Decision was made at the court Správny súd Bratislava
Judgement was issued by Mgr. Iveta Bebejová
Legislation area – Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/150/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022200971
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200971.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,
LL.M. a členov senátu JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Róberta Jakubáča,
PhD., v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: C. D. E. F. X, XXX XX G.,
proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Bratislava, IČO: 30 798 841, so sídlom:
Námestie slobody 2906/12, 810 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. s.
KaBA/8971/2022, ČRZ: 70656/2022 zo dňa 23.06.2022, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Centra právnej pomoci, Kancelária Bratislava č. s.
KaBA/8971/2022, ČRZ: 70656/2022 zo dňa 23.06.2022 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému
na ďalšie konanie.
II. Žalobkyni súd voči žalovanému p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Na základe žiadosti žalobkyne, doručenej žalovanému dňa 25.03.2022, ktorou žalobkyňa požiadala
o poskytnutie právnej pomoci vo veci „...„zrušenie darovacej zmluvy“ z dôvodu mučenia a týrania,
prenasledovania blízkej osoby čl. 17 Ústavy SR, čl. 3 Dohovoru „zákaz mučenia“ o ochrane ľudských
práv a základných slobôd...“, žalovaný rozhodnutím č. s. KaBA/8971/2022, ČRZ: 70656/2022 zo dňa
23.06.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), vydaným podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o
poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.
z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský
zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z., v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č. 327/2005 Z. z.“) nepriznal žalobkyni nárok na poskytnutie právnej pomoci v danej veci.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa s ohľadom na svoj čistý mesačný príjem za
posledných 6 mesiacov nesplnila zákonom stanovenú podmienku, a to existenciu stavu materiálnej
núdze, s poukazom na § 4 písm. i), § 6, § 6a zákona č. 327/2005 Z. z., preto nemá nárok na poskytnutie
právnej pomoci. Vo vzťahu k možnosti priznať žalobkyni právnu pomoc aj bez splnenia podmienky
materiálnej núdze (§ 6b ods. 2 č. 327/2005 Z. z.) žalovaný uviedol, že v danej veci nejde o také okolnosti,
zákonom definované ako primerané, medzi ktoré je možné zaradiť skutkový stav, okolnosti prípadu,
sociálnu situáciu a zdravotný stav osoby žiadateľa, ktoré nasvedčujú tomu, že by neposkytnutie právnej
pomoci malo vážne následky alebo spôsobilo vážnu ujmu. Žalovaný mal za to, že prípad, s ktorým sa
žalobkyňa na žalovaného obrátila, nebolo možné po právnej stránke zodpovedne vyhodnotiť, nakoľkožalobkyňa do spisu založila veľké množstvo dokladov nesúvisiacich s neplatnosťou darovacej zmluvy.
Vzhľadom na uvedené konštatoval, že žalobkyni ako žiadateľke nehrozí bezprostredná ujma na jej
právach, ktorá by odôvodňovala poskytnutie právnej pomoci, a ochrana jej práv nie je bezprostredne
ohrozená ani z dôvodu nebezpečenstva zmeškania lehoty. Žalovaný konštatoval, že posúdil skutkový
stav v predmetnej právnej veci posudzujúc sociálnu situáciu a zdravotný stav žalobkyne, so záverom,
že nepriznanie právnej pomoci nebude mať vážny následok ani nespôsobí vážnu ujmu na jej živote,
zdraví a právach.
II.
Žaloba
3. Všeobecnou správnou žalobou, podanou podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), v zákonnej lehote dňa 16.07.2022 na poštovú
prepravu, doručenou dňa 19.07.2022 na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „súd“),
v spojení s podaniami zo dňa 31.08.2022 a 06.03.2023, ktorými boli odstránené nedostatky žaloby, sa
žalobkyňa domáhala „pridelenia právneho zástupcu“. V zmysle zásady iura novit curia (súd pozná právo)
súd takýto petit vyhodnotil ako požiadavku na zrušenie napadnutého rozhodnutia, ku ktorému v zmysle
obsahu žaloby žalobkyňa smerovala. Prihliadnuc na obsah žaloby a rozsah dôvodov v nej uplatnených,
súd v súlade s § 55 ods. 3 SSP identifikoval žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d)
SSP, teda žalobkyňou uplatnenú námietku nesprávneho právneho posúdenia veci a nepreskúmateľnosti
napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.
