Uznesenie – Neplatnosť právnych úkonov ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, December 10, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/37/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8223209078
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8223209078.5

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a členov
senátu JUDr. Branislava Brezu a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v spore žalobcu: RENT-GS s. r. o., so
sídlom Partizánska 2850, 085 01 Bardejov, IČO: 54 693 233, zastúpený JUDr. Marekom Polakovičom,
so sídlom Duchnovičovo námestie 1, 080 01 Prešov, IČO: 42231639, proti žalovaným: 1/ GEPI, s.r.o., so
sídlom 086 22 Kľušov 317, IČO: 50 210 050, 2/ iGEPI, s.r.o., so sídlom 086 22 Kľušov 317, IČO: 53 542

177, 3/ A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX D. XXX, všetci zastúpení JUDr. Matúšom Hribom, so
sídlom Tehelná 46, 085 01 Bardejov, IČO: 42246237, o neplatnosť zmlúv o zriadení vecného bremena
a o určení, že vecné bremeno nevzniklo, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov
č.k. 1Cn/1/2023-218 zo dňa 8.7.2025, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že
predmetnú žalobu zamietol a žalovaným v 1/ až 3/ priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu
100 %. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na § 37 ods. 1, § 38 ods. 1, § 39, § 151o ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 30.12.2021 sú
určité a zrozumiteľné v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ich vecný obsah je jednoznačný
a zrozumiteľný.

2. Poukázal, že rozsah vlastníckeho práva žalovaného v 1/ rade, ktorý zriaďoval vecné bremeno
v prospech žalovaného v 2/ a 3/ rade bol predbežne a dočasne obmedzený zákazom nakladať
s nehnuteľnosťami, nakoľko bolo vydané neodkladné opatrenie vo veci sp. zn. 6C/39/2019 dňa
7.6.2019 a trval až do 26.1.2022, avšak neodkladné opatrenie, ktorého obsahom je zákaz nakladať s
nehnuteľnosťou, nemá z hľadiska hmotnoprávneho vplyv na platnosť právneho úkonu, v danom prípade

na zmluvy o zriadení vecného bremena. Občiansky zákonník, ktorý ako právny predpis stanovuje
všeobecné náležitosti právnych úkonov i osobitné náležitosti zmluvu o zriadení vecného bremena a
podmienky platnosti právnych úkonov, nesankcionuje neplatnosťou zmluvy, ktoré sú uzavreté napriek
zákazu vysloveného v súdnom rozhodnutí. Súdne rozhodnutie, obsahom ktorého je zákaz nakladania
s nehnuteľnosťami sa v zásade dotýka iba účinkov právneho úkonu, nie predpokladov jeho vzniku.
Nakladanie s nehnuteľnosťou sa prejaví až v čase účinnosti právneho úkonu. Na nadobudnutie

práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. (§ 151o
ods. 1 Občianskeho zákonníka). Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia
Okresného úradu o jeho povolení (§ 28 ods. 3 katastrálny zákon), teda pred povolením vkladu účinky
právneho úkonu nenastanú. Zmluvy, ktorých účinky nenastali, nemôžu byť v rozpore so súdnym
rozhodnutím ukladajúcim zákaz nakladania s nehnuteľnosťami. V danom prípade boli zmluvy o zriadení
vecného bremena v prospech žalovaného v 2/ a 3/ rade uzatvorené dňa 30.12.2021, teda v čase

platnosti neodkladného opatrenia (zákazu nakladania s nehnuteľnosťami vrátane zriadenia vecného
bremena), čo však nemá vplyv na ich platnosť. Vec vedená na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 6C/39/2019 bola skončená až uznesením zo dňa 3.1.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
26.1.2022, ktorým bolo konanie zastavené, avšak meritórne vo veci rozhodnuté nebolo. Z uvedeného
vyplýva záver, že samotné zmluvy o zriadení vecného bremena boli robené v očakávaní skončenia

