Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11Co/46/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824204953
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3824204953.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a členov
senátu JUDr. Aleny Radičovej a Mgr. Marka Anovčina, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XXX/XX, D., právne zastúpený: JUDr. Alexander Endrödy, advokát, so sídlom Mostná 42, Nitra, IČO:
14 106 621, proti žalovanému: Poľovnícke združenie Valaská Belá, so sídlom Valaská Belá 478, IČO:
42 117 121, právne zastúpený: JUDr. Juraj Procházka, advokát, so sídlom Lakšárska Nová Ves 403,

IČO: 37 170 392, o určenie, že žalobca je členom Poľovníckeho združenia Valaská Belá, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 23. mája 2025, č. k. 14C/58/2024-102, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol

o náhrade trov konania tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou na súde dňa 18.09.2024 sa žalobca
domáhal, aby súd určil, že žalobca je členom Poľovníckeho združenia Valaská Belá. Žalobu odôvodnil
žalobca tým, že je voči nemu vedené Výborom Poľovníckeho združenia Valaská Belá (žalovaného)
disciplinárne konanie, začaté v roku 2021 pod č.j. 01/PZ/2021. Z celého disciplinárneho konania

je však zrejmé, že disciplinárne orgány vôbec nepostupovali v zmysle Disciplinárneho poriadku
Slovenského poľovníckeho zväzu, teda takéto konanie nemôže vykazovať znaky legálnosti. Prvé
prvostupňové disciplinárne rozhodnutie vydal disciplinárny orgán Výbor PZ Valaská Belá č.j. 01/PZ/2021
dňa 02.10.2021, bola uložená sankcia - vylúčenie žalobcu z poľovníckeho združenia (PZ). Žalobca
podal proti prvému disciplinárnemu rozhodnutiu odvolanie. Rozhodnutie o odvolaní vydal disciplinárny
orgán: Výbor PZ Valaská Belá ako prvostupňový odvolací orgán (možná autoremedúra), ktorý zamietol

odvolanie a predložil vec na rozhodnutie o odvolaní. Rozhodnutie Členskej schôdze PZ Valaská Belá
(druhostupňový disciplinárny orgán - odvolací orgán) č.j. 03/PZ/2022 zo dňa 19.02.2022 o odvolaní
A. B. proti disciplinárnemu rozhodnutiu Výboru PZ bolo také, že odvolací orgán zamietol odvolanie a
potvrdil disciplinárne rozhodnutie Výboru PZ. Žalobca podal správnu žalobu na preskúmanie zákonnosti
právoplatnéhodisciplinárnehoRozhodnutiaČlenskejschôdzePZValaskáBelá.Konaniebolovedenéna
Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 11S/17/2022. Počas konania o správnej žalobe Členská schôdza

PZ Valaská Belá zrušila svoje vlastné disciplinárne rozhodnutie proti žalobcovi pre jeho nezákonnosť.
Členská schôdza PZ Valaská Belá nariadila obnovu konania v disciplinárnej veci žalobcu. Rozhodnutie
vydal disciplinárny orgán Členská schôdza PZ Valaská Belá zo dňa 18.07.2022. Uznesením členskej
schôdze sa nariadila obnova konania v disciplinárnej veci žalobcu. Tým sa zrušilo Rozhodnutie Členskej
schôdze PZ Valaská Belá č.j. 03/PZ/2022 zo dňa 19.02.2022 a Rozhodnutie Výboru PZ Valaská
Belá č.j. 01/PZ/2022 zo dňa 02.10.2021. Výbor PZ vydal dňa 20.09.2022 Oznámenie o pokračovaní

disciplinárneho konania č.j. 01/PZ/2021 proti žalobcovi. Dňa 22.02.2023 vydal Výbor PZ ďalšie
Oznámenie o pokračovaní disciplinárneho konania č.j. 01/PZ/2021 proti žalobcovi. Dňa 13.06.2023 bolaspísaná Zápisnica o vypočutí žalobcu pred Výborom PZ. V poradí druhé prvostupňové disciplinárne
rozhodnutie vydal disciplinárny orgán Výbor PZ Valaská Belá č.j. 01/PZ/2021 dňa 11.08.2023.
Žalobcovi bola uložená sankcia: vylúčenie z PZ. Žalobca sa odvolal proti druhému prvostupňovému

disciplinárnemu rozhodnutiu č.j. 01/PZ/2021 zo dňa 11.08.2023. Žalobcovi bolo doručené Oznámenie
predsedu PZ o ukončení členstva v Poľovníckom združení E. F. zo dňa 24.02.2024. Z uvedeného
je zrejmé, že disciplinárne konanie proti žalobcovi je vedené tri roky, pričom žalovaný svoje vlastné
právoplatné disciplinárne rozhodnutie (prvé v poradí) sám zrušil pre jeho zjavnú nezákonnosť a v poradí
druhé prvostupňové disciplinárne rozhodnutie Výboru PZ zo dňa 11.08.2023 „správoplatnil“ tak, že

odignoroval preukázateľne podané a žalovanému doručené odvolanie žalobcu proti tomuto rozhodnutiu.
V tomto prípade je zrejmé, že v poradí druhé prvostupňové disciplinárne rozhodnutie Výboru PZ zo
dňa 11.08.2023 bolo napadnuté v zákonnej lehote riadnym opravným prostriedkom v konaní vedenom
podľa Disciplinárneho poriadku SPZ oprávnenou osobou, účastníkom konania, teda žalovaným, právne
zastúpeným advokátom. Ignorovanie doručeného odvolania demonštruje svojvôľu štatutárnych orgánov
žalovaného, pričom nejde o prvý nezákonný postup v rámci disciplinárneho konania voči žalobcovi.

