z pozemkovej knihy,
z pozemno-knižnej vložky č. XX a rozhodnutia o schválení diela ROEP č. C XXX/XXXX. Žalovaní sú v
evidencii katastra nehnuteľností označení len menom a priezviskom, bez iných identifikačných údajov.
Žalobca vyvinul všetko maximálne úsilie, ktoré možno od neho spravodlivo požadovať, aby zistil bližšie
identifikačné údaje o žalovaných, napriek tomu sa mu ich nepodarilo identifikovať tak, aby ich presnejšie

označil v žalobe. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca vykonal lustráciu aj v zoznamoch
nezistených vlastníkov, ktorý vedie Slovenský pozemkový fond. V Zozname označenom ako „katastrálne
územia začínajúce M až O“ našiel evidované osoby - žalovaných. Žalobca sa rozhodol usporiadať
vlastnícke právo k nehnuteľnosti z dôvodu, že má záujem ju využiť na zriadenie záhrady, ktorú plánuje
využiť na pestovanie poľnohospodárskych plodín, rekreačné účely a oddych. Žalobca je obmedzovaný

vovýkonesvojhovlastníckehoprávatým,žeokremnehosúformálnezapísanívkatastrinehnuteľnostíaj
žalovaní ako spoluvlastníci, ktorí nehnuteľnosť neužívajú. Nie je ani možné, aby žalobca so žalovanými
usporiadal vlastnícke pomery dohodou o zrušení podielového spoluvlastníctva ani inou zmluvou. Pre
účel súdneho konania a stanovenia primeranej náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaných, dal
žalobca vypracovať znalecký posudok č. XX/XXXX, ktorý dňa 05.10.2023 vyhotovil K. A. B., znalec

zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v odbore poľnohospodárstvo, odvetví odhad
hodnoty poľnohospodárskej pôdy a rastlinná produkcia pod evidenčným číslom 914 703. Znaleckým
posudkom bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľnosti vo výške 91.6593 EUR, vychádzajúc z
ktorej je jednotková cena 0,0277 EUR/m2.

3. Zástupca žalovaných Slovenský pozemkový fond so zrušením podielového spoluvlastníctva súhlasil
a uviedol, že nikoho nemožno spravodlivo nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve. Súhlasil
aj so spôsobom vyporiadania, ktorý navrhuje žalobca, a to prikázaním predmetnej nehnuteľnosti do
jeho vlastníctva za primeranú náhradu. V tomto prípade vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
rozdelením nie je dobré vzhľadom na jej účelné využitie. Predmetná nehnuteľnosť sa nachádza mimo

zastaveného územia obce Malá Čierna a je pravidelného obdĺžnikového tvaru a priamo k nej nevedie
komunikácia. V jej okolí prebieha výstavba rodinných domov, preto existencia inžinierskych sietí je
pravdepodobná. Navrhovaná primeraná náhrada je nepostačujúca. Postačujúca suma je vo výške 5,-
EUR/m2.

4. Žalobca následne argumentoval, že nehnuteľnosť tvorí z väčšej časti svah, teda jej využiteľnosť je
cca 30 % z celkovej výmery. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj znalec K. A. B., ktorý uviedol, že je
umiestnená v teréne so sklonom od 12 do 17 stupňov (výrazný svah) bez viditeľného označenia hraníc.
Nehnuteľnosť je využiteľná na výrobu sena a pasenie, jedná sa o nehnuteľnosť s charakteristikou kvality
pôdy: „pôdy veľmi málo produkčné“. Prístup k nehnuteľnosti je len po poľnej ceste, cesta nie je spevnená

žiadnym povrchom, nie sú blízko dostupné ani inžinierske siete, najbližšia elektrická prípojka je 380
metrov. K nehnuteľnosti nie je možné zriadiť prípojku na verejný vodovod, dostupnosť pitnej vody je
možné riešiť len kopanou alebo vŕtanou studňou a zabezpečením filtrácie vody, čo predstavuje značný
finančný náklad jednak na zriadenie studne, ale hlavne na vybudovanie filtračného technologického
zariadenia, aby bola voda hygienicky nezávadná a pitná. Nehnuteľnosť sa nachádza v lokalite, kde nie je

žiadne verejné osvetlenie, nie sú tam elektrické stĺpy po ktorých by sa dala ťahať elektrika, to znamená,
že všetky tieto náklady by musel znášať žalobca. Uvedené argumenty značným spôsobom znižujú
jej hodnotu. Žalobca, akceptujúc aj stanovisko zástupcu žalovaných, preto navrhol výšku primeranej
náhrady maximálne v sume 4,- EUR/m2.5. Zástupca žalovaných s navrhnutou primeranou náhradou vo výške 4,- EUR/m2 súhlasil. Čo sa týka
znaleckého posudku, ten vypracoval znalec zapísaný v nepríslušnom odbore a preto nie je relevantný.