4. V rámci bližšieho odôvodnenia žaloby žalobkyňa okrem iného uviedla, že sa nachádza v stave
materiálnej núdze, poukázala na problematické vzťahy s členmi rodiny a ich správanie vo vzťahu k nej,
na súdne a exekučné konania, ktoré sú proti nej vedené, a s tým spojené následky v podobe zmrazenia
účtov, blokácie nakladania s nehnuteľnosťami a podobne. K žalobe priložila Oznámenie o vykonávaní
zrážok z dôchodku od Sociálnej poisťovne zo 04.06.2022, uznesenie Krajského súdu v Bratislave
o nariadení výkonu rozhodnutia zrážkami z príjmov sp. zn. E 1548229318 zo dňa 30.03.2022 a iné
dokumenty osvedčujúce jej majetkovú situáciu v rôznych časových obdobiach.
III.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe
5. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným súdu dňa
23.05.2024, v ktorom zotrval na svojej argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí, túto čiastočne
zopakoval a zhrnul priebeh administratívneho konania. Žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť.
6. Vyjadrenie žalovaného bolo žalobkyni doručené dňa 10.07.2024. Replika nebola podaná.
IV.
Relevantná právna úprava
7. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
8. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.
9. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.
10. Podľa § 55 ods. 3 SSP každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu.11. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
12. Podľa § 191 ods. 4 SSP ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže
aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu
verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie
rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení
všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.
13. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.
14. Podľa § 1 zákona č. 327/2005 Z. z. účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej
pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré
v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu
svojich práv, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v azylových veciach, v konaní o
administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní
o zaistení žiadateľa o udelenie azylu podľa osobitného predpisu, oznamovateľom kriminality alebo
inej protispoločenskej činnosti (ďalej len "protispoločenská činnosť") alebo osobe, voči ktorej bola
pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu, a prispieť k predchádzaniu
vzniku právnych sporov.
15. Podľa § 4 písm. i) zákona č. 327/2005 Z. z. na účely tohto zákona je materiálnou núdzou stav, keď
fyzickáosobajepoberateľomdávkyapríspevkovkdávkevhmotnejnúdzi,alebostav,keďpríjemfyzickej
osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si využívanie právnych
služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom.
16. Podľa § 6 zákona č. 327/2005 Z. z.:
(1) Fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem
nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si
využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c)
hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu
vyčísliť v peniazoch.
(2) Podmienky na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti podľa odseku 1 písm. a) a b) musí
fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci.
17. Podľa § 6a zákona č. 327/2005 Z. z.:
(1) Ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným
predpisom a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych
služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom
alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20 % trov právneho zastúpenia podľa
osobitného predpisu; a splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b) a c) tým nie je dotknuté.
Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane.
(2) Za podmienok podľa odseku 1 sa oprávnená osoba podieľa aj na úhrade odmeny mediátora, ktorá
by mu patrila podľa osobitného predpisu, ak by sa uzavrela dohoda, ktorá je výsledkom mediácie.
(3) Výšku finančnej účasti oprávnenej osoby pre konanie na súde v prvom alebo vyššom stupni podľa
odseku 1 a výšku finančnej účasti oprávnenej osoby podľa odseku 2 určuje centrum rozhodnutím
vydaným bezodkladne po tom, čo nastane dôvod na poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona;súčasťou rozhodnutia môže byť aj splátkový kalendár. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný
prostriedok.
(4) Oprávnená osoba uhrádza výšku finančnej účasti na účet advokáta, mediátora alebo centra, a to
podľa formy poskytovanej právnej pomoci. Povinnosť úhrady finančnej účasti oprávnenej osoby zaniká
splnením, a to aj pre prípad zmeny v osobe advokáta alebo mediátora podľa § 5d ods. 2.
18. Podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej
núdze, centrum môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to
primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci.
19. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o
súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
20. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na
rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití
právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami
účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
V.
Posúdenie veci správnym súdom
21. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) začal
Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského
súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej
len„správnysúd“alebo„súd“)vovšetkýchveciach,vktorýchjeod01.06.2023danáprávomocsprávnych
súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená
pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 2S/150/2022, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn.
BA-2S/150/2022.