Počas vedenia disciplinárneho konania je voči žalobcovi ako účastníkovi disciplinárneho konania
opakovane porušovaná zásada prezumpcie neviny. Oznámenie doručené žalobcovi o ukončení jeho
členstva v PZ E. F. je z vyššie uvedených dôvodov nulitné, nakoľko sa zakladá na rozhodnutí, ktoré
nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. Disciplinárne orgány žalovaného, ako aj predseda žalovaného
osobne, konajú evidentne svojvoľne, postupujú v rozpore s Disciplinárnym poriadkom SPZ, Správnym

poriadkom a Stanovami žalovaného, čím bez právneho dôvodu dochádza k ujme na právach a právom
chránených záujmoch účastníka konania, t. j. žalobcu. Každé rozhodnutie a jemu predchádzajúce
konanie orgánu žalovaného, vydané v rozpore s vyššie uvedenými pravidlami je nutné považovať aj za
rozporné so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a teda neplatné. V dôsledku neplatnosti
rozhodnutia žalovaného o vylúčení žalobcu, ktoré doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť, je možné

konštatovať aj to, že žalobca je doposiaľ členom žalovaného ako poľovníckeho združenia. V súčasnosti
žalovaný nepovažuje žalobcu za svojho člena a ako s členom s ním nekoná. Naopak, žalobca sa už viac
ako dva roky musí brániť voči neopodstatneným obvineniam a skutkom kladeným mu za vinu. Znáša
otvorenú diskrimináciu svojej osoby v rámci poľovníckeho združenia, a je povinný zúčastňovať sa na
diletantsky vedenom disciplinárnom konaní zo strany disciplinárnych orgánov žalovaného. Z uvedeného

dôvodu žalobca svoje vylúčenie vníma ako neplatné a považuje sa za riadneho člena Poľovníckeho
združenia Valaská Belá. Žalovaný zjavne a úmyselne ignoroval odvolanie disciplinárne stíhaného,
ktoré bolo riadne a včas podané. Postupom žalovaného bola disciplinárne stíhanému žalobcovi odňatá
možnosťnapreskúmanierozhodnutiavodvolacomkonaní.Žalobcasvojeodvolanieriadneavčaspodal,
nastali teda účinky odvolania a až do rozhodnutia o odvolaní je žalobca naďalej členom žalovaného.

Počas obdobia, kedy mu je odňaté členstvo u žalovaného, však žalobca nemôže realizovať svoje práva
a povinnosti člena PZ, čím mu vzniká aj nemateriálna ujma, keďže poľovníctvo je žalobcova záľuba a
hlavná voľnočasová aktivita. Žalobca je doposiaľ členom Slovenského poľovníckeho zväzu a držiteľom
poľovného lístka.

3. Proti žalobcovi bolo vedené disciplinárne konanie Poľovníckym združením Valaská Belá, ktorého
je členom. Disciplinárne konanie bolo vedené pre priestupky podľa § 3 ods. 1 písm. a), b a
d) Disciplinárneho poriadku Slovenského poľovníckeho združenia, ktorých sa mal žalobca podľa
žalovaného dopustiť. V disciplinárnom konaní bolo rozhodnuté prvostupňovým rozhodnutím výboru
poľovníckeho združenia zo dňa 11.08.2023 o vylúčení žalobcu z Poľovníckeho združenia Valaská

Belá. Žalobca tvrdil, že uvedené prvostupňové rozhodnutie napadol odvolaním zo dňa 28.08.2023,
podaným prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu. Poľovnícke združenie E. F. však na
uvedené odvolanie neprihliadlo, pretože ho nepovažovalo za odvolanie podané oprávnenou osobou.
Žalobca opísaný postup žalovaného považoval za nesprávny, a preto sa domáhal ochrany v civilnom
sporovom konaní. Keďže ide o hraničnú problematiku, kde popri sebe pôsobia normy súkromného a

verejného práva, pričom sa v disciplinárnom konaní rozhodovalo o právach a povinnostiach fyzickej
osoby, bolo potrebné sa v prvom rade zaoberať tým, či civilný súd vôbec má právomoc na konanie
o žalobe žalobcu. Poľovnícke združenie, ktoré je žalovaným v prejednávanej veci, je poľovníckou
organizáciou podľa § 32 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve. Poľovnícke združenie ako organizačná
zložka Slovenského poľovníckeho zväzu je prostredníctvom Slovenského poľovníckeho zväzu členom

Slovenskej poľovníckej komory s tým, že ako člen Slovenskej poľovníckej komory sa podieľa na chove
zveri, starostlivosti o zver a jej životné prostredie vrátane jej lovu. V disciplinárnej oblasti sa poľovnícke
združenie riadi Disciplinárnym poriadkom Slovenského poľovníckeho zväzu. Poľovnícke združenie nie
je orgánom štátnej správy ani orgánom územnej samosprávy. Rovnako nie je orgánom záujmovejsamosprávy, na rozdiel od Slovenskej poľovníckej komory, ktorú možno považovať za verejnoprávnu
korporáciu a nositeľa záujmovej samosprávy a tá predstavuje jednu z foriem výkonu verejnej moci.
Poľovnícke združenie je právnickou osobou zriadenou podľa zákona o poľovníctve, ktorá nie je založená

na účel dosiahnutia zisku, združujúcou občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných
lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na
úseku poľovníctva, má sídlo na území Slovenskej republiky; je zapísaná v centrálnom registri, ktorý
vedie ministerstvo, riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Rozhodnutia poľovníckeho združenia by podliehali súdnemu

prieskumu v správnom súdnictve v prípade, ak by sa týkali oblasti verejnej správy a zákon (nie predpis
nižšej právnej sily, alebo interný akt) by im v tomto smere zveril právomoc rozhodovať o právach a
povinnostiachfyzickýchaleboprávnickýchosôb.Rozhodnutieorgánupoľovníckejorganizácieovylúčení
svojho člena nie je výkonom verejnej moci (ani verejnej správy), pretože ide o rozhodnutie súkromno-
právneho subjektu (poľovníckej organizácie ako právnickej osoby) o svojom členovi, a teda o súkromno-
právnych pomeroch tohto člena. Samotná orientácia aktivity príslušného subjektu na spoločenské

vzťahy zahŕňajúce aj prvok verejného záujmu nepostačuje pre záver o danosti verejnomocenského
postavenia tohto subjektu. Uznesenie členskej schôdze poľovníckeho združenia o vylúčení člena z
poľovníckeho združenia je síce svojou povahou rozhodnutím o právach a povinnostiach člena združenia
(fyzickej osoby), nie je však rozhodnutím, ktoré by bolo vydané vo verejnom záujme, respektíve v
dôsledku výkonu verejnej moci ako takej. Vzťah poľovníckeho združenia a jeho člena je vzťahom

súkromnoprávnym, o ktorom sa koná a rozhoduje v civilnom sporovom konaní, preto nespadá do oblasti
verejnej správy. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že v zmysle ustanovenia § 3 Civilného
sporového poriadku má právomoc vo veci konať a rozhodnúť.