konania na Okresnom súde Bardejov, pričom vklad do katastra nehnuteľností bol vydaný po tom, čo
skončili účinky uznesenia Okresného súdu Bardejov, č.k. 6C/39/2019-214 zo dňa 7.6.2019. Z uvedených
dôvodov má súd za to, že predmetné úkony uzavretia zmlúv o vecnom bremene sú platné. Súd
dodal, že o týchto právnych úkonoch mal žalobca vedomosť, keď nadobúdal predmetné nehnuteľnosti,
nakoľko sa stal ich výlučným vlastníkom až v marci 2023. Od času zriadenia vecného bremena do

nadobudnutia vlastníctva nehnuteľností žalobcom boli dotknuté nehnuteľnosti vo vlastníctve ešte dvoch
iných subjektov, a to 1/ HeyPay s.r.o. so sídlom v Bratislave a 2/ AB PARK s.r.o. so sídlom v Bratislave.
Žalobcatedavedel,vakomprávnomstavekupujedotknuténehnuteľnostianajehostraneanineexistuje
naliehavý právny záujem.

3. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a úspešným

žalovaným vo vzťahu k žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil tým,
že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odkázal na bod 22. napadnutého rozsudku: „Je pravdou,
že rozsah vlastníckeho práva žalovaného 1/, ktorý zriaďoval vecné bremeno v prospech žalovaného
2/ a 3/ bol predbežne a dočasne obmedzený zákazom nakladať s nehnuteľnosťami, nakoľko bolo
vydané neodkladné opatrenie vo veci sp. zn. 6C/39/2019 dňa 7.6.2019 a trval až do 26.1.2022,
avšak neodkladné opatrenie, ktorého obsahom je zákaz nakladať s nehnuteľnosťou, nemá z hľadiska

hmotnoprávneho vplyv na platnosť právneho úkonu, v danom prípade na zmluvy o zriadení vecného
bremena.“, ako aj nasledovné: „V danom prípade boli zmluvy o zriadení vecného bremena v prospech
žalovaného 2/ a 3/ uzatvorené dňa 30.12.2021, teda v čase platnosti neodkladného opatrenia (zákazu
nakladania s nehnuteľnosťami vrátane zriadenia vecného bremena), čo však nemá vplyv na ich
platnosť.“ a uviedol, že právny názor súdu prvej inštancie v tomto bode napadnutého rozsudku je

v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.10.2019 sp.zn. 1Cdo/68/2019, v ktorom sa uvádza: „Ak osobitný zákon
dal súdu právomoc právoplatne a vykonateľne uložiť niekomu zákaz zasahujúci jeho hmotné práva,
zákaz nakladať s vecou, jeho porušenie je zákonite porušením zákona v zmysle § 39 OZ a právny úkon
v rozpore s takýmto zákazom nemôže byť platným.“ Preto zmluvy, ktoré uzatvoril žalovaný v 1/ rade so

žalovaným v 2/ rade a so žalovaným v 3/ rade počas platnosti neodkladného opatrenia sú absolútne
neplatnými právnymi úkonmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Absolútna neplatnosť totiž pôsobí
priamo zo zákona, od počiatku, bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal a súd prihliada
k tejto absolútnej neplatnosti bez návrhu.

5. Ďalej poukázal na bod 22. napadnutého rozsudku, kde súd prvej inštancie uviedol, že:
„Nakladanie s nehnuteľnosťou sa prejaví až v čase účinnosti právneho úkonu. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremená je potrebný vklad do katastra nehnuteľností (§ 151o ods. 1 OZ).
Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu a jeho povolení
(§ 28 ods. 3 katastrálny zákon), teda pred povolením vkladu účinky právneho úkonu nenastanú. Zmluvy,

ktorých účinky nenastali, nemôžu byť v rozpore so súdnym rozhodnutím ukladajúcim zákaz nakladania
s nehnuteľnosťami.“