22. Správny súd v súlade s § 107 ods. 1 písm. a) SSP vo veci rozhodol na pojednávaní uskutočnenom
dňa 13.11.2025 za prítomnosti žalobkyne a v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť na
pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 11.11.2025, pričom súhlasil s pojednávaním a rozhodnutím
vecivjehoneprítomnosti.Žalobkyňavrámcimožnostivyjadriťsanapojednávaní,ktorúmožnosťvyužila,
poukázala najmä na svoju sociálnu situáciu a na exekučné konania vedené proti nej a zdôraznila účel
zákona č. 327/2005 Z. z., ktorým je poskytovanie právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi.
23. Predmetom tohto konania bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým
žalobkyni nebol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z.
s poukazom na nesplnenie podmienok materiálnej núdze v zmysle § 4 písm. i), § 6, § 6a zákona č.
327/2005 Z. z., ani podmienok podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z., ktoré dávajú žalovanému
fakultatívnu možnosť priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou žiadateľa,
ak podmienky materiálnej núdze splnené nie sú, ale priznanie nároku je primerané okolnostiam
žiadanej právnej pomoci. To znamená, predmetom tohto správneho súdneho konania nebolo rozhodnúť
o pridelení právneho zástupcu tak, ako to žiadala žalobkyňa, ale rozhodnúť o tom, či napadnuté
rozhodnutie žalovaného je alebo nie je zákonné, teda vydané v súlade so zákonom, a podľa výsledku
prieskumu buď žalobu ako nedôvodnú zamietnuť alebo jej vyhovieť a napadnuté rozhodnutie zrušiť.
24. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci podľa §
10, § 13 ods. 3 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. sa v rámci preskúmania veci
oboznámil s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného a pri zohľadnení zákonom
aprobovanej absencie právneho zastúpenia žalobkyne v tomto konaní [§ 49 ods. 2 písm. d) SPP]preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, prihliadnuc na
obsah žaloby a rozsah dôvodov v nej uplatnených v súlade s § 55 ods. 3 SSP, z ktorého identifikoval
žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d) SSP, teda nesprávne právne posúdenie veci a
nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, a dospel k záveru, že žaloba je
dôvodná a napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.
25. Správny súd v prvom rade zdôrazňuje, že úlohou súdu v správnom súdnom konaní je chrániť práva
a právom chránené záujmy fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy, najmä pred svojvôľou
a porušovaním ich práv ako účastníkov konania zo strany orgánov verejnej správy, ktoré sú ako také
vrozporesprincípmiprávnehoštátu.Správnysúdďalejupriamujepozornosťnato,žezákonč.327/2005
Z. z. predstavuje tzv. pozitívny záväzok štátu umožniť prístup k spravodlivosti (k právu na súdnu
ochranu) aj osobám materiálne znevýhodneným tak, aby tieto osoby v dôsledku svojho nedostatočného
finančného zabezpečenia neprišli o právo na právnu pomoc, a to najmä v konaní pred súdom. Účel
zákona č. 327/2005 Z. z. je expressis verbis vyjadrený v § 1, podľa ktorého týmto účelom je vytvoriť
systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto
zákonomfyzickýmosobám,ktorévdôsledkusvojejmateriálnejnúdzenemôžuvyužívaťprávneslužbyna
riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a tiež v konaniach týmto ustanovením vymedzených (konania
o oddlžení, v azylových veciach, o administratívnom vyhostení a iné), a tým prispieť k predchádzaniu
vzniku právnych sporov. Základným zmyslom označenej právnej normy je teda zabezpečiť, aby osoby,
ktoré to potrebujú, mali prístup k právnej pomoci za zákonom stanovených podmienok, s tým, že
pozitívny záväzok štátu a jeho garancie sa prejavujú najmä v tom, že rozhodujúce orgány sú povinné
primárne sa zamerať na to, ako žiadateľovi vyhovieť, teda sú povinné zvážiť a po splnení zákonných
podmienok uplatniť všetky dostupné inštitúty, ktorými je možné potrebu právnej pomoci uspokojiť.
Nahliadanie na nárok na poskytnutie právnej pomoci cez prizmu tohto pozitívneho záväzku je zároveň
interpretačným pravidlom pri rozhodovaní o jeho priznaní či nepriznaní.