4. Žalobca žalobou žiadal, aby súd určil, že je členom Poľovníckeho združenia Valaská Belá. Žalobca sa

teda domáhal ochrany svojich práv určovacou žalobou v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) Civilného
sporového poriadku. Súd sa preto ďalej musel zaoberať tým, či žalobca má na takomto určení naliehavý
právny záujem. Podľa názoru súdu, naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení je daný
vždy, ak by bolo právne postavenie žalobcu bez takéhoto určenia neisté. Z obsahu žaloby vyplýva, že
žalobca sa aj naďalej považuje za člena žalovaného a žalobu podal, aby si svoje právne postavenie

ujasnil. Bez rozhodnutia v tomto spore by bolo aj naďalej neisté, či žalobca je členom poľovníckeho
združenia. Súd preto považoval naliehavý právny záujem žalobcu na takomto určení za daný a žalobu
za prípustnú v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku.

5. Medzi stranami nebolo sporné, že sa proti žalobcovi viedlo disciplinárne konanie, že dňa 11.08.2023

bolo v tomto disciplinárnom konaní výborom žalovaného vydané prvostupňové rozhodnutie (v poradí
druhé), a že bol žalobca týmto rozhodnutím vylúčený z Poľovníckeho združenia Valaská Belá. Nebolo
sporné ani to, že toto rozhodnutie bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk, a že v lehote na
podanie odvolania proti predmetnému rozhodnutiu bolo žalovanému doručené podanie, označené ako:
„Odvolanie disciplinárne stíhaného: A. B....“, ktoré bolo podpísané ako „A. B., zastúpený advokátom

JUDr. Alexander Endrödy“. Sporným naopak bola existencia a rozsah plnomocenstva, ktoré mal žalobca
podľa svojho tvrdenia udeliť JUDr. Alexandrovi Endrödymu v disciplinárnom konaní. Žalovaný totiž
nepovažoval uvedené odvolanie za odvolanie podané oprávnenou osobou, keďže v čase doručenia
odvolania nepovažoval advokáta JUDr. Alexandra Endrödyho za splnomocnenca žalobcu a na podané
odvolanie neprihliadol.

6. Súd preto skúmal, či JUDr. Alexander Endrödy bol oprávnený zastupovať žalobcu v disciplinárnom
konaní ako jeho splnomocnenec. Zo zápisnice o disciplinárnom konaní výboru Poľovníckeho združenia
Valaská Belá zo dňa 13.06.2023, kedy sa prejednával priestupok žalobcu, vyplýva, že v uvedený deň
bol na pojednávaní popri žalobcovi prítomný aj advokát JUDr. Alexander Endrödy. Z textu zápisnice

vyplýva, že: „JUDr. Alexander Endrödy, advokát, pri príchode do rokovacej miestnosti vyhlásil, že na
dnešnom konaní bude zastupovať disciplinárne stíhaného A. B..“. Účasť JUDr. Endrödyho na uvedenom
pojednávaní vyplýva aj z prezenčnej listiny zo dňa 13.06.2023, pripojenej k zápisnici. Podľa názoru
súdu, pri procesných úkonoch je plnú moc na zastupovanie v konaní možné udeliť buď písomne
alebo ústne do zápisnice (napr. § 17 Správneho poriadku). Vždy teda musí ísť o úkon zastúpeného

smerujúci k subjektu, ktorý vec prejednáva ako príslušný orgán, prípadne musí ísť o preukázanie sa
splnomocnenca už predtým udeleným písomným plnomocenstvom. Na pojednávaní dňa 13.06.2023
konal výbor žalovaného s JUDr. Endrödym ako so zástupcom žalobcu len na základe vyhlásenia
zástupcu, že on bude žalobcu zastupovať. Výbor nemal ani predloženú písomnú plnú moc, resp. plnámoc nebola udelená ani žalobcom do zápisnice. Zo zápisnice vyplýva, že výbor žalovaného aj tak
akceptoval JUDr. Endrödyho ako zástupcu žalobcu v disciplinárnom konaní, avšak iba na pojednávaní,
ktorésakonalodňa13.06.2023.Skutočnosť,žesatotozastúpenievzťahovalolennadanépojednávanie

vyplýva aj zo samotného vyhlásenia zástupcu zachyteného v zápisnici, že bude žalobcu zastupovať
„na dnešnom konaní“. To, že žalovaný nepovažoval JUDr. Alexandra Endrödyho za splnomocnenca
žalobcu pre celé disciplinárne konanie, vyplýva aj z jeho ďalších úkonov, keď rozhodnutie zo dňa
11.08.2023 doručoval priamo žalobcovi a nie JUDr. Endrödymu. Aj odvolanie proti tomuto rozhodnutiu,
podané JUDr. Endrödym nepovažoval žalovaný za odvolanie podané oprávnenou osobou. G. H. I.,

ktorý v tomto súdnom konaní vystupoval ako právny zástupca žalobcu, predložil v mene žalobcu
ako listinný dôkaz Splnomocnenie zo dňa 24.04.2023. Z obsahu uvedeného splnomocnenia vyplýva,
že malo byť udelené žalobcom G. H. I. na právne zastupovanie žalobcu „vo veci: disciplinárneho
konania vedeného Poľovníckym združením Valaská Belá,...číslo konania: 01/PZ/2021“. Splnomocnenie
je podpísané žalobcom ako splnomocniteľom a JUDr. Endrödym ako splnomocnencom. Súd však
poukázal na to, že v Administratívnom spise č.j. 01/PZ/2021, ktorý sa viedol o disciplinárnom konaní,

vedenom proti žalobcovi, sa uvedené splnomocnenie nenachádza. Ani zo zápisnice zo dňa 13.06.2023,
resp. zo zápisnice zo dňa 11.08.2023 ani zo znenia iných listín nevyplýva, že by bolo toto splnomocnenie
žalovanémupredloženévpriebehudisciplinárnehokonania,resp.žebymubolovôbecznáme.Žalovaný
teda nemohol mať vedomosť o takomto splnomocnení udelenému JUDr. Endrödymu na zastupovanie
žalobcu v celom disciplinárnom konaní. Žalovaný preto nemal dôvod doručovať rozhodnutie zo dňa