6. Tento právny názor prvoinštančného súdu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších
súdnych autorít, pričom opäť v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Veľkého senátu občianskoprávneho

kolégia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1VCdo/1/2017 zo dňa 27.4.2017, že: „Pokiaľ by sa obsahová zložka
zákazu nehnuteľnú vec „predať, darovať alebo inak scudziť“, vykladala reštriktívne tak, že sa týka len až
uskutočnenej zmeny vlastníctva tejto veci, nebol by naplno dosiahnutý účel nariadeného predbežného
opatrenia a nebola by v plnom rozsahu zabezpečená ochrana, ktorá sa ním má poskytnúť. Takýto zákaz
treba preto interpretovať tak, že sa vzťahuje nielen na samotný prevod (realizovanú zmenu) vlastníctva

nehnuteľnosti, ale zároveň už na uzatvorenie kúpnej alebo darovacej zmluvy.“

7.Aksúdprvejinštancieuviedol,žežalobcavedel,vakomprávnomstavekupujedotknuténehnuteľnosti
anajehostraneanineexistujenaliehavýprávnyzáujem,žalobcasaanistýmtoodôvodnenímnestotožnila je v rozpore s ustálenou praxou najvyšších súdnych autorít. Uviedol, že rozsudok veľkého senátu
občianskoprávneho kolégia sa vyjadruje aj k otázke naliehavého právneho záujmu, ktorý je daný všade
tam, kde rozhodnutie súdu bude podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností, pokiaľ sa preukáže,

že požadovaným určením sa priaznivo ovplyvní, resp. zlepší právne postavenie. V danom prípade je
rozhodnutie súdu podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností a požadovaným určením sa ovplyvní
bezpochyby postavenie žalobcu. Má za to, že existuje naliehavý právny záujem na požadovanom
určení. Rovnako poukázal na Čl. 2 bod 2 CSP Základných princípov, v zmysle ktorého právna istota
je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou

rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné
skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé
odôvodnenie tohto odklonu (Čl. 2 bod 3 CSP). Poukázal, že súdy majú v rovnakých podmienkach
aplikovať právnu normu rovnakým spôsobom a diametrálne odlišné právne posúdenie veci v skutkovo
totožnýchveciach,podmienkachmateriálneprávnehoštátujeneakceptovateľné,pretožeprincípprávnej
istoty musí byť realizovaný v praxi súdov, najmä prostredníctvom ustálenej rozhodovacej praxe

najvyšších súdnych autorít. Je bezpochyby, že Veľký senát predstavuje inštitucionálne zabezpečenie
princípu právnej istoty (II.ÚS/332/2018 z 11.10.2018). Súd prvej inštancie preto vôbec nepostupoval
v súlade s týmito základnými princípmi a rozhodoval v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou. Tiež
poukázal, že žiadal pripojiť spis Okresného súdu Bardejov sp.zn. 6C/51/2022, ktorý bol prikázaný na
rozhodnutie Okresnému súdu Svidník pod sp.zn. 6C/34/2022, avšak súd o tomto návrhu na doplnenie

dokazovania ani vôbec nerozhodol. Preto navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej
inštancietak,žežalobevyhovieapriznánároknanáhradutrovkonania,alebozrušírozsudokOkresného
súdu Bardejov a v tom rozsahu zrušenia vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie.

8. Žalovaní v 1/ až 3/ rade sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávaniaadospelkzáveru,žerozhodnutiesúduprvejinštanciejepredčasnéaprijatéprávnezávery

nezodpovedajú dostatočnému zisteniu skutkového stavu veci.

10. V zmysle Čl. 2 CSP bod 1 ochrana obmedzených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Bod 2 právna istota
je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou

rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v
ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Bod 3 ak sa spor na
základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo
na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.

11. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Ako vyplýva z obsahu predmetného konania voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie
žalobca. Namietal nesprávne skutkové zistenia, nesprávny právny názor, čo znamená, že námietky

odvolateľa sa v podstatnej miere týkajú skutočností súvisiacich s tým, či predmetný právny úkon,
neplatnosti ktorého sa žalobca domáha, je platný alebo nie, teda ide o zmluvu o zriadení vecného
bremena uzavretú dňa 30.12.2021 medzi žalovaným v 1/ rade spoločnosťou GEPI, s.r.o. a žalovaným
v 2/ rade spoločnosťou iGEPI, s.r.o. Tiež sa domáha určenia, že toto vecné bremeno na základe zmluvy
o zriadení vecného bremena uzavretej 30.12.2021 medzi žalovaným v 1/ rade a žalovaným v 2/ rade

nevzniklo, že zmluva o zriadení vecného bremena uzatvorená 30.12.2021 medzi žalovaným v 1/ rade
a žalovaným v 3/ rade je neplatná a že vecné bremeno na základe zmluvy o zriadení vecného bremena
uzavretej 30.12.2021 medzi žalovaným v 1/ rade a žalovaným v 3/ rade nevzniklo.

13. Pre prvoinštančný súd preto bolo podstatné posúdenie, či predmetná zmluva o zriadení vecného

bremena napĺňa znaky neplatnosti tohto úkonu alebo nie. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí
právne poukázal na ustanovenie aj § 39 Občianskeho zákonníka, § 37, § 38 Občianskeho zákonníka
v spojitosti s § 151o ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka týkajúce sa účinnosti vzniku vecných bremien,
avšak na základe skutkových zistení prijal predčasný právny záver, ak len na základe tých skutkovýchokolností, ktoré popísal v obsahu svojho rozhodnutia a ktoré zistil, konštatoval, že neodkladné opatrenie,
ktorého obsahom bolo nakladať s nehnuteľnosťou a ktoré bolo vydané vo veci sp.zn. 6C/39/2019 dňa
7.6.2019 a trvalo do dňa 21.6.2022, nemá z hľadiska hmotnoprávneho vplyv na platnosť právneho

úkonu, teda zmluvy o zriadení vecného bremena, keďže Občiansky zákonník nesankcionuje neplatnosť
zmlúv, ktoré sú uzavreté napriek zákazu vysloveného v súdnom rozhodnutí. Súdne rozhodnutie sa má
dotýkať totiž iba účinkov právneho úkonu, nie predpokladov jeho vzniku.

14. Odvolací súd je však názoru, že bolo na súde prvej inštancie sa riadne vyporiadať so všetkými

námietkami a dôkazmi predkladanými účastníkmi v priebehu konania a medzi nich nepochybne patrí aj
dôkaznachádzajúcisanač.l.183až194,ktoréžalobcapredkladalvsúvislostisožiadosťouopripustenie
zmeny žaloby (zmena, ktorá bola pripustená vzhľadom k zmenám v evidencií nehnuteľností), avšak
opomenul sa oboznámiť so všetkými predkladanými dôkazmi, ktoré boli súčasťou tejto zmeny. Z nich
napríklad vyplýva, že žalobca odkázal v súvislosti s uplatnenou žalobou, tvrdeniami a dôkazmi aj na
rozsudok veľkého senátu Najvyššieho súdu SR 1VCdo/1/2017 zo dňa 27.4.2017 a aj na rozsudok

Najvyššieho súdu SR 1Cdo/68/2019. Pre právne posúdenie veci a ustálenie skutkového stavu bol však
pre postup konajúceho súdu určujúcim názor vylovený Najvyšším súdom SR sp.zn. 1VCdo/1/2017
veľkého senátu. Z obsahu tohto rozhodnutia totiž vyplýva, že sa vyporiadaval s dovolacou otázkou, či
vo vzťahu k porušeniu zákazu predať, darovať alebo inak scudziť nehnuteľné vec, ktorú nariadil súd
predbežným opatrením, dochádza už uzatvorením zmluvy o prevode vlastníctva k tejto veci alebo až