26. Predpokladom pre splnenie tejto povinnosti rozhodujúcich orgánov (teda žalovaného) a zároveň pre
zachovanie práv žiadateľa sa vyžaduje také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré nevzbudzuje pochybnosti
o tom, aký právny dôvod a skutkové okolnosti viedli žalovaného k nepriznaniu nároku na poskytnutie
právnej pomoci, a teda k odmietnutiu prístupu k právnej pomoci. V predmetnej veci tieto otázky aplikácie
dotknutých ustanovení zákona č. 327/2005 Z. z. neboli žalovaným riadne zodpovedané.
27. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je jednou z najzávažnejších vád, ktorými môže byť rozhodnutie
vydané v ktoromkoľvek administratívnom konaní zaťažené, pretože táto vada nielenže znemožňuje
zistiť účastníkovi konania dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie vydané, a následne uplatniť možnosť sa
proti nemu brániť, ale znemožňuje i prieskum takéhoto rozhodnutia správnym súdom a porušuje princíp
právnej istoty a legitímnych očakávaní. Za nepreskúmateľné sa považuje také rozhodnutie, ktoré je
nezrozumiteľné, teda nejasné alebo protirečivé, a rozhodnutie, ktoré je nedostatočne odôvodnené, teda
také, z ktorého nie je možné jednoznačne zistiť dôvody, ktoré k nemu viedli, resp. úvahy, ktorými sa
administratívny orgán pri formovaní záverov v ňom vyjadrených riadil. Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky(ďalejlen„NSSSR“)savrámcisvojejrozhodovacejpraxeužvovšeobecnostivyjadrilkukvalite
rozhodnutí orgánov verejnej správy, keď vyslovil, že je potrebné, aby orgán verejnej správy „náležite
dbalnadostatočné,jasné,zrozumiteľné,presvedčivéaúplnézdôvodnenie,akoajuvedeniekonkrétnych
odborných argumentov, na ktorých sa rozhodnutie zakladá. Je vecou správnych orgánov dbať o
to, aby ich rozhodnutia boli po obsahovej stránke náležite vyčerpávajúce a predstavovali relevantný
podklad pre vyvodenie právnych záverov samotného správneho orgánu. ... Úlohou súdu v správnom
súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť ich rozhodnutí,
teda posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti stanovené zákonom. Kasačný súd ďalej dáva
do pozornosti, že nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nemôžu byť konvalidované
ani prípadným dodatočným vysvetlením, resp. doplňujúcim vyjadrením správneho orgánu (prípadne
vysvetlením prijatých záverov v kasačnej sťažnosti, napr. vo vzťahu k dôkazom predloženým žalobcom
v odvolacom konaní...) a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať,
resp. absentujúce argumenty správneho orgánu nahrádzať svojimi úvahami a vyvodzovať z nich
závery, ku ktorým mal dospieť správny orgán, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia
jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň
zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom...“ (rozsudok NSS SR
sp. zn. 5Sžfk/61/2019 zo dňa 28.07.2022). Taktiež bolo v tejto súvislosti judikované, že „Za rozhodnutievydané v súlade so zákonom nemožno považovať rozhodnutie, ktoré je zrozumiteľné iba pre správny
orgán, ktorý ho vydal...“ (R 3/2014).
28. Nepreskúmateľnosť, a teda aj nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, správny súd
konštatuje po tom, ako po preskúmaní veci dospel k záveru, že je potrebné prisvedčiť námietke
žalobkyne, že sa žalovaný riadne nevysporiadal s jej sociálnou situáciou v nadväznosti na
predložené doklady, ktoré v konaní o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci predložila do
administratívneho spisu žalovanému. Táto námietka vyplýva z obsahu správnej žaloby aj z ústneho
prednesu žalobkyne na pojednávaní v konaní pred správnym súdom (pri zachovaní rozsahu žaloby).