11.08.2023 JUDr. Endrödymu a ani akceptovať ním podané odvolanie. Žalobca sa bránil v konaní aj
tým, že G. H. I. je uvedený ako zástupca žalobcu samotným žalovaným, a to v rozhodnutí výboru
žalovaného zo dňa 11.08.2023, a že žalovaný preto musel mať vedomosť o tom, že JUDr. Endrödy
zastupuje žalobcu. Súd k tomu uviedol, že takéto uvedenie zástupcu nepostačuje na vyvodenie záveru
o zastupovaní žalobcu v celom disciplinárnom konaní, bez súčasného preukázania, že plná moc

bola skutočne zástupcovi riadne udelená. Preto uvedenú námietku žalobcu neakceptoval. Na základe
uvedeného súd konštatoval, že pokiaľ bolo odvolanie zo dňa 28.08.2023 podané JUDr. Alexandrom
Endrödym bez toho, aby bol mal žalovaný ako konajúci disciplinárny orgán preukázané, že JUDr.
Endrödy zastupuje žalobcu v celom disciplinárnom konaní, žalovaný nepochybil, keď na toto odvolanie
neprihliadol a nezaoberal sa ním. Rozhodnutie výboru žalovaného zo dňa 11.08.2023 o vylúčení

žalobcu z Poľovníckeho združenia Valaská Belá tak nadobudlo právoplatnosť. Keďže súd nezistil žiadne
pochybenia v postupe žalovaného, žalobu zamietol.

7. Keďže súd žalobu zamietol, možno konštatovať, že žalovaný bol v spore plne úspešný. Súd mu preto
priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude

rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník tunajšieho súdu.

8. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Uviedol, že žalobca v konaní jednoznačne a
relevantne preukázal porušenie interných predpisov Slovenského poľovníckeho zväzu disciplinárnym
orgánom žalovaného, v rámci disciplinárneho konania a rozhodnutia vydaného Poľovníckym združením

Valaská Belá proti žalobcovi, na základe ktorého malo dôjsť k zániku členstva žalobcu u žalovaného.
Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd rozhodol nesprávne a nezákonne preto, že
sa vôbec neoboznámil s pripojenými Stanovami Slovenského poľovníckeho zväzu (najmä v časti
týkajúcej sa disciplinárnych predpisov a nadväzujúceho konania), ako aj so samotným Disciplinárnym
poriadkom Slovenského poľovníckeho zväzu. Pre správne právne posúdenie veci mal na vzniknutú

situáciu aplikovať ustanovenia jednotlivých právnych noriem, a to § 80 ods. 9 zákona č. 274/2009
Z. z., § 1 ods. 4, § 3 ods. 13, § 4 ods. 11, § 4 ods. 15 prvá veta, § 4 ods. 15 druhá veta, § 29
ods. 3 písm. d), § 32 (Členská schôdza PZ ) ods. 3 písm. c), § 32 ods. 3 písm. d), § 33 písm. c),
§ 4 ods. 19 Stanov SPZ, § 1 ods. 2, § 2 ods. 1, § 7 ods. 1 (Rokovanie disciplinárneho orgánu),
§ 9 ods. 3, § 12 (Odvolanie) ods. 1, § 12 ods. 4, § 12 ods. 6, § 14 DP SPZ. Podľa bodu 20.

napadnutého rozsudku, súd za spornú (vo vzťahu k opodstatnenosti žaloby) považoval len otázku
„existencie a rozsahu plnomocenstva“ pre právneho zástupcu disciplinárne stíhaného žalobcu ako člena
PZ. K nasledovným bodom odôvodnenia rozsudku (body 21. až 26.) je zo strany žalobcu potrebné
poukázať na to, že právna argumentácia súdu nenachádza oporu ani v použiteľných predpisoch, ani
vo vykonanom dokazovaní, najmä z obsahu pripojených listín a z obsahu disciplinárneho spisu, pričom

súd v podstate všetky dôkazy svedčiace o existujúcom právnom zastúpení disciplinárne stíhaného člena
hodnotí presne opačne, od ich zachyteného, resp. zaznamenaného obsahu. V bode 21. napadnutého
rozsudkusúduviedolsvojezistenievyplývajúcezozápisniceodisciplinárnomkonanízodňa13.06.2023,
z ktorého citoval, že „JUDr. Alexander Endrödy, advokát, pri príchode do rokovacej miestnosti vyhlásil,že na dnešnom konaní bude zastupovať disciplinárne stíhaného A. B.“. Táto skutočnosť vyplýva aj z
pripojenej prezenčnej listiny. Uvedené zastupovanie disciplinárne stíhaného advokátom je plne v súlade
s § 9 ods. 3 DP SPZ, pričom z písomne zaznamenaného prejavu je zrejmé, že ide o zastupovanie v

konaní (opäť, cit. § 9 ods. 3 DP SPZ nepozná zastupovanie na jednotlivom „úkone“, ale iba v konaní, čo
splnomocnenec aj prítomný disciplinárne stíhaný člen pred orgánom PZ ústne preukázali). Úvahy súdu o
tom, že išlo len o zastupovanie na „úkone“, ktorým bol výsluch disciplinárne obvineného, nenachádzajú
oporu ani v obsahu listiny (dôkazu), ani v DP SPZ, keďže takúto obhajobu len na jeden „úkon“ DP
SPZ nepozná. Súd teda preukázané, samotným žalovaným písomne zaznamenané a zúčastnenými

stranami podpísané prehlásenie o zastupovaní v konaní v zmysle § 9 ods. 3 DP SPZ vyhodnotil úplne
nelogicky a v rozpore s jeho obsahom ako zastupovanie na „úkone“. Ďalej v bode 22. súd uviedol
svoj názor, že splnomocnenie na zastupovanie disciplinárne stíhaného pri procesných úkonoch má
zodpovedať príslušným ustanoveniam Správneho poriadku. Takýto záver súdu je však skutočne iba
názor, pretože to nezodpovedá Stanovám SPZ, keďže v zmysle § 4 ods. 19 a § 33 písm. c) Stanov,
citovaných vyššie, na disciplinárne konanie v zmysle Stanov SPZ, a v spojení s § 4 ods. 15 aj nižších

interných predpisov SPZ, sa výslovne nevzťahuje Správny poriadok. Pokiaľ by mal konajúci disciplinárny
orgán pochybnosti o zastúpení stíhaného, mal si ich vyriešiť podľa § 1 ods. 1 DP SPZ v spojení s § 1 ods.
2 DP SPZ v rámci konania. Z obsahu zápisnice vyplýva, že disciplinárne stíhaný žalobca bol v konaní
zastúpený advokátom (čo je v súlade s § 20 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii). Disciplinárny
poriadok SPZ neupravuje, ako má byť zastupovanie disciplinárne stíhaného preukázané, uvádza sa len,