prevodom vlastníctva k nehnuteľnej veci. Zároveň konštatoval, že tejto problematike sa najvyšší súd
venoval v predchádzajúcich obdobiach, keď poukázal na svoju rozdielnu rozhodovaciu prax (viď sp.zn.
3Sž-o-KS 17/2005, 1Sžo/101/2007), rozhodnutia, ktoré dovtedy v prípade takýchto právnych situácií
konštatovali, že rozhodnutia obsahom ktorých je zákaz nakladania s nehnuteľnosťou sa v zásade dotýka
iba účinkov právneho úkonu, nie predpokladov jeho vzniku a nakladanie sa prejaví až v čase účinnosti

právneho úkonu. Preto zmluva, ktorej účinky nenastali, nemôže byť v rozpore so súdnym rozhodnutím.
Avšak v danej veci, ktorá bola predložená veľkému senátu predsedom občiansko-právneho kolégia,
tento senát dospel k inému názoru, ktorý bol odlišný od právnych názorov vydaných už v skôr vydaných
rozhodnutiach senátov správneho kolégia a postúpil vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu
občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu. Podľa právneho názoru veľkého senátu je pri riešení tejto

dovolacejotázkypotrebnévychádzaťzúčeluprávnejúpravypredbežnýchopatrenípôvodneobsiahnutej
v O.s.p., pričom účelom predbežných opatrení je potreba zabezpečiť podmienky reálnej a efektívnej
súdnej ochrany účastníkom konania, a to dočasnou úpravou ich pomerov zabraňujúcou možnosti
zhoršenia situácie v čase pred rozhodnutím súdu vo veci samej. Účelom predbežného opatrenia je
zabrániť zhoršeniu právneho postavenia účastníka konania, ku ktorému by mohlo viesť nakladaním

s určitou vecou alebo právom a predísť tak ťažko odvrátiteľnému stavu.

15. Práve z pohľadu účelu sledovaného predbežným opatrením Veľký senát vyslovil, že nie je dôvod,
aby zákaz „predať alebo darovať“ hnuteľnú vec znamenal niečo iné ako zákaz predať alebo darovať
nehnuteľnú vec a pokiaľ by sa obsahová zložka zákazu nehnuteľnú veci predať, darovať alebo inak

scudziť vykladala reštriktívne tak, že sa týkala len zmeny vlastníctva tejto veci, nebol by naplno
dosiahnutý účel nariadeného opatrenia a nebola by v plnom rozsahu zabezpečená ochrana, ktorá sa
má poskytnúť. Takýto zákaz treba preto interpretovať tak, že sa vzťahuje nielen až na samotný prevod
vlastníctva nehnuteľnosti, ale zároveň už na uzatvorenie kúpnej alebo darovacej zmluvy.

16. Tiež odkázal na to, že pokiaľ by sa pripustilo, že zákazom predať, darovať alebo inak scudziť
nehnuteľnú vec sa neporušuje uzatvorením zmluvy o jej prevode, ale až zmenou vlastníctva,
nerozhodoval by o porušení alebo neporušení zákazu ten, komu bol zákaz uložený, ale niekto iný
a predbežné opatrenie by v takomto prípade nemalo zmysel a obmedzujúci účinok, z dôvodu ktorého
bol zákaz uložený.

17. V súvislosti s ustanoveniami zakotvenými v Čl. 2 CSP v rámci princípu právnej istoty, najmä jeho
bodu 2, vyplýva, že každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,
v ktorom každý môže legitímne očakávať, že bude rozhodnutý spravodlivo.

18.Odvolacísúdjepretotohonázoru,ževčaseprijímaniasúdnehorozhodnutiaprvoinštančnýmsúdom,
práve v nadväznosti na zachovanie tohto princípu právnej istoty, je dôležité, aby stranám sporu bola
zrejmá právna úvaha súdu v súvislosti s touto argumentáciou a dôkazom predkladaným účastníkom,napr. prečo sudca odmietol takýto dôkaz vykonať, alebo či náležite zdôvodnil svoje rozhodnutie, pretože
účelom využitia a zakotvenia tohto princípu je rozumné usporiadanie procesných vzťahov dotknutých
strán. Právnou istotou sa má totiž zabrániť prekvapivým alebo nepredvídaným rozhodnutiam, a preto pri

úvahe sudcu a jeho tvorby súdneho rozhodnutia, musí sa v procese dať stranám sporu rozumný priestor
aj na reakciu na argumenty protistrany, ako aj právne úvahy súdu, ktoré strany sporu neprekvapí.