6. Žalobca s navrhnutou primeranou náhradou vo výške 4,- EUR/m2 súhlasil.

7. Súd dňa 28.11.2025 pojednával v súlade s § 180 Civilného sporového poriadku v neprítomnosti
žalovaných a ich zástupcu, pričom žalobca požiadal o lehotu na plnenie v rozsahu 30 dní, nakoľko ide
už o pomerne vyššiu sumu a má rodinu.

8. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami
nachádzajúcimi sa v spise dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

9. Podľa LV č. XXX, pre katastrálne územie C. D., okres F., obec C. D. sú strany podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti: parcela registra „E“, parcelné číslo XXX o výmere 3.309 m2 – orná pôda,

v podieloch – žalobca 1, žalovaný v 1. rade 1, žalovaná v 2. rade 1. (č. l. 15 - 16)

10. Podľa vyjadrenia obce C. D. zo dňa 14.05.2024, tá nemá námietky k zamýšľanej výstavbe rodinných
domov a nemá vypracovaný územný plán. Opis zámeru výstavby je výstavba rodinných domov.
Nehnuteľnosť je umiestnená mimo zastavaného územia obce. (č. l. 66 - 68)

11. Podľa výťahu zo zápisnice o pojednávaní pozostalosti dňa 22.08.1924 č. XXX/XXXX, v pozostalosti
po neb. L. E., zomr. XX.XX.XXXX v C. D. sú potomkovia, jeho deti: 1.) A. E. z C. D. v 1, 2. ) M. E. v 1,
3.) mal. A. E. v 1 a 4.) C. E. v 1 k nehnuteľnostiam v poz. knihe obci C. D.. (č. l. 89)

12. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

13. Podľa § 136 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, spoluvlastníctvo je podielové alebo
bezpodielové.

14. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

15. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná

vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

16. Podľa § 8 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom, register sa skladá z určeného operátu, zo súboru ďalších geodetických
informácií a zo súboru ďalších popisných informácií o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, najmä
zo c) súpisu pozemkov, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je

známe, a d) súpisu pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.

17. Podľa § 13 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom, Fond nakladá s pozemkami uvedenými v § 8 ods. 1 písm. c) a d), ktoré sa na základe
registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len „pozemok s nezisteným vlastníkom“), podľa tohto

zákona a podľa osobitných predpisov; obdobne postupuje správca, ak ide o lesné pozemky.

18. Podľa § 16 ods. 1 písm. b) zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom, Fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami
s nezisteným vlastníkom (§ 13).

19. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom, ak je potrebné, Fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje
vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne postupuje správca.20. Podľa § 34 ods. 18 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, pozemkový fond za štát a
neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise,

podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je
známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje
správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je
známy, a správca vo veciach pozemkov a podielov spoločnej nehnuteľnosti, podľa osobitných predpisov.
Ak sa v konaní pred orgánom verejnej správy podľa osobitných predpisov) vyžaduje súhlasné stanovisko

fondu a fond sa nevyjadrí v lehote určenej osobitným predpisom alebo v lehote 60 dní, ak lehota nie je
určená osobitným predpisom, platí, že fond vydal súhlasné stanovisko; to sa nevzťahuje na stanovisko
a vyjadrenie vzťahujúce sa k územiu európskej sústavy chránených území a ku konaniu o stavebnom
zámere.

21. Konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva v zmysle § 142 Občianskeho zákonníka je

konaním iudicium duplex, t.j. konaním, v ktorom súd nie je viazaný návrhom spoluvlastníka o spôsobe
zrušenia i rozdelenia nehnuteľností, ale môže rozhodnúť aj inak (§ 216 ods. 2 Civilného sporového
poriadku). Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva zákonná úprava trvá na tom, aby súd prihliadal
na veľkosť spoluvlastníckych podielov a na účelné využitie veci. Ak sa vec rozdeliť nedá, môže ju za
primeranú náhradu prikázať niektorému spoluvlastníkovi alebo spoluvlastníkom.