že stíhaný sa môže v konaní obhajovať sám, alebo sa môže dať zastupovať, pričom však je povinný sa
na konanie dostaviť. Povinnosť dostaviť sa na konanie si stíhaný splnil, rovnako tak sa nechal v zmysle
DP SPZ zastupovať. Súd nemôže ľubovoľne rozširovať povinnosti disciplinárne stíhaného, zvlášť, ak
nevysvetlí, prečo sa na disciplinárne konanie pred orgánmi SPZ má vzťahovať podľa jeho názoru práve
iba Správny poriadok, a nie aj napr. Zákon o priestupkoch, Trestný poriadok, Občiansky zákonník a

pod.. Disciplinárny poriadok SPZ nevyžaduje žiadne doručenie písomného splnomocnenia a založenie
takéhoto splnomocnenia do disciplinárneho spisu cez podateľňu alebo oproti podpisu. Disciplinárne
konanie viedol v celom rozsahu žalovaný, a ak by mal pochybnosti o existencii splnomocnenia, mal
povinnosť túto podstatnú otázku týkajúcu sa práv stíhaného vyriešiť v zmysle § 1 ods. 1 DP SPZ. Pokiaľ
túto skutočnosť disciplinárny orgán priamo na konaní dňa 13.06.2023 pri účasti, tak stíhaného, ako aj

jeho právneho zástupcu – advokáta, nespochybnil, je nutné vychádzať z toho, že zastupovanie v konaní
bolo pre disciplinárny orgán SPZ dostatočne preukázané a zároveň aj pre celé konanie akceptované.
Otázka, či mal Výbor PZ predloženú písomnú plnú moc na zastupovanie, alebo sa s ňou oboznámil
na základe ústneho vyhlásenia, je z hľadiska § 9 ods. 3 DP SPZ irelevantná. Disciplinárny poriadok
SPZ nevyžaduje žiadne ďalšie preukazovanie splnomocnenia, pokiaľ ho disciplinárny orgán v konaní

akceptoval. Použitie ustanovení Správneho poriadku je na disciplinárne konanie v zmysle Stanov SPZ
vylúčené. Súd nemôže svojvoľne rozširovať povinnosti disciplinárne stíhaného na základe vlastného
názoru, alebo už akceptované zastupovanie obmedzovať len na jeden „úkon“, ak je zaznamenané, že
ide o zastupovanie stíhaného v konaní. Obsah disciplinárneho spisu si viedol orgán PZ, disciplinárne
stíhaný nemal možnosť oboznámiť sa s listinami založenými v spise, až do ich predloženia spisu súdu v

tomto konaní. Z tohto hľadiska je veľmi jednoduché, ak disciplinárny orgán predložené splnomocnenie
proste nezažurnalizoval do spisu a v súdnom konaní (síce v rozpore s ostatnými písomnými dôkazmi)
tvrdí, že splnomocnenie na zastupovanie udelené nebolo. Na zápisnici z konania zo dňa 13.06.2023,
ktorú žalovaný predložil v rámci disciplinárneho spisu, chýba podpis disciplinárne stíhaného, ako aj jeho
právneho zástupcu – obhajcu. Disciplinárny poriadok SPZ teda v zmysle § 9 ods. 3 umožňuje, aby

sa stíhaný mohol dať zastupovať. Žalovaný zároveň tvrdí, že zastupovanie stíhaného v disciplinárnom
konaní neexistovalo. Negatívna dôkazná teória hovorí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí
tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Rozhodujúcim pre
správne právne posúdenie veci je teda preukázanie, že žalobca bol v disciplinárnom konaní zastúpený,
resp. preukázanie, že takáto skutočnosť je vylúčená. Zo strany žalobcu bolo z predložených dôkazov

preukázané, že: - dňa 13.06.2023 sa disciplinárne stíhaný dostavil na konanie spolu so svojím právnym
zástupcom – advokátom JUDr. Alexandrom Endrödym, čím splnil svoju povinnosť podľa § 9 ods. 3 DP
SPZ a je to zaznamenané v prezenčnej listine, - v zápisnici o konaní (č. l. 52 disc. spisu) žalovaný uviedol
prítomné osoby: disciplinárne stíhaný A. B., prítomný JUDr. Alexander Endrödy, advokát, AK Mostová
(správne má byť A.) XX, XXX XX J., - v zápisnici o konaní žalovaný uviedol, cit.: „JUDr. Alexander

Endrödy, advokát, pri príchode do rokovacej miestnosti vyhlásil, že na dnešnom konaní bude zastupovať
disciplinárne stíhaného A. B..“ - v zápisnici o konaní (č. l. 51 disc. spisu) žalovaný uviedol, cit.: „A. B. sa
na dnešné zasadnutie disciplinárneho orgánu dostavil v sprievode svojho právneho zástupcu a uvádza,
že spáchanie jemu vytýkaných skutkov v plnom rozsahu popiera. Zápisnicu o vypočutí disciplinárnestíhaného odmietol na radu svojho právneho zástupcu podpísať.“ - v zápisnici o konaní (č. l. 50 disc.
spisu) chýba podpis disciplinárne stíhaného, ako aj jeho prítomného obhajcu. Na základe obsahu
uvedenej zápisnice súd vyvodil záver v bode 22. napadnutého rozsudku, že „výbor nemal ani predloženú

písomnú plnú moc, resp. plná moc nebola udelená ani žalobcom do zápisnice.“ Uvedený záver súdu
by mohol zavážiť pri konaní podľa Správneho poriadku, ale pri konaní podľa Disciplinárneho poriadku
SPZ je irelevantné, ako sa disciplinárnemu orgánu preukázalo zastupovanie. Podstatné je, že žalovaný
akceptoval zastupovanie pred všetkými zúčastnenými osobami a tiež za prítomnosti stíhaného aj jeho
právneho zástupcu – obhajcu. Ďalej súd vyvodil záver, že cit: „výbor aj tak akceptoval JUDr. Endrödyho