Z obsahu napadnutého rozhodnutia totiž vyplýva, že žalovaný sa žiadnym spôsobom nezaoberal
a ani sa nevyjadril vlastnou správnou úvahou k dôkazom, ktoré mu boli žalobkyňou predložené
v rámci preukazovania dôvodov pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci. Z obsahu
administratívneho spisu pritom vyplýva, že žalobkyňa v administratívnom konaní predložila veľké
množstvo dokladov z rôznych časových období, ktoré svedčia o tom, že proti nej boli vedené
exekučné a iné konania, v dôsledku ktorých mohlo dôjsť k postihu jej mesačných príjmov, a teda
aj k ovplyvneniu jej celkovej majetkovej, príjmovej i sociálnej situácie. V tejto súvislosti správny súd
dáva do pozornosti najmä Oznámenie o vykonávaní zrážok z dôchodku z 03.03.2022 od Sociálnej
poisťovne, uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 34Ek/2483/2021 o zamietnutí návrhu
na zastavenie exekúcie žalobkyne ako povinnej osoby v exekučnom konaní sp. zn. 296EX 438/21,
z ktorého je zrejmé, že proti žalobkyni sa od roku 2021 vedie exekučné konanie vo veci nedoplatku
v zdravotnej poisťovni. Predložené podklady žalovaný nevzal do úvahy pri formulovaní svojich záverov
v napadnutom rozhodnutí, ktorým de facto odmietol žalobkyni nárok na poskytnutie právnej pomoci
a znemožnil jej brániť svoje práva prostredníctvom právneho zástupcu ako kvalifikovanej osoby znalej
práva. Skutočnosť, že žalobkyňa predložila veľké množstvo dôkazov, ktoré prípadne nemusia mať
vplyv na výsledok predmetného administratívneho konania, nezbavuje žalovaného povinnosti sa nimi
zaoberať a riadne ich vyhodnotiť.
29. Správny súd konštatuje, že vo vzťahu k aplikácii ustanovení § 4 písm. i), § 6, § 6a zákona č. 327/2005
Z. z. sa k dokladom predloženým žalobkyňou žalovaný nevyjadril vôbec, vo vzťahu k aplikácii § 6b ods.
2 zákona č. 327/2005 Z. z. len skonštatoval, že žalobkyňa založila do spisu veľké množstvo dokladov,
tieto však nešpecifikoval a z hľadiska zisteného skutkového stavu nevyhodnotil. Napriek tomu uviedol,
že posúdil sociálnu situáciu a zdravotný stav žalobkyne a dospel k záveru o nesplnení zákonných
podmienok na poskytnutie právnej pomoci. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto správny súd
hodnotí ako nedostatočné až arbitrárne, teda také, v ktorom absentujú zjavné a jednoznačné dôvody
a správne úvahy žalovaného, ktoré k nemu viedli. Absencia úvah žalovaného a riadne vyhodnotenie
skutkového stavu v danej veci znemožňuje správnemu súdu, aby v tomto smere závery žalovaného
vrátane možnej existencie vybočenia z hľadísk stanovených zákonom preskúmal. Zároveň takéto
odôvodnenie neumožňuje žalobkyni sa proti napadnutému rozhodnutiu brániť. Správny súd dodáva, že
z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé ani to, ako sa pri rozhodovaní v danej veci žalovaný vysporiadal
so samotným účelom zákona č. 327/2005 Z. z. ako s výkladovým pravidlom pri aplikácii predmetného
zákona.
30. Vzhľadom na uvedené je možné konštatovať, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé,
aké úvahy ohľadom sociálnej situácie žalobkyne žalovaného viedli k záveru pre nesplnenie
zákonných podmienok na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci. Argumentácia žalovaného
uvedená v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je nejednoznačná a nedostatočná, čo zakladá
nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.
31. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť
podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec žalovanému vrátiť na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4
SSP. Žalovaný je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom správneho súdu a je povinný zákonným
postupom odstrániť vytýkané nedostatky. Predovšetkým bude povinný vyhodnotiť všetky žalobkyňou
predložené doklady z hľadiska ich významu a časovej súvislosti s danou vecou a následne jasne
a zrozumiteľne formulovať dôvody, ktoré ho viedli k prijatým záverom vo vzťahu ku všetkým aplikovaným
ustanoveniam zákona č. 327/2005 Z. z. Zároveň bude povinnosťou žalovaného svoje rozhodnutie
zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť.32. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu
v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
33. Pokiaľ ide o žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd len dodáva, že
predpokladom pre jeho preskúmanie je dostatočne odôvodnené rozhodnutie orgánu verejnej správy.
Za daného stavu, s poukazom na vyššie uvedené nedostatky napadnutého rozhodnutia, by bolo ich
preskúmanie predčasné.
34. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a úspešnej žalobkyni v súlade
so zásadou úspechu v konaní priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu účelne vynaložených
trov konania, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník samostatným
uznesením (§ 175 ods. 2 SSP).
35. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442
SSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty
nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.
Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred
správnym súdom.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ
aleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnomsúdekonáalebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe
podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.