22. Vo vzťahu k žalovaným súd uvádza, že ide o nezistených vlastníkov podľa zákona č. 180/1995 Z.
z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Žalobca v tomto smere vykonal
šetrenie (dopyty na G. C. D., Registra obyvateľov Slovenskej republiky - MV SR), pričom žalovaných
v 1. a 2. rade sa nepodarilo stotožniť, resp. získať iné identifikačné údaje ako tie, ktoré sú uvedené na

LV (meno a priezvisko). Súd vykonal šetrenie za účelom identifikácie žalovaných (lustrácia v Registri
obyvateľov a dopyt na Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor) so záverom, že žalovaných nie je
možné bližšie identifikovať. Súd preto vychádza z označenia týchto žalovaných tak, ako sú uvedení na
príslušnom LV. Nemôže byť na ťarchu žalobcu postup štátu pri evidencii vlastníckych vzťahov. Zástupca
žalovaných navyše ich označenie menom a priezviskom nerozporoval.

23. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/11/2016 zo dňa 24.02.2016, v záujme
spriechodnenia procesu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom a i obnovenia dostatočne
hodnoverného spôsobu evidencie práv k nehnuteľnostiam, ktorý sa v tuzemských podmienkach vytratil
prakticky v súvislosti s opustením intabulačného princípu a stratou niekdajšieho významu inštitútu

pozemkovej knihy, bol o. i. ustanovený zákonný mechanizmus nakladania Slovenského pozemkového
fondu 1. s pozemkami, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo
nie je známe (podľa čl. I § 8 ods. 1 písm. c/ zákona 180) a 2. pozemkami, ktorých vlastník nie je
známy (podľa písmena d/ rovnakého ustanovenia). Pre obe takéto kategórie pozemkov zákon zaviedol
i legislatívnu skratku „pozemky s nezisteným vlastníkom“ (tu por. i čl. I § 13 a § 16 ods. 1 písm.

b/ zákona 180); pričom pri takýchto vlastníkoch (resp. pozemkoch), ako aj pri pozemkoch, ktorých
vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií
a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak (čl. I § 16 ods. 1 písm. c/ zákona
180) zákon priznáva na to určenej právnickej osobe (ktorou je práve Slovenský pozemkový fond)
oprávnenie na zastupovanie vlastníkov v konaniach pred súdmi a inými orgánmi verejnej správy (čl. I §

16 ods. 2 zákona 180). ... Riešením, ako tento problém preklenúť, sa javí len druhové pomenovanie
označenia účastníka majúceho byť zastúpeného Slovenským pozemkovým fondom v takomto prípade,
napr. spôsobom „Neznámy (resp. nezistený) vlastník nehnuteľností ..., zast. Slovenským pozemkovým
fondom ...“ alebo „Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka
menom ..., zast. Slovenským pozemkovým fondom“.

24. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/31/2018 zo dňa 15.04.2019, hoci spôsobilosť
„neznámeho“, resp. „nezisteného“ vlastníka byť účastníkom konania je aj pri jeho označení (druhovým
pomenovaním) ako: „neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka
menom ..., zast. Slovenským pozemkovým fondom“ prinajmenšom diskutabilná, keďže nie je

preukázané, či vôbec nejaký právny nástupca pôvodného vlastníka existuje, t. j. či je ňou označená
existujúca fyzická osoba, zákonodarca mu priznal právnu subjektivitu vytvorením osobitného subjektu
„neznámeho“, resp. „nezisteného vlastníka“, ktorý je vybavený procesnoprávnou subjektivitou, a preto
sa bolo potrebné prikloniť k potrebe žalobu prejednať vecne a meritórne rozhodnúť.25. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/69/2023 zo dňa 14.08.2024, pri označení
nezisteného vlastníka ako strany sporu je nevyhnutné vychádzať zo zápisu jeho označenia na LV

v katastri nehnuteľností. Zákon pritom presnú formu nepredpisuje. V judikatúre najvyššieho súdu sa
nachádzajú rozhodnutia snažiace sa uvedený problém „preklenúť“ napr. zvoleným spôsobom označenia
„Neznámy (resp. nezistený)vlastník nehnuteľností ..., zast. Slovenským pozemkovým fondom ...“
alebo „Neznámy (nezistený)právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom ..., zast.
Slovenským pozemkovým fondom, ...“ (viď sp. zn. 6Cdo/11/2016 tiež sp. zn. 7Cdo/238/2021). Na

takomto označení nezistených vlastníkov zotrváva dovolací súd aj naďalej.