ako zástupcu v disciplinárnom konaní, avšak iba na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 13.06.2023.
Skutočnosť, že sa toto zastúpenie vzťahovalo len na dané pojednávanie, vyplýva aj zo samotného
vyhlásenia zástupcu zachyteného v zápisnici, že bude žalobcu zastupovať na dnešnom konaní.“
Odhliadnuc od toho, že citovaná zápisnica takéto skutočnosti vôbec neuvádza, čiže si ich súd absolútne
zaujato v prospech žalovaného domýšľa, je evidentné, že súdu nie je zrejmý ani rozdiel medzi „úkonom“
a „konaním“. Jednotlivý „úkon“ disciplinárneho konania môže byť napr. výsluch svedka alebo jedno z

viacerých pojednávaní, „disciplinárnym konaním“ sa myslí celý proces regulovaný DP SPZ, ktorý sa
zaoberá posúdením a rozhodovaním o disciplinárnej zodpovednosti osôb. V zápisnici uvádzané „dnešné
konanie“ je teda úplne zjavne celé disciplinárne konanie vedené voči žalobcovi, a tak je aj poňatá
zápisnica. Žiadne ustanovenie DP SPZ nepredpokladá, že by sa stíhaný musel dávať zastupovať pri
každom úkone osobitne, naopak, pokiaľ je obhajcom advokát, je zrejmé, že ide o zastupovanie v celom

konaní až do jeho skončenia. V bode 23. napadnutého rozsudku súd poukázal na to, že žalovaný svoje
rozhodnutie disciplinárneho orgánu zástupcovi stíhaného nedoručoval. Z toho by malo pre súd vyplývať,
že žalovaný nepovažoval splnomocneného za zástupcu v celom konaní. Opäť, takýto názor súdu je v
priamom rozpore s Disciplinárnym poriadkom SPZ. Podľa § 1 ods. 18 DP SPZ, písomné vyhotovenie
rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu sa zasiela doporučeným listom, alebo sa odovzdá osobne

proti podpisu stíhanému. Za doručené sa považuje aj rozhodnutie vrátené poštou ako nedoručiteľné,
ak nebolo možné stíhaného na uvedenej adrese zistiť, ak stíhaný zmenil svoj pobyt a zmenu adresy
nenahlásil a doručenie nie je možné, alebo poštovými podmienkami nie je dovolené, ak písomnosť
nebola vyzdvihnutá v určenej lehote, alebo stíhaný odmietol zásielku prevziať. Za deň doručenia sa
považuje deň vrátenia písomnosti. § 12 ods. 1 DP SPZ, proti disciplinárnemu trestu sa môže stíhaný

písomne odvolať do 15 dní od jeho doručenia alebo ústne do zápisnice po vynesení rozhodnutia. Z
citovanýchustanoveníjezrejmé,žepodľaDisciplinárnehoporiadkuSPZsarozhodnutieodisciplinárnom
treste doručuje len stíhanému, a tomuto plynie lehota na podanie odvolania od jeho doručenia. Žiadne
osobitné ustanovenia neukladajú disciplinárnemu orgánu doručovať rozhodnutie aj splnomocnenému
zástupcovi. Z takéhoto postupu, ktorým žalovaný doručil rozhodnutie iba stíhanému, teda nemožno

vyvodiť skutočnosti, ktoré tvrdí súd. Ďalej súd v bode 24. rozsudku poukázal na obsah disciplinárneho
spisu, v ktorom sa nemá nachádzať splnomocnenie pre zástupcu stíhaného. K tomu je potrebné uviesť,
že doposiaľ, v rámci viacerých súdnych konaní (napr. v konaní pred Krajským súdom v Trenčíne pod
sp. zn. 11S/17/2022), ešte nebol predložený tento spis. Žalovaný sa s jeho obsahom v minulosti nemal
možnosť oboznámiť. Aj v tomto konaní žalovaný disciplinárny spis predložil na urgenciu súdu, tesne pred

pojednávaním, a súd iba e- mailom dal na vedomie právnemu zástupcovi žalobcu, že disciplinárny spis
sa nachádza na súde k nahliadnutiu. K samotnému obsahu disciplinárneho spisu uvádza, že tento spis
si viedol žalovaný, mohol teda ľubovoľné listiny z neho vybrať a iné založiť. Zápisnica o konaní zo dňa
13.06.2023 nie je podpísaná žalobcom ani jeho právnym zástupcom, teda obsah spisu, ako aj zápisnice,
si mohol žalovaný upravovať aj v čase, kedy už vedel o podanej žalobe. Takáto zápisnica nezodpovedá

ustanoveniu § 10 ods. 1 DP SPZ, podľa ktorého výpovede účastníkov konania sa musia zaznamenať
do zápisnice, ktorú podpíše vypočúvaný a predseda disciplinárneho orgánu alebo ním poverený člen
disciplinárneho orgánu. Aj o iných vykonaných úkonoch sa musí spísať zápisnica, ktorú zúčastnené
osoby podpíšu. Takáto zápisnica je preto nepoužiteľná, z jej obsahu nemôže súd robiť žiadne negatívne
závery pre žalobcu. V bode 25. napadnutého rozsudku súd tvrdí, že uvedenie mena zástupcu stíhaného

ajvtextedisciplinárnehorozhodnutianepostačujenavyvodeniezáveruozastupovanístíhaného.Vtexte
rozhodnutia (č. l. 59 disc. spisu, bod 3) sa uvádza, cit.: „3. Disciplinárne stíhaný A. B., nar. XX.XX.XXXX
bol na rokovanie disciplinárneho orgánu riadne a včas predvolaný, tohto sa dňa 13.06.2023 spoločne
so svojim právnym zástupcom JUDr. Alexandrom Endrödym, advokátom, AK Mostová 42, 949 01 Nitra
zúčastnil a svoje právo na obhajobu tým využil. Spáchanie skutku poprel a do zápisnice o výsluchu

disciplinárne stíhaného sa odmietol písomne vyjadriť.“ Rovnako aj v záhlaví disciplinárneho rozhodnutia
(č. l. 60 disc. spisu) je uvedený stíhaný A. B., v zastúpení advokátska kancelária JUDr. Alexander
Endrödy, advokát, AK Mostová 42, 949 01 Nitra. Z týchto rukolapných dôkazov súd bez akejkoľvek
logickej argumentácie následne vyvodil, že stíhaný zastúpený v celom disciplinárnom konaní nebol,pretože nebolo preukázané, že plná moc bola skutočne zástupcovi riadne udelená. Otázku zastúpenia si
riešil v rámci konania žalovaný, o tom, že zastúpenie existovalo, svedčí jednak zápisnica z konania, ako
aj disciplinárne rozhodnutie. Súd nie je oprávnený rozširovať povinnosti žalobcu týkajúce sa zastúpenia