19. Odvolací súd z obsahu napadnutého rozhodnutia a obsahu spisu zistil, že prvoinštančný súd sa
nevyporiadal s touto zásadnou otázkou a týmto princípom, najmä s odkazom na existujúcu ustálenú

rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, ktorú vyššie odvolací súd citoval a ktorú napokon ako
dôkaz predložil aj žalobca v konaní. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto otázke je
absolútne nepreskúmateľné a s odkazom na toto rozhodnutie najvyšších súdnych autorít nie sú prijaté
ani žiadne právne úvahy súdu.

20. Prvoinštančný súd sa musí dôsledne vyporiadať s rozhodnutiami najvyšších súdnych autorít, medzi

ktoré rozhodnutie Najvyššieho súdu SR – veľkého senátu zaiste patrí. Je dôvod jednoznačne poukázať,
že princíp právnej istoty nachádza v Civilnom sporovom poriadku svoju konkrétnu podobu, okrem iného
aj v inštitúte veľkého senátu ako nástroja dosiahnutie zjednocovania judikatúry Najvyššieho súdu SR
(§ 48 CSP).

21. Odvolací súd s poukazom na tieto skutočnosti preto bol názoru, že prijatý právny záver
prvoinštančného súdu v uplatnenej žalobe je predčasný a v poukaze so skutkovým stavom, ktorý
bol zistený prvoinštančným súdom, nateraz sa javiaci v spojitosti s odkazom na rozhodnutie veľkého
senátu aj nesprávny. Je nepochybné, že predmetné zmluvy o zriadení vecného bremena boli zriadené
30.12.2021, neodkladné opatrenie vydané okresným súdom v konaní sp.zn. 6C/39/2019 bolo vydané

7.6.2019 a trvalo do 26.1.2022 (teda dávno pred tým, než bola uložená povinnosť žalovanému v 1/
rade predmetnou záložnou zmluvou akýmkoľvek spôsobom previesť vlastnícke právo na tretie osoby,
najmä zriadiť k nemu záložné právo... sp.zn. 6C/39/2019) a vklad vlastníckeho práva bol zaznamenaný
27.1.2022, teda deň po tom, ako predbežné opatrenie, na základe ktorého bola uložená povinnosť
žalovanému v 1/ rade, zaniklo z dôvodu toho, že konanie bolo zastavené, keďže v predmetnom konaní,

v ktorom bolo vydané neodkladné opatrenie, nebol podaný návrh na pokračovanie v konaní. Toto sú
podstatné skutočnosti a okolností, ktoré môžu mať vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci a prijatia
aj správneho právneho záveru. Keďže nateraz tieto závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k týmto
skutkovým okolnostiam chýbajú, resp. absentujú, prvoinštančný súd sa tak nevyporiadal so všetkými
dôkazmi predkladanými žalobcom (rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR), v súvislosti

s nimi neprijal žiadne právne závery, a preto bol toho názoru, že prijal predčasný právny záver, ktorý
je nepreskúmateľný.

22. V ďalšom konaní sa starostlivo vyporiada so všetkými okolnosťami majúcimi vplyv na povahu
uplatneného nároku, správne vyhodnotí naznačený odvolacím súdom existujúci stav aj vo vzťahu

k rozhodnutiam najvyšších súdnych autorít, ktoré môžu mať vplyv na povahu uplatňovaného nároku
a budú mať odraz aj v objektívnom závere o úspešnosti, či neúspešnosti podanej žaloby.

23. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách konania.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitnéhopredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).