26. Z pozemkovej knihy (č. l 90) vyplýva, že žalovaní nadobudli vlastníctvo k tam špecifikovaným
pozemkom titulom dedenia dňa 18.11.1925 pod č. 5001. V tomto smere súd odkazuje aj na výťah zo
zápisnice o pojednávaní pozostalosti zo dňa 22.08.1924 (č. l. 89), z ktorej vyplýva, že právny predchodca
žalovaných zomrel dňa XX.XX.XXXX, teda žalovaní v tomto čase žili, navyše podľa tohto výťahu už

boli plnoletí. Je tak zrejmé, že v čase vyhlásenia tohto rozsudku sú s pravdepodobnosťou blížiacou sa
istote zosnulí (boli plnoletí minimálne ku dňu 17.02.1918) a ich právni nástupcovia nie sú známi. Z tohto
dôvodu ich súd označil iba druhovo v zmysle vyššie uvedených záverov Najvyššieho súdu SR.

27. V konaní sa nepodarilo preukázať, že by išlo o konkrétne fyzické osoby, ktoré je možné identifikovať

nezameniteľne na základe dostupných údajov. Z doposiaľ uvedeného ako aj okolností tohto sporu
vyplýva, že zodpovednosť strany za správne označenie protistrany v prípade inštitútu nezisteného
vlastníka je oslabená povahou tohto osobitného subjektu vyplývajúcou zo zákona.

28. Z charakteru podielového spoluvlastníctva, ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na

zásade dobrovoľnosti, vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek
požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto
nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek
dôvodov nevyhovuje.

29. V konaní nebolo sporné, že strany sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti. Taktiež nebol
sporný rozsah, v akom ju užívajú/neužívajú. Keďže sa strany ohľadne zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva nedohodli, podielové spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal súd. V konaní
bola preukázaná nemožnosť ďalej v tomto spoluvlastníctve pokračovať, nakoľko žalovaných nie je
možné identifikovať; to isté platí aj o ich právnych nástupcoch. Súd sa v rozhodnutí o zrušení

a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva musí zaoberať výškou podielov spoluvlastníkov a účelným
využitím veci. Zvážením veľkosti spoluvlastníckych podielov, účelného využitia veci, vyhodnotením
schopnosti strán postarať sa o nehnuteľnosti a zhodnotiť ju a s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaní
sú nezistení vlastníci a žalobca je väčšinový spoluvlastník, súd pristúpil k vyporiadaniu prikázaním do
výlučného vlastníctva žalobcovi. Požiadavka účelného využitia tak bola splnená. Zástupca žalovaných

so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva vo forme prikázania do výlučného vlastníctva
žalobcu súhlasil.

30. Čo sa týka primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel, súd vychádzal so sumy navrhnutej
žalobcom, t. j. vo výške 4,- EUR/m2. Uvedená suma predstavuje primeranú a aktuálnu náhradu, a to aj

vzhľadom na stav a lokalitu, kde sa nehnuteľnosť nachádza. S navrhnutou sumou súhlasil aj zástupca
žalovaných (t. j. nesporná skutočnosť). Pri veľkosti podielu žalovaného v 1. rade o výmere 827,25 m2
predstavuje primeraná náhrada sumu vo výške 3.309,- EUR. Pri veľkosti podielu žalovaného v 2. rade
o výmere 827,25 m2 predstavuje primeraná náhrada sumu vo výške 3.309,- EUR.

31. Vzhľadom na výšku primeranej náhrady súd podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku na
návrh určil dlhšiu lehotu na plnenie, a síce do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

32. Žalobca mal v spore plný úspech, v tom prípade by mal ako úspešná strana nárok na náhradu trov
konania, ale keďže ich nežiadal priznať, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Žilina v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez

svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.