(obhajoby) nad rámec Disciplinárneho poriadku SPZ. Včas podané odvolanie žalobcu, v zastúpení jeho
právnym zástupcom, teda nemohol žalovaný ignorovať, aj ak by išlo o situáciu (opäť len domnienka súdu
v bode 23. rozsudku), že žalovaný odvolanie proti tomuto rozhodnutiu, podané G. H. I., nepovažoval
za odvolanie podané oprávnenou osobou (stíhaným). Aj odvolanie podané neoprávnenou osobou (čo
popiera, nakoľko zastúpenie stíhaného existovalo) sa musí podľa DP SPZ prejednať. Podľa § 12 ods. 4

písm. b) DP SPZ, odvolací orgán odvolanie zamietne, ak ho podala neoprávnená osoba. Podľa § 7 ods.
1 DP SPZ, za rozhodnutie o odvolaní musí hlasovať viac ako nadpolovičná väčšina všetkých členov
disciplinárneho orgánu. Podľa § 32 ods. 3 písm. c) Stanov SPZ, súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých
členov PZ je potrebný na platnosť rozhodnutia o prijatí člena PZ a v odvolacom konaní o vylúčení člena
PZ.Podľa§32ods.3písm.d)StanovSPZ,súhlasnadpolovičnejväčšinyvšetkýchčlenovPZjepotrebný
na platnosť rozhodnutia o zamietnutí odvolania proti disciplinárnemu rozhodnutiu vynesenému výborom

PZ. Čiže, ak sa žalovaný domnieval, že odvolanie proti prvostupňovému disciplinárnemu rozhodnutiu
podala neoprávnená osoba, musel aj o takomto odvolaní rozhodnúť. Z obsahu disciplinárneho spisu je
však zrejmé, že k takémuto rozhodnutiu disciplinárneho orgánu, schváleného nadpolovičnou väčšinou
všetkých členov PZ, nedošlo. Odvolanie navyše úplne zjavne podával stíhaný A. B., v zastúpení
advokátom, tak, ako to predpokladá § 12 ods. 1 DP SPZ (proti disciplinárnemu trestu sa môže stíhaný

písomne odvolať do 15 dní od jeho doručenia). Nešlo o odvolanie zástupcu, ale o odvolanie stíhaného.
Podľa § 4 ods. 15 Stanov SPZ druhá veta, výklad interného predpisu vydáva orgán SPZ, ktorý tento
interný predpis schválil. Žalobca predložil súdu Stanovisko SPZ - ústredie zo dňa 03.01.2024, v ktorom
sa uvádza cit.: „ 7. Napriek uvedenému, postup orgánov PZ nepovažujem za konanie bez právnych
závad a z aspektu dĺžky konania, orgány PZ Valaská Belá ohľadne riešenia disciplinárnych konaní voči

A. B. a K. K. B. porušujú DP SPZ a Správny poriadok.“). Záver súdu o tom, že nezistil žiadne pochybenia
v postupe žalovaného, je teda zjavne mylný a svojvoľný. Takéto odôvodnenie jeho rozsudku je v rozpore
s § 220 ods. 2 CSP. Týmto postupom súdu bola žalobcovi odňatá možnosť náležite skutkovo aj právne
argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadneho opravného prostriedku. Za nesprávne
právne posúdenie veci súdom považuje žalobca aplikáciu Správneho poriadku na konanie, pri ktorom je

jeho použitie v zmysle Stanov SPZ vylúčená, ďalej nesprávne právne posúdenie veci vyplýva z toho, že
na vyriešenie otázky relevantnosti odvolania stíhaného súd vôbec nepoužil Disciplinárny poriadok SPZ.
Z vykonaných dôkazov – predovšetkým písomných – súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
kde každú skutočnosť, svedčiacu o zastúpení stíhaného v disciplinárnom konaní, vyhodnotil presne
opačne, v rozpore s realitou, a v neprospech žalobcu pričítal aj pochybenia disciplinárneho orgánu

žalovaného, ktorý si samotné disciplinárne konanie viedol. Okrem vyššie uvedených dôvodov odvolania
žalobca považuje za vadu prvoinštančného konania aj to, že súd nepostupoval podľa § 168 a nasl. CSP
a podľa § 181 ods. 2 CSP, podstatné dôkazy vyžiadal súd od žalovaného až tesne pred pojednávaním,
takže žalobca sa nemal možnosť s obsahom disciplinárneho spisu oboznámiť, a rozhodnutie súdu je
na základe toho prekvapivé a arbitrárne. Na základe dôvodov uvedených v tomto odvolaní sa domáhal,

aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, alternatívne, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie v súlade s § 389 ods. 1 CSP zrušil a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

9. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

10. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu
a z dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k
záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a vec vrátiť

podľa § 391 ods. 1 CSP súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne.
Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou
domáhal, aby súd určil, že je členom Poľovníckeho združenia Valaská Belá. Medzi stranami nebolo

sporné, že sa proti žalobcovi viedlo disciplinárne konanie, že dňa 11.08.2023 bolo v tomto disciplinárnom
konaní výborom žalovaného vydané prvostupňové rozhodnutie (v poradí druhé), a že bol žalobca
týmto rozhodnutím vylúčený z Poľovníckeho združenia Valaská Belá. Nebolo sporné ani to, že toto
rozhodnutie bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk, a že v lehote na podanie odvolania protipredmetnému rozhodnutiu bolo žalovanému doručené podanie, označené ako: „Odvolanie disciplinárne
stíhaného: A. B....“, ktoré bolo podpísané ako „A. B., zastúpený advokátom JUDr. Alexander Endrödy“.
Sporným bola existencia a rozsah plnomocenstva, ktoré mal žalobca podľa svojho tvrdenia udeliť JUDr.

Alexandrovi Endrödymu v disciplinárnom konaní, nakoľko žalovaný nepovažoval uvedené odvolanie
za odvolanie podané oprávnenou osobou, keďže v čase doručenia odvolania nepovažoval advokáta
JUDr. Alexandra Endrödyho za splnomocnenca žalobcu a na podané odvolanie neprihliadol. Súd prvej
inštancie preto skúmal, či JUDr. Alexander Endrödy bol oprávnený zastupovať žalobcu v disciplinárnom
konaní ako jeho splnomocnenec a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že pokiaľ bolo odvolanie

zo dňa 28.08.2023 podané JUDr. Alexandrom Endrödym bez toho, aby bol mal žalovaný ako konajúci
disciplinárny orgán preukázané, že JUDr. Endrödy zastupuje žalobcu v celom disciplinárnom konaní,
žalovaný nepochybil, keď na toto odvolanie neprihliadol a nezaoberal sa ním. Rozhodnutie výboru
žalovanéhozodňa11.08.2023ovylúčenížalobcuzPoľovníckehozdruženiaValaskáBelátaknadobudlo
právoplatnosť, a keďže súd prvej inštancie nezistil žiadne pochybenia v postupe žalovaného, žalobu
zamietol.

12. Odvolací súd však vyššie uvedený záver, ku ktorému dospel súd prvej inštancie považuje za
nesprávny. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie vyplýva, a to zo zápisnice o
disciplinárnom konaní výboru Poľovníckeho združenia Valaská Belá zo dňa 13.06.2023, kedy sa
prejednával priestupok žalobcu, že v uvedený deň bol na pojednávaní popri žalobcovi prítomný aj

advokát JUDr. Alexander Endrödy. Z textu zápisnice vyplýva, že: „JUDr. Alexander Endrödy, advokát,
pri príchode do rokovacej miestnosti vyhlásil, že na dnešnom konaní bude zastupovať disciplinárne
stíhaného A. B..“. Účasť JUDr. Endrödyho na uvedenom pojednávaní vyplýva aj z prezenčnej listiny zo
dňa 13.06.2023, pripojenej k zápisnici. Rovnako G. H. I. je uvedený ako zástupca žalobcu samotným
žalovaným, a to v rozhodnutí výboru žalovaného zo dňa 11.08.2023. Podľa názoru odvolacieho súdu,

teda pokiaľ mal konajúci disciplinárny orgán pochybnosti o zastúpení stíhaného, mal si ich vyriešiť v
rámci konania. Disciplinárne konanie viedol v celom rozsahu žalovaný, a teda, ak mal pochybnosti o
existencii splnomocnenia, mal povinnosť túto podstatnú otázku týkajúcu sa práv stíhaného odstrániť, a
to za účelom ustálenia si skutočnosti, či je stíhaný v konaní zastúpený zástupcom. Pokiaľ túto skutočnosť
disciplinárny orgán priamo na konaní dňa 13.06.2023 pri účasti, tak stíhaného, ako aj jeho právneho

zástupcu – advokáta, nespochybnil, je nutné vychádzať z toho, že zastupovanie v konaní bolo pre
disciplinárny orgán SPZ dostatočne preukázané a zároveň aj pre celé konanie akceptované. Odvolací
súd je ďalej toho názoru, že aj v prípade, ak by žalovaný nepovažoval JUDr. Alexandra Endrödyho
za splnomocnenca žalobcu pre celé disciplinárne konanie, mal žalovaný v prípade doručeného
podania označeného ako: „Odvolanie disciplinárne stíhaného: A. B....“, ktoré bolo podpísané ako

„A. B., zastúpený advokátom JUDr. Alexander Endrödy“, postupovať rovnako a absenciu riadneho
splnomocnenia odstrániť tým, že by vyzval zástupcu stíhaného, prípadne aj stíhaného, na predloženie
riadneho splnomocnenia pre odvolacie konanie. Rovnako odvolací súd ďalej konštatuje, že z obsahu
odvolania bolo zrejmé, že nejde o odvolanie JUDr. Alexandra Endrödyho, ale o odvolanie žalobcu.
V odvolaní bolo jasne uvedené, že „Odvolanie disciplinárne stíhaného: A. B....proti rozhodnutiu Výboru

PZ Valaská Belá č.j. 01/PZ/2021 zo dňa 11.08.2023“, a na konci odvolania na mieste pre podpis
bolo uvedené meno a priezvisko žalobcu, hoci s dovetkom „zastúpený advokátom JUDr. Alexander
Endrödy“. Ak teda bolo žalovanému doručené podanie, ktoré podľa obsahu mohlo byť odvolaním
žalobcu, avšak podpísané osobou, ktorá nemohla žalobcu v tomto konaní zastupovať (nebola priložená
plná moc a ani dodatočne doložená na výzvu žalovaného ), mal žalovaný vyzvať žalobcu na odstránenie

vady podania spočívajúcej v nedostatku uznania tohto procesného úkonu, ako vlastného prejavu vôle
žalobcu obsahujúceho jeho odvolanie, čo bolo možné najjednoduchšie zhojiť podpísaním predloženého
odvolania žalobcom. Ak žalovaný bez toho, aby mal žalobca možnosť odstrániť uvedený odstrániteľný
nedostatok odvolania, na odvolanie neprihliadal, išlo o nesprávny procesný postup. Záverom odvolací
súd dodáva, tak ako uviedol i žalobca v podanom odvolaní, že ak by išlo aj o situáciu, že žalovaný

odvolanie proti tomuto rozhodnutiu, podané JUDr. Alexandrom Endrödym, nepovažoval za odvolanie
podané oprávnenou osobou (stíhaným), tak aj v takom prípade bolo potrebné rozhodnúť, nakoľko
odvolanie podané neoprávnenou osobou sa musí podľa DP SPZ prejednať a podľa § 12 ods. 4 písm.
b) DP SPZ, odvolací orgán odvolanie zamietne, ak ho podala neoprávnená osoba.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1
písm. c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.14. V ďalšom konaní je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a jeho
úlohou bude opätovne posúdiť žalobu žalobcu a opätovne rozhodnúť, pričom sa dôsledne vysporiada
s námietkami strán sporu s tým, že v odôvodnení rozhodnutia dá súd prvej inštancie odpoveď na

všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania a svoje rozhodnutie riadne
zdôvodní tak, aby bolo preskúmateľné. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade
trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429
ods. 2 CSP